Language of document : ECLI:EU:C:2004:488

Vec C‑456/02

Michel Trojani

proti

Centre public d'aide sociale de Bruxelles (CPAS)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal du travail de Bruxelles)

„Voľný pohyb osôb – Občianstvo Európskej únie – Právo na pobyt – Smernica č. 90/364/EHS – Obmedzenia a podmienky – Osoba pracujúca v ubytovni za odmenu v naturáliách – Právo na dávky sociálnej pomoci“

Abstrakt rozsudku

1.        Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Štátny príslušník členského štátu vykonávajúci v prospech ubytovne práce v rozsahu približne 30 hodín týždenne odmenou za naturálne a peňažné plnenia – Vylúčenie

(Články 43 ES a 49 ES)

2.        Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Pojem – Existencia pracovnoprávneho vzťahu – Výkon skutočnej a účinnej činnosti – Štátny príslušník členského štátu vykonávajúci v prospech ubytovne práce v rozsahu približne 30 hodín týždenne odmenou za naturálne a peňažné plnenia – Posúdenie vnútroštátnym sudcom

(Článok 39 ES)

3.        Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Právo na pobyt – Priame uplatnenie článku 18 ods. 1 ES – Obmedzenia a podmienky – Uplatňovanie v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä zásadou proporcionality – Občan Únie, ktorý nie je ekonomicky aktívny, s povolením na pobyt udeleným hostiteľským členským štátom – Právo na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o dávku v hmotnej núdzi

(Článok 12 ES a článok 18 ods. 1 ES)

1.        Na štátneho príslušníka členského štátu, ktorý v inom členskom štáte v rámci individuálneho programu znovuzačlenenia sa vykonáva pre ubytovňu a pod jej vedením rôzne práce v rozsahu približne 30 hodín týždenne, za čo dostáva odmenu v naturálnych a peňažných plneniach, sa nevzťahujú články 43 a 49 ES.

Po prvé, právo usadiť sa zakotvené v článkoch 43 až 48 ES zahŕňa len právo na prístup ku všetkým druhom samostatnej zárobkovej činnosti, právo zakladať a viesť podniky, zriaďovať obchodné zastúpenia, organizačné zložky a dcérske spoločnosti. Činnosti, za ktoré sa vypláca mzda, sú teda z pôsobnosti týchto článkov vylúčené.

Po druhé, na činnosť vykonávanú na trvalej báze, alebo prinajmenšom bez predpokladateľného časového ohraničenia, sa nevzťahujú ustanovenia práva Spoločenstva o poskytovaní služieb.

(pozri body 20, 22, 27 – 29, bod 1 výroku)

2.        Štátny príslušník členského štátu, ktorý v inom členskom štáte vykonáva pre ubytovňu a pod jej vedením rôzne práce v rozsahu približne 30 hodín týždenne v rámci individuálneho programu znovuzačlenenia sa, za čo dostáva odmenu v naturálnych a peňažných plneniach, sa môže domáhať práva na pobyt ako pracovník v zmysle článku 39 ES, len ak je platená činnosť, ktorú vykonáva, skutočná a účinná. Je na vnútroštátnom súde, aby náležite posúdil skutkový stav s cieľom rozhodnúť, či je tomu tak v prípade, o ktorom pojednáva. V tejto súvislosti musí vychádzať z objektívnych kritérií a celkovo vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu, ktoré sa týkajú tak povahy vykonávaných činností, ako aj povahy pracovnoprávneho vzťahu. Musí predovšetkým overiť, či sa činnosti skutočne vykonávané dotknutou osobou môžu považovať za súčasť normálneho trhu práce. Na tieto účely je možné vziať do úvahy postavenie a bežné postupy ubytovne, obsah programu spoločenského znovuzačlenenia sa, charakter a podrobnosti výkonu činnosti.

(pozri body 17, 20, 22, 24, 29, bod 1 výroku)

3.        Občan Únie, ktorý nemá právo na pobyt na území hostiteľského členského štátu podľa článkov 39, 43 alebo 49 ES, má čisto z titulu občianstva Únie právo na pobyt na základe priameho uplatnenia článku 18 ods. 1 ES. Výkon tohto práva podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v uvedenom ustanovení, medzi ktoré patrí požiadavka dostatočných finančných zdrojov, príslušné orgány však musia zabezpečiť, že sa tieto obmedzenia a podmienky uplatňujú v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä so zásadou proporcionality. Akonáhle sa však potvrdí, že občan Únie, ktorý nie je ekonomicky aktívny, má povolenie na pobyt, môže sa odvolať na článok 12 ES s cieľom získať dávku sociálnej pomoci, akou je dávka v hmotnej núdzi.

(pozri body 33, 43, 46, bod 2 výroku)