Žaloba podaná 11. mája 2021 – Európska komisia/Talianska republika

(vec C-303/21)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: W. Roels, A. Spina, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil, že Talianska republika tým, že vylúčila občanov Európskej únie, ktorí nie sú talianskymi štátnymi príslušníkmi a nemajú v úmysle usadiť sa v Taliansku, z režimu zníženej sadzby vzťahujúcej sa na nákup prvého neluxusného obydlia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 18 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Znížená sadzba registračného poplatku pri kúpe nehnuteľnosti k bývaniu v Taliansku (tzv. „hlavné bydlisko“) sa priznáva za určitých špecifických podmienok, medzi ktoré patrí podmienka, že nehnuteľnosť sa nachádza na území obce, v ktorej má daňový poplatník bydliskom alebo v ktorej má v úmysle zriadiť svoje bydlisko do 18 mesiacov od kúpy nehnuteľnosti. Na účely uplatnenia daňovej úľavy sa táto podmienka uplatňuje bez rozdielu tak na talianskych štátnych príslušníkov, ako aj na štátnych príslušníkov iných členských štátov. Z hľadiska ustanovení, ktoré sú predmetom tejto žaloby, sa však táto požiadavka nevyžaduje len pri občanoch, ktorí majú taliansku štátnu príslušnosť a ktorí z pracovných dôvodov žijú v zahraničí.

Podľa Komisie zakladá dotknutá talianska právna úprava tým, že na účely daňovej úľavy stanovuje, že talianska štátna príslušnosť daňových poplatníkov je rozhodujúcim faktorom, v ktorom spočíva rozlišovanie medzi talianskymi štátnymi príslušníkmi a štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorá je zakázaná článkom 18 ZFEÚ.

Komisia sa okrem toho domnieva, že vzhľadom na to, že kúpa nehnuteľnosti na území jedného členského štátu nerezidentom je investíciou do nehnuteľného majetku, ktorá patrí do kategórie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi, preferenčné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi jedného členského štátnu stanovené dotknutými vnútroštátnymi právnymi predpismi predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je zakázané článkom 63 ods. 1 ZFEÚ a ktoré nemôže byť objektívne odôvodnené na základe článku 65 ods. 1 a 3 ZFEÚ.

____________