Veci T‑219/09 a T‑326/09

Gabriele Albertini a i. a

Brendan Donnelly

proti

Európskemu parlamentu

„Žaloba o neplatnosť – Systém doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov Európskeho parlamentu – Zmena systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia – Všeobecne platný akt – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Možnosť založiť žalobu podanú pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy na článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ – Neexistencia

(Článok 230 štvrtý a piaty odsek ES; článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa právna úprava systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov – Žaloba podaná poslancom – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Výklad contra legem podmienky nevyhnutnosti byť osobne dotknutý – Neprípustnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

1.      Otázka prípustnosti žaloby musí byť posúdená podľa právnych predpisov účinných v čase podania žaloby a splnenie podmienok prípustnosti žaloby sa skúma v okamihu jej podania, teda v okamihu doručenia návrhu. Preto prípustnosť žaloby podanej pred nadobudnutím platnosti Zmluvy FEÚ, čiže pred 1. decembrom 2009, musí byť posúdená na základe článku 230 ES a nie na základe článku 263 ZFEÚ.

(pozri bod 39)

2.      Na to, aby sa na fyzickú alebo právnickú osobu mohlo hľadieť ako na osobne dotknutú aktom so všeobecnou platnosťou, treba, aby ním bola zasiahnutá na základe svojich určitých osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ju odlišujú od akejkoľvek inej osoby.

Okolnosť, že rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 1. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa právna úprava systému (dobrovoľného) doplnkového dôchodkového zabezpečenia, ktorý je uvedený v prílohe VIII pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov pre poslancov Parlamentu, zasahuje do práv, ktorých sa môžu dotknuté osoby v budúcnosti dovolávať z dôvodu ich členstva vo fonde doplnkového dôchodkového zabezpečenia, pritom nie je okolnosťou, ktorá ich v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES odlišuje od akejkoľvek inej osoby, pretože sa nachádzajú v objektívne určenej situácii porovnateľnej so situáciou ktoréhokoľvek iného poslanca Parlamentu, ktorý je členom tohto dôchodkového fondu.

Je pravda, že skutočnosť, že inštitúcia Spoločenstva je povinná na základe osobitných ustanovení zohľadniť dôsledky aktu, ktorý zamýšľa prijať, na postavenie niektorých jednotlivcov, môže týchto jednotlivcov individualizovať. V čase prijatia predmetného rozhodnutia však neexistovalo nijaké ustanovenie právneho predpisu Spoločenstva, ktoré by uvedenému predsedníctvu ukladalo povinnosť zohľadniť osobitnú situáciu dotknutých osôb.

(pozri body 45, 46, 48, 49)

3.      Podľa systému preskúmania zákonnosti zavedeného Zmluvou môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti nariadeniu iba vtedy, ak je dotknutá nielen priamo, ale aj osobne. Hoci platí, že táto posledná podmienka sa má vykladať vo svetle zásady účinnej súdnej ochrany a so zohľadnením rozličných okolností, ktoré môžu žalobcu individualizovať, takýto výklad nemôže viesť k odstráneniu predmetnej podmienky, ktorá je výslovne uvedená v Zmluve, bez toho, aby boli prekročené právomoci, ktoré Zmluva priznáva súdom Spoločenstva.

Takisto uplatnenie zásad riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania nemôže odôvodniť vyhlásenie žaloby, ktorá nespĺňa podmienky prípustnosti stanovené v článku 230 štvrtom odseku ES, za prípustnú, pretože by tým došlo k prekročeniu právomoci, ktoré priznáva súdom Únie Zmluva. Nijaká z týchto zásad nemôže totiž slúžiť ako základ výnimky, pokiaľ ide o rozsah právomocí týchto súdov priznaných Zmluvou.

(pozri body 52, 54)