Vec T‑154/10

Francúzska republika

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Štátna pomoc, ktorú Francúzsko údajne poskytlo podniku La Poste vo forme neobmedzenej implicitnej záruky vyplývajúcej z jeho postavenia verejnej inštitúcie – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Dôkazné bremeno pri dokazovaní existencie štátnej pomoci – Výhoda“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 20. septembra 2012

1.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba členských štátov – Žaloba proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Prípustnosť nepodmienená preukázaním záujmu na konaní

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Napadnuteľný akt – Zrušenie opatrenia kvalifikovaného rozhodnutím Komisie ako existujúca štátna pomoc členským štátom niekoľko mesiacov pred prijatím rozhodnutia Komisie – Neexistencia vplyvu

(Článok 263 ZFEÚ)

3.      Súdne konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 a článok 48 ods. 2)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Právna povaha – Výklad na základe objektívnych kritérií – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Súdne preskúmanie – Voľné posúdenie skutočností a dôkazov

7.      Vnútroštátne právo – Francúzske právo – Neobmedzená štátna záruka za dlhy verejných inštitúcií

8.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc poskytnutá vo forme záruky – Odkaz na stanoviská ratingových agentúr s cieľom preukázať finančnú výhodu

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

9.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Potreba ubezpečiť sa na základe dostatočných informácií pri prijatí záveru o existencii výhody predstavujúcej štátnu pomoc

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 36, 37)

2.      Rozhodnutie Komisie, ktoré konštatuje existenciu štátnej pomoci v prospech podniku vo forme neobmedzenej záruky a ktoré ju vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, nevyhnutne musí spôsobovať záväzné právne účinky, a teda predstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci členský štát z dôvodov, ktoré pozná len on, a bez akéhokoľvek nátlaku zo strany Komisie rozhodol, že zruší opatrenie kvalifikované rozhodnutím Komisie ako existujúca štátna pomoc niekoľko mesiacov pred prijatím tohto rozhodnutia, nič to nemení na tom, že členský štát bol právne viazaný vykonať napadnuté rozhodnutie. Skutočnosť, že pri výkone napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k prekrytiu záujmov Komisie a členského štátu, nebráni členskému štátu podať žalobu o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu. Takýto prístup, ktorý smeruje k penalizácii členských štátov v závislosti od toho, či mohli nájsť vlastný záujem na dosiahnutí súladu s rozhodnutím Komisie, totiž vykazuje výrazne subjektívne črty. Preskúmanie otázky, či daný akt môže byť predmetom žaloby o neplatnosť v rozsahu, v akom spôsobuje alebo má spôsobiť záväzné právne účinky, čím zasiahne záujmy žalobcu, pritom musí spočívať v objektívnom posúdení podstaty tohto aktu.

(pozri body 38, 40)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 54 – 56)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 58)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 59)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 65)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 66, 76, 78, 83, 84, 87, 90, 91, 94, 96, 98)

8.      Poskytnutie záruky s podmienkami, ktoré nezodpovedajú podmienkam trhu, o akú ide v prípade neobmedzenej záruky poskytnutej bez protihodnoty, vo všeobecnosti môže priniesť výhodu pre subjekt, ktorý ju získava, v tom zmysle, že spôsobí zlepšenie finančného postavenia príjemcu znížením nákladov, ktoré obvykle zaťažujú jeho rozpočet. V tejto súvislosti je pojem pomoc všeobecnejší než pojem subvencia vzhľadom na to, že nezahŕňa len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy štátu, ktoré rôznymi formami znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku, a hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké účinky. Na účely posúdenia, či určité štátne opatrenie predstavuje štátnu pomoc, je potrebné určiť, či prijímajúci podnik získal ekonomickú výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal.

Neobmedzená štátna záruka predovšetkým umožňuje prijímateľovi získať výhodnejšie úverové podmienky, než by dosiahol len na základe vlastných výsledkov, a tým umožňuje znížiť záťaž na jeho rozpočet. Na účely stanovenia, že verejná inštitúcia získala výhodnejšie úverové podmienky a v dôsledku toho finančnú výhodu, sa Komisia môže odvolávať na stanoviská ratingových agentúr, a osobitne tých najvýznamnejších z nich. Keďže sa totiž preukázalo, že trh berie do úvahy ratingové hodnotenia významných ratingových agentúr pri posudzovaní úveru, ktorý sa má poskytnúť danému podniku, rating udelený týmito agentúrami, ktorý je lepší, než by bol udelený pri neexistencii záruky, môže priniesť podniku konkurenčnú výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nebol získal.

(pozri body 106 – 109)

9.      Komisia nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, keď vychádza len z negatívnej domnienky založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné dôkazy, ktoré by mohli pozitívnym spôsobom preukázať existenciu takej výhody. Na tento účel je Komisia minimálne povinná sa presvedčiť, že informácie, ktoré má k dispozícii, aj keď môžu byť čiastkové a neúplné, predstavujú dostatočný základ na to, aby dospela k záveru, že určitý podnik získal výhodu predstavujúcu štátnu pomoc.

V tejto súvislosti povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predložiť, do značnej miery závisí od povahy plánovaného štátneho opatrenia. Osobitne pokiaľ ide o dôkaz existencie štátnej záruky implicitnej povahy, ten sa môže vyvodiť zo súboru potvrdzujúcich dôveryhodných a koherentných skutočností vychádzajúcich najmä z výkladu relevantných ustanovení vnútroštátneho práva a osobitne sa môže odvodiť z právnych účinkov, ktoré implikuje právne postavenie prijímajúceho podniku. Ak sa teda má dokázať, že štát poskytol podniku s osobitným postavením implicitnú finančnú záruku, ktorá sama osebe explicitne nevychádza z vnútroštátneho práva, môžu sa vysvetľujúce komentáre a obežníky považovať za relevantné.

Pokiaľ ide o preukázanie skutočných účinkov sporného opatrenia, Komisia nie je povinná tak urobiť, ak ide o už poskytnutú pomoc. V tejto súvislosti nie je potrebné akokoľvek rozlišovať medzi existujúcou pomocou a protiprávnou pomocou. Okrem toho skutočný účinok výhody, ktorú poskytuje štátna záruka, sa dá predpokladať. Takáto záruka ponúka dlžníkovi možnosť profitovať z nižších úrokových sadzieb alebo poskytnúť nižšie ručenie. Aj výhoda poskytnutá formou prípadného dodatočného prevzatia záväzku zo strany štátu môže byť štátnou pomocou. To je najčastejšie prípad záruk, ktoré sa bežne spájajú s pôžičkou alebo iným finančným záväzkom, ku ktorému sa zmluvne zaviazal dlžník veriteľovi.

(pozri body 119, 120, 123, 124)