ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 13. septembra 2011

Vec T‑62/10 P

Brigitte Zangerl‑Posselt

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Prijímanie – Oznámenie o výberovom konaní – Verejné výberové konanie – Nepripustenie na praktické a ústne skúšky – Podmienky pripustenia – Vyžadované diplomy – Článok 5 ods. 3 písm. a) bod ii) služobného poriadku – Výklad – Zohľadnenie rôznych jazykových verzií – Prípravné práce“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 30. novembra 2009, Zangerl‑Posselt/Komisia (F‑83/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑463, II‑A‑1‑2499) a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. B. Zangerl‑Posselt znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré v rámci tohto konania vznikli Komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Právna povaha vzťahu existujúceho medzi uchádzačom a inštitúciou, ktorá organizuje verejné výberové konanie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

2.      Právo Únie – Výklad – Zásady – Autonómny výklad – Hranice – Výklad článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku úradníkov

[Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 3 písm. a) bod ii)]

3.      Právo Únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Zohľadnenie rôznych jazykových verzií

1.      Verejné výberové konania, ktorých cieľom je prijať úradníkov Únie, sú inštitúciami organizované na to, aby zabezpečili fungovanie verejnej služby Únie. Organizácia týchto výberových konaní sa riadi ustanoveniami služobného poriadku, najmä jeho prílohy III. Právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi uchádzačmi vo verejnom výberovom konaní a inštitúciou, ktorá toto konanie organizuje, preto patria do oblasti verejného práva a podliehajú všeobecným pravidlám správneho práva.

(pozri bod 36)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. januára 1998, Affatato/Komisia, T‑157/96, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑97, bod 19

2.      Znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, musí mať obvykle autonómny výklad, ktorý treba hľadať s prihliadnutím na kontext ustanovenia a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou. Až vtedy, keď súd Únie nemôže nájsť v práve Únie alebo vo všeobecných zásadách práva Únie kritériá, ktoré by mu umožnili autonómnym výkladom spresniť obsah a pôsobnosť ustanovenia, sa súd Únie môže aj bez výslovného odkazu odvolať na právo členských štátov na účely uplatnenia práva Únie.

Pri uplatňovaní článku 5 ods. 3 písm. a) bodu ii) služobného poriadku, ktorý stanovuje, že jednou z minimálnych požiadaviek na diplom na vymenovanie na miesto úradníka funkčnej skupiny AST je „úroveň stredoškolského vzdelania, osvedčená diplomom, ktorý umožňuje prístup k postsekundárnemu vzdelaniu“, sa teda Súd pre verejnú službu nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pristúpil k autonómnemu a jednotnému výkladu tohto ustanovenia, podľa ktorého nemecký diplom „Realschulabschluss“ neumožňuje prístup k úrovni vzdelania, ktoré v Nemecku zodpovedá „postsekundäre Bildung“ v zmysle vyššie uvedeného článku, keďže tento článok obsahuje kritérium, a to úroveň vzdelania, ku ktorému vyžadovaný diplom alebo titul musí poskytovať prístup, čím umožňuje spresniť jeho obsah a pôsobnosť. Toto kritérium porovnania je podstatné na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania s osobami, ktoré sa zúčastňujú na výberových konaniach na účely prípadného vymenovania na miesto úradníka vo funkčnej skupine AST.

(pozri body 41 a 43)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. decembra 1992, Díaz García/Parlament, T‑43/90, Zb. s. II‑2619, bod 36 a tam citovaná judikatúra; 18. decembra 1992, Khouri/Komisia, T‑85/91, Zb. s. II‑2637, bod 32 a tam citovaná judikatúra

3.      Nevyhnutnosť jednotného uplatňovania, a teda jednotného výkladu ustanovení práva Únie vylučuje, aby sa znenie ustanovenia posudzovalo v jednej z jeho verzií izolovane, ale naproti tomu si vyžaduje, aby sa vykladalo v závislosti od skutočnej vôle jeho autora a ním sledovaného cieľa, s prihliadnutím najmä na verzie vyhotovené vo všetkých jazykoch Únie. V každom prípade platí, že jedna odlišná jazyková verzia nemôže mať sama osebe prednosť pred ostatnými jazykovými verziami.

(pozri bod 42)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419, bod 3; 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, bod 15

Súd prvého stupňa: 29. septembra 1999, Neumann a Neumann‑Schölles/Komisia, T‑68/97, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑1005, bod 79