ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata rozšírená komora)

z 25. marca 1999 (*)

„Hospodárska súťaž – Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Záujem na konaní – Územná pôsobnosť nariadenia (EHS) č. 4064/89 – Kolektívne dominantné postavenie – Záväzky“

Vo veci T-102/96,

Gencor Ltd, spoločnosť podľa juhoafrického práva, so sídlom v Johannesburgu (Juhoafrická republika), v zastúpení: Paul Lasok, QC, James Flynn a David Hall, solicitors, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Marc Loesch, 11, rue Goethe,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Richard Lyal, člen právneho servisu, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, Carlos Gómez de la Cruz, člen právneho servisu, Centre Wagner, Kirchberg,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: Ernst Röder, Ministerialrat, a Bernd Kloke, Oberregierungsrat, splnomocnení zástupcovia, Spolkové ministerstvo hospodárstva a technológie, Bonn (Nemecko),

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia 97/26/ES Komisie z 24. apríla 1996, v ktorom bola určitá koncentrácia vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom a s uskutočňovaním dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec č. IV/M.619 – Genor/Lonrho) (Ú. v. ES L 11, 1997, s. 30),

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia B. Vesterdorf, R. García‑Valdecasas, R. M. Moura Ramos a M. Jaeger,

tajomníci: J. Palacio González a A. Mair, referenti,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. februára 1998,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1.     Koncentrácia

 Učastníci koncentrácie

1        Gencor Ltd (ďalej „Gencor“) je spoločnosť podľa juhoafrického práva. Ide o materskú spoločnosť koncernu, ktorého hlavné činnosti sa sústreďujú na ťažobný a metalurgický priemysel.

2        Impala Platinum Holdings Ltd (ďalej „Implats“) je spoločnosť podľa juhoafrického práva, ktorá združuje činnosti Gencor v sektore platinoidov. Jej vlastníkmi sú Gencor vo výške 46,5% obchodného podielu a verejný sektor vo výške 53,5 % obchodného podielu, kontrolu nad spoločnosťou vykonáva Gencor v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, úpravy v Ú. v. ES, L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31, ďalej „nariadenie č. 4064/89“).

3        Lonrho Plc (ďalej „Lonrho“) je spoločnosť podľa anglického práva. Ide o materskú spoločnosť koncernu, ktorý vykonáva rôzne činnosti v ťažobnom a metalurgickom sektore, ako aj v hotelierstve, poľnohospodárstve a všeobecne v obchode.

4        Eastern Platinum Ltd (ďalej „Eastplats“) a Western Platinum Ltd (ďalej „Westplats“), ktoré sú všeobecne známe pod menom Lonrho Platinum Division (ďalej „LPD“) sú spoločnosti podľa juhoafrického práva, ktoré združujú aktivity spoločnosti Lonrho v sektore platinoidov. Obchodný podiel vo výške 73 % vlastní spoločnosti Lonrho prostredníctvom spol. Implats a 27 % Gencor. Toto posledné rozdelenie obchodných podielov vzniklo na základe akcionárskej zmluvy podpísanej 15. januára 1990 koncernmi Gencor a Lonrho (ďalej „akcionárska zmluva“). Táto zmluva stanovuje, že každý akcionár určí rovnaký počet správcov do správnej rady, ktorí si pomerne rozdelia hlasovacie práva a žiaden z nich nebude mať väčšinu hlasov. Na prijatie niektorých rozhodnutí sa vyžaduje súhlas správnej rady, napr. v týchto: diverzifikácia činností LPD, celková suma dividend, ktoré sa budú rozdeľovať, ročný strategický plán a rozpočet, schválenie ročnej uzávierky a zmena percenta odmeňovania akcionárov. Súhlas akcionárov sa vyžaduje na investičné rozhodnutia a významné predaje majetku. Riadiace činnosti naďalej zabezpečuje, v súlade s dohodami podpísanými medzi Eastplast a Westplast (ďalej „dohody o riadení“), Lonrho Management Services (ďalej „LMS“), čo je spoločnosť podľa juhoafrického práva kontrolovaná spoločnosťou Lonrho.

 Plán koncentrácie

5        Gencor a Lonrho plánovali spoločne získať kontrolu v spoločnosti Implats a prostredníctvom nej v spoločnostiach Eastplast a Westplast (LPD), za pomoci operácie, ktorá sa mala uskutočniť v dvoch etapách. Prvá etapa mala umožniť spoločnostiam Gencor a Lonrho nadobudnutie spoločnej kontroly v spoločnosti Implats. Cieľom druhej etapy bolo zabezpečiť spoločnosti Implats výlučnú kontrolu v spoločnostiach Eastplats a Westplats. Ako protihodnotu za odstúpenie svojej kapitálovej účasti v spoločnostiach Eastplats a Westplats sa mala zvýšiť majetkovú účasť spoločnosti Lonrho v spol. Implats.

6        V rámci operácie mala spoločnosť Implats získať výlučnú kontrolu v spoločnosti Eastplats a Westplats. V nej samotnej sa mala kapitálová účasť deliť nasledovne: 32 % Gencor, 32 % Lonrho a 36 % verejnosť. Dohoda o vymenovaní správcov a o spôsobe hlasovania mala mimochodom upravovať konanie dvoch hlavných akcionárov v najdôležitejších otázkach života spoločnosti, čím im zabezpečila spoločnú kontrolu nad spol. Implats.

2.     Administratívne konanie

7        Dňa 7. júna 1995 ohlásili spoločnosti Gencor a Lonrho podpísanie rámcovej dohody za účelom spojenia ich aktivít v sektore platinoidov. V ten istý deň zaslali zmluvné strany Komisii kópiu tlačovej správy, ktorá transakciu oznamovala.

8        Dňa 22. augusta 1995 Juhoafrický úrad pre konkurenciu (South African Competition Board) zmluvným stranám oznámil, že na základe materiálov, ktoré mu predložili 14. augusta 1995, táto operácia nespôsobuje problémy vo vzťahu k juhoafrickému právu v oblasti hospodárskej súťaže.

9        Dňa 10. novembra 1995 spol. Gencor a Lonrho podpísali sériu dohôd vo veci koncentrácie. Medzi týmito materiálmi bola aj kúpna zmluva, ktorej plnenie bolo podriadené splneniu určitých odkladných podmienok, predovšetkým schváleniu operácie Komisiou do 30. júna 1996 alebo, na základe dohody oboch strán, najneskôr 30. septembra 1996, v súlade s ustanoveniami 3.1.8 a 3.3 kúpnej zmluvy.

10      Dňa 17. novembra 1995 spol. Gencor a Lonrho spoločne nahlásili Komisii tieto dohody a ich zmluvy pomocou formuláru CO, v súlade s článkom 4, paragraf 1, nariadenia č. 4064/89.

11      Rozhodnutím z 8. decembra 1995 Komisia nariadila odklad uskutočnenia koncentračnej operácie, v zmysle článku 7, paragraf 2 a článku 18, paragraf 2 toho istého nariadenia, až kým neprijme konečné rozhodnutie.

12      Rozhodnutím z 20. decembra 1995 zvážila, že koncentračná operácia vyvoláva vážne pochybnosti, čo sa týka jej kompatibility so spoločným trhom, a teda začala konanie podľa nariadenia č. 4064/89, v súlade s článkom 6, paragraf 1c).

13      Dňa 13. marca 1996 získala Anglo American Corporation of South Africa Ltd (ďalej „AAC“) účasť vo výške 6 % kapitálu spol. Lonrho s predkupným právom na ďalšie účastiny vo výške 18 %. Je hlavným konkurentom spol. Gencor a Lonrho v sektore platinoidov prostredníctvom spol. Amplats, ktorá je na ňu napojená, a ktorá je najvýznamnejším svetovým dodávateľom.

14      Následne na schôdzu, ktorú Komisia zorganizovala 13. marca 1996, žalobkyňa a spol. Lonrho začali viesť diskusie s oddeleniami Komisie, aby preskúmali možnosť navrhnúť záväzky podľa článku 8, paragraf 2, nariadenia č. 4064/89.

15      Dňa 27. marca 1996 Komisia oznámila spoločnostiam Gencor a Lonrho, že jednu z najväčších obáv vo veci koncentračnej operácie u nej vyvoláva možnosť obmedzenia výroby, ktorá by mohla vyvíjať rastúci tlak na ceny. V tejto súvislosti pripomenula, že záväzky súvisiace so správaním sa spoločností orgány Spoločenstva bežne neakceptujú.

16      Dňa 1. apríla 1996 po sérii schôdzí a návrhov na túto tému spol. Gencor a Lonrho predložili poslednú verziu záväzkov, ktoré navrhovali. Tieto záväzky sa týkali predovšetkým objemu výroby v konkrétnom mieste.

17      V liste z 2. apríla 1996 Komisia tieto návrhy záväzkov kritizovala z dôvodu, že neodstránili jej obavy. Zvlášť upozornila na ťažkosti, ktoré by boli spojené s preverovaním týchto záväzkov a problémy, ktoré by spôsobilo zrušenie operácie, keby neboli dodržané. Pridala, že tieto návrhy neberú do úvahy predvídateľný vývoj dopytu.

18      Dňa 9. apríla 1996 poradný výbor vo veci koncentrácie medzi podnikmi (ďalej „poradný výbor“) vydal stanovisko ku koncentračnej operácii a navrhovaným záväzkom žalobkyne a spol. Lonrho. Vyjadril svoj súhlas s návrhom rozhodnutia Komisie, pokiaľ ide o typ koncentrácie, rozmer Spoločenstva, súvisiaci trh produktov a geografický trh, ako aj nedostatočnosť prednesených záväzkov. Väčšina jeho členov prijala analýzu Komisie, podľa ktorej by koncentračná operácia viedla k vzniku dominantného oligopolného postavenia na príslušných trhoch, ako aj jej záver, podľa ktorého by operácia bola nekompatibilná so spoločným trhom a fungovaním Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej „EHP“). Menšina členov vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť aplikovať nariadenie č. 4064/89 na situácie oligopolnej dominantnosti, a preto sa zdržala hlasovania v otázke, či operácia je alebo nie je nekompatibilná so spoločným trhom a fungovaním EHP.

19      Dňa 19. apríla 1996 minister zahraničia Juhoafrickej republiky oficiálne odovzdal Komisii pripomienky svojej vlády k plánovanej koncentračnej operácii. V tomto liste sa obmedzil na vyhlásenie, že neplánuje spochybniť stanovisko konkurenčnej politiky Spoločenstva v oblasti koncentrácie a tajných dohôd, ale že vzhľadom na význam minerálnych zdrojov pre juhoafrickú ekonomiku by uprednostnil realizáciu akcie pred efektívnymi tajnými dohodami, keby k nim došlo. V konkrétnom prípade si juhoafrická vláda myslí, že za určitej situácie je lepšie mať dvoch konkurentov rovnakej sily ako stav, v ktorom by existoval dominantný ťažobný podnik v sektore. Podľa neho, hoci podstatná časť zdrojov platiny sa nachádza v ich krajine, zdroje nachádzajúce sa v zahraničí by teoreticky mohli uspokojiť dopyt na 20 rokov, mimo potenciálnych významných zdrojov v Zimbabwe. Napokon, juhoafrická vláda vyjadrila želanie preskúmať tieto otázky s Komisiou a požiadala, aby bolo rozhodnutie oddialené až do zorganizovania takejto diskusie.

20      Rozhodnutím 97/26/EHS z 24. apríla 1996 (Ú. v. ES L 11, 1997, s. 30, ďalej „sporné rozhodnutie“), Komisia prehlásila koncentračnú operáciu za nekompatibilnú so spoločným trhom a s fungovaním EHP podľa článku 8, paragraf 3 nariadenia č. 4064/89, pretože výsledok operácie by viedol ku vzniku duopolistického dominantného postavenia spoločností Amplats a Implats/LPD na svetovom trhu platiny a ródia, čo by spôsobilo výrazné narušenie efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

21      Listom z 21. mája 1996 spol. Lonrho oznámila žalobkyni, že má v úmysle nepredĺžiť lehotu predpísanú v kúpnej zmluve pre splnenie odkladných podmienok z 30. júna do 30. septembra 1996, keďže podmienka pre schválenie operácie Komisiou upravená ustanovením 3.1.8 dohody nebola v požadovanom čase splnená.

 Súdne konanie

22      Dňa 28. júna 1996 podal žalobkyňa toto žalobu na zrušenie sporného rozsudku.

23      Dňa 3. decembra 1996 vyjadril žalobkyňa žiadosť o zorganizovanie konania alebo vyšetrovania podľa článkov 49, 64 a 65 súdneho poriadku, aby bola presne stanovená právna forma a dosah zbierky zákonov vydanej juhoafrickými úradmi o konkurencii, ako aj pôsobnosť a podmienky uplatnenia juhoafrického práva v oblasti hospodárskej súťaže.

24      Dňa 18. decembra 1996, 24. januára a 30. júla 1997 predložila Komisia svoje pripomienky k tejto žiadosti.

25      Dňa 25. novembra a 3. decembra 1996 Spolková republika Nemecko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska predložili žiadosť o intervenciu v prospech záverov Komisie.

26      Dňa 11. decembra 1996 a 3. januára 1997, požiadal žalobkyňa o tajné zaobchádzanie s určitými prvkami spisu, týkajúcimi sa Spolkovej republiky Nemecko a Spojeného kráľovstva.

27      Dňa 19. februára 1997 požiadal súd žalobkyňu a spol. Lonrho, aby zodpovedali niektoré otázky vo veci prípustnosti žaloby a predložili určité dokumenty. Na otázky súdu zodpovedali žalobkyňa a Lonrho v uvedenom poradí 1. apríla a 10. marca 1997. Žalobkyňa predložil požadované dokumenty, predovšetkým dohody o riadení podpísané 15. januára 1990 medzi Eastplats a Westplats a LMS, ako aj dohodu podpísanú pod názvom akcionárska zmluva, takisto podpísanú 15. januára 1990 medzi spol. Gencor a Lonrho, týkajúcu sa kontroly v LPD.

28      Nariadením z 3. júna 1997 predseda piateho rozšíreného súdneho senátu na jednej strane súhlasil s intervenciou Spolkovej republiky Nemecko a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a na druhej strane čiastočne vyhovel žiadosti o tajné spracovanie.

29      Dňa 27. júna 1997 predložil žalobkyňa dodatočnú žiadosť o tajné spracovanie určitých údajov v spise.

30      Nariadením zo 16. júla 1997 to predseda piateho rozšíreného súdneho senátu odsúhlasil.

31      Dňa 22. septembra 1997 sa Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vzdalo svojej intervencie. Dňa 26. septembra 1997 predložila Spolková republika Nemecko svoje intervenčné podanie.

32      Na základe správy sudcu-spravodajcu rozhodol súd o začatí ústneho konania a v rámci organizačných opatrení konania podľa článku 64 súdneho poriadku boli žalobkyňa a Komisia vyzvaní, aby predložili úplné znenie záväzkov navrhovaných účastníkmi koncentrácie počas administratívneho konania. Obe strany predložili požadovaný materiál v uvedenom poradí 6. a 12. februára 1998.

33      Hlavní účastníci boli vypočutí na osobitnom pojednávaní (ústne otázky a odpovede) na súde 18. februára 1998.

34      Listom zo 17. júla 1998 sa pýtal súd žalobkyne, či by sa vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998 týkajúci sa Francúzska a Komisie (C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I‑1375) vzdal svojho dôvodu, podľa ktorého koncentrácie, ktoré vytvárajú kolektívne dominantné postavenie nespadajú do pôsobnosti nariadenia č. 4064/89. Žalobkyňa odpovedal na otázku súdu listom z 29. júla 1998.

 Návrhy účastníkov konania

35      Žalobkyňa navrhuje:

–        zrušiť sporné rozhodnutie,

–        odsúdiť Komisiu na náhradu trov konania.

36      Komisia navrhuje:

–        zamietnuť žalobu ako neprípustné,

–        navyše ho zamietnuť ako neopodstatnené,

–        odsúdiť žalobkyňu na náhradu trov konania.

37      Spolková republika Nemecko navrhuje zamietnuť žalobu.

 O prípustnosti

 Tvrdenia žalovanej

38      Komisia sa dovoláva neprípustnosti žaloby z dôvodu, že už nie je v záujme žalobkyne vo veci konať. V skutočnosti, právne postavenie žalobkyne by sa rozhodnutím súdu nezmenilo v jeho prospech, keďže nahlásenú operáciu už nemožno uskutočniť.

39      Komisia podčiarkuje v tomto ohľade, že operácia naplánovaná medzi spol. Gencor a Lonrho bola podriadená určitým odkladným podmienkam, medzi ktorými figurovalo získanie súhlasu Komisie podľa článkov 6, paragraf 1a) alebo b), alebo 8, paragraf 2 nariadenia č. 4064/89. Uvádza, že táto podmienka mala byť splnená najneskôr do 30. júna 1996, v opačnom prípade mala byť celá kúpna zmluva neplatná, v súlade s jej ustanovením 3.3. Napokon uvádza, že predĺženie dátumu uplynutia lehoty do 30. septembra 1996, ako bola takáto možnosť daná v tom istom ustanovení na základe písomnej dohody zmluvných strán, spoločnosť Lonrho odmietla v liste z 21. mája 1996.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

40      Je vhodné pripomenúť, že žalobu na zrušenie podané fyzickou alebo právnickou osobou je prípustné, len ak žalobkyňa má záujem na zrušení napadnutej listiny (rozsudok Súdu z 9. novembra 1994, Scottisch Football/Komisia, T-46/92, Zb. s. II-1039, bod 14). Takýto záujem existuje, len ak samotné zrušenie rozhodnutia môže mať právne dôsledky (rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, Akzo Chemie/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 21).

41      Z tohto hľadiska je vhodné uviesť, že podľa článku 176 Zmluvy ES, inštitúcia ktorá vydala zrušené rozhodnutie, musí prijať opatrenia uvedené vo vykonávacej časti rozsudku. Tieto opatrenia nesúvisia s tým, že už neexistuje právna listina Spoločenstva, pretože zrušenie listiny vyplýva zo samotného zrušenia sudcom. Týkajú sa predovšetkým zrušenia účinkov vyplývajúcich z danej listiny, na ktoré sa vzťahujú zistené nelegálnosti. Zrušenie listiny, ktorá už bola vykonaná alebo medzičasom zrušená od určitého termínu, ešte stále môže mať právne následky. V skutočnosti mohla listina spôsobiť právne účinky počas obdobia, kedy bola v platnosti a tieto účinky nie vždy pominú z dôvodu zrušenia listiny. Žalobu na zrušenie rozhodnutia je tiež prípustné, ak umožňuje zabrániť, aby sa uvedená nelegálnosť v budúcnosti opakovala. Z týchto dôvodov je rozsudok o zrušení základom, od ktorého príslušná inštitúcia môže uskutočniť adekvátnu nápravu situácie žalobkyne, alebo vyhnúť sa tomu, aby bola prijatá identická listina (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia), 92/78, Zb. s. 777, bod 32, Akzo Chemie/Komisia, pozri vyššie, bod 21 a z 26. apríla 1988, Apesco/Komisia, 207/86, Zb. s. 2151, bod 16).

42      Okolnosť, že žalobkyňa je adresátom sporného rozhodnutia, ktorým bola koncentrácia prehlásená za nekompatibilnú so spoločným trhom, mu dáva dôvod na konanie a na preskúmanie legálnosti tohto rozhodnutia sudcom Spoločenstva.

43      Mimochodom, ako podčiarkuje žalobkyňa, sporné rozhodnutie môže zmeniť jeho právne postavenie ako možného nadobúdateľa účasti spol. Lonrho v LPD.

44      V skutočnosti, v zmysle článku 11 akcionárskej zmluvy (predovšetkým 11.1 a 11.6), akýkoľvek predaj alebo plány spol. Lonrho na uvedenie na burzu akejkoľvek časti svojej účasti dosahujúcej 73 % v LPD, by spoločnosti Gencor poskytli právo nadobudnúť ju ako celok alebo jej časť. Skutočnosť, že niektorá zo sprostredkovateľských spoločností vlastniacich podiel v LPD by vystúpila z koncernu Lonrho a tretia strana by nadobudla 51 % kapitálu spol. Lonrho, by takisto otvorila možnosť nadobudnúť účasť pre spol. Gencor. Preto je namieste konštatovať, že sporné rozhodnutie by bolo prekážkou uplatnenia týchto predkupných práv.

45      Napokon, téza Komisie by vyústila do situácie, kedy by legálnosť nepriaznivých rozhodnutí vydaných v rámci nariadenia č. 4064/89, nemohla byť predmetom súdnej kontroly, pokiaľ by zmluvný základ operácie prestal existovať skôr, než by súd rozhodol. Avšak pominutie základu pre operáciu samo o sebe nie je fakt, ktorý by vylučoval kontrolu legálnosti rozhodnutia Komisie.

46      Z toho vyplýva, že dôvod o neprípustnosti uvedený Komisiou musí byť zamietnutý.

 O veci samej

47      Žalobkyňa uvádza rôzne námietky a dôvody na podporu svojho žaloby, ktoré v poradí čerpajú z nasl. oblastí: Komisia nie je príslušná vo veci koncentračnej operácie z dôvodu korelatívneho porušenia článku 190 zmluvy, porušenia článku 2 nariadenia č. 4064/89, v tom, že koncentrácie vytvárajúce kolektívne dominantné postavenie nespadajú do pôsobnosti nariadenia a korelatívneho porušenia článku 190 zmluvy, porušenia článku 2 nariadenia 4064/89 v tom, že Komisia nesprávne skonštatovala, že koncentrácia by vytvorila kolektívne dominantné postavenie a korelatívneho porušenia článku 190 zmluvy, ako aj napokon porušenia článku 8, paragraf 2 nariadenia č. 4064/89 a korelatívneho porušenia článku 190 zmluvy.

I –  O námietkam vychádzajúcich na jednej strane z porušenia nariadenia č. 4064/89, keďže toto nedáva Komisii právomoc skúmať zlučiteľnosť danej koncentračnej operácie so spoločným trhom a na druhej strane z porušenia článku 190 zmluvy.

 Tvrdenia účastníkov konania

48      Žalobkyňa predovšetkým uplatňuje fakt, že nariadenie č. 4064/89 nedáva Komisii právomoc skúmať zlučiteľnosť koncentračnej operácie so spoločným trhom. Uplatňuje navyše to, že ak by nariadenie č. 4064/89 poskytovalo takúto právomoc, nebolo by ho možné uplatniť podľa článku 184 zmluvy, lebo by bolo nelegálne.

49      Nariadenie č. 4064/89 nie je možné uplatniť pre danú koncentračnú operáciu, pokiaľ sa týka ekonomickej činnosti vykonávanej na území tretej krajiny, Juhoafrickej republiky, a je schválená úradmi tejto krajiny. Nariadenie je možné uplatniť na koncentračné operácie vykonávané v rámci Spoločenstva.

50      Táto analýza je v súlade s teritoriálnym princípom, ktorý je všeobecnou zásadou medzinárodného práva verejného, ktoré by Spoločenstva pri vykonávaní svojich právomocí mala rešpektovať (rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Ahlstrom Osakeyhtio a i./Komisia, 89/85, 104/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85, Zb. s. 5193, ďalej ako „rozsudok Drevodrvina“, bod 18 a rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation, C-286/90, Zb. s. I-6019, bod 9).

51      Právne základy používané Radou pri tvorbe nariadenia č. 4064/89, t. j. články 87 a 235 zmluvy, nemožno pri stanovovaní mimoúzemnej právomoci interpretovať bez uplatnenia tohto princípu. Totiž, tieto princípy uvedené v článkoch 85 a 86, na ktoré sa odvoláva článok 87, ako aj ciele Spoločenstva, na ktoré odkazuje článok 235, berú do úvahy len konkurenciu v rámci spoločného trhu a nie konkurenciu medzi podnikmi so sídlom na spoločnom trhu a podnikmi, ktoré nie sú jeho súčasťou, ani konkurenciu medzi podnikmi so sídlom mimo spoločného trhu. Toto riešenie vyplýva tak z podmienky rozdelenia obchodu medzi členskými štátmi, v zmysle článkov 85 a 86, ako aj z cieľov Spoločenstva uvedených v článkoch 2 a 3 bod g) zmluvy.

52      Toto obmedzenie rozsahu pôsobnosti nariadení zmluvy vo veci hospodárskej súťaže sa znovu objavuje tak v bodoch 1 až 5 a 9 až 11 odôvodnení nariadenia č. 4064/89 ako aj v jeho článku 2, pričom tieto ustanovenia uvádzajú, že nariadenie sa vzťahuje len na koncentračné operácie, ktoré majú dopad v rámci spoločného trhu.

53      Hoci nariadenie č. 4064/89 výslovne nedefinuje svoj rozsah pôsobnosti v závislosti od miesta, kde k operácii dôjde, jeho tridsiate odôvodnenie a článok 24 poskytujú indície, že koncentračná operácia uskutočnená v tretej krajine, na ktorej sa zúčastnia podniky Spoločenstva, spadá do právomoci úradov tejto krajiny a nie Komisie.

54      Žalobkyňa upresňuje, že jeho analýza neznamená, že nariadenie č. 4064/89 možno aplikovať výhradne na koncentračné operácie medzi podnikmi so sídlom v Spoločenstva. Miesto sídla zúčastnených podnikov je v skutočnosti menej dôležité ako miesto alebo miesta realizácie koncentračnej operácie. Žalobkyňa sa tu dovoláva rozsudku Súdneho dvora z 21 februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia (6/72, Zb. s. 215), v ktorom bola Komisii priznaná právomoc uplatniť článok 86 zmluvy vo veci koncentračnej operácie uskutočnenej podnikom sídliacim mimo Spoločenstva, keďže išlo o nadobudnutie účasti v podniku Spoločenstva.

55      Nariadenie č. 4064/89 možno tak uplatniť len v prípadoch, ak činnosti, ktorých sa koncentračná operácia týka, sú v rámci Spoločenstva. Presnejšie, ako uvádza jedenáste odôvodnenie, platí pre podniky, ktoré majú v Spoločenstve výrazné aktivity. V tomto prípade by sa nahlásená koncentrácia uskutočnila v Juhoafrickej republike, kde sa nachádza hlavná oblasť činnosti podnikov uskutočňujúcich operáciu, t. j. ťažba a spracovanie platinoidov. Okolnosť, že Lonrho má filiálku s kanceláriou v Spoločenstve na predaj všetkej svojej výroby platinoidov a skutočnosť, že prevádzkuje ďalšie činnosti v rámci Spoločenstva v oblastiach hotelierstva a všeobecného obchodu, nedovoľuje, aby sa usudzovalo, že prevádzkuje výrazné činnosti v Spoločenstve v zmysle jedenásteho odôvodnenia uvedeného vyššie.

56      Žalobkyňa prirovnáva túto analýzu k analýze obsiahnutej v rozsudku „Drevodrvina“, ktorý v prípade cenového dohovoru potvrdil, že Komisia má právomoc uplatniť pravidlá o konkurencii na reštriktívne správanie sa v rámci spoločného trhu zo strany podnikov, ktoré sídlia mimo Spoločenstva, pokiaľ koncentračná dohoda alebo prax vznikne alebo sa vykonáva na území Spoločenstva. Avšak v danom prípade koncentračná operácia nevznikla ani sa nevykonáva na území Spoločenstva, ale na území Juhoafrickej republiky. Týka sa teda predovšetkým priemyselnej a konkurenčnej politiky tejto tretej krajiny. V dôsledku toho, Komisia nemá územnú právomoc (rozsudok „Drevodrvina“, body 11 až 18 a závery generálneho advokáta M. Darmona v tomto rozsudku, bod 20).

57      Aj za predpokladu, že by nariadenie č. 4064/89 posudzovalo právomoc z hľadiska kritéria existencie okamžitého a výrazného dopadu koncentračnej operácie na konkurenciu v rámci Spoločenstva, toto kritérium nie je v danom prípade splnené.

58      Po prvé, Komisia konštatovala (body 206 a 210 v odôvodnení sporného rozhodnutia), že koncentračná operácia by mohla viesť zo strednodobého hľadiska k vzniku dominantného postavenia duopolného typu na svetových trhoch platiny a ródia. Avšak toto konštatovanie je v danom prípade na odôvodnenie použitia kritéria okamžitého a výrazného dopadu nedostatočné. Výraz „zo strednodobého hľadiska“ je dvojzmyselný, keďže môže znamenať buď vytvorenie dominantného postavenia zo strednodobého hľadiska, alebo jeho pominutie po čase. V prvom prípade by dôsledky operácie neboli okamžité, pretože by záviseli od budúceho správania sa tak podniku, ktorý vzíde z koncentrácie, ako aj druhého člena duopolu, t. j. spol. Amplats. V druhom prípade by dôsledky operácie neboli výrazné z dôvodu prechodnosti.

59      Po druhé, keďže príslušné trhy sú trhy svetové, prípadné dominantné postavenie vytvorené koncentračnou operáciou by sa netýkalo viac Spoločenstva ako ktorejkoľvek inej vlády, takže operácia by nemala výrazný dopad. Sporné rozhodnutie (body 16, 18 a 98 odôvodnení) neprisudzuje Spoločenstva rozsiahlejšiu právomoc ako je právomoc Juhoafrickej republiky alebo ktorejkoľvek inej krajiny, predovšetkým Japonska alebo Severnej Ameriky, ale uspokojuje sa s poznámkou, že príslušné trhy sú trhy svetové, že európska spotreba predstavuje takmer 20 % svetového dopytu platinoidov (v priemere 17 % v prípade platiny) a všetok dopad na svetové trhy by mal zákonite dopad na Spoločenstvo a EHP. Tieto prvky sú nedostatočné na určenie právomoci Komisie a v každom prípade aj na odôvodnenie rozhodnutia v súlade s požiadavkami článku 190 zmluvy.

60      Z tohto hľadiska tak sektorový ako aj geografický dopyt platiny a ródia na svetovej úrovni ukazuje, že západná Európa (zahŕňajúca Spoločenstvo), ktorej spotreba predstavovala počas obdobia 1991 – 1995 len 17 až 22 % svetového dopytu, by bola veľmi málo dotknutá koncentračnou operáciou, ktorá sa uskutočňuje mimo jej rámca a týka sa jej menej ako Japonska, kde spotreba počas toho istého obdobia predstavovala 47 až 51 % svetového dopytu, alebo Severnej Ameriky (vrátane USA), kde spotreba počas toho istého obdobia predstavovala 19 až 21 % svetového dopytu. Relatívne nízka úroveň trhových podielov (cca (…) (1) % platina a (…) % ródium v r. 1994) a celkový obrat (približne (…) miliónov ECU za samotnú platinu v r. 1994) realizovaných v rámci Spoločenstva výkonom činností v oblasti platiny a ródia dvoch podnikov zainteresovaných na operácii, túto analýzu potvrdzuje. Z tohto hľadiska určenie, že rozmer koncentračnej operácie je rozmerom Spoločenstva, by nutne znamenalo, že pri výpočte obratu daných podnikov v zmysle článku 5 nariadenia č. 4064/89, by sa bral do úvahy len pojem spoločnosti alebo právnickej osoby a nie podniku v zmysle článkov 85 a 86 zmluvy (pozri sporné rozhodnutie, body 24, 34, 44, 56, 98, 100 a 209 odôvodnení, ako aj tabuľku 6 v bode 96).

61      Po tretie, keďže ide o vytvorenie duopolného dominantného postavenia na trhoch platiny a ródia, riziko uvádzané Komisiou ohľadne tajných dohôd alebo paralelného správania sa medzi členmi oligopolu spadá predovšetkým pod právomoci juhoafrických úradov v oblasti hospodárskej súťaže. Inak by tomu mohlo byť len v prípade, že by boli splnené podmienky stanovené v rozsudku „Drevodrvina“. Avšak daný prípad sa líši od prípadu, pre ktorý bol vynesený uvedený rozsudok, pretože tento uvedený rozsudok sa netýkal koncentračnej operácie uskutočnenej v tretej krajine, ale cenového dohovoru, ktorý sa priamo týkal Spoločenstva a bol v nej aj praktizovaný (pozri „Drevodrvina“, bod 13). V každom prípade, Komisia sa nemôže vyhlásiť za príslušnú vo vzťahu koncentračnej operácie, ktorá by sa mohla alebo nie ukázať, že spadá do jej právomoci podľa zmluvy, na základe budúceho a hypotetického správania sa podnikov činných na danom trhu.

62      Po posledné, sporné dohody sú predmetom rozhodnutia juhoafrického úradu príslušného vo veci hospodárskej súťaže, t. j. Juhoafrického úradu pre konkurenciu, z 22. augusta 1995. Toto rozhodnutie pripustilo, že nahlásená operácia nepredstavuje ťažkosti v zmysle juhoafrickej politiky v oblasti hospodárskej súťaže. V dôsledku toho, táto operácia je v súlade so zákonom miesta, kde sa má vykonávať, čo znamená, že ak by ju Komisia prehlásila za nelegálnu, zákonite by vytvorila konflikt ohľadne právomoci s juhoafrickými úradmi. Z tohto hľadiska juhoafrický minister zahraničia jasne vyjadril svoje obavy v liste, ktorý adresoval Komisii 19. apríla 1996. Konflikt ohľadne príslušnosti by vyplýval zo skutočnosti, že koncentračná operácia by znamenala zmenu priemyselnej štruktúry tretej krajiny, v tomto prípade Juhoafrickej republiky, čo by prinieslo zásadnejšie dôsledky pre uchádzajúce sa podniky, ale aj pre ekonomiku daného štátu, ako samotné zmluvy. V dôsledku toho, prehlasovanie sa za príslušného vo veci takýchto zmien by znamenalo zásadnejšie zasahovanie do vnútorných záležitostí tohto štátu.

63      Napokon, vzhľadom na relatívne slabý dopad koncentračnej operácie na Spoločenstvo je možné vyvodiť, že nie je žiaden legálny dôvod a je disproporcionálne, aby sa Komisia dožadovala svojej príslušnosti či právomoci.

64      Komisia uplatňuje fakt, že disponuje dvoma podstatnými bázami, na ktorých sa zakladá jej právomoc. Prvým je princíp národnosti, na základe ktorého je príslušná ratione personae, aby poznala konanie spol. Lonrho, ktorá je založená podľa práva členského štátu. Druhým je územný princíp.

65      Predbežne Komisia uvádza, že to boli účastnícke strany koncentračnej operácie, kto ju požiadal o preskúmanie kompatibility ich operácie so spoločným trhom EHP, keď jej nahlásili svoju dohodu a súhlas Komisie určili za podmienku uskutočnenia operácie. Za takýchto podmienok nemôže účastnícka strana bez toho, aby odporovala zásadám „nemo auditur…“ a „venire contra factum proprium“, konať, ako keby nešlo o dobrovoľné podriadenie sa nariadeniu č. 4064/89.

66      Komisia kritizuje tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa kritéria lokalizácie hospodárskej činnosti dotknutej koncentračnou operáciou, ako aj kritérií a podmienok právomoci v rámci nariadenia č. 4064/89.

67      Pokiaľ ide o lokalizáciu hospodárskej činnosti dotknutej koncentračnou operáciou uvádza, že hoci sa stotožňuje s analýzou žalobkyne podľa ktorej nariadenie č. 4064/89 ako aj články 85 a 86 zmluvy sa vzťahujú na konkurenciu vo vnútri spoločného trhu, nevyvádza z toho v danom prípade rovnaký záver. Totiž, keďže sporné rozhodnutie sa zakladá na úvahe, podľa ktorej nahlásená operácia, hoci sa uskutočňuje v Juhoafrickej republike vo forme združenia výrobných prostriedkov, sa bude vykonávať v celosvetovom rozmere a zmení konkurenčnú štruktúru na trhoch daných produktov tak na svetovej úrovni ako aj v Spoločenstve z dôvodu svetového rozmeru geografického trhu, bolo by chybou si myslieť, ako to robí žalobkyňa, že uvedené rozhodnutie sa netýka právnej úpravy hospodárskych činností na území Spoločenstva. Z tohto hľadiska Komisia uvádza, že hoci je pravdou, že zmluvné strany neťažia platinu v Spoločenstve, tak je na druhej strane pravdou, že sa tu uskutočňuje nezanedbateľná časť ich aktivít.

68      Komisia rozvíja úvahu vo vzťahu k rozsudku „Drevodrvina“ a k záverom predloženým generálnym advokátom M. Darmonom v tomto rozsudku, pričom pripomína, že v tejto veci bola podstata založená nie tak na lokalizácii podnikov, ale na protikonkurenčnom dopade na územie Spoločenstva. Preto je vhodné v tomto spore sústrediť sa nie na lokalizáciu podnikov, ale na modifikáciu konkurenčnej štruktúry v rámci spoločného trhu. Táto modifikácia sa netýka, ako by to chcel prezentovať žalobkyňa, ťažby alebo spracovania daných produktov, ale trhu predaja platiny v Spoločenstve.

69      Pokiaľ ide o kritériá a podmienky medzinárodnej príslušnosti Spoločenstva v zmysle nariadenia č. 4064/89, Komisia si myslí, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s riešeniami uvedenými v rozsudku „Drevodrvina“, v ktorom Súdny dvor uvádza dva prvky potrebného správania sa, t. j. vytvorenie dohovoru a jeho uplatnenie, aby sa potom skúmalo, či sa dohovor uplatňuje vo vnútri spoločného trhu. Avšak sporná koncentrácia by bola uplatnená po celom svete, kde by zmenila konkurenčnú štruktúru. Právomoc Komisie teda vyplýva z tradičných pravidiel týkajúcich sa medzinárodnej právomoci a tento záver posilňuje skutočnosť, že svetový predaj spoločnosti LPD sa uskutočňuje prostredníctvom Western Metal Sales, belgickej filiálky spoločnosti Lonrho so sídlom v Bruseli.

70      Pokiaľ ide o argumentáciu predloženú žalobkyňou ohľadne výrazného a okamžitého dopadu, Komisia si myslí, že nemá žiadne opodstatnenie, keďže sporné rozhodnutie správne zhodnotilo výrazný a okamžitý dopad na konkurenčnú štruktúru v rámci spoločného trhu a EHP.

71      Pokiaľ ide o možnosť konfliktu právomoci s juhoafrickými úradmi, daná koncentrácia má malý dopad na konkurenčnú situáciu v Južnej Afrike, pretože dopyt po platine v tejto krajine je veľmi slabý. Za takýchto podmienok Komisia prirovnáva plánovanú operáciu k exportnému kartelu, ktorý v zásade nemá dopad na konkurenčnú štruktúru krajín zúčastnených podnikov, a ktorého dopad by mohli úrady týchto krajín hodnotiť dokonca kladne.

72      Nemecká vláda zdôvodňuje, že nariadenie č. 4064/89 umožňuje zhodnotiť zlučiteľnosť nahlásenej operácie so spoločným trhom a EHP. Táto analýza je tak v súlade so zásadami medzinárodného práva verejného, ako aj so súdnou praxou Súdneho dvora vzhľadom na článok 85 zmluvy.

73      Po prvé, nariadenie č. 4064/89 samotné určuje systém svojej mimoúzemnej aplikácie. Pravidlo konfliktu, vlastné podnikom sídliacim mimo Spoločenstva vyplýva z kombinovaného čítania jedenásteho odôvodnenia a prvého článku, paragraf 2b). Jedenáste odôvodnenie predovšetkým hovorí o aplikácii kritéria určeného v článku 1, paragraf 2b) na koncentrácie uskutočnené podnikmi, ktoré nemajú hlavnú oblasť činnosti v Spoločenstve, ale tam majú výrazné aktivity, t. j. realizácia celkového obratu v Spoločenstve, ktorého výška presahuje 250 miliónov ECU aspoň dvoma podnikmi zúčastňujúcimi sa na operácii. Avšak v danom prípade táto operácia spĺňa tento limit a Komisia v svojom rozhodnutí dostatočne charakterizovala dôsledky koncentrácie na spoločný trh.

74      Po druhé, pokiaľ ide o súlad tejto analýzy s medzinárodným právom verejným, nemecká vláda uvádza, že tak pravidlo konfliktu uvedené v nariadení č. 4064/89 ako aj jeho aplikácia v danom prípade spĺňajú kritériá vyplývajúce z teórie dopadu, inak nazývanej princíp objektívnej teritoriality. Realizácia obratu aspoň 250 miliónov ECU v Spoločenstve oboma z podnikov zainteresovaných na operácii, je adekvátnym kritériom. Prvky uvedené Komisiou v jej analýze dopadu operácie na EHP navyše potvrdzujú, že mimoúzemné uplatnenie nariadenia č. 4064/89 je v súlade s medzinárodným právom.

75      Súhlasiac s argumentami prezentovanými Komisiou v tomto ohľade, nemecká vláda poznamenáva, že po tretie, jej interpretácia nariadenia č. 4064/89 nie je spochybnená rozsudkom „Drevodrvina“.

 Posúdenie súdu

76      Na úvod je potrebné zamietnuť argument Komisie, podľa ktorého žalobkyňa tým, že jej oficiálne oznámil koncentračnú dohodu, aby ju preskúmala, a že schválenie určil za podmienku jej uplatnenia, sa dobrovoľne podriadil jej právomoci. Totiž, porušenie povinnosti nahlásiť a pozastaviť činnosť stanovené v článkoch 4 a 7 nariadenia č. 4064/89 pre každú koncentračnú operáciu dimenzie Spoločenstva je sprevádzané podľa jeho článku 14 vysokými finančnými sankciami. Preto nemôžme z nahlásenia alebo pozastavenia uvedenia koncentračnej dohody do praxe usudzovať, že išlo o dobrovoľné podriadenie sa žalobkyne právomoci Spoločenstva. Mimochodom, aby bolo možné zhodnotiť túto právomoc z hľadiska koncentračnej operácie, musí Komisia najskôr preskúmať danú operáciu, čo je dôvodom na stanovenie nahlasovanej povinnosti pre zmluvné strany koncentrácie. Táto povinnosť automaticky neznamená, že Komisia je príslušná rozhodovať o danej koncentrácii.

77      V danom prípade je potrebné preskúmať dve otázky. Najskôr je potrebné preveriť, či koncentrácie ako táto patria do poľa pôsobnosti nariadenia č. 4064/89, potom, ak áno, či jeho uplatnenie pre takýto typ koncentrácie je v rozpore s medzinárodným právom verejným ohľadne právomocí štátov.

1.     Čo sa týka rozsahu územnej pôsobnosti nariadenia č. 4064/89

78      Pokiaľ ide o prvú otázku, je vhodné pripomenúť, že v súlade s jeho prvým článkom sa nariadenie č. 4064/89 vzťahuje na všetky koncentračné operácie rozmeru Spoločenstva, t. j. všetky koncentrácie medzi podnikmi, ktoré individuálne nerealizujú viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v Spoločenstve v rámci jedného a toho istého členského štátu, a ktorých celkový kombinovaný obrat vo svetovom meradle predstavuje sumu väčšiu ako 5 miliárd ECU, a ktorých celkový obrat realizovaný individuálne v Spoločenstve aspoň dvoma z nich predstavuje viac ako 250 miliónov ECU.

79      Prvý článok nariadenia nevyžaduje na to, aby koncentračná operácia bola hodnotená, že má rozmer Spoločenstva, aby dané podniky mali sídlo v Spoločenstve ani aby výrobné činnosti, ktorých sa koncentrácia týka, boli vykonávané na území Spoločenstva.

80      Pokiaľ ide o kritérium obratu, je vhodné konštatovať, že ako hovorí bod 13 v odôvodneniach sporného rozhodnutia, daná koncentrácia má rozmer Spoločenstva v zmysle prvého článku, paragraf 2, nariadenia č. 4064/89. Totiž, dané podniky vo svetovom meradle realizujú celkový obrat vyše 10 miliárd EUC, čo je viac ako 5 miliárd stanovených v nariadení č. 4064/89. Výsledky posledného účtovného obdobia spol. Gencor a Lonrho ukazujú, že obe realizovali obrat vyšší ako 250 miliónov ECU v Spoločenstve. Napokon, Gencor a Lonrho obidve nerealizujú viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v Spoločenstve v rámci jedného a toho istého členského štátu.

81      Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne vylučujúce uplatnenie nariadenia na danú koncentráciu a založené na právnych základoch, ako aj na znení odôvodnení a ustanovení nariadenia č. 4064/89, nemožno ich prijať.

82      Totiž, tak právne základy nariadenia č. 4064/89, t. j. články 87 a 235 zmluvy, konkrétne ustanovenia, ktoré majú uviesť do praxe, t. j. články 3g) a 85 a 86 zmluvy, ako aj body 1 až 5, 9 až 11 týchto odôvodnení, len hovoria o potrebe ubezpečiť sa, že konkurencia na spoločnom trhu nie je narušená, predovšetkým koncentračnými operáciami, ktoré by vyústili do vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Vôbec nevylučujú z rozsahu pôsobnosti nariadenia koncentračné operácie, ktoré, hoci sú zamerané na ťažobné a/alebo výrobné činnosti mimo Spoločenstva, majú za následok vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia, ktoré má za následok narušenie efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrazným spôsobom.

83      Konkrétnejšie, jedenáste odôvodnenie in fine nariadenia č. 4064/89 nedokladá tézu žalobkyne.

84      Podľa tohto odôvodnenia, „koncentračná operácia dosahuje rozmer Spoločenstva (…), pokiaľ sú koncentrácie uskutočnené podnikmi, ktoré nemajú hlavnú oblasť svojej činnosti v Spoločenstve, ale majú v nej významné aktivity“.

85      Odvolávajúc sa tak všeobecne na pojem významnej aktivity, nariadenie neuprednostňuje za účelom určenia svojej územnej pôsobnosti výrobné činnosti oproti predajným činnostiam. Naopak, keďže v svojom prvom článku stanovuje kvantitatívne limity založené na obratoch daných podnikov vo svete a v Spoločenstve, uprednostňuje ako spájajúci prvok koncentrácie a Spoločenstva skôr predajnú činnosť na spoločnom trhu. Teda nepopiera sa, že spol. Gencor a Lonrho realizujú nezanedbateľný predaj v Spoločenstve (v hodnote viac ako 250 miliónov ECU).

86      Vhodnosť kritéria založeného na lokalizácii výrobných činností nie je navyše potvrdená ani v tridsiatom odôvodnení ani článkom 24 nariadenia č. 4064/89. Článok 24 zďaleka neurčuje kritérium na stanovenie územnej pôsobnosti nariadenia, ale len stanovuje postupy, ktoré treba dodržiavať v situáciách, kde tretie strany podnikom Spoločenstva neposkytujú porovnateľné zaobchádzanie s tým, aké Spoločenstvo poskytuje podnikom z týchto tretích krajín v oblasti kontroly koncentrácií.

87      Žalobkyňa nemôže, odvolávajúc sa na rozsudok „Drevodrvina“ použiť kritérium uplatnenia dohovoru v praxi na podporu svojej interpretácie územnej pôsobnosti nariadenia č. 4064/89. Kritérium aplikácie určitého dohovoru ako spojiva medzi ním a územím Spoločenstva, zďaleka nemá zmysel, aký mu žalobkyňa prisudzuje, ba naopak. Totiž, podľa rozsudku „Drevodrvina“ je kritérium uplatnenia dohovoru splnené jednoducho predajom v Spoločenstve, nezávisle od lokalizácie zdrojov zásob a výrobných zariadení. Teda nespochybňuje sa, že Gencor a Lonrho realizovali predaj v Spoločenstve pred koncentráciou a robili tak aj potom.

88      Za takýchto podmienok, keby sme aplikovali na daný prípad nariadenie č. 4064/89 ako na projekt koncentrácie oznámený podnikmi, ktoré majú sídlo a prevádzkujú ťažobné a výrobné činnosti mimo Spoločenstva, Komisia nezhodnotila územnú pôsobnosť nariadenia č. 4064/89 nesprávne.

2.     Ku kompatibilite sporného rozhodnutia s medzinárodným právom verejným

89      Následne na koncentračnú dohodu by zanikli konkurenčné vzťahy, ktoré predtým existovali medzi spol. Implats a LPD, predovšetkým pokiaľ ide o ich predaj v Spoločenstve. Tým sa mení štruktúra hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, keďže namiesto troch juhoafrických dodávateľov platinoidov by zostali len dvaja. Uvedenie plánovanej koncentrácie do praxe vedie nielen k fúzii ťažobných a výrobných činností zmluvných strán v oblasti platinoidov prevádzkovaných v Južnej Afrike, ale aj ich obchodných činností na celom svete, zvlášť v Spoločenstve, kde Implats a LPD realizovali nezanedbateľný predaj.

90      Je vhodné uviesť, že pokiaľ je predvídateľné, že plánovaná koncentrácia bude mať za okamžitý a výrazný dopad v Spoločenstve, uplatnenie nariadenia je vo vzťahu k medzinárodnému právu verejnému opodstatnené.

91      Z tohto hľadiska zo sporného rozhodnutia vyplýva, že výsledkom operácie by bol vznik dominantného duopolného postavenia spol. Amplats a Implats/LPD na trhoch platiny a ródia, čo by malo za následok výrazné narušenie efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 4064/89.

92      Preto je namieste preveriť, či tri kritériá okamžitého, výrazného a predvídateľného dopadu sú v tomto prípade všetky zastúpené.

93      Pokiaľ ide o kritérium okamžitého dopadu, výraz „zo strednodobého hľadiska“ použitý v bodoch 206 a 210 odôvodnení sporného rozhodnutia vzhľadom na vytvorenie dominantného duopolného postavenia je, v rozpore s tvrdením žalobkyne, úplne jednoznačný. Jasne sa odvoláva na lehotu stanovenú na vyčerpanie ruských zásob, čo by umožnilo vytvorenie dominantného duopolného postavenia spol. Amplats a Implats/LPD na svetových trhoch platiny a ródia, a tým vznik duopolného dominantného postavenia v Spoločenstve, ktorá je pokladaná za významnú časť svetových trhov.

94      Toto dominantné postavenie nezávisí, ako tvrdí žalobkyňa, od budúceho správania sa podniku, ktorý vznikne z koncentrácie a správania sa spoločnosti Amplats, ale je predovšetkým výsledkom samotných charakteristík trhu a zmeny jeho štruktúry. Odvolávajúc sa na budúce správanie sa členov duopolu, žalobkyňa nerozlišuje prípadné zneužitie dominantného postavenia, ktorého by sa členovia duopolu mohli dopustiť vo viac-menej vzdialenej budúcnosti, čo by bolo možné, alebo aj nie, kontrolovať prostredníctvom článkov 85 a/alebo 86 zmluvy, od modifikácie štruktúry podnikov a trhu vyplývajúcich z koncentrácie. Existencia zneužívajúceho správania určite nie je zákonite okamžitým dôsledkom koncentrácie, keďže závisí od rozhodnutí, ktoré členovia duopolu môžu prijať, alebo aj neprijať, v budúcnosti. Vznik podmienok, ktoré by nielen umožnili takýto typ správania sa, ale by ho robili aj ekonomicky racionálnym, však je priamym a okamžitým dôsledkom koncentrácie, keďže táto by výrazne narušila efektívnu konkurenciu na trhu tým, že by trvalým spôsobom zmenila štruktúru príslušných trhov.

95      Preto koncentrácia bude mať okamžitý dopad na Spoločenstvo.

96      Pokiaľ ide o kritérium výrazného dopadu, je vhodné uviesť, že ako bude uvedené v bode 297 nižšie, Komisia dostatočne dokázala, že koncentrácia vytvorí trvalé dominantné duopolné postavenie na svetových trhoch platiny a ródia.

97      Žalobkyňa nemôže tvrdiť, že koncentrácia by nemala výrazný dopad na Spoločenstvo, vzhľadom na nízku úroveň predaja a trhového podielu zmluvných strán koncentrácie v EHP. Totiž, hoci úroveň predaja v západnej Európe (20 % svetového dopytu) a trhový podiel hospodárskej jednotky, ktorá vznikne koncentráciou, v Spoločenstve [(…) % v prípade platiny] dostatočne odôvodňuje právomoc Komisie vo vzťahu ku koncentrácii a možný dopad koncentrácie sa ukazuje ešte oveľa väčší, ako by sa zdalo podľa príslušných čísiel. Vzhľadom na skutočnosť, že koncentrácia by mala za následok vznik dominantného duopolného postavenia na svetových trhoch platiny a ródia, je zjavné, že predaj v Spoločenstve, potenciálne ovplyvnený koncentráciou, by pokryl nielen predaj podniku Implats/LPD, ale aj predaj spol. Amplats (cca 35 až 50 %), čo by znamenalo viac ako výraznú časť predaja platiny a ródia v západnej Európe a oveľa vyšší spoločný trhový podiel spoločností Implats/LPD a Amplats (približne (…) až 65 %).

98      Napokon, nemožno prijať argument žalobkyne, podľa ktorého sa vznik dominantného postavenia uvádzaného Komisiou v spornom rozhodnutí netýka viac Spoločenstva ako iných príslušných úradov a dokonca sa týka Spoločenstva menej ako iných. Totiž, skutočnosť, že v kontexte svetového trhu sú koncentráciou dotknuté ďalšie časti sveta, nebráni Spoločenstvu vykonávať kontrolu nad koncentračnou operáciou, ktorá značne vplýva na konkurenciu vo vnútri spoločného trhu tým, že vytvára dominantné postavenie.

99      Preto tvrdenia, ktorými žalobkyňa spochybňuje existenciu výrazného dopadu koncentračnej operácie na Spoločenstvo, musia byť zamietnuté.

100    Čo sa týka kritéria predvídateľného dopadu, zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že skutočne bolo predvídateľné, že vytvorenie dominantného duopolného postavenia na svetovom trhu by malo za následok výrazné narušenie hospodárskej súťaže v Spoločenstve, ktorá je integrálnou súčasťou tohto trhu.

101    Z toho vyplýva, že uplatnenie nariadenia č. 4064/89 voči plánovanej koncentrácii bolo v súlade s medzinárodným právom verejným.

102    Ďalej je vhodné preskúmať, či vykonaním tejto právomoci Spoločenstva porušila zásadu nezasahovania a zásadu proporcionality.

103    Pokiaľ ide o argument žalobkyne, podľa ktorého sa Spoločenstva mala, podľa zásady nezasahovania, zdržať vydania zákazu koncentrácie, aby sa predišlo konfliktu právomoci s juhoafrickými úradmi, je potrebné ho zamietnuť bez toho, aby sme si kládli otázku existencie takéhoto pravidla v medzinárodnom práve. Za týmto účelom postačuje skonštatovať, že nie je konflikt medzi správaním určeným juhoafrickou vládou a správaním určeným Spoločenstvu, keďže v liste z 22. augusta 1995 sa juhoafrické úrady príslušné vo veci hospodárskej súťaže obmedzili na záver, že koncentračné dohody nespôsobujú problém v oblasti politiky hospodárskej súťaže bez toho, že by nariaďovali uzatváranie takýchto dohôd (pozri v tomto zmysle rozsudok „Drevodrvina“, bod 20).

104    K tomu, v liste z 19. apríla 1996 juhoafrická vláda zďaleka nespochybnila príslušnosť Spoločenstva vyjadriť sa k danej koncentrácii a najskôr nechala prešetriť celkovú preferenciu, vzhľadom na strategický význam ťažobných prevádzok v Južnej Afrike, pre prípad ad hoc intervencií v špecifických prípadoch tajných dohôd, pričom neuviedla podrobnosti o priemyselnom alebo inom prínose koncentračnej operácie plánovanej medzi spoločnosťami Gencor a Lonrho. Potom len vyjadrila názor, podľa ktorého plánovaná koncentrácia možno nepoškodí konkurenciu, vzhľadom na hospodársky význam spol. Amplats, na existenciu ďalších zdrojov zásob platinoidov a možnosť vstupu ďalších výrobcov na juhoafrický trh prostredníctvom udelenia nových ťažobných koncesií.

105    Napokon ani žalobkyňa a mimochodom ani juhoafrická vláda v liste z 19. apríla 1996 neuviedli, odhliadnuc od jednoduchých principiálnych prehlásení, v čom by plánovaná koncentrácia ovplyvnila životné záujmy hospodárstva a/alebo obchodu Juhoafrickej republiky.

106    Pokiaľ ide o argument, podľa ktorého si Spoločenstvo nemôže nárokovať právomoc vo vzťahu ku koncentračnej operácii na základe budúceho a hypotetického správania sa, t. j. paralelného správania sa podnikov činných na danom trhu, ktoré by mohlo, alebo aj nie, podliehať právomoci Spoločenstva na základe zmluvy Spoločenstva, je vhodné uviesť, ako bolo zdôraznené vyššie v rámci skúmania okamžitého dopadu koncentrácie, že ak odstránenie rizika zneužívajúceho správania sa v budúcnosti môže byť legitímnou obavou ktoréhokoľvek úradu pre konkurenciu príslušného v tejto veci, hlavným cieľom kontroly koncentrácií na úrovni Spoločenstva je zabezpečiť, aby reštrukturalizácia podnikov neviedla ku vzniku pozície ekonomickej sily, ktorá by mohla výrazne narušiť efektívnu konkurenciu na spoločnom trhu. Právomoc Spoločenstva sa teda zakladá predovšetkým na potrebe vyhnúť sa tvorbe štruktúr trhu, ktoré by mohli vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie a nie na potrebe priamo kontrolovať prípadné zneužitie dominantného postavenia.

107    V dôsledku toho nie je potrebné vyjadriť sa k otázkam, či list z 22. augusta 1995 Juhoafrického úradu pre konkurenciu je definitívnym vyjadrením stanoviska ku koncentrácii, či juhoafrická vláda bola alebo nie oficiálnou inštitúciou poverenou otázkami hospodárskej súťaže a napokon, k dosahu juhoafrického práva v oblasti hospodárskej súťaže. Preto nie je dôvod uznať požiadavku na organizačné opatrenia počas konania alebo vyšetrovania vyjadrenú žalobkyňou v liste z 3. decembra 1996.

108    Za týchto podmienok nie je rozhodnutie Komisie v rozpore s nariadením č. 4064/89 ani s pravidlami medzinárodného práva verejného, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa.

109    Z tých istých dôvodov je nutné zamietnuť námietku o nelegálnosti, namierenú na základe článku 184 zmluvy proti nariadeniu č. 4064/89, čím sa vraj udeľuje právomoc Komisii vo vzťahu ku koncentrácii medzi spoločnosťami Gencor a Lonrho.

110    Pokiaľ ide o odôvodnenie právomoci Spoločenstva na uplatnenie nariadenia na koncentráciu v spornom rozhodnutí, je namieste konštatovať, že text uvedený v bodoch 4, 13 až 18, 204 až 206, 210 a 213 odôvodnení sporného rozhodnutia, je v súlade s povinnosťami Komisie podľa článku 190 zmluvy, aby odôvodnila svoje rozhodnutia tak, aby sudca Spoločenstva mohol vykonať svoju súdnu kontrolu, aby bola účastníckym stranám daná možnosť obhajovať svoje práva a umožnené všetkým zainteresovaným stranám oboznámiť sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu ES a pravidlá jej uplatňovania.

111    Teda obe skúmané námietky musia byť zamietnuté bez toho, že by bolo potrebné uznať požiadavku na organizačné opatrenia počas konania alebo vyšetrovania vyjadrenú žalobkyňou v liste z 3. decembra 1996.

II –  K námietkam vychádzajúcim na jednej strane z porušenia článku 2 nariadenia č. 4064/89 tým, že Komisia nemá právomoc zabrániť koncentračným operáciám, ktoré vytvárajú alebo posilňujú kolektívne dominantné postavenie a na druhej strane z porušenia článku 190 Zmluvy ES.

 Tvrdenia žalobkyne

112    Žalobkyňa tvrdí, že nariadenie č. 4064/89 neumožňuje zakázať vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia.

113    Analýza znenia nariadenia č. 4064/89 ukazuje, že pojem kolektívnej dominantnosti je z jeho pôsobnosti vylúčený. Na rozdiel od článku 86 zmluvy, článok 2, paragraf 3 nariadenia č. 4064/89 vôbec nespomína pojem kolektívneho dominantného postavenia. Komisia teda nie je príslušná zakázať koncentráciu z tohto dôvodu.

114    Okrem toho, pätnáste odôvodnenie nariadenia č. 4064/89, podľa ktorého je prítomný znak kompatibility predovšetkým, ak trhový podiel neprekračuje 25 %, znamená, že uvedené nariadenie vylučuje možnosť klásť prekážky koncentračnej operácii z dôvodu, že vytvára kolektívne dominantné postavenie. Totiž, na oligopolných trhoch by koncentračná operácia medzi dvoma operátormi nemohla vyústiť do vzniku fuzionovanej jednotky, ktorá by mala trhový podiel vyšší ako 25 %. Účastníci tohto tzv. kolektívneho dominantného postavenia, ktorí by neboli zmluvnými stranami koncentračnej operácie, by teda nemohli byť pokladaní za „príslušné podniky“ v zmysle nariadenia č. 4064/89.

115    Odvolávajúc sa na prípravné práce, žalobkyňa uvádza, že otázka kolektívneho dominantného postavenia bola prediskutovaná pri schvaľovaní nariadenia č. 4064/89. Skutočnosť, že toto nariadenie nepokrýva oligopoly, teda nie je dôsledkom opomenutia, ale cieleného vynechania, keďže členské štáty, ktoré zasadali v Rade nedospeli k dohode o tejto otázke. V takomto kontexte by bolo nevhodné a nSpoločenstvažitočné interpretovať nariadenie č. 4064/89 spôsobom nezlúčiteľným s výsledkom intenzívnych rokovaní vedených v Rade počas jeho schvaľovania.

116    V Spojenom kráľovstve, Nemecku a Francúzsku pokrývajú ustanovenia vzťahujúce sa na kontrolu koncentračných operácií špeciálne kolektívnu dominantnosť, čo vôbec nie je prípad nariadenia č. 4064/89. Tieto systémy okrem toho obsahujú špeciálne postupy pre všetky spoločnosti, ktoré majú byť súčasťou oligopolu.

117    Interpretácia článku 2, paragraf 3 nariadenia č. 4064/89 spôsobom, ktorý zahŕňa pojem kolektívneho dominantného postavenia, by viedla k dvom osobitným právnym problémom, kedy by došlo k porušeniu základných princípov zmluvy Spoločenstva, t. j. zásady právnej bezpečnosti a procesných práv tretích osôb.

118    Takáto interpretácia by nebola v súlade so zásadou právnej bezpečnosti, zvlášť vzhľadom na sankcie, ktoré sa na podniky vzťahujú v rámci nariadenia č. 4064/89.

119    Čo sa týka procesných práv tretích osôb, žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ v praxi Komisia konzultuje v rámci konania tretie osoby činné na príslušnom trhu a umožňuje im predložiť svoje pripomienky a zúčastniť sa na pojednávaní, tieto tretie osoby nemajú také isté práva, ani sa s nimi nezaobchádza rovnako ako s podnikmi, ktoré sú predmetom koncentračnej operácie, čo dokazuje, že nariadenie č. 4064/89 nSpoločenstvamožňuje posúdiť situácie kolektívneho dominantného postavenia.

120    Je dôležité do písmena aplikovať nariadenie č. 4064/89, pokiaľ sa koncentračné operácie týkajú len aktivít vyvíjaných na území tretej krajiny, zvlášť pokiaľ vláda tejto krajiny, tak ako v danom prípade juhoafrická vláda, nástojí na potrebe kontrolovať tajné dohody, keď vzniknú a nie vopred.

121    Žalobkyňa uvádza, že v rozhodnutí 92/553/EHS z 22. júla 1992, týkajúceho sa určitého súdneho konania podľa nariadenia č. 4064/89 (spor č. IV/M.190-Nestlé/Perrier) (Ú. v. ES L 356, s. 1, ďalej „rozhodnutie Nestlé/Perrier“) Komisia interpretovala článok 2 nariadenia č. 4064/89 v zmysle, že absencia kontroly koncentračných operácií vedúcich k vzniku a/alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia môže spochybniť základný cieľ uvedený v článku 3g) zmluvy Spoločenstva o zdravej konkurencii na vnútornom trhu. Podľa neho Komisia pripustila v svojej Šestnástej Správe o politike hospodárskej súťaže, že toto riziko neexistuje. V tejto správe inštitúcia zvážila, že môže kontrolovať znSpoločenstvažívajúce správanie sa podnikov v kolektívnom dominantnom postavení prostredníctvom článku 86 Zmluvy. V každom prípade sú právomoci Komisie v tomto smere stanovené nariadením č. 4064/89 a nie v cieli všeobecnej politiky zameranom na prevenciu vzniku potenciálne obmedzujúcich konaní. Takže Komisia je príslušná, len ak koncentračná operácia vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, a tak narúša efektívnu konkurenciu a nie jednoducho vtedy, pokiaľ by mohla narušiť stav efektívnej hospodárskej súťaže.

122    Napokon, keby sa uplatnilo nariadenie v prípade koncentračnej operácie, ktorá by viedla ku vzniku kolektívneho dominantného postavenia bez právneho základu, ktorý by odôvodňoval takéto riešenie, išlo by o porušenie článku 190 Zmluvy.

 Posúdenie súdu

123    Článok 2, paragraf 3 nariadenia č. 4064/89 hovorí:

„Koncentračné operácie, ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie, ktoré má za dôsledok výrazné narušenie efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na podstatnej časti tohto trhu, je potrebné vyhlásiť za nezlučiteľné so spoločným trhom“.

124    Ide teda o to, či výraz „ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie“ sa vzťahuje len na vznik alebo posilnenie individuálneho dominantného postavenia, alebo či sa vzťahuje rovnako na vznik alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia, t. j. ktoré majú dve alebo viaceré podniky.

125    Zo znenia článku 2 nariadenia nemožno vyvodiť, že spomínané nariadenie sa týka len koncentračných operácií, ktoré vytvárajú alebo posilňujú individuálne dominantné postavenie, t. j. dominantné postavenie účastníckych strán koncentrácie. Článok 2 nariadenia tým, že hovorí o „koncentračných operáciách, ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie“, nevylučuje sám o sebe možnosť uplatniť nariadenie v prípadoch, kedy koncentračné operácie vedú ku vzniku alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia, t. j. k dominantnému postaveniu účastníckych strán koncentrácie s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nie sú súčasťou tejto koncentrácie (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 166).

126    Žalobkyňa nemá dôvod tvrdiť, že preto, že iné štátne systémy mali v čase prijatia nariadenia č. 4064/89 ustanovenia špeciálne zamerané na kontrolu koncentrácií vedúcich ku vzniku alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia, tak zámerná voľba Rady nezahrnúť takéto ustanovenia do nariadenia nutne znamená, že toto nariadenie sa nevzťahuje na situácie kolektívneho dominantného postavenia. Totiž, voľba nSpoločenstvatrálneho znenia ako je uvedené v článku 2, paragraf 3 nariadenia, v zásade nevylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia.

127    Napokon je dôležité uviesť, nezávisle od stupňa ich presného stanovenia, že legislatívy štátov, ktoré boli aplikovateľné na vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia pred vstupom nariadenia č. 4064/89 do platnosti, už nemožno uplatniť na takýto typ koncentrácií, a to v súlade s článkom 21, paragraf 2 tohto nariadenia. Keby sme sa priklonili k téze žalobkyne, bolo by nutné pripustiť, že všetky členské štáty, ktoré na vznik alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia aplikovali ich systémy kontroly koncentrácií, t. j. predovšetkým Francúzska republika, Spolková republika Nemecko a Spojené kráľovstvo, upustili od tohto typu kontroly, čo sa týka koncentračných operácií rozmeru Spoločenstva. Avšak pokiaľ nie sú jasné známky, ktoré by toto potvrdzovali, nemožno predpokladať, že členské štáty mali takýto zámer.

128    Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k prípravným prácam, súd si myslí, že pri interpretácii právnej normy je potrebné prisúdiť menší význam stanoviskám, ktoré obhajoval niektorý členský štát počas prípravy, ako zneniu a účelu danej normy.

129    Prípravné práce samotné nemožno pokladať za jasné vyjadrenie zámeru autorov nariadenia č. 4064/89, čo sa týka dosahu výrazu „dominantné postavenie“. Za takýchto podmienok nemôžu poskytovať užitočné znaky pre interpretáciu napadnutého pojmu (súd France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 167 a citovaný rozsudok).

130    V každom prípade skutočnosť, že po prijatí nariadenia niektoré členské štáty, zvlášť Francúzska republika, spochybnili aplikovateľnosť nariadenia na kolektívne dominantné postavenie, neznamená, že nariadenie sa na takéto prípady nevzťahuje. Keďže členské štáty nie sú viazané stanoviskami, ktoré prijali počas schvaľovania v Rade, nemožno vylúčiť, že niektorý z nich zmení názor po prijatí legislatívnej normy, alebo sa jednoducho rozhodne predložiť otázku o legálnosti sudcovi Spoločenstva.

131    Ďalej je potrebné interpretovať nariadenie č. 4064/89, zvlášť jeho článok 2, na základe jeho celkovej ekonomiky.

132    Je vhodné preskúmať argument žalobkyne, podľa ktorého systém nariadenia vylučuje zo svojho poľa pôsobnosti situácie kolektívneho dominantného postavenia. Z tohto hľadiska žalobkyňa dôvodí, že odvolávka na limit 25 % v pätnástom odôvodnení nariadenia č. 4064/89 zdá sa vylučuje uplatnenie nariadenia na kolektívne dominantné postavenia.

133    Toto pätnáste odôvodnenie hovorí:

„… koncentračné operácie, ktoré z dôvodu obmedzeného trhového podielu zúčastnených podnikov nevyvolávajú predpoklad, že by narušili efektívnu konkurenciu, možno pokladať za zlučiteľné so spoločným trhom, (…) bez ujmy na článkoch 85 a 86 zmluvy je tu takýto predpoklad predovšetkým, ak trhový podiel koncentrovaných podnikov nepresahuje 25 % ani na spoločnom trhu ani na jeho podstatnej časti“.

134    Ako správne podčiarkuje Komisia, takáto odovlávka na 25 % -ný limit trhového podielu nezakladá dôvod pre reštriktívnu interpretáciu nariadenia. Keďže oligopolné trhy, kde jeden z podnikov v spoločnom dominantnom postavení má menej ako 25 % -ný podiel sú relatívne zriedkavé, táto odvolávka neznamená, že by boli z rozsahu pôsobnosti nariadenia vylúčené prípady spoločnej dominantnosti. Bežnejšie sú totiž oligopolné trhy, kde majú podniky v dominantnom postavení viac ako 25 % -ný trhový podiel. Takže trhové štruktúry najpriaznivejšie pre vznik oligopolných správaní sa sú štruktúry, pre ktoré je typická prítomnosť dvoch, troch alebo štyroch dodávateľov, ktorí majú každý približne rovnaký trhový podiel, napríklad dvaja dodávatelia majú každý 40 % trhu, traja dodávatelia majú 25 a 30 % trhu alebo štyria dodávatelia majú každý okolo 25 % trhu. Avšak všetky tieto konfigurácie sú zlučiteľné s 25 %-ným podielom stanoveným v pätnástom odôvodnení nariadenia.

135    Navyše, tento limit sa uvádza len ako informácia, ako sa mimochodom uvádza v samotnom pätnástom odôvodnení a vôbec sa nepoužíva vo výrokovej časti nariadenia. (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 176).

136    Preto interpretácia článku 2, paragraf 3 nariadenia č. 4064/89 vzhľadom na jeho pätnáste odôvodnenie nemôže byť odôvodnením pre tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nemožno nariadenie aplikovať na kolektívne dominantné postavenie.

137    Ďalej je vhodné preskúmať argument žalobkyne vychádzajúci z princípu právnej bezpečnosti a práva na obhajobu.

138    Podľa žalobkyne, zvlášť vzhľadom na sankcie, ktoré vyplývajú podnikom z nariadenia č. 4064/89, je nezlučiteľné so zásadou právnej bezpečnosti posunúť bežnú interpretáciu článku 2 nariadenia, paragraf 3 tak, že sa rozšíri jeho dopad na situácie kolektívnej dominantnosti.

139    Teda otázka, ktorú si treba položiť vzhľadom na skúmanú námietku je práve otázka, či správna interpretácia nariadenia je tá, ktorú uvádza Komisia. Ak je tomu tak, rozhodnutie je z tohto hľadiska legálne a nedošlo k narušeniu zásady právnej bezpečnosti. Naopak, ak je správna interpretácia nariadenia interpretácia uvádzaná žalobkyňou rozhodnutie je chybné z dôvodu nekompetentnosti a v takom prípade nie je potrebné vyjadriť sa k prípadnému porušeniu zásady právnej bezpečnosti.

140    Preto je argument žalobkyne neúčinný.

141    Pokiaľ ide o dodržanie práva na obhajobu, je vhodné pripomenúť, že článok 18 nariadenia č. 4064/89 uvádza:

„1.      Pred prijatím rozhodnutí podľa článku 7, paragraf 2 a 4, článku 8, paragraf 2, druhý ods. a paragraf 3, 4 a 5, ako aj článkov 14 a 15, Komisia dáva záujemcom: osobám, podnikom a združeným podnikom príležitosť vyjadriť v každom štádiu konania až po konzultáciu konzultačného výboru svoje stanovisko k námietkam vyjadreným voči nim.

…

3.      Komisia zakladá svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa záujemcovia vyjadrili. Práva zúčastnených na obhajobu sú počas priebehu konania plne zabezpečené. Prístup k spisu je otvorený prinajmenšom pre priamo zainteresované strany, pričom sa rešpektujú zákonné záujmy podnikov, aby nedochádzalo k prezrádzaniu ich obchodného tajomstva.

4.      Pokiaľ to Komisia alebo kompetentné orgány členských štátov pokladajú za potrebné, môžu vypočuť aj iné fyzické alebo právnické osoby. Pokiaľ fyzické alebo právnické osoby odôvodnia dostatočnú zainteresovanosť, hlavne členovia správnej rady alebo predstavenstva príslušných podnikov alebo uznaní zástupcovia zamestnancov týchto podnikov a požiadajú o vypočutie, bude ich žiadosti vyhovené“.

142    V rozpore s názorom žalobkyne nevylučujú v zásade tieto ustanovenia možnosť, aby členovia oligopolu, ktorí nie sú účastníkom koncentrácie, mali pri pojednávaní také isté práva, ako účastnícke podniky danej koncentrácie.

143    Totiž, úroveň ochrany práv na obhajobu určitého podniku závisí, podľa článku 18 nariadenia, len od toho, či je zainteresovaným podnikom alebo priamo zainteresovaným podnikom alebo treťou stranou s dostatočným zainteresovaním a táto otázka zase závisí od toho, či by mu rozhodnutie, ktoré chce Komisia prijať, mohlo uškodiť. Z toho vyplýva, že ak členské podniky oligopolu, ktoré nie sú účastníkmi koncentrácie, bude potrebné pokladať za strany priamo zainteresované na rozhodnutí Komisie, mali by také isté súdne práva ako podniky, ktoré sú účastníkmi koncentrácie.

144    Ak však rozhodnutie Komisie nepoškodí podniky, ktoré nie sú účastníkmi koncentrácie, mali by právo byť vypočuté, ak dokážu dostatočnú zainteresovanosť, a to v súlade s článkom 18, paragraf 4 nariadenia č. 4064/89, čo by bolo v súlade so súdnou praxou Súdneho dvora ohľadne súdnych práv tretích osôb.

145    Aj keby sme predpokladali, že zistenie Komisie, že koncentráciou došlo k vzniku alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia príslušných podnikov a tretieho podniku, môže samo o sebe tomuto poslednému pôsobiť ujmu, je dôležité pripomenúť, že rešpektovanie práva na obhajobu v každom procese, ktorý by mohol vyústiť do rozhodnutia poškodzujúceho určitú osobu, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorú treba zaručiť, aj ak neexistuje žiadna legislatíva ohľadne procesu (pozri aj rozsudky súdu z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21, a France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 174).

146    Za existencie takejto zásady nemožno okolnosť, že zákonodarca Spoločenstva v rámci nariadenia nestanovil vyslovene postup zaručujúci práva na obhajobu pre tretie podniky, o ktorých je predpoklad, že majú kolektívne dominantné postavenie s podnikmi – účastníkmi koncentrácie, pokladať za rozhodný dôkaz o neaplikovateľnosti uvedeného nariadenia na kolektívne dominantné postavenie (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 175).

147    Z toho vyplýva, že argument vychádzajúci z procesných práv tretích osôb nemožno akceptovať.

148    Ak literárna, historická a systematická interpretácia nariadenia, zvlášť jeho článku 2, nSpoločenstvamožňuje presne stanoviť jeho dopad, čo sa týka typu dominantného postavenia, na ktorý sa zameriava, je potrebné interpretovať danú právnu normu podľa jej účelu (pozri rozsudky súdu zo 7. februára 1979, Holandsko/Komisia, 11/76, Zb. s. 245, bod 6, z 5. decembra 1996, Merck a Beecham, C-267/95 a C‑268/95, Zb. s. I-6285, body 19 – 25 a France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 168).

149    Z tohto hľadiska, ako to vyplýva z jeho prvých piatich odôvodnení, si nariadenie stanovuje za hlavný cieľ, za účelom realizácie účelu zmluvy Spoločenstva, a hlavne jej článku 3f), prečíslovaného na článok 3g) následkom vstupu zmluvy o Spoločenstvarópskej Únii do platnosti, zabezpečiť, aby proces reštrukturalizácie podnikov vyplývajúci predovšetkým z dobudovania vnútorného trhu nespôsobil trvalú ujmu konkurencii. Takto je teda v piatom odôvodnení in fine nariadenia č. 4064/89 podčiarknuté, že „právo Spoločenstva musí v dôsledku toho obsahovať ustanovenia, ktoré možno aplikovať pri koncentračných operáciách, ktoré by mohli výrazným spôsobom narušiť efektívnu konkurenciu na spoločnom trhu alebo v jeho výraznej časti“ (pozri v tomto zmysle rozsudok France a i./Komisia, vyššie, bod 169).

150    Ďalej, zo šiesteho, siedmeho, desiateho a jedenásteho odôvodnenia toho istého nariadenia vyplýva, že toto nariadenie na rozdiel od článkov 85 a 86 zmluvy, sa má aplikovať na všetky koncentračné operácie rozmeru Spoločenstva, pokiaľ je tu riziko, že z dôvodu svojho dopadu na štruktúru hospodárskej súťaže v Spoločenstva by sa mohli ukázať ako nezlučiteľné so systémom zdravej hospodárskej súťaže, ktorá je predmetom Zmluvy Spoločenstva (rozsudok France a i./Komisia, vyššie, bod 170).

151    Avšak koncentračná operácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie zúčastnených strán s organizáciou, ktorá nie je účastníkom operácie, sa môže ukázať nekompatibilná so systémom zdravej hospodárskej súťaže podľa zmluvy. Preto, pokiaľ by bolo uznané, že nariadenie sa vzťahuje len na koncentračné operácie, ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie účastníckych strán koncentrácie, tak účel tohto nariadenia, ktorý vyplýva z citovaných odôvodnení, by bol čiastočne nesplnený. Toto nariadenie by tak bolo ochudobnené o nezanedbateľnú časť svojho užitočného účelu, aj keby sa to neprejavilo vo vzťahu k všeobecnej ekonomike systému Spoločenstva pri kontrole koncentrácií (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 171).

152    Pokiaľ ide o tvrdenia vychádzajúce na jednej strane z toho, že nariadenie možno aplikovať na koncentračné operácie medzi podnikmi, ktoré nemajú hlavné centrum činnosti v Spoločenstva a na druhej strane z toho, že Komisia by mohlo prípadne kontrolovať reštriktívne konanie členov oligopolu prostredníctvom článku 86 zmluvy, tak tieto nemôžu spochybniť aplikovateľnosť nariadenia na prípady kolektívnej dominantnosti vyplývajúce z koncentrácie.

153    Čo sa týka prvého z týchto argumentov, je potrebné uviesť, že aplikovateľnosť nariadenia na kolektívne dominantné postavenie nemôže závisieť od jeho územnej pôsobnosti.

154    Pokiaľ ide o možnosť uplatniť článok 86 zmluvy, neposkytuje dôvod myslieť si, že nariadenie nemožno uplatniť v prípade kolektívnej dominantnosti, keďže takúto úvahu by bolo potrebné rozviesť aj v prípade dominantnosti jedným podnikom, čo by viedlo k záveru, že nariadenie nie je vôbec potrebné.

155    Navyše, keďže článok 86 zmluvy umožňuje len kontrolu posilnenia dominantného postavenia a nie vzniku takejto situácie (rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, pozri vyššie, bod 26), neaplikovateľnosť nariadenia na koncentrácie by znamenala vytvorenie medzery v systéme Spoločenstva ohľadne kontroly koncentrácií, čo by mohlo narušiť správne fungovanie spoločného trhu.

156    Z predchádzajúceho vyplýva, že kolektívne dominantné postavenia nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 4064/89, ako to zvážil aj samotný Súdny dvor po pojednávaní z 18. februára 1998 v rozsudku France a i./Komisia, pozri vyššie (bod 178).

157    Keďže Komisia nebola viazaná uviesť nejaké odôvodnenie do znenia rozhodnutia, pokiaľ ide o aplikovateľnosť nariadenia na kolektívne dominantné postavenie, hlavne ak už predtým vyjadrila svoje stanovisko k tejto téme tak vo výročných správach o politike hospodárskej súťaže, ako aj v iných prípadoch koncentrácie, predovšetkým v rozhodnutí Nestlé/Perrier. Preto ujma vychádzajúca z porušenia povinnosti uviesť dôvod podľa článku 190 zmluvy, nie je podložená.

158    Z toho vyplýva, že skúmané námietky je potrebné zamietnuť.

III –  O námietkam založeným na jednej strane na porušení článku 2 nariadenia č. 4064/89 tým, že Komisia nesprávne skonštatovala, že koncentráciou vzniklo kolektívne dominantné postavenie a na druhej strane na porušení článku 190 zmluvy.

A –  Sporné rozhodnutie

159    Aby vyvodila záver o vzniku kolektívneho dominantného postavenia spoločností Implats/LPD a Amplats, ktoré môže výrazne narušiť konkurenciu na spoločnom trhu (bod 219 odôvodnení sporného rozhodnutia), Komisia hlavne skonštatovala (body 74 až 214 odôvodnení), že:

–        napriek skutočnosti, že platinoidy (platina, paládium, ródium, irídium, ruténium a osmium) sa v prírodnom stave nachádzajú na tom istom ložisku, nie sú dostatočne vzájomne zastupiteľné, aby sa uvažovalo, že tvoria len jeden trh produktov, a že teda každý platinoid osobitne tvorí trh produktov,

–        platinoidy tvoria tovar vysokej hodnoty, ktorý sa predáva po celom svete za rovnakých podmienok, a preto existuje integrovaný svetový trh pre každý platinoid,

–        pre trhy platiny a ródia je typická homogénnosť produktu, veľká prehľadnosť trhu, neelasticita dopytu vo vzťahu k súčasným cenám, mierny rast dopytu, výrobné techniky dosiahli stupeň zrelosti, bariéry vstupu na trh sú vysoké, miera koncentrácie podnikov je vysoká, finančné väzby a kontakty medzi dodávateľmi na početných trhoch, neexistencia jednacej sily kupujúcich, ako aj skutočnosť, že konkurencia je málo rozvinutá a v minulosti sa mohli presadiť len určité prejavy hospodárskej súťaže,

–        následkom koncentračnej operácie by koncern Implats/LPD a Amplats mali trhový podiel približne 35 % pre každého na trhu platiny (t. j. spoločný trhový podiel asi 70 %), ktorý by po vyčerpaní ruských zásob v priebehu dvoch rokov vzrástol na 40 % pre každú z týchto spoločností (spolu trhový podiel približne 80 %) a spoločný podiel na odhadovaných svetových zásobách platinoidov vo výške 89 %, z toho každá z nich asi 50 %,

–        následkom koncentrácie by Implats/LPD a Amplats mali podobnú nákladovú štruktúru,

–        koncentrácia by definitívne odstránila konkurenčnú hrozbu, ktorú dovtedy znamenala na trhu LPD,

–        následkom koncentrácie by Rusko malo na trhu už len malú úlohu,

–        okrajové zdroje zásob, t. j. dodávatelia mimo oligopolu, recyklačné podniky, majitelia zásob mimo ruských zdrojov a náhrady za paládium a platinu, by neboli schopné čeliť ekonomickej sile duopolu zloženého zo spoločností Implats/LPD a Amplats,

–        nové vstupy na trhy platiny a ródia sú málo pravdepodobné.

B –  Všeobecné úvahy

160    Žalobkyňa uvádza, že dôkazové prvky a dôvody obsiahnuté v spornom rozhodnutí nestačia v tomto prípade na odôvodnenie konštatovania, že ide o kolektívne dominantné postavenie a navyše, nie je dostatočným odôvodnením vzhľadom na súdnu prax ohľadne článku 190 zmluvy.

161    Tvrdí, že ak by Komisia na objektívne charakteristiky trhu platiny a ródia správne aplikovala kritériá použité v minulosti vo svojej rozhodovacej praxi, neprišla by k záveru, že koncentrácia vedie k vzniku kolektívneho dominantného postavenia.

162    Je potrebné pripomenúť, že v zmysle článku 2, paragraf 3 nariadenia č. 4064/89, musia byť koncentračné operácie, ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie a majú za následok, že bude výrazne narušená efektívna konkurencia na spoločnom trhu alebo jeho významnej časti, vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom.

163    V rámci hodnotenia existencie kolektívneho dominantného postavenia musí teda Komisia preveriť podľa výhľadovej analýzy referenčného trhu, či koncentračná operácia, o ktorej má rozhodovať, by viedla k situácii, kedy by došlo k výraznému narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže na danom trhu zo strany účastníckych podnikov koncentrácie a jedného alebo viacerých tretích podnikov, ktoré spolu, predovšetkým z dôvodu korelačných faktorov medzi nimi, môžu pristúpiť k rovnakým krokom na trhu a konať vo výraznej miere nezávisle od ostatných konkurentov, ich klientely a, v konečnom dôsledku, spotrebiteľov (rozsudok France a i./Komisia, pozri vyššie, bod 221).

164    Z tohto hľadiska zásadné pravidlá nariadenia, zvlášť článok 2, dávajú Komisii určitú rozhodovaciu právomoc, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie z ekonomického hľadiska (ten istý rozsudok, bod 223).

165    Z toho vyplýva, že kontrola sudcom Spoločenstva ohľadne výkonu takejto právomoci, ktorá je podstatná pri definovaní pravidiel vo veci koncentrácie, musí byť vykonaná vzhľadom na rozsah posudzovania, ktorý si vyžadujú normy ekonomického typu, ktoré sú súčasťou systému koncentrácií (ten istý rozsudok, bod 224).

166    Na základe týchto úvah je vhodné preskúmať rôzne tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa.

C –  K údajnej existencii spoločnej kontroly spoločností Gencor a Lonrho nad LPD pred koncentračnou operáciou

 Tvrdenia účastníkov konania

167    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia zdá sa zabudla vziať dostatočne do úvahy všetky dôkazové prvky, ktoré jej boli predložené ohľadom situácie pred uskutočnením koncentrácie, kedy mala spolu so spoločnosťou Lonrho kontrolu nad LPD. Faktory, ktoré viedli Komisiu k záveru, že plánovaná koncentrácia bude nekompatibilná so spoločným trhom, už existovali pred projektom. Preto je ťažké pochopiť, ako by koncentrácia zmenila úroveň hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho významnej časti.

168    Komisia tvrdí, že - na rozdiel od tvrdenia žalobkyne – nebola LPD pred návrhom koncentrácie kontrolovaná spoločnosťami Gencor a Lonrho. Podľa nej žalobkyňa vraví presný opak toho, čo tvrdil vo svojej odpovedi účastníckym stranám na oznámenie sťažnosti, t. j. že Implats a LPD boli úplne rozdielne jednotky, a že Implats bola v LPD zapojená len ako menšinový akcionár.

 Posúdenie súdu

169    Súd uvádza, že v bodoch 114 až 121 a 186 až 191 odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia predstavila podrobnú analýzu štrukturálnych väzieb existujúcich medzi Implats a LPD pred koncentráciou, ako aj dopad koncentrácie na štruktúru hospodárskej súťaže na trh platiny. Podľa sporného rozhodnutia existencia týchto väzieb nezabránila LPD, aby zostala vo vzťahu k spoločnosti Implats nezávislým konkurentom, pričom táto nezávislosť by po koncentrácii prestala existovať.

170    Preto je namieste preskúmať, či koncentračná operácia môže výrazne zmeniť stupeň vplyvu, ktorý by mohol mať žalobkyňa na LPD, a tým aj podmienky a štruktúru hospodárskej súťaže na trhoch platiny a ródia, alebo či tým, že koncentrácia nepridala nič výrazné k existujúcej štruktúre trhu, ju mala Komisia povoliť.

171    Z tohto hľadiska je vhodné uviesť, že podľa článku 8.2 akcionárskej zmluvy z r. 1990 je bežné riadenie a bežná kontrola aktivít a záležitostí spoločností Eastplats a Westplats, t. j. LPD, výhradne pod kontrolou spoločnosti Lonrho, prostredníctvom jej filiálky LMS.

172    Tento článok uvádza:

„Riadenie a bežná a každodenná kontrola záležitostí a záväzkov každej spoločnosti budú prenesené na LMS (Lonrho Management Services) prostredníctvom riadiacich dohôd a účastnícke strany budú konať tak, aby v deň podpisu spoločnosti prijali riadiace dohody s LMS podľa ktorých bude riadenie podnikov spoločností vykonávať LMS. LSA (Lonrho South Africa) bude konať tak, aby LMS informovala pravidelne a úplne správnu radu každej spoločnosti o všetkých materiálnych aspektoch záležitostí každej spoločnosti prostredníctvom (okrem iného) mesačných správ o riadení“.

173    Ďalej, podľa článku 8.5 akcionárskej zmluvy, komercializácia a predaj produkcie LPD takisto podliehajú výhradnej kontrole spoločnosti Lonrho prostredníctvom jej filiálky Western Metal Sales (bod 117 odôvodnení sporného rozhodnutia).

174    Tento článok uvádza:

„Produkcia WPL (Westplats) a EPL (Eastplats), vrátane produkcie bane nadobudnutej spoločnosťou WPL z titulu hlavnej zmluvy, bude komercializovaná prostredníctvom WMS (Western Metal Sales) …“

175    Mimochodom, podľa článku 6.3 akcionárskej zmluvy, „tak dlho, ako bude spoločnosť Lonrho celkovo držiteľom 50 % alebo viac upísaného kapitálu každej spoločnosti, predseda a konateľ každej zo spoločností a predseda schôdzí správnej rady bude riaditeľ vymenovaný spoločnosťou LSA“. V tomto ohľade sa nepopiera, že LMS ako dodávateľ manažérskych služieb pre LPD, sa nachádza v pozícii sily a v privilegovanej situácii tak pre znalosť a riadenie aktivít LPD a vykonávanie silného vplyvu na dôsledky všetkých rozhodnutí LPD (bod 118 odôvodnení sporného rozhodnutia).

176    Navyše, chýbajúci vplyv spoločnosti Gencor na konkurenčné stratégie LPD sa potvrdil vo vyhláseniach samotných účastníkov koncentrácie v ich odpovediach na oznámenie sťažnosti (pozri prílohu 5 k odpovedi spoločností Gencor a Lonrho na oznámenie sťažnosti, paragrafy 6, 7 a 8: kontrola LPD spoločnosťami Gencor a Lonrho, štvrtý odstavec), kde hovoria, že „Implats a LPD boli a ešte stále sú úplne odlišné a osobitne riadené jednotky, pokiaľ ide o ich bežné riadenie ich riadiacimi orgánmi, pričom sa neodvolávajú jedna na druhú“ a že „účasť spoločnosti Implats bola a zostáva (…) účasťou akcionára, ktorý vlastní 27 % kapitálu LPD“ (bod 118 odôvodnení rozhodnutia). Takisto to potvrdzuje článok 17 akcionárskej zmluvy, ktorý hovorí: „Vzťahy akcionárov (spoločnosti Gencor a Lonrho) sa riadia touto zmluvou a žiadny prvok v nej obsiahnutý nemožno pokladať za znak asociácie, spoločného podniku alebo podobné …“.

177    Napokon, nepopiera sa na jednej strane, že LPD a Impalts, zachovajúc si svoje obchodné služby, si navzájom konkurovali pred koncentráciou a predávali svoje produkty niektorým spoločným klientom za odlišných podmienok, napríklad pokiaľ ide o zľavy, ktoré im poskytovali (bod 117 odôvodnení sporného rozhodnutia) a na druhej strane, že počas posledného desaťročia LPD bola s Ruskom hlavným konkurentom na trhu (body 174 až 177 odôvodnení).

178    Z toho vyplýva, že Lonrho bola schopná individuálne kontrolovať, bez súhlasu spoločnosti Gencor, významný aspekt konkurenčnej stratégie LPD, t. j. jej politiku komercializácie.

179    Avšak po koncentrácii by tento aspekt obchodnej politiky LPD už nebol pod výhradnou kontrolou spoločnosti Lonrho, ale pod spoločnou kontrolou Lonrho a Gencor. Operácia by spôsobila, že nová jednotka by absorbovala Western Metal Sales a LMS a zároveň by združila všetky ťažobné, spracovateľské, finalizačné a obchodné činnosti v rámci Implats/LPD pod jedno vedenie (body 120 a 186 odôvodnení sporného rozhodnutia).

180    Za takýchto podmienok, v rozpore s tvrdením žalobkyne, môže koncentračná operácia výrazne zmeniť konkurenčné možnosti LPD na úrovni komercializácie platinoidov.

181    Čo sa týka politiky v oblasti produkcie, je vhodné uviesť, že podľa nasledujúcich článkov akcionárskej zmluvy, tak rozhodnutia týkajúce sa všetkých zásadných investícií nad rámec už schváleného programu ako aj strategický ročný plán a rozpočet pre všetky spoločnosti tvoriace LPD, podliehali predchádzajúcemu schváleniu spoločnosťami Gencor a Lonrho:

„6.1      LSA a Implats budú mať také isté zastúpenie a hlasovacie práva v správnych radách spoločností…

…

8.3      Akákoľvek významná investícia nad rámec už schváleného programu týkajúca sa záležitostí niektorej zo spoločností a vplývajúca na ich financovanie a rozhodnutia o odbúravaní investícií, si vyžaduje dohodu akcionárov. Ak by sa akcionári nemohli dohodnúť na veciach tohto typu, akcionári požiadajú o názor nezávislého experta prijateľného pre obe strany, ktorého názor bude vzatý do úvahy.

8.4      Napriek ustanoveniam obsiahnutým v stanovách jednotlivých spoločností, právomoci a funkcie správnej rady každej spoločnosti budú zahŕňať prešetrenie a, v prípade potreby, schválenie nasledujúcich záležitostí:

…

8.4.3 ročný strategický plán a rozpočet každej spoločnosti.“

182    V tomto ohľade sa nepopiera, že Lonrho môže bez účasti spoločnosti Gencor zvýšiť úroveň súčasnej produkcie LPD približne na (…) uncí ročne z existujúcich ložísk a ďalšie dodatočné nárasty realizované vďaka sústavným vylepšeniam výrobných postupov a vyriešeniu problémov ponukového reťazca (bod 5.1 správy vypracovanej v marci 1996 kanceláriou National Economic Research Associates, ekonomický konzultanti, ďalej „správa NERA“).

183    Žalobkyňa však uvádza, že koncentrácia nezmení možnosti zablokovať budúcu expanziu výrobnej kapacity LPD nad túto čiastku, keďže podľa akcionárskej zmluvy z r. 1990 bol už na realizáciu akejkoľvek významnej investície potrebný jeho súhlas, vrátane investícií nevyhnutných na rozšírenie banských šácht známych pod názvom (…). Totiž, podľa neho by mu jeho práva veto pri schvaľovaní strategického ročného plánu a ročných rozpočtov umožnili zabrániť LPD získať potrebné financovanie (prostredníctvom bankových pôžičiek alebo spotrebiteľského financovania) na rozvoj bane (…) (správa NERA, bod 5.1).

184    Tu je potrebné konštatovať, že podľa údajov poskytnutých účastníckymi stranami a analýzou oznámenou pánom R.W. Rowlandom, bývalým riaditeľom spoločnosti Lonrho, LPD bola, napriek svojej zadĺženosti, schopná samofinancovať svoj rozvojový projekt a že dodatkové výdavky na zariadenie v obmedzenej výške by jej umožnili zvýšiť produkciu na 900 000 uncí ročne (bod 115 in fine, 121 a 191 odôvodnení sporného rozhodnutia). (…)

185    Avšak podľa článku 8.3 in fine akcionárskej zmluvy z r. 1990, sa Gencor a Lonrho v prípade nezhody ohľadne budúcej expanzie LPD mali obrátiť na nezávislého experta. Z toho vyplýva, že ako to uvádza Komisia, Gencor nemohla donekonečna blokovať rozhodnutia vo veci investícií potrebných na rozvoj výrobnej kapacity spoločnosti LPD,, a ktoré by mohli priniesť úžitok všetkým akcionárom, z dôvodov cudzích správnemu fungovaniu podniku (bod 191 odôvodnení sporného rozhodnutia).

186    Avšak po koncentrácii bol tento typ stretu záujmov menej pravdepodobný, vzhľadom na zmenu ekonomických záujmov zúčastnených strán.

187    Totiž, pred koncentráciou spoločnosť Gencor kontrolovala Implats a vlastnila minoritnú účasť 27 % kapitálu LPD, doplnenú akcionárskou zmluvou. Lonrho vlastnila zase 73 % kapitálu LPD, ale nemala žiadnu účasť na kapitále spoločnosti Implats. Za takýchto podmienok, hoci Gencor mohla pred koncentráciou mať záujem na tom, aby presadila rozhodnutia priaznivé pre rozvoj aktivít, ktoré samostatne kontrolovala (a ktoré by proporcionálne priniesli väčší zisk), t. j. aktivít spoločnosti Implats, v prípade potreby na úkor LPD, to nebol prípad spoločnosti Lonrho, ktorá, vyvíjajúc aktivity na trhu platinoidov výhradne cez LPD, mala objektívne ako jediný záujem čo najracionálnejší rozvoj aktivít svojej filiálky LPD.

188    Naproti tomu, v dôsledku koncentrácie by sa táto situácia mohla radikálne zmeniť, keďže tak Gencor ako aj Lonrho by mali rovnakú účasť na kapitáli novej spoločnosti Implats/LPD a tak by mohli zdieľať rovnaké ciele a ekonomické záujmy, prinajmenšom pokiaľ ide o strategické rozhodnutia týkajúce sa rozvoja nového podniku. Inými slovami, koncentrácia teda mohla zmeniť rovnováhu záujmov dvoch hlavných akcionárov LPD tým, že by viedla k väčšej zhode názorov medzi spoločnosťami Gencor a Lonrho, predovšetkým vo vzťahu k rozvoju výrobnej kapacity nového podniku, a tak by vznikla možnosť vzniku duopolnej štruktúry trhu, tvorenej na jednej strane spoločnosťami Gencor a Lonrho a na druhej strane spoločnosťou Amplats.

189    To mimochodom potvrdzujú samotné účastnícke strany.

190    Z tohto hľadiska sa v bode 187 odôvodnení sporného rozhodnutia uvádza:

„… Ako sa uvádza v liste adresovanom akcionárom spoločnosti Lonrho pri príprave koncentrácie:

Sú určité body, ohľadne ktorých sa spoločnosti Implats a Lonrho dosiaľ nezhodli, ako napríklad plány rozvoja aktivít LPD navrhované spoločnosťou Lonrho. Pre správnu radu je jasné, že po operácii budú mať Lonrho a Gencor obe záujem na zvýšení hodnoty nového podniku Implats, čo bude výrazným prínosom pre akcionárov oboch spoločností.“

191    Bod 188 sporného rozhodnutia dodáva:

„ďalej, podľa plánov predstavených (…), zhoda záujmov po uskutočnení operácie bude viesť k zníženiu produkcie a zvýšeniu cien, čo je opak toho, k čomu by došlo ak by sa operácia neuskutočnila a oba podniky by sa držali svojich súčasných rozvojových plánov. Zvlášť (…) navrhuje dva odlišné scenáre, ktoré popisujú vývoj produkcie spoločností Implats/LPD v prípade fúzie a ak by k fúzii nedošlo:

a)      (…)

b)      (…)“.

192    Napokon, podľa bodu 189 odôvodnení sporného rozhodnutia, (…) uvádza predovšetkým podľa správy z augusta 1994 pod názvom (…), že koncentrácia by znamenala veľké výhody z hľadiska trhu (okrem možnej úspory nákladov):

„(…)

(… udržanie súčasných úrovní produkcie by malo pozitívne ovplyvniť kurzy…)

a ďalej,

(…)

(… spoločnosť, ktorá vzíde z operácie, bude mať priaznivejšie burzové hodnotenie ako je hodnota jednotlivých fuzionovaných podnikov, z dôvodu svojej veľkosti a väčšej schopnosti ovplyvňovať trh…)“

193    Za týchto podmienok, napriek štrukturálnym väzbám existujúcim medzi žalobkyňou a Lonrho z titulu akcionárskej zmluvy z r. 1990, Komisia dôvodne predpokladá, že plánovaná koncentrácia mohla definitívne zrušiť konkurenčnú hrozbu, ktorú LPD predstavovala v oblasti nákladovo náročných aktivít spoločností Implats a Amplats, tak čo sa týka komercializácie ako aj produkcie a z toho titulu značne ovplyvňovať existujúcu štruktúru trhu.

194    Preto je potrebné skúmanú sťažnosť zamietnuť.

D –  K charakteristike kolektívneho dominantného postavenia uvedenej Komisiou

1.     Ku kritériu trhového podielu

 Tvrdenia účastníkov konania

195    Žalobkyňa uvádza, že trhové podiely účastníckych strán na svetovom trhu platiny, na ktoré sa odvoláva Komisia, sú vo výške (…) % (pre Implats) a (…) % (LPD), čo znamená spoločný trhový podiel (…) %. Na trhu Spoločenstva dosahujú tieto trhové podiely (…) % (LPD), (…) % (Implats) a (…) % (spoločný podiel). Avšak v iných prípadoch kontroly koncentračných operácií, kde bolo zistené kolektívne dominantné postavenie, ako napríklad prípad, z ktorého vyplynulo rozhodnutie Nestlé/Perrier a rozhodnutie 94/449/CE zo 14. decembra 1993 ohľadne procesu aplikácie nariadenia č. 4064/89 (prípad č. IV M.308-Kali+Salz/MdK/Treuhand) (JO 1994, L186, s. 38) (ďalej „rozhodnutie Kali+Salz/MdK/Treuhand“), spoločný trhový podiel je oveľa vyšší ako v našom prípade a Komisia napriek tomu povolila plánované koncentrácie.

196    V prípade, z ktorého vyplynulo rozhodnutie Nestlé/Perrier, Nestlé a BSN mali spolu 82 % daného trhu, t. j. francúzskeho trhu minerálnych vôd (bod 119 odôvodnení rozhodnutia). Operácia koncentrácie bola povolená, ak dodržia určité podmienky.

197    V prípade, z ktorého vyplynulo rozhodnutie Kali+Salz/MdK/Treuhand, trhový podiel Kali+Salz vzrástol zo 17 na 25 % trhu Spoločenstva mimo Nemecka a vznikol tak fakticky monopol, ktorý vlastnil 98 % nemeckého trhu, ktorý bol hodnotený ako príslušný geograficky odlišný trh. Aj tu Komisia povolila koncentráciu za podmienky dodržania určitých podmienok.

198    Komisia uvádza, že porovnanie uskutočnené žalobkyňou medzi trhovými podielmi účastníckych strán koncentrácie a celkovým trhovým podielom všetkých členov oligopolu v prípade Nestlé/Perrier (82 %) je nesprávne, ako aj porovnanie s prípadom Kali+Salz/MdK/Treuhand.

 Posúdenie súdu

199    Zákaz stanovený v článku 2, paragraf 3, nariadenia č. 4064/89 je vyjadrením celkového cieľa stanoveného v článku 3g) zmluvy Spoločenstva, t. j. vytvorenie systému, ktorý zabezpečí zdravú konkurenciu na spoločnom trhu (prvé a siedme odôvodnenie nariadenia č. 4064/89). Týka sa koncentračných operácií, ktoré zakladajú alebo posilňujú dominantné postavenie, čoho dôsledkom je výrazné narušenie efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti.

200    Takto stanovené dominantné postavenie sa týka situácie, kedy má ekonomickú silu jeden alebo viacero podnikov, čo im dáva moc vytvárať prekážky pre udržanie efektívnej hospodárskej súťaže na danom trhu, keďže majú možnosť správať sa značne nezávisle vo vzťahu ku konkurentom, zákazníkom a v konečnom dôsledku aj ku spotrebiteľom.

201    Existencia dominantného postavenia môže vyplývať z viacerých faktorov, ktoré by jednotlivo nemuseli byť rozhodujúce. Medzi týmito faktormi má veľký význam existencia veľkých trhových podielov. Avšak vlastníctvo veľkého trhového podielu, ako dôkazový znak existencie dominantného postavenia, nie je nemeniteľný údaj. Jeho význam na jednotlivých trhoch sa mení v závislosti na štruktúre trhu, hlavne pokiaľ ide o produkciu, ponuku a dopyt (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, pozri vyššie, body 39 a 40).

202    Ďalej, vzťah medzi trhovým podielom účastníckych podnikov koncentrácie a trhovými podielmi ich konkurentov, zvlášť tých, ktorí ich bezprostredne nasledujú, je platným znakom existencie dominantného postavenia. Tento faktor totiž umožňuje zhodnotiť konkurenčnú schopnosť konkurentov daných podnikov (ten istý rozsudok, bod 48).

203    Za týchto podmienok situácia, z ktorej Komisia vychádzala v ostatných prípadoch koncentrácie ohľadne viac menej vysokých trhových podielov, aby podložila svoje hodnotenie možnosti vzniku alebo posilnenia kolektívneho dominantného postavenia, ju nezaväzuje pri hodnotení ostatných prípadov, týkajúcich sa zvlášť trhov, pre ktoré je typická odlišná štruktúra ponuky a dopytu a konkurenčné podmienky.

204    Keďže chýbajú znaky dokazujúce, že trh minerálnych vôd a/alebo drasla skúmané v prípadoch, z ktorých vzišlo rozhodnutie Nestlé/Perrier a Kali+Salz/MdK/Treuhand na jednej strane, a trh platiny a ródia skúmané v tomto prípade na strane druhej, vykazujú zásadne podobné charakteristiky, žalobkyňa sa nemôže odvolávať na prípadné odlišnosti trhového podielu, ktoré vlastnia členovia oligopolu, a ktoré vzala do úvahy Komisia v niektorom z týchto prípadov, aby spochybnil limit trhového podielu, ktorý sa berie ako znak toho, že existuje kolektívne dominantné postavenie v tomto prípade.

205    Navyše, veľkosť trhových podielov sa môže na jednotlivých trhoch líšiť, ale správne možno usudzovať, že extrémne vysoké trhové podiely sami o sebe, ak nedôjde k výnimočným okolnostiam, znamenajú dôkaz existencie dominantného postavenia (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, Akzo/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60). Totiž, vlastníctvo extrémne vysokého trhového podielu stavia podnik, ktorý ho má – bez toho, aby vlastníci výrazne menších podielov boli schopní rýchlo uspokojiť dopyt, ktorý by sa chcel odvrátiť od podniku, ktorý má najväčší podiel – do situácie sily, čo z neho robí zákonitého partnera a už z tohto titulu mu zaručuje, prinajmenšom počas relatívne dlhých období, nezávislosť správania sa, ktorá je typická pre dominantné postavenie (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, pozri vyššie, bod 41).

206    Je pravdou, že v kontexte oligopolu nemá vždy vlastníctvo väčších trhových podielov zo strany členov oligopolu, v porovnaní s analýzou individuálneho dominantného postavenia, taký istý význam z hľadiska možností daných členov správať sa ako skupina vo výraznej miere nezávisle voči ich konkurentom, klientom a napokon aj spotrebiteľom. Zostáva však faktom, že vlastníctvo veľkého trhového podielu, hlavne v prípade duopolu, je takisto, pokiaľ iné fakty nedokazujú opak, výrazným znakom existencie kolektívneho dominantného postavenia.

207    V danom prípade je vhodné poznamenať, že – ako uviedla Komisia v spornom rozhodnutí (bod 81 a 181 odôvodnení) – následkom koncentrácie by podniky Implats/LPD a Amplats mali každý trhový podiel približne 30 až 35 %, t. j. spoločný trhový podiel približne 60 – 70 % na svetovom trhu platinoidov a približne 89 % svetových zásob platinoidov. Rusko malo trhový podiel 22 % a približne 10 % svetových zásob, výrobcovia severnej Ameriky trhový podiel 5 % a 1 % svetových zásob a recyklačné podniky mali trhový podiel 6 %. Je však pravdepodobné, že keď Rusko dočerpá svoje zásoby, to znamená pravdepodobne v priebehu dvoch rokov od vydania sporného rozhodnutia, podniky Implats/LPD a Amplats by každý mali trhový podiel približne 40 %, t. j. spoločný trhový podiel 80 %, čo by bol veľký vysoký trhový podiel.

208    Takto, vzhľadom na rozdelenie trhových podielov účastníkov koncentrácie a odstup od veľkosti trhových podielov, ku ktorému by došlo po koncentrácii medzi podnikov vyplývajúcim z koncentrácie a spoločnosťou Amplats a na druhej strane ostatnými dodávateľmi platiny, Komisia mohla vyvodiť správny záver, že plánovaná operácia môže viesť k vytvoreniu dominantného postavenia juhoafrických podnikov.

209    Je potrebné konštatovať, že porovnanie, ktoré urobil žalobkyňa ohľadne trhového podielu účastníkov koncentrácie a celkovým trhovým podielom všetkých členov oligopolu v prípade, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Nestlé/Perrier (82 %) je nesprávne. V skutočnosti, ako to podčiarkla Komisia, by bolo potrebné porovnať podiel 82 % s úhrnom trhových podielov účastníkov koncentrácie a spoločnosti Amplats po pomyselnom odmyslení si ruského výrobcu (Almaz) ako významného činiteľa na trhu, čiže dokopy približne 80 %. Pokiaľ ide o prípad, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Kali+Salz/MdK/Treuhand, žalobkyňa takisto nesprávne porovnal trhové podiely účastníkov koncentrácie v tomto prípade s podielmi Kali+Salz a MdK (98 %) v Nemecku, kde nešlo o kolektívne dominantné postavenie. Avšak Komisia v prípade Kali+Salz/MdK/Treuhand skonštatovala existenciu kolektívneho dominantného postavenia na európskom trhu, s výnimkou Nemecka, pričom podnik vyplývajúci z koncentrácie spolu s ďalším členom duopolu vlastnil celkový trhový podiel približne 60 %. Žalobkyňa mal pristúpiť k porovnaniu s týmto posledným číslom, ktoré je výrazne nižšie, ako spoločný trhový podiel spoločností Amplats a Implats/LPD v dôsledku koncentrácie.

210    Pokiaľ ide o argument žalobkyne, podľa ktorého spoločný trhový podiel Implats/LPD po koncentrácii by dosiahol len (…) % v Spoločenstve, je potrebné poukázať na to, že na jednej strane, daný geografický trh je určitá geografická zóna, pre ktorú je typická existencia dostatočne homogénnych konkurenčných podmienok pre všetkých ekonomických činiteľov. V tejto zóne by podnik alebo podniky v dominantnom postavení mali prípadne možnosť pristúpiť k zneužívaniu a vytvárať prekážky pre efektívnu konkurenciu (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1979, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 11 a 14). Preto Komisia mohla rozumne zhodnotiť dopad koncentrácie na konkurenciu v danej zóne. Na druhej strane je vhodné poznamenať, že z dôvodu charakteristík trhu platinoidov popísaných v bodoch 68 až 72 odôvodnení sporného rozhodnutia, má príslušný geografický trh v tomto prípade svetový rozmer, čo účastnícke strany nepopierajú.

211    Za týchto podmienok sa nemožno odvolávať na „trhové podiely“ účastníckych strán v Spoločenstve. Totiž, na svetovom trhu, akým je trh platiny a ródia, by ekonomická sila podniku ako je ten, ktorý by vznikol z Implats/LPD a Amplats po koncentrácii, bola ekonomickou silou spojenou s jeho svetovým trhovým podielom a nie trhovým podielom v jednej časti sveta.

212    Z tohto hľadiska existencia regionálnych rozdielov v rozdelení trhových podielov členov oligopolu, ktorí dominujú na trhu takýchto produktov, ktoré možno ľahko prepravovať, a ktorých ceny sú stanovené na svetovej úrovni, len odráža tradičné obchodné vzťahy, ktoré by mohli buď ľahko vymiznúť, ak by sa podniky v dominantnom postavení rozhodli praktizovať dumpingové ceny, aby odstránili konkurentov, alebo by ich bolo ťažko možné zmeniť z dôvodu praktizovania prehnaných cien, ak by okrajové zdroje zásob nemohli poľahky uspokojiť dopyt zákazníkov podnikov v dominantnom postavení, ktoré by praktizovali tieto prehnané ceny.

213    Avšak, ako žalobkyňa sám uznáva v bode 4.24 svojej žiadosti, nič nedokazuje, že podniky činné na trhoch platiny mimo duopolu identifikovaného Komisiou, ani členovia samotného duopolu, by boli schopní izolovať spoločný trh, napríklad aby mohol čeliť, selektívnym spôsobom, rozhodnutiu členov dominantného oligopolu zvýšiť ceny na svetovom trhu.

214    Aj keby sme predpokladali, že v kontexte svetového trhu, akým je trh platiny a ródia, je potrebné skúmať aj presnú úroveň predaja daných podnikov v Spoločenstve v tomto prípade, je potrebné skonštatovať, že trhový podiel Implats/LPD a Amplats v Spoločenstve sa podstatne nelíši od podielu, ktorý majú na svetovom trhu platiny.

215    Totiž, podľa údajov poskytnutých účastníkmi koncentrácie na nahláške CO, spoločný trhový podiel Implats/LPD v Spoločenstve bol v priemere približne (…) % počas obdobia 1992-1995 (pozri nahlasovací formulár CO bod 6.1.10, príloha 6 k žiadosti), zatiaľ čo trhový podiel spoločnosti Amplats sa odhadoval na približne 35 až 50 % a podiel Ruska na približne 25 až 35 %. Inými slovami, spoločný trhový podiel Implats/LPD-Amplats v Spoločenstve bol počas koncentrácie približne (…) až 65 % a po vyčerpaní ruských zásob sa mal zvýšiť na približne (…) až 78 %, pretože podľa informácií poskytnutých samotnými účastníkmi koncentrácie Rusko už od r. 1994 realizovalo približne 50 % svojho predaja zo svojich zásob (pozri formulár CO, bod 7.3.2, príloha 7 k žiadosti).

216    Preto je potrebné celkove zamietnuť tvrdenia o ujme vyplývajúcej z kritéria trhového podielu.

2.     O podobnostiach nákladovej štruktúri spoločností Implats/LPD a Amplats po koncentrácii

 Tvrdenia žalobkyne

217    Podľa názoru žalobkyne Komisia nesprávne zvážila, že hospodárska jednotka vzniknutá fúziou a Amplats by zákonite konali na trhu zhodne, z dôvodu podobnej nákladovej štruktúry. Analýza inštitúcie zanedbala veľkú rozmanitosť úrovne prevádzkových nákladov rôznych baníckych šácht tak u spoločností Implats a LPD ako u Amplats. Z tohto hľadiska by bolo úplne zavádzajúce uvažovať len s priemernými nákladmi, pretože výrobné rozhodnutia sa prijímajú pre jednotlivé šachty a konkurencia sa prejavuje v štádiu marginálnych nákladov.

 Posúdenie súdu

218    Porovnanie nákladov, ktoré urobila Komisia, je založené na grafoch uvedených v prílohe II k spornému rozhodnutiu, ktoré predstavujú krivky prevádzkových nákladov troch juhoafrických výrobcov, ako ich vypracovali samotní účastníci operácie.

219    V bode 138b) sporného rozhodnutia Komisia poukazuje na to, pričom žalobkyňa to nepoprel, že pre štruktúru nákladov priemyslu platiny je typická strnulosť a veľmi vysoké fixné náklady, čo znamená, že v platinových baniach sa môže produkcia líšiť vo veľkej miere, dokonca aj ak určitý počet prevádzkovaných šácht je málo alebo vôbec nie je rentabilný. Takisto poukazuje na to, že v takomto kontexte by stratégia zatvorenia nízko ziskových šácht v prospech ziskovejších spôsobila rozdelenie fixných nákladov medzi zostávajúce šachty, čo by znížilo rentabilitu každej ďalšej šachty a vyvolalo by to potrebu neustáleho otvárania nových šácht.

220    Preto mohla správne vyvodiť, že v priemysle platiny musí výrobca brať do úvahy celkovú situáciu svojich prevádzkových nákladov, aby určil adekvátnu úroveň svojej produkcie a nebrať do úvahy len prevádzkové náklady svojich jednotlivých šácht. Za takýchto podmienok je plne odôvodnené porovnanie nákladov fuzionovanej spoločnosti a Amplats založené na prevádzkových nákladoch všetkých ich šácht.

221    Žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že analýza Komisie nevzala do úvahy veľkú rozmanitosť úrovne prevádzkových nákladov rôznych šácht bane tak u Implats a LPD ako u Amplats. K tomuto bodu je potrebné poznamenať, že vzhľadom na grafy predstavujúce krivky prevádzkových nákladov troch juhoafrických producentov platiny pred a po operácii, ktoré vypracovali účastníci operácie (prílohy II a IV sporného rozhodnutia) a napriek rozdielom, na ktoré poukázala Komisia v spornom rozhodnutí (bod 182),, a ktoré súvisia s kvalitou ťaženej minerálnej suroviny, s nákladmi spracovania a konečnej úpravy a s administratívnymi nákladmi, tak koncentrácia by sa uskutočnila vznikom nového podniku, ktorého prevádzkové náklady baní by mali analogickú štruktúru so štruktúrou spoločnosti Amplats.

222    V dôsledku toho, vzhľadom na podobnosť trhových podielov daných podnikov, ich podielu na svetových zásobách a ich nákladových štruktúr, Komisia správne vyvodila záver, že po koncentrácii by došlo k väčšej zhode záujmov medzi spoločnosťami Amplats a Implats/LPD, čo sa týka vývoja trhu, a že táto zhoda by zvýšila riziko paralelného protikonkurenčného správania sa, ako napríklad obmedzovanie produkcie.

223    Preto je potrebné zamietnuť skúmané námietky.

3.     Ku charakteristikám trhu

a)     K transparentnosti trhu

 Tvrdenia účastníkov konania

224    Žalobkyňa tvrdí, že analýza charakteristík trhu, ktorú vykonala Komisia, je chybná. Podľa neho, hoci platina je homogénnym produktom s veľkou priehľadnosťou cien, neznamená to automaticky, že je tu priehľadnosť aj na úrovni predaja, výrobných rozhodnutí a zdrojov konkurentov, ako to dokazuje fakt, že v r. 1994 Amplats mohla skrývať svoje výrobné problémy počas viacerých mesiacov tak, že pristúpila k lízingu platiny, aby dodržala svoje dodávateľské záväzky.

225    Komisia poukazuje na to, že v bodoch 145 a 146 odôvodnení rozhodnutia predostrela dôvody, pre ktoré je tu veľká priehľadnosť nielen čo sa týka ceny, ale aj produkcie, predaja, zásob a nových investícií. Avšak žalobkyňa nepredostrel žiadnu informáciu, ktorá by mohla vyvrátiť obsah rozhodnutia. Ďalej, priehľadnosť v oblasti cien je v prípade oligopolu najdôležitejším prvkom pre stanovenie transparentnosti trhu. Napokon, Komisia uvádza, že podľa spoločnosti Lonrho nemohla Amplats skrývať pred trhom svoje výrobné problémy, čo je v rozpore s informáciami zo správy NERA.

 Posúdenie súdu

226    Žalobkyňa nepopiera, že platina je homogénny produkt, pre ktorý má trh transparentný mechanizmus stanovovania cien.

227    Avšak priehľadnosť v oblasti cien je v situácii oligopolu základným prvkom pre stanovenie úrovne priehľadnosti trhu. Prostredníctvom mechanizmu ceny môžu členovia oligopolu hlavne okamžite rozpoznať rozhodnutia ostatných členov oligopolu o zvýšení ich trhového podielu na úkor status quo ante a môžu prípadne prijať potrebné odvetné opatrenia, aby toto konanie znemožnili.

228    V danom prípade, ako bolo uvedené v rozhodnutí (body 144 až 146 odôvodnení), priehľadnosť trhu je relatívne vysoká, predovšetkým z dôvodu kótovania platiny na burze kovov, vydávania výrobných a predajných štatistík, obmedzeného a známeho počtu priamych zákazníkov na trhu, pretože sektor platiny tvorí malá a relatívne zatvorená skupina podnikov s úzkymi väzbami, kvôli špecifickosti hlavne používaných zmlúv, t. j. dlhodobých zmlúv, ktoré zakazujú opätovný predaj zakúpeného produktu a z dôvodu, že akékoľvek zvýšenie výrobnej kapacity sa bežne robí cez investičné projekty, ktorých podrobnosti sú väčšinou v zainteresovaných kruhoch známe.

229    Za takýchto podmienok je potrebné vyvodiť záver, že Komisia správne zvážila, že je tu veľká priehľadnosť nielen v oblasti cien, ale aj v oblasti výroby, predaja, zásob a nových investícií.

230    Preto je potrebné námietku zamietnuť.

b)     K perspektívam rastu trhu platiny

 Tvrdenia účastníkov konania

231    Podľa žalobkyne je analýza charakteristík trhu vykonaná Komisiou chybná. Skutočnosť, že vývoj dopytu je pomalý, nemôže byť prekážkou pre živú konkurenciu a pre zmeny z toho vyplývajúcich trhových podielov. Na podloženie svojho tvrdenia sa žalobkyňa odvoláva na správu NERA. Podľa bodu 4.1.4 tejto správy, pokiaľ, tak ako v danom prípade, je pre príslušný priemysel typický stav nadmernej kapacity, musia si výrobcovia konkurovať, predovšetkým znižovaním výrobných nákladov, aby sa vyhli zatváraniu svojej nadbytočnej výrobnej kapacity. Teda, podľa názoru žalobkyne, vývoj trhového podielu a znižovanie reálnych cien platiny v období 1985-1995, ako aj reakcia spoločnosti Amplats, ktorá zvýšila svoju produkciu pri nízkych cenách a spoločnosti Implats, ktorá pristúpila k výrazným racionalizačným opatreniam, ukazujú, že štruktúra trhu platiny nevyústila do oligopolnej kooperácie medzi najvýznamnejšími výrobcami.

232    Komisia tvrdí, že po plánovanej koncentrácii by mali obaja hlavní výrobcovia veľmi podobné nákladové štruktúry. Takže aj v oblasti znižovania nákladov by bolo paralelné správanie sa inteligentnou stratégiou. Okrem toho by bolo presné aj to, že trh s takýmto typicky pomalým rastom nepodporuje vstup nových podnikov a živú konkurenciu.

 Posúdenie súdu

233    Žalobkyňa nepopiera, že v zásade trh, pre ktorý je typický pomalý rast, nepodporuje vstup nových podnikov a živú konkurenciu. Obmedzuje sa na vyjadrenie pochybnosti, odvolávajúc sa na minulý vývoj trhu, či je možné túto zásadu aplikovať na trh platiny.

234    Nezamietol analýzu Komisie (body 160 až 172 odôvodnení sporného rozhodnutia) týkajúcu sa predchádzajúcej existencie trendu s oligopolnou dominantnosťou, vychádzajúcu z prieskumu trhového rastu a vývoja trhových podielov počas minulého desaťročia, z nízkej miery priamej hospodárskej súťaže prostredníctvom cien pri dlhodobých zmluvách s nákupcami, z pretrvávania vysokých cien a zo správania sa hlavných subjektov trhu.

235    Úvaha žalobkyne je založená na údajoch ohľadne rastu dopytu, ktoré nie sú porovnateľné s odhadovaným rastom dopytu na obdobie rokov 1995-2000. Totiž, počas obdobia 1986-1995, kedy došlo k fluktuácii trhových podielov a cien ako aj k reakciám spoločností Amplats a Implats, na ktoré poukazuje žalobkyňa, dopyt sa takmer zdvojnásobil, keď vzrástol z 2.830.000 na 5.205.000 uncí ročne (pozri správu NERA, tabuľka 3.1, s. 15), zatiaľ čo počas obdobia rokov 1995-2000 sa dopyt nemal výrazne zvýšiť, keďže mal vzrásť zo 4.705.000 na 5.570.000 uncí ročne (pozri bod 127 odôvodnení sporného rozhodnutia).

236    Napokon, analýza žalobkyne nezohľadňuje dopad koncentrácie na štruktúru trhu a nového subjektu vo vzťahu k svojmu hlavnému konkurentovi, spoločnosti Amplats. Teda, aj keby sme predpokladali, že analýza žalobkyne je správna, pokiaľ ide o minulosť, zostáva faktom, že koncentrácia by mala za následok, že dvaja hlavní výrobcovia by mali značne podobné štruktúry nákladov a že vzhľadom na štruktúru trhu platiny by paralelné protikonkurenčné správanie bolo z ekonomického hľadiska racionálnejšou stratégiou ako stratégia vzájomnej hospodárskej súťaže na úkor spoločných maximálnych ziskov.

237    Za takýchto podmienok, vzhľadom na stabilitu trhu platiny, ktorého priemerný ročný rast sa na obdobie rokov 1995 – 2000 odhaduje približne na 3 %, Komisia mohla odôvodnene vyvodiť záver, že noví konkurenti nie sú motivovaní vstúpiť na tento trh, ani existujúci konkurenti nie sú motivovaní prijať ofenzívnu stratégiu, aby si získali tento dodatočný dopyt.

238    Túto námietku je preto potrebné zamietnuť.

c)     K rovnováhe medzi ponukou a dopytom

 Argumenty žalobkyne

239    Žalobkyňa potom tvrdí, že obava Komisie ohľadne prípadného zvýšenia cien platiny tiež zjavne vychádza z nepodloženej myšlienky o pravdepodobnom vzniku nedostatku (bod 136 odôvodnení rozhodnutia).

240    Teda, podľa názoru žalobkyne, stanovisko Komisie je v rozpore s názorom väčšiny výrobcov, ktorí poukazujú na existenciu nadbytočného zásobovania, ktoré by sa mohlo počas nasledujúcich rokov vyrovnať.

 Posúdenie súdu

241    V bode 127 odôvodnení sporného rozhodnutia uvádza Komisia rôzne odhady poskytnuté účastníckymi stranami ohľadne budúceho vývoja dopytu, t. j. odhady samotných účastníckych strán a odhady vypracované spoločnosťami Anderson, Wilson and Partners Inc., BOE Nat West Securities, SBC Warburg a Engelhard, pričom tieto odhady jednotlivých spoločností sa líšia.

242    Napriek tomu Komisia pristúpila v bodoch 128 až 131 rozhodnutia takisto k podrobnej analýze (ktorú, mimochodom, žalobkyňa nespochybňuje) faktorov, na ktorých sú založené odhady, podľa ktorých by mal dopyt rásť v nasledujúcich rokoch pomaly.

243    Boli to tieto faktory:

–        zvýšenie produkcie katalyzátorov z dôvodu posilnenia a/alebo plánovaného zavedenia legislatívy v oblasti boja proti znečisťovaniu ovzdušia v USA, v Európe, v Brazílii a v Argentíne do konca storočia a rozšírenejšie používanie platiny v katalyzátoroch dieselových vozidiel.

–        rast dopytu po platine v sektore bižutérie v Japonsku, v USA a pravdepodobne v Číne,

–        čo sa týka priemyselného využitia, náhrady v ropnom a chemickom priemysle z dôvodu opätovného uvedenia tovární zatvorených počas obdobia recesie do prevádzky,

–        zvýšené používanie osobných počítačov, pričom platina sa viac používa na pokrytie hard-disku a v ostatných komponentoch,

–        napokon, v dlhodobom výhľade, používanie pohonných batérií.

244    Ďalej, nezávisle od otázky, ktorý odhad týkajúci sa vývoja dopytu, poskytnutý účastníckymi stranami, je presnejší, Komisia v bodoch 134 až 136 odôvodnení sporného rozhodnutia uviedla, že svetová ponuka platiny by po koncentrácii bola ovládaná juhoafrickými podnikmi a v dôsledku toho by akýkoľvek deficit ponuky vo vzťahu k dopytu mohol byť vykrytý len juhoafrickými podnikmi.

245    Vzhľadom na tieto znaky, ktoré žalobkyňa nespochybnil, je potrebné vyvodiť záver, že analýza Komisie ohľadne vývoja ponuky a dopytu platiny nevykazuje zjavné chyby v hodnotení.

246    Preto je potrebné zamietnuť skúmanú námietku.

d)     K okrajovým a alternatívnym zdrojom zásobovania

 Tvrdenia účastníkov konania

247    Žalobkyňa tvrdí, že pri skúmaní prekážok vstupu na trh Komisia nedostatočne zohľadnila:

–        kumulovaný dopad rôznych okrajových a alternatívnych zdrojov zásobovania, predovšetkým rastúci potenciál recyklovanej platiny,

–        štyri milióny uncí, ktoré tvoria zásoby platiny nazhromaždené od roku 1985,

–        rastúcu substitúciu paládia za platinu,

–        produkciu Ruska a predaj jeho zásob,

–        plány okrajových dodávateľov, ako napríklad Stillwater v USA a Hartley v Zimbabwe, ktorí plánujú novú významnú produkciu.

248    Z tohto hľadiska žalobkyňa poukazuje na to, že list juhoafrickej vlády z 19. apríla 1996 uvádza, že svetové zásoby mimo Južnej Afriky a Zimbabwe by mohli teoreticky uspokojiť svetový dopyt počas 20 rokov.

249    Komisia vraj zásadne opomenula zhodnotiť dopad, ktorý by mali rôzne okrajové zdroje zásobovania a ďalšie prvky, ktoré by mohli ovplyvniť konkurenciu v prípade zvýšenia cien, napríklad o 10 alebo 20 %. Takéto zvýšenie, pokiaľ by bolo udržateľné, by totiž ukazovalo, že fuzionovaný subjekt by pri spoločnom konaní so spoločnosťou Amplats bol schopný správať sa výrazne nezávisle vo vzťahu k svojim konkurentom, zákazníkom a napokon aj spotrebiteľom.

250    Komisia teda dôkladne nezhodnotila, aký by bol vývoj cien za absencie prvkov, na ktoré poukázal žalobkyňa a ešte menej zhodnotila rastúci význam, ktorý tieto prvky budú mať v budúcnosti, ak by došlo k hypotetickému rastu cien, čo je hlavnou obavou Komisie. Ide o nepodložený dôkaz, čo je v rozpore s článkom 190 Zmluvy ES, keďže je zrejmé, že 37 % trhu, ktoré predstavujú okrajové zdroje zásobovania spolu s inými prvkami, by umožnili zadržať rast cien.

251    Komisia zase odkazuje na body 91 až 95 odôvodnení sporného rozhodnutia týkajúce sa recyklácie, na body 29 až 32 týkajúce sa náhrady platiny paládiom, na bod 138c), ktorý hovorí o zásobách, na body 122 až 125, 134 a 173, ktoré sa odvolávajú na ruskú produkciu a na predaj zo zásob, na body 85 až 90 a na bod 138c) ohľadne nových produkcií, a na body 193 až 204 venované ekonomickej analýze predstavenej účastníckymi stranami. Na konci bodu 138 v odôvodneniach sporného rozhodnutia prišla k záveru, že reakcie sekundárnych zdrojov ponuky zložené zo zásob, nových baní a recyklácie, by nemohli zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia. Takisto v bode 203 prehlásila, že je malá šanca, aby zdroje zásobovania mimo oligopolu, zásoby iné ako ruské zásoby a recyklácia mohli ponúknuť dostatočné množstvá, aby zabránili zneužívaniu spoločného dominantného postavenia. Teda tento posledný záver bral do úvahy existujúcu situáciu v Rusku ako hlavný zdroj hospodárskej súťaže na trhu, mimo LPD.

252    Pokiaľ ide o argument žalobkyne, podľa ktorého 37 % trhu, ktoré predstavujú okrajové zdroje zásob a ďalšie vplyvy, by zabrzdili rast cien, Komisia tvrdí, že juhoafrickí výrobcovia sami predstavovali v roku 1995 63 % trhu a toto číslo by malo značne narásť (aby dosiahlo úroveň takmer 80 %), keď od roku 1997 Rusko bude predávať len zo svojich zásob. Ďalej tvrdí, že značná časť okrajovej hospodárskej súťaže je hypotetická a každopádne by nemohla vyvíjať tlaky na trh skôr, ako o niekoľko rokov.

253    Napokon uvádza, že žalobkyňa nepodložil tvrdenie, podľa ktorého by zásoby mimo Južnej Afriky mohli teoreticky uspokojiť svetový dopyt počas nasledujúcich 20 rokov. Žalobkyňa takisto neuvádza, aké dôsledky pre trh by mohli mať tieto „teoreticky“ dostatočné zásoby.

 Posúdenie súdu

254    Je potrebné konštatovať, že téze žalobkyne chýbajú fakty.

255    V bodoch 93, 94 a 95 odôvodnení sporného rozhodnutia skúma Komisia hranice rastového potenciálu aktivity recyklácie platiny, zvlášť z katalyzátorov, hranice tejto aktivity s ohľadom na náklady zberu odpadu, vývoz vozidiel do krajín tretieho sveta, teda vozidiel, ktoré sa vyhnú recyklácii, ako aj ďalšie faktory.

256    V bode 138 c) tých istých odôvodnení plne berie do úvahy otázku štyroch miliónov uncí platiny, ktorá sa nachádza v zásobách akumulovaných od roku 1985.

257    V bodoch 29 až 32 poukazuje na obmedzenia trendu nahrádzania platiny paládiom.

258    Pokiaľ ide o produkciu Ruska a predaj jeho zásob, Komisia ich skúma v bode 81 odôvodnení. V bodoch 123 až 125, 134 a 173 hodnotí možnosť rozvoja ruskej produkcie. V bodoch 171 a 173 hodnotí, a napokon vylučuje, možnosť selektívneho použitia svojich zásob zo strany Ruska za účelom prípadného monopolistického pokusu o znižovanie produkcie.

259    Pokiaľ ide o plány okrajových dodávateľov ako napríklad Stillwater v USA a Hartley v Zimbabwe, sú preskúmané v bode 88.

260    Čo sa týka kumulovaného dopadu rôznych okrajových a alternatívnych zdrojov zásobovania, tento je analyzovaný v bodoch 138c) a 202 odôvodnení.

261    Tak sa zdá, v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, že Komisia dostatočne vzala do úvahy vyššie uvedené faktory hodnotenia a v tomto ohľade svoje rozhodnutie plne zdôvodnila.

262    Čo sa týka argumentu žalobkyne, podľa ktorého Komisia plne nezhodnotila, aký by bol cenový vývoj pri absencii ním uvádzaných faktorov, stačí konštatovať, že pri hodnotení predvídateľného dopadu koncentračnej operácie na trh nemusí Komisia skúmať, aký by bol vývoj trhu v minulosti pri absencii jedného alebo viacerých faktorov hospodárskej súťaže. Totiž Komisia v rámci svojho skúmania musí preskúmať len či, zvlášť z dôvodu minulého vývoja konkurenčných podmienok na danom trhu, koncentračná operácia môže spôsobiť vznik stavu ekonomickej sily pre jeden alebo viaceré podniky, čo im umožní správať sa zneužívajúco, hlavne pokiaľ ide o zvyšovanie cien.

263    Z toho vyplýva, že námietky žalobkyne je potrebné zamietnuť.

e)     K štrukturálnym väzbám

 Tvrdenia účastníkov konania

264    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevzala do úvahy súdnu prax (rozsudok z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, ďalej „rozsudok Ploché sklo“), podľa ktorej podľa článku 86 Zmluvy ES je pre konštatovanie kolektívneho dominantného postavenia potrebná existencia štrukturálnych väzieb medzi dvoma podnikmi, napríklad prostredníctvom technologického postupu, dohody alebo licencie, čo im dáva možnosť správať sa nezávisle voči konkurentom, zákazníkom a, v konečnom dôsledku, aj spotrebiteľom. V danom prípade Komisia nepreukázala existenciu štrukturálnych väzieb ani nedokázala, že fuzionovaný subjekt a spoločnosť Amplats sa budú správať, ako keby boli jedným dominantným subjektom. To vraj zároveň znamená porušenie povinnosti podať dôkazy podľa článku 190 zmluvy Spoločenstva.

265    Z tohto hľadiska žalobkyňa podčiarkuje, že v spornom rozhodnutí sa Komisia zamerala na nasledujúce štrukturálne väzby medzi fuzionovaným subjektom a Amplats (body 156 a 157 odôvodnení):

–        väzby v priemysle, predovšetkým spoločný podnik v oceliarskom sektore,

–        nedávne nadobudnutie 6 % kapitálu spoločnosti Lonrho spoločnosťou AAC, spolu s právom prvého odmietnutia dodatočnej účasti vo výške 18 %.

266    Táto analýza je teda nedostatočná v troch ohľadoch.

267    Na jednej strane, žiadna z týchto informácií sa netýka priamo priemyslu platinoidov. Prvá sa týka špecificky väzieb s iným priemyslom a tak prvá ako aj druhá sa skôr týka AAC, ako jej spoločníka činného v priemysle platiny, t. j. Amplats.

268    Na druhej strane, vôbec nejde o štrukturálne väzby typu, ktorý podľa rozsudku Ploché sklo postačuje na vytvorenie spoločného dominantného postavenia v zmysle článku 86 zmluvy.

269    Napokon, nedávne nadobudnutie účasti AAC v kapitály spoločnosti Lonrho je nepriaznivou operáciou pre Gencor a koncentráciu. Samo o sebe predstavuje dôkaz, že väzby existujúce medzi rôznymi spoločnosťami nie sú prekážkou vzájomnej agresívnej hospodárskej súťaže.

270    Komisia tvrdí, že vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi nie vždy presadzovala prítomnosť ekonomických väzieb, aby vyvodila záver o existencii kolektívneho dominantného postavenia a na druhej strane, že vo svojom rozsudku Ploché sklo (bod 358) súd existenciu ekonomických väzieb nepokladal za potrebnú ani nezúžil pojem ekonomických väzieb na štrukturálne väzby uvádzané žalobkyňou. Má teda právo chápať tento pojem ako pojem, ktorý zahŕňa vzťah vzájomnej závislosti, ktorý existuje medzi členmi obmedzeného oligopolu.

271    Ďalej, aj keby sme predpokladali, že súd vyžadoval existenciu ekonomických väzieb v sfére článku 86 zmluvy, neznamená to, že táto istá požiadavka musí byť prítomná pri kontrole koncentrácií.

272    Ďalej, hoci je pojem ekonomických väzieb potrebné interpretovať v užšom zmysle, napriek tendencie žalobkyne podceňovať ich, existuje medzi účastníkmi plánovanej koncentrácie a spoločnosťou Amplats viacero väzieb tohto typu, ktoré by mohli posilniť spoločné záujmy členov zúženého oligopolu (body 155 až 157 odôvodnení sporného rozhodnutia).

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

273    Súd vo svojom rozsudku Ploché sklo nebral existenciu väzieb štrukturálneho typu, ktoré spomenul len ako príklad, za potrebné kritérium pre konštatovanie existencie kolektívneho dominantného postavenia.

274    Obmedzil sa na zdôraznenie (bod 358 rozsudku), že v zásade nemožno vylúčiť, že dva alebo viaceré nezávislé hospodárske subjekty môžu byť na špecifickom trhu spojené ekonomickými väzbami a z tohto titulu majú spolu dominantné postavenie vzhľadom na ostatné subjekty na tom istom trhu. Dodal (ten istý bod), že takým prípadom by mohlo byť napríklad, keby dva alebo viaceré nezávislé podniky spoločne prostredníctvom dohody alebo licencie vlastnili technologický postup, ktorý by im poskytoval možnosť správať sa v značnej miere nezávisle voči svojim konkurentom, zákazníkom a napokon aj spotrebiteľom.

275    Z toho istého rozsudku súdu takisto nemožno vydedukovať, že by súd obmedzil pojem hospodárskych väzieb na štrukturálne väzby, na ktoré sa zameriava žalobkyňa.

276    Mimochodom, z právneho alebo ekonomického hľadiska nie je žiaden dôvod, aby sme z pojmu hospodárskych väzieb vylúčili vzťah vzájomnej závislosti, ktorý existuje medzi členmi obmedzeného oligopolu, v rámci ktorého, na trhu s vhodnými charakteristikami predovšetkým z hľadiska koncentrácie trhu, priehľadnosti a homogénnosti produktu, sú schopní predvídať svoje vzájomné správanie sa a teda sú silne tlačení, aby zosúladili svoje správanie sa s trhom, aby hlavne maximalizovali svoje spoločné zisky tým, že obmedzia produkciu za účelom zvýšenia cien. V skutočnosti, v takomto kontexte každý subjekt vie, že silne konkurenčný krok z jeho strany smerujúci k na zvýšeniu jeho trhového podielu (napríklad zníženie cien) by vyvolal rovnaký krok zo strany ostatných, takže by svojou iniciatívou nezískal žiadnu výhodu. Všetky subjekty by tak museli čeliť zníženiu úrovne cien.

277    Takýto záver sa viac ponúka v oblasti kontroly koncentrácií, kde je cieľom zabrániť vzniku alebo posilneniu protikonkurenčných štruktúr trhu. Tieto štruktúry môžu vyplynúť z existencie ekonomických väzieb v úzkom zmysle, ako to obhajuje žalobkyňa, ako aj z trhových štruktúr oligopolného typu, kde sa každý subjekt môže oboznámiť so spoločnými záujmami a hlavne spôsobiť zvýšenie cien bez toho, aby musel pristúpiť k uzatvoreniu dohody alebo uchýliť sa k spoločným praktikám.

278    V danom prípade je teda námietka žalobkyne založená na tom, že Komisia nedokázala existenciu štrukturálnych väzieb, neúčinná.

279    Inštitúcia mohla platne vyvodiť záver, na základe plánovanej zmeny trhovej štruktúry a na podobnosti nákladov spoločnosti Amplats a Implats/LPD, že plánovaná operácia by vytvorila kolektívne dominantné postavenie a v skutočnosti by viedla k duopolu zloženému z týchto dvoch podnikov.

280    Takisto mohla za tým istým účelom uviesť ekonomické väzby spomínané v bodoch 156 a 157 odôvodnení sporného rozhodnutia.

281    Žalobkyňa nemá dôvod spochybňovať správnosť použitia uvedených väzieb z dôvodu, že sa netýkajú priamo priemyslu platinoidov, a že sa týkajú skôr AAC ako Amplats. V skutočnosti, väzby medzi hlavnými výrobcami platiny ohľadne činností mimo produkcie platinoidov (bod 156 odôvodnení rozhodnutia) boli Komisiou vzaté do úvahy nie ako dôkazové prvky o existencii ekonomických väzieb v striktnom zmysle prisudzovanom tomuto pojmu žalobkyňou, ale ako faktory, ktoré prispievajú k disciplíne členov oligopolu tým, že násobia riziká odvetných opatrení v prípade, kedy by jeden alebo viacerí členovia konali spôsobom, ktorý by ostatní pokladali za neprijateľný. Túto analýzu mimochodom potvrdil výskum istého konzultanta ohľadne možných konkurenčných reakcií spoločnosti Implats voči LPD, ktorý je uvedený medzi materiálmi pochádzajúcimi od riadiaceho výboru spoločností Gencor a Implats zo 6. mája 1994, citovaný v rozhodnutí (bod 158 odôvodnení): podľa tohto konzultanta sú jedným z možných scenárov „organizované útoky a signály sústreďujúce sa na cenovú vojnu, t. j. Rh (ródium)“.

282    Tvrdenie, podľa ktorého sa uvedené väzby týkajú AAC a nie priamo Amplats, nemôže narušiť úvahu Komisie. Keďže spoločnosť Amplats je kontrolovaná spoločnosťou AAC, Komisia právom zvážila, že väzby existujúce medzi ňou a ďalšími podnikmi činnými alebo aj nie na trhoch platinoidov môžu mať priaznivý alebo nepriaznivý dopad na Amplats.

283    Pokiaľ ide o argument, podľa ktorého nedávne nadobudnutie účasti spoločnosti AAC na kapitále spoločnosti Lonrho je nepriaznivou operáciou pre Gencor a pre koncentráciu a je samo o sebe znakom, že väzby existujúce medzi rôznymi spoločnosťami nie sú prekážkou pre vzájomnú agresívnu konkurenciu, je potrebné poukázať na to, že na jednej strane žalobkyňa nepriniesol dôkaz o nepriaznivom charaktere tejto operácie a na druhej strane, že nezávisle od jej dôvodov, táto operácia by upevnila existujúce väzby medzi dvoma najvýznamnejšími konkurentmi na trhu.

284    Preto je potrebné skúmanú námietku zamietnuť.

f)     O konkurenčných prostriedkoch iným ako technologický rozvoj

 Tvrdenia účastníkov konania

285    Žalobkyňa poukazuje na to, že hoci technológia produkcie a banská ťažba dosiahli zrelosť, Komisia nevzala do úvahy ostatné netechnické aspekty konkurenčných výhod, ako napríklad disponibilné banské rezervy, riadenie činnosti a rôzne typy pomoci pre rôznych výrobcov, ktoré by podniky uviedli do veľmi odlišného postavenia voči konkurencii.

286    Komisia nepopiera, že v sektore, kde technológia dosiahla stupeň zrelosti, je konkurencia možná. Avšak absencia technologických zmien by zastavila významný zdroj hospodárskej súťaže. Ďalej, argument žalobkyne poukazuje na dôležitosť rozdielu medzi štýlmi riadenia a základňami zdrojov. Teda, jednou z najdôležitejších charakteristík projektu koncentrácie z hľadiska jej dopadu na konkurenciu je, že by odstavila konkurenta (LPD), ktorého štýl riadenia a nákladová štruktúra sa veľmi líšia od štýlu riadenia a nákladovej štruktúry spoločností Implats a Amplats.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

287    V rozpore s tvrdením žalobkyne Komisia vzala v bodoch 152 a 153 odôvodnení sporného rozhodnutia do úvahy fakt, že aj v sektore, kde technológia dosiahla stupeň zrelosti, konkurencia je stále možná za podmienky využitia nových metód práce a nových výrobných metód, ako aj fakt, že medzi štyrmi významnými výrobcami platiny sú rozdiely v riadení, že pokroky v ťažobných technikách platiny sú relatívne pomalé a že sa neočakáva žiaden technologický objav, ktorý by bol prevratný pre výrobnú štruktúru platiny.

288    Rozhodnutie teda vzalo do úvahy ostatné netechnické aspekty konkurenčných výhod. Preto je potrebné tento dôvod žalobkyne zamietnuť.

g)     O zohľadnení reakcie dotknutých tretích subjektov

 Tvrdenia žalobkyne

289    Podľa žalobkyne Komisia ignorovala neutrálnu alebo pozitívnu reakciu väčšiny klientov a ďalších tretích strán, ktoré skontaktovala, na koncentračnú operáciu, pričom táto reakcia sa uvádza v bodoch 2.17 až 2.21 odpovede na oznámenie námietok. Teda, ak by si tieto subjekty nemysleli, že na tomto trhu by okrajové a ostatné faktory mali vplyv na konkurenciu a zabránili by prípadnému zvýšeniu cien, určite by reagovali negatívne.

 Posúdenie súdu

290    Žalobkyňa neposkytuje žiadnu informáciu, ktorá by dokazovala jeho tvrdenie. Skutočnosť, že v rámci svojej vlastnej analýzy trhu sa Komisia priklonila k názoru klientov a ostatných zainteresovaných tretích strán, ktoré mali negatívnu reakciu ohľadne projektu koncentrácie, nedokazuje, že nevzala do úvahy stanovisko tých, ktorí mali pozitívnu alebo neutrálnu reakciu.

291    V každom prípade, hoci názor klientov a ostatných tretích strán môže byť významným zdrojom informácií o predvídateľnom dopade koncentračnej operácie na trh, nemôže zaväzovať Komisiu pri jej autonómnom posudzovaní dopadu koncentrácie na tento trh.

292    Preto je potrebné skúmanú námietku zamietnuť.

h)     K minulým oligopolistickým tendenciám

 Tvrdenia účastníkov konania

293    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že uviedla existenciu jednej minulej tendencie v priemysle platiny na vytvorenie kolektívneho dominantného postavenia, ignorovala fakt, že trhové podiely sa v priebehu času zmenili (žalobkyňa odkazuje na správu NERA, tabuľku s. 15) a že, ako by to uznala sama, progresívny úpadok trhových podielov hlavných výrobcov ukázal, že na trhu existuje určitá konkurencia. Ďalej, ceny sa počas posledného desaťročia reálne znížili (odkazuje na správu NERA, tabuľky 3.2, s. 18, príloha 10, obr. 3, na odpoveď na oznámenie námietok, takisto v prílohe 11 žiadosti).

294    Komisia tvrdí, že hoci samotné rozhodnutie pripúšťa existenciu hospodárskej súťaže v minulosti, takisto existovali paralelné alebo podobné správanie sa ako majú podniky spojené dohovorom.

 Posúdenie súdu

295    V rozpore s tvrdeniami žalobkyne z bodov 166 a 173 ako aj z bodov 168 až 172 a 204 odôvodnení sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia plne vzala do úvahy vo svojej analýze týkajúcej sa osobitného konkurenčného rámca, v ktorom juhoafrickí dodávatelia konali pred operáciou koncentrácie, tak fluktuácie trhového podielu, ako aj cenový vývoj.

296    Preto je potrebné námietku žalobkyne zamietnuť.

i)     Záver

297    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že sporné rozhodnutie právoplatne vyvodilo záver (bod 219 odôvodnení), že výsledkom koncentračnej operácie by bol vznik duopolného dominantného postavenia spoločností Amplats a Implats/LPD na trhu platiny a ródia, čo by malo za následok výrazné narušenie efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu v zmysle článku 2 nariadenia č. 4064/89. Z toho zároveň vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky článku 190 Zmluvy ES.

298    Keďže boli zamietnuté všetky sťažnosti žalobkyne, je potrebné urobiť to isté so skúmanými námietkami.

IV –  O námietkach vychádzajúcich na jednej strane z porušenia článku 8, paragrafu 2, nariadenia č. 4064/89, že Komisia neprijala záväzky navrhované účastníkmi koncentrácie a na druhej strane z porušenia článku 190 Zmluvy ES

 Tvrdenia účastníkov konania

299    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia urobila právnu chybu, keď odmietla prijať záväzky navrhnuté účastníkmi koncentrácie, a že takisto opomenula dostatočne právne zdôvodniť svoje odmietnutie, čím porušila článok 190 zmluvy.

300    Pripomína, že podľa bodu 215 odôvodnení sporného rozhodnutia navrhli strany Komisii projekt záväzkov, ktoré smerovali k vyriešeniu problémov hospodárskej súťaže vyplývajúcich z operácie. Tieto záväzky mali byť predložené členským štátom a prediskutované počas schôdze konzultačného výboru 9. apríla 1996.

301    Mali byť tri:

a)      zvýšenie výrobnej kapacity šachty (…) o množstvo (…) uncí;

b)      udržanie výroby na súčasnej úrovni (…) uncí (…);

c)      vytvorenie nového dodávateľa na trhu.

302    Komisia (bod 216 odôvodnení sporného rozhodnutia) vraj nesprávne zamietla tieto záväzky, keď zvážila, že súvisia so správaním a nemožno ich tak akceptovať v rámci nariadenia č. 4064/89. Teda žalobkyňa tvrdí, že Komisia už prijala záväzky týkajúce sa správania sa, v rámci tohto nariadenia. K tomu cituje určitý počet rozhodnutí, v rámci ktorých Komisia jasne akceptovala tento druh záväzkov.

303    Žalobkyňa poukazuje na to, že bod 216 odôvodnení rozhodnutia zamieta záväzky z dôvodu, že „výroba by sa mohla obmedziť v ostatných šachtách vo vlastníctve nového fuzionovaného subjektu, len aby sa celková produkcia udržala na úrovni (…) uncí, pričom táto úroveň by znížila celkovú výrobu“. Podľa neho tento argument nemá žiaden zmysel. Podľa neho záväzok spočíva v rozvoji dodatočnej kapacity (…) uncí v šachte (…) a udržaní produkcie na existujúcej úrovni. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k žiadnemu zníženiu výroby skôr, ako by bola k dispozícii dodatočná kapacita.

304    Žalobkyňa takisto spochybňuje argument Komisie (bod 216 odôvodnení sporného rozhodnutia), podľa ktorého, ak by niektorý z dodávateľov udržal svoju výrobu na danej úrovni, Amplats, ďalší člen oligopolu, by o tom vedela, čo by vyvolalo tlak na zvyšovanie cien. Tvrdí, že záväzok nestanovil vrchnú hranicu výroby fuzionovaného subjektu. Amplats by teda nemohla predpokladať, že fuzionovaný subjekt by reagoval na zvýšenie dopytu udržaním svojej produkcie na existujúcej úrovni. V každom prípade by mali podniky právo na rozumný zisk zo svojich hospodárskych činností, ak by nešlo o neakceptovateľný alebo nekalý rozsah zisku z pohľadu práva na konkurenciu. Teda podľa žalobkyne, každé správanie sa fuzionovaného subjektu a spoločnosti Amplats, ktoré by viedlo k takémuto zisku, by mohlo byť predmetom intervencie juhoafrických orgánov.

305    Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia vôbec nevzala do úvahy konštatovanie juhoafrických úradov, podľa ktorého Amplats už mala dominantné postavenie, ktoré by bolo vystavené efektívnej konkurencii subjektu vytvoreného v dôsledku koncentrácie. Konanie Komisie tak nie je zlučiteľné s obavou, ktorú vyjadrili juhoafrické úrady oboznámené s prípadom ohľadne štruktúry, ktorá vtedy existovala na trhu.

306    Pokiaľ ide o vytvorenie nového dodávateľa, ktorý by mal podľa Komisie zanedbateľný efekt, žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ostatné kritiky Komisie ohľadne jej prístupu k záväzkom sú odôvodnené, tento aspekt sporného rozhodnutia nemožno obhajovať.

307    Ďalej spochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého záväzok neodráža trhový rast, na ktorom sa zhodli všetci komentátori (bod 216 odôvodnení sporného rozhodnutia). Myslí si, že toto stanovisko je v rozpore s názorom väčšiny priemyselníkov. Títo poukázali na existenciu nadmerného zásobovania, ktoré by sa mohlo vyrovnať o niekoľko rokov. Toto stanovisko bolo rozpísané v najmenej troch nezávislých správach, priložených k odpovedi účastníckych strán na oznámenie námietok, na ktorú sa Komisia odvoláva v spornom rozhodnutí len stručne. V tomto kontexte je záväzok strán spočívajúci v udržaní výroby na jej súčasnej úrovni krokom, ktorý môže odstrániť hlavnú obavu Komisie.

308    Ďalej žalobkyňa tvrdí, že dodržiavanie ponúknutých záväzkov by bolo možné sledovať. Predovšetkým by bolo možné overiť udržanie úrovne výroby prostredníctvom povinnosti poskytnúť Komisii každý štvrťrok výrobné čísla. Tieto by potom bolo možné ročne porovnávať s výrobnými číslami publikovanými vo výročnej správe a na účtoch, ktoré sú certifikované. Čo sa týka ďalšieho ponúknutého záväzku, t. j. rozvoja projektu (…), žalobkyňa si myslí, že napriek jeho štrukturálnemu charakteru by bolo možné ho ľahko preveriť pomocou certifikovaných správ o napredovaní a návštev na mieste každý rok. Kontrola dodržiavania týchto záväzkov by teda nebola ťažšia ako kontrola záväzkov akceptovaných v iných prípadoch.

309    Napokon, Komisia sa nemala pri zamietnutí navrhnutých záväzkov odvolávať na skutočnosť, že by bolo ťažšie overiť si ich dodržiavanie, pretože všetky výrobné infraštruktúry vytvoreného koncernu by sa nachádzali v Južnej Afrike. Podľa žalobkyne, ak má Komisia podľa práva Spoločenstva a medzinárodného práva právomoc zabrániť koncentračnej operácii realizovanej úplne mimo Spoločenstva, tak musí na takú fúziu použiť také isté normy a kritériá, ako sú tie, ktoré by použila v prípade fúzie vo vnútri Spoločenstva.

310    Komisia spochybňuje, že záväzok by spočíval v udržaní produkcie a v rozvoji projektu (…), t j. vo zvýšení výroby. Podľa nej navrhovaný záväzok spočíva len v udržaní existujúcej úrovne výroby, pričom by sa rozvinuli nové výrobné kapacity. Teda, sporné rozhodnutie (bod 216 odôvodnení) vysvetľuje, prečo by to každopádne na expandujúcom trhu nestačilo. Ďalej, argument žalobkyne, podľa ktorého by si Amplats nemohla myslieť, že subjekt vyplývajúci z koncentrácie by sa zdržal zvyšovania výroby ako odpoveď na zvýšenie dopytu, by znamenal popretie existencie oligopolu. Napokon, z dôvodov uvedených v rámci prvej námietky, by bolo ohľadom tohto extravagantné tvrdiť, že juhoafrické úrady poverené konkurenciou by mali záujem intervenovať v prípade svojvoľného obmedzenia výroby.

311    Komisia si myslí, že záväzky týkajúce sa správania nemožno akceptovať. Podľa nej v kontexte nariadenia č. 4064/89 musí byť riešenie pre koncentráciu ekonomickej moci na trhu vzniknutom v dôsledku koncentrácie samo o sebe štrukturálne. Keďže cieľom nariadenia je zabrániť, aby nedochádzalo k situáciám, kedy by sa mohlo prejaviť protikonkurenčné správanie sa (bez dohody), možno vziať do úvahy len záväzky, ktoré prispievajú k odbúraniu možnosti zneužitia. Ďalej, článok 2 nariadenia špeciálne bráni Komisii schváliť koncentráciu vytvárajúcu alebo posilňujúcu dominantné postavenie. Za takýchto podmienok je sľub nezneužívať dominantné postavenie nedostatočný a neplní požiadavky nariadenia.

312    Komisia sa neprikláňa k analýze žalobkyne ohľadne záväzkov navrhnutých a prijatých v niektorých minulých prípadoch. Záväzok možno pokladať za štrukturálny, ak rieši štrukturálny problém, napríklad prístup na trh. V tomto ohľade nie je potrebné diskutovať o otázke, či navrhovaný záväzok rozvinúť projekt (…) je štrukturálny, pretože by v žiadnom prípade nevyriešil predmetný problém hospodárskej súťaže.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

313    Najskôr je potrebné skúmať aký typ záväzku možno prijať v rámci nariadenia č. 4064/89 a zvlášť, či je právoplatná téza Komisie, podľa ktorej nemožno akceptovať záväzky týkajúce sa správania sa.

314    Na základe siedmeho odôvodnenia, v zmysle ktorého „je potrebné vytvoriť nový právny nástroj (…), ktorý by umožnil efektívnu kontrolu všetkých koncentračných operácií v závislosti od ich dopadu na konkurenčnú štruktúru v Spoločenstva“, nariadenie č. 4064/89 má za hlavný cieľ kontrolu trhových štruktúr a nie kontrolu správania sa podnikov, pričom táto posledne uvedená kontrola je predovšetkým vyhradená v článkoch 85 a 86 zmluvy.

315    Článok 8, paragraf 2 nariadenia hovorí:

„Pokiaľ Komisia zistí, že nahlásená koncentračná operácia, poprípade po zmenách vykonaných príslušnými podnikmi, spĺňa kritérium stanovené v článku 2, paragraf 2, prijme rozhodnutie o prehlásení koncentrácie za kompatibilnú so spoločným trhom.

Svoje rozhodnutie môže doplniť podmienkami a nariadeniami s cieľom zabezpečiť, aby príslušné podniky plnili záväzky, ktoré prijali voči Komisii, aby zmenili pôvodný projekt koncentrácie (…)“.

316    Z týchto ustanovení, ako aj z článku 2, paragraf 3 toho istého nariadenia vyplýva, že ak Komisia dospeje k záveru, že koncentračná operácia môže vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie, musí ju zakázať, aj keby sa účastnícke podniky plánovanej operácie zaviazali pred Komisiou, že ho nezneužijú.

317    Totiž, keďže cieľom nariadenia je zabrániť vytvoreniu alebo posilneniu trhových štruktúr, ktoré by mohli výrazne narušiť efektívnu konkurenciu na spoločnom trhu, nemožno akceptovať vznik takýchto situácií pod zámienkou, že dané podniky sa zaväzujú, že nebudú zneužívať svoje dominantné postavenie, aj keby sa ukázalo, že dodržanie týchto záväzkov možno ľahko preveriť.

318    V dôsledku toho, v rámci nariadenia č. 4064/89, Komisia je habilitovaná prijať len záväzky, ktoré smerujú k tomu, aby sa nahlásená operácia stala kompatibilnou so spoločným trhom. Inými slovami, záväzky navrhované danými podnikmi musia Komisii umožniť dospieť k záveru, že daná koncentračná operácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie v zmysle článku 2, paragrafy 2 a 3 nariadenia.

319    Je teda jedno, či navrhovaný záväzok možno kvalifikovať ako záväzok, ktorý súvisí so správaním alebo štruktúrou. Je pravdou, že záväzky štrukturálneho typu, ako zníženie trhového podielu subjektu vzniknutého koncentráciou prostredníctvom predaja filiálky, sú v zásade vítanejšie z hľadiska cieľa nariadenia, keďže definitívne alebo prinajmenšom trvale zabraňujú vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia, ktoré Komisia predtým zistila, bez toho, aby si mimochodom vyžadovali kontrolné opatrenia zo stredno alebo dlhodobého hľadiska. Nemožno však v zásade vylúčiť záväzky, u ktorých sa na prvý pohľad zdá, že súvisia so správaním, ako napr. nepoužívanie určitej značky počas určitého obdobia alebo poskytnutie časti výrobnej kapacity podniku vzniknutého koncentráciou pre potreby tretích konkurentov, alebo všeobecnejšie prístup k významnej infraštruktúre za nediskriminačných podmienok, pretože aj tieto záväzky môžu zabrániť vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia.

320    Za takýchto podmienok je potrebné skúmať záväzky navrhované príslušnými podnikmi od prípadu k prípadu.

321    V danom prípade, hoci žalobkyňa považuje rozvoj projektu (…) za štrukturálny záväzok, nepopiera, že – ako poukazuje Komisia v spornom rozhodnutí (bod 216 odôvodnení) – tento záväzok nemohol o nič viac ako ďalšie navrhované záväzky, napr. záväzok udržať výrobu na určitej úrovni a záväzok vytvoriť nového dodávateľa, vyriešiť otázku oligopolnej štruktúry trhu vytvorenej koncentráciou.

322    Totiž, prvé dva záväzky vôbec nemenia štruktúru daného trhu ako trhu duopolného, ale obmedzujú sa na usmerňovanie výrobnej politiky spol. Implats/LPD v podobe jednoduchého stanovenia povinnosti minimálnej výroby, ktorá, hoci môže znížiť možnosti zneužívania dominantného postavenia v budúcnosti v závislosti od vývoja dopytu, nezaručuje, že k takémuto druhu zneužívania nedôjde a ani to, čo je ešte dôležitejšie, že zanikne dominantné postavenie.

323    Žalobkyňa ďalej nemôže tvrdiť, že Komisia nemohla odmietnuť záväzok z dôvodu, že keby Implats/LPD udržala výrobu na danej úrovni, spol. Amplats by sa o tom dozvedela, a to by vyvolalo tlak na rast cien. V skutočnosti, keby sme argument ďalej rozvinuli, vôbec to nedokazuje, že navrhovaný záväzok by mohol zrušiť duopolné dominantné postavenie vytvorené koncentráciou, ale len spochybňuje existenciu dominantného postavenia. K tomuto poslednému bodu boli teda tvrdenia žalobkyne už zamietnuté v rámci námietky na zrušenie na základe porušenia článku 2 nariadenia č. 4064/89 a v súvislosti so zistením kolektívneho dominantného postavenia.

324    Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých by na jednej strane podniky mali právo ťažiť rozumné zisky zo svojej hospodárskej činnosti a na druhej strane by akékoľvek správanie sa fuzionovaného subjektu a spoločnosti Amplats, ktoré by viedlo k takémuto zisku, mohlo byť predmetom intervencie juhoafrických úradov, stačí konštatovať, že nezávisle od dobrého úmyslu, tieto tvrdenia nie sú vhodné za účelom hodnotenia, či by navrhovaný záväzok mohol alebo nemohol odstrániť prekážku vytvorenú pre konkurenčnú štruktúru koncentráciou.

325    Čo sa týka tretieho záväzku, t. j. vytvorenia nového dodávateľa, stačí poznamenať, že žalobkyňa nespochybňuje analýzu Komisie, podľa ktorej by mal tento záväzok zanedbateľný efekt na výšku budúceho zásobovania konečného spotrebiteľa platinou. Žalobkyňa sa obmedzuje na upozornenie, pričom tak uznáva vedľajší význam tohto záväzku, že ak má pravdu ohľadne prístupu k záväzku, čo sa týka ostatných kritík adresovaných Komisii, nič neumožňuje obhajovať tento aspekt rozhodnutia.

326    Takže vzhľadom na to, ako to bolo posúdené vyššie, že Komisia oprávnene zamietla dva prvé záväzky, nedopustila sa zjavnej chyby, keď uvážila, že nezávisle od povahy nemožno tretí záväzok akceptovať vzhľadom na jeho zanedbateľný dopad na trh.

327    Za takýchto podmienok tvrdenia žalobkyne týkajúce sa možností kontrolovať navrhované záväzky nie sú vôbec vhodné. Tieto záväzky celkove nemôžu odstrániť prekážku, ktorú efektívnej konkurencii kladie koncentračná operácia, preto ich Komisia odôvodnene zamietla, hoci previerka ich plnenia nekladie osobitné ťažkosti.

328    Komisia sa teda nedopustila právnej chyby, ani zjavnej chyby v hodnotení, keď odmietla záväzky navrhované spol. Gencor a Lonrho za účelom odstránenia problémov hospodárskej súťaže spôsobených koncentračnou operáciou.

329    V dôsledku vyššie uvedeného je mimochodom rozhodnutie dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o zamietnutie záväzkov.

330    Preto je potrebné skúmané námietky zamietnuť.

 O trovách

331    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu všetkých trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia.

332    Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Spolková republika Nemecko preto znášať svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie.

3.      Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy.

Azizi Vesterdorf García-Valdecasas

Moura Ramos       Jaeger

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. marca 1999.

Tajomník       Predseda komory

H. Jung       J. Azizi

Obsah

* Jazyk konania: angličtina.