ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
zo 16. decembra 2011 (*)
„Dumping – Dovoz určitých magnéziových tehál s pôvodom v Číne – Nariadenie, ktorým sa skončilo predbežné preskúmanie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny – Zohľadnenie dane z pridanej hodnoty krajiny pôvodu – Uplatnenie inej metódy než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní – Zmena okolností – Článok 2 ods. 10 písm. b) a článok 11 ods. 9 nariadenia (ES) č. 384/96 [teraz článok 2 ods. 10 písm. b) a článok 11 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1225/2009]“
Vo veci T‑423/09,
Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials Co. Ltd, so sídlom v Dašičchiau (Čína), v zastúpení: J.-F. Bellis a R. Luff, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne J.‑P. Hix, neskôr J.‑P. Hix a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne G. Berrisch a G. Wolf, neskôr G. Berrisch, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 826/2009 zo 7. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1659/2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých magnéziových tehál s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 240, s. 7), v rozsahu, v akom antidumpingové clo stanovené v tomto nariadení voči žalobkyni presahuje antidumpingové clo, ktoré by sa uplatnilo, ak by bolo určené na základe metódy výpočtu použitej pri pôvodnom prešetrovaní na účely zohľadnenia skutočnosti, že čínska daň z pridanej hodnoty nebola vrátená pri vývoze,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas a S. Frimodt Nielsen,
tajomník: V. Nagy, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. júna 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Základná antidumpingová právna úprava je tvorená nariadením Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) [ktoré bolo nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, korigendum v Ú. v. EÚ L 7, 2010, s. 22)].
2 Článok 2 ods. 1, 8 a 10 základného nariadenia (teraz článok 2 ods. 1, 8 a 10 nariadenia č. 1225/2009) v znení uplatniteľnom na prejednávaný prípad stanovuje najmä:
„1. Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine.
…
8. Vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze [pri jeho predaji na vývoz – neoficiálny preklad] z vyvážajúcej krajiny do spoločenstva.
…
10. Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva [sa vykoná – neoficiálny preklad] spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania. V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v tomto zozname:
…
b) Dovozné platby a nepriame dane
Vykoná sa úprava normálnej hodnoty o čiastku zodpovedajúcu ľubovoľným dovozným platbám alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho manuálne začlenených, ak sú určené na spotrebu v krajine vývozu a nie sú vyberané alebo nahradené vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Spoločenstva.
…
k) Ďalšie faktory
Úprava sa môže vykonať aj kvôli rozdielom v iných faktoroch, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až j), ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch.“
3 Článok 11 ods. 3 a 9 základného nariadenia (teraz články 11 ods. 3 a 9 nariadenia č. 1225/2009) v znení uplatniteľnom na prejednávaný prípad stanovuje najmä:
„3. Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež preskúmať, ak je to opodstatnené, z podnetu Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.
…
9. Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodiku ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
Relevantné antidumpingové nariadenia
4 Dňa 11. apríla 2005 prijala Komisia Európskych spoločenstiev nariadenie (ES) č. 522/2005 o zavedení dočasného antidumpingového cla na dovoz určitých magnéziových tehál pochádzajúcich z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 93, s. 6), ktoré predovšetkým zaviedlo dočasné antidumpingové clo vo výške 66,1 % uplatniteľné na dovoz určitých magnéziových tehál vyrobených žalobkyňou, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials Co. Ltd., do Európskeho spoločenstva.
5 Nariadením (ES) č. 1659/2005 zo 6. októbra 2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a konečný výber dočasného cla uloženého na dovozy určitých magnéziových tehál s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 267, s. 1), Rada Európskej únie predovšetkým zaviedla konečné antidumpingové clo vo výške 27,7 % uplatniteľné na dovozy určitých magnéziových tehál vyrobených žalobkyňou do Spoločenstva.
6 Na návrh žalobkyne bolo nariadenie č. 1659/2005 predmetom čiastočného predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia (teraz článok 11 ods. 3 nariadenia č. 1225/2009). Na základe tohto preskúmania prijala Rada nariadenie (ES) č. 826/2009 zo 7. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie [č. 1659/2005] (Ú. v. EÚ L 240, s. 7, ďalej len „napadnuté nariadenie“), ktorým sa antidumpingové clo uplatniteľné na dovozy určitých magnéziových tehál vyrobených žalobkyňou znížilo na 14,4 % sadzbu.
Čínska právna úprava DPH
7 Čínsky zákonodarca zaviedol systém dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorý spočíva vo výbere DPH vo výške 17 % v zásade pri všetkých predajoch uskutočnených na domácom trhu, ako aj na vývoz. Zatiaľ čo predávajúci mal povinnosť zaplatiť plnú výšku DPH pri predajoch uskutočnených na domácom trhu, DPH pri predajoch na vývoz mu však mohla byť vrátená v celej výške.
8 Pri pôvodnom prešetrovaní, ktoré sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 a ktoré viedlo k prijatiu nariadenia č. 1659/2005, bola DPH uplatniteľná na predaje na vývoz magnéziových tehál čiastočne vrátená predávajúcemu/vývozcovi, a to vo výške 15 % v roku 2003 a vo výške 13 % v roku 2004. Následne v priebehu obdobia prešetrovania, na ktoré sa vzťahovalo konanie o preskúmaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, teda v období od 1. januára 2007 do 31. marca 2008, bola miera vrátenia DPH pri predajoch na vývoz magnéziových tehál znížená na nulu.
Správne konania
9 V priebehu pôvodného prešetrovania Komisia vykonala porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny, ktoré zhrnula v odôvodneniach č. 61 a č. 62 nariadenia č. 552/2005, na ktoré je odkaz v odôvodnení č. 9 nariadenia č. 826/2009, takto:
„(61) Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdilo, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, a bolo to preukázané.
(62) Na tomto základe boli stanovené tolerancie rozdielov v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a v pomocných nákladoch, v úverových, províznych a dovozných poplatkoch a v nákladoch vznikajúcich po predaji výrobku (záruka/garancia).“
10 Rada vysvetlila tento prístup inštitúcií pri pôvodnom prešetrovaní vo vyjadrení k žalobe týmto spôsobom. Tým, že sa zistilo, že došlo k takmer úplnému vráteniu DPH pri predajoch na vývoz magnéziových tehál, inštitúcie sa rozhodili „použiť na porovnanie s vývoznou cenou normálnu hodnotu bez DPH tak, akoby vývozná cena bola v skutočnosti úplne oslobodená od DPH, a odpočítať od tejto vývoznej ceny čiastku nevrátenej DPH“. Rada spresnila, že hoci „podľa článku 2 ods. 10 [písm. b) základného nariadenia] by bolo ortodoxnejšie [zachovať] v normálnej hodnote sadzbu DPH úmernú sadzbe uplatniteľnej na predaje na vývoz po vrátení a neodpočítať zostatkovú DPH z ceny týchto predajov na vývoz“, dospelo sa k záveru, že „vzhľadom na nízku sadzbu DPH uplatniteľnú pri predajoch na vývoz (blízka nule) po vrátení čínskymi daňovými orgánmi počas pôvodného prešetrovania... bolo z administratívneho hľadiska praktickejšie jednoducho túto DPH z vývozných cien zrušiť“.
11 Na pojednávaní žalobkyňa predložila nedatovaný dokument s názvom „Konečná špecifická informácia“ (Specific definitive disclosure), z ktorého vyplýva, že vývoznú cenu Rada skutočne popísaným spôsobom upravila. Po vypočutí účastníkov konania bol tento dokument založený do spisu, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Rada okrem toho na pojednávaní uviedla, že inštitúcie naďalej zastávajú názor, že prístup počas pôvodného prešetrovania bol v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia [teraz článok 2 ods. 10 písm. b) nariadenia č. 1225/2009], keďže toto ustanovenie sa týka iba úpravy normálnej hodnoty, a nie vývoznej ceny, a úprava tejto ceny musí byť založená na článku 2 ods. 10 písm. k) toho istého nariadenia [teraz článok 2 ods. 10 písm. k) nariadenia č. 1225/2009].
12 Dňa 15. júla 2009 oznámila Komisia žalobkyni dokument s názvom „Dokument R453 o všeobecných informáciách“ (General Disclosure Document R453), v ktorom uviedla, pokiaľ ide o metódu porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny uplatnenú v priebehu konania o preskúmaní, v bode B.4 tohto dokumentu s názvom „Porovnanie“, toto:
„Porovnanie medzi priemernou normálnou hodnotou a priemernou vývoznou cenou sa vykonalo pre každý druh príslušného výrobku na základe cien zo závodu a pri rovnakej úrovni obchodu. V snahe spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia bral ohľad na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdilo a v prípade ktorých bolo dokázané, že majú vplyv na ceny a na porovnateľnosť cien. Z tohto dôvodu došlo k úpravám o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, úver a skutočne zaplatených antidumpingových ciel, ak to bolo vhodné a opodstatnené.
Prešetrovanie preukázalo, že DPH zaplatená pri predajoch na vývoz nebola vrátená. V pôvodnom prešetrovaní bola DPH odpočítaná tak z normálnej hodnoty, ako aj z vývoznej ceny, aby vývozná cena a normálna hodnota odrážali rovnakú úroveň nepriameho zdanenia. Zastávame však názor, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, že metodika použiteľná v prípade nevrátenia nepriamych daní z vývozu spočíva v úprave normálnej hodnoty o čiastku vnútroštátnych daní uplatniteľných vtedy, ak sa predá obdobný výrobok na účely jeho spotreby v krajine vývozu. Normálna hodnota bola v dôsledku toho stanovená tak, že sa zohľadnila zaplatená alebo splatná DPH.“
13 V inom dokumente s názvom „Príloha II Dokument o osobitných informáciách“ (Annex II Specific Disclosure Document), ktorý sa predložil žalobkyni v ten istý deň, Komisia v bode 3.2 tohto dokumentu s názvom „Úpravy – Normálna hodnota“, uviedla:
„z dôvodu nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a úver sa vykonali úpravy normálnej hodnoty.
V súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia metodika použiteľná v prípade nevrátenia nepriamych daní z vývozu spočíva v úprave normálnej hodnoty o čiastku vnútroštátnych daní uplatniteľných vtedy, ak sa predá obdobný výrobok na účely jeho spotreby v krajine vývozu. Normálna hodnota bola v dôsledku toho stanovená tak, že sa zohľadnila zaplatená alebo splatná DPH. Sadzba DPH použitá na tento účel predstavuje 17 %.“
14 Listom z 24. júla 2009 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k dokumentom uvedeným v bodoch 12 a 13 vyššie a predovšetkým spochybnila „novú“ metódu porovnania vývoznej ceny s normálnou hodnotou na základe „zahrnutej DPH“.
15 Dňa 31. júla 2009 predložila Komisia žalobkyni dokument s názvom „Usmernenia útvarov Komisie v nadväznosti na vašu reakciu na konečnú informáciu“ (Orientations of the Commission’s services after your reactions to final disclosure), v ktorom sa v bode 3 uvádzalo najmä toto:
„v poskytnutých informáciách... sa uviedlo, že prešetrovanie preukázalo, že DPH zaplatená pri predaji na vývoz nebola vrátená a že vývozná cena a normálna hodnota sa stanoví na základe zaplatenej alebo splatnej DPH. Vo vašich pripomienkach z 24. júla 2009 tvrdíte, že táto metóda je nezákonná. K vašim tvrdeniam treba uviesť toto:
Po prvé čo sa týka argumentu, že v pôvodnom prešetrovaní bola použitá iná metodika (t. j. odpočítanie DPH z normálnej hodnoty a vývoznej ceny), je potrebné zdôrazniť, že okolnosti platné počas obdobia revízneho prešetrovania sa líšili od okolností platných počas obdobia pôvodného prešetrovania. Kým počas obdobia pôvodného prešetrovania bola DPH čiastočne vrátená, čo si vyžadovalo úpravu podľa článku 2 ods. 10, počas revízneho prešetrovania nebola vrátená v súvislosti s predajom na vývoz žiadna DPH. Preto nebola potrebná žiadna úprava vývoznej ceny ani normálnej hodnoty o výšku DPH. Aj keby sa to dalo kvalifikovať ako zmena metodiky, je opodstatnená na základe článku 11 ods. 9 základného nariadenia [teraz článok 11 ods. 9 nariadenia č. 1225/2009], keďže sa zmenili okolnosti.“
16 Napokon, v odôvodneniach č. 29 až 32 napadnutého nariadenia nachádzajúcich sa v bode 4 s názvom „Porovnanie“ sa uvádza toto:
„(29) Priemerná normálna hodnota a priemerná vývozná cena jednotlivých typov príslušného výrobku boli porovnávané na základe cien zo závodu pri rovnakej úrovni obchodovania a na rovnakej úrovni nepriameho zdanenia. V snahe objektívne [spravodlivo – neoficiálny preklad] porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia bral ohľad na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdilo a v prípade ktorých bolo dokázané, že majú vplyv na ceny a na porovnateľnosť cien. Z tohto dôvodu došlo k úpravám o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, úver a skutočne zaplatených antidumpingových ciel, ak to bolo vhodné a opodstatnené.
(30) Prešetrovanie preukázalo, že DPH zaplatená pri predaji na vývoz nebola vrátená (ani čiastočne, ako to bolo v prípade pôvodného prešetrovania). Vo zverejnení poskytnutom žiadateľovi podľa článku 20 základného nariadenia [teraz článok 20 nariadenia č. 1225/2009] sa preto uviedlo, že vývozná cena a normálna hodnota sa stanovia na základe zaplatenej alebo splatnej DPH. Žiadateľ tvrdí, že táto metóda by bola nezákonná. Pokiaľ ide o jeho argumenty, reakcie sa uvádzajú v nasledujúcich odôvodneniach.
(31) Po prvé čo sa týka argumentu, že v pôvodnom prešetrovaní bola použitá iná metodika (t. j. odpočítanie DPH z normálnej hodnoty a vývoznej ceny), je potrebné zdôrazniť, že okolnosti platné počas obdobia revízneho prešetrovania sa líšili od okolností platných počas obdobia pôvodného prešetrovania. Kým počas obdobia pôvodného prešetrovania, ako sa už uviedlo, bola DPH čiastočne vrátená, čo si vyžadovalo úpravu podľa článku 2 ods. 10 [základného nariadenia], počas revízneho prešetrovania nebola vrátená v súvislosti s predajom na vývoz žiadna DPH. Preto nebola potrebná žiadna úprava vývoznej ceny ani normálnej hodnoty o výšku DPH. Aj keby sa to dalo kvalifikovať ako zmena metodiky, je opodstatnená na základe článku 11 ods. 9 základného nariadenia, keďže sa zmenili okolnosti.
(32) Druhým argumentom žiadateľa je, že metóda použitá v tomto preskúmaní by neprirodzene zvýšila dumpingové rozpätie. Tento argument nie je možné prijať. Použitá metóda je neutrálna. Pri určitých výrobkoch a transakciách má taký istý účinok, ako keby spoločnosť predávala Spoločenstvu za vývoznú cenu, ktorá nevedie k dumpingu. Inými slovami, aj keby sa predpokladalo, že zahrnutie DPH do oboch strán rovnice by zvýšilo rozdiel medzi týmito dvomi prvkami, bolo by to tak aj v prípade tých typov, pri ktorých nedochádzalo k dumpingu.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. októbra 2009 podala túto žalobu.
18 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa v súlade s článkom 76a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu požiadala, aby bolo rozhodnuté v skrátenom súdnom konaní. Listom z 9. novembra 2009 Rada predložila svoje pripomienky k tejto žiadosti. Listom z 23. novembra 2009 Všeobecný súd informoval žalobkyňu o svojom rozhodnutí zamietnuť žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.
19 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil antidumpingové clo uložené žalobkyni napadnutým nariadením Rady, pretože toto clo presahuje antidumpingové clo, ktoré by bolo uplatniteľné, ak by bolo určené na základe metódy uplatniteľnej v čase pôvodného prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia na účely zohľadnenia skutočnosti, že čínska DPH nebola vrátená pri vývoze,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
20 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– žalobu zamietol,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
21 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. januára 2010 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Rady. Uznesením z 5. marca 2010 predseda tretej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Komisia nepredložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka v stanovenej lehote.
22 Z dôvodu prekážky jedného sudcu komory pojednávať určil predseda Všeobecného súdu na základe článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku ďalšieho sudcu na doplnenie komory.
23 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Všeobecný súd (prvá komora) o otvorení ústnej časti konania.
24 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní zo 14. júna 2011.
Právny stav
Zhrnutie dôvodov na zrušenie
25 Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa dva žalobné dôvody.
26 Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia v rozsahu, v akom táto zmena metodiky porušuje zásadu spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny.
27 Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia z dôvodu, že v rámci konania o preskúmaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, Komisia neuplatnila rovnakú metódu ako tú, ktorá sa použila pri pôvodnom prešetrovaní.
O prvom dôvode, založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia
28 Žalobkyňa na podporu prvého žalobného dôvodu v podstate uvádza, že počas pôvodného prešetrovania Komisia posudzovala (čiastočné) nevrátenie DPH pri vývoze ako vývozný náklad, pretože malo za následok zníženie príjmu vývozcu z jeho predajov na vývoz. Na základe článku 2 ods. 10 základného nariadenia teda znížila vývoznú cenu o nevrátenú čiastku DPH. Naproti tomu, počas konania o preskúmaní Komisia túto metódu radikálne zmenila.
29 Podľa žalobkyne nie je článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia v prejednávanom prípade uplatniteľný. Toto ustanovenie sa týka iba znížení základu dane priznaných niektorými členskými štátmi, ktorými sa poplatky a dane vybrané na spotrebovaných vstupoch v rôznych štádiách výroby výrobku vracajú, ak sa tento výrobok vyvezie. V takom prípade je normálna hodnota predmetom úpravy vo forme odpočítania čiastky zodpovedajúcej vráteniu dotknutých poplatkov a daní. Naproti tomu, toto ustanovenie sa neuplatňuje na situáciu, aká je v prejednávanom prípade, ktorý sa týka dane vybranej pri vývoze dotknutého výrobku. Komisia sa teda nesprávne domnievala, že je na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia povinná porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe „zahrnutej DPH“, teda metódy, ktorú inštitúcie nikdy predtým nepoužili. Žalobkyňa spresňuje, že iba samotný rozdiel v miere vrátenia DPH pri vývoze nemôže odôvodniť túto radikálnu zmenu metódy, keďže jej (čiastočné) nevrátenie je vývozný náklad, ktorý by mal byť odpočítaný z vývoznej ceny.
30 Žalobkyňa spochybňuje odôvodnenie uvedené v odôvodneniach č. 31 a č. 32 napadnutého nariadenia, podľa ktorého porovnanie vykonané medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou je spravodlivé, či dokonca neutrálne, pretože tieto dva prvky sú porovnané na rovnakom základe, teda na základe „zahrnutej DPH“, čo má rovnaké účinky. Aj za predpokladu totožnosti sadzby DPH uplatnenej na domáce predaje, ako aj na predaje na vývoz, čiastka, na základe ktorej sa táto DPH vypočíta, je rozdielna. V situáciách, na ktoré sa vzťahujú dumpingové konania, ako je situácia v prejednávanom prípade, je vývozná cena pravidelne nižšia ako normálna hodnota, takže výška DPH pripočítaná k normálnej hodnote bude vyššia ako DPH zaplatená vývozcom pri predajoch na vývoz. Metóda porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, so zahrnutou DPH, bude mať teda za následok neprirodzené zvýšenie dumpingového rozpätia. Rada teda porušila zásadu spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia.
31 Žalobkyňa tvrdí, že metóda porovnania použitá v prejednávanej veci je nezlučiteľná s praxou inštitúcií v oblasti dumpingu. V odôvodnení č. 31 nariadenia Rady (ES) č. 1193/2008 z 1. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 323, s. 1), Rada dokonca výslovne uznala, že článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia nie je relevantný a že nevrátenie DPH pri vývoze musí byť predmetom úpravy na základe článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia.
32 Žalobkyňa z toho vyvodila záver, že napadnuté nariadenie porušuje článok 2 ods. 10 základného nariadenia. Podľa nej by antidumpingové clo uložené na jej dovoz bolo značne nižšie, t. j. rádovo okolo 4 až 5 %, ak by Komisia uplatnila rovnakú metódu porovnania ako pri pôvodnom prešetrovaní, ktorá bola v súlade s týmto ustanovením.
33 Rada navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
34 V prvom rade treba preskúmať tvrdenie Rady, podľa ktorého táto spochybňuje, že uplatnila článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia pri preskúmaní na účely „úpravy“ normálnej hodnoty a/alebo vývoznej ceny.
35 Je nesporné, že v dokumente s názvom „Dokument R453 o všeobecných informáciách“ sa Komisia odvoláva na článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia na účely odôvodnenia svojho záveru, podľa ktorého „metodika použiteľná v prípade nevrátenia nepriamych daní z vývozu spočíva v úprave normálnej hodnoty o čiastku vnútroštátnych daní uplatniteľných vtedy, ak sa predá obdobný výrobok na účely jeho spotreby v krajine vývozu“ a „normálna hodnota bola v dôsledku toho stanovená tak, že sa zohľadnila zaplatená alebo splatná DPH“ (pozri bod 12 vyššie). Komisia tiež zopakovala toto odôvodnenie v dokumente s názvom „Príloha II Dokument o osobitných informáciách“ (pozri bod 13 vyššie).
36 Ako však vyplýva z dokumentu s názvom „Usmernenia útvarov Komisie v nadväznosti na vašu reakciu na konečnú informáciu“, treba konštatovať, že Komisia svoj prístup následne zmenila. V podstate prijala názor, že pri preskúmaní nebola potrebná žiadna úprava vývoznej ceny ani normálnej hodnoty v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia (pozri bod 15 vyššie). Rovnaké zdôvodnenie v konečnom dôsledku prijala aj Rada v odôvodnení č. 31 napadnutého nariadenia (pozri bod 16 vyššie).
37 Z toho vyplýva, že Rada v napadnutom nariadení prijala názor, že v priebehu konania o preskúmaní, na rozdiel od situácie počas pôvodného prešetrovania, neboli splnené podmienky na úpravu normálnej hodnoty a/alebo vývoznej ceny na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, a teda toto ustanovenie nemožno uplatniť. Preto sa napriek tomu, čo vyplýva z predchádzajúcich dokumentov prijatých Komisiou s názvom „Dokument R453 o všeobecných informáciách“ (pozri bod 12 vyššie) a „Príloha II Dokument o osobitných informáciách“ (pozri bod 13 vyššie), nemožno domnievať, že Rada tým, že v napadnutom nariadení zohľadnila DPH vo výške 17 %, uplatnila článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia a vykonala tak úpravy normálnej hodnoty a vývoznej ceny v zmysle tohto ustanovenia na účely opätovného zavedenia symetrie medzi touto hodnotou a cenou.
38 V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej metóda porovnania uplatnená v napadnutom nariadení spočíva v úprave normálnej hodnoty a vývoznej ceny na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia. Išlo totiž o porovnanie tejto hodnoty a ceny na základe „zahrnutej DPH“ iba podľa všeobecného ustanovenia uvedeného v článku 2 ods. 10 prvej a druhej vete (teraz článok 2 ods. 10 prvá a druhá veta nariadenia č. 1225/2009).
39 V druhom rade treba preskúmať, či je táto metóda porovnania spravodlivá v zmysle článku 2 ods. 10 prvej vety základného nariadenia, čo žalobkyňa spochybňuje najmä z dôvodu, že táto metóda spôsobuje neprirodzené zvýšenie dumpingového rozpätia.
40 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v oblasti opatrení na ochranu obchodu inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, Zb. s. I‑7723, bod 40, rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Huvis/Rada, T‑221/05, Zb. s. II‑124*, bod 38, a z 23. septembra 2009, Dongguan Nanzha Leco Stationery/Rada, T‑296/06, Zb. s. II‑166*, bod 40).
41 Táto široká miera voľnej úvahy sa v zásade týka aj posúdenia skutkových okolností, ktoré odôvodňujú spravodlivú povahu uplatnenej metódy porovnania, keďže pojem spravodlivosť má vágnu povahu a musí byť konkretizovaný inštitúciami z prípadu na prípad so zreteľom na relevantný hospodársky kontext. Ustálená judikatúra totiž uznala, že výber medzi rôznymi metódami výpočtu dumpingového rozpätia a posúdenie normálnej hodnoty výrobku predpokladajú posúdenie zložitých hospodárskych situácií, a preto sa súdne preskúmanie takéhoto posúdenia musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založený výber, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (rozsudok Ikea Wholesale, bod 40 vyššie, bod 41, rozsudok Huvis/Rada, bod 40 vyššie, bod 39, pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Dongguan Nanzha Leco Stationery/Rada, bod 40 vyššie, bod 41).
42 V judikatúre sa tiež spresňuje, že tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť výlučne na účely zohľadnenia rozdielov vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť. Inak povedané, to znamená, že cieľom úpravy je opätovné zavedenie symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou výrobku, takže ak platne došlo k úprave, znamená to, že sa opätovne zaviedla symetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Ak však platne nedošlo k úprave, znamená to, že sa vytvorila asymetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou (pozri rozsudok Dongguan Nanzha Leco Stationery/Rada, bod 40 vyššie, bod 42, a tam citovanú judikatúru).
43 V rámci posúdenia spravodlivej povahy uplatnenej metódy porovnania tak pojem symetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou predstavuje kľúčový prvok zodpovedajúci potrebe vytvoriť porovnateľnosť cien v zmysle článku 1 ods. 2 základného nariadenia (teraz článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009). Podľa článku 2 ods. 10 prvej až tretej vety tohto nariadenia (teraz článok 2 ods. 10 prvá až tretia veta nariadenia č. 1225/2009) sa totiž spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou musí vykonať na tej istej úrovni obchodovania, vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, a inštitúcie sú oprávnené vykonať úpravy iba v prípadoch, keď stanovená normálna hodnota a vývozná cena nemôžu byť porovnané.
44 Okrem toho, ako tvrdila Rada na pojednávaní, z definícií uvedených v odseku 1 prvej vete a v odseku 8 článku 2 základného nariadenia (teraz odsek 1 prvá veta a odsek 8 článku 2 nariadenia č. 1225/2009) vyplýva, že, na jednej strane, normálna hodnota je tá, ktorá je „spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní“ a na druhej strane, vývozná cena je tá, ktorá je „skutočne zaplatená alebo obvykle platená“, čo v zásade vyžaduje zahrnutie DPH do týchto hodnôt a cien.
45 Za týchto podmienok sa Rada mohla domnievať bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že v prejednávanom prípade porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na základe „zahrnutej DPH“ predstavovalo spravodlivú metódu porovnania, pretože toto porovnanie sa vykonalo pri dodržaní požiadavky symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodovania, vo vzťahu k simultánnym predajom tak domácim, ako aj na vývoz, ktoré všetky podliehajú uplatneniu 17 % sadzby DPH.
46 Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie alebo skutočnosť, ktoré by mohli preukázať zjavne neprimeranú povahu tejto metódy porovnania, pričom jej úvaha sa obmedzila iba na tvrdenie o zmene metódy výpočtu vo vzťahu k metóde uplatnenej počas pôvodného prešetrovania, ktorá mohla neprirodzene zvýšiť dumpingové rozpätie. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie, však táto argumentácia nie je spôsobilá preukázať, že uvedená metóda, ktorá je založená na totožných porovnávacích parametroch, bola nespravodlivá, ani že jej uplatnenie bolo postihnuté vadou zjavne nesprávneho posúdenia.
47 Treba spresniť, že žalobkyňa nespochybňuje, že v napadnutom nariadení inštitúcie dôsledne uplatňovali túto metódu porovnania, že toto porovnanie sa týkalo domácich predajov a predajov na vývoz uskutočnených v čo možno najbližšej dobe a že podrobenie týchto predajov DPH sa uskutočnilo na tej istej úrovni obchodovania v zmysle článku 2 ods. 10 druhej vety základného nariadenia.
48 Žalobkyňa tiež nepreukázala, že existuje ustálená prax inštitúcií pokiaľ ide o odpočet DPH od normálnej hodnoty, ako aj od vývoznej ceny na účely ich spravodlivého porovnania v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Príklady uvedené v žalobe sa totiž netýkajú žiadnej situácie tohto typu, ale prípadov, ktoré viedli iba k úprave vývoznej ceny z dôvodu čiastočného vrátenia DPH čínskymi orgánmi, podobne ako to bolo pri úprave vykonanej počas pôvodného prešetrovania v prejednávanom prípade, ktorej zákonnosť nie je predmetom tohto sporu.
49 Rada sa teda pri porovnaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny na základe „zahrnutej DHP“ nedopustila ani zjavne nesprávneho posúdenia ani neporušila požiadavku spravodlivého porovnania na základe článku 2 ods. 10 prvej vety základného nariadenia.
50 V dôsledku toho musí byť prvý dôvod zamietnutý ako nedôvodný.
O druhom dôvode, založenom na porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia
51 Žalobkyňa na podporu druhého žalobného dôvodu tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje aj článok 11 ods. 9 základného nariadenia v rozsahu, v akom je založené na uplatnení takej metódy porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny, ktorá sa radikálne odlišuje od metódy uplatnenej v pôvodnom prešetrovaní. Tento prístup nie je v súlade s judikatúrou relevantnou v tejto súvislosti (rozsudok Huvis/Rada, bod 40 vyššie, bod 41).
52 Podľa žalobkyne inštitúcie nepredložili platné odôvodnenie tejto zmeny metódy porovnania. Skutočnosť, že medzi obdobiami, ktorých sa týkalo pôvodné prešetrovanie a revízne prešetrovanie, sa sadzba nevrátenej DPH zvýšila zo 4 na 17 %, nie je zmenou okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorá by mohla odôvodniť upustenie od metódy uplatnenej počas pôvodného prešetrovania. Napokon, inštitúcie nepreukázali, že metóda uplatnená počas pôvodného prešetrovania nebola v súlade s článkom 2 ods. 10 toho istého nariadenia. V každom prípade žalobkyňa tvrdí, že preukázala, že nová metóda je v rozpore so zásadou spravodlivého porovnania uvedenou v tomto ustanovení a spočíva na nekoherentnom odôvodnení.
53 Rada navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
54 Z článku 11 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že v rámci preskúmania sú inštitúcie vo všeobecnosti povinné uplatňovať tú istú metódu, vrátane metódy na porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty na základe článku 2 ods. 10 základného nariadenia, ako je metóda použitá pri pôvodnom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu cla. To isté ustanovenie stanovuje výnimku umožňujúcu inštitúciám uplatniť metódu odlišnú od tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní, ale iba vtedy, ak sa okolnosti zmenili. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že akékoľvek odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla sa musí vykladať reštriktívne. Pokiaľ teda majú inštitúcie zámer uplatniť metódu odlišnú od metódy, ktorú uplatnili počas pôvodného prešetrovania, prináleží im preukázať, že sa zmenili okolnosti, (pozri rozsudok Huvis/Rada, bod 40 vyššie, bod 41 a v ňom citovanú judikatúru).
55 Ako sa konštatovalo v bodoch 10 a 11 vyššie, Rada uznala, že počas pôvodného prešetrovania vykonala úpravu vývoznej ceny v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia a upustila od takejto úpravy v rámci konania o preskúmaní z dôvodu, že podmienky tohto ustanovenia neboli splnené.
56 Treba konštatovať, že takýto rozdiel v prístupe Rady nevyplýva zo „zmeny metódy“ v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.
57 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pojmy „metóda“ a „úprava“ sa neprekrývajú. Aj za predpokladu, že pojem „úprava“ v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia by sa mohol stotožniť s pojmom „metóda“ v zmysle článku 11 ods. 9 toho istého nariadenia, z dôvodov uvedených v odôvodnení č. 31 napadnutého nariadenia, ako aj z úvah uvedených v bodoch 34 až 38 vyššie vyplýva, že v prejednávanom prípade inštitúcie „nezmenili“ „metódu úpravy“ medzi pôvodným prešetrovaním a konaním o preskúmaní v zmysle judikatúry (pozri rozsudok Huvis/Rada, bod 40 vyššie, body 27, 28 a 43 pokiaľ ide o zmenu medzi metódou „výhody“ alebo „vstupu“ a „reziduálnou“ metódu), ale iba upustili od úpravy z dôvodu, že na rozdiel od situácie v čase pôvodného prešetrovania podmienky článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia odôvodňujúce takú úpravu neboli v čase preskúmania splnené. Samotné upustenie od úpravy, ktorá nebola vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu odôvodnená, nemožno považovať za zmenu metódy v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.
58 Článok 11 ods. 9 základného nariadenia totiž vyžaduje, aby bola dotknutá metóda v súlade s ustanoveniami článku 2 a článku 17 (teraz článok 17 nariadenia č. 1225/2009) toho istého nariadenia, ktorých požiadavky musia byť dodržané v každom prípade. Všeobecný súd už rozhodol, že ak by sa v štádiu preskúmania ukázalo, že uplatnenie metódy použitej v priebehu pôvodného prešetrovania nebolo v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, inštitúcie by boli povinné takúto metódu už neuplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok Huvis/Rada, bod 40 vyššie, body 42 a 50), a to aj napriek tomu, že to znamená „zmenu metódy“ v presnom zmysle slova.
59 Ak inštitúcie nie sú oprávnené vykonať úpravu na základe článku 2 ods. 10 základného nariadenia v priebehu konania o preskúmaní, nemôžu byť na základe článku 11 ods. 9 toho istého nariadenia nútené tak urobiť jedine z dôvodu, že takáto úprava sa vykonala pri pôvodnom prešetrovaní. Inak povedané, vzhľadom na to, že toto druhé ustanovenie výslovne vyžaduje, aby metóda použitá pri preskúmaní spĺňala podmienky článku 2 základného nariadenia, výsledkom takéhoto preskúmania nemôže byť úprava nepovolená najmä článkom 2 ods. 10 písm. b) tohto nariadenia.
60 Ako uznáva sama žalobkyňa (pozri body 29 a 31 vyššie), článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, ktorý inštitúcie uplatnili počas pôvodného prešetrovania, nepredstavuje relevantný právny základ na to, aby sa počas preskúmania prípadne vykonala úprava, a najmä vývoznej ceny, na ktorú sa toto ustanovenie nevzťahuje. Za týchto podmienok netreba odpovedať na otázku, či v prejednávanom prípade bola metóda uplatnená počas pôvodného prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) tohto nariadenia, čo samotná Rada počas pojednávania spochybnila (pozri bod 11 vyššie).
61 Z toho vyplýva, že Rada tým, že porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu dotknutých výrobkov na základe „zahrnutej DPH“, neporušila článok 11 ods. 9 základného nariadenia.
62 V každom prípade, aj za predpokladu, že počas konania o preskúmaní Rada prijala inú metódu porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny dotknutých výrobkov, ako bola metóda uplatnená počas pôvodného prešetrovania, preukázala na jednej strane, že medzi pôvodným prešetrovaním a konaním o preskúmaní sa zmenili okolnosti, a na druhej strane, že táto zmena mohla odôvodniť upustenie od takejto úpravy.
63 Je totiž nesporné, že počas pôvodného prešetrovania bola čínska DPH pri predajoch dotknutých výrobkov na vývoz čiastočne vrátená, zatiaľ čo pri domácich predajoch bola táto DPH vyberaná v plnej výške. Naproti tomu, počas obdobia, na ktoré sa vzťahovalo konanie o preskúmaní, podliehali domáce predaje aj predaje na vývoz tejto DPH v plnej výške. V súlade s tým, čo je uvedené v odôvodnení č. 31 napadnutého nariadenia, tento rozdiel v situáciách predstavuje zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.
64 Okrem toho, vzhľadom na túto zmenu okolností bola Rada oprávnená počas konania o preskúmaní upustiť od úpravy normálnej hodnoty a vývoznej ceny, keďže bolo možné vykonať spravodlivé porovnanie tejto hodnoty a ceny na základe „zahrnutej DPH“, zatiaľ čo počas pôvodného prešetrovania sa domnievala, že úpravu je potrebné vykonať na účely opätovného zavedenia symetrie relevantných parametrov porovnania, pretože na vyvezené výrobky sa vzťahovalo čiastočné vrátenie DPH.
65 V dôsledku toho metóda porovnania použitá Radou počas konania o preskúmaní nebola v rozpore s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia.
66 Druhý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
67 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
68 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené ju zaviazať v súlade s návrhmi Rady na náhradu vlastných trov konania a trov konania, ktoré vznikli Rade.
69 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Komisia preto znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials Co. Ltd znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania.
Azizi | Vadapalas | Frimodt Nielsen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2011.
Podpisy
Obsah
Právny rámec
Okolnosti predchádzajúce sporu
Relevantné antidumpingové nariadenia
Čínska právna úprava DPH
Správne konania
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
Zhrnutie dôvodov na zrušenie
O prvom dôvode, založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia
O druhom dôvode, založenom na porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia
O trovách