ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 10. marca 2021 (*)
[Znenie opravené uznesením z 13. apríla 2021]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 8 ods. 1 písm. c) – Európsky zatykač vydaný prokuratúrou členského štátu na účely trestného stíhania na základe opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody vydaného tým istým orgánom – Neexistencia súdneho preskúmania pred odovzdaním vyžiadanej osoby – Dôsledky – Účinná súdna ochrana – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie“
Vo veci C‑648/20 PPU,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Westminster Magistrates’ Court (Okresný súd Westminster, Spojené kráľovstvo) z 26. novembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 1. decembra 2020, ktorý súvisí s konaním týkajúcim sa výkonu európskeho zatykača vydaného na
PI,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, sudcovia L. Bay Larsen, C. Toader (spravodajkyňa) a N. Jääskinen,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: C. Strömholm,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. januára 2021,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– PI, v zastúpení: H. Malcolm, QC, a J. Kern, barrister, ktorých splnomocnil S. Bisnauthsing, solicitor,
– bulharská vláda, v zastúpení: L. Zacharieva a T. Cingileva, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a S. Grünheid, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. februára 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“), v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci výkonu európskeho zatykača v Spojenom kráľovstve, ktorý vydal Rajonna prokuratura Svištov (prokurátor Oblastnej prokuratúry Svištov, Bulharsko) na účely trestného stíhania začatého proti PI.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 5, 6, 10 a 12 rámcového rozhodnutia 2002/584 znejú:
„(5) cieľ vytýčený pre Úniu stať sa zónou slobody, bezpečnosti a práva, vedie k zrušeniu vydávania osôb medzi členskými štátmi a k jeho nahradeniu systémom vydávania osôb medzi súdnymi orgánmi; okrem toho, zavedenie nového zjednodušeného systému vydávania odsúdených alebo podozrivých osôb pre účely výkonu rozsudku alebo trestného stíhania umožňuje odstrániť zložitosť a prípadné prieťahy pri existujúcich vydávacích postupoch; tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi, by mal nahradiť systém voľného pohybu súdnych rozhodnutí v trestných veciach, vrátane predbežných a konečných rozhodnutí v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
(6) európsky zatykač zavedený týmto rámcovým rozhodnutím je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako ‚základný kameň‘ spolupráce v oblasti súdnictva;
…
(10) mechanizmus európskeho zatykača je založený na vysokej miere dôvery medzi členskými štátmi; jeho vykonávanie sa môže pozastaviť iba v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania zásad uvedených v článku 6 ods. 1 [EÚ] jedným z členských štátov, zisteného Radou v zmysle článku 7 ods. 1 [EÚ], s následkami uvedenými v článku 7 ods. 2 zmluvy;
…
(12) toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 [EÚ] a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie…, najmä jej Kapitoly VI;…“
4 Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho“, stanovuje:
„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia.
2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.
3. Toto rámcové rozhodnutie nebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 [EÚ].“
5 Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Predmet úpravy európskeho zatykača“, v odseku 1 stanovuje:
„Európsky zatykač sa môže vydať za činy, ktoré môžu byť potrestané podľa právneho predpisu vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad] výkonom trestu alebo ochranným opatrením, ktorých horná hranica je najmenej 12 mesiacov, alebo ak bol vynesený rozsudok alebo uložené ochranné opatrenie, pre tresty s minimálnou dĺžkou štyri mesiace.“
6 Článok 6 toho istého rámcového rozhodnutia, nazvaný „Určenie príslušných súdnych orgánov“, stanovuje:
„1. Vydávajúci súdny orgán bude súdny orgán vydávajúceho členského štátu [Súdny orgán vydávajúci zatykač bude súdny orgán členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad], ktorý je oprávnený vydať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.
2. Vykonávajúci súdny orgán bude súdny orgán vykonávajúceho členského štátu, ktorý je oprávnený vykonať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.
3. Každý členský štát bude informovať Generálny sekretariát Rady o príslušnom súdnom orgáne podľa svojich právnych predpisov.“
7 Článok 8 rámcového rozhodnutia 2002/584, nazvaný „Obsah a forma európskeho zatykača“, v odseku 1 uvádza:
„Európsky zatykač obsahuje nasledujúce informácie stanovené v súlade s formou, obsiahnutou v prílohe:
…
c) dôkaz o vykonateľnom rozsudku, zatykači alebo inom vykonateľnom súdnom rozhodnutí s rovnakým účinkom, ktoré spadá do rozsahu článkov 1 a 2;
…“
Právo Spojeného kráľovstva
8 Konanie o výkone európskeho zatykača upravuje Extradition Act 2003 (zákon o extradícii z roku 2003). Prvá časť tohto zákona vymedzuje územia, na ktoré môže dôjsť k vydaniu zo Spojeného kráľovstva. Bulharská republika patrí medzi tieto územia. Podľa § 2 ods. 7 uvedeného zákona určený ústredný orgán vydá osvedčenie, ak dospeje k záveru, že zatykač vydal orgán vydávajúci zatykač na jednom z týchto území.
Bulharské právo
ZEEZA
9 Zakon za extradiciata i evropeiskata zapoved za arest (zákon o vydávaní a o európskom zatykači, DV č. 46, z 3. júna 2005) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZEEZA“) preberá rámcové rozhodnutie 2002/584 do bulharského práva. § 37 ZEEZA formuluje ustanovenia o vydaní európskeho zatykača takmer rovnako ako článok 8 tohto rámcového rozhodnutia.
10 Podľa § 56 ods. 1 bodu 1 ZEEZA má v prípravnom konaní trestného konania právomoc vydať európsky zatykač na obvineného prokurátor.
NPK
11 V súlade s § 14 ods. 1 Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok, DV č. 86, z 28. októbra 2005) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „NPK“) prokurátor prijíma rozhodnutia podľa vlastného presvedčenia na základe objektívneho, nestranného a úplného preskúmania všetkých okolností veci a v súlade so zákonom.
12 V rámci trestného konania je prokurátor príslušným orgánom, ktorý v súlade s § 46 NPK vedie trestné stíhanie, riadi vyšetrovanie a vykonáva kontrolu jeho zákonnosti a riadneho priebehu.
13 Vzatie trestne stíhanej osoby do vyšetrovacej väzby v prípravnom konaní trestného konania upravuje § 64 NPK.
14 Podľa § 64 ods. 1 NPK „vzatie do vyšetrovacej väzby v prípravnom konaní nariadi príslušný prvostupňový súd na návrh prokurátora“.
15 V súlade s § 64 ods. 2 NPK môže prokurátor nariadiť zadržanie obvineného na najviac 72 hodín na účely zabezpečenia jeho predvedenia na súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o prípadnom vzatí do vyšetrovacej väzby.
16 § 64 ods. 3 NPK stanovuje, že „súd v konaní pred samosudcom bezodkladne preskúma vec na verejnom pojednávaní za účasti prokurátora, obvineného a jeho obhajcu.“
17 Okrem toho podľa § 64 ods. 4 NPK je súd orgánom, ktorý má právomoc preskúmať návrh na vzatie do vyšetrovacej väzby a posúdiť, či je potrebné nariadiť vyšetrovaciu väzbu, zvoliť uloženie miernejšieho opatrenia alebo vo všeobecnosti odmietnuť uloženie obmedzujúceho procesného opatrenia voči obvinenému.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
18 Dňa 28. januára 2020 vydal prokurátor Oblastnej prokuratúry Svištov európsky zatykač na účely trestného stíhania začatého proti PI (ďalej len „sporný európsky zatykač“).
19 Ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, PI je podozrivý z toho, že 8. decembra 2019 sa v meste Svištov (Bulharsko) dopustil krádeže peňazí a šperkov v celkovej hodnote odhadovanej na 14 713,97 bulharských leva (BGN) (približne 7 500 eur), za ktorú možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní jeden až desať rokov.
20 Sporný európsky zatykač bol vydaný na základe rozhodnutia toho istého prokurátora vydaného 12. decembra 2019, ktorým sa nariadilo zadržanie PI na najviac 72 hodín.
21 PI tak bol 11. marca 2020 zatknutý a umiestnený do väzby v Spojenom kráľovstve na základe sporného európskeho zatykača.
22 Na Westminster Magistrates’ Court (Okresný súd Westminster, Spojené kráľovstvo), vnútroštátnom súde, PI spochybňuje platnosť sporného európskeho zatykača, pričom tvrdí, že bulharský súdny systém nespĺňa požiadavky rámcového rozhodnutia 2002/584, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora najmä v rozsudkoch z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry v Lübecku a Zwickau) (C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456), a z 27. mája 2019, PF (Generálna prokuratúra Litvy) (C‑509/18, EU:C:2019:457).
23 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa prokurátora Oblastnej prokuratúry Svištov je osoba hľadaná prostredníctvom európskeho zatykača podľa bulharského práva zastúpená obhajcom, takže jej záujmy sú plne chránené. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vydaní takéhoto zatykača je založené na rozhodnutí nariaďujúcom zadržanie, ktoré vyžaduje, aby bola vyžiadaná osoba po odovzdaní predvedená na súd, ktorý rozhodne o pozbavení jej osobnej slobody, je bulharský procesný systém v súlade s rámcovým rozhodnutím 2002/584, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora.
24 Podľa vnútroštátneho súdu ani rozhodnutie prokurátora nariaďujúce zadržanie vyžiadanej osoby, ani európsky zatykač vydaný tým istým orgánom v nadväznosti na toto rozhodnutie nemôžu podľa bulharského práva podliehať súdnemu preskúmaniu pred odovzdaním vyžiadanej osoby. Táto situácia sa teda podľa tohto súdu zdá byť odlišná od procesných systémov známych v iných členských štátoch, ktoré viedli k judikatúre Súdneho dvora v tejto oblasti.
25 Vnútroštátny súd pripojil k svojmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania osvedčenie vydané National Crime Agency (Národná kriminálna agentúra, Spojené kráľovstvo) v súlade s § 2 ods. 7 Extradition Act 2003 (zákon o extradícii z roku 2003), ktoré potvrdzuje, že sporný európsky zatykač vydal v tomto smere príslušný súdny orgán.
26 Tento súd má však pochybnosti, či je dvojúrovňová ochrana práv, ktorú musí mať vyžiadaná osoba, ako ju požaduje judikatúra Súdneho dvora najmä v bode 56 rozsudku z 1. júna 2016, Bob‑Dogi (C‑241/15, EU:C:2016:385), zaručená v kontexte veci, ktorá mu bola predložená, keďže tak sporný európsky zatykač, ako aj vnútroštátny zatykač alebo súdne rozhodnutie s rovnakým účinkom ako posledný uvedený zatykač vydal prokurátor Oblastnej prokuratúry Svištov bez účasti bulharského súdu pred odovzdaním PI Spojeným kráľovstvom.
27 Za týchto podmienok Westminster Magistrates’ Court (Okresný súd Westminster) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Ak sa žiada o odovzdanie požadovanej osoby na účely trestného stíhania a rozhodnutie o vydaní príslušného vnútroštátneho zatykača a rozhodnutie o vydaní európskeho zatykača vydá pred odovzdaním prokurátor bez akejkoľvek účasti súdu, je požadovanej osobe poskytnutá dvojúrovňová ochrana predpokladaná Súdnym dvorom v rozsudku z 1. júna 2016, Bob‑Dogi (C‑241/15, EU:C:2016:385), ak:
a) účinok vnútroštátneho zatykača je obmedzený na zadržanie fyzickej osoby najviac na 72 hodín, aby bola predvedená pred súd, a
b) po odovzdaní závisí výlučne od rozhodnutia súdu, či na základe všetkých okolností veci rozhodne o prepustení alebo pokračovaní väzby?“
O naliehavom konaní
28 Vnútroštátny súd navrhol, aby sa tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednal v naliehavom konaní upravenom v článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
29 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcového rozhodnutia 2002/584, ktoré patrí do oblastí upravených v tretej časti hlave V Zmluvy o FEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Je teda možné, aby bol prejednaný v naliehavom prejudiciálnom konaní stanovenom v článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 107 jeho rokovacieho poriadku.
30 V druhom rade, pokiaľ ide o kritérium naliehavosti, je podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora potrebné zohľadniť okolnosť, že osoba dotknutá vo veci samej je v súčasnosti pozbavená slobody a jej ponechanie vo väzbe závisí od vyriešenia sporu vo veci samej (uznesenie z 12. februára 2019, RH, C‑8/19 PPU, EU:C:2019:110, bod 24 a citovaná judikatúra).
31 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 18 až 21 tohto rozsudku, bol PI zatknutý a umiestnený do väzby v Spojenom kráľovstve na základe sporného európskeho zatykača.
32 Z toho vyplýva, že ponechanie PI vo väzbe závisí od rozhodnutia Súdneho dvora, keďže jeho odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom by mohla mať okamžitý vplyv na výkon sporného európskeho zatykača, a teda na osud väzby PI.
33 Za týchto podmienok prvá komora Súdneho dvora na návrh sudkyne spravodajkyne a po vypočutí generálneho advokáta 17. decembra 2020 rozhodla vyhovieť návrhu vnútroštátneho súdu, aby sa na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednal v naliehavom prejudiciálnom konaní.
O prejudiciálnej otázke
34 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkom 47 Charty a judikatúrou Súdneho dvora vykladať v tom zmysle, že požiadavky účinnej súdnej ochrany, ktorú musí mať osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, sú splnené, pokiaľ tak európsky zatykač, ako aj súdne rozhodnutie, na ktorom je tento európsky zatykač založený, vydáva prokurátor, ktorého možno kvalifikovať ako „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, avšak nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania v členskom štáte vydávajúcom zatykač pred odovzdaním vyžiadanej osoby vykonávajúcim členským štátom.
35 Na úvod je potrebné pripomenúť, že tak zásada vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ako aj zásada vzájomného uznávania, ktorá sa samotná opiera o vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, majú v práve Únie zásadný význam vzhľadom na to, že umožňujú vytvorenie a zachovanie priestoru bez vnútorných hraníc. Konkrétne zásada vzájomnej dôvery najmä v súvislosti s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ukladá každému z týchto štátov, aby vychádzal z toho, že okrem výnimočných okolností všetky ostatné členské štáty dodržujú právo Únie a najmä základné práva uznané týmto právom [rozsudok z 12. decembra 2019, Openbaar Ministerie (Prokuratúra vo Švédsku), C‑625/19 PPU, EU:C:2019:1078, bod 33 a citovaná judikatúra].
36 Účinnosť a riadne fungovanie zjednodušeného systému odovzdávania osôb, ktoré boli odsúdené alebo sú podozrivé z porušenia trestnoprávnych predpisov, zavedeného rámcovým rozhodnutím 2002/584, sú však založené na dodržiavaní určitých požiadaviek stanovených v tomto rámcovom rozhodnutí, ktorých pôsobnosť bola spresnená judikatúrou Súdneho dvora.
37 V prvom rade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že prokurátor Oblastnej prokuratúry Svištov je orgán, ktorý sa podieľa na výkone spravodlivosti v trestných veciach a koná pri vykonávaní svojich úloh súvisiacich s vydaním európskeho zatykača nezávisle, pričom tieto dve podmienky umožňujú kvalifikovať takýto orgán ako „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 [pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 2019, Parquet général du Grand‑Duché de Luxembourg a Openbaar Ministerie (Prokuratúry Lyon a Tours), C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU, EU:C:2019:1077, bod 52 a citovanú judikatúru]. Túto kvalifikáciu napokon PI nespochybňuje, ako to spresnil jeho obhajca na pojednávaní pred Súdnym dvorom.
38 V druhom rade podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora existencia súdneho preskúmania rozhodnutia o vydaní európskeho zatykača prijatého iným orgánom než súdom nie je podmienkou toho, aby tento orgán bolo možné kvalifikovať ako súdny orgán vydávajúci zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, pretože takéto preskúmanie nesúvisí so zákonnou ani organizačnou úpravou uvedeného orgánu, ale týka sa postupu vydávania zatykača, ktorý musí spĺňať požiadavku účinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2021, MM, C‑414/20 PPU, EU:C:2021:4, bod 44 a citovanú judikatúru). Postavenie „súdneho orgánu vydávajúceho zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 tak nie je podmienené existenciou súdneho preskúmania rozhodnutia o vydaní európskeho zatykača a vnútroštátneho rozhodnutia, na ktoré toto rozhodnutie nadväzuje. Skutočnosť, že kvalifikácia prokurátora Oblastnej prokuratúry Svištov ako „súdneho orgánu vydávajúceho zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 nie je spochybňovaná, teda nestačí na vyvodenie záveru, že bulharský postup vydávania európskeho zatykača prokurátorom spĺňa požiadavky účinnej súdnej ochrany.
39 V treťom rade treba uviesť, ako to urobil generálny advokát v bodoch 37 a 38 svojich návrhov, že rozhodnutie prokurátora nariaďujúce zadržanie vyžiadanej osoby na najviac 72 hodín, na ktorom je založený európsky zatykač, musí byť kvalifikované ako „vykonateľné súdne rozhodnutie s rovnakým účinkom“ ako vnútroštátny zatykač v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2002/584.
40 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že pojem „[vnútroštátny] zatykač alebo iné vykonateľné súdne rozhodnutie s rovnakým účinkom“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2002/584 sa vzťahuje na vnútroštátne opatrenia prijaté súdnym orgánom na účely vypátrania a zatknutia trestne stíhanej osoby s cieľom predviesť ju na súd na účely vykonania úkonov trestného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2021, MM, C‑414/20 PPU, EU:C:2021:4, bod 57).
41 Treba preto posúdiť, či systém trestného konania, podľa ktorého tak európsky zatykač, ako aj rozhodnutie, na ktorom je tento európsky zatykač založený, vydáva prokuratúra, pričom k súdnemu preskúmaniu v tejto súvislosti môže dôjsť až po odovzdaní vyžiadanej osoby, spĺňa požiadavky rámcového rozhodnutia 2002/584, konkrétne dodržanie dvojúrovňovej ochrany práv, ktoré musí táto osoba požívať, ako ju vykladá judikatúra Súdneho dvora.
42 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor v bode 56 rozsudku z 1. júna 2016, Bob‑Dogi (C‑241/15, EU:C:2016:385), rozhodol, že systém európskeho zatykača zahŕňa podľa požiadavky stanovenej v článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2002/584 dvojúrovňovú ochranu procesných a základných práv, ktoré musí mať vyžiadaná osoba, keďže k súdnej ochrane stanovenej na prvej úrovni, teda pri prijímaní vnútroštátneho súdneho rozhodnutia, akým je vnútroštátny zatykač, sa pridáva ochrana, ktorá musí byť zabezpečená na druhej úrovni, teda pri vydávaní európskeho zatykača, ku ktorému môže prípadne dôjsť aj krátko po prijatí uvedeného vnútroštátneho súdneho rozhodnutia.
43 Táto ochrana zahŕňa požiadavku, aby rozhodnutie spĺňajúce požiadavky účinnej súdnej ochrany bolo prijaté minimálne na jednej z dvoch úrovní uvedenej ochrany [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry v Lübecku a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 68].
44 Z toho vyplýva, že ak právny poriadok členského štátu vydávajúceho zatykač prizná právomoc vydať európsky zatykač orgánu, ktorý hoci sa podieľa na výkone spravodlivosti v tomto členskom štáte, nie je sudcom ani súdom, potom vnútroštátne súdne rozhodnutie, akým je vnútroštátny zatykač, na ktorý nadväzuje európsky zatykač, musí ako také spĺňať tieto požiadavky [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry v Lübecku a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 69].
45 Splnenie týchto požiadaviek tak môže vykonávajúcemu súdnemu orgánu zaručiť, že rozhodnutie o vydaní európskeho zatykača na účely vedenia trestného stíhania sa opiera o vnútroštátne konanie, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu a že osoba, na ktorú bol tento vnútroštátny zatykač vydaný, mohla využiť všetky záruky, ktoré sú charakteristické pre tento druh rozhodnutí, najmä záruky vyplývajúce zo základných práv a základných právnych zásad uvedených v článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry v Lübecku a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 70].
46 Okrem toho, ak právny poriadok členského štátu vydávajúceho zatykač priznáva právomoc vydať európsky zatykač orgánu, ktorý hoci sa podieľa na výkone spravodlivosti v tomto členskom štáte, nie je súdom, potom rozhodnutie o vydaní takéhoto zatykača a najmä primeranosť takéhoto rozhodnutia musia byť v uvedenom členskom štáte preskúmateľné súdom v rámci postupu, ktorý spĺňa všetky požiadavky účinnej súdnej ochrany [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry v Lübecku a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 75].
47 Ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, z tejto judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, musí mať možnosť využiť účinnú súdnu ochranu pred svojím odovzdaním do členského štátu vydávajúceho zatykač, a to minimálne na jednej z dvoch úrovní ochrany požadovanej uvedenou judikatúrou.
48 Takáto ochrana teda predpokladá, že súdne preskúmanie možno vykonať ešte predtým, ako sa pristúpi k vykonaniu európskeho zatykača, a to buď vo vzťahu k európskemu zatykaču, alebo vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu, na ktorom je tento zatykač založený.
49 Táto požiadavka umožňuje v systéme zavedenom rámcovým rozhodnutím 2002/584, ktorý je založený, ako bolo pripomenuté v bode 35 tohto rozsudku, na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, zaručiť vykonávajúcemu súdnemu orgánu, že európsky zatykač, ktorého vykonanie sa od neho požaduje, bol vydaný na záver vnútroštátneho konania, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu a že vyžiadaná osoba mohla v rámci tohto konania využiť všetky záruky, ktoré sú charakteristické pre tento druh rozhodnutí, najmä záruky vyplývajúce zo základných práv a základných právnych zásad uvedených v článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, ako vyplýva z bodu 45 tohto rozsudku.
50 Tieto úvahy nie sú nijako spochybnené záverom plynúcim z rozsudkov z 12. decembra 2019, Parquet général du Grand‑Duché de Luxembourg a Openbaar Ministerie (Prokuratúry Lyon a Tours) (C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU, EU:C:2019:1077) a Openbaar Ministerie (Prokuratúra vo Švédsku) (C‑625/19 PPU, EU:C:2019:1078), ktoré boli uvádzané na pojednávaní pred Súdnym dvorom.
51 V bodoch 70 a 71 prvého z týchto rozsudkov Súdny dvor rozhodol, že existencia procesných pravidiel v právnom poriadku členského štátu vydávajúceho zatykač, podľa ktorých primeranosť rozhodnutia prokuratúry o vydaní európskeho zatykača môže byť pred skutočným odovzdaním vyžiadanej osoby alebo po ňom predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa uskutočňuje pred vydaním európskeho zatykača alebo dokonca zároveň s jeho vydaním a v každom prípade po tomto vydaní, spĺňa požiadavku účinnej súdnej ochrany. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, ako vyplýva z jeho bodov 68 a 69, toto konštatovanie vyplývalo z existencie súboru procesných ustanovení zaručujúcich účasť súdu od okamihu vydania vnútroštátneho zatykača voči vyžiadanej osobe, a teda pred odovzdaním tejto osoby.
52 Rovnako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. decembra 2019, Openbaar Ministerie (Prokuratúra vo Švédsku) (C‑625/19 PPU, EU:C:2019:1078), bol európsky zatykač vydaný prokurátorom založený na súdnom rozhodnutí o väzbe.
53 Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 69 a 72 svojich návrhov, Súdny dvor tak v rozsudkoch uvedených v bode 50 tohto rozsudku vzal do úvahy skutočnosť, že podmienky vydania európskeho zatykača prokurátorom môžu byť predmetom súdneho preskúmania pred odovzdaním vyžiadanej osoby, keďže podľa právnych úprav dotknutých vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, sa európsky zatykač zakladal na vnútroštátnom zatykači vydanom súdom, ktorý navyše skúmal podmienky nevyhnutné na vydanie európskeho zatykača a najmä jeho primeranosť.
54 Na rozdiel od vecí, v ktorých boli vydané tieto dva rozsudky, pritom v prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že bulharské právo stanovuje iba následné súdne preskúmanie rozhodnutia prokurátora o vydaní európskeho zatykača, keďže k takémuto preskúmaniu môže dôjsť až po odovzdaní vyžiadanej osoby.
55 [Opravené uznesením z 13. apríla 2021] Pokiaľ však ide o skutočnosť, ktorú bulharská vláda v písomnej odpovedi na otázky Súdneho dvora spresňuje, že po odovzdaní vyžiadanej osoby v nadväznosti na vykonanie európskeho zatykača bude táto osoba ihneď predvedená na súd, ktorý posúdi potrebu prijať voči nej preventívne opatrenie zahŕňajúce pozbavenie alebo obmedzenie osobnej slobody, a preskúma tak aj primeranosť tohto zatykača, táto prax nemôže zabezpečiť súlad bulharského procesného systému s požiadavkami vyplývajúcimi z rámcového rozhodnutia 2002/584.
56 [Opravené uznesením z 13. apríla 2021] Treba totiž spresniť, ako uviedol generálny advokát v bodoch 33 a 34 svojich návrhov, že v rozsudku z 13. januára 2021, MM (C‑414/20 PPU, EU:C:2021:4), sa Súdny dvor priamo nevyjadril k tomu, či bulharský postup vydávania európskeho zatykača prokurátorom v prípravnom konaní trestného konania spĺňa požiadavky účinnej súdnej ochrany, ale iba konštatoval, že v prípade neexistencie samostatného opravného prostriedku v práve členského štátu vydávajúceho zatykač právo Únie priznáva súdu tohto členského štátu právomoc na vykonanie incidenčného preskúmania platnosti európskeho zatykača. Z uvedeného rozsudku teda nemožno vyvodiť, že v ňom Súdny dvor rozhodol, že existencia takejto možnosti následného súdneho preskúmania môže spĺňať požiadavky účinnej súdnej ochrany práv vyžiadanej osoby.
57 Existencia súdneho preskúmania rozhodnutia prokurátora o vydaní európskeho zatykača, ku ktorému dochádza až po odovzdaní vyžiadanej osoby, teda nespĺňa povinnosť členského štátu vydávajúceho zatykač zaviesť procesné pravidlá umožňujúce príslušnému súdu vykonať pred týmto odovzdaním preskúmanie zákonnosti vnútroštátneho zatykača alebo súdneho rozhodnutia s rovnakým účinkom, ktoré prijal tiež prokurátor, alebo aj európskeho zatykača.
58 Je pravda, že pri vykonávaní rámcového rozhodnutia 2002/584 si členské štáty v súlade so svojou procesnou autonómiou zachovávajú možnosť prijať pravidlá, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť. Členské štáty však musia dbať na to, aby tieto pravidlá nebránili požiadavkám vyplývajúcim z tohto rámcového rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o súdnu ochranu zaručenú článkom 47 Charty, na ktorom je založená.
59 Z toho vyplýva, že cieľ rámcového rozhodnutia 2002/584, ktoré zavedením nového zjednodušeného a efektívnejšieho systému odovzdávania osôb odsúdených za porušenie alebo podozrivých z porušenia trestnoprávnych predpisov smeruje k zjednodušeniu a zrýchleniu súdnej spolupráce medzi súdnymi orgánmi členského štátu vydávajúceho európsky zatykač a súdnymi orgánmi členského štátu vykonávajúceho európsky zatykač, možno dosiahnuť len prostredníctvom dodržiavania základných práv a základných právnych princípov zakotvených v článku 6 ZEÚ a vyjadrených v Charte, čo je povinnosť, ktorá sa okrem iného týka všetkých členských štátov, najmä členského štátu vydávajúceho zatykač, ako aj vykonávajúceho členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2019, TC, C‑492/18 PPU, EU:C:2019:108, body 41 a 54, ako aj citovanú judikatúru).
60 Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkom 47 Charty a judikatúrou Súdneho dvora sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavky účinnej súdnej ochrany, ktorú musí mať osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, nie sú splnené, pokiaľ tak európsky zatykač, ako aj súdne rozhodnutie, na ktorom je tento európsky zatykač založený, vydáva prokurátor, ktorého možno kvalifikovať ako „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, avšak nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania v členskom štáte vydávajúcom zatykač pred odovzdaním vyžiadanej osoby vykonávajúcim členským štátom.
O trovách
61 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora, sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavky účinnej súdnej ochrany, ktorú musí mať osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, nie sú splnené, pokiaľ tak európsky zatykač, ako aj súdne rozhodnutie, na ktorom je tento európsky zatykač založený, vydáva prokurátor, ktorého možno kvalifikovať ako „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, avšak nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania v členskom štáte vydávajúcom zatykač pred odovzdaním vyžiadanej osoby vykonávajúcim členským štátom.
Podpisy