ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 24. marca 2011

Vec F‑104/09

Diego Canga Fano

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2009 – Rozhodnutie o nepovýšení – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Zjavne nesprávne posúdenie – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. Canga Fano navrhuje zrušiť rozhodnutie o jeho nepovýšení do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania za rok 2009 a zaviazať Radu, aby mu zaplatila sumu vo výške 200 000 eur ako náhradu nemajetkovej a profesijnej ujmy, ktorú, ako tvrdí, údajne utrpel

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

2.      Úradníci – Povýšenie – Konanie

1.      Široká miera voľnej úvahy priznaná administratíve na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov uchádzajúcich sa o povýšenie na základe článku 45 služobného poriadku je obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh kandidatúr starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Toto hodnotenie sa v praxi musí vykonať na rovnakom základe a s použitím porovnateľných zdrojov informácií a údajov.

V tejto súvislosti s ohľadom na zachovanie potrebného účinku, ktorý treba priznať miere voľnej úvahy menovacieho orgánu, je posúdenie zásluh nepovýšeného úradníka zjavne nesprávne, ak je pochybenie ľahko spozorovateľné a môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorým majú podľa zámeru normotvorcu podliehať rozhodnutia v oblasti povýšenia.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 53

2.      Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na postup hodnotenia úradníkov, nestanovujú, že hodnotitelia sa vyjadrujú k otázke, či si hodnotený úradník zaslúži byť povýšený. Pokiaľ hodnotitelia vyvinú iniciatívu smerujúcu k odporučeniu niektorého z členov ich skupiny na povýšenie, vyjadrujú názor, ktorý nijakým spôsobom nie je pre menovací orgán záväzný, pretože povýšenie môže nastať iba po porovnávacom hodnotení zásluh všetkých úradníkov určitej inštitúcie, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie do rovnakej platovej triedy. V dôsledku toho na jednej strane takéto hodnotenia nemôžu mať rovnakú váhu ako hodnotenia vyplývajúce zo skutočností, ktoré je hodnotiteľ povinný hodnotiť. Na druhej strane menovací orgán je oprávnený povýšiť úradníka, ak sa domnieva, že je to odôvodnené, a to aj v prípade absencie poznámok vyplývajúcich z jeho hodnotiacej správy v prospech jeho povýšenia.

(pozri bod 60)