Odvolanie podané 1. marca 2021: Lukáš Wagenknecht proti uzneseniu Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 17. decembra 2020 vo veci T-350/20, Wagenknecht/Komisia

(vec C-130/21 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Lukáš Wagenknecht (v zastúpení: A. Koller, advokátka)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil v celom rozsahu uznesenie Všeobecného súdu vo veci T-350/20, Wagenknecht/Komisia,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod je založený na porušení povinnosti nestrannosti z dôvodu konfliktu záujmov, v ktorom sa nachádza sudca Všeobecného súdu Laitenberger, ktoré vyplýva po prvé zo skutočnosti, že až do roku 2019 bol zamestnaný ako generálny riaditeľ Európskej komisie, a po druhé z toho, že pri výkone tejto funkcie vydal v roku 2018 v komunikácii s odvolateľom prostredníctvom svojho hovorcu oficiálne stanovisko, v ktorom sa uvádzalo, že Európska komisia by sa mala vyhnúť preskúmaniu prípadnej protiprávnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Agrofert Group. Takáto situácia vyvoláva objektívny dojem konfliktu záujmov sudcu Laitenbergera bez ohľadu na to, či bolo porušené konkrétne pravidlo týkajúce sa konfliktu záujmov.

Druhý odvolací dôvod je založený na porušení povinnosti svedomitosti sudcov Všeobecného súdu, ktoré vyplýva z ich neschopnosti rozoznať základný význam tejto veci vo vzťahu k základnému inštitucionálnemu fungovaniu Únie, ako aj jej základným hodnotám, a prispôsobiť týmto skutočnostiam konanie a uznesenie, ktoré bolo vydané na jeho konci.

Tretí odvolací dôvod je založený na porušení povinnosti nezávislosti ôsmej komory Všeobecného súdu z toho dôvodu, že bez výhrad súhlasila so sporovou stratégiou Európskej komisie, ktorej cieľom bolo vyhnúť sa vecnému preskúmaniu jej aktov ako verejnej inštitúcie a súčasne upustila od skutočného súdneho preskúmania inštitúcií Európskej únie, vrátane Európskej komisie, pokiaľ ide o ich povinnosť vymáhať zákaz konfliktu záujmov v súvislosti s rozpočtom Únie.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd odoprel odvolateľovi spravodlivosť tým, že neumožnil uloženie sankcie verejným inštitúciám Európskej únie, vrátane Európskej komisie, v prípade, že porušili konkrétne ustanovenia práva Únie a porušili základné hodnoty Únie. Zabránenie občanom Únie a ich voleným zástupcom, aby podali žalobu na nečinnosť týchto inštitúcií predstavuje „odopretie spravodlivosti“.

Piaty odvolací dôvod je založený na porušení práva odvolateľa na život, keďže Všeobecný súd nepreskúmal dôkazmi podporené tvrdenie odvolateľa, že jeho život je ohrozený z dôvodu uplatnenia jeho práv, ktoré sa – aj keď nepriamo – týkajú konfliktu záujmov českého predsedu vlády Andreja Babiša, pred Súdnym dvorom.

Šiesty odvolací dôvod je založený na porušení práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 EDĽP a článku 47 Charty základných práv Európskej únie po prvé z toho dôvodu, že väčšina tvrdení odvolateľa nebola posúdená, čo vyplýva z kvantitatívneho ako aj z kvalitatívneho ignorovania tvrdení odvolateľa, po druhé z použitia „argumentačných faulov“ týkajúcich sa niektorých tvrdení odvolateľa, spočívajúcich v pozitívnej aj negatívnej dezinterpretácii tvrdení odvolateľa, a po potretie z toho, že tvrdenia odvolateľa neboli nijako posúdené.

Siedmy odvolací dôvod je založený na porušení základnej hodnoty demokracie s ohľadom na skutočnosť, že celková prokrastinácia inštitúcií Únie pri riešení problému konfliktu záujmov českého predsedu vlády je pre tieto inštitúcie priaznivá, keďže Európskej komisii a ostatným členským štátom umožňuje ľahšie „získať súhlas“ Českej republiky v Európskej rade, pokiaľ ide o otázky, ktoré sú v záujme týchto iných členských štátov a Európskej komisie, ale nie v záujme Českej republiky, čo v skutočnosti znižuje hodnotu hlasu, ktorý má Česká republika ako členský štát v Európskej rade.

Ôsmy odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd porušil základnú hodnotu právneho štátu, keď tvrdil, že poslanec parlamentu členského štátu nemá záujem na tom, aby sa Súdneho dvora opýtal, či výkonná zložka Únie (Komisia) dodržiava povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo záväznej právnej úpravy Únie, a že daňový poplatník Únie nemá záujem na tom, aby prostredníctvom svojho voleného zástupcu, predsedu stáleho výboru Českej republiky, požiadal Súdny dvor o preskúmanie zákonnosti distribúcie verejných zdrojov, a či výkonná zložka Únie (Komisia) koná v súlade s pravidlami riadnej distribúcie peňazí daňových poplatníkov a vymáha tieto pravidlá.

Deviaty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd porušil základnú hodnotu rovnosti pred zákonom, keďže Únia by už nebola medzinárodnou organizáciou, ktorá rešpektuje základnú hodnotu rovnosti pred zákonom, ak, ako to tvrdí Komisia a potvrdil Všeobecný súd, by niektoré (vnútroštátne) osoby a inštitúcie boli viazané článkom 61 rozpočtového nariadenia¹ a článkom 325 ods. 1 ZFEÚ, zatiaľ čo iné osoby (členovia Komisie) a inštitúcie (Komisie) by týmito dvoma článkami v skutočnosti viazané neboli, keďže by neexistoval nikto, kto by ich na nich mohol podať žalobu na Súdny dvor v prípade, že by títo poslední uvedení tieto články porušili nečinnosťou spočívajúcou v nedodržaní povinností vyplývajúcich z týchto článkov.

Desiaty odvolací dôvod je založený na porušení základnej hodnoty právneho štátu, pretože nekonanie, ktoré porušuje základné hodnoty Únie, nemožno napraviť pokračujúcim nekonaním zo strany Komisie.

Jedenásty odvolací dôvod je založený na porušení zásad spoločných pre právne systémy členských štátov, a to zásady zákazu konfliktu záujmov verejných činiteľov, vrátane členov vlády, ktorá tiež zahŕňa účinné vymáhanie tejto zásady, ktoré zase predpokladá možnosť osoby, ktorá má iný záujem, než sú záujmy inštitúcie Európskej únie, vrátane Európskej komisie, podať žalobu v prípade, že Európska komisia účinne nevymáha zákaz konfliktu záujmov.

____________

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ, L 193, s. 1).