ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 3. marca 2010 (*)
„Štátna pomoc – Podpora poskytovaná Nemeckom vo forme získania podielu a vo forme záruk za úvery – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Všeobecná schéma pomoci schválená Komisiou – Pojem podnik v ťažkostiach – Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach – Výška pomoci – Povinnosť odôvodnenia“
V spojených veciach T‑102/07 a T‑120/07,
spolková krajina Sasko (Nemecko), v zastúpení: C. von Donat a G. Quardt, advokáti,
žalobkyňa vo veci T‑102/07,
MB Immobilien Verwaltungs GmbH, so sídlom v Neukirchu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne G. Brüggen, neskôr A. Seidl, K. Lengert a W. T. Sommer, advokáti,
MB System GmbH & Co. KG, so sídlom v Nordhausene (Nemecko), v zastúpení: G. Brüggen, advokát,
žalobcovia vo veci T‑120/07,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: K. Gross a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorých predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/492/ES z 24. januára 2007 o štátnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 183, s. 27),
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a K. O’Higgins,
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. januára 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu
1. Právna úprava Spoločenstva
1 Článok 87 ES stanovuje:
„1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
...
3. Za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať:
a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou;
...
c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom…“
2 Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem [podnikov – neoficiálny preklad] v ťažkostiach (Ú. v. ES C 288 s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, ďalej len „usmernenia z roku 1999“) v časti 2 stanovujú:
„2.1. Pojem firma [podnik – neoficiálny preklad] v ťažkostiach
4. Neexistuje žiadna definícia spoločenstva o tom, čo to vlastne znamená ‚firma [podnik – neoficiálny preklad] v ťažkostiach‘. Pravda, na účely týchto smerníc [usmernení – neoficiálny preklad] Komisia považuje určitú firmu za firmu [určitý podnik za podnik – neoficiálny preklad] v ťažkostiach vtedy, keď je táto neschopná [tento neschopný – neoficiálny preklad], či už prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo prostredníctvom prostriedkov, ktoré je schopná [schopný– neoficiálny preklad] získať od svojich majiteľov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť straty, ktoré by ju [ho– neoficiálny preklad] bez vonkajšej intervencie zo strany štátnych orgánov takmer s určitosťou odsúdili k stiahnutiu sa z podnikania v krátkom alebo v strednodobom časovom horizonte.
5. Firma [Podnik – neoficiálny preklad] v každom prípade a bez ohľadu na jej veľkosť sa považuje za nachádzajúcu sa [bez ohľadu na jeho veľkosť sa považuje za nachádzajúci sa – neoficiálny preklad] v ťažkostiach na účely týchto smerníc [usmernení – neoficiálny preklad] najmä v týchto prípadoch:
a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, kde viac ako polovica jej základného imania sa prekryla stratou [zmizla – neoficiálny preklad] a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou [sa stratila – neoficiálny preklad] v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov;
alebo
b) v prípade spoločnosti s ručením neobmedzeným, kde viac ako polovica jej kapitálu vykazovaného v účtoch spoločnosti sa prekryla [zmizla – neoficiálny preklad] a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá [sa stratila – neoficiálny preklad] v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov;
alebo
c) bez ohľadu na typ danej spoločnosti, keď spĺňa kritériá v súlade s tuzemským zákonodarstvom preto, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti [bez ohľadu na právnu formu spĺňa podľa vnútroštátnych právnych predpisov kritériá na to, aby sa stal predmetom konkurzného konania založeného na jeho platobnej neschopnosti – neoficiálny preklad].
6. Obvyklými príznakmi firmy nachádzajúcej sa [podniku nachádzajúceho sa – neoficiálny preklad] v ťažkostiach sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce poplatky za úroky a klesajúca alebo nulová hodnota čistých aktív. V akútnych prípadoch spoločnosť sa už mohla stať insolventnou [dostať do platobnej neschopnosti – neoficiálny preklad] alebo môže byť predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti začatej podľa domáceho práva [predmetom konkurzného konania založeného na jej platobnej neschopnosti podľa vnútroštátneho práva – neoficiálny preklad]. V posledne menovanom prípade sa tieto usmernenia aplikujú na akúkoľvek pomoc poskytnutú v kontexte takéhoto konania, ktoré vedie k tomu, že firma [podnik – neoficiálny preklad] pokračuje v obchodnej činnosti. Každopádne firma nachádzajúca sa v ťažkostiach je spôsobilá iba vtedy [V každom prípade má podnik v ťažkostiach nárok na podporu len vtedy – neoficiálny preklad], ak sa preukázateľne nemôže zotaviť prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo prostriedkov, ktoré získa od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veriteľov.
...“
3 Čo sa týka schém pomoci malým a stredne veľkým podnikom (MSP), časť 4 usmernení z roku 1999 stanovuje:
„4.1. Všeobecné princípy
64. Komisia schváli schémy pomoci na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu malých alebo stredne veľkých podnikov nachádzajúcich sa v ťažkostiach iba vtedy, keď príslušné firmy [podniky – neoficiálny preklad] zodpovedajú definícii [MSP] podľa názoru spoločenstva. Vzhľadom na nasledujúce špecifické ustanovenia sa bude kompatibilita [Ak nasledujúce osobitné ustanovenia nestanovujú inak, bude sa zlučiteľnosť – neoficiálny preklad] takýchto schém posudzovať vo svetle podmienok uvedených v [častiach] 2 a 3. Akákoľvek pomoc poskytovaná podľa tejto schémy, ak nespĺňa jednu z týchto podmienok, sa musí Komisii individuálne oznámiť a musí byť ňou vopred schválená.
4.2. Oprávnenosť
65. Pokiaľ nie je v pravidlách o štátnej pomoci pre určitý sektor ustanovené inak, potom priznávanie pomoci, podľa schém schválených odteraz, malým a stredne veľkým podnikom, tieto budú vyňaté z individuálneho oznamovania iba vtedy, keď príslušný podnik spĺňa aspoň jedno z 3 kritérií uvedených v bode 5. Pomoc podnikom, ktoré nespĺňajú žiadne z týchto 3 kritérií, sa musí Komisii oznamovať individuálne tak, aby Komisia mohla stanoviť, či ich možno kvalifikovať ako firmy [podniky – neoficiálny preklad] nachádzajúce sa v ťažkostiach.
...“
4 Časť 6 usmernení z roku 1999 sa týka vhodných opatrení v zmysle článku 88 ods. 1 ES. Pokiaľ ide o schémy pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, stanovuje:
„94. Členské štáty musia prispôsobiť svoje existujúce schémy pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ktoré majú zostať v platnosti po 30. júni 2000 tak, aby ich zosúladili s týmito usmerneniami, najmä s požiadavkami [časti] 4, po tomto dátume.
95. Aby sa Komisii umožnilo monitorovať proces prispôsobovania, členské štáty jej musia poskytnúť zoznam všetkých takýchto schém pred 31. decembrom 1999. Následne jej musia – v každom prípade pred 30. júnom 2000 – poskytnúť dostatočné informácie, ktoré jej umožnia skontrolovať, či tieto schémy boli skutočne zmenené v súlade s týmito usmerneniami.“
2. Schéma schválenej pomoci
5 Bürgschaftsrichtlinien des Freistaates Sachsen für die Wirtschaft und die freien Berufe sowie die Land- und die Forstwirtschaft (smernice o zárukách spolkovej krajiny Sasko pre hospodárstvo a slobodné povolania, ako aj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo) stanovuje dva varianty záruk: jednak záruky z dôvodu regionálnej pomoci na prevádzku a investovanie (ďalej len „variant regionálnej pomoci“) a jednak záruky z dôvodu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (ďalej len „variant pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“). Komisia Európskych spoločenstiev uvedenú smernicu spolkovej krajiny Sasko schválila rozhodnutím SG(93) D/9273 zo 7. júna 1993 o štátnej pomoci č. 73/93. Ide teda o schému schválenej pomoci (ďalej len „schéma schválenej pomoci“). V uvedenom rozhodnutí zo 7. júna 1993 Komisia uvádza, že záruky pre podniky, v prípade ktorých ručiteľ ako hospodársky subjekt vynakladajúci náležitú starostlivosť vie alebo môže vedieť, že sa nachádzajú v ťažkostiach, sú pomocou, na ktorú sa nevzťahuje predmetné rozhodnutie a musí byť oznámená Komisii individuálne.
6 Schéma schválenej pomoci bola prispôsobená usmerneniam Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v znení z roku 1994 (Ú. v. ES C 368, s. 12, ďalej len „usmernenia z roku 1994“). Dňa 13. marca 1996 prijala Komisia rozhodnutie 96/475/ES o zlučiteľnosti štátnych záruk na projekty reštrukturalizácie so spoločným trhom (vrátane projektov na ozdravenie a konsolidáciu), teda záruk udelených v prospech veľkých podnikov v ťažkostiach a poskytnutých v rámci záručných schém spolkových krajín Sasko-Anhaltsko, Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Porýnie-Falcko, Bavorsko, Brémy, Meklenbursko-Predpomoransko, Šlezvicko-Holštajnsko a Sasko [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 194, s. 25), pričom toto rozhodnutie stanovuje, že poskytnutie záruk určených na reštrukturalizáciu veľkých podnikov v ťažkostiach v rámci smernice o zárukách, ako je smernica spolkovej krajiny Sasko, musí byť individuálne oznámené Komisii. Čo sa týka definície pojmu podnik v ťažkostiach, odkazuje toto rozhodnutie na kritériá vyplývajúce z usmernení z roku 1994. Listom z 19. decembra 1996 Spolková republika Nemecko potvrdila, že spolková krajina Sasko správne prebrala uvedené rozhodnutie.
7 Keďže sa nemecké orgány a Komisia domnievali, že pojem podnik v ťažkostiach je nepresný, rozhodli, že na účely implementácie záručných programov nemeckých spolkových krajín je potrebné tento pojem spresniť. To bolo predmetom listu Komisie z 2. marca 1998.
8 V uvedenom liste Komisia navrhla vhodné opatrenia na implementáciu smerníc o zárukách nemeckých spolkových krajín, ktoré sa týkali schémy schválenej pomoci a najmä nasledujúcej definície pojmu podnik v ťažkostiach (ďalej len „vhodné opatrenie E 16/94“):
„Na účely uplatnenia uvedených pravidiel v oblasti záruk sa za podnik v ťažkostiach považuje podnik, ktorý spĺňa jedno z nasledujúcich kritérií:
– dotknutý podnik je platobne neschopný alebo predlžený v zmysle [Konkursordnung (nemecké nariadenie o úpadku)] alebo [Einführungsgesetz zur Insolvenzordnung (nemecký zákon uvádzajúci zákonník o konkurze)];
– viac ako polovica vykazovaného základného imania v prípade osobných spoločností a v prípade kapitálových spoločností viac ako polovica základného imania bola požitá na pokrytie strát v zmysle § 92 [Aktiengesetz (nemecký zákon o akciových spoločnostiach)] a § 49 [Gesetz betreffend die Gesellschaften mit beschränkter Haftung (nemecký zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným)] a 25% tohto imania bolo vyčerpaných v priebehu dvanástich mesiacov bezprostredne predchádzajúcich žiadosti o poskytnutie záruky.
Okrem toho v prípade uplatnenia tohto pojmu treba v každom konkrétnom prípade s ohľadom na rozpočtové právo vziať do úvahy a ručiteľ musí overiť [nasledujúce prvky]:
– Záruku nemožno – vo všeobecnosti – poskytnúť, keď možno s veľkou pravdepodobnosťou očakávať, že splnenie záväzku bude požadované od ručiteľa (článok 39 dočasných správnych pokynov o spolkových rozpočtových pravidlách a ustanoveniach týkajúcich sa rozpočtových pravidiel spolkových krajín); z toho vyplýva, že záruku možno poskytnúť podniku v ťažkostiach v zmysle kritérií uvedených vyššie, len ak ručiteľ na základe posudku vypracovaného (nezávislým) znalcom v odbore účtovníctvo, ktorý zohľadňuje zaručenú pôžičku, konštatuje, že perspektíva pokračovania prijímajúceho podniku je pozitívna.
– Pri poskytnutí záruky treba v každom konkrétnom prípade overiť, či na kapitálovom trhu neexistuje iná možnosť financovania.“
9 Spolková republika Nemecko potvrdila použitie tejto definície pojmu podnik v ťažkostiach v liste z 29. júna 1998.
10 Okrem toho bolo v liste Komisie adresovanom Spolkovej republike Nemecko z 11. novembra 1998 v súvislosti s pojmom podnik v ťažkostiach uvedené nasledujúce spresnenie:
„Pokiaľ ide o problémy, ktoré neboli zatiaľ definitívne objasnené, a najmä otázku definície pojmu podnik v ťažkostiach a uplatnenia pravidla de minimis na záruky pre podniky v ťažkostiach, Komisia navrhuje počkať na prijatie zmien usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Po prijatí rozhodnutia sa nedoriešené problémy prispôsobia v potrebnej miere usmerneniam.“
11 Schéma schválenej pomoci bola potom prispôsobená usmerneniam z roku 1999. Podľa vhodných opatrení uvedených v časti 6 usmernení z roku 1999 (pozri bod 4 vyššie) poskytla Spolková republika Nemecko Komisii listom z 1. decembra 1999 zoznam schém pomoci, ktoré zostali v platnosti po 30. júni 2000 a ktoré bolo teda potrebné prispôsobiť uvedeným vhodným opatreniam (ďalej len „list z 1. decembra 1999“). Tento zoznam obsahoval schému schválenej pomoci. Listom z 20. januára 2000 (ďalej len „list z 20. januára 2000“) Spolková republika Nemecko prijala uvedené vhodné opatrenia. Okrem toho v súlade s bodom 95 usmernení z roku 1999 poskytla Spolková republika Nemecko Komisii rôzne dokumenty týkajúce sa tejto veci (listy z 30. júna 2000, z 11. decembra 2000 a z 26. marca 2001) preukazujúce prispôsobenie existujúcich nemeckých schém uvedeným vhodným opatreniam.
12 V tomto kontexte Spolková republika Nemecko listom z 30. júna 2000 (ďalej len „list z 30. júna 2000“) tiež poskytla Prüfraster für staatliche Bürgschaften aus den Bürgschaftsrichtlinien des Bundes und der Länder (kontrolná stupnica pre štátne záruky uvedené v smerniciach o zárukách Spolkovej republiky a spolkových krajín, ďalej len „kontrolná stupnica“).
3. Predmetné podniky
13 Skupina Biria sa zaoberala činnosťami v oblasti výroby a distribúcie bicyklov.
14 Prvý žalobca vo veci T‑120/07, MB Immobilien Verwaltungs GmbH (ďalej len „MB Immobilien“) sa stal právnym nástupcom spoločnosti Biria AG (novej), pôvodnej materskej spoločnosti skupiny Biria.
15 Biria AG (nová) vznikla v roku 2003 splynutím Biria AG (pôvodnej) a Sachsen Zweirad GmbH, pričom spoločnosť sa najskôr nazývala Biria GmbH a potom Biria AG (nová). Výlučným vlastníkom Biria AG (novej) bol Mehdi Biria.
16 Druhý žalobca vo veci T‑120/07, MB System GmbH & Co. KG, sa stal právnym nástupcom Bike Systems GmbH & Co., Thüringer Zweiradwerk KG (ďalej len „Bike Systems“), ktorý bol jedným z najdôležitejších podnikov skupiny Biria. MB System výhradne vyrábal bicykle, zatiaľ čo iný podnik zo skupiny zodpovedal za ich predaj.
4. Predmetné opatrenia
17 Medzi marcom 2001 a decembrom 2003 dostala skupina Biria tri finančné príspevky.
18 Po prvé, v marci 2001 realizovala spoločnosť gbb Beteiligungs AG (ďalej len „gbb“), dcérska spoločnosť nemeckej verejnej banky Deutsche Ausgleichsbank, ktorej poslaním bolo udeľovať podpory vo verejnom záujme v prospech nemeckej ekonomiky, vklad ako tichý spoločník do Bike Systems vo výške okolo 2 070 732 eur, platný do konca roka 2010 (ďalej len „opatrenie 1“).
19 Po druhé, spolková krajina Sasko poskytla 23. marca 2003 v zmysle schémy schválenej pomoci záruku vo výške 80 % za prevádzkový úver vo výške 5,6 milióna eur pre Sachsen Zweirad GmbH s pôvodnou splatnosťou do konca roka 2008 (ďalej len „opatrenie 2“). Dňa 5. januára 2004 bola táto záruka vrátená a nahradila ju záruka v prospech Biria GmbH (pozri bod 20 nižšie).
20 Po tretie, 9. decembra 2003 spolková krajina Sasko poskytla s účinnosťou od 5. januára 2004 záruku vo výške 80 % za prevádzkový úver vo výške 24 875 000 eur pre Biria GmbH (ďalej len „opatrenie 3“) tiež podľa schémy schválenej pomoci, za predpokladu vrátenia záruky poskytnutej Sachsen Zweirad GmbH v rámci opatrenia 2.
5. Správne konanie
21 V júli a v auguste 2003 boli Komisii predložené sťažnosti týkajúce sa záruky poskytnutej skupine Biria a verejných účastí v podnikoch patriacich do skupiny.
22 Listom z 9. septembra 2003 požiadala Komisia Spolkovú republiku Nemecko o vysvetlenia. Spolková republika Nemecko tejto žiadosti vyhovela.
23 Dňa 18. októbra 2004 zaslala Komisia Spolkovej republike Nemecko príkaz, v ktorom jej uložila povinnosť poskytnúť doplňujúce informácie, lebo pretrvávali pochybnosti, či pomoc v prospech skupiny Biria zodpovedá schémam pomoci, na základe ktorých sa údajne poskytla. V rámci odpovede na tento príkaz Spolková republika Nemecko poskytla ďalšie informácie listom z 31. januára 2005 (ďalej len „list z 31. januára 2005“). Týmto listom Spolková republika Nemecko Komisii oznámila, že opatrenie 3 bolo tiež priznané na základe schémy schválenej pomoci.
24 Komisia 20. októbra 2005 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa troch údajných štátnych pomocí. V rovnakom rozhodnutí konštatovala, že viaceré ďalšie opatrenia pomoci, ktoré boli údajne poskytnuté protiprávne, buď nemôžu byť klasifikované ako štátna pomoc, alebo boli poskytnuté v súlade so schémou schválenej pomoci. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 5. januára 2006 (Ú. v. EÚ C 2, s. 14). Komisia vyzvala všetky dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky týkajúce sa prípadnej pomoci. Svoje pripomienky predložili viaceré sťažujúce sa spoločnosti a tieto pripomienky boli postúpené Spolkovej republike Nemecko v listoch zo 6. februára 2006 a z 2. marca 2006, pričom tento členský štát na ne odpovedal listami z 5. apríla 2006 a z 12. mája 2006.
25 Svoje poznámky k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania oznámila Spolková republika Nemecko listom z 23. januára 2006 (ďalej len „list z 23. januára 2006“).
26 Listom zo 6. februára 2006 požiadala Komisia Spolkovú republiku Nemecko o vysvetlenia, a tá ich poskytla listom z 5. apríla 2006. Žiadosť o poskytnutie dodatočných informácií zaslala Komisia Spolkovej republike Nemecko 19. júla 2006 a tá na ňu odpovedala listom z 25. septembra 2006.
6. Napadnuté rozhodnutie
27 Dňa 24. januára 2007 prijala Komisia rozhodnutie 2007/492/ES o štátnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 183, s. 27; ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Výroková časť napadnutého rozhodnutia uvádza:
„Článok 1
Štátna pomoc [Spolkovej republiky Nemecko] v prospech [Bike Systems], [Sachsen Zweirad] a Biria GmbH (dnes Biria AG) nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Pomoc sa skladá z týchto opatrení:
a) opatrenie 1: Vklad tichého spoločníka do [Bike Systems] vo výške 2 070 732 eur. Prvok pomoci zodpovedá rozdielu medzi referenčnou sadzbou plus 1 000 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov a províziou za vklad (pevná sadzba plus 50 % variabilnej prémie [provízie – neoficiálny preklad]);
b) opatrenie 2: Záruka vo výške 4 480 000 eur v prospech [Sachsen Zweirad]. Prvok pomoci zodpovedá rozdielu medzi referenčnou sadzbou plus 800 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov a úrokom, za ktorý bol zaručený úver poskytnutý;
c) opatrenie 3: Záruka vo výške 19 900 000 eur v prospech Biria GmbH (teraz Biria AG). Prvok pomoci zodpovedá rozdielu medzi referenčnou sadzbou plus 700 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov a úrokom, za ktorý bol zaručený úver poskytnutý.
Článok 2
1. [Spolková republika Nemecko] prijme všetky potrebné opatrenia, aby vyžiadala naspäť od príjemcu protiprávne poskytnutú pomoc uvedenú v článku 1.
2. Vklad tichého spoločníka a záruka za Biria GmbH (teraz Biria AG) musia byť ukončené do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia.
...“
28 Na podporu napadnutého rozhodnutia sú uvedené v podstate nasledujúce dôvody. Komisia sa, pokiaľ ide o opatrenie 1, domnieva, že vklad gbb treba pripísať štátu a že Bike Systems týmto získal výhodu, ktorú by za rovnakých podmienok na trhu nezískal. Opierajúc sa o bod 3.2 oznámenia Komisie o uplatnení článku 87 [ES] a 88 [ES] na štátnu pomoc vo forme povinného ručenia a záruk (Ú. v. ES C 71, s. 14), Komisia usudzuje, že za pomoc treba považovať celý tento vklad, lebo Bike Systems bol v čase, keď sa vklad uskutočnil, v ťažkostiach a riziko spojené s vkladom bolo také vysoké, že nijaký trhovo konajúci investor by ho neuskutočnil. Komisia sa v súvislosti s opatreniami 2 a 3 domnieva, že príjemcovia sú veľké podniky, ktoré boli v čase poskytnutia záruk v ťažkostiach podľa kritérií usmernení z roku 1999, najmä podľa kritérií v ich bode 6. Uvedené záruky teda nepatrili do schémy schválenej pomoci, ale mali byť Komisii individuálne oznámené. Okrem toho čo sa týka opatrení 1, 2 a 3, Komisia konštatovala, že výnimky stanovené v článku 87 ods. 2 a 3 ES sa nemohli uplatniť a že jej nebola predložená nijaká informácia týkajúca sa konkrétne vykonania plánu reštrukturalizácie, ako požadujú usmernenia z roku 1999. Pokiaľ ide o opatrenia 2 a 3, Komisia okrem iného v napadnutom rozhodnutí uvádza, že keďže Sachsen Zweirad dostal pomoc na reštrukturalizáciu v apríli 1996 a v marci 1998, nebola pri poskytnutí oboch záruk dodržaná zásada jednorazovej pomoci, lebo uplynulo menej ako 10 rokov od ukončenia reštrukturalizácie a v predmetnej veci nie sú známe žiadne mimoriadne okolnosti. Podľa Komisie tak neboli dodržané usmernenia z roku 1999.
Konanie a návrhy účastníkov konania
29 Návrhmi doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. a 16. apríla 2007 zapísanými pod číslami T‑102/07 a T‑120/07 podali na jednej strane spolková krajina Sasko a na druhej strane MB Immobilien a MB System tieto žaloby.
30 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. augusta 2007 podal MB Immobilien návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sa týkal odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 11. októbra 2007, pričom o trovách konania sa malo rozhodnúť v konaní o veci samej.
31 Uznesením predsedu štvrtej komory Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2008 boli po vypočutí účastníkov konania veci T‑102/07 a T‑120/07 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku v súlade s článkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
32 Vo veci T‑102/07 spolková krajina Sasko navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o opatrenia 2 a 3,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
33 Vo veci T‑120/07 MB Immobilien a MB System navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
34 Vo veci T‑102/07 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal spolkovú krajinu Sasko na náhradu trov konania.
35 Vo veci T‑120/07 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal MB Immobilien a MB System na náhradu trov konania.
Právny stav
36 Žaloba vo veci T‑102/07 obsahuje tri žalobné dôvody. Prvý dôvod vychádza z porušenia práva Spoločenstva založeného na nesprávnom výklade schémy schválenej pomoci. Skladá sa z troch častí. V prvej časti spolková krajina Sasko spochybňuje neuplatnenie vhodného opatrenia E 16/94. V druhej časti uvádza nedostatočné odôvodnenie. V tretej časti tvrdí, že dotknuté podniky nepredstavujú podniky v ťažkostiach v zmysle schémy schválenej pomoci. Druhý dôvod je založený na nesprávnom posúdení skutočností týkajúcich sa ťažkostí predmetných podnikov. Obsahuje dve časti. V prvej časti spolková krajina Sasko uvádza, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s praxou Komisie. V druhej časti uvádza nesprávne posúdenie kritérií bodu 6 usmernení z roku 1999. Tretí dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o výšku prvku pomoci.
37 Žaloba vo veci T‑120/07 obsahuje tiež tri žalobné dôvody. Prvý dôvod vychádza z porušenia práva Spoločenstva založeného na nesprávnom výklade schémy schválenej pomoci. Druhý dôvod je založený na nesprávnom posúdení skutočností týkajúcich sa ťažkostí prijímajúcich podnikov. Tretí dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Skladá sa zo štyroch častí. V prvej časti MB Immobilien a MB System uvádzajú, že Komisia sa odklonila od usmernení z roku 1999 bez toho, aby túto skutočnosť odôvodnila. V druhej časti uvádzajú nedostatočné odôvodnenie na základe vhodného opatrenia E 16/94. V tretej časti napádajú skutočnosť, že Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie odkloniť sa od vhodného opatrenia E 16/94. V štvrtej časti kritizujú vážnu chybu v odôvodnení, pokiaľ ide o určenie výšky pomoci, ktorú treba vrátiť.
38 Treba konštatovať, že tvrdenia uvádzané spolkovou krajinou Sasko v rámci žaloby vo veci T‑102/07 a tvrdenia MB Immobilien a MB System v rámci žaloby vo veci T‑120/07 sa výrazne prelínajú, hoci výhrady spolkovej krajiny Sasko sa týkajú len opatrení 2 a 3, zatiaľ čo výhrady MB Immobilien a MB System sa týkajú tiež opatrenia 1. Uvedené výhrady sa v podstate týkajú po prvé, pokiaľ ide o opatrenia 2 a 3, porušenia schémy schválenej pomoci založeného na údajnom neuplatnení úzkej definície pojmu podnik v ťažkostiach uvedenej vo vhodnom opatrení E 16/94 v prospech uplatnenia definície nachádzajúcej sa v usmerneniach z roku 1999 a najmä príznakov uvedených v ich bode 6. Po druhé žalobcovia tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijímajúce podniky charakterizovala ako podniky v ťažkostiach. Po tretie údajne došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia. Práve v tomto poradí budú ďalej výhrady žalobcov analyzované.
1. O výhrade založenej na neuplatnení definície pojmu podnik v ťažkostiach uvedenej vo vhodnom opatrení E 16/94
Tvrdenia účastníkov konania
39 Žalobcovia nespochybňujú, že podniky v ťažkostiach sú vylúčené z variantu regionálnej pomoci schémy schválenej pomoci. V podstate však uvádzajú, že Komisia mala založiť svoju analýzu, podľa ktorej boli podniky prijímajúce opatrenia 2 a 3 v ťažkostiach, na kritériách vhodného opatrenia E 16/94, a nie na kritériách bodov 4 až 6 usmernení z roku 1999, ktoré sú údajne širšie.
40 Podľa spolkovej krajiny Sasko mala Komisia s ohľadom na judikatúru povinnosť preskúmať opatrenia 2 a 3 na základe podmienok schémy schválenej pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C‑47/91, Zb. s. I‑4635). V napadnutom rozhodnutí však Komisia rozhodla o nezlučiteľnosti opatrení 2 a 3 so schémou schválenej pomoci nie na základe definície pojmu podnik v ťažkostiach vyplývajúcej z vhodného opatrenia E 16/94, ale na základe kritérií uvedených v bode 6 usmernení z roku 1999. Komisia tak precenila rozsah svojej voľnej úvahy v rámci konkrétneho uplatnenia schémy pomoci, ktorú predtým sama schválila.
41 Spolková krajina Sasko pripomína, že schéma schválenej pomoci obsahuje dva varianty: jednak variant regionálnej pomoci a jednak variant pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Opatrenia 2 a 3 mali byť poskytnuté v rámci variantu regionálnej pomoci, takže sa mala uplatniť definícia pojmu podnik v ťažkostiach vychádzajúca z vhodného opatrenia E 16/94.
42 Po prvé sa spolková krajina Sasko opiera o výklad skutkového stavu a korešpondencie existujúcich pred usmerneniami 1999.
43 Tvrdí teda, že pojem podnik v ťažkostiach bol najprv definovaný v rozhodnutí SG (93) D/9273 ako každý podnik, o ktorom ručiteľ ako hospodársky subjekt vynakladajúci náležitú starostlivosť vie alebo môže vedieť, že sa nachádza v ťažkostiach.
44 Podľa spolkovej krajiny Sasko Komisia v rozhodnutí 96/475 týkajúcom sa záruk na projekty reštrukturalizácie pre veľké podniky v ťažkostiach poskytnutých v rámci záručných schém viacerých nemeckých spolkových krajín, vrátane spolkovej krajiny Sasko, rozhodla, že poskytnutie záruk veľkým podnikom v ťažkostiach musí byť individuálne oznámené. Z toho vyplýva, že v rámci variantu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu patriaceho do schémy schválenej pomoci mohli byť záruky poskytnuté len MSP v ťažkostiach. Podľa spolkovej krajiny Sasko sa to netýkalo variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci, čo potvrdzuje list z 19. decembra 1996 (pozri bod 6 vyššie).
45 Okrem toho spolková krajina Sasko tvrdí, že z korešpondencie medzi Spolkovou republikou Nemecko a Komisiou, akou je list z 2. marca 1998 (pozri bod 7 vyššie), vyplýva, že na úrovni spolkových krajín, ako aj na úrovni spolkovej republiky existovali viaceré podobné záručné programy. Z dôvodu významu regionálnej podpory bolo potrebné nájsť operatívne vymedzenie pojmu „zdravé podniky“. Podľa spolkovej krajiny Sasko bolo toto hľadanie predmetom viacerých rokovaní a dlhodobej výmeny korešpondencie medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko, ktoré bolo možné ukončiť až na základe návrhu definície pojmu podnik v ťažkostiach predloženého Komisiou vo vhodnom opatrení E 16/94.
46 Vhodné opatrenie E 16/94 znova definovalo vylúčenie podnikov v ťažkostiach z regionálnej pomoci. Z nároku na regionálnu pomoc boli odvtedy vylúčené jednak podniky spĺňajúce jasné kritériá, ktoré boli následne prevzaté do bodu 5 usmernení z roku 1999, a jednak podniky, v prípade ktorých existuje riziko, že bude potrebná záruka. Táto definícia odvtedy nebola zmenená.
47 Spolková krajina Sasko ďalej uvádza, že v liste z 11. novembra 1998 (pozri bod 10 vyššie) Komisia uviedla, že otázka definície pojmu podnik v ťažkostiach ešte nebola definitívne objasnená, ale že v záujme právnej istoty sa majú uplatňovať kritériá uvedené vo vhodnom opatrení E 16/94.
48 Po druhé spolková krajina Sasko tvrdí, že korešpondencia medzi Spolkovou republikou Nemecko a Komisiou, ku ktorej došlo po prijatí usmernení z roku 1999, neuvádza žiadnu zmenu v súvislosti s uplatňovaním definície pojmu podnik v ťažkostiach nachádzajúcej sa vo vhodnom opatrení E 16/94 v prípade variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci.
49 Podľa spolkovej krajiny Sasko sa list z 1. decembra 1999 týka výlučne pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach. To isté platí v prípade listu z 20. januára 2000, v ktorom Spolková republika Nemecko prijala vhodné opatrenia stanovené v časti 6 usmernení z roku 1999, keďže uvedené opatrenia sa tiež týkali len schém pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Z tohto listu tiež vyplývalo, že pre MSP v ťažkostiach by sa mala uplatňovať definícia nachádzajúca sa v bode 5 usmernení z roku 1999.
50 Dokumenty poskytnuté listom z 30. júna 2000 sa tiež týkali len schém pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Kontrolná stupnica vo svojom bode 3.5 zhrnula programy alebo varianty programov s regionálnym cieľom. Naopak bod 4 upravoval len pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu. To platilo aj pre neskoršie zmeny bodu 4, ktorých sa týkala nasledujúca korešpondencia medzi Komisiou a nemeckou vládou.
51 Po tretie sa spolková krajina Sasko domnieva, že uplatnenie dvoch mierne odlišných definícií pojmu podnik v ťažkostiach v rámci variantu regionálnej pomoci a variantu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu patriacich do schémy schválenej pomoci vyplýva z rozdielnych cieľov uvedených variantov.
52 Variant pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu sa snažil o to, aby len MSP, ktoré spĺňajú kritériá bodu 5 usmernení z roku 1999, mohli využiť pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu. Spolková krajina Sasko uvádza, že v prípade variantu regionálnej pomoci mohli podniky využiť regionálnu pomoc, ak sa nenachádzali v ťažkostiach podľa vhodného opatrenia E 16/94, teda podľa kritérií jasne definovaných v súlade s bodom 5 usmernení z roku 1999, alebo ak bolo nepravdepodobné, že sa realizuje záruka.
53 Napokon spolková krajina Sasko tvrdí, že príznaky ťažkostí podniku uvedené v bode 6 usmernení z roku 1999 sú príliš nejasné, aby mohli vytvárať kritériá, podľa ktorých by členské štáty posúdili zlučiteľnosť zamýšľaného opatrenia pomoci s existujúcou schémou.
54 MB Immobilien a MB System tvrdia, že Komisia mala posúdiť opatrenia 2 a 3 s ohľadom na schému schválenej pomoci a v tejto súvislosti tiež uvádzajú vhodné opatrenie E 16/94. Uvádzajú, že podmienky vhodného opatrenia E 16/94 sú formulované užšie než podmienky usmernení z roku 1999. Namiesto príznakov podľa uvedených usmernení sa má v predmetnej veci uplatňovať kritérium rozpočtového práva vyplývajúce z vhodného opatrenia E 16/94. Podľa tohto kritéria nemožno záruky poskytnúť v prípade, že s veľkou pravdepodobnosťou možno očakávať, že splnenie záväzku bude požadované od ručiteľa. Spolková republika Nemecko túto definíciu prijala, a tak spolková krajina Sasko, ako aj príjemcovia mohli počítať s tým, že režim schválenej pomoci sa uplatňuje ako osobitný režim.
55 MB Immobilien a MB System tvrdia, že prispôsobenie schémy schválenej pomoci usmerneniam z roku 1999 sa týka len variantu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia navrhla oznamovať všetky záruky pre veľké podniky bez ohľadu na ich účel, ale nevyjadrila sa k tomu, že Spolková republika Nemecko tento návrh odmietla. Táto otázka ešte nebola definitívne objasnená.
56 Podľa MB Immobilien a MB System boli záruky podporujúce opatrenia na záchranu a reštrukturalizáciu v prospech podnikov v ťažkostiach v zmysle schémy schválenej pomoci obmedzené na MSP. Pokiaľ ide o regionálnu pomoc na fungovanie a investovanie, ako je uvedená vo vhodnom opatrení E 16/94, uplatnenie prísnych kritérií uvedených v bode 5 usmernení z roku 1999 malo byť doplnené o dvojitú rozpočtovú podmienku, podľa ktorej záruku nemožno poskytnúť, ak je vysoko pravdepodobné, že bude realizovaná, a záruky možno poskytnúť podnikom v ťažkostiach, len ak ručiteľ na základe posudku vypracovaného (nezávislým) audítorom a zohľadňujúceho zaručenú pôžičku konštatuje, že perspektíva pokračovania prijímajúceho podniku v činnosti je pozitívna. Okrem toho, pokiaľ ide o povinnosť oznamovať pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu veľkých podnikov v ťažkostiach, ktorá vyplýva z rozhodnutia 96/475, MB Immobilien a MB System, tvrdia, že Spolková republika Nemecko ju pre oba varianty akceptovala len pre Bádensko‑Württembersko (Nemecko) a Hamburg (Nemecko). Pokiaľ ide o variant regionálnej pomoci, schéma schválenej pomoci nebola rozhodnutím 96/475 dotknutá. Preto kritériom umožňujúcim overiť prípustnosť takýchto záruk zostalo uvedené rozpočtové kritérium, ktoré nebolo nahradené príznakmi uvedenými v usmerneniach z roku 1999.
57 Komisia navrhuje tieto výhrady zamietnuť. Spochybňuje uplatniteľnosť vhodného opatrenia E 16/94 a uvádza, že v napadnutom rozhodnutí správne použila kritériá stanovené v bodoch 4 až 6 usmernení z roku 1999.
Posúdenie Všeobecným súdom
58 Treba konštatovať, že žalobcovia nespochybňujú, že podniky v ťažkostiach sú vylúčené z variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci. Tvrdia však, že Komisia sa v súvislosti s opatreniami 2 a 3 nemohla v napadnutom rozhodnutí opierať o definíciu podniku v ťažkostiach, ktorá vyplýva z bodov 4 až 6 usmernení z roku 1999, aby vylúčila predmetné podniky z uplatnenia variantu regionálnej pomoci, ale mala použiť definíciu uvedenú vo vhodnom opatrení E 16/94, ktorá je užšia. Spolková republika Nemecko pre variant regionálnej pomoci patriaci do schémy schválenej pomoci totiž neprijala túto údajne širšiu definíciu uvedenú v usmerneniach z roku 1999. Okrem toho príznaky uvedené v bode 6 usmernení z roku 1999 sú príliš nepresné na to, aby členské štáty mohli posúdiť zlučiteľnosť finančných opatrení so schémou schválenej pomoci.
59 V súvislosti s mierou voľnej úvahy Komisie treba pripomenúť, že keď je Komisia konfrontovaná s individuálnou pomocou, o ktorej sa tvrdí, že bola uskutočnená podľa vopred schválenej schémy, nemôže ju na začiatku skúmať priamo vo vzťahu k Zmluve ES. Pred začatím akéhokoľvek konania musí byť najprv preskúmané, či sa na pomoc vzťahuje všeobecná schéma a či zodpovedá podmienkam uloženým v rozhodnutí o jej schválení. Ak by tak Komisia nepostupovala, mohla by pri skúmaní každej individuálnej pomoci znovu prehodnotiť svoje rozhodnutie o schéme schválenej pomoci, v prípade ktorého sa predpokladá predchádzajúce preskúmanie s ohľadom na článok 87 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 24).
60 Pomoc, ktorá je založená na presnom a predvídateľnom uplatnení podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení všeobecnej schémy, sa teda považuje za existujúcu pomoc a netreba ju oznamovať Komisii, ani skúmať s ohľadom na článok 87 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, C‑321/99 P, Zb. s. I‑4287, bod 83, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T‑176/01, Zb. s. II‑3931, bod 51).
61 Naopak opatrenia, na ktoré sa nevzťahujú uvedené všeobecné schémy, predstavujú novú pomoc, ktorej zlučiteľnosť so spoločných trhom musí Komisia preskúmať. Z článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 339) vyplýva, že „akékoľvek plány poskytnúť novú pomoc bude daný členský štát oznamovať Komisii v dostatočnom časovom predstihu“.
62 Okrem toho je potrebné uviesť, že rozhodovanie Komisie o súlade pomoci s predmetnou schémou patrí do rámca výkonu jej povinnosti dohliadať na uplatňovanie článkov 87 ES a 88 ES. Preto preskúmanie súladu pomoci s touto schémou zo strany Komisie nepredstavuje iniciatívu prekračujúcu rámec jej právomocí. Vzhľadom na to posúdenie zo strany Komisie nemôže byť obmedzené posúdením vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytli pomoc.
63 Čo sa týka tvrdenia, že Spolková republika Nemecko nesúhlasila s definíciou podniku v ťažkostiach, aká vyplýva z bodov 4 až 6 usmernení z roku 1999 pre variant regionálnej pomoci patriaci do schémy schválenej pomoci, z článku 17 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že Komisia získa od daného členského štátu všetky potrebné informácie na posúdenie schém existujúcej pomoci podľa článku 88 ods. 1 ES, ku ktorému pristúpi v spolupráci s ním. Ak Komisia na základe informácií predložených členským štátom dospeje k záveru, že existujúca schéma pomoci nie je alebo už ďalej nie je zlučiteľná so spoločným trhom, zašle danému členskému štátu odporúčanie navrhujúce vhodné opatrenia s cieľom zmeniť alebo zrušiť existujúcu schému pomoci podľa článku 18 nariadenia č. 659/1999.
64 V tejto súvislosti z článku 19 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že „ak daný členský štát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich [o tom – neoficiálne znenie] Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o ňom členský štát. Z tohto článku tiež vyplýva, že „členský štát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslušné [členský štát bude na základe tejto akceptácie povinný prijať vhodné – neoficiálny preklad] opatrenia“.
65 V predmetnej veci v súlade s vhodnými opatreniami podľa usmernení z roku 1999 (pozri bod 4 vyššie) Spolková republika Nemecko poskytla Komisii listom z 1. decembra 1999 zoznam schém pomoci, ktoré ostali v platnosti po 30. júni 2000 a majú byť podľa uvedeného listu prispôsobené vhodným opatreniam. Schéma schválenej pomoci je uvedená na tomto zozname. Listom z 20. januára 2000 prijala Spolková republika Nemecko vhodné opatrenia navrhnuté v časti 6 usmernení z roku 1999.
66 Podľa žalobcov však Spolková republika Nemecko súhlasila len s vhodnými opatreniami pre schémy pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, a teda len pre variant pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu patriaci do schémy schválenej pomoci. Z toho odvodzujú, že v prípade variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci sa naďalej uplatňuje definícia podniku v ťažkostiach nachádzajúca sa vo vhodnom opatrení E 16/94.
67 Túto úvahu treba zamietnuť.
68 Komisia vlastne správne uvádza, že korešpondencia Spolkovej republiky Nemecko v spise nerozlišuje medzi rôznymi variantmi schémy schválenej pomoci. Táto schéma je bez upresnenia uvedená najmä v liste z 1. decembra 1999. List z 20. januára 2000 je tiež všeobecný. Nebolo teda preukázané, že by existovalo nejaké výslovné vylúčenie uplatnenia usmernení z roku 1999 v prípade variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci.
69 Okrem toho kontrolná stupnica, ktorá, ako vyplýva z listu z 30. júna 2000, je neoddeliteľnou súčasťou nemeckých záručných schém – pričom v tejto oblasti preberá vhodné opatrenia –, a najmä jej bod 4.1, výslovne odkazuje na povinnosť individuálneho oznámenia v prípade pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu určenú veľkým podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 1999. Z bodu 4.1 kontrolnej stupnice teda vyplýva, že Spolková republika Nemecko súhlasila s tým, že každá záruka, ktorú možno považovať za pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu (s výnimkou záruk poskytnutých v rámci schém pomoci MSP, ktoré spĺňajú aspoň jedno z troch kritérií stanovených v bode 5 usmernení z roku 1999, pozri bod 78 nižšie), musí byť individuálne oznámená Komisii v súlade s usmerneniami z roku 1999.
70 Je pravda, ako uvádza spolková krajina Sasko, že príslušná korešpondencia v určitých súvislostiach výslovne odkazuje na „schémy pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“. Napríklad v liste z 1. decembra 1999 je zmienka o prispôsobení všetkých „schém pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“ platných po 30. júni 2000 usmerneniam z roku 1999. To isté platí v prípade kontrolnej stupnice. To je úplne v súlade s oddielom 6.3 usmernení z roku 1999, ktorý požaduje prispôsobenie „existujúcich schém záchrany a reštrukturalizácie v duchu týchto usmernení“.
71 V rozpore s tým, čo tvrdí spolková krajina Sasko, však z týchto odkazov na „schémy pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“ nevyplýva, že prijatie vhodných opatrení Spolkovou republikou Nemecko bolo obmedzené na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu patriacu do schémy schválenej pomoci.
72 Hoci sa uvedené prijatie vhodných opatrení podľa usmernení z roku 1999 týkalo len existujúcich schém na záchranu a reštrukturalizáciu, neznamená to, že spolková krajina Sasko mohla pri priznaní finančných výhod podnikom, ktoré sa mohli nachádzať v ťažkostiach, neprihliadať na usmernenia z roku 1999 po tom, ako 9. októbra 1999 nadobudli účinnosť a po tom, ako Spolková republika Nemecko súhlasila s vhodnými opatreniami, ktoré sú ich súčasťou. To platí aj v prípade, že sa na uvedené výhody vzťahovali a priori podmienky existujúcich regionálnych schém pre oblasť, ktorá, ako je uvedené v bode 10 napadnutého rozhodnutia, má nárok na podporu v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) ES.
73 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že výnimka uvedená v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES týkajúca sa regionálnej pomoci predpokladá v prípade, že ide o pomoc na záchranu, že existuje skutočný reštrukturalizačný plán, aby mohli byť pozitívne účinky pomoci na regionálny rozvoj trvalé (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C‑305/89, Zb. s. I‑1603, bod 36) a aby kompenzovali deformačné účinky na hospodársku súťaž.
74 Z bodu 3 usmernení z roku 1999, ktoré sú pre Komisiu záväzné a ktoré mohla prijať na účely výkonu svojej širokej miery voľnej úvahy pri uplatnení článku 87 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T‑171/02, Zb. s. II‑2123, body 94 a 95 a tam citovanú judikatúru) vyplýva, že „pomoc na záchranu firiem [podnikov – neoficiálny preklad] v ťažkostiach pred konkurzom a pomáhajúca im v reštrukturalizácii sa môže považovať za legitímnu záležitosť iba za určitých podmienok“. Práve z tohto dôvodu stanovujú usmernenia z roku 1999, najmä v bode 17, povinnosť oznamovať Komisii vopred každé financovanie pre podnik nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach poskytované alebo garantované štátom, pričom uvádzajú, že v rámci preskúmania tohto oznámenia Komisia prihliada k regionálnym dôvodom uvedeným v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, ako to vyplýva z bodov 19 a 20 uvedených usmernení.
75 Z uvedeného vyplýva, že v čase skutkových okolností veci samej mala Spolková republika Nemecko pred poskytnutím pomoci veľkému podniku, ktorý sa nachádzal v prinajmenšom problematickej ekonomickej situácii – čo bol nepochybne prípad skupiny Biria –, určiť, či šlo o podnik v ťažkostiach podľa kritérií stanovených v bodoch 4 až 6 usmernení z roku 1999. Ak šlo o tento prípad, vzťahovala sa na predmetnú pomoc povinnosť individuálneho oznámenia.
76 Z toho tiež vyplýva, že tvrdenie žalobcov týkajúce sa existencie špecifickej definície pojmu podnik v ťažkostiach v rámci variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci treba zamietnuť. Súhlas s paralelnou existenciou rôznych definícií podniku v ťažkostiach by v podstate mohol viesť k tomu, že podnik, ktorý je podľa usmernení z roku 1999 v ťažkostiach, by mohol získať štátnu pomoc bez povinnosti oznámenia a bez dodržania usmernení z roku 1999. Takáto situácia by však bola v rozpore so štruktúrou článku 87 ods. 1 a 3 ES a článku 88 ods. 3 ES, ako je zdôraznené v usmerneniach z roku 1999 (pozri bod 74 vyššie).
77 Čo sa týka tvrdení žalobcov, podľa ktorých sú príznaky uvedené v bode 6 usmernení z roku 1999 príliš neurčité na to, aby ich členský štát mohol použiť v rámci posúdenia zlučiteľnosti opatrenia zamýšľanej pomoci s existujúcou schémou, treba pripomenúť, že Komisia správne uvádza, že v prípade pochybností týkajúcich sa kvalifikácie situácie prijímajúceho podniku musí členský štát predmetné opatrenie oznámiť.
78 Okrem toho pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov vyplývajúce z porovnania kritérií vhodného opatrenia E 16/94 a bodu 5 usmernení z roku 1999, ako aj zo skutočnosti, že časť korešpondencie medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko po prijatí usmernení z roku 1999 odkazovala len na kritériá uvedeného bodu 5, treba uviesť, že zo znenia usmernení z roku 1999 a najmä z ich časti 4 (pozri bod 3 vyššie) jasne vyplýva, že povolené sú už len schémy pomoci pre podniky v ťažkostiach týkajúce sa MSP. Z toho tiež vyplýva, že aby bolo možné posúdiť, či sa tieto podniky nachádzajú v ťažkostiach, sú a priori relevantné len prísne kritériá stanovené v bode 5 usmernení z roku 1999. Mimo rámca uplatnenia uvedených prísnych kritérií je potrebné individuálne oznámenie. Aj keď korešpondencia medzi Spolkovou republikou Nemecko a Komisiou po prijatí usmernení z roku 1999 mohla obsahovať diskusiu týkajúcu sa definície podniku v ťažkostiach, tak ako vyplýva z bodu 5 usmernení z roku 1999, na účely definovania rámca posúdenia schém naďalej schválenej pomoci, nemožno z toho odvodzovať, ako pravdepodobne tvrdia žalobcovia, že Spolková republika Nemecko prijala len túto definíciu, ani že odmietla možnosť použiť definíciu podniku uvedenú v bode 6 usmernení z roku 1999 mimo osobitného kontextu schém pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu MSP.
79 Napokon treba spresniť, že ako tvrdí Komisia a ako vyplýva z listu z 23. januára 2006, Spolková republika Nemecko obhajovala posúdenie opatrení 2 a 3 podľa bodu 6 usmernení z roku 1999. Okrem toho ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo spisu nevyplýva, že by sa Spolková republika Nemecko v rámci správneho konania odvoláva na vhodné opatrenie E 16/94, a žalobcovia ani netvrdia opak.
80 Z uvedeného vyplýva, že netreba prihliadať na celú korešpondenciu medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko pred rokom 1999. Tiež treba odmietnuť údajne užšiu definíciu podniku v ťažkostiach nachádzajúcu sa vo vhodnom opatrení E 16/94 z dôvodu, že nie je na účely rozhodnutia tohto sporu relevantná.
81 Komisia preto tým, že posúdila situáciu predmetných podnikov v napadnutom rozhodnutí podľa kritérií usmernení z roku 1999, vrátane ich bodu 6, a nie podľa kritérií vhodného opatrenia E 16/94, neporušila ani právo Spoločenstva, ani režim schválenej pomoci.
82 Výhrady uvedené v rámci žalôb vo veciach T‑102/07 a T‑120/07 založené na porušení režimu schválenej pomoci preto treba zamietnuť.
2. O výhrade týkajúcej sa označenia prijímajúcich podnikov za podniky v ťažkostiach
83 MB Immobilien a MB System po prvé tvrdia, že podnik prijímajúci opatrenie 1, Bike Systems, sa v marci 2001 nenachádzal v ťažkostiach. Keďže schéma schválenej pomoci sa týka štátnych záruk a opatrenie 1 je vkladom tichého spoločníka, ktorý bol poskytnutý mimo tohto rámca, MB Immobilien a MB System v súvislosti s ním nespochybňujú použitie definície podnik v ťažkostiach uvedenej v usmerneniach z roku 1999.
84 Po druhé tak spolková krajina Sasko, ako aj MB Immobilien tvrdia, že podniky prijímajúce opatrenia 2 a 3, Sachsen Zweirad a Biria GmbH, sa v čase poskytnutia záruk nenachádzali v zmysle vhodného opatrenia E 16/94 v ťažkostiach. V tejto súvislosti z analýzy uvedenej vyššie vyplýva, že Komisia oprávnene založila napadnuté rozhodnutie na definícii pojmu podnik v ťažkostiach nachádzajúcej sa v usmerneniach z roku 1999. Z toho vyplýva, že výhrady založené na skutočnosti, že prijímajúce podniky sa nenachádzali v ťažkostiach podľa vhodného opatrenia E 16/94, treba zamietnuť ako neúčinné.
85 Po tretie spolková krajina Sasko tvrdí, že Sachsen Zweirad, resp. Biria GmbH, neboli v marci 2003, resp. decembri 2003, podnikmi v ťažkostiach v zmysle kritérií usmernení z roku 1999.
86 Okrem toho aj MB Immobilien a MB System vo svojich replikách subsidiárne tvrdia, že hoci sa uplatňovali usmernenia z roku 1999, treba sa domnievať, že Sachsen Zweirad a Biria GmbH sa nenachádzali v ťažkostiach. Túto výhradu však treba vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu porušenia článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, podľa ktorého musí návrh obsahovať predmet sporu a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu. Toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne bez ďalších dodatočných informácií. Na zabezpečenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, vyplývali prinajmenšom stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom, z jej samotného textu (uznesenie Súdu prvého stupňa z 11. júla 2005, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑294/04, Zb. s. II‑2719, bod 23).
87 Z toho vyplýva, že preskúmanie prípadného nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila pri uplatnení kritérií vyplývajúcich z usmernení z roku 1999 na situáciu Sachsen Zweirad a Biria GmbH, sa obmedzí na preskúmanie tvrdení predložených v tejto súvislosti spolkovou krajinou Sasko.
88 Ďalej bude, teda na základe usmernení z roku 1999 preskúmané, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia jednak tým, že charakterizovala Bike Systems ako podnik nachádzajúci sa v marci 2001 v ťažkostiach, a jednak tým, že charakterizovala Sachsen Zweirad a Biria GmbH ako podniky nachádzajúce sa v ťažkostiach v marci 2003 a decembri 2003.
O otázke, či Bike Systems bol v marci 2001 podnikom v ťažkostiach
Tvrdenia účastníkov konania
89 Po prvé MB Immobilien a MB System tvrdia, že dôvody uvedené v bode 61 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých bol Bike Systems označený za podnik v ťažkostiach, nie sú v súlade s príslušnými kritériami alebo príznakmi v zmysle usmernení z roku 1999 a sú neúplné. Sama Komisia konštatovala, že Bike Systems nebol v úpadku, ale neuviedla žiadne konštatovanie týkajúce sa súvahy prijímajúcich podnikov, a teda kritérií uvedených v usmernení. Okrem toho z obmedzenej reštrukturalizácie nemožno automaticky odvodiť, že vyhliadky podniku sú neisté; k tomu treba dospieť na základe podrobnejších zistení. Okrem toho Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že Bike Systems prevzala zdravá spoločnosť. Vzhľadom na to, že z dôvodu plánu oživenia došlo k zmene vlastníka, Komisia mala na účely prijatia adekvátneho stanoviska v súvislosti s vyhliadkami podniku preskúmať ekonomickú váhu preberajúcej spoločnosti. Navyše straty alebo záporné vlastné imanie nemuseli nutne znamenať, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, ako dosvedčovali aj kritériá vyplývajúce z usmernení z roku 1999.
90 Po druhé MB Immobilien a MB System tvrdia, že Komisia neanalyzovala záväzný odporúčajúci list (harte Patronatserklärung) spoločnosti Biria GmbH zo 6. marca 2001 (ďalej len „odporúčajúci list“) napriek tomu, že na existenciu tohto dokumentu sa Spolková republika Nemecko odvolala v liste z 31. januára 2005. Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že gbb mala k dispozícii – pokiaľ ide o povinnosti, ktoré vznikli na základe zmluvy o vklade tichého spoločníka – záruku Biria GmbH a že z tohto dôvodu sa mohla v prípade nesplatenia obrátiť na podnik, ktorý nebol podnikom v ťažkostiach. Komisia uznala, že nepreskúmala odporúčajúci list, ktorý Biria GmbH vystavila v prospech Bike Systems, hoci o tejto skutočnosti vedela. Je potrebné rozlišovať medzi záväznými odporúčajúcimi listami (harte Patronatserklärungen) a nezáväznými odporúčajúcimi listami (weiche Patronatserklärungen). V rámci záväzného odporúčajúceho listu nie je ručiteľ dlžníkom, ktorý je vyzvaný plniť až po hlavnom dlžníkovi, ale je dlžníkovým solidárnym spoludlžníkom.
91 Tejto úvahe neodporuje skutočnosť, že nemecká vláda v liste z 23. januára 2006 uviedla, že súhlasí s vysvetleniami Komisie, podľa ktorých je vklad tichého spoločníka porovnateľný s podriadeným úverom, ktorého riziko je z dôvodu neexistencie záruk vyššie ako riziko klasickej bankovej pôžičky určenej na financovanie investície, takže provízia za takýto vklad tichého spoločníka musí byť jednoznačne vyššia ako referenčná sadzba Európskej únie účinná v deň poskytnutia. Keď Komisia uvádza, že s ohľadom na toto abstraktné vyhlásenie nemala nijaký dôvod detailnejšie preskúmať kvalifikáciu odporúčajúceho listu a v súvislosti s ním položiť otázky, zabúda, že o ňom vedela a bola povinná poučiť členský štát, alebo mu aspoň položiť otázky.
92 Po tretie MB Immobilien a MB System tvrdia, že Komisia nezohľadnila audítorskú správu týkajúcu sa ročnej účtovnej závierky k 31. decembru 2002 a výročnej správy Bike Systems za rok 2002 (ďalej len „správa o audite ročnej účtovnej závierky Bike Systems za rok 2002“), o ktorej vedela a v ktorej bolo uvedené, že prezentácia a posúdenie aktív v súvahe k 31. decembru 2002 umožňovali vychádzať z predpokladu, že vyhliadky sú pozitívne. Komisia nikdy nespomenula solventnosť preberajúceho podniku. MB Immobilien a MB System nesúhlasia s tvrdením Komisie, podľa ktorého nemá správa o audite ročnej účtovnej závierky Bike Systems za rok 2002 žiadnu váhu, pokiaľ ide o posúdenie rozhodnutí prijatých v roku 2001. Okrem toho sama takéto odôvodnenie a posteriori použila.
93 Po štvrté MB Immobilien a MB System uvádzajú, že tvrdenia Komisie týkajúce sa období po napadnutom rozhodnutí nemôžu slúžiť na odôvodnenie tohto rozhodnutia.
94 Komisia tvrdenia MB Immobilien a MB System spochybňuje.
Posúdenie Všeobecným súdom
95 Na úvod treba spresniť, že zo žaloby vo veci T‑120/07 vyplýva, že výhrady MB Immobilien a MB System, ktoré predložili v rámci svojho druhého dôvodu, sa týkajú jednak označenia Bike Systems za podnik v ťažkostiach a jednak určenia prvku pomoci, konkrétne rozsahu zvýšenia uplatneného Komisiou.
96 Čo sa týka určenia prvku pomoci v opatrení 1, treba konštatovať, že druhý dôvod neobsahuje žiadne podrobnejšie vysvetlenie v porovnaní s výhradou MB Immobilien a MB System uvedenou v rámci tohto dôvodu v žalobe vo veci T‑120/07, podľa ktorého Komisia dostatočne neprihliadala na skutočnosť, že provízia, ktorá je o viac ako 600 základných bodov vyššia ako referenčná úroková sadzba, dostatočne zohľadňuje zvýšené riziko nesplatenia zo strany podniku v ťažkostiach. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 86 vyššie musí byť teda vyhlásený za neprípustný. Tvrdenia smerujúce proti určeniu prvku pomoci v porovnaní s referenčnou trhovou sadzbou nachádzajúce sa v treťom dôvode žaloby vo veci T‑120/07 týkajúcom sa nedostatku odôvodnenia budú preskúmané v rámci posúdenia výhrad založených na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
97 Druhý žalobný dôvod vo veci T‑120/07 a preskúmanie prípadných nesprávnych posúdení sa teda obmedzia na otázku, či sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že Bike Systems bol v čase poskytnutia opatrenia 1 podnikom v ťažkostiach na základe kritérií vyplývajúcich z usmernení z roku 1999.
98 Je potrebné pripomenúť, že zisťovanie, ktoré musí Komisia vykonať, zahŕňa zohľadnenie a posúdenie komplexných hospodárskych skutočností a okolností. Keďže súd Spoločenstva nemôže svojím posúdením skutkového stavu a komplexných hospodárskych okolností nahrádzať posúdenie Komisie, musí sa kontrola Súdu prvého stupňa v dôsledku toho obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových okolností, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T‑111/01 a T‑133/01, Zb. s. II‑1579, bod 91 a tam citovanú judikatúru).
99 Čo sa týka situácie Bike Systems v marci 2001, treba pripomenúť, že Komisia v bode 61 napadnutého rozhodnutia uvádza:
„... V Bike Systems bola platobná neschopnosť odvrátená až prijatím plánu o riešení [na prekonanie – neoficiálny preklad] platobnej neschopnosti. Vyhliadky podniku do budúcnosti boli neisté, lebo sa uskutočnila len obmedzená reštrukturalizácia. Podľa súvahy za rok 2001 podnik ešte stále vykazoval straty. Vlastné imanie bolo naďalej záporné, aj keď to kvôli existencii tichých rezerv nevyvolalo platobnú neschopnosť. Na základe toho treba Bike Systems v uvedenej dobe považovať za podnik v ťažkostiach.“
100 Analýza situácie v Bike Systems je teda založená na existencii plánu na prekonanie platobnej neschopnosti, obmedzenej reštrukturalizácii, z ktorej vyplývalo, že vyhliadky do budúcnosti boli neisté, stratách, ktoré sú uvedené v súvahe za rok 2001, a zápornom vlastnom imaní.
101 MB Immobilien a MB System po prvé uvádzajú, že uvedené faktory sa nenachádzajú v usmerneniach z roku 1999 a dostatočne právne nepodporujú záver Komisie, podľa ktorého bol Bike Systems v ťažkostiach.
102 Toto tvrdenie nemožno prijať.
103 Pokiaľ ide o rámec analýzy usmernení z roku 1999, treba pripomenúť, že ich bod 4 sa obmedzuje na všeobecné konštatovanie, že podnik sa považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, keď je neschopný, či už prostredníctvom svojich vlastných finančných zdrojov alebo prostredníctvom prostriedkov, ktoré je schopný získať od svojich majiteľov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť stratám, ktoré by ho bez vonkajšej intervencie zo strany štátnych orgánov takmer s určitosťou odsúdili na ukončenie podnikania v krátkodobom alebo v strednodobom časovom horizonte.
104 Okrem toho zo znenia bodov 5 a 6 usmernení z roku 1999 vyplýva, že hoci sa podnik podľa usmernení považuje za podnik v ťažkostiach „v každom prípade“ vtedy, ak došlo k úbytku podstatnej časti jeho základného imania, to, že je vo finančných ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 1999, možno preukázať aj inými dôkazmi, akými sú príznaky vymenované v bode 6, a to aj keď nestratil značnú časť svojho základného imania (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T‑349/03, Zb. s. II‑2197, bod 185).
105 Z tejto judikatúry možno tiež odvodiť jednak to, že významné zníženie základného imania predstavuje veľmi vážny faktor znamenajúci, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, a jednak to, že existuje určitý počet ekonomických faktorov, ktorých neúplný zoznam sa nachádza v bode 6 usmernení z roku 1999 (pozri použitie slova „ako“ v rozsudku Corsica Ferries France/Komisia, už citovanom v bode 104 vyššie, bod 185) a ktoré tiež môžu preukázať existenciu tohto stavu, a to aj v prípade absencie úbytku podstatnej časti základného imania alebo platobnej neschopnosti v zmysle bodu 5 usmernení z roku 1999.
106 V prejednávanej veci uvádza napadnuté rozhodnutie existenciu záporného vlastného imania, čo možno v rozpore s tým, čo tvrdia MB Immobilien a MB System, považovať za významný indikátor ťažkej finančnej situácie podniku, a to aj nad rámec osobitných okolností uvedených v bode 5 usmernení z roku 1999.
107 V rozhodnutí sa tiež uvádzajú ďalšie príznaky, najmä pokračovanie strát v priebehu roku opatrenia 1. Hoci tento faktor nie je uvedený v neúplnom zozname príznakov v bode 6, ktorý uvádza rastúce straty, nemožno jeho relevantnosť v rámci analýzy finančnej situácie podniku poprieť, ak sa týka situácie existujúcej pred alebo počas poskytnutia pomoci, čo MB Immobilien a MB System nespochybňujú.
108 Pokiaľ ide o plán na prekonanie platobnej neschopnosti, z odpovedí MB System a Komisie na písomné otázky Súdu prvého stupňa vo veci T‑120/07 vyplýva, že konkurzné konanie má v nemeckom práve za cieľ ozdraviť podnik v platobnej neschopnosti v momente, keď je ešte možné vyhnúť sa konkurzu, a predpokladá predloženie plánu na prekonanie platobnej neschopnosti.
109 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bod 5 písm. c) usmernení z roku 1999 odkazuje na situáciu podniku, ktorý bez ohľadu na právnu formu spĺňa „podľa vnútroštátnych právnych predpisov kritériá na to, aby sa stal predmetom konkurzného konania založeného na jeho platobnej neschopnosti“, ako na faktor svedčiaci o tom, že ho v každom prípade treba považovať za podnik v ťažkostiach. Situácia Bike Systems v marci 2001 určite nekorešpondovala so situáciou opísanou v uvedenom bode 5 písm. c), lebo spoločnosť práve vyšla z konkurzného konania. Ako však potvrdila Komisia v odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu a na pojednávaní, v napadnutom rozhodnutí usúdila, že plán na prekonanie platobnej neschopnosti umožnil Bike Systems platobnú neschopnosť prekonať, ale že jeho situácia ostala nestála, najmä preto, že jeho reštrukturalizácia bola obmedzená, pričom tento faktor bol zohľadnený ako príznak ťažkostí podľa bodu 6 usmernení z roku 1999.
110 Pokiaľ ide ďalej o rozsah tejto reštrukturalizácie, MB System síce pripúšťa, že pôvodná reštrukturalizácia Bike Systems bola obmedzená v tom zmysle, že bolo potrebné spoločnosť čo najrýchlejšie vyňať z konkurzného konania s cieľom umožniť pokračovanie jej činností a že šlo hlavne o vyrovnanie dlhov, ale tvrdí tiež, že Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že situácia podniku, ktorý vyšiel z konkurzného konania, je podobná ako situácia novej spoločnosti, lebo už nemá dlhy. Navyše podľa MB System veritelia verili, že dôjde k ozdraveniu Bike Systems, keďže súhlasili s plánom na prekonanie platobnej neschopnosti. MB System sa domnieva, že po tom, ako Bike Systems prevzala skupina Biria, ktorá bola druhou skupinou na trhu, mala úplne iné ekonomické vyhliadky.
111 Napriek faktorom, ktoré uviedli MB Immobilien a MB System, treba konštatovať, že konkurzné konanie týkajúce sa Bike Systems bolo ukončené až v decembri 2000, to znamená len tri mesiace pred poskytnutím opatrenia 1. Za týchto podmienok a s prihliadnutím na skutočnosť, že šlo hlavne o reštrukturalizácia záväzkov bez významných prevádzkových zmien, sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, že situácia Bike Systems v marci 2001 zostávala nestála a jej vyhliadky boli neisté, a to napriek dôvere, ktorú mohli banky prejaviť v súvislosti s uvedenými vyhliadkami.
112 Pokiaľ ide o údajnú absenciu zohľadnenia situácie zdravého podniku nadobúdajúceho spoločnosť Bike Systems, teda o výhradu, ktorá – ako vyplýva z odpovede na písomné otázky Všeobecného súdu – odkazuje na zahrnutie Bike Systems do skupiny Biria počas obdobia reštrukturalizácie, treba konštatovať, že tvrdenie MB Immobilien a MB System nie je dostatočne odôvodnené, a najmä nevysvetľuje, ktoré osobitné skutočnosti prednesené počas správneho konania Komisia nezohľadnila. Odkaz na postavenie skupiny Biria na trhu v odpovedi na otázku Všeobecného súdu v priebehu pojednávania v tejto súvislosti nestačí, a preto treba túto výhradu vyhlásiť za neprípustnú v súlade s judikatúrou citovanou v bode 86 vyššie. V každom prípade, tak ako tvrdí Komisia, spoločnosťou povinnou zaplatiť províziu za opatrenie 1 je Bike Systems, a nie nadobúdateľ, a nemožno vychádzať z toho, že nadobúdajúci podnik svojej dcérskej spoločnosti pomôže, pokiaľ ide o splatenie takéhoto dlhu.
113 Po druhé MB Immobilien a MB System tvrdia, že Komisia mala analyzovať odporúčajúci list.
114 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že aby si dotknutý členský štát splnil svoju povinnosť spolupráce s Komisiou, je povinný poskytnúť všetky údaje umožňujúce tejto inštitúcii overiť, či sú splnené podmienky výnimky, o ktorú žiada (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T‑17/03, Zb. s. II‑1139, bod 48 a tam citovanú judikatúru).
115 Okrem iného treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť zákonnosť aktu Spoločenstva posudzovaná podľa skutkového a právneho stavu jestvujúceho v čase prijatia tohto aktu a hodnotenia vykonané Komisiou môžu byť preskúmané len na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, keď k týmto hodnoteniam dospela (pozri rozsudok Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, už citovaný v bode 114 vyššie, bod 54 a tam citovanú judikatúru).
116 Ak totiž Komisia umožnila dotknutým osobám účinne predložiť ich pripomienky, nemôže sa jej vytýkať, že neprihliadla na prípadné skutkové okolnosti, ktoré jej mohli byť, ale neboli, predložené počas správneho konania, pričom Komisia nie je povinná bez návrhu a na základe domnienok preskúmať, aké skutočnosti jej mohli byť predložené (pozri rozsudok Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, už citovaný v bode 114 vyššie, bod 54 a tam citovanú judikatúru.
117 V prejednávanej veci treba konštatovať, že odporúčajúci list nebol Komisii predložený počas správneho konania. Je však pravda, že jeho existenciu Spolková republika Nemecko spomenula v liste z 31. januára 2005 takto:
„Strategické spojenie vytvorené skupinou Biria (najmä zoskupenie nákupu a dodávky materiálov) umožňuje domnievať sa, že vyhliadky Bike Systems sú pozitívne a že reštrukturalizácia bude úspešná. Odporúčajúci list požadovaný [Sachsen Zweirad] a Biria GmbH v súvislosti s poskytnutím [vkladu tichého spoločníka] by mal zaručiť, že tieto podniky aktívne podporia vývoj Bike Systems.“
118 V tejto súvislosti treba uviesť, ako uvádza Komisia, že skutočnosť, že Spolková republika Nemecko v jedinej vete uviedla, že v rámci refinancovania predmetnej spoločnosti existovala pretrvávajúca záruka pomoci zo strany materskej spoločnosti, nutne neznamená, že Bike Systems by mal byť bez ďalších dôkazov, napríklad pokiaľ ide o finančnú situáciu autora odporúčajúceho listu ku dňu opatrenia 1, v budúcnosti ohodnotený inak, ani že jeho vyhliadky sa tým zmenili. V každom prípade by Komisia musela mať k dispozícii originálny dokument, aby mohla vyhodnotiť záväzný charakter odporúčajúceho listu.
119 Z toho vyplýva, že za opísaných okolností a v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 114 až 116 vyššie možno zhrnúť, že Komisia nemusela od Spolkovej republiky Nemecko žiadať vysvetlenia v súvislosti s vplyvom odporúčajúceho listu na finančnú situáciu Bike Systems. Preto treba dospieť k záveru, že Komisia nekonala protiprávne, keď nepristúpila k neskoršiemu preskúmaniu odkazu na odporúčajúci list uvedený v liste z 31. januára 2005.
120 Po tretie, pokiaľ ide o nezohľadnenie správy o audite ročnej účtovnej závierky Bike Systems za rok 2002 v napadnutom rozhodnutí, je zrejmé, že finančná situácia Bike Systems v roku 2002 nie je relevantná na účely posúdenia zákonnosti opatrenia 1 prijatého v marci 2001. Judikatúra v tejto súvislosti jasne spresňuje, že otázku, či opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, treba posúdiť s ohľadom na situáciu, ktorá existovala v čase prijatia tohto opatrenia. Ak by Komisia prihliadala k neskorším skutočnostiam, zvýhodnila by vlastne členské štáty, ktoré si nesplnili povinnosť oznámiť pomoc, ktorú hodlajú poskytnúť, v štádiu plánu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T‑152/99, Zb. s. II‑3049, bod 53).
121 Po štvrté, pokiaľ ide o odkazy Komisie na situáciu v rokoch 2002 a 2003 a na okolnosti, za akých bolo opatrenie 1 ukončené v roku 2005, tieto odkazy nie sú relevantné pre rozhodnutie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 120 vyššie.
122 Z uvedeného vyplýva, že faktory uvedené v bode 61 napadnutého rozhodnutia sú v súlade s usmerneniami z roku 1999 a že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že Bike Systems sa v marci 2001 nachádzal v ťažkostiach.
O otázke, či Sachsen Zweirad a Biria GmbH boli v marci a decembri 2003 podnikmi v ťažkostiach
123 Spolková krajina Sasko uvádza jednak všeobecné tvrdenia týkajúce sa rámca posúdenia situácie podnikov prijímajúcich opatrenia 2 a 3 a jednak zjavné chyby pri uplatnení tohto rámca na uvedené podniky.
O rámci posúdenia situácie podnikov prijímajúcich opatrenia 2 a 3
– Tvrdenia účastníkov konania
124 Spolková krajina Sasko tvrdí, že v bodoch 66 až 78 napadnutého rozhodnutia sa Komisia uspokojila s vymenovaním niekoľkých typických „symptómov“ podnikov v ťažkostiach, odkazujúc na bod 6 usmernení z roku 1999, v ktorom je kategória podnikov s nárokom na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu rozšírená na podniky, ktoré nespĺňajú kritériá uvedeného bodu 5. Podniky v ťažkostiach, ktoré by sa bez zásahu štátu dostali do platobnej neschopnosti, vykazujú vo všeobecnosti „symptómy“ vymenované v odseku 6 usmernení, alebo aspoň niektoré z nich. Prítomnosť niektorých z týchto „symptómov“ však nestačí na konštatovanie, že podnik sa nachádza v takých ťažkostiach, ktoré by ho v prípade neexistencie štátnej pomoci vytlačili z trhu.
125 Okrem toho podľa spolkovej krajiny Sasko ide prax Komisie opačným smerom. V prípade podnikov, ktoré nespĺňajú kritériá bodu 5 usmernení z roku 1999, sa vo svojich neskorších rozhodnutiach neuspokojuje s konštatovaním niekoľkých „symptómov“.
126 Navyše Komisia precenila rozsah svojej voľnej úvahy. Svojím posúdením nemôže nahradiť posúdenie orgánom, ktorý pomoc poskytol, lebo schválením schémy pomoci Komisia členskému štátu priznala určitý rozhodovací priestor. Preto jedinou úlohou, ktorú mala podľa článku 88 ods. 1 ES vykonávať, bola neustála kontrola uplatňovania schémy schválenej pomoci. Z tohto dôvodu sa spolková krajina Sasko domnieva, že na to, aby schválená schéma pomoci nevyvolávala účinky, by posúdenie úradom alebo orgánom členského štátu muselo byť pri poskytnutí pomoci zjavne nesprávne v čase prijatia rozhodnutia (a nie na základe informácií, ktoré Komisia získa následne pri uvedenej kontrole).
127 Spolková krajina Sasko okrem toho tvrdí, že voľná úvaha týkajúca sa otázky, či možno podnik považovať za podnik v ťažkostiach, je užšia v rámci schém regionálnej pomoci ako v rámci pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. V rámci pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu vyplýva protisúťažný účinok zo skutočnosti, že podnik v ťažkostiach je zvýhodnený v porovnaní s inými podnikmi. Naopak v prípade regionálnej pomoci je podnik v ťažkostiach znevýhodnený v porovnaní s inými podnikmi, ktoré dostali regionálnu pomoc na rovnaký projekt.
128 V tomto kontexte sa spolková krajina Sasko domnieva, že treba tiež rozdielne posudzovať kritériá bodu 5 a bodu 6 usmernení z roku 1999. Zatiaľ čo kritériá uvedeného bodu 5 môžu byť predmetom kontroly, „symptómy“ vymenované v uvedenom odseku 6 sa môžu objaviť tak v prípade podnikov v ťažkostiach, ako aj v prípade podnikov, ktoré nie sú v ťažkostiach. Preto ak podnik vykazuje len niektoré z týchto „symptómov“, nemožno považovať za preukázané, že posúdenie orgánu poskytujúceho pomoc, podľa ktorého podnik nie je podnikom v ťažkostiach, je zjavne nesprávne. Keďže ale kritériá bodu 5 a väčšina „symptómov“ bodu 6 neboli v prípade týchto dvoch podnikov v predmetnej dobe splnené, konštatovanie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého boli určité „symptómy“ splnené, neumožňuje a posteriori odôvodniť neuplatnenie schválenej schémy pomoci.
129 Podľa spolkovej krajiny Sasko tvrdenie Komisie, podľa ktorého Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku Corsica Ferries France/Komisia, už citovanom v bode 104 vyššie, usúdil, že prítomnosť dvoch príznakov, teda rastúcich dlhov a strát, stačí na predpokladanie, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, je mylné, lebo tento spor sa týkal rozhodnutia, v ktorom Komisia tiež konštatovala prítomnosť jedného z kritérií stanovených v bode 5 usmernení z roku 1999. Okrem toho práve dva uvedené príznaky spoločnosť Sachsen Zweirad v marci 2003 a spoločnosť Biria GmbH v decembri 2003 nevykazovali.
130 Okrem toho Komisia neposúdila správne kritériá uvedené v bode 6 usmernení z roku 1999. Vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania totiž Spolková republika Nemecko Komisii predložila tabuľku, z ktorej vyplýva, že uvedené kritériá neboli splnené. Táto tabuľka sa týkala najskôr situácie Sachsen Zweirad, keďže v roku 2001 a 2002 zaznamenal tento podnik straty, zatiaľ čo po prevzatí Biria AG (pôvodný názov) znovu realizoval zisk v roku 2003 (ako Biria GmbH). Kritériá bodu 6 usmernení boli založené na negatívnom ohodnotení (rastúce straty, rastúce skladové zásoby, pokles peňažného toku, rastúce zadlženie, stúpajúce poplatky za úroky a klesajúca alebo nulová hodnota vlastného kapitálu). Tabuľka predložená Spolkovou republikou Nemecko pritom ukazuje, že situácia sa v roku 2003 zlepšila a že ešte neexistoval nijaký z príznakov. Otázka trendu ekonomického vývoja je rozhodujúca pre posúdenie podniku z hľadiska kritérií bodu 6 usmernení z roku 1999. Solventný podnik, ktorý disponuje viac ako polovicou svojho kapitálu alebo ktorý stratil menej ako štvrtinu kapitálu v priebehu posledných dvanástich mesiacov, nespĺňa kritériá podniku v ťažkostiach v zmysle bodu 5 uvedených usmernení. Straty kapitálu preto nestačia na splnenie kritéria súvisiaceho so stratami a stanoveného v bode 6 usmernení z roku 1999, ani na kvalifikovanie podniku ako podniku v ťažkostiach, ak nie sú dosiahnuté úrovne stanovené v bode 5. Naopak, je potrebné, aby existovalo zjavné zhoršenie ekonomickej situácie. Komisia v napadnutom rozhodnutí neuznala, že ekonomická situácia predmetných podnikov sa v skutočnosti od roku 2001 zlepšila.
131 Čo sa týka tvrdenia Komisie, podľa ktorého je samotná definícia podniku v ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 1999 uvedená v ich bode 4, stačí poukázať na to, že v napadnutom rozhodnutí túto definíciu neuplatnila. Je potrebné okrem toho uviesť, že z tohto kritéria nevyplýva, že podnik možno považovať za podnik v ťažkostiach, keď nie je schopný sústrediť vlastné imanie alebo úvery na financovanie plánov potrebných na zlepšenie jeho ekonomickej situácie. To vyplýva najmä z dokumentu Komisie SEC (2005) 795 s názvom „Akčný plán štátnej pomoci ‑ Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 predložený Komisiou“ (ďalej len „akčný plán“), podľa ktorého možno takúto situáciu vysvetliť tiež zlyhaním trhu. Variant regionálnej pomoci patriaci do schválenej schémy pomoci možno uplatniť len vtedy, keď nie je možné pre projekt nájsť nijaké iné financovanie, a to aj v prípade podnikov, ktoré nie sú v ťažkostiach. Prax získaná v rámci uplatnenia tohto nástroja regionálnej podpory od roku 1993 ukázala, že aj podniky, ktoré nemajú hospodárske problémy, potrebujú záruku Spolkovej krajiny, aby mohli uskutočniť svoje projekty. To môže nastať v prípade, keď ich obvyklá banka reštrukturalizuje svoje portfólio a odmietne financovanie.
132 Komisiou nesúhlasí s tvrdeniami spolkovej krajiny Sasko.
– Posúdenie Všeobecným súdom
133 Z analýzy uvedenej v bodoch 103 až 105 vyššie vyplýva, že bod 6 usmernení z roku 1999 obsahuje neúplný zoznam faktorov, ktoré môžu slúžiť na preukázanie, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, hoci nedošlo k výraznému zníženiu základného imania alebo konkurznému konaniu, ako je stanovené v ich bode 5, čo sú dve okolnosti, na základe ktorých sa možno domnievať, že podnik sa nachádza v ťažkostiach. V rozpore s tým, čo tvrdí spolková krajina Sasko, v rámci usmernení z roku 1999 je teda možné na základe určitých príznakov uvedených v bode 6 alebo tiež na základe iných príznakov dospieť k záveru, že podnik sa nachádza v takých ťažkostiach, že ak nedôjde k vonkajšej intervencii zo strany štátnych orgánov, je jeho pokračovanie ohrozené.
134 Okrem toho, pokiaľ ide o paralely, ktoré hodlá spolková krajina Sasko vytvoriť s inými konaniami o štátnej pomoci, je potrebné pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia Komisie, ktoré konštatuje, že nová pomoc nespĺňa podmienky na uplatnenie výnimky v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byť posudzovaná len podľa tohto článku, a nie podľa predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, za predpokladu, že jej existencia je preukázaná (rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 177). Porovnania s inými konaniami o štátnej pomoci teda nie sú relevantné na účely preukázania, či treba splniť minimálny počet kritérií v zmysle bodu 6 usmernení z roku 1999 s ohľadom na prítomnosť alebo neprítomnosť ovplyvnenia kapitálu spoločnosti v zmysle ich bodu 5.
135 Pokiaľ ide o odkaz spolkovej krajiny Sasko na rozsudok Corsica Ferries France/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, treba uviesť, že Súd prvého stupňa v bode 191 uvedeného rozsudku uviedol, že výška strát a finančných dlhov sú samé osebe spôsobilé preukázať, že ide o podnik v ťažkostiach. Z toho ale nemožno vyvodiť, že existuje určitý minimálny počet kritérií, ktoré treba splniť, aby bolo možné označiť podnik za podnik v ťažkostiach, lebo posúdenie Súdu prvého stupňa sa osobitne vzťahovalo na skutkový stav predmetnej veci. Z toho však vyplýva, že na to, aby mohol byť podnik považovaný za podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 1999, netreba, aby boli splnené všetky kritériá vymenované v bode 6 usmernení z roku 1999.
136 Navyše pokiaľ ide o tvrdenie spolkovej krajiny Sasko, podľa ktorého je miera voľnej úvahy Komisie rôzna v kontexte schválenej schémy pomoci, v bode 62 vyššie bolo pripomenuté, že preskúmanie Komisie týkajúce sa súladu pomoci so schémou pomoci nie je iniciatívou, ktorá prekračuje rámec jej právomocí. Keďže sú podniky v ťažkostiach vylúčené z variantu regionálnej pomoci patriaceho do schémy schválenej pomoci a ich definícia je upravené usmerneniami z roku 1999, ako vyplýva z analýzy právneho rámca, ktorý sa uplatňuje na prejednávaný prípad, v bodoch 58 až 81 vyššie, Komisia mala právo overiť, či usmernenia z roku 1999 boli v prejednávanej veci správne uplatnené. Tvrdenia založené na prípadne užšej miere voľnej úvahy Komisie v súvislosti s regionálnou pomocou v porovnaní s pomocou na reštrukturalizáciu musia byť z rovnakých dôvodov zamietnuté.
137 Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie spolkovej krajiny Sasko, podľa ktorého v prípade, keď nedochádza k stratám kapitálu, ako sú opísané v bode 5 usmernení z roku 1999, treba preukázať existenciu zápornej orientácie, z judikatúry vyplýva, že dôležitosť, ktorú orientačným ukazovateľom priznávajú usmernenia, nevyhnutne nezbavuje relevantnosti iné typy ukazovateľov. Takéto ukazovatele môžu byť napriek tomu relevantné iba v prípade, ak umožňujú konštatovať existenciu skutočných a preukázaných ťažkostí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 111). Z toho vyplýva, že hoci sú ukazovatele zápornej orientácie určite veľmi dôležité na preukázanie, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, z formulácie kritérií bodu 6 usmernení z roku 1999 nemožno odvodiť žiadnu povinnosť Komisie preukázať zápornú orientáciu, ak dostatočne právne preukáže, že ide o spoločnosť, ktorej pokračovanie je v prípade neexistencie vonkajšej intervencie zo strany štátnych orgánov ohrozené.
138 Nakoniec čo sa týka odkazu spolkovej krajiny Sasko na akčný plán, uvedený dokument obhajuje častejšie využívanie ekonomického prístupu v oblasti štátnej pomoci a uvádza, že jedným z hlavných prvkov je v tejto súvislosti analýza zlyhaní trhu, ktoré môžu predstavovať dôvody, pre ktoré trhy neumožňujú dosiahnuť žiaduce ciele spoločného záujmu (body 22 a 23 akčného plánu). Treba však konštatovať, že tieto tvrdenia sú veľmi všeobecné a bez akejkoľvek súvislosti s definíciou pojmu podnik v ťažkostiach. Vôbec nepotvrdzujú tézu spolkovej krajiny Sasko, podľa ktorej mala Komisia zohľadniť skutočnosť, že problémy podniku s likviditou môžu súvisieť s určitými prechodnými ekonomickými faktormi, akým je obdobie rastu. Toto tvrdenie teda treba zamietnuť.
139 Z toho vyplýva, že všetky tvrdenia spolkovej krajiny Sasko v súvislosti so všeobecným rámcom analýzy uplatneným Komisiou na účely posúdenia, či sa predmetné prijímajúce podniky nachádzali v ťažkostiach, treba zamietnuť.
O posúdení situácie Sachsen Zweirad
– Tvrdenia účastníkov konania
140 Spolková krajina Sasko tvrdí, že v marci 2003 Sachsen Zweirad nevykazoval rastúce straty. Pripúšťa, že v rokoch 2001 a 2002 táto spoločnosť straty zaznamenala, ale že k zníženiu týchto strát došlo už v rokoch 2001 až 2002, a to z 1,274 milióna eur na 733 000 eur. V čase poskytnutia opatrenia 2 sa očakával kladný ročný výsledok v súvislosti s rokom 2003. Navyše zisky predchádzajúcich rokov neboli stratami spotrebované. Sachsen Zweirad si zachoval kladné vlastné imanie. Okrem toho od roku 2001 do roku 2002 sa jeho obrat znížil o 13,8 % na 51 miliónov eur, lebo prípadní kupujúci boli v Nemecku veľmi opatrní z dôvodu pretrvávania recesie. Na rok 2003 spoločnosť zamýšľala zvýšiť obrat a tento plán bol posúdený ako realistický, keďže jednak zdržanlivosť kupujúcich v priebehu predchádzajúceho obdobia vyvolala potrebu nasýtenia potrieb a jednak desať najväčších zákazníkov Sachsen Zweirad už pred koncom roka urobilo záväzné objednávky predstavujúce obrat prekračujúci 30 miliónov eur. Zníženie obratu teda netrvalo dlho. Spolková krajina Sasko tvrdí, že hoci Komisia konštatovala prítomnosť dvoch uvedených príznakov, nezaoberala sa ich príčinami, ani neposúdila ich vplyv na vývoj podniku. Bez takéhoto posúdenia tieto príznaky neumožňovali dospieť k záveru, či sa podnik nachádzal v ťažkostiach alebo nie.
141 Komisia ďalej uvádza problémy s likviditou, ale tieto problémy nemožno považovať za platobné problémy. Sama vysvetľuje, že je potrebné použiť externé financovanie s cieľom zaistiť rast podniku a vytvorenie pracovného kapitálu, ktorý s ním súvisí. Zložitosť získania financovania rastu na trhu neumožňuje kvalifikovať podnik ako podnik nachádzajúci sa v ťažkostiach. To platí aj o potrebe uvedenej v audítorskej správe týkajúcej sa ročnej účtovnej závierky k 31. decembru 2002 a výročnej správy Sachsen Zweirad za rok 2002 (ďalej len „správa o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002“) globálne reštrukturalizovať financovanie, aby sa znížili náklady podniku a umožnilo sa bezpečné plánovanie na dlhšie obdobie. Krátke zvyšné trvania úverov predstavovali hlavne riziko v oblasti nákladov, a nie priamo dôkaz o podstatných ťažkostiach. Okrem toho sa znížilo úrokové zaťaženie Sachsen Zweirad (z 2 miliónov eur na 1,8 milióna eur v roku 2002), takže sa z dôvodu tohto zaťaženia neočakávali žiadne platobné problémy v prípade poskytnutia záruky.
142 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami spolkovej krajiny Sasko.
– Posúdenie Všeobecným súdom
143 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES širokú mieru voľnej úvahy. Keďže súd Spoločenstva nemôže svojím posúdením skutkového stavu a komplexných ekonomických okolností nahrádzať posúdenie Komisie, musí sa preskúmanie Súdu prvého stupňa v dôsledku toho obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových okolností, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T‑68/03, Zb. s. II‑2911, bod 150 a tam citovanú judikatúru).
144 V predmetnej veci sa v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o opatrenie 2 a situáciu Sachsen Zweirad v marci 2003, uvádza:
„66. Podľa názoru [Spolkovej republiky Nemecko] Sachsen Zweirad nevykazoval žiadne vlastnosti, ktoré sú typické pre podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení [z roku 1999]. Komisia poukazuje na to, že typické symptómy, uvedené v [bode] 6 usmernení [z roku 1999], by mali byť len opornými bodmi na posudzovanie skutočnosti, či sa podnik nachádza v ťažkostiach, a nie ich brať ako podmienky [a nie podmienkami – neoficiálny preklad], ktoré musia byť splnené kumulatívne. [Sachsen Zweirad] zaznamenala v roku 2001 pri výsledku bežnej obchodnej činnosti stratu 1 274 000 [eur] a v roku 2002 vo výške 733 000 [eur]. Straty prevzala materská spoločnosť Biria v súlade s dohodou o prevode ziskov a strát. Obrat v roku 2002 oproti roku 2001 poklesol.
67. Podľa [správy o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002] mala [táto spoločnosť] tiež problémy s likviditou. Vo výročnej správe sa vyslovene uvádza, že likvidita podniku [Sachsen Zweirad] bola napätá v dôsledku vysokých nákladov na prefinancovanie tovarových zásob [na financovanie preddavkov na zásoby – neoficiálny preklad] a rastu v rámci skupiny. Podľa [tejto] správy by prežitie podniku bolo zabezpečené len vtedy, keby boli banky ochotné zachovať alebo reštrukturalizovať existujúce úverové rámce.
68. Nebezpečenstvo, že by súkromné banky nepredĺžili svoje úvery, podľa názoru [Spolkovej republiky Nemecko] nikdy neexistovalo. Nič to však nemení na konštatovaní, že likvidita podniku bola napätá. Podľa [správy o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002] mala väčšina úverov zostatkovú splatnosť menej ako päť rokov, čo pre financovanie obchodnej činnosti nie je ani trochu optimálne a zvyšuje riziká podniku. Krátkodobé úvery mali za následok aj platenie príliš vysokých (aj keď v roku 2002 oproti roku 2001 trocha nižších) úrokov, čo ešte viac zaťažovalo likviditu podniku.“
145 Z tejto časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia založila záver, podľa ktorého sa Sachsen Zweirad nachádzal v marci roku 2003 v ťažkostiach, na nasledujúcich faktoroch: po prvé na existencii strát, hoci zmenšujúcich sa, v rokoch 2001 a 2002, po druhé na obrate, ktorý sa v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 znížil, a po tretie na existencii vážnych problémov s likviditou, ktoré sú uvedené v správe o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002 a ktoré by sa ešte zhoršili prevahou krátkodobých úverov s vysokým úrokom.
146 Najprv, čo sa týka klesajúceho obratu, treba konštatovať, že toto kritérium je uvedené v bode 6 usmernení z roku 1999. Hoci uvedené kritérium samo osebe nie je významným príznakom podstatných problémov podniku, keď sú zohľadnené len dva po sebe nasledujúce roky, Komisia tiež preskúmala ďalšie kritériá, aby vyhodnotila finančnú situáciu Sachsen Zweirad.
147 Čo sa týka strát, treba konštatovať, že bod 6 usmernení z roku 1999 odkazuje na rastúce straty. Všeobecný súd sa však domnieva, že to nemôže brániť Komisii, aby zohľadnila pretrvávanie strát počas viacerých po sebe nasledujúcich období ako znak finančných problémov, hoci tieto straty nerastú. Navyše sa zdá úplne relevantné v prípade opatrenia pomoci poskytnutej v priebehu prvého štvrťroka 2003 zohľadniť v tejto súvislosti finančné výsledky prijímajúceho podniku počas dvoch predchádzajúcich rokov.
148 Okrem toho pokiaľ ide o tabuľku predloženú v prílohe žaloby, ktorá konštatuje zisk 1,7 milióna eur z finančných výkazov k 31 máju 2003 a ktorú Komisia nezohľadnila – čo jej spolková krajina Sasko vytýka –, treba poukázať na to, že ako uvádza Komisia, zlepšenie situácie prijímajúceho podniku v priebehu roka, počas ktorého bolo priznané opatrenie 2, nemôže ovplyvniť posúdenie situácie v čase poskytnutia opatrenia, a to najmä preto, lebo nemožno vylúčiť, že existencia uvedenej záruky mohla tento vývoj ovplyvniť. Ako bolo pripomenuté vyššie, judikatúra uvádza, že otázku, či opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, treba posúdiť s ohľadom na situáciu, ktorá existovala v čase prijatia tohto opatrenia. Ak by Komisia prihliadala k neskorším skutočnostiam, zvýhodnila by členské štáty, ktoré si nesplnili povinnosť oznámiť pomoc, ktorú hodlajú poskytnúť, v štádiu plánu pomoci (rozsudok HAMSA/Komisia, už citovaný v bode 120 vyššie, bod 53).
149 Ďalej čo sa týka problémov s likviditou, bod 6 usmernení z roku 1999 ich výslovne neuvádza, hoci odkazuje na pokles cash flow ako znak finančných ťažkostí.
150 Treba však konštatovať, že situácia likvidity bola v správe o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002, o ktorú Komisia oprela svoju analýzu, jasne opísaná ako znepokojujúca. Uvedená správa najmä konštatovala:
„Spoločnosť sa snažila čeliť zhoršeniu výsledkov, ktoré sa v porovnaní s rokom 2001 ešte zvýraznilo, a pristúpila k šetreniu nákladov, ktoré sa v absolútnom poňatí prejavilo najmä v oblasti mzdových nákladov a na úrovni ďalších prevádzkových nákladov. Tieto opatrenia sa však ukázali ako nedostatočné na zabránenie záporným výsledkom na konci tohto roku...
Riaditeľstvo [Sachsen Zweirad] sa tak ako v priebehu predchádzajúceho roku 2001 domnieva, že rozšírenie skupiny podnikov spojených s materskou spoločnosťou Biria AG, ktoré v roku 2002 tiež spôsobilo veľkú potrebu financovania, predstavuje hlavný zdroj rizika. Keďže záruka spolkovej republiky a spolkovej krajiny, ktorá bola najskôr prijatá za podmienky, že bude predložené vyhlásenie [Komisie] o nevznesení námietky, bola odmietnutá, prekonanie momentálnej krízy s likviditou bolo možné, najmä v priebehu zimných mesiacov, len vďaka plánu financovania vypracovaného s bankami. Dnes závisí existencia [Sachsen Zweirad] tiež od zachovania aktuálnych úverov poskytnutých bankami, a to tým skôr, že [Sachsen Zweirad] vytvoril významné zabezpečenie pre pôžičky celej skupiny Biria. Z dôvodu výšky krátkodobého financovania hrozí riziko kolísania úrokových sadzieb, ktoré môže ohroziť existenciu spoločnosti.
...
Veľké výdavky v rámci financovania preddavkov na zásoby a rast skupiny významne poznamenali situáciu v likvidite podniku, ktorá je naďalej napätá do tej miery, že existenciu podniku možno zabezpečiť len za podmienky, že banky zachovajú aktuálne poskytnuté úverové linky alebo ich reštrukturalizujú a rozšíria s ohľadom na zrušenie výkonovej záruky spolkovej republiky/spolkových krajín.
... Čo sa týka krátkodobého financovania, existuje okrem toho riziko kolísania úrokových sadzieb, ktoré môže ohroziť existenciu podniku...“
151 Z tejto situácie vyplýva, že Sachsen Zweirad sa nachádzal v ťažkej finančnej situácii a reštrukturalizoval sa. Všeobecný súd sa domnieva, že najmä vzhľadom na výšku krátkodobých úverov podliehajúcich kolísaniam úrokových sadzieb mohla Komisia právom považovať situáciu v likvidite opísanú v správe o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002 za dôkaz o ťažkej finančnej situácii, ktorá by mohla ohroziť ďalšie pretrvanie podniku bez štátneho zásahu, lebo podnik, ktorému chýba likvidita, nemôže zabezpečiť splnenie svojich krátkodobých a strednodobých záväzkov.
152 Okrem toho čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého mala Komisia zohľadniť skutočnosť, že táto napätá situácia v likvidite bola spôsobená financovaním rastu Sachsen Zweirad a že uvedená situácia nebola nutne dôkazom o ťažkostiach, treba uviesť, že správa o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002 skutočne uvádza financovanie preddavkov na zásoby a rast skupiny. Treba sa však domnievať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že pokiaľ ide o túto otázku, vychádzala z veľmi znepokojujúceho tónu tejto správy, keďže uvedená správa zjavne zohľadnila kontext rastu, ale aj tak sa zmieňuje o situácii, ktorá je naďalej napätá.
153 Okrem toho čo sa týka tvrdenia spolkovej krajiny Sasko, podľa ktorého mala Komisia zohľadniť konjunktúru a existenciu významných záväzných objednávok na konci roka 2002, Komisia v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu uviedla, že tieto informácie neboli predložené počas správneho konania, ale prvýkrát boli uvedené v žalobe. Spolková krajina Sasko, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka počas pojednávania, tieto tvrdenia nespochybnila a ani neuviedla, prostredníctvom akých dokumentov boli tieto informácie poskytnuté počas správneho konania, ale len poukázala na to, že oslabenie konjunktúry v roku 2002 predstavovalo všeobecne známy problém.
154 Za týchto okolností sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že tieto faktory nezohľadnila, keď dospela k tomu, že Sachsen Zweirad sa nachádzal v neistej ekonomickej a finančnej situácii. Z judikatúry citovanej v bode 115 vyššie vyplýva, že hodnotenia vykonané Komisiou môžu byť preskúmané len na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, keď k týmto hodnoteniam dospela.
155 Napokon čo sa týka údajného nezohľadnenia mierneho zníženia úrokového zaťaženia z 2 miliónov eur v roku 2001 na 1,8 milióna eur v roku 2002, Komisia v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu uviedla, že z bodu 68 napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že k tejto okolnosti prihliadala, ale že na posúdenie toho, či sa podnik nachádza v ťažkostiach, musela zohľadniť jeho situáciu ako celok. Aj s ohľadom na mierne zníženie finančnej záťaže sa Komisia domnieva, že sa Sachsen Zweirad nachádzal z dôvodu významných minulých strát a problémov s cash flow v ťažkostiach.
156 V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že bod 68 napadnutého rozhodnutia skutočne uvádza zníženie finančnej záťaže od roku 2001 do roku 2002. Vzhľadom na jasne zápornú analýzu situácie v likvidite Sachsen Zweirad, ako vyplýva zo správy o audite ročnej účtovnej závierky Sachsen Zweirad za rok 2002 uvedenej vyššie, sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že tento osobitný faktor nemohol mať významný vplyv na celkové posúdenie situácie uvedeného podniku v čase poskytnutia opatrenia 2.
157 Je preto potrebné dospieť k záveru, že spolková krajina Sasko nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa opierala o uvedené faktory, aby dospela k záveru, že Sachsen Zweirad sa v marci 2003 nachádzal v ťažkostiach.
O posúdení situácie Biria GmbH
– Tvrdenia účastníkov konania
158 Spolková krajina Sasko uvádza, že Komisia v bode 72 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Biria GmbH (nová) zdedila ťažkosti spoločností Biria AG (pôvodnej) a Sachsen Zweirad, ale tvrdí, že táto skutočnosť neumožňuje dospieť k záveru o tom, či sa reštrukturalizovaný podnik nachádzal v ťažkostiach. Sachsen Zweirad nebol v minulosti podnikom v ťažkostiach, takže prevzatie aktív a pasív Biria AG spoločnosťou Biria GmbH nevyhnutne nespôsobilo, že zo spoločnosti Biria GmbH sa stal podnik v ťažkostiach, čo jasne dokazuje skutočnosť, že celkové aktíva vzrástli z 24 miliónov eur 31. decembra 2002 na viac ako 34 miliónov eur 31. decembra 2003, kým cudzie zdroje vzrástli len o 4 milióny, z 22 na 26 miliónov eur. Je potrebné vychádzať len z finančných ukazovateľov reštrukturalizovanej spoločnosti, ktoré dokazujú, že podnik sa nenachádzal v ťažkostiach.
159 Okrem toho Komisia v súvislosti s Biria GmbH poukázala na vážne problémy s likviditou, ale nijako nekomentovala skutočnosť, že tieto problémy nespôsobili platobnú neschopnosť podniku a dokonca ani provizórne prerušenie platieb. Komisia tiež ignorovala skutočnosť, že išlo o problémy, s ktorými sa uvedený podnik potýkal pri financovaní svojho rastu, a nie o platobné ťažkosti vyplývajúce z problematického pomeru medzi príjmami a výdavkami.
160 Spolková krajina Sasko sa tiež domnieva, že záver, ktorý Komisia v bode 77 napadnutého rozhodnutia vyvodila z odstúpenia konzorcia bánk od financovania, nie je nevyhnutne správny. Uvedené konzorcium viedla banka D, ktorá vznikla až v roku 2001 fúziou dvoch iných bánk a ktorej zameranie je podľa tlače stále predmetom debát. To je vlastne dôvod, pre ktorý sa fúzia s bankou W, plánovaná už niekoľko rokov, stále úspešne neuskutočnila. Na otázku mandatára záruky banka D odpovedala, že konzorcium bánk odstúpilo v novembri 2003 zo strategických dôvodov, tak ako to vyplýva z listu pripojeného v prílohe žaloby. Spolková krajina Sasko tvrdí, že toto vysvetlenie nie je nepravdepodobné, ak sa vníma v kontexte pokračujúcej internej diskusie týkajúcej sa otázky, či sa banka D má alebo nemá starať o obchodných klientov s vnútroštátnou orientáciou, a konkurovať tak ľudovým družstevným bankám a sporiteľniam, ktorú sú s ňou prepojené. Hodnota pohľadávok bola v rámci vnútornej reštrukturalizácie banky upravená a výnos zo spätnej kúpy mohol byť optimalizovaný pomocou daňového plánu určeného na zabránenie všetkým alebo skoro všetkým stratám. Dve ďalšie banky sa pripojili k odstúpeniu banky D, lebo ani jedna z nich nemala v úmysle prevziať vedenie konzorcia, pričom to nemožno považovať za nezvyčajné rozhodnutie, ktoré by mohlo byť považované za dôkaz o mimoriadne vysokom riziku nesplatenia. Nič teda neumožňuje dospieť k záveru, že dotknutý podnik mal byť kvalifikovaný ako podnik v ťažkostiach.
161 Podľa spolkovej krajiny Sasko z toho vyplýva, že aj keď podniky nepochybne zvolili obchodnú stratégiu prinášajúcu množstvo rizík a mali v tejto súvislosti nedostatok kapitálu, podrobné preskúmanie kritérií vymenovaných Komisiou malo túto inštitúciu priviesť k záveru, že vo chvíli priznania opatrenia 3 sa uvedené podniky nepotýkali s ťažkosťami, ktoré by znemožnili pokračovanie ich činností, ak by im štát pomoc neposkytol. Audítorská spoločnosť poverená spolkovou krajinou Sasko v súvislosti s oboma podnikmi dospela najmä k záveru, že riziko realizácie záruky bolo také malé, že je priznanie bolo prípustné.
162 Napokon spolková krajina Sasko tvrdí, že je potrebné zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého pôvod problémov s likviditou nemá dosah na skutočnosť, či sa má podnik považovať za podnik v ťažkostiach. Rozsudok Corsica Ferries France/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie – ktorý Komisia uviedla s cieľom preukázať, že poplatková vojna nie je absolútne nekompatibilná s existenciou ťažkostí –, nemožno na prejednávanú vec uplatniť, lebo na problémy s likviditou sa nemožno pozerať ako na straty. Problémy s likviditou sa pravidelne objavujú práve v rámci financovania rastu, pretože sa musí financovať vytváranie dlhodobého kapitálu a pracovného kapitálu, ale toto vytváranie neznamená stratu. Napätá situácia v súvislosti s likviditou preto neznamená, že podnik sa musí považovať za podnik v ťažkostiach.
163 Komisia tvrdenia spolkovej krajiny Sasko spochybňuje.
– Posúdenie Všeobecným súdom
164 Pokiaľ ide o opatrenie 3 a o situáciu spoločnosti Biria GmbH v čase priznania tohto opatrenia v decembri 2003, napadnuté rozhodnutie uvádza:
„70. Biria GmbH (dnes Biria AG) bola založená s účinnosťou od 1. októbra 2003 splynutím Biria AG (stará) s dcérskym podnikom [Sachsen Zweirad].
71. Podľa názoru [Spolkovej republiky Nemecko] treba jasne rozlišovať medzi Biria GmbH (dnes Biria AG), Biria AG (stará) a [Sachsen Zweirad], pretože splynutím vznikol nový podnik. Preto by sa otázka, či bol tento podnik v momente poskytnutia záruky 9. decembra [2003] v ťažkostiach, mala posudzovať na základe počiatočnej súvahy novovzniknutého podniku. Počiatočná súvaha ukazuje, že spoločnosť Biria GmbH nemožno považovať za podnik v ťažkostiach.
72. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Podnik vzniknutý splynutím, Biria GmbH, sa nedá posudzovať oddelene od predchádzajúcej Biria AG a [Sachsen Zweirad], lebo vznikol splynutím obidvoch podnikov. Na druhej strane by zas [Inak by – neoficiálny preklad] bolo ľahké obísť klasifikovanie podniku ako podnik v ťažkostiach na základe fúzie hospodárskych subjektov alebo založením nového podniku. Bývalá Biria AG zaznamenala v roku 2002 tiež straty a mala rovnako problémy s likviditou ako [Sachsen Zweirad]. Biria GmbH prevzala všetky dlžoby a záväzky spoločnosti Biria AG (stará) a [Sachsen Zweirad]. Okrem toho Biria GmbH vlastní tie isté aktíva a vyvíja rovnakú činnosť ako Biria AG (stará) a [Sachsen Zweirad]. Komisia preto zastáva názor, že Biria GmbH prevzala ťažkosti spoločnosti Biria AG (stará) a [Sachsen Zweirad].
73. [Sachsen Zweirad] bola podľa údajov [Spolkovej republiky Nemecko] pri zlúčení hospodársky dominantná. [Sachsen Zweirad] nebola v ťažkostiach, na základe čoho nemožno automaticky predpokladať, že nová Biria AG sa nachádzala v ťažkostiach. Na rozdiel od nemeckého tvrdenia sa Komisia skôr domnieva, že spoločnosť [Sachsen Zweirad] v ťažkostiach bola. Nová Biria GmbH teda ‚zdedila‘ aj ťažkosti [Sachsen Zweirad].
74. Podľa výročnej správy za rok 2003 sa v roku pokračovalo v reštrukturalizácii a reorganizácii skupiny Biria. Tento proces sa začal už v roku 2002 a predpokladal reorganizáciu spôsobu financovania skupiny. Na základe záruky slobodného štátu Sasko za úver vo výške 24,875 mil. [eur] vypracovala skupiny Biria novú koncepciu strednodobého financovania svojich aktivít. Nová koncepcia financovania predpokladala aj výraznú zmenu úrokových sadzieb, a tým aj zníženie vysokého úrokového zaťaženia.
75. Zároveň prebehla reorganizácia združenia financujúcich bánk: tri banky vyhlásili, že sú ochotné vzdať sa svojich pohľadávok vo výške 8 567 000 [eur] – čo je značne viac ako 50 % ich pohľadávok – ak budú okamžite uspokojené ich ostatné pohľadávky. V dôsledku toho sa úver, na ktorý sa vzťahovala záruka vo výške 80 % v rámci opatrenia 3, skladal z 8 mil. [eur] úveru na prevádzkové prostriedky, 7,45 mil. [eur] kontokorentného rámca a zo sumy 9,425 mil. [eur] ako rámca na sezónne úverové potreby.
76. Biria GmbH (dnes Biria AG) mala teda v čase poskytnutia záruky závažné problémy s likviditou, a tak bola podnikom v ťažkostiach. Toto hodnotenie dokazuje aj fakt, že tri banky odstúpili od financovania aktivít spoločnosti Biria a dokonca boli ochotné vzdať sa veľkej časti svojich pohľadávok, len ak im táto okamžite splatí zvyšné pohľadávky. To dokazuje, že banky vážne pochybovali o tom, že Biria dokáže obsluhovať svoje dlhy a že je rentabilným podnikom.
77. [Spolková republika Nemecko] naproti tomu namieta, že banky odstúpili od financovania len kvôli zmene svojej obchodnej stratégie. Komisia konštatuje, že banky sa vzdali približne 50 % svojich nesplatených pohľadávok. To je aj v prípade odstúpenia bánk kvôli zmene obchodnej stratégie dôkazom toho, že úplné splatenie úverov považovali za veľmi nepravdepodobné.“
165 Z uvedenej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia založila svoj záver o tom, že spoločnosť Biria GmbH sa v decembri 2003 nachádzala v ťažkostiach, na nasledujúcich faktoroch: po prvé spoločnosť zdedila finančné ťažkosti dvoch spoločností, ktoré ju vytvorili, po druhé mala spoločnosť v čase priznania opatrenia 3 vážne problémy s likviditou a po tretie tri banky odstúpili od financovania a pri tejto príležitosti sa vzdali veľkej časti svojich pohľadávok.
166 Pokiaľ ide v prvom rade o „dedičstvo“ spoločnosti Biria GmbH, spolková krajina Sasko nesúhlasí s tvrdením, že Sachsen Zweirad sa nachádzala v ťažkostiach. Z predchádzajúcej analýzy (pozri body 144 až 157 vyššie) však vyplýva, že nebolo preukázané, že Komisia sa pri konštatovaní o opaku dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Navyše z bodu 72 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodná spoločnosť Biria AG v roku 2002 tiež zaznamenala straty a mala aj problémy s likviditou, čo spolková krajina Sasko nespochybňuje.
167 Spolková krajina Sasko však tvrdí, že Komisia mala vychádzať výhradne zo súvahy novej spoločnosti Biria GmbH a analyzovať jej finančné ukazovatele, a nie vyvodzovať abstraktné závery, podľa ktorých kombinácia dvoch spoločností nachádzajúcich sa v ťažkostiach automaticky vedie k ťažkostiam nového podniku.
168 V tejto súvislosti Všeobecný súd usudzuje, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď okrem okolností súvisiacich s hospodárskou a finančnou situáciou novej spoločnosti Biria GmbH vzala do úvahy aj situáciu dvoch spoločností, ktoré ju splynutím vytvorili. Ako totiž bolo uvedené v bode 72 napadnutého rozhodnutia a ako poznamenala pred Všeobecným súdom Komisia, nemožno dovoliť, aby sa spoločnosti vyhli oznamovacej povinnosti a predloženiu plánu reštrukturalizácie len na základe splynutia hospodárskych jednotiek alebo vytvorením nových podnikov.
169 Okrem toho pokiaľ ide o odkaz spolkovej krajiny Sasko na niektoré finančné údaje za rok 2003, najmä na celkové aktíva a výsledky hospodárenia spoločnosti Biria GmbH k 31. decembru 2003, je potrebné pripomenúť, že z judikatúry citovanej v bode 120 vyššie vyplýva, že otázku, či opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, treba posúdiť s ohľadom na situáciu, ktorá existovala v čase prijatia tohto opatrenia. Komisii preto nemožno vytýkať, že nezohľadnila údaje o situácii dotknutej spoločnosti 31. decembra 2003, keďže pomoc bola priznaná predtým. Ako totiž uvádza Komisia, tieto údaje neboli v čase priznania pomoci dostupné. Komisia sa preto v napadnutom rozhodnutí oprávnene odvolávala na údaje z roku 2002. Z toho vyplýva, že tvrdenia prednesené spolkovou krajinou Sasko týkajúce sa najmä súvahy k 31. decembru 2003 a pozitívneho hospodárskeho výsledku z prevádzkovej činnosti Biria GmbH za rok 2003 sú irelevantné.
170 Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie spolkovej krajiny Sasko, podľa ktorého sa bez ohľadu na súvahu novej spoločnosti k 31. decembru 2003 a na výsledky hospodárenia za rok 2003 mali zohľadniť predbežné výsledky, ako aj finančné výkazy z 31. mája 2003, Komisia správne poukazuje na to, že nemožno určiť, do akej miery pozitívny vývoj výsledkov hospodárenia v priebehu roku 2003 mohol byť následkom priznania opatrenia 2 spoločnosti Sachsen Zweirad v marci 2003, teda spoločnosti, z ktorej na základe splynutia vznikla Biria GmbH. Za týchto okolností nepostačuje niekoľko abstraktných odkazov spolkovej krajiny Sasko na predbežné výsledky roka 2003 na to, aby sa preukázalo, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že svoju analýzu finančnej situácie spoločnosti Biria GmbH nezaložila na týchto predbežných výsledkoch.
171 Okrem toho pokiaľ ide o situáciu zníženej likvidity spoločnosti Biria GmbH, Komisia poukazuje na audítorskú správu týkajúcu sa ročnej účtovnej závierky k 31. decembru 2002 a výročnej správy tejto spoločnosti za rok 2002, pričom v uvedenej audítorskej správe sa uvádza:
„Problémy s likviditou podniku sa v roku 2002 ešte prehĺbili a situácia bola naďalej napätá až do tej miery, že prežitie spoločnosti Biria AG sa mohlo zabezpečiť len pod podmienkou, že banky zachovajú aktuálne poskytnuté úverové linky alebo ich reštrukturalizujú a rozšíria s ohľadom na zrušenie výkonovej záruky spolkovej republiky/spolkových krajín...
Z účtovného pohľadu je spoločnosť predlžená. Obchodné riaditeľstvo sa však domnieva, že situácia predlženia z hľadiska právnej úpravy o platobnej neschopnosti neexistuje, keďže záporné vlastné imanie v súvahe je kompenzované rezervami vyplývajúcimi z tichej účasti v spoločnosti [Sachsen Zweirad], vyhlásením o podriadení spoločníka a dobrou povesťou spoločnosti Biria AG.“
172 V tejto súvislosti už bolo konštatované, že napätá situácia v súvislosti s likviditou môže v zmysle usmernení z roku 1999 predstavovať relevantný ukazovateľ ťažkostí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia uvádza – bez toho, aby spolková krajina Sasko protirečila –, že úvery pokryté opatrením 3 neboli určené na investovanie, ale že išlo najmä a kontokorentný úver a o úver na sezónne finančné účely, čo tiež vyplýva z bodu 75 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie spolkovej krajiny Sasko, podľa ktorého zo situácie v likvidite nevyplývala platobná neschopnosť, je preto irelevantné, keďže usmernenia pripúšťajú existenciu ťažkostí aj mimo tohto presného právneho rámca. Pokiaľ ide o tvrdenia spolkovej krajiny Sasko založené na skutočnosti, že situácia týkajúca sa likvidity spoločnosti Biria GmbH mala byť postavená do kontextu rastu tejto spoločnosti, Všeobecný súd usudzuje, že táto okolnosť sama osebe nie je dostatočná, aby Komisia mohla odhliadnuť od ťažkostí spoločnosti s likviditou, ale že ide o globálne posúdenie situácie.
173 Napokon pokiaľ ide o odstúpenie bánk od financovania, je potrebné uviesť, že list banky D pripojený v prílohe žaloby vo veci T‑102/07 nepredstavuje presvedčivý dôkaz o tom, že tento krok vyplýval výlučne z úvah bánk o vnútornej stratégii. Hoci tento list poukazuje na to, že východiskom začiatku rokovaní o reštrukturalizácii úveru vo februári 2003 boli strategické dôvody, nespochybňuje analýzu v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej má vzdanie sa 50 % pohľadávok výmenou za okamžité uspokojenie ostatných pohľadávok mimoriadny charakter. Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď odstúpenie bánk a vzdanie sa pohľadávok vykladala ako nepriamy dôkaz o nedostatku dôvery v schopnosť Biria GmbH uhradiť pohľadávky v ich plnej výške.
174 Z uvedeného vyplýva, že zo žiadneho z tvrdení spolkovej krajiny Sasko nevyplýva, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že Biria GmbH bola v čase rozhodujúcich skutkových okolností tiež podnikom v ťažkostiach.
175 Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť všetky výhrady žalobcov týkajúce sa údajných zjavne nesprávnych posúdení pri charakteristike prijímajúcich podnikov ako podnikov v ťažkostiach.
3. O výhradách založených na nedostatku odôvodnenia
176 Tvrdenia žalobcov sa po prvé týkajú nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia neuviedla, prečo v ňom neuplatnila definíciu pojmu podnik v ťažkostiach uvedenú vo vhodnom opatrení E 16/94, a v akom ani nevysvetlila dôvod, pre ktorý sa odklonila od vymedzenia tohto pojmu v usmerneniach z roku 1999. Po druhé žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je poznačené nedostatkom odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie prvkov pomoci v súvislosti s opatreniami 1 až 3.
O nedostatku odôvodnenia týkajúcom sa neuplatnenia vhodného opatrenia E 16/94 a odklonenia sa od usmernení z roku 1999
Tvrdenia účastníkov konania
177 Spolková krajina Sasko tvrdí, že ak aj bolo potrebné usúdiť, že dotknuté podniky boli podnikmi v ťažkostiach v súlade s kritériami schémy schválenej pomoci, Komisia neuviedla dôvody takéhoto rozhodnutia. Nevysvetlila ani dôvody, pre ktoré sa odklonila od kritérií stanovených v schéme schválenej pomoci. Okrem toho podľa spolkovej krajiny Sasko Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetľuje dôvody neuplatnenia kritérií bodu 5 usmernení z roku 1999, hoci si v rámci iných konaní často kládla otázku, či sa dotknutý podnik môže nachádzať v ťažkostiach, ak tieto kritériá nie sú splnené. Keďže bod 5 usmernení z roku 1999 obsahuje všeobecné pravidlo a bod 6 výnimku, Komisia mala neuplatnenie bodu 5 odôvodniť.
178 MB Immobilien a MB System tvrdia, že pokiaľ ide o uplatnenie usmernení z roku 1999, napadnuté rozhodnutie je poznačené trojnásobným nedostatkom odôvodnenia. Po prvé, v rozhodnutí sa neuvádza dôvod odklonu od preskúmania kritérií stanovených v usmerneniach z roku 1999. Po druhé, ak Komisia dospela k záveru, že príjemcovia pomoci majú byť kvalifikovaní ako podniky v ťažkostiach na základe rozdielu medzi zdravými podnikmi a podnikmi v ťažkostiach, ktorý sama stanovila, v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti nie je nijaká zmienka. Po tretie, Komisia mala uviesť dôvod, pre ktorý sa v súvislosti s opatreniami 2 a 3 odchýlila od podmienok schémy schválenej pomoci.
179 Komisia tvrdenia žalobcov spochybňuje.
Posúdenie Všeobecným súdom
180 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy inštitúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd mohol vykonať svoje preskúmanie zákonnosti. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť. Komisia predovšetkým nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré pred ňou uvádzajú dotknuté osoby, ale stačí, aby uviedla skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Corsica Ferries France/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, body 62 až 64 a tam citovanú judikatúru).
181 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa Spolková republika Nemecko v rámci správneho konania odvolávala na vhodné opatrenie E 16/94. Komisia pred Všeobecným súdom potvrdila, že na vhodné opatrenie E 16/94 sa v rámci správneho konania nepoukázalo a žalobcovia jej v tejto súvislosti neprotirečili. Z vyššie uvedenej analýzy okrem toho vyplýva, že definícia pojmu podnik v ťažkostiach uvedená vo vhodnom opatrení E 16/94 sa nedala v prejednávanej veci uplatniť a Komisia v tejto súvislosti oprávnene vychádzala z usmernení z roku 1999. Za týchto okolností sa výhrady vyplývajúce z nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s neuplatnením vhodného opatrenia E 16/94 musia zamietnuť ako nedôvodné, lebo nemožno tvrdiť, že Komisia je povinná vysvetliť dôvody, pre ktoré nevychádzala z neuplatniteľných pravidiel, ktorých sa nikto nedovolával.
182 Ako nedôvodné je tiež potrebné zamietnuť výhrady týkajúce sa nedostatku odôvodnenia v súvislosti so zohľadnením alebo nezohľadnením kritérií uvedených v usmerneniach z roku 1999. Komisia totiž v bode 66 napadnutého rozhodnutia uvádza, že podľa nej „typické symptómy, uvedené v [bode] 6 usmernení [z roku 1999], by mali byť len opornými bodmi na posudzovanie skutočnosti, či sa podnik nachádza v ťažkostiach, a nie ich brať ako podmienky [a nie podmienkami – neoficiálny preklad], ktoré musia byť splnené kumulatívne“. V tejto súvislosti je teda jej postoj jasný. Ďalej, ako vyplýval z vyššie uvedenej analýzy, napadnuté rozhodnutie uvádza ekonomické kritériá, ktoré Komisia zohľadnila pri posúdení finančnej situácie dotknutých prijímajúcich podnikov. Toto odôvodnenie je dostatočné na to, aby účastníkom konania umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a aby Všeobecný súd mohol pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti.
O nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie prvku pomoci
Tvrdenia účastníkov konania
183 Spolková krajina Sasko uvádza, že nechápe spôsob, akým Komisia vypočítala úrokové sadzby, ktorým mali úvery zodpovedať, aby boli v súlade s trhovými podmienkami a aby bolo možné konštatovať, že sa na ne pomoc nevzťahuje. Komisia len poukázala na oznámenie 97/C 273/03 o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. ES C 273, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 146, ďalej len „oznámenie o referenčných sadzbách“). Samotný odkaz na skoršie oznámenie však nepostačuje na preukázanie, že zvýšenie o 400 základných bodov je na trhu bežné. Spolková krajina Sasko tiež tvrdí, že nerozumie ani dôvodu, pre ktorý Komisia v súvislosti s opatreniami 2 a 3 uplatňuje dve zvýšenia (bod 93 napadnutého rozhodnutia). Dva príklady vyplývajúce z oznámenia a týkajúce sa referenčných sadzieb (podnik v ťažkostiach a nedostatok záruk) súvisia s rizikom nesplatenia, takže kumulácia sa nezdá byť odôvodnená.
184 Komisia v každom prípade nepreukázala nijakú pochopiteľnú súvislosť so zvyčajnými trhovými podmienkami. Zdá sa byť málo pravdepodobné, že by trh reagoval na údajný nedostatok záruk prostredníctvom pevných zvýšení úrokových sadzieb, ktoré by boli voči existujúcim sadzbám úplne neprimerané. Je skôr pravdepodobné, že úverový sektor by uplatnil relatívne mierne navýšenie v prípade nízkych úrokových sadzieb a relatívne vysoké navýšenie v prípade vysokých úrokových sadzieb.
185 Spolková krajina Sasko sa ďalej domnieva, že v bode 92 napadnutého rozhodnutia Komisia predpokladá, že poskytnuté záruky mali veľmi nízku hospodársku hodnotu, ale nepredkladá v tejto súvislosti nijaký dôkaz. Z výročných výkazov za rok 2003 pritom vyplýva, že úvery schválené bankami neboli garantované len hypotékami, ale aj postúpením fixných a obežných aktív, ktorých hodnota bola v súvahe uvedená ako 5,8 milióna, resp. 28,3 milióna eur. Komisia preto nemohla vychádzať zo zanedbateľnej hospodárskej hodnoty záruk, alebo, ak tak urobila, mala to aspoň vysvetliť.
186 Napokon pokiaľ ide o odkaz Komisie v priebehu konania na Súde prvého stupňa na štúdiu audítorskej spoločnosti z 26. októbra 2004 týkajúcu sa aktualizácie referenčných sadzieb uplatnených na štátnu pomoc v rámci Európskej únie (ďalej len „štúdia“), Spolková krajina Sasko tvrdí, že táto štúdia sa nenachádzala v spise a nespomína sa ani v napadnutom rozhodnutí, z čoho vyplýva, že požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia nie sú v tejto súvislosti dodržané. Pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia ani nevypracovala oznámenie, z ktorého by vyplývalo, že sa pre potreby svojich budúcich rozhodnutí so závermi štúdie stotožňuje.
187 MB Immobilien a MB System v súvislosti s opatrením 1 tvrdia, že Komisia neuviedla odôvodnenie, prečo provízia za vklad tichého spoločníka, ktorá už prekračovala úroveň referenčnej sadzby uplatnenej v rozhodnom čase o 600 základných bodov, nezohľadňuje zvýšené riziká súvisiace s podnikom v ťažkostiach. Komisia odkázala na oznámenie o referenčných sadzbách, pretože nezistila podmienky na trhu.
188 Komisia presvedčivým spôsobom neodôvodnila spôsob vyhodnotenia prvkov tvoriacich pomoc v rámci opatrenia 1, ale za prvok pomoci považovala rozdiel medzi províziou, ktorú spoločnosť Bike Systems mala na trhu zaplatiť, a províziou, ktorú skutočne zaplatila. Pri určení výšky úrokov nemohlo byť adekvátne odôvodnenie nahradené jednoduchým odkazom na oznámenie o referenčných sadzbách a zopakovaním predpokladu o podniku v ťažkostiach. To sa nevzťahuje len na podstatu, ale predovšetkým na výšku pomoci, a to tým viac, že Komisia si v súvislosti s počtom základných bodov určila v oznámení o referenčných sadzbách istý priestor na voľnú úvahu.
189 Uplatnenie 400 základných bodov na každé riziko a ich spočítanie bez toho, aby toto rozhodnutie bolo odôvodnené vo svojej podstate alebo v súvislosti s rozsahom zvýšenia, je potrebné považovať za svojvoľné. Zo znenia oznámenia o referenčných sadzbách totiž nevyplýva, že by si Komisia vyhradila právo v prípade viacerých rizík uplatniť za každé riziko zvýšenie o 400 základných bodov. Najmä z tohto dôvodu bolo nevyhnutné, aby Komisia podrobnejšie odôvodnila svoje zvýšenie o 1 000 základných bodov, a to tak z hľadiska jeho podstaty, ako aj z hľadiska rozsahu zvýšenia.
190 Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého opatrenie 1 predstavovalo mimoriadne rizikový úver, MB Immobilien a MB System tvrdia, že kumulácia rôznych rizík, ktorú z toho Komisia vyvodila, je v skutočnosti to isté riziko, a to riziko nesplatenia. To vyplýva osobitne jasne z nasledujúceho kontextu. Ak podnik ponúkne dostatočné záruky, nie je dôležité, či má úver prednostnú povahu alebo nie. To isté platí v prípade, keď údajne nedostatočné záruky už boli predmetom zvýšenia. Komisia pritom v tomto prípade zamýšľa uplatniť 400 a 200 bodov, teda spolu 600 základných bodov, na rovnakú skutkovú situáciu, ktorou je nedostatok záruk. Takýto postup je absolútne rozporný.
191 MB Immobilien a MB System ďalej spresňujú, že ani oznámenie o referenčných sadzbách, ani napadnuté rozhodnutie nespresňujú, aké riziká majú byť zohľadnené uplatnením prirážky 400 základných bodov, a prečo ide práve o 400 základných bodov.
192 Okrem toho pokiaľ ide o jednotlivé záruky, Komisia sa síce snaží opísať konkrétne riziko, avšak hodnotový vzťah medzi citovanými zárukami na jednej strane a ich hodnotením podľa základných bodov na strane druhej zostáva neznámy.
193 V napadnutom rozhodnutí Komisia navyše pri preskúmaní rizík opomenula posúdiť iné skutočnosti ako sú poskytnuté záruky, napríklad sila podniku a jeho postavenie na trhu. Analýza rizík, ktorá sa obmedzuje na záruky a ignoruje rozsiahlejšie ekonomické faktory, nezodpovedá povinnosti obozretnosti a úplnosti.
194 Komisia ďalej opomenula posúdiť odporúčajúci list (pozri bod 90 vyššie). Ak by k takejto analýze pristúpila, nemohla by dospieť k záveru, že riziko bolo zvýšené.
195 Pokiaľ ide o opatrenie 2, MB Immobilien a MB System tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je tiež poznačené závažným nedostatkom odôvodnenia v súvislosti s určením prvkov vytvárajúcich pomoc a ich hodnôt. V bodoch 88 až 91 napadnutého rozhodnutia Komisia opätovne odkazuje na oznámenie o referenčných sadzbách bez toho, aby uviedla dôvody, pre ktoré sa domnieva, že je potrebné uplatniť prirážku 400 základných bodov na základe kvalifikácie podniku ako podniku v ťažkostiach a prirážku 400 základných bodov na základe nedostatočnosti záruk. Z rovnakých dôvodov ako v prípade opatrenia 1 je obyčajný odkaz na oznámenie o referenčných sadzbách nedostatočný.
196 V súvislosti so skutočnosťou, že Komisia sa pri kvalifikácii podniku ako podniku v ťažkostiach a pri konštatovaní, že existujú osobitné riziká, ktoré treba zohľadniť zvýšením, opiera o straty spoločnosti Sachsen Zweirad, je okrem toho potrebné uviesť, že tieto straty nie sú rozhodujúce. Komisia v dostatočnej miere nepreskúmala dohodu o presune ziskov a dohodu o „cash pooling“, na ktorých sa dohodli Sachsen Zweirad a jeho materská spoločnosť. Mohla preskúmať aspoň to, či sa materská spoločnosť nachádzala v ťažkostiach. Zvýšenie o 400 základných bodov je preto nezákonné.
197 Pokiaľ ide o opatrenie 3, MB Immobilien a MB System sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutie je tiež poznačené závažným nedostatkom odôvodnenia v súvislosti s určením prvkov vytvárajúcich pomoc (bod 93 napadnutého rozhodnutia). Komisia určila prvok vytvárajúci pomoc podľa rozdielu medzi úrokovou sadzbou, ktorú zvýšila o 700 základných bodov, a skutočne uplatnenou úrokovou sadzbou, pričom nie je jasné, po prvé, prečo sa rozhodla pre zvýšenie práve o 400 základných bodov z dôvodu, že ide o podnik v ťažkostiach, a nie o iný počet bodov, a po druhé, prečo uplatnila ďalšie zvýšenie o 300 základných bodov z dôvodu nedostatočnosti záruk. Komisia nepochybne pripustila, že poskytnuté záruky majú istú hospodársku hodnotu, ale nevysvetlila, prečo z toho vyplýva uplatnenie zvýšenia o 100, a nie o 200 základných bodov zo 400 bodov, ktoré zjavne zohľadnila. Je len ťažko pochopiteľné, prečo Komisia následne usúdila, že zvýšenie o 300 základných bodov je odôvodnené, a to tým viac, že podľa oznámenia o referenčných sadzbách je v prípade osobitných rizík potrebné uplatniť zvýšenie o 400 základných bodov.
198 Pokiaľ ide o odkaz Komisie na štúdiu, MB Immobilien a MB System súhlasia s výhradami spolkovej krajiny Sasko.
199 Komisia pripomína, že oznámenie o referenčných sadzbách stanovuje jednotnú referenčnú sadzbu vypočítanú na základe sadzby nazývanej „medzibanková swapová sadzba na obdobie piatich rokov“. V situáciách zvýšeného rizika (napríklad podnik v ťažkostiach, neexistencia záruk, ktoré banky bežne vyžadujú) táto metóda predpokladá zvýšenie referenčnej sadzby o 400 základných bodov, alebo dokonca viac.
200 Pokiaľ ide predovšetkým o opatrenie 1, Komisia na určenie bežnej trhovej sadzby v napadnutom rozhodnutí použila tri zvýšenia, ktoré sa však pri výpočte v nijakom prípade netýkajú rovnakého rizika, ale troch odlišných rizík. Prvé riziko sa vzťahovalo na skutočnosť, že spoločnosť Bike Systems sa nachádzala v ťažkostiach. Zvýšila sa tým pravdepodobnosť, že táto spoločnosť nebude schopná splatiť opatrenie 1 alebo zaplatiť za neho dohodnutú províziu. Hospodárska situácia príjemcu pomoci bola podrobne analyzovaná. Už len z tohto dôvodu musí byť tvrdenie, že Komisia posúdila len poskytnuté záruky, zamietnutý. Druhé riziko sa vzťahovalo na nedostatok záruk, ktorý ešte zvýšil riziko nesplatenia v prípade platobnej neschopnosti. Tretie riziko vyplývalo zo skutočnosti, že opatrenie 1 bolo podmienené iným úverom v prípade platobnej neschopnosti, čo spôsobilo ďalšie zvýšenie rizika nesplatenia. V tomto prípade išlo o samostatné riziko. Všetky tri riziká boli v napadnutom rozhodnutí dôkladne opísané a odôvodnené.
201 Tvrdenie, podľa ktorého sa všetky tieto riziká v konečnom dôsledku týkajú len rizika nesplatenia, a preto sa nemajú posudzovať kumulatívne, nie je relevantné, pretože by to znamenalo, že keď podnik poskytne dostatočné záruky, otázka, či úver je alebo nie je podriadený, už v každom prípade nie je rozhodujúca. V prejednávanej veci išlo o podnik, ktorý neposkytol dostatočné záruky, a preto bolo absolútne rozhodujúce, či je úver podriadený alebo nie. Okrem toho by bolo nepochybne možné, aby sa podnik nachádzal v ťažkostiach, no zároveň by mal k dispozícii významné zabezpečenia, ktoré by mohli kryť úver alebo záruku. Úroková sadzba považovaná za sadzbu zodpovedajúcu trhovým podmienkam a uplatnená na úver pre takýto podnik by za týchto okolností bola nižšia ako sadzba pre podnik v ťažkostiach, ktorý porovnateľné zabezpečenia neposkytuje.
202 K podobnému záveru viedla aj štúdia venovaná najmä určeniu vhodného zvýšenia minimálnych sadzieb v určitých situáciách. Na takéto zvýšenie uplatnila dve kritériá, a to hodnotenie podniku a záruky, ktoré poskytol, a tieto dve riziká tak kumulovala. Štúdia napríklad navrhla uplatniť na podnik kategórie C, ktorý napriek svojim ťažkostiam ponúkol kvalitné záruky, zvýšenie o 360 základných bodov (teda 3,6 percentuálnych bodov). Zo štúdie naopak vyplýva, že vhodné zvýšenie pre podnik rovnakej kategórie, ktorý však ponúka len málo záruk, je 1 650 základných bodov (teda 16,50 percentuálnych bodov). Zvýšenie v prejednávanej veci sa teda v nijakom prípade neuplatňuje trojnásobne na jedno riziko. Okrem toho jediným cieľom zmienky Komisie o štúdii vo vyjadrení k žalobe bolo potvrdenie skutočnosti, že získaný a odôvodnený výsledok súvisiaci s prvkom predstavujúcim pomoc zodpovedal hospodárskej realite, no v nijakom prípade nepredstavoval dodatočné odôvodnenie, ktoré by okrem toho bolo zbytočné.
203 Pokiaľ ide o otázku vhodnej povahy zvýšení stanovených na celkovej úrovni 1 000 základných bodov, Komisia zdôrazňuje, že v oznámení o referenčných sadzbách stanovila, že zvýšenie o 400 základných bodov predstavuje minimum. Skutočne uplatnené zvýšenie teda nepochybne mohlo byť vyššie ako 400 základných bodov. Vhodnú povahu zvýšení podporuje aj štúdia, podľa ktorej je v prípade podniku kategórie C, teda podniku v nepriaznivej hospodárskej situácii, primerané uplatniť zvýšenie o 1 000 základných bodov, ak sú ponúkané záruky normálne, a dokonca o 1 650 bodov, ak sú disponibilné záruky slabé. Zvýšenie o 1 000 základných bodov uplatnené Komisiou by teda malo byť považované skôr za príliš malé, a nie za príliš rozsiahle.
204 Pokiaľ ide napokon o údajné nezohľadnenie odporúčajúceho listu, Komisia len poukazuje na to, uvedený list nebol riadne predložený v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, takže ho nemohla podrobnejšie preskúmať a prípadne ho vo väčšej miere zahrnúť do svojej analýzy.
205 Pokiaľ ide ďalej o opatrenie 2, výhrada, podľa ktorej Komisia nedostatočne odôvodnila celkové zvýšenie o 800 základných bodov v porovnaní s referenčnou sadzbou, musí byť zamietnutá vzhľadom na body 88 až 91 napadnutého rozhodnutia. Osobitná analýza jednotlivých rizík bola nevyhnutná, aby sa zistil presný rozdiel medzi úrokmi, ktoré by sa za trhových podmienok uplatnili v prípade neexistencie opatrenia 2, a úrokmi, ktoré boli skutočne zaplatené. Zvýšenie, ktoré uplatnila, bolo stále miernejšie ako zvýšenie odporúčané v štúdii pre podobné situácie.
206 Na výhradu, podľa ktorej Komisia nedostatočne zohľadnila dohodu o presune ziskov a dohodu o „cash pooling“ v rámci skupiny, je opäť potrebné odpovedať, že svoje rozhodnutia prijíma na základe informácií, ktoré má k dispozícii pri ukončení konania vo veci formálneho zisťovania. Spolková republika Nemecko však počas správneho konania na uvedený „cash pooling“ nepoukázala.
207 Napokon pokiaľ ide o opatrenie 3, Komisia sa odvoláva na svoje pripomienky v súvislosti s výpočtom prvku pomoci pri opatreniach 1 a 2.
208 V odpovedi na výhradu MB Immobilien a MB System týkajúcu sa zvýšenia o 300 základných bodov z dôvodu nedostatku záruk Komisia uvádza, že v napadnutom rozhodnutí vymenovala a preskúmala všetky záruky (hypotéky, odstúpenie pohľadávok, zabezpečovací prevod vlastníctva tovarov, ktoré sú vlastníctvom skupiny, a solidárne ručenie vlastníka Biria GmbH). Po tom, ako ich preskúmala, však Komisia dospela k záveru, že záruky Biria GmbH boli kvalitnejšie ako záruky Sachsen Zweirad, z čoho vyplýva, že uplatnila len zvýšenie o 300 základných bodov pre nedostatok záruk (v porovnaní so 400 bodmi v prípade opatrenia 2).
Posúdenie Všeobecným súdom
209 Rozsah, v akom má Všeobecný súd posúdiť napadnuté rozhodnutia v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia, bol pripomenutý v bode 180 vyššie.
210 Na úvod je tiež vhodné poukázať na to, že tvrdenie žalobcov nerozlišuje medzi otázkou formálneho odôvodnenia a otázkou vecného posúdenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť judikatúru, podľa ktorej povinnosť uviesť odôvodnenie predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá je otázkou vecnej zákonnosti sporného aktu. Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnosť tohto aktu, teda nemajú účinok v rámci žalobného dôvodu založeného na neexistencii alebo nedostatočnosti odôvodnenia (rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný v bode 143 vyššie, bod 79).
211 Vzhľadom na túto judikatúru je potrebné preskúmať, či Komisia z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila spôsob, akým vypočítala prvky tvoriace pomoc.
212 V súvislosti s tvrdením MB Immobilien a MB System, podľa ktorého sa v oznámení o referenčných sadzbách nenachádza nijaké opodstatnenie zvýšenia o 400 základných bodov navrhnutých ako riziková prirážka, je predovšetkým potrebné uviesť, že uvedené oznámenie sa skutočne obmedzuje na konštatovanie, že referenčná sadzba je minimálnou sadzbou, „ktorá sa môže v prípadoch osobitného rizika zvýšiť (napríklad podnik v ťažkej situácii, nedostatok bežne požadovaných záruk zo strany bánk)“, a že v takých prípadoch „sa môže príplatok [prirážka – neoficiálny preklad] zvýšiť až na 400 základných bodov alebo dokonca viac, ak by žiadna súkromná banka nebola ochotná poskytnúť príslušnú pôžičku“. Je preto potrebné konštatovať, že obsah oznámenia o referenčných sadzbách v tejto súvislosti nie je veľmi podrobný a v nijakom prípade nemôže sám osebe postačovať ako odôvodnenie výpočtu rizikovej prirážky v prejednávanej veci. Je preto potrebné preskúmať spôsob, akým Komisia vysvetlila jeho uplatnenie v prejednávanej veci.
213 Pokiaľ ide o určenie prvkov tvoriacich pomoc v prejednávanej veci, najmä z hľadiska rizikovej prirážky, Komisia v bode 86 napadnutého rozhodnutia po tom, ako pripomenula zásady uvedené v oznámení o referenčných sadzbách a finančné ťažkosti spoločnosti Bike Systems, v súvislosti s opatrením 1 uvádza:
„... Komisia preto v danom prípade dospela k názoru, že Bike Systems by musel zaplatiť také úroky, ktoré by zodpovedali aspoň referenčnej sadzbe plus prémiu [, plus prirážku – neoficiálny preklad] vo výške 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov ako podnik v ťažkostiach a ďalších 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov z dôvodu chýbajúceho zabezpečenia. Okrem toho Komisia považuje za primeranú ďalšiu prémiu [prirážku – neoficiálny preklad] vo výške 200 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov za druhoradé postavenie vkladu tichého spoločníka v prípade platobnej neschopnosti. Tak by to bolo v súlade s [oznámením o referenčných sadzbách], ktoré stanovujú, že v prípade zvýšeného rizika, ako napr. keď ide o podnik v ťažkostiach, alebo nie sú k dispozícii bežne požadované zabezpečenia, môže prémia [prirážka – neoficiálny preklad] tvoriť 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov, prípadne aj viac. Prvok pomoci teda zodpovedá rozdielu medzi referenčným úrokom plus 1 000 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov a skutočnou prémiou [províziou – neoficiálny preklad] za vklad tichého spoločníka.“
214 Pokiaľ ide o opatrenia 2 a 3, podľa Komisie v bodoch 90 až 93 napadnutého rozhodnutia:
„90. ... išlo v prípade [Sachsen Zweirad] a Biria GmbH v čase poskytnutia záruk o podniky v ťažkostiach. S úverom a zárukou pre [Sachsen Zweirad] sa spájalo ešte ďalšie riziko – z dôvodu príliš nízkeho zabezpečenia. Záruka za úver pre [Sachsen Zweirad] bola zabezpečená iba samostatným [solidárnym – neoficiálny preklad] ručením podnikov skupiny. Hospodárska hodnota takého ručenia je veľmi nízka.
91. Komisia preto dospela k názoru, že [Sachsen Zweirad] by v danom prípade bez tejto záruky musel zaplatiť úrok, ktorý by sa rovnal minimálne referenčnej sadzbe, plus prémiu [prirážku – neoficiálny preklad] vo výške 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov ako podnik v ťažkostiach a ďalších 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov z dôvodu chýbajúceho zabezpečenia. Prvok pomoci záruky teda zodpovedá rozdielu medzi referenčným úrokom plus 800 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov a skutočným úrokom, za ktorý bol zaručený úver poskytnutý.
92. Pokiaľ ide o úver a záruky pre Biria GmbH, poskytnuté zabezpečenia mali vyššiu hospodársku hodnotu ako tie, ktoré boli poskytnuté za záruku za [Sachsen Zweirad]. Aj tak to však boli zabezpečenia v nižšej hodnote ako normálne požadované zabezpečenie. Záruka za Biria GmbH je zabezpečená zaťažením majetku [zabezpečená hypotékou prvého poradia na majetok – neoficiálny preklad] Bike Systems vo výške 15 mil. [eur]. Zaťaženie je však v poradí nárokov až za iným úverom vo výške 2 mil. [eur]. Hypotéka prvého poradia teda pokryla len niečo málo cez 50 % celého úveru. Ďalšie zábezpeky – hypotéky, odstúpenie pohľadávok, zabezpečovací prevod vlastníctva tovarov, ktoré sú vlastníctvom skupiny, a samostatné [solidárne – neoficiálny preklad] ručenie vlastníka Biria GmbH – mali nízku hospodársku hodnotu.
93. Komisia preto dospela k názoru, že Biria GmbH by v danom prípade musela zaplatiť úrok, ktorý by sa rovnal minimálne referenčnej sadzbe, plus prémiu [prirážku – neoficiálny preklad] vo výške 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov ako podnik v ťažkostiach a ďalších 300 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov z dôvodu nízkeho zabezpečenia (v porovnaní s prémiou [prirážkou – neoficiálny preklad] vo výške 400 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov za záruku za [Sachsen Zweirad] z dôvodu nízkeho zabezpečenia). Prvok pomoci záruky teda zodpovedá rozdielu medzi referenčným úrokom plus 700 bázických [základných – neoficiálny preklad] bodov a skutočným úrokom, za ktorý boli zaručené úvery poskytnuté.“
215 Ja pravda, že tieto vysvetlenia Komisie vždy obsahujú opis metódy zvoleného výpočtu, teda použitie referenčnej sadzby spojenej s paušálnymi zvýšeniami z dôvodu ťažkostí dotknutého podniku a neexistencie záruk alebo ich nedostatočnosti. Uvedená metóda výpočtu je v súlade s oznámením o referenčných sadzbách, čo je zverejnený dokument, ktorého relevantnosť žalobcovia nespochybňujú, a podľa Komisie aj s jej ustálenou praxou, čo žalobcovia tiež nespochybňujú.
216 Na rozdiel od tvrdenia žalobcov napadnuté rozhodnutie nie je poznačené nedostatkom odôvodnenia, pokiaľ ide o závery Komisie o neexistencii záruk alebo ich nedostatočnosti. Komisia totiž v bodoch 59 až 78 napadnutého rozhodnutia podrobne analyzovala finančnú situáciu dotknutých prijímajúcich podnikov. Okrem toho pokiaľ ide o opatrenie 1, z bodov 113 až 119 vyššie vyplýva, že Komisia sa nedopustila nezákonnosti, keď do svojej analýzy nezahrnula odporúčajúci list. Pokiaľ ide o opatrenie 2, bod 90 napadnutého rozhodnutia uvádza záruku, ktorá bola k dispozícii, a dôvody, pre ktoré sa považovala za nedostatočnú. Napokon bod 92 napadnutého rozhodnutia uvádza v súvislosti s opatrením 3 existenciu hypotéky prvého poradia, ktorá pokryla len o trochu viac ako 50 % celého úveru, pričom hospodársku hodnotu ostatných disponibilných záruk kvalifikuje ako nízku. Preto vzhľadom na vzťah medzi hlavnou zárukou, ktorú Komisia zohľadnila, a kvalifikáciou hospodárskej hodnoty ostatných záruk ako slabej, ako aj vzhľadom na percento úveru, ktoré bolo zabezpečené hlavnou zárukou, uvedené na konci bodu 92 napadnutého rozhodnutia, je potrebné sa domnievať, že záver Komisie o nedostatočnosti záruky za opatrenie 3 nie je poznačený nedostatočným odôvodnením.
217 Je ale potrebné konštatovať, že žalobcovia správne poukazujú na to, že oznámenie o referenčných sadzbách neobsahuje nijakú zmienku o kumulácii rizík, napriek tomu, že ju nevylučuje. Navyše analýza Komisie neobsahuje v tejto súvislosti nijaký odkaz na trhové praktiky, takže vzťah medzi zvýšeniami uplatnenými Komisiou a konkrétnou situáciou troch dotknutých spoločností z nej jasne nevyplýva a zdá sa, že voľba zvolených zvýšení má náhodnú povahu.
218 Všeobecný súd sa preto domnieva, že Komisia mala vysvetliť uplatnenie dodatočných prirážok, ako aj ich výšku na základe analýzy trhových praktík tak, aby žalobcom umožnila v prejednávanej veci napadnúť vhodnú povahu týchto zvýšení a Všeobecnému súdu preskúmať ich zákonnosť.
219 V konaní pred Všeobecným súdom sa Komisia v záujme spresnenia v tejto súvislosti odvolala na štúdiu, ale nemala v úmysle týmto spôsobom poskytnúť dodatočné odôvodnenie. Uvedená štúdia navrhuje pre podobné situácie ako v prejednávanej veci zvýšenie podľa hodnotenia dotknutého podniku pri zohľadnení jeho finančného zdravia a dodatočné zvýšenie podľa úrovne poskytnutých záruk. Podľa štúdie je možné uplatniť zvýšenie v rozsahu maximálne 1 650 bodov pre podniky zo zlým rizikovým profilom, ktoré ponúkajú len nedostatočnú úroveň zabezpečenia.
220 Je potrebné konštatovať, že tieto dodatočné vysvetlenia, ktorými Komisia poukázala na rôzne rizikové profily spoločností a na záruky, ktorými disponovali, a porovnala ich s rozsahom zvýšení, ktoré im zodpovedali, skutočne umožňujú globálny pohľad na výšku prirážok uplatnených v prejednávanej veci vďaka tomu, že ich umiestňujú do širšieho komparatívneho kontextu a ukazujú, že boli objektívne zvolené.
221 Žalobcovia však oprávnene uvádzajú, že štúdia nemôže byť zohľadnená ako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keďže sa v tomto rozhodnutí neuvádza a žalobcovia o nej nevedeli. Je pritom potrebné pripomenúť, že odôvodnenie v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Neexistencia odôvodnenia nemôže byť napravená tým, že dotknutá osoba spozná dôvody rozhodnutia v konaní pred súdmi Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 463; rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, Rendo a i./Komisia, T‑16/91, Zb. s. II‑1827, bod 45, a Corsica Ferries France/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, bod 287).
222 Za týchto okolností dospel Všeobecný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je poznačené nedostatkom odôvodnenia týkajúcim sa podstatných skutočností, ktoré Komisiu viedli k určeniu výšky rizikových prirážok uplatnených na opatrenia 1, 2 a 3, z čoho vyplýva, že Komisia nesplnila požiadavky článku 253 ES.
223 Výhrady žalobcov založené na nedostatku odôvodnenia v tejto súvislosti preto musia byť prijaté. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nemôže rozhodnúť o tvrdeniach týkajúcich sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s výškou rizikových prirážok uplatnených na opatrenia 1, 2 a 3.
224 Okrem toho Všeobecný súd usudzuje, že výpočet dotknutých prvkov tvoriacich pomoc má vo všeobecnej štruktúre napadnutého rozhodnutia mimoriadnu dôležitosť, a preto musí byť toto rozhodnutie zrušené v celom rozsahu.
225 Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené.
O trovách
226 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veciach T‑102/07 a T‑120/07, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑120/07, v súlade s návrhom žalobcov.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie 2007/492/ES z 24. januára 2007 o štátnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria sa zrušuje.
2. Európska Komisia je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑120/07.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. marca 2010.
Podpisy
Obsah
Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu
1. Právna úprava Spoločenstva
2. Schéma schválenej pomoci
3. Predmetné podniky
4. Predmetné opatrenia
5. Správne konanie
6. Napadnuté rozhodnutie
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
1. O výhrade založenej na neuplatnení definície pojmu podnik v ťažkostiach uvedenej vo vhodnom opatrení E 16/94
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
2. O výhrade týkajúcej sa označenia prijímajúcich podnikov za podniky v ťažkostiach
O otázke, či Bike Systems bol v marci 2001 podnikom v ťažkostiach
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O otázke, či Sachsen Zweirad a Biria GmbH boli v marci a decembri 2003 podnikmi v ťažkostiach
O rámci posúdenia situácie podnikov prijímajúcich opatrenia 2 a 3
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O posúdení situácie Sachsen Zweirad
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O posúdení situácie Biria GmbH
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
3. O výhradách založených na nedostatku odôvodnenia
O nedostatku odôvodnenia týkajúcom sa neuplatnenia vhodného opatrenia E 16/94 a odklonenia sa od usmernení z roku 1999
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie prvku pomoci
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O trovách