Vec T‑762/20
Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd a i.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 21. februára 2024
„Dumping – Dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike – Konečné antidumpingové clo – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1336 – Výpočet normálnej hodnoty – Výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine – Článok 2 ods. 6a nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Právo WTO – Zásada konformného výkladu – Úpravy – Nevratná DPH – Funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu – Spravodlivé porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty – Dôkazné bremeno – Článok 2 ods. 10 písm. b) a i) nariadenia 2016/1036 – Nespolupráca – Dostupné údaje – Článok 18 nariadenia 2016/1036 – Dvojité uplatnenie – Represívne uplatnenie – Rôzne výrobné procesy – Cenové podhodnotenie – Segmenty trhu – Metóda kontrolných čísel výrobku – Článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia 2016/1036 – Právo na obhajobu – Dôverné zaobchádzanie – Články 19 a 20 nariadenia 2016/1036“
1. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad z hľadiska medzinárodných dohôd uzatvorených Úniou – Výklad nariadenia 2016/1036 z hľadiska antidumpingovej dohody GATT z roku 1994 – Zohľadnenie výkladu prijatého orgánom na urovnávanie sporov – Výklad contra legem sekundárneho práva Únie – Neprípustnosť
[Článok 216 ods. 2 ZFEÚ; Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a a 7]
(pozri body 20 – 22, 28 – 33, 39 – 49)
2. Medzinárodné dohody – Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie – GATT z roku 1994 – Nemožnosť odvolávať sa na dohody WTO na účely spochybnenia zákonnosti aktu Únie – Výnimky – Akt Únie, ktorým sa má zabezpečiť ich vykonanie alebo ktorý na ne výslovne a presne odkazuje – Neexistencia
[Článok 216 ods. 2 ZFEÚ; Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a]
(pozri body 23, 24, 38)
3. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Dumpingové rozpätie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny – Úpravy – Zohľadnenie vyplatených provízií za predaj – Funkcie vykonávané obchodníkom porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu – Distribútor, ktorý tvorí hospodársky subjekt s výrobcom – Vylúčenie – Určenie existencie hospodárskeho subjektu – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 10 písm. i)]
(pozri body 60 – 64)
4. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Dumpingové rozpätie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny – Úpravy – Podmienky – Dôkazné bremeno
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 10 písm. i)]
(pozri body 65 – 112, 126 – 138, 147, 279 – 281)
5. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Dumpingové rozpätie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny – Úpravy – Zohľadnenie nevratnej dane z pridanej hodnoty ovplyvňujúcej vývoznú cenu – Opätovné zavedenie symetrie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou prostredníctvom úpravy normálnej hodnoty
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 2 ods. 6a a článok 2 ods. 10 písm. k)]
(pozri body 145, 153 – 158)
6. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Priebeh prešetrovania – Použitie dostupných údajov v prípade odmietnutia spolupráce zo strany podniku – Povinnosť inštitúcií preukázať použitie najlepších možných údajov – Neexistencia – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Obmedzenia
[Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994), článok 6.8 a príloha II; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 3 a článok 18 ods. 5 a 6]
(pozri body 181 – 207)
7. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Priebeh prešetrovania – Použitie dostupných údajov v prípade odmietnutia spolupráce zo strany podniku – Stanovenie normálnej hodnoty – Normálna hodnota, o ktorej sa predpokladá, že nie je nižšia ako najvyššia normálna hodnota ostatných vyvážajúcich výrobcov – Domnienka založená na nespolupráci podniku – Neprípustnosť
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 18)
(pozri body 211 – 220)
8. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Ujma – Faktory, ktoré treba zohľadniť – Vplyv dumpingového dovozu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie – Výpočet rozpätia podhodnotenia – Metóda výpočtu – Voľná úvaha Komisie – Povinnosť Komisie zohľadniť segmenty trhu s dotknutým výrobkom – Neexistencia okrem výnimočných okolností
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 1 ods. 4 a článok 3 ods. 2 a 3)
(pozri body 249 – 258, 261, 262, 267 – 269, 273)
9. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Ujma – Faktory, ktoré treba zohľadniť – Vplyv dumpingového dovozu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie – Výpočet rozpätia podhodnotenia – Metóda výpočtu – Povinnosť Komisie zohľadniť celkový predaj podobných výrobkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 3 ods. 2 a 3)
(pozri body 288, 292 – 297)
10. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Prešetrovanie – Dodržiavanie práva na obhajobu – Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov a rešpektovať dôvernosť informácií zosúladením týchto povinností – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta žiadosť dotknutého podniku o prístup k dôverným informáciám – Neexistencia nesprávneho právneho posúdenia zo strany Komisie – Podnik, ktorý sa vo veci tohto zamietavého rozhodnutia neobrátil na úradníka pre vypočutie – Okolnosť potvrdzujúca záver o neexistencii nesprávneho právneho posúdenia zo strany Komisie
[Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994), článok 6.5; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 6 ods. 7, články 19 a 20]
(pozri body 308 – 315, 321 – 330)
11. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Priebeh prešetrovania – Povinnosť Komisie zabezpečiť informovanie dotknutých strán – Rozsah – Právo na obhajobu – Porušenie – Podmienky – Možnosť dotknutého podniku lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, články 19 a 20)
(pozri body 331 – 335)
Zhrnutie
Všeobecný súd na základe žaloby, ktorú podali subjekty čínskej skupiny Sinopec, zrušil vykonávacie nariadenie Európskej komisie 2020/1336, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov (ďalej len „PVA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike(1). Súd pri tejto príležitosti spresnil rozsah dôkazného bremena, ktoré Komisia znáša v rámci spravodlivého porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty na účely vykonania úpravy vývoznej ceny smerom nadol z dôvodu, že predajná spoločnosť prepojená s výrobcom vykonáva funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. Rozhodol aj o otázke, či v prípade, ak Komisia po konštatovaní nespolupráce zo strany spoločnosti založí svoje zistenia na dostupných údajoch, môže uplatniť domnienku, podľa ktorej normálna hodnota výrobkov predávaných touto spoločnosťou zodpovedá najvyššej normálnej hodnote spomedzi normálnych hodnôt ostatných vyvážajúcich výrobcov.
V prejednávanej veci Komisia na základe podnetu, ktorý podala spoločnosť Kuraray Europe GmbH, hlavný výrobca PVA v Európskej únii, začala antidumpingové prešetrovanie, na konci ktorého prijala napadnuté nariadenie.
V tomto kontexte subjekty skupiny Sinopec, konkrétne Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Chongqing“) a Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Ningxia“), čínske podniky vyrábajúce PVA, ako aj Central‑China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Central‑China“), čínsky podnik prepojený s uvedenými podnikmi, ktorý vyváža výrobky vyrábané týmito podnikmi najmä do Európskej únie, zastávali názor, že sú poškodené antidumpingovým clom uloženým Komisiou, a podali na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia 2020/1336 v rozsahu, v akom sa ich týka.(2)
Posúdenie Všeobecným súdom
Žalobkyne na podporu svojej žaloby v prvom rade tvrdili, že spôsob, akým Komisia uplatnila článok 2 ods. 6a nariadenia 2016/1036(3) na účely stanovenia normálnej hodnoty výrobkov vyrábaných žalobkyňami, je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Toto ustanovenie zavádza osobitný režim stanovujúci pravidlá určovania normálnej hodnoty v prípade vývozov z krajín, pri ktorých je preukázané, že ich vnútorný trh vykazuje výrazné deformácie, ako sú definované v tomto ustanovení.
Všeobecný súd v tejto súvislosti spresnil, že Komisia nebola povinná podať konformný výklad tohto ustanovenia z hľadiska pravidiel WTO. Aj keď sa totiž právne predpisy Únie musia v čo najširšej miere vykladať s prihliadnutím na medzinárodné právo, najmä ak sú určené na vykonanie medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou, nič to nemení na tom, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nemožno považovať za ustanovenie, ktorého cieľom je vykonanie konkrétnych záväzkov vyplývajúcich z dohôd uzavretých v rámci WTO, keďže právo WTO neobsahuje osobitné pravidlá na výpočet normálnej hodnoty v situáciách upravených dotknutým ustanovením.
Ďalej, pokiaľ ide o porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty dotknutých výrobkov, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nesprávne použila úpravu vývozných cien smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Komisia sa totiž dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že žalobkyne napriek existencii spoločnej kontroly netvoria spoločný hospodársky subjekt, keďže podľa jej názoru Sinopec Central‑China, predajná spoločnosť prepojená so zvyšnými dvomi žalobkyňami, nekonala ako interné oddelenie predaja, ale vykonávala skôr funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa inštitúcie Únie domnievajú, že je potrebné použiť úpravu znížením vývoznej ceny z dôvodu, že predajná spoločnosť prepojená s výrobcom vykonáva rovnaké funkcie ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu, tieto inštitúcie sú povinné predložiť aspoň zhodujúce sa indície, ktoré preukazujú, že táto podmienka je splnená.
Komisii tak prináležalo predložiť dostatok zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať, že napriek existencii spoločnej kontroly Sinopec Central‑China vykonávala funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, a nekonala ako interné oddelenie predaja. Komisii sa však nepodarilo uniesť svoje dôkazné bremeno, keďže predložené nepriame dôkazy boli buď irelevantné, alebo nemali dôkaznú hodnotu vo vzťahu k funkciám, ktoré Sinopec Central‑China vykonávala.
Pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty výrobkov predávaných spoločnosťou Sinopec Ningxia, Všeobecný súd navyše uviedol, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že uplatnila domnienku, podľa ktorej táto hodnota zodpovedala najvyššej normálne hodnote spomedzi normálnych hodnôt ostatných vyvážajúcich výrobcov.
Keďže v prejednávanej veci žalobkyne nedokázali poskytnúť Komisii potrebné údaje týkajúce sa spoločnosti Sinopec Ningxia, Komisia vypočítala normálnu hodnotu výrobkov predávaných touto spoločnosťou na základe dostupných údajov v zmysle článku 18 základného nariadenia. Porovnala teda údaje, ktoré mala k dispozícii. Komisia síce nie je povinná vysvetliť, prečo boli použité dostupné údaje tými najlepšími možnými, keďže takáto povinnosť nevyplýva ani z článku 18 základného nariadenia, ani z judikatúry, musí však vysvetliť, prečo sú použité údaje relevantné.
Hoci teda vzhľadom na rozdiely medzi výrobnými procesmi používanými spoločnosťami Sinopec Ningxia a Sinopec Chongqing Komisia bola oprávnená odmietnuť údaje týkajúce sa spoločnosti Sinopec Chongqing ako relevantné údaje a použiť údaje týkajúce sa ostatných vyvážajúcich výrobcov, mala odôvodniť svoju voľbu použiť pre každý druh výrobku predávaného spoločnosťou Sinopec Ningxia najvyššiu normálnu hodnotu spomedzi normálnych hodnôt ostatných vyvážajúcich výrobcov. Táto voľba totiž nemôže vychádzať z domnienky, ktorá sa zakladá len na konštatovaní nespolupráce zo strany žalobkýň, keďže Komisia nie je oprávnená sankcionovať vyvážajúceho výrobcu z dôvodu jeho nedostatočnej spolupráce.
Okrem toho použitie domnienky, aj keď je ťažko vyvrátiteľná, zostáva v prijateľných medziach, ak okrem iného existuje možnosť podať dôkaz o opaku. V prejednávanej veci však bolo možné predmetnú domnienku vyvrátiť len v prípade, keby žalobkyne poskytli Komisii informácie, ktorých neposkytnutie bolo práve tým faktorom, ktorý viedol Komisiu k použitiu dostupných údajov v zmysle článku 18 základného nariadenia.
Všeobecný súd napokon dospel k záveru, že Komisia neporušila právo žalobkýň na obhajobu tým, že im odmietla sprístupniť informácie o predaných množstvách a predajných cenách výrobného odvetvia Únie, ako aj o rozpätiach cenového podhodnotenia a orientačných cenách, keďže išlo o dôverné informácie.
Neexistenciu tohto nesprávneho posúdenia potvrdzuje skutočnosť, že keď bol žalobkyniam doručený e‑mail Komisie, ktorým bola zamietnutá ich žiadosť o uvedené informácie, neobrátili sa v tejto veci na úradníka pre vypočutie, hoci tak mohli urobiť.(4) Žalobkyne tak súhlasili s rozhodnutím Komisie, ktoré vyplývalo z vyváženia cieľov sledovaných základným nariadením, a to umožniť dotknutým osobám účinne brániť svoje záujmy a zachovať dôvernosť informácií získaných v priebehu antidumpingového prešetrovania.(5)