Vec T‑193/04 R

Hans-Martin Tillack

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na nariadenie predbežných opatrení a odkladu výkonu“

Abstrakt uznesenia

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov

(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)

2.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Dotknuté osoby – Reprezentatívne združenie, ktorého cieľom je ochrana jeho členov – Prípustnosť vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky, ktoré sa týkajú týchto členov – Podmienky

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 druhý odsek a článok 53 prvý odsek)

3.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Prípustnosť žaloby vo veci samej – Nedostatok relevantnosti – Hranice

(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)

4.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami

(Článok 230 ES)

1.      Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa stanovuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí uvádzať okolnosti preukazujúceho naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, a preto ak niektorá z nich nie je splnená, musí byť návrh na nariadenie predbežných opatrení zamietnutý. Tam, kde je to primerané, musí sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia zvážiť dotknuté záujmy.

(pozri bod 21)

2.      Podľa druhého odseku článku 40 Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Súd prvého stupňa podľa prvého odseku článku 53 tohto štatútu sa pripúšťa vstup reprezentatívnych združení, ktorých cieľom je ochrana ich členov vo veciach kladenia zásadných otázok týkajúcich sa týchto členov. To znamená, že združenie môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vtedy, ak zastupuje značný počet podnikov pôsobiacich v danej oblasti, ak jeho cieľ zahŕňa ochranu záujmov jeho členov, ak vec môže vyvolať zásadné otázky ovplyvňujúce fungovanie danej oblasti a ak teda záujmy jeho členov by preto mohli byť daným rozsudkom alebo uznesením značne dotknuté.

Okrem toho prijatie extenzívneho výkladu práva združenia na vstup ako vedľajšieho účastníka do konania má za cieľ umožniť lepšie posúdenie veci a súčasne predchádza mnohonásobnému individuálnemu vedľajšiemu účastníctvu, ktoré by sťažovalo účinnosť a riadny priebeh konania.

Medzinárodná odborová organizácia, ktorá zastupuje viac ako 500 000 členov v 109 štátoch a ktorej cieľom činnosti je ochrana a posilňovanie práv a slobôd novinárov, ako aj dodržiavanie a ochrana slobody informácií, slobody tlače a novinárskej nezávislosti, spĺňa vyššie vymenované podmienky, pretože postoj, ktorý môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia zaujať vo vzťahu k otázkam, ktoré sú mu položené, sa potenciálne dotýka rozsahu zásady ochrany novinárskych zdrojov.

(pozri body 24 – 25, 28 – 30)

3.      Prípustnosť žaloby pred súdom rozhodujúcim vo veci samej sa v zásade nesmie preskúmavať v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia preto, aby sa predišlo ovplyvňovaniu konania vo veci samej. Predsa však v prípade, keď sa tvrdí zjavná neprípustnosť žaloby vo veci samej, ktorej sa týka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, môže sa ukázať nevyhnutným preukázanie existencie určitých skutočností umožňujúcich dospieť k záveru prima facie, že žaloba je prípustná.

(pozri bod 32)

4.      Opatrenia, ktoré sú aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré možno napadnúť žalobou o neplatnosť podľa článku 230 ES, sú opatrenia so záväznými právnymi účinkami, ktoré sa dotýkajú záujmov žalobcu tým, že zásadným spôsobom menia jeho právne postavenie.

(pozri bod 38)