ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 29. februára 2016 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Medzinárodné letecké špeditérske služby – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Určenie cien – Príplatky a systémy stanovovania cien s vplyvom na konečnú cenu – Dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty – Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi – Pravidlá profesijnej etiky týkajúce sa povinnosti lojálnosti a zákazu dvojitého zastupovania – Fiduciárne povinnosti – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Voľba spoločností – Pokuty – Primeranosť – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Rovnosť zaobchádzania – Spolupráca – Urovnanie – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006“

Vo veci T‑265/12,

Schenker Ltd, so sídlom vo Felthame (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: F. Montag, B. Kacholdt, F. Hoseinian, advokáti, D. Colgan a T. Morgan, solicitors,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Dawes a N. von Lingen, neskôr A. Dawes a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Kennelly a H. Mussa, barristers,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie C (2012) 1959 final z 28. marca 2012 týkajúceho sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39462 – Špeditérske služby) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, ako aj návrh na zmenu pokuty, ktorá jej bola uložená v rámci tohto konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu,

tajomník: C. Kristensen, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. septembra 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

1        Rozhodnutím C (2012) 1959 final z 28. marca 2012 týkajúcim sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39462 – Špeditérske služby) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Európska komisia konštatovala, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v sektore medzinárodných leteckých špeditérskych služieb sa v obdobiach spadajúcich do rokov 2002 až 2007 zúčastňovali na rôznych dohodách a zosúladených postupoch v sektore medzinárodných leteckých špeditérskych služieb, ktoré vyústili do štyroch samostatných porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP).

2        Žalobkyňu, Schenker Ltd, vlastní Deutsche Bahn AG (ďalej len „DB“), akciová spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorej jediným vlastníkom je Spolková republika Nemecko. DB je spoločnosť, ktorá stojí na čele skupiny spoločností (ďalej len „skupina DB“) poskytujúcich služby mobility a logistické služby po celom svete. Pod značkou DB Schenker a najmä prostredníctvom skupiny spoločností Schenker, ktorá zahŕňa viacero subjektov, vrátane žalobkyne, skupina DB poskytuje najmä letecké špeditérske služby. [dôverné](1) The Brink’s Company (ďalej len „Brink’s“) predala spoločnosti DB skupinu spoločností riadenú spoločnosťou Bax Global Inc., ktorej súčasťou bola najmä spoločnosť Bax Global Ltd (UK). Potom, ako došlo k prenosu jej činností na žalobkyňu, Bax Global (UK) ukončila svoju činnosť a zanikla.

3        Predmetná vec sa týka len jedného zo štyroch porušení uvedených v bode 1 vyššie, konkrétne kartelu týkajúceho sa nového exportného systému (ďalej len „NES“). Netýka sa kartelu týkajúceho sa faktoru menovej adaptácie (ďalej len „CAF“), kartelu týkajúceho sa systému predchádzajúceho hlásenia (ďalej len „AMS“), ani kartelu týkajúceho sa príplatku uplatňovaného v období hlavnej sezóny (ďalej len „PSS“). V rozsahu, v akom Komisia napadnutým rozhodnutím sankcionovala ostatné spoločnosti skupiny DB za ich účasť na karteloch týkajúcich sa CAF, AMS a PSS, tieto spoločnosti podali samostatnú žalobu, ktorá je predmetom veci T‑267/12.

4        Kartely uvedené v bode 3 vyššie sa týkajú trhu medzinárodných leteckých špeditérskych služieb. Podľa opisu tohto sektoru zo strany Komisie v odôvodneniach 3 až 71 napadnutého rozhodnutia možno špeditérske služby definovať ako organizáciu prepravy tovaru, čo môže zahŕňať aj činnosti ako colné konanie, uskladnenie alebo služby pozemnej obsluhy v mene zákazníkov a podľa ich potrieb. Špeditérske služby sa členia na vnútroštátne a medzinárodné špeditérske služby a letecké, pozemné a námorné špeditérske služby (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia).

5        Opis kartelu týkajúceho sa NES zo strany Komisie v odôvodneniach 92 až 114 napadnutého rozhodnutia možno zhrnúť takto: NES je systém predbežného colného konania, používaný v prípade vývozov zo Spojeného kráľovstva do krajín mimo EHP, ktorý orgány Spojeného kráľovstva zaviedli v roku 2002. Na stretnutí sa skupina špeditérskych spoločností dohodla na zavedení príplatku za vyhlásenia NES, na jeho výške a termíne jeho zavedenia. Po tomto stretnutí si tieto špeditérske spoločnosti vymenili niekoľko e‑mailov s cieľom sledovať vykonávanie kartelu. Protisúťažné kontakty trvali od 1. októbra 2002 do 10. marca 2003.

6        Diskusie o karteli týkajúcom sa AMS a kontrola jeho vykonávania sa konali najmä v rámci združenia Freight Forward International (nazvaného Freight Forward Europe pred 1. januárom 2004, ďalej len „združenie FFI“).

7        Z odôvodnenia 72 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia začala vyšetrovanie v nadväznosti na žiadosť o oslobodenie od pokuty predloženú spoločnosťou Deutsche Post AG (ďalej len „DP“) podľa oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2006“). DP doplnila svoju žiadosť o oslobodenie od pokuty vyhláseniami a listinnými dôkazmi. Listom z 24. septembra 2007 Komisia udelila spoločnosti DP podmienečné oslobodenie od pokuty za údajný kartel súkromných poskytovateľov medzinárodných špeditérskych služieb, ktorého cieľom bolo stanoviť alebo preniesť rôzne poplatky a príplatky.

8        Komisia vykonala neohlásené inšpekcie od 10. do 12. októbra 2007.

9        [dôverné] DB a jej dcérske spoločnosti podali žiadosť o oslobodenie od pokuty, alebo pre prípad, že jej nebude vyhovené, žiadosť o zníženie pokuty v súlade s programom zhovievavosti (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia).

10      Dňa 5. februára 2010 Komisia zaslala žalobkyni oznámenie o výhradách, ktorá naň odpovedala (odôvodnenia 87 a 89 napadnutého rozhodnutia).

11      Od 6. do 9. júla 2010 Komisia uskutočnila ústne vypočutie, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia).

12      V napadnutom rozhodnutí sa Komisia vzhľadom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, domnievala, že žalobkyňa ako hospodársky nástupca spoločnosti Bax Global (UK) je zodpovedná za účasť tejto spoločnosti na karteli týkajúcom sa NES.

13      V článku 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že pokiaľ ide o kartel týkajúci sa NES, žalobkyňa ako hospodársky nástupca spoločnosti Bax Global (UK) porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa od 1. októbra 2002 do 10. marca 2003 zúčastnila jediného a pokračujúceho porušenia v sektore leteckých špeditérskych služieb na území Spojeného kráľovstva, ktoré spočívalo v určení cien alebo iných obchodných podmienok. Článok 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia stanovuje, že za toto porušenie sa žalobkyni ukladá pokuta v sume 3 673 000 eur. Žalobkyni nebola znížená pokuta za jej spoluprácu s Komisiou.

14      Z odôvodnenia 856 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výška uloženej pokuty bola vypočítaná na základe usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“).

 Konanie pred Všeobecným súdom a návrhy účastníkov konania

15      Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 12. júna 2012 podala žalobkyňa túto žalobu.

16      Na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol Všeobecný súd (deviata komora) otvoriť ústnu časť konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uvedených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 písomne položil účastníkom konania otázky, pričom ich vyzval, aby na ne odpovedali. Účastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote.

17      Listom z 5. septembra 2014 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k správe pre pojednávanie.

18      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 24. septembra 2014.

19      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia,

–        zrušil pokutu uloženú v článku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu alebo subsidiárne znížil jej výšku a

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

20      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

21      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

22      Prvý žalobný dôvod je založený jednak na porušení článkov 4 a 7 a článku 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, a jednak na porušení zásady riadnej správy vecí verejných. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP boli neprípustné.

23      V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Komisia nemala právomoc na prijatie rozhodnutia o karteli týkajúcom sa NES, keďže tento kartel bol vyňatý z pôsobnosti práva hospodárskej súťaže Európskej únie podľa článku 1 nariadenia Rady č. 141 o neuplatňovaní nariadenia Rady č. 17 na sektor dopravy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 124, 1962, s. 2751).

24      V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že konštatovala, že kartel týkajúci sa NES mohol citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, porušila článok 101 ods. 1 ZFEÚ, články 4 a 7 nariadenia č. 1/2003 a zásadu riadnej správy vecí verejných a nedodržala usmernenia k pojmu ovplyvnenie obchodu uvedenému v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, ďalej len „usmernenia z roku 2004“).

25      Štvrtý žalobný dôvod sa týka porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie, článkov 4, 7 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj zásad osobnej zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, keďže len žalobkyňa bola považovaná za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK).

26      V rámci piateho žalobného dôvodu žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že Komisia tým, že stanovila výšku pokuty na základe obratu prevyšujúceho maximálnu teoretickú sumu, ktorá mohla byť vytvorená kartelom týkajúcim sa NES, porušila článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu primeranosti trestu za porušenie, zásadu nulla poena sine culpa a zásadu riadnej správy vecí verejných, nedodržala usmernenia z roku 2006 a dopustila sa nesprávneho posúdenia. Na druhej strane tvrdí, že Komisia porušila článok 27 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003 a právo na obhajobu.

27      V rámci šiesteho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Komisia tým, že rozhodla o žiadostiach o oslobodenie od pokuty a znížení pokuty, porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, nedodržala oznámenie o spolupráci z roku 2006 a dopustila sa nesprávneho posúdenia.

28      Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa nesprávneho posúdenia tým, že odmietla vstúpiť do rozhovorov o urovnaní podľa oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, ďalej len „oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní“).

29      Vo svojich písomnostiach žalobkyňa spresňuje, že prvý až štvrtý žalobný dôvod sa predkladajú na podporu návrhu na zrušenie článku 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, a týkajú sa „teda“ aj zrušenia článku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia. Piaty až siedmy žalobný dôvod a subsidiárne štvrtý žalobný dôvod sa predkladajú na podporu návrhu na zrušenie článku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia.

30      Žalobkyňa tiež navrhuje, aby Všeobecný súd využil svoju neobmedzenú právomoc, pričom piaty až siedmy žalobný dôvod sa výslovne predkladajú na podporu tohto návrhu. Okrem toho v rámci štvrtého žalobného dôvodu sa žalobkyňa domáha, aby Všeobecný súd znížil výšku pokuty pri výkone svojej neobmedzenej právomoci.

31      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené právomocou preskúmania v rámci neobmedzenej právomoci, ktorá je súdu Únie priznaná článkom 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ.

32      Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil sumu uloženej pokuty alebo penále. Pokiaľ sú úvahy, z ktorých Komisia vychádzala pri určení výšky uloženej pokuty alebo penále, protiprávne, ale ak sa ich konečná výška musí považovať za primeranú, neobmedzená právomoc oprávňuje súd zachovať výšku pokuty.

33      Všeobecnému súdu preto prináleží, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dňu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, či bola žalobkyni uložená pokuta, ktorá správne odráža závažnosť a dĺžku trvania predmetného porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, Zb., EU:T:2012:478, bod 117 a citovanú judikatúru).

34      Treba však zdôrazniť, že výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiež pripomenúť, že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C‑389/10 P, Zb., EU:C:2011:816, bod 131).

1.     O prvom žalobnom dôvode založenom jednak na porušení článkov 4 a 7, ako aj článku 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, a jednak na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

35      Tento žalobný dôvod sa týka záveru Komisie uvedeného v odôvodnení 658 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého bola oprávnená použiť informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP.

36      Tento žalobný dôvod je vyjadrený v dvoch častiach. Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že použila informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, porušila články 4 a 7, ako aj článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces. Po druhé tvrdí, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že riadne nezohľadnila tvrdenia, ktoré predložila v priebehu správneho konania.

 O prvej časti založenej na porušení článkov 4 a 7, ako aj článku 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces

37      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že použila informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, porušila články 4 a 7, ako aj článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces, ktoré sú uznané právom Únie a zakotvené v článku 47 a článku 48 ods. 2 Charty základných práv, ako aj v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950.

38      Podľa žalobkyne Komisia nebola v prejednávanej veci oprávnená použiť informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, mala ukončiť vyšetrovanie alebo mala aspoň vylúčiť tieto informácie a tieto dôkazy zo spisu. Po prvé tým, že advokátska kancelária C. poskytovala právnu pomoc spoločnosti DP pri vypracovaní a podaní uvedenej žiadosti, porušila profesijné tajomstvo, ako aj zákaz dvojitého zastupovania či zásadu lojálnosti vo vzťahu k bývalým klientom. Podľa žalobkyne mala táto advokátska kancelária dvojakú úlohu. Na jednej strane bola právnym poradcom združenia FFI a jeho jednotlivých členov, pričom jedným z nich bola žalobkyňa. Na druhej strane uvedená kancelária v rovnakom čase alebo prinajmenšom krátko po ukončení tohto vzťahu, keď stále podliehala právnym záväzkom vyplývajúcim z jej postavenia právneho poradcu združenia FFI a jeho jednotlivých členov, poskytovala právnu pomoc spoločnosti DP prinajmenšom od 27. júla 2006 pri zhromažďovaní, zostavovaní, analýze a predkladaní informácií uvádzajúcich prípadné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie viacerým orgánom hospodárskej súťaže, vrátane Komisie. Po druhé DP porušila svoje fiduciárne povinnosti ako predseda a tajomník združenia FFI. Dôvod, prečo si tento podnik zvolil právnu pomoc advokátskej kancelárie C., bola nepochybne skutočnosť, že DP chcela mať prospech z osobitných vzťahov, ktoré spájajú túto kanceláriu so združením FFI a z dôverných informácií, ktoré tak mala k dispozícii. Keďže jednak správanie týkajúce sa AMS, do ktorého sa členovia združenia FFI zapojili, a jednak správanie týkajúce sa NES spolu úzko súvisia, Komisia nebola ani oprávnená použiť informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, pokiaľ ide o kartel týkajúci sa NES.

39      Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. Konkrétne tvrdí, že v rozsahu, v akom žalobkyňa v replike uvádza, že právo Únie zakazuje, aby advokát využíval znalosti a informácie získané od svojho klienta v jeho neprospech, ide o nový žalobný dôvod, ktorý je potrebné považovať za neprípustný.

40      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v práve Únie platí zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudok z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T‑50/00, Zb., EU:T:2004:220, bod 72).

41      V zásade žiadne ustanovenie, ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to totiž neplatilo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na účely preukázania správania, ktoré je v rozpore s článkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, by bolo neudržateľné a nezlučiteľné s úlohou dohliadať na správne použitie týchto ustanovení, ktorá je jej zverená Zmluvou o FEÚ (rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb., EU:T:2004:221, bod 192).

42      Právomoci, ktorými disponuje Komisia v priebehu predbežných fáz vyšetrovania a získavania informácií, musia byť v súlade s dodržiavaním základných práv a všeobecných zásad práva Únie, ktoré platia pre všetky postupy uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže Únie.

43      Vzhľadom na túto judikatúru a tieto zásady je potrebné preskúmať výhrady, ktoré sú po prvé založené na porušení profesijného tajomstva, po druhé na zákaze dvojitého zastupovania, ako aj zásade lojálnosti, a po tretie na fiduciárnych povinnostiach spoločnosti DP.

 O výhrade založenej na porušení profesijného tajomstva

44      Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že advokátska kancelária C. porušila profesijné tajomstvo, informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP sú neprípustné a Komisia ich nemala použiť.

45      V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že dôvernosť komunikácie medzi advokátmi a klientmi je chránená na úrovni práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79, Zb., EU:C:1982:157, body 18 až 28).

46      Pokiaľ ide teda o vyšetrovacie opatrenia Komisie týkajúce sa komunikácie medzi advokátmi a klientmi, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ochrana jej dôvernosti bráni tomu, aby sa Komisia oboznámila s jej obsahom. Okrem toho v prípade, že by sa s ňou oboznámila, ochrana jej dôvernosti bráni tomu, aby založila rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie práva hospodárskej súťaže Únie, na tejto komunikácii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T‑125/03 a T‑253/03, Zb., EU:T:2007:287, body 86 až 88 a citovanú judikatúru).

47      Žalobkyňa tvrdí, že v prejednávanej veci bráni ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi aj tomu, aby Komisia použila informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP. Keďže dôvernosť komunikácie medzi advokátmi a klientmi musí klientom umožniť celkom otvorene sa zdôveriť svojim advokátom, bez obavy, že neskoršie zverejnenie ich komunikácie by im mohlo spôsobiť ujmu, uvedená komunikácia musí byť chránená nielen vo vzťahu k vyšetrovacím opatreniam Komisie, ale aj vo vzťahu k zverejneniu advokátom, ktoré je v rozpore s profesijným tajomstvom.

48      V tejto súvislosti postačuje zdôrazniť, že z odôvodnenia 658 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky informácie a dôkazy, ktoré DP predložila vo svojej žiadosti o oslobodenie od pokuty, boli dostupné všetkým členom združenia FFI. Podľa zistení Komisie DP mala teda k dispozícii informácie a dôkazy obsiahnuté vo svojej žiadosti o oslobodenie od pokuty, bez ohľadu na porušenie profesijného tajomstva advokátskou kanceláriou C.

49      Žalobkyňa nepredkladá žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo toto zistenie spochybniť. Je totiž nutné konštatovať, že napriek skutočnosti, že podnik, ku ktorému prináleží, bol členom združenia FFI, a že mala teda dobré predpoklady kontrolovať opodstatnenosť tohto zistenia Komisie, žalobkyňa neoznačuje žiadnu informáciu v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, ktorú by advokátska kancelária C. zverejnila v rozpore s profesijným tajomstvom, ale len uvádza, že dôvodom, prečo si DP zvolila právnu pomoc advokátskej kancelárie C., pokiaľ ide o prípravu jej žiadosti o oslobodenie od pokuty, nemohlo byť nič iné ako „prospech z privilegovaných okolností“ týkajúcich sa skoršieho vzťahu medzi touto kanceláriou a združením FFI a jeho členmi.

50      Preto je potrebné zamietnuť výhradu založenú na porušení profesijného tajomstva, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi bráni tomu, aby Komisia použila dokumenty, ktoré jej predložil podnik potom, ako boli sprístupnené tomuto podniku advokátom v rozpore s profesijným tajomstvom.

 O výhrade založenej na porušení zákazu dvojitého zastupovania a zásady lojálnosti

51      Žalobkyňa tvrdí, že dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP sú neprípustné z dôvodu, že advokátska kancelária C. tým, že poskytovala právnu pomoc spoločnosti DP, pokiaľ ide o prípravu a predloženie jej žiadosti o oslobodenie od pokuty, porušila zákaz dvojitého zastupovania a zásadu lojálnosti, ktoré sú stanovené v Charte základných zásad európskeho advokáta a v Etickom kódexe európskych advokátov Rady európskych advokátskych komôr.

52      V tejto súvislosti je po prvé potrebné zdôrazniť, že v práve Únie neexistujú ustanovenia, podľa ktorých Komisia nie je oprávnená použiť informácie a dôkazy, ktoré jej predložil podnik v žiadosti o oslobodenie od pokuty, ak advokát, ktorý poskytoval právnu pomoc tomuto podniku, porušil zákaz dvojitého zastupovania alebo povinnosť lojálnosti vo vzťahu k svojim bývalým klientom.

53      Po druhé vzhľadom na skutočnosť, že Komisia musí dodržiavať základné práva a všeobecné zásady práva Únie aj v priebehu predbežných fáz vyšetrovania a získavania informácií (pozri bod 42 vyššie), je potrebné preskúmať, či Komisia bola oprávnená použiť informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP.

54      V tomto kontexte je potrebné najprv zdôrazniť, že zákaz dvojitého zastupovania a povinnosť lojálnosti, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, majú za cieľ nielen zaručiť nezávislosť a lojálnosť advokátov, ale aj zabrániť tomu, aby advokáti boli postavení do situácie, keď by z dôvodu konfliktu záujmov svojich rôznych klientov mohli byť vedení k tomu, aby porušili profesijné tajomstvo.

55      Aj keby sa jednak pravidlá profesijnej etiky uvádzané žalobkyňou považovali za výraz spoločných všeobecných zásad, ktoré sa musia zohľadniť v rámci konania pred Komisiou, a jednak aj keby konanie advokátskej kancelárie C. nebolo v súlade s týmito pravidlami, je potrebné konštatovať, že za okolností prejednávanej veci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že bola oprávnená použiť informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP.

56      Ako bolo totiž uvedené v bodoch 48 a 49 vyššie, Komisia bola za okolností prejednávanej veci oprávnená sa domnievať, že informácie a dôkazy obsiahnuté v uvedenej žiadosti pochádzali od spoločnosti DP, a neboli teda výsledkom porušenia profesijného tajomstva advokátskej kancelárie C. Okrem toho podnik nemá povinnosť, aby mu advokát poskytoval právnu pomoc alebo ho zastupoval, pokiaľ ide o prípravu a predloženie žiadosti o oslobodenie od pokuty. Vzhľadom na tieto okolnosti, aj keby sa uplatnili oba predpoklady uvedené v bode 55 vyššie, Komisia bola oprávnená použiť informácie a dôkazy obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie pokuty spoločnosti DP. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že porušenie vnútroštátnych pravidiel profesijnej etiky advokátmi kancelárie C., ktoré sa na nich vzťahujú, je možné sankcionovať podľa vnútroštátneho práva.

57      Preto je potrebné zamietnuť výhradu založenú na porušení zákazu dvojitého zastupovania a zásady lojálnosti, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či sú výrazom všeobecných zásad spoločných právam členských štátov, ktoré sa musia zohľadňovať v rámci konania pred Komisiou, a či konanie advokátskej kancelárie C. bolo v súlade s týmito zásadami.

 O výhrade založenej na porušení fiduciárnych povinností spoločnosti DP

58      Žalobkyňa tvrdí, že žiadosť o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP bola neprípustná z dôvodu, že táto spoločnosť porušila svoje fiduciárne povinnosti vyplývajúce z jej postavenia predsedu a tajomníka združenia FFI.

59      Po prvé v rozsahu, v akom je predmetom tejto výhrady žalobkyne samotné rozhodnutie spoločnosti DP spolupracovať s Komisiou, je potrebné ju zamietnuť. V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenúť, že oprávnenia, aké má Komisia v priebehu predbežných fáz vyšetrovania a získavania informácií, podniky nemajú. To platí predovšetkým pre oznámenie o spolupráci z roku 2006 vzhľadom na skutočnosť, že cieľom tohto oznámenia Komisie je podnecovať podniky, aby odhalili existenciu protiprávnych kartelov a spolupracovali pri jej vyšetrovaní tým, že oznámia správanie podnikov, ktoré sa ich zúčastňovali.

60      Po druhé v rozsahu, v akom je predmetom tejto výhrady len rozhodnutie spoločnosti DP, aby jej poskytovala právnu pomoc práve advokátska kancelária C., je potrebné ju tiež zamietnuť. Aj keby DP tým, že si zvolila právnu pomoc advokátskej kancelárie C., porušila svoje fiduciárne povinnosti vzhľadom na záujmy, o ktoré ide v prejednávanej veci, nebránilo by to tomu, aby Komisia použila informácie a dôkazy obsiahnuté v jej žiadosti o oslobodenie od pokuty (pozri bod 56 vyššie). V tomto kontexte je tiež potrebné pripomenúť, že aj keď fiduciárne povinnosti uvádzané žalobkyňou nemožno samé osebe považovať za zakázané a neplatné podľa článku 101 ods. 2 ZFEÚ, porušenie povinností uvádzaných žalobkyňou by v každom prípade mohlo byť sankcionované podľa vnútroštátneho práva.

61      Preto je potrebné zamietnuť aj tretiu výhradu založenú na porušení fiduciárnych povinností spoločnosti DP.

62      Je teda potrebné zamietnuť prvú časť v celom rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o výhrade týkajúcej sa neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia.

 O druhej časti založenej na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

63      Žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že riadne nezohľadnila tvrdenia, ktoré predložila v priebehu správneho konania a ktoré sa týkajú porušenia profesijného tajomstva, zákazu dvojitého zastupovania, povinnosti lojálnosti a fiduciárnych povinností.

64      Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

65      Na úvod je potrebné pripomenúť, že v rámci konania o uložení pokuty podnikom za porušenie článku 101 ZFEÚ sa Komisia nemôže obmedziť na preskúmanie dôkazov predložených podnikmi, ale v rámci riadnej správy vecí verejných musí svojimi vlastnými prostriedkami prispieť k preukázaniu relevantných skutočností a okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb., EU:C:1966:41, s. 501).

66      V prejednávanej veci Komisia zohľadnila tvrdenia týkajúce sa porušenia profesijného tajomstva. Ako bolo totiž uvedené v bodoch 48 a 49 vyššie, Komisia preskúmala pôvod informácií a dôkazov obsiahnutých v žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP a konštatovala, že DP ich mala k dispozícii bez ohľadu na porušenie profesijného tajomstva advokátskou kanceláriou C. Žalobkyňa nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že tieto úvahy Komisie vychádzajú z nesprávneho posúdenia.

67      Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa porušení zákazu dvojitého zastupovania, povinnosti lojálnosti a fiduciárnych povinností spoločnosti DP, s odkazom na body 51 až 61 vyššie postačuje pripomenúť, že aj keby boli za okolností prejednávanej veci takéto porušenia preukázané, nemohli by Komisii zabrániť v použití informácií. Komisia teda ani nebola povinná preskúmať tieto tvrdenia.

68      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy musí byť teda zamietnutá aj druhá časť prvého žalobného dôvodu, a teda prvý žalobný dôvod v celom rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné odpovedať na otázku, či porušenia uvádzané žalobkyňou, ktoré sa vzťahovali na kartel týkajúci sa AMS, mohli ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia o karteli týkajúcom sa NES.

2.     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 1 nariadenia č. 141

69      Tento žalobný dôvod sa týka záveru Komisie uvedeného v odôvodneniach 644 až 648 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého Komisia bola oprávnená vychádzať z nariadenia č. 1/2003 na účely sankcionovania žalobkyne za účasť spoločnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES. Podľa Komisie tento kartel nebol vyňatý z pôsobnosti nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), na základe výnimky pre dopravu stanovenej článkom 1 nariadenia č. 141. V tomto kontexte vychádzala najmä z úvahy, podľa ktorej účastníci kartelu týkajúceho sa NES koordinovali svoje správanie za účelom zníženia neistoty týkajúcej sa rôznych súčastí ceny v sektore špeditérskych služieb, a uvedený kartel sa teda týkal cien špeditérskych služieb, a nie cien dopravných služieb. Aj keby špeditérske spoločnosti mali zmluvné vzťahy s leteckými spoločnosťami, tieto vzťahy by boli základom pre poskytovanie služieb leteckej dopravy, ale nie pre poskytovanie špeditérskych služieb, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES.

70      Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy Komisie sú nesprávne. Podľa článku 1 nariadenia č. 141 Komisia nemala právomoc na prijatie rozhodnutia o karteli týkajúcom sa NES.

71      V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že nariadenie č. 1/2003 v znení nariadenia Rady (ES) č. 411/2004 z 26. februára 2004, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 3975/87 a menia a dopĺňajú sa nariadenia (EHS) č. 3976/87 a (ES) č. 1/2003 v súvislosti s leteckou dopravou medzi spoločenstvom a tretími štátmi (Ú. v. EÚ L 68, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 17), na ktorom Komisia založila napadnuté rozhodnutie, sa uplatňuje na leteckú dopravu.

72      Podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná predtým, ako sa začalo uplatňovať nariadenie č. 1/2003, teda pred 1. májom 2004, však kartely týkajúce sa leteckej dopravy medzi Spoločenstvom a tretími krajinami boli vyňaté z pôsobnosti nariadenia č. 17. Podľa článku 1 nariadenia č. 141 sa totiž nariadenie č. 17 neuplatňovalo na kartely v sektore dopravy, ktorých predmetom alebo účelom bolo určenie cien a stanovenie podmienok dopravy, obmedzenie alebo kontrola ponuky dopravy alebo rozdelenie trhov dopravy. Je pravda, že článok 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúceho postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2410/92 z 23. júla 1992 (Ú. v. ES L 240, s. 18; Mim. vyd. 07/001, s. 430), zrušil túto výnimku v prípade leteckej dopravy medzi letiskami Spoločenstva, ale nie v prípade leteckej dopravy medzi Spoločenstvom a tretími krajinami.

73      Žalobkyňa teda v podstate tvrdí, že keďže k účasti spoločnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES došlo pred 1. májom 2004, tento kartel bol vyňatý z pôsobnosti nariadenia č. 17 podľa článku 1 nariadenia č. 141. Podľa žalobkyne sú špeditérske služby a podacie služby NES súčasťou dopravného procesu, a predstavujú preto dopravné služby v zmysle uvedeného článku. Špeditérske služby ako celok, a konkrétnejšie špeditérske služby týkajúce sa NES, sa podľa nej v každom prípade priamo týkajú leteckej dopravy. Podľa nej ju teda Komisia nebola oprávnená sankcionovať podľa nariadenia č. 1/2003.

74      Najprv je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa výkladu článku 1 nariadenia č. 141 a následne jej tvrdenia týkajúce sa záveru Komisie, podľa ktorého sa kartel týkajúci sa NES nevzťahoval na dopravné služby, ale na špeditérske služby.

 O výklade článku 1 nariadenia č. 141

75      Žalobkyňa tvrdí, že cieľom článku 1 nariadenia č. 141 je vylúčiť oblasť činností v sektore dopravy, konkrétne všetky činnosti, ktoré sú súčasťou dopravného procesu, keďže pojem priemyselné odvetvie môže byť širší ako pojem relevantný trh. Pri posudzovaní činností, ktoré sú týmto článkom vyňaté, je potrebné zohľadniť povahu hospodárskej činnosti podnikov. V tomto kontexte nemožno robiť rozdiel medzi rôznymi úrovňami činnosti podniku. V prípade spoločnosti Bax Global (UK) tak Komisia nemala rozlišovať získanie nákladového priestoru od dopravcov na jednej strane a ponuku tohto priestoru odosielateľom na druhej strane. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že článok 1 nariadenia č. 141 sa musí uplatňovať na služby súvisiace s dopravou z dôvodu, že tento článok odkazuje na „podmienky dopravy“ a že preambula uvedeného nariadenia odkazuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré sa priamo týkajú poskytovania dopravných služieb.

76      Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

77      V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenúť, že na to, aby bolo správanie podniku vyňaté z pôsobnosti nariadenia č. 17 podľa článku 1 nariadenia č. 141, musí byť jeho predmetom alebo účinkom obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu dopravy. Podľa tretieho odôvodnenia uvedeného nariadenia musí byť uvedeným článkom vyňaté len správanie, ktoré sa priamo týka poskytovania dopravných služieb.

78      Okrem toho je potrebné pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že správanie podniku, ktoré sa netýka leteckej dopravy ako takej, ale trhu na vstupe alebo nadväzujúceho trhu leteckej dopravy, nemožno považovať za správanie, ktoré sa priamo týka poskytovania dopravných služieb, a nie je teda vyňaté článkom 1 nariadenia č. 141 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T‑219/99, Zb., EU:T:2003:343, body 171 a 172).

79      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nemožno prijať výklad článku 1 nariadenia č. 141, ktorý zastáva žalobkyňa.

80      Výklad článku 1 nariadenia č. 141, podľa ktorého sa toto ustanovenie neobmedzuje na vyňatie kartelov týkajúcich sa služieb leteckej dopravy, ale sú ním vyňaté všetky činnosti v sektore leteckej dopravy, totiž nie je v súlade so znením tohto ustanovenia, ani s tretím odôvodnením uvedeného nariadenia, a ani s vyššie uvedenou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že kartel sa musí vzťahovať priamo na poskytovanie služieb leteckej dopravy.

81      Ďalej na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, článkom 1 nariadenia č. 141 nie sú vyňaté všetky činnosti podniku len preto, že časť jeho činností sa týka služieb leteckej dopravy. Preto aj keď chce podnik uspokojiť svoj dopyt po dopravných službách na trhu na vstupe, jeho činnosti na nadväzujúcom trhu, ktoré sa priamo netýkajú dopravných služieb, nie sú vyňaté podľa uvedeného článku.

82      Okrem toho je potrebné odmietnuť výklad zastávaný žalobkyňou, podľa ktorého sú článkom 1 nariadenia č. 141 vyňaté všetky služby, ktoré majú priamu súvislosť s dopravnými službami. Ako totiž vyplýva z úvah uvedených v bode 80 vyššie, toto ustanovenie sa obmedzuje na vyňatie kartelov, ktoré sa priamo týkajú dopravných služieb, ale nie sú ním vyňaté kartely týkajúce sa služieb, ktoré majú priamu súvislosť s dopravnými službami.

83      Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa na podporu výkladu článku 1 nariadenia č. 141, ktorý navrhuje, uvádza, že toto ustanovenie odkazuje na „podmienky dopravy“, postačuje konštatovať, že tento výraz len objasňuje, že nie sú vyňaté len kartely vzťahujúce sa na ceny dopravných služieb, ale aj kartely stanovujúce obchodné podmienky v zmysle článku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, však z toho nemožno vyvodiť, že služby, ktoré nie sú dopravné služby, ale ktoré s nimi majú priamu súvislosť, sú tiež vyňaté z pôsobnosti nariadenia č. 17.

 O službách, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES

84      Žalobkyňa tiež spochybňuje úvahu Komisie, podľa ktorej sa kartel týkajúci sa NES vzťahoval na špeditérske služby ako na balík služieb.

85      V tejto súvislosti Komisia najmä v odôvodneniach 3 až 6, 64 až 66, 614, 867 až 872 a 877 až 879 napadnutého rozhodnutia uviedla, že z ekonomického hľadiska špeditérske spoločnosti premenili dopravné služby a iné vstupné služby na špeditérske služby, ktoré zodpovedajú osobitnému dopytu ich klientov. Tento dopyt nie je uspokojený jednotlivými službami, z ktorých pozostávajú špeditérske služby. Špeditérske spoločnosti ponúkali svojim zákazníkom balík služieb, ktorý im umožňoval jednoducho zasielať tovar bez toho, aby sa museli zaoberať podrobnosťami organizácie dopravy. Tieto služby zahŕňali služby leteckej dopravy, ale mohli tiež zahŕňať služby skladovania, manipulácie s nákladom, logistiky alebo služby týkajúce sa colných a daňových záležitostí. Keby boli sami odosielatelia nútení zaobstarať si jednotlivé služby potrebné na zabezpečenie toho, aby tovar dorazil na miesto určenia, museli by jednak koordinovať jednotlivé operácie na vlastné riziko, a jednak by nemohli mať prospech z úspor z rozsahu, ktoré sú špeditérske spoločnosti schopné dosiahnuť konsolidáciou tovaru svojich jednotlivých klientov. Naproti tomu špeditérske spoločnosti predplácajú alebo vopred vo veľkom nakúpia služby tretích strán, ktoré sú potrebné na poskytovanie špeditérskych služieb, a sú schopné tým, že prostredníctvom konsolidácie spoja tovar svojich zákazníkov do zásielok s optimálnou hmotnosťou a rozmermi, využívať úspory z rozsahu a používať tieto kapacity efektívnejšie, než by to mohol urobiť jeden z ich zákazníkov, keby sa pokúsil kúpiť priamo služby leteckej dopravy alebo súvisiace služby od leteckého dopravcu, od spoločnosti poskytujúcej služby pozemnej obsluhy alebo skladovania. Pre zákazníkov špeditérskych spoločností majú teda špeditérske služby vyššiu hodnotu, ako je hodnota ich vstupov posudzovaných jednotlivo.

86      Okrem toho najmä v odôvodneniach 129 a 130, 572, 645, 868, 869 a 872 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že aj keď sa špeditérske spoločnosti prostredníctvom kartelu týkajúceho sa NES dohodli len na príplatku NES, tento kartel sa vzťahoval na špeditérske služby. Po prvé v tomto kontexte vychádzala z úvahy, podľa ktorej príplatok NES tvoril súčasť celkovej ceny, ktorú zákazníci museli platiť za poskytovanie špeditérskych služieb. Po druhé uviedla, že špeditérske spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa NES, neboli len poskytovatelia podacích služieb NES, nepovažovali tretie osoby, ktoré neboli špeditérskymi spoločnosťami a ktoré ponúkali jednotlivé podacie služby NES, za skutočných alebo potenciálnych konkurentov, a nesnažili sa zapojiť týchto poskytovateľov do kartelu týkajúceho sa NES. Po tretie uviedla, že z dôkazov, ktoré mala k dispozícii, vyplýva, že rozhodnutie špeditérskej spoločnosti nepreniesť rizikové či nákladové faktory na svojich zákazníkov v podobe príplatku, jej mohlo poskytnúť konkurenčnú výhodu na trhu špeditérskych služieb ako balíka služieb. Keďže trh špeditérskych služieb sa vyznačuje nízkymi maržami, dokonca aj malé zvýšenie cien alebo zavedenie či nezavedenie príplatku môže hrať rozhodujúcu úlohu v tom, či si špeditérske spoločnosti udržia alebo stratia svojich zákazníkov, či si udržia alebo či stratia svoju klientsku základňu, alebo či získajú nové obchodné príležitosti na úkor svojich konkurentov.

87      Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy vychádzajú z nesprávneho posúdenia.

88      Po prvé tvrdí, že Komisia opomenula, že dopravné služby sú zahrnuté v špeditérskych službách a že z hľadiska zákazníkov špeditérskych spoločností sú dopravné služby veľmi dôležité, keďže organizácia dopravy ako taká bez samotnej dopravy neuspokojuje ich dopyt. Zmluvný záväzok špeditérskych spoločností voči ich zákazníkom išiel nad rámec organizácie dopravy tovaru ako takej zo zdroja do miesta určenia. Z pohľadu zákazníkov je dotknutým tovarom alebo službou nákladový priestor, bez ohľadu na to, či ho ponúka dopravca alebo špeditérska spoločnosť.

89      Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

90      Túto výhradu treba zamietnuť.

91      V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia nespochybnila, že z hľadiska zákazníkov špeditérskych spoločností predstavujú dopravné služby dôležitý prvok špeditérskych služieb. Obmedzila sa na konštatovanie, že aj keď špeditérske služby zahŕňajú dopravné služby, treba ich od nich odlišovať. Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že z hľadiska zákazníkov špeditérskych spoločností sú služby, ktoré ponúkajú špeditérske spoločnosti, nákladové priestory, je potrebné konštatovať, že ide len o tvrdenie a že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukázala, že úvahy Komisie uvedené v bode 85 vyššie, podľa ktorých je potrebné odlišovať špeditérske služby od dopravných služieb, vychádzajú z nesprávneho posúdenia.

92      Po druhé žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že si často prenajíma celé lietadlá, čo jej umožňuje určovať destináciu a harmonogram dopravných služieb, a že znáša hospodárske riziko súvisiace s využitím disponibilnej prepravnej kapacity. Na druhej strane samotné špeditérske spoločnosti často poskytujú dopravné služby, či už čiastočne, alebo v celom rozsahu. Aj keď je doprava označená ako „nákladná letecká doprava“, na krátke vzdialenosti sama často poskytuje takúto dopravu po zemi pomocou vozového parku nákladných vozidiel, ktorý má k dispozícii.

93      Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

94      Túto výhradu treba tiež zamietnuť.

95      V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že okolnosť uvádzaná žalobkyňou, podľa ktorej si prenajíma celé lietadlá a znáša hospodárske riziko súvisiace s využitím disponibilnej prepravnej kapacity, neumožňuje dospieť k záveru, že celá jej činnosť sa týka dopravných služieb. Je pravda, že v rozsahu, v akom špeditérske spoločnosti nakupujú služby leteckej dopravy od dopravcov, sa ich činnosť týka trhu leteckej dopravy. Ako však bolo uvedené v bode 81 vyššie, nestačí, že žalobkyňa chce uspokojiť svoj dopyt po službách na trhu služieb leteckej dopravy, aby celá jej činnosť bola vyňatá podľa článku 1 nariadenia č. 141. Podľa zistení Komisie uvedených v bodoch 85 a 86 vyššie sa pritom kartel týkajúci sa NES nevzťahoval na trh dopravných služieb, ale na trh špeditérskych služieb, na ktorom špeditérske spoločnosti ponúkajú špeditérske služby svojim zákazníkom a ktorý je trhom nadväzujúcim na trh dopravných služieb. V každom prípade žalobkyňa nespochybňuje zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého väčšina špeditérskych spoločností sama neprevádzkuje leteckú dopravu.

96      Okrem toho skutočnosť, že v rámci poskytovania špeditérskych služieb sama žalobkyňa zabezpečuje niektoré alebo všetky dopravné služby po zemi, nič nemení na skutočnosti, že služby, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES, neboli dopravné služby, ale špeditérske služby ako balík služieb.

97      Po tretie žalobkyňa uvádza, že letecké spoločnosti priamo rokujú o zmluvách o leteckej doprave s významnými zákazníkmi a že sami dopravcovia si môžu prenajať lietadlá od poskytovateľov. Špeditérske spoločnosti sú teda v skutočnosti priamou konkurenciou leteckých spoločností.

98      Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

99      V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tieto tvrdenia nemôžu spochybniť úvahu Komisie, podľa ktorej treba odlišovať špeditérske služby od dopravných služieb, pretože ako balík služieb uspokojujú osobitný dopyt zákazníkov, z pohľadu ktorých nemožno špeditérske služby z ekonomického hľadiska nahradiť jednotlivými službami, z ktorých sa skladajú. Skutočnosť, že niektorí významní zákazníci dopravcov priamo rokujú o zmluvách o leteckej doprave s dopravcami, totiž nemôže z dôvodov uvedených v bode 85 vyššie preukázať, že pre väčšinu zákazníkov špeditérskych spoločností nemôžu z ekonomického hľadiska jednotlivé služby, z ktorých sa skladajú špeditérske služby, nahradiť špeditérske služby.

100    Okrem toho žalobkyňa neuvádza, v čom skutočnosť, že si dopravcovia prenajímajú lietadlá na účely ich využívania na poskytovanie služieb leteckej dopravy, môže spochybniť zistenie Komisie, podľa ktorého boli služby, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES, špeditérske služby, ktoré je potrebné odlišovať od dopravných služieb.

101    Táto výhrada sa teda musí zamietnuť.

102    Po štvrté žalobkyňa uvádza, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že tovar nemohol byť prepravovaný bez vyhlásenia NES. Komisia podľa nej uplatnila nesprávne kritérium pre určenie, či existuje priama súvislosť medzi špeditérskymi službami (ako celkom alebo len špeditérskymi službami týkajúcimi sa NES) na jednej strane a leteckou dopravou na druhej strane. Keďže vyhlásenie NES je predpokladom dopravnej činnosti, nepredloženie dokumentov NES by podľa nej ohrozilo existenciu leteckej dopravy zo Spojeného kráľovstva. Súvislosť s leteckou dopravou podľa nej existuje aj v prípade špeditérskych služieb ako celku.

103    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

104    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Komisia v odôvodnení 647 napadnutého rozhodnutia uznala, že dodržiavanie postupu NES predstavuje zákonnú podmienku dopravy zo Spojeného kráľovstva a že nedodržiavanie tohto postupu by mohlo ohroziť leteckú prepravu tovaru. Komisia teda zohľadnila význam podacích služieb NES pre dopravné služby.

105    Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že tvrdenia predložené žalobkyňou založené na súvislosti medzi postupom NES a dopravnými službami a na súvislosti medzi dopravnými službami a špeditérskymi službami nemôžu spochybniť dôvodnosť úvah Komisie. Kartel týkajúci sa NES sa totiž vzťahoval na špeditérske služby a článkom 1 nariadenia č. 141 sú vyňaté len kartely, ktoré sa priamo vzťahujú na dopravné služby (pozri bod 82 vyššie), nie však kartely, ktoré sa vzťahujú na služby súvisiace s dopravnými službami. Súvislosti medzi postupom NES a službami leteckej dopravy zo Spojeného kráľovstva a súvislosti medzi dopravnými službami a špeditérskymi službami teda nemôžu spochybniť záver Komisie, podľa ktorého kartel týkajúci sa NES nie je vyňatý.

106    Táto výhrada sa teda musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú relevantné ďalšie úvahy Komisie uvedené v odôvodnení 647 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých jednak neexistencia špeditérskych služieb alebo nevykonanie postupu NES neohrozilo existenciu služieb leteckej dopravy ako takých, a jednak, že služba týkajúca sa postupu NES mohla byť poskytovaná inými poskytovateľmi než leteckými spoločnosťami alebo špeditérskymi spoločnosťami.

107    Po piate žalobkyňa uvádza skutočnosť, že pravidlá Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA) sa uplatňujú nielen na vzťahy medzi dopravcami a špeditérskymi spoločnosťami, ale aj na vzťahy medzi špeditérskymi spoločnosťami a ich zákazníkmi.

108    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

109    V tejto súvislosti postačuje uviesť, že pôsobnosť pravidiel IATA nemôže spochybniť záver Komisie, podľa ktorého existuje osobitný dopyt po špeditérskych službách ako balíku služieb, ktoré nemôžu byť z dôvodov uvedených v bode 85 vyššie z ekonomického hľadiska nahradené jednotlivými službami, z ktorých sa skladajú.

110    Žiadny z argumentov uvádzaných žalobkyňou teda nemôže preukázať, že Komisia nesprávne vyložila alebo nesprávne uplatnila článok 1 nariadenia č. 141.

111    Preto je potrebné druhý žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnuť.

3.     O treťom žalobnom dôvode založenom na nedostatku citeľného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi

112    Tento žalobný dôvod sa týka úvah Komisie uvedených v bode 5.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

113    Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy nie sú v súlade s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a článkami 4 a 7 nariadenia č. 1/2003, a že Komisia nedodržala zásadu riadnej správy vecí verejných, ani usmernenia z roku 2004.

114    Tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádza v rámci tohto žalobného dôvodu, možno rozdeliť na dve časti. Po prvé žalobkyňa tvrdí, že na rozdiel od zistení Komisie sa kartel týkajúci sa NES nevzťahuje na špeditérske služby, ale len na podacie služby NES. Po druhé tvrdí, že zistenie Komisie, podľa ktorého uvedený kartel mohol citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, vychádza z nesprávneho posúdenia, keďže účinky tohto kartelu sa obmedzovali na Spojené kráľovstvo, či dokonca na niektoré časti tohto členského štátu.

 O prvej časti týkajúcej sa služieb, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES

115    Žalobkyňa spochybňuje úvahu Komisie uvedenú v odôvodnení 614 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej sa kartel týkajúci sa NES vzťahoval na špeditérske služby. Domnieva sa, že táto úvaha vychádza z nesprávneho posúdenia. Kartel týkajúci sa NES sa podľa nej vzťahoval len na podacie služby NES. Zosúladený postup špeditérskych spoločností sa podľa nej týkal len výšky príplatku NES a poskytovanie podacích služieb NES bolo úplne nezávislé od špeditérskych služieb. Podľa nej išlo o samostatnú činnosť týkajúcu sa konkrétnej právnej úpravy v Spojenom kráľovstve, a teda o samostatný trh služieb na účely práva hospodárskej súťaže.

116    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepredložila dostatočné dôkazy na preukázanie, že kartel týkajúci sa NES ovplyvnil špeditérske služby ako celok. Komisia sa podľa nej obmedzila na konštatovanie, že príplatok NES bol zahrnutý do celkovej ceny platenej zákazníkmi za poskytovanie špeditérskych služieb. Podľa nej existovali nezávislé tretie osoby, ktoré neboli špeditérske spoločnosti a ktoré ponúkali podacie služby NES. Na rozdiel od úvah Komisie nie je podľa nej okolnosť, že tieto tretie osoby sa nespomínali v rámci diskusií medzi špeditérskymi spoločnosťami, relevantná.

117    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

118    Túto výhradu treba zamietnuť.

119    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia sa neobmedzila na konštatovanie, že príplatok NES bol zahrnutý do celkovej ceny platenej zákazníkmi za poskytovanie špeditérskych služieb.

120    Na jednej strane totiž úvahy Komisie, na ktorých založila svoj záver, podľa ktorého špeditérske služby ako balík služieb predstavujú trh, ktorý je potrebné odlíšiť od trhov jednotlivých služieb, z ktorých sa skladajú, boli už uvedené v bode 85 vyššie.

121    Na druhej strane, ako už bolo uvedené v bode 86 vyššie, záver Komisie, podľa ktorého sa kartel týkajúci sa NES vzťahoval na špeditérske služby, nebol založený len na úvahe, že príplatok NES bol súčasťou celkovej ceny, ktorú zákazníci museli platiť za poskytovanie špeditérskych služieb. Ako totiž Komisia konštatovala, po prvé všetky podniky, ktoré sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa NES, boli špeditérskymi spoločnosťami a žiadny z nich nebol len poskytovateľom podacích služieb NES, po druhé tieto podniky nepovažovali takýchto poskytovateľov za skutočných či potenciálnych konkurentov, po tretie sa ich nesnažili zapojiť do kartelu týkajúceho sa NES, a po štvrté rozhodnutie špeditérskej spoločnosti nepreniesť rizikové a nákladové faktory na svojich zákazníkov v podobe príplatku jej mohlo poskytnúť konkurenčnú výhodu na trhu špeditérskych služieb.

122    Cieľom kartelu týkajúceho sa NES teda nebolo obmedziť hospodársku súťaž týkajúcu sa podacích služieb NES ako samostatných služieb, ale hospodársku súťaž týkajúcu sa špeditérskych služieb ako balíka služieb.

123    Okrem toho je pravda, že skutočnosť, že tretie osoby, ktoré nie sú špeditérskymi spoločnosťami, ponúkajú podacie služby NES, a okolnosť uvádzaná žalobkyňou, podľa ktorej až do 40 %, či dokonca 50 % colných vyhlásení v Európe je predkladaných priamo odosielateľom alebo prostredníctvom colných zástupcov, aj keby bola preukázaná, môžu preukazovať, že existoval dopyt po samostatných podacích službách NES. Nemôžu však preukázať, že sa predmetný kartel vzťahoval na tieto samostatné služby.

124    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nekonzistentné. Na jednej strane v odôvodnení 441 napadnutého rozhodnutia Komisia podľa nej odkázala v rámci popisu porušenia len na správanie priamo súvisiace s príplatkom NES a nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že kartel týkajúci sa NES sa dotýkal iných oblastí, napríklad cien dopravy alebo iných vedľajších služieb. Na druhej strane v odôvodnení 872 napadnutého rozhodnutia Komisia podľa nej uviedla, že kartel týkajúci sa NES sa nevzťahuje na trh podacích služieb NES, ale na špeditérske služby.

125    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

126    Túto výhradu treba zamietnuť.

127    Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne nie sú tieto úvahy protichodné. Aj keď sa totiž podľa zistení Komisie zhrnutých v bodoch 85 a 86 vyššie kartel týkajúci sa NES vzťahoval len na príplatok NES, jeho cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž medzi špeditérskymi spoločnosťami týkajúcu sa špeditérskych služieb.

128    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že dôvod, prečo špeditérske spoločnosti označujú vedľajšie služby ako podacie služby NES spolu so špeditérskymi službami na svojich faktúrach, je čisto administratívnej povahy, čo uznala aj samotná Komisia. To umožňuje fakturovať tieto služby v rámci jednej celkovej faktúry.

129    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

130    Túto výhradu treba tiež zamietnuť.

131    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že okolnosť, že špeditérske spoločnosti fakturovali podacie služby NES svojim zákazníkom, nijakým spôsobom nespochybňuje úvahu Komisie, podľa ktorej existuje osobitný dopyt po špeditérskych službách ako balíku služieb, pretože umožňujú ušetriť čas a peniaze. Naopak tvrdenie žalobkyne, že to umožňuje zasielať ich zákazníkom jednu celkovú faktúru, tieto úvahy potvrdzuje.

132    Okrem toho je potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, v odôvodnení 868 napadnutého rozhodnutia Komisia nekonštatovala, že skutočnosť, že špeditérske spoločnosti fakturovali podacie služby NES svojim zákazníkom, je čisto administratívnej povahy a je bezvýznamná. Konštatovala tam len, že okolnosť, že špeditérske spoločnosti na svojich faktúrach uvádzali príplatok NES samostatne namiesto toho, aby ho zahrnuli do konečnej ceny špeditérskych služieb, predstavuje čisto formálny aspekt, ktorý je hospodársky či právne bezvýznamný.

133    Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že z článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kartel týkajúci sa NES sa vzťahoval na poskytovanie podacích služieb NES.

134    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

135    V tejto súvislosti postačuje konštatovať, že zo znenia tohto odseku jasne vyplýva, že kartel týkajúci sa NES sa týkal „sektoru leteckých špeditérskych služieb“.

136    Žiadne z týchto tvrdení predložených žalobkyňou teda nemôže preukázať, že úvaha Komisie, podľa ktorej bolo cieľom kartelu týkajúceho sa NES obmedziť hospodársku súťaž, pokiaľ ide o špeditérske služby, vychádza z nesprávneho posúdenia.

137    Táto časť sa teda musí zamietnuť.

 O druhej časti vzťahujúcej sa na vplyv na obchod medzi členskými štátmi

138    Žalobkyňa tiež spochybňuje záver Komisie, podľa ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citeľným spôsobom ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

139    V bode 5.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, v odôvodneniach 590 až 599 a 602 až 615 Komisia uviedla, že obchod medzi členskými štátmi mohol byť ovplyvnený kartelom týkajúcim sa NES jednak priamo, pokiaľ ide o poskytovanie špeditérskych služieb, a jednak nepriamo, pokiaľ ide o prepravovaný tovar.

140    Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Ani účinky, aké mohol mať kartel týkajúci sa NES na špeditérske služby, ani účinky, aké mohol mať na prepravu tovaru, podľa nej nemohli citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Komisia podľa nej vychádzala zo všeobecných tvrdení, nepredložila dostatočné dôkazy, nedodržala usmernenia z roku 2004 a nevykonala primerané vyšetrovanie.

141    V tejto súvislosti je potrebné najskôr pripomenúť, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP sa týkajú len dohôd, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Ako vyplýva z judikatúry, na to, aby bola dohoda spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musí na základe súboru objektívnych právnych alebo skutkových okolností umožniť, aby sa dalo s dostatočnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohla mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi (rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04, Zb., EU:C:2006:461, bod 42).

142    Tiež je potrebné pripomenúť, že na dohodu sa nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ZFEÚ, pokiaľ ovplyvňuje trh len zanedbateľným spôsobom (pozri rozsudok z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C‑215/96 a C‑216/96, Zb., EU:C:1999:12, bod 34 a citovanú judikatúru).

143    Cezhraničná povaha špeditérskych služieb sa nemôže zamieňať s otázkou citeľného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi. Ak by totiž každá cezhraničná transakcia bola automaticky spôsobilá citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, judikatúrou stanovený pojem citeľný charakter, ktorý je však podmienkou uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, by bol úplne zbavený obsahu (rozsudok zo 16. júna 2011, Ziegler/Komisia, T‑199/08, Zb., EU:T:2011:285, body 52 a 53).

144    Vzhľadom na skutočnosť, že pojem obchod v zmysle článku 101 ZFEÚ sa neobmedzuje na tradičné cezhraničné výmeny výrobkov, ale zahŕňa aj obchod so službami, je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne, ktorých cieľom je spochybniť úvahy Komisie založené na účinkoch kartelu týkajúceho sa NES na obchod týkajúci sa špeditérskych služieb, a následne preskúmať tvrdenia, ktorých cieľom je spochybniť jej úvahy založené na účinkoch uvedeného kartelu na tok tovaru. Ďalej je potrebné zaoberať sa tvrdením založeným na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a porušení bodu 77 usmernení z roku 2004.

 O vplyve na obchod týkajúci sa špeditérskych služieb

145    Žalobkyňa spochybňuje úvahu Komisie, podľa ktorej mohol mať kartel týkajúci sa NES citeľné účinky na trh špeditérskych služieb.

146    V odôvodneniach 598, 607, 608, 610, 613 a 614 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že napriek skutočnosti, že kartel týkajúci sa NES mal súvislosť len s právnou úpravou jedného členského štátu, mohol ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ sa týkal špeditérskych služieb. Na jednej strane špeditérske služby, na ktoré sa vzťahoval kartel týkajúci sa NES, boli podľa nej predmetom dopytu nielen zo strany zákazníkov v Spojenom kráľovstve, ale aj zo strany zákazníkov mimo Spojeného kráľovstva, v iných krajinách EHP alebo zo strany miestnych orgánov týchto krajín. Na druhej strane sa sektor špeditérskych služieb podľa nej vyznačuje významným objemom obchodu medzi členskými štátmi, tak medzi štátmi Únie ako aj medzi štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Špeditérske spoločnosti sú podľa nej v konkurenčnom vzťahu vo všetkých alebo takmer vo všetkých štátoch EHP a ich zákazníci sú usadení v EHP. Podľa nej je zrejmé, že správanie celosvetových spoločností na anglickom trhu mohlo mať dopad na konkurenčnú štruktúru vnútorného trhu, keďže zmena ich marží v Spojenom kráľovstve mohla ovplyvniť ich obchodné praktiky v iných členských štátoch. Okrem toho Komisia uviedla, že účinky kartelu týkajúceho sa NES na špeditérske služby boli citeľné, keďže podmienky domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 boli splnené. Po prvé kartel týkajúci sa NES je svojou samotnou povahou kartel, ktorý môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle tohto bodu. Po druhé obrat strán v súvislosti so službami, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES, prevyšoval 40 miliónov eur a ich podiel na trhu prevyšoval prahovú hodnotu 5 %.

147    Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy vychádzajú z nesprávneho posúdenia. Úvahy Komisie sú podľa nej čisto špekulatívne. Na rozdiel od úvah Komisie sa kartel týkajúci sa NES podľa nej nevzťahoval na obchod vo viacerých členských štátoch a jeho hlavným cieľom nebolo regulovať hospodársku súťaž v rámci EHP. Akýkoľvek účinok príplatku NES bol obmedzený na Spojené kráľovstvo, či dokonca len na niektoré jeho časti.

148    Konkrétnejšie žalobkyňa spochybňuje po prvé úvahy Komisie založené na účinkoch na zákazníkov špeditérskych spoločností a na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch, a po druhé jej úvahy týkajúce sa citeľného ovplyvnenia obchodu.

–       O účinkoch na zákazníkov špeditérskych spoločností a na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch

149    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že úvaha Komisie uvedená v odôvodnení 610 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej zmena marží špeditérskych spoločností v Spojenom kráľovstve mohla mať dopad na ich správanie v iných členských štátoch, je čisto špekulatívna. Komisia podľa nej nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že príplatok NES, ktorý je v praxi uplatniteľný len na tovar v Spojenom kráľovstve, mohol mať akýkoľvek účinok na činnosť podnikov pôsobiacich v iných členských štátoch, obzvlášť s prihliadnutím na jeho malý obchodný význam. Za okolností prejednávanej veci je podľa nej irelevantná okolnosť, že podniky, ktoré sa zúčastnili na dohode, boli členmi skupín z rôznych štátov.

150    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

151    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa vzťahuje na dohody, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Komisia teda nie je povinná preukázať skutočné účinky dohody, stačí, keď dospeje k záveru, že tieto dohody môžu mať taký účinok. Komisia sa tak môže obmedziť na preukázanie, že existuje dostatočný stupeň pravdepodobnosti, že dohoda by mohla mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi (rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb., EU:C:1997:375, bod 20).

152    Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že za okolností prejednávanej veci je dostatočne pravdepodobné, že kartel týkajúci sa NES by mohol mať vplyv na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch ako Spojené kráľovstvo.

153    V tomto kontexte je totiž po prvé potrebné pripomenúť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, kartel týkajúci sa NES sa vzťahoval na špeditérske služby (pozri body 115 až 136 vyššie).

154    Po druhé je potrebné zdôrazniť, že podľa zistení Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré žalobkyňa nespochybnila, špeditérske spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa NES, ponúkajú svoje špeditérske služby aj v iných členských štátoch ako Spojené kráľovstvo a v týchto členských štátoch sú v konkurenčnom vzťahu, pokiaľ ide o tieto špeditérske služby.

155    Po tretie za okolností prejednávanej veci nemožno vylúčiť, že pri neexistencii kartelu týkajúceho sa NES mohla mať hospodárska súťaž medzi špeditérskymi spoločnosťami, pokiaľ ide o náklady vyplývajúce z NES, dopad na maržu špeditérskych spoločností v Spojenom kráľovstve a mohla viesť k ziskom a stratám trhových podielov v tejto krajine. Je pravda, že v tomto kontexte žalobkyňa tvrdí, že príplatok NES mal len malý obchodný význam. Toto tvrdenie však nemôže spochybniť zistenie Komisie, podľa ktorého sa vzhľadom na okolnosť, že trh špeditérskych služieb sa vyznačuje nízkymi maržami, nemohol obchodný význam príplatku NES považovať za zanedbateľný. Túto úvahu Komisie totiž podporuje jednak jej zistenie uvedené v odôvodnení 907 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa zákazníci špeditérskych spoločností postavili proti plateniu príplatku NES, a jednak dôkazy uvedené v odôvodnení 869 napadnutého rozhodnutia, ktoré svedčia o obavách niektorých špeditérskych spoločností, ktoré sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa NES, že hospodárska súťaž týkajúca sa nákladov vyplývajúcich z NES by mohla zmeniť marže a viesť k zisku či strate trhových podielov. Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo tieto zistenia spochybniť.

156    Po štvrté vzhľadom na tieto okolnosti sa zdá byť dostatočne pravdepodobné, že kartel týkajúci sa NES mohol mať dopad na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch, v ktorých boli tiež v konkurenčnom vzťahu, a v tomto ohľade mohol zmeniť štruktúru hospodárskej súťaže v Únii.

157    Je teda potrebné dospieť k záveru, že žiadne z tvrdení, ktoré predložila žalobkyňa, nemôže spochybniť úvahu Komisie založenú na dôsledkoch kartelu týkajúceho sa NES na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch ako Spojené kráľovstvo.

158    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 607 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého služby dotknuté kartelom týkajúcim sa NES boli predmetom dopytu nielen zo strany zákazníkov v Spojenom kráľovstve, ale aj podnikov v iných členských štátoch EHP, vychádza z nesprávneho posúdenia. Podacie služby NES podľa nej neuľahčujú cezhraničný obchod, keďže tieto služby majú význam len v Spojenom kráľovstve a nevytvárajú dopyt mimo tohto členského štátu. V každom prípade, Komisia podľa nej v tejto veci nepredložila dostatočný dôkaz.

159    V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, kartel týkajúci sa NES sa nevzťahoval na podacie služby NES, ale na špeditérske služby (pozri body 115 až 136 vyššie).

160    Okrem toho pokiaľ ide o pochybnosti žalobkyne týkajúce sa zistení Komisie, podľa ktorých zákazníci v iných členských štátoch ako Spojené kráľovstvo mali dopyt po špeditérskych službách, ktoré mohli byť dotknuté kartelom týkajúcim sa NES, je potrebné pripomenúť, že Komisia sa môže obmedziť na preukázanie, že existuje dostatočný stupeň pravdepodobnosti, že uvedený kartel mohol mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi (pozri bod 151 vyššie).

161    Ako pritom sama žalobkyňa uvádza, Komisia v tejto súvislosti vychádzala z vyhlásenia [dôverné], podľa ktorého [dôverné].

162    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, vierohodnosť tohto vyhlásenia nemožno spochybniť jej tvrdením, podľa ktorého vo väčšine prípadov, v ktorých bol tovar nachádzajúci sa v inom členskom štáte prepravovaný cez Spojené kráľovstvo, neboli podacie služby NES potrebné. Aj keby sa totiž toto tvrdenie preukázalo, je potrebné konštatovať, že sa nevzťahuje na prípad, keď má zákazník v inom členskom štáte ako Spojené kráľovstvo dopyt po špeditérskych službách týkajúcich sa tovaru, ktorý sa už nachádza v Spojenom kráľovstve.

163    Je teda potrebné konštatovať, že žiadne z tvrdení, ktoré predložila žalobkyňa, nemôže spochybniť úvahu Komisie založenú na účinkoch kartelu týkajúceho sa NES na špeditérske služby, po ktorých majú dopyt zákazníci v inom členskom štáte ako Spojené kráľovstvo.

164    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že povaha a rozsah kartelu týkajúceho sa NES preukazuje, že sa obmedzoval na Spojené kráľovstvo a že jeho cieľom nebolo vytvárať účinky na obchod medzi členskými štátmi. Kartel týkajúci sa NES podľa nej vykonávali zamestnanci leteckej nákladnej dopravy rôznych podnikov usadených v regióne letiska Londýn‑Heathrow. Komisia podľa nej nepreukázala, že dotknuté osoby mali oprávnenie zaväzovať ich celé organizácie v Spojenom kráľovstve. Člen spoločnosti Bax Global (UK), ktorý sa zúčastnil na uvedenom karteli, M. B., nehral žiadnu úlohu v určení cien. Bax uplatňovala politiku, ktorá umožňovala autonómiu, takže riaditelia pobočiek spoločnosti Bax Global (UK) mali spravidla značný rozhodovací priestor, pokiaľ ide o ceny, pričom každá pobočka tvorila samostatnú obchodnú jednotku. Výšku príplatku NES uplatňovanú na konkrétneho zákazníka spoločnosti Bax Global (UK) teda určoval riaditeľ dotknutej pobočky v nadväznosti na rokovania medzi pobočkou zodpovednou za odoslanie a uvedeným zákazníkom.

165    Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

166    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje zistenia Komisie uvedené v odôvodneniach 94 až 114 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých sa M. B. ako zástupca spoločnosti Bax Global (UK) zúčastnil na stretnutí a na následných kontaktoch, v priebehu ktorých sa dohodol so zástupcami iných špeditérskych spoločností na zavedení príplatku týkajúceho sa NES, na jeho sadzbách, na harmonograme jeho uplatňovania a na sledovaní jeho vykonávania.

167    Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že M. B. nehral žiadnu úlohu pri určení cien, postačuje uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia na základe dôkazov podrobne uviedla, že M. B. mal oprávnenia v oblasti určenia ceny v spoločnosti Bax Global (UK), že existencia kartelu týkajúceho sa NES bola v rámci tejto spoločnosti známa a že členovia predstavenstva boli pánom M. B. informovaní o existencii kartelu týkajúceho sa NES a nič proti nemu nenamietali. V tomto kontexte je tiež potrebné pripomenúť, že na to, aby bola účasť zamestnanca podniku pripísateľná podniku, nie je potrebný formálny mandát (rozsudok zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia, T‑78/06, EU:T:2011:673, bod 39).

168    Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa uvádza, že rozsah kartelu týkajúceho sa NES bol obmedzený na Spojené kráľovstvo či dokonca na časť územia tohto členského štátu, stačí uviesť, že z dôvodu úvah uvedených v bodoch 149 až 163 vyššie toto tvrdenie nespochybňuje úvahu Komisie, podľa ktorej kartel týkajúci sa NES mohol mať účinky v iných členských štátoch.

169    Je teda potrebné rozhodnúť, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže preukázať, že úvahy Komisie, podľa ktorých kartel týkajúci sa NES mohol mať účinky na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch a na zákazníkov špeditérskych spoločností, vychádzajú z nesprávneho posúdenia.

–       O citeľnom ovplyvnení obchodu

170    Žalobkyňa tiež spochybňuje konštatovanie Komisie, podľa ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citeľným spôsobom ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

171    V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že v prejednávanej veci sú podmienky pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 splnené. Uviedla, že kartel týkajúci sa NES môže svojou samotnou podstatou ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho v odôvodnení 614 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že obrat, ktorý príslušné strany dosiahli prostredníctvom predmetného obchodu, bol citeľne vyšší ako požadovaných 40 miliónov eur. V odôvodneniach 613 a 899 napadnutého rozhodnutia sa domnievala, že nielen relatívne silné individuálne postavenie dotknutých podnikov na trhoch Spojeného kráľovstva a EHP, ale aj ich celkový trhový podiel v Spojenom kráľovstve a v EHP svedčia v prospech ovplyvnenia obchodu.

172    Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Na jednej strane Komisia podľa nej nesprávne uplatnila domnienku stanovenú v bode 53 usmernení z roku 2004. Na druhej strane za okolností prejednávanej veci bola uvedená domnienka vyvrátená.

173    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

174    V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenúť, že bod 53 usmernení z roku 2004, ktorého zákonnosť ani relevantnosť nie je v rámci predmetnej žaloby spochybňovaná, znie takto:

„Komisia sa okrem toho domnieva, že ak dohoda alebo praktika môže svojou samotnou povahou ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, napríklad preto, že sa týkajú dovozov a vývozov alebo viacerých členských štátov, existuje vyvrátiteľná pozitívna domnienka, že takéto ovplyvnenie obchodu je citeľné, ak je obrat strán v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje dohoda…, vyšší ako 40 miliónov eur. V prípade týchto dohôd, ktoré môžu svojou samotnou povahou ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, možno tiež často predpokladať, že ovplyvnenie obchodu je citeľné, ak je trhový podiel strán vyšší ako prahová hodnota 5 % uvedená vyššie. Takáto domnienka sa však neuplatní, ak sa dohoda vzťahuje len na časť členského štátu (pozri bod 90 vyššie). “ [neoficiálny preklad]

175    Ďalej je potrebné odmietnuť tvrdenie žalobkyne založené na tom, že kartel týkajúci sa NES nebol dohodou, ktorá svojou samotnou povahou mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V tomto kontexte je po prvé potrebné zdôrazniť, že uplatnenie domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 nevyhnutne nevyžaduje, aby sa kartel vzťahoval na viacero členských štátov. Ako totiž vyplýva z použitia slova „napríklad“, ide len o príklad dohôd, na ktoré sa tento bod vzťahuje. Po druhé je potrebné odkázať na body 149 až 168 vyššie, v ktorých bolo uvedené, že úvaha Komisie, podľa ktorej napriek skutočnosti, že sa kartel týkajúci sa NES vzťahoval na náklady vyplývajúce z právnej úpravy Spojeného kráľovstva týkajúce sa NES, mohol ovplyvniť trh špeditérskych služieb vo viacerých členských štátoch, nevychádza z nesprávneho posúdenia.

176    Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa spochybňuje analýzu Komisie, podľa ktorej prahové hodnoty stanovené v bode 53 usmernení z roku 2004 boli prekročené, je potrebné konštatovať, že sa obmedzuje len na tvrdenie, že Komisia nemala použiť obrat dosiahnutý v súvislosti so špeditérskymi službami, ale len obrat dosiahnutý v súvislosti s podacími službami NES. V tejto súvislosti postačuje jednak pripomenúť, že podľa bodu 53 usmernení z roku 2004 je potrebné zohľadniť obrat dosiahnutý stranami v súvislosti so službami, na ktoré sa vzťahuje kartel, a jednak, že z dôvodu úvah uvedených v bodoch 115 až 137 vyššie je potrebné sa domnievať, že kartel týkajúci sa NES sa vzťahoval na špeditérske služby.

177    Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že domnienka stanovená v bode 53 usmernení z roku 2004 je vyvrátiteľná, a že za okolností prejednávanej veci bola vyvrátená, postačuje poukázať na to, že v tomto kontexte žalobkyňa nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by ešte nebolo preskúmané a odmietnuté v bodoch 115 až 176 vyššie.

178    Žiadne tvrdenie predložené žalobkyňou teda nemôže spochybniť záver Komisie, podľa ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o špeditérske služby.

 O ovplyvnení toku tovaru

179    Žalobkyňa taktiež tvrdí, že úvahy Komisie založené na ovplyvnení toku tovaru vychádzajú z nesprávneho posúdenia. Kartel týkajúci sa NES podľa nej nemal za následok zmenu štruktúry obchodu, pokiaľ ide o tovar pochádzajúci zo Spojeného kráľovstva, ani pokiaľ ide o tovar pochádzajúci z iných krajín. Na jednej strane sa príplatok NES uplatňoval len na tovar pochádzajúci zo Spojeného kráľovstva, pričom možnosti uplatňovania príplatku NES na zásielky nepochádzajúce zo Spojeného kráľovstva boli prakticky nulové. Na druhej strane sa tok tovaru nachádzajúceho sa v Spojenom kráľovstve nemohol príplatkom NES zmeniť. Kartel týkajúci sa NES teda nemohol ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, alebo aspoň nie citeľne.

180    Tieto tvrdenia treba odmietnuť ako neúčinné. Aj keby totiž kartel týkajúci sa NES citeľne neovplyvnil tok tovaru medzi členskými štátmi, nemohlo by to spochybniť záver Komisie, podľa ktorého uvedený kartel mohol vzhľadom na svoje účinky na špeditérske služby citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

 O porušení zásady riadnej správy vecí verejných a bodu 77 usmernení z roku 2004

181    V rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a bod 77 usmernení z roku 2004, ktorý stanovuje, že ak sa kartelové dohody vzťahujú na územie jediného členského štátu, môže byť nevyhnutné vykonať podrobnejšie preskúmanie ich schopnosti ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a to tým, že nevykonala dodatočné vyšetrovanie, stačí uviesť, že z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, mohla oprávnene dospieť k záveru, podľa ktorého kartel týkajúci sa NES mohol ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, bez toho, aby musela vykonať dodatočné vyšetrovanie.

182    Je teda potrebné dospieť k záveru, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže spochybniť dôvodnosť úvahy Komisie, podľa ktorej kartel týkajúci sa NES mohol citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

183    Preto je potrebné tretí žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnuť.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode vzťahujúcom sa na rozhodnutie Komisie, ktorým sa za zodpovednú považuje len žalobkyňa

184    Týmto žalobným dôvodom žalobkyňa spochybňuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa len ona považuje za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK). Tento žalobný dôvod je vyjadrený v troch častiach. V rámci prvej časti založenej najmä na porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ a zásady osobnej zodpovednosti žalobkyňa tvrdí, že neexistuje právny základ na to, aby bola považovaná za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK). V rámci druhej časti založenej na porušení článku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných žalobkyňa Komisii vytýka, že nevyšetrovala, či mala byť za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK) považovaná aj spoločnosť Brink’s, bývalá materská spoločnosť spoločnosti Bax Global (UK), alebo len spoločnosť Brink’s. V rámci tretej časti založenej na porušení článku 296 ZFEÚ žalobkyňa Komisii vytýka, že napadnuté rozhodnutie v tomto ohľade dostatočne neodôvodnila.

 O prvej časti založenej najmä na porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ a zásady osobnej zodpovednosti

185    Táto časť sa týka rozhodnutia Komisie, ktorým sa za zodpovednú za účasť spoločnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES považuje len žalobkyňa.

186    V odôvodneniach 664 a 754 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že Bax Global (UK) sa zúčastnila na karteli týkajúcom sa NES od 1. októbra 2002 do 10. marca 2003, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli všetky jej činnosti prevedené na jednu z jej príbuzných spoločností, konkrétne na žalobkyňu, že zanikla, a teda nemohla byť adresátom napadnutého rozhodnutia, že žalobkyňa je jej hospodárskym nástupcom, a že teda za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK) možno považovať žalobkyňu.

187    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia týmto postupom porušila zásadu osobnej zodpovednosti, článok 101 ods. 1 ZFEÚ a články 4 a 7, ako aj článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. V prejednávanej veci podľa nej neexistoval právny základ na to, aby bola považovaná za zodpovednú za účasť spoločnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES. Na rozdiel od zistení Komisie nemalo podľa nej nadobudnutie a prevzatie spoločnosti Bax Global (UK) za následok prechod zodpovednosti za správanie podniku, ku ktorému Bax Global (UK) patrila od októbra 2002 do marca 2003 a ktorý ovládala Brink’s, na žalobkyňu. Keďže Brink’s ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia stále existovala, Komisia mala podľa nej považovať za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK) práve ju, nie žalobkyňu. Prechod zodpovednosti na novú právnickú osobu je podľa nej možný pod podmienkou, že táto nová právnická osoba tvorí s pôvodnou právnickou osobou jeden a ten istý podnik na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie, čo v prejednávanej veci neplatí.

188    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

189    V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenúť, že ak podnik porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, za toto porušovanie zodpovedá podľa zásady osobnej zodpovednosti.

190    Ako však Komisia správne uviedla v odôvodnení 664 napadnutého rozhodnutia, zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby sa v určitých prípadoch považoval za zodpovedného za správanie spoločnosti hospodársky nástupca tejto spoločnosti.

191    Na jednej strane z judikatúry vyplýva, že hospodárskeho nástupcu právneho subjektu, ktorý je zodpovedný za porušenie práva hospodárskej súťaže Únie, možno považovať za zodpovedného, ak uvedený subjekt v čase prijatia rozhodnutia Komisie už neexistoval (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P a C‑137/07 P, Zb., EU:C:2009:576, body 77 až 83, a z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P, EU:C:2013:801, bod 23).

192    Na druhej strane ak spoločnosť, ktorá je zodpovedná za porušenie práva hospodárskej súťaže, prevedie hospodársku činnosť na relevantnom trhu na inú spoločnosť v čase, keď sú tieto dve spoločnosti súčasťou toho istého podniku, tak spoločnosť, na ktorú bola činnosť prevedená, možno považovať za zodpovednú z dôvodu štrukturálnych väzieb, ktoré medzi týmito dvoma spoločnosťami v tom čase existovali (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb., EU:C:2004:6, body 354 až 360, a z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, T‑405/06, Zb., EU:T:2009:90, body 106 až 119).

193    V oboch vyššie uvedených prípadoch je pripísanie zodpovednosti hospodárskemu nástupcovi odôvodnené v záujme účinného vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže. Keby totiž Komisia takúto možnosť nemala, pre podniky by bolo jednoduché vyhnúť sa sankciám prostredníctvom reštrukturalizácií, prevodov či iných právnych alebo organizačných zmien. Cieľ potlačiť správania odporujúce pravidlám hospodárskej súťaže a zabrániť ich opakovaniu prostredníctvom odradzujúcich sankcií by bol tak zmarený.

194    Keďže Komisia preukázala, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli všetky činnosti spoločnosti Bax Global (UK) prevedené na žalobkyňu, ktorá bola v tomto čase príbuznou spoločnosťou, a že rovnako pred prijatím napadnutého rozhodnutia Bax Global (UK) zanikla (pozri bod 186 vyššie), bola oprávnená považovať žalobkyňu za zodpovednú za porušenie, ktorého sa dopustila Bax Global (UK), na základe judikatúry a zásad uvedených v bodoch 191 a 192 vyššie.

195    Žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže tento záver spochybniť.

196    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že z bodov 61 až 64 rozsudku z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia (T‑161/05, Zb., EU:T:2009:366) vyplýva, že za porušenie zodpovedá výlučne Brink’s ako bývalá materská spoločnosť spoločnosti Bax Global (UK).

197    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že keďže sa Bax Global (UK) zúčastnila na karteli týkajúcom sa NES (pozri bod 186 vyššie), možno ju považovať za zodpovednú za tento kartel.

198    Okrem toho pokiaľ ide o prípadnú zodpovednosť spoločnosti Brink’s ako materskej spoločnosti spoločnosti Bax Global (UK), je potrebné pripomenúť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, možnosť Komisie považovať ju ako hospodárskeho nástupcu spoločnosti Bax Global (UK) za zodpovednú nie je obmedzená jej prípadnou možnosťou považovať za zodpovednú aj jej bývalú materskú spoločnosť Brink’s (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 191 vyššie, EU:C:2009:576, bod 82).

199    Navyše je potrebné zdôrazniť, že bod 61 rozsudku Hoechst/Komisia, už citovaného v bode 196 vyššie (EU:T:2009:366), týmto záverom vôbec neodporuje. Je pravda, že v tomto bode Súd prvého stupňa uviedol, že za porušenie v zásade zodpovedá právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu, aj keď ku dňu prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie zodpovedala za prevádzku podniku iná spoločnosť. Z jeho kontextu však vyplýva, že v tomto bode sa Súd prvého stupňa obmedzil na objasnenie, že materskú spoločnosť, ktorá v čase, keď došlo k porušeniu, ovládala dcérsku spoločnosť, ktorá bola do tohto porušenia priamo zapojená, a teda bola súčasťou toho istého podniku, možno považovať za zodpovednú za toto porušenie, aj keď ku dňu prijatia rozhodnutia Komisie tieto dve spoločnosti už neboli súčasťou toho istého podniku.

200    Táto výhrada musí byť teda zamietnutá.

201    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že z bodu 109 rozsudku ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, už citovaného v bode 192 vyššie (EU:T:2009:90) vyplýva, že v prípade prevodu všetkých hospodárskych činností alebo časti týchto činností jedného právneho subjektu na iný možno zodpovednosť za porušovanie, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovateľ v rámci predmetných činností, pripísať novému prevádzkovateľovi, len ak obaja tvoria jednu hospodársku jednotku na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže.

202    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že prípad, ktorého sa týka rozsudok ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, už citovaný v bode 192 vyššie (EU:T:2009:90), konkrétne prípad uvedený v bode 192 vyššie, nie je jediným prípadom, kedy možno považovať hospodárskeho nástupcu za zodpovedného. Ako bolo totiž uvedené v bodoch 190 až 193 vyššie, pokiaľ spoločnosť, ktorá porušila pravidlá hospodárskej súťaže, v čase prijatia napadnutého rozhodnutia už neexistovala, Komisia bola oprávnená považovať za zodpovedného jej hospodárskeho nástupcu, bez ohľadu na to, či tieto dva právne subjekty boli súčasťou toho istého podniku. V prejednávanej veci spoločnosť Bax Global (UK) už v čase prijatia napadnutého rozhodnutia neexistovala. Komisia bola teda oprávnená považovať za zodpovednú žalobkyňu ako jej hospodárskeho nástupcu.

203    Okrem toho a v každom prípade, pokiaľ ide o uplatnenie rozsudku ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, už citovaného v bode 192 vyššie (EU:T:2009:90), je potrebné zdôrazniť, že v čase, keď boli činnosti spoločnosti Bax Global (UK) prevedené na žalobkyňu, tieto dve spoločnosti patrili do skupiny DB. Z dôvodu štrukturálnych väzieb, ktoré medzi nimi existovali v čase prevodu hospodárskej činnosti spoločnosti Bax Global (UK) na žalobkyňu, bola teda Komisia oprávnená považovať žalobkyňu za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK).

204    Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnuť.

205    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že pojmy podnik a zodpovednosť v zmysle článku 101 ZFEÚ, ako aj otázka prechodu zodpovednosti medzi jednotlivými podnikmi sú právne pojmy, a teda že Komisia nemala vo vzťahu k nim žiadnu diskrečnú právomoc.

206    Pokiaľ ide o toto tvrdenie, najskôr je potrebné zdôrazniť, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa Komisia domnievala, že disponuje diskrečnou právomocou, pokiaľ ide o pojem podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže Únie alebo prechod zodpovednosti. V odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia sa totiž obmedzila na uplatnenie judikatúry a zásad uvedených v bodoch 190 až 193 vyššie, podľa ktorých v takom prípade, ako je prípad v prejednávanej veci, bola oprávnená považovať za zodpovedného hospodárskeho nástupcu spoločnosti, ktorá sa priamo zúčastnila na porušení.

207    Pokiaľ ide o odôvodnenia 791 a 782 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia uviedla, že nesankcionuje bývalé materské spoločnosti dcérskych spoločností, ktoré sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa NES, je potrebné konštatovať, že Komisia sa v tomto kontexte obmedzila na využitie miery voľnej úvahy, ktorou disponovala, na účely určenia právnych subjektov, voči ktorým uloží sankciu, ako to uznala aj samotná žalobkyňa. Naopak, v tomto kontexte nerozhodla o otázke, či je v prejednávanej veci možné považovať tieto bývalé materské spoločnosti za súčasť podniku, ktorý porušil článok 101 ZFEÚ, ani o otázkach prechodu zodpovednosti.

208    Keďže žiadne z tvrdení, ktorých cieľom bolo preukázať, že v prejednávanej veci neexistoval právny základ pre sankcionovanie žalobkyne, nie je dôvodné, túto časť je potrebné zamietnuť.

 O druhej časti založenej na porušení článku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných, a o tretej časti založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

209    V rámci týchto častí žalobkyňa po prvé tvrdí, že Komisia tým, že starostlivo a dôkladne nevyšetrovala, či mohla považovať spoločnosť Brink’s za zodpovednú za správanie spoločnosti Bax Global (UK) a v akom rozsahu bolo nevyhnutné a spravodlivé viesť konanie proti žalobkyni s cieľom zabezpečiť primerané uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie, porušila článok 41 Charty základných práv a zásadu riadnej správy vecí verejných. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa uspokojila s oznámením svojej voľby nepovažovať spoločnosť Brink’s za zodpovednú, hoci podľa článku 296 ZFEÚ mala odôvodniť svoje rozhodnutie, že nepovažuje spoločnosť Brink’s, bývalú materskú spoločnosť spoločnosti Bax Global (UK), za spoločnosť, ktorá je zodpovedná výlučne alebo solidárne. Preto je podľa žalobkyne potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, alebo aspoň zaviazať ju len na taký podiel na pokute, aký by mala napokon znášať, ak by mohla požadovať plnenie od spoločnosti Brink’s ako solidárneho dlžníka.

210    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

 O porušení článku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných

211    Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom pokuty, keď úmyselne alebo z nedbanlivosti porušujú ustanovenia článku 101 ZFEÚ. Toto ustanovenie odkazuje len na možnosť sankcionovať podniky, ale neurčuje právne subjekty, ktorým môže byť pokuta uložená. Komisia teda disponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o voľbu právnych subjektov, ktorým uloží sankciu za porušenie práva hospodárskej súťaže Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 191 vyššie, EU:C:2009:576, bod 82).

212    Pri výkone tejto voľby však Komisia nie je úplne slobodná. Musí najmä rešpektovať všeobecné zásady práva Únie a základné práva zaručené na úrovni Únie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C‑628/10 P a C‑14/11 P, Zb., EU:C:2012:11, bod 48).

213    Pokiaľ sa teda Komisia v priebehu svojho vyšetrovania rozhodne neuložiť pokutu niektorej kategórii právnych subjektov, ktoré mohli byť súčasťou podniku, ktorý sa dopustil porušenia, musí dodržiavať najmä zásadu rovnosti zaobchádzania.

214    Z toho vyplýva, že kritériá, ktoré Komisia stanoví s cieľom rozlíšiť právne subjekty, ktorým pokutu uloží, od právnych subjektov, pri ktorých sa rozhodne, že im pokutu neuloží, nielenže nemôžu byť svojvoľné, ale musia byť aj uplatňované rovnakým spôsobom.

215    Práve vzhľadom na tieto zásady a túto judikatúru je potrebné preskúmať, či v prejednávanej veci Komisia prekročila hranice miery svojej voľnej úvahy.

216    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, ktorých cieľom je spochybniť kritériá, ktoré Komisia uplatnila, je potrebné zdôrazniť, že Komisia v prejednávanej veci rozhodla považovať za zodpovedné nielen dcérske spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa NES, ale aj materské spoločnosti uvedených dcérskych spoločností, ktoré boli v čase prijatia napadnutého rozhodnutia súčasťou toho istého podniku v zmysle článku 101 ZFEÚ, v rozsahu, v akom mohla byť účasť na uvedenom karteli pripísaná aj týmto spoločnostiam. Ako naopak vyplýva z odôvodnení 791 a 782 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa rozhodla neuložiť pokuty bývalým materským spoločnostiam uvedených dcérskych spoločností, bez ohľadu na to, či je ich tiež možno považovať za zodpovedné za kartel týkajúci sa NES.

217    Takýto prístup je možný v rámci miery voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia. V rámci tejto miery voľnej úvahy totiž môže zohľadniť skutočnosť, že prístup, ktorého cieľom by bolo sankcionovať všetky právne subjekty, ktoré možno považovať za zodpovedné za porušenie, by mohol podstatne sťažiť jeho vyšetrovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 191 vyššie, EU:C:2009:576, bod 82).

218    Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v prejednávanej veci aj pri vylúčení bývalých materských spoločností dcérskych spoločností, ktoré sa zúčastnili na karteloch týkajúcich sa AMS, NES, CAF a PSS, je počet právnych subjektov, ktoré sa zúčastnili konania pred Komisiou, 47. Vzhľadom na tento vysoký počet nemožno rozhodnutie Komisie o tom, že konanie sa nebude viesť aj proti bývalým spoločnostiam uvedených dcérskych spoločností, považovať za svojvoľné.

219    V tomto kontexte je tiež potrebné pripomenúť, že v bodoch 155 až 167 svojho rozsudku z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia (C‑444/11 P, EU:C:2013:464), Súdny dvor už uviedol, že Komisia neprekročila hranice miery svojej voľnej úvahy, keď rozhodla o uložení sankcií len spoločnostiam, ktoré boli priamo zapojené do porušenia, ako aj súčasným materským spoločnostiam, ktoré možno považovať za zodpovedné za ich správanie, a nie ich bývalým materským spoločnostiam.

220    Po druhé, pokiaľ ide o spôsob, akým Komisia uplatnila kritériá, ktoré stanovila, postačuje konštatovať, že žalobkyňa neuvádza žiadne tvrdenie na preukázanie toho, že neboli uplatňované rovnakým spôsobom.

221    Je teda potrebné dospieť k záveru, že Komisia tým, že sa rozhodla nesankcionovať spoločnosť Brink’s, bývalú materskú spoločnosť spoločnosti Bax Global (UK), ktorá sa priamo zúčastnila na karteli týkajúcom sa NES, hoci Brink’s mohla byť prípadne považovaná za zodpovednú, neprekročila hranice miery voľnej úvahy, ktorou disponovala podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

222    Žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže spochybniť tento záver.

223    Po prvé na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z rozsudku z 18. júla 2013, Dow Chemical a i./Komisia (C‑499/11 P, Zb., EU:C:2013:482) nemožno vyvodiť, že Komisia bola v prejednávanej veci povinná skúmať, či by mohla považovať spoločnosť Brink’s ako bývalú materskú spoločnosť spoločnosti Bax Global (UK) za zodpovednú. Aj keby sa totiž muselo z bodu 47 uvedeného rozsudku vyvodiť, že Súdny dvor sa v podstate domnieval, že platí zásada, že Komisia uloží pokutu všetkým právnym subjektom, ktoré sú súčasťou podniku, ktorý sa dopustil porušenia, tento bod by sa musel vykladať pri zohľadnení kontextu, do ktorého patrí. V tejto veci totiž materská spoločnosť, ktorú Komisia považovala za zodpovednú za správanie jednej z jej dcérskych spoločností, uviedla, že vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje, Komisia mala odôvodniť svoj prístup, prečo ju považovala za zodpovednú. Práve v odpovedi na toto tvrdenie Súdny dvor vychádzal zo zásady, že ako spoločnosť patriaca k podniku, ktorý porušil článok 101 ZFEÚ, musela byť sankcionovaná materská spoločnosť. Z tohto rozsudku však nemožno vyvodiť, že Komisia nemôže zvoliť prístup spočívajúci v tom, že konanie bude viesť len voči niektorým kategóriám právnych subjektov, pokiaľ takýto prístup nie je svojvoľný a umožňuje jej účinne využívať svoje zdroje. Súdny dvor totiž v bode 47 už citovaného rozsudku Dow Chemical a i./Komisia (EU:C:2013:482) výslovne uznal, že Komisia nemusí sankcionovať materskú spoločnosť za predpokladu, že takéto rozhodnutie je založené na objektívnych dôvodoch.

224    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že keby bola zaviazaná spoločne so spoločnosťou Brink’s, poskytlo by jej to ekonomické výhody, keďže by jej to uľahčilo požadovať od nej plnenie, pokiaľ ide o zaplatenie jej podielu na pokute.

225    V tejto súvislosti postačuje konštatovať, že aj keby mohli byť žalobkyňa a Brink’s solidárne zaviazané na zaplatenie pokuty a takéto zaviazanie by žalobkyni poskytlo výhodu, tieto okolnosti by nemohli preukazovať, že Komisia prekročila hranice miery voľnej úvahy, ktorou disponuje. Komisia totiž dbá na dodržiavanie práva hospodárskej súťaže Únie v záujme Únie a na účely dosiahnutia tohto cieľa disponuje len obmedzenými zdrojmi. Aj keď teda prístup spočívajúci v tom, že sa nebude viesť konanie proti všetkým právnym subjektom, ktorým by mohla byť prípadne uložená pokuta, môže mať za následok, že právne subjekty, ktorým je pokuta uložená, sa ocitnú v menej výhodnom postavení, nebráni to Komisii v zaujatí tohto prístupu, pokiaľ je založený na objektívnych dôvodoch a umožňuje jej účinnejšie využívať svoje zdroje.

226    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že neuloží pokuty spoločnosti Brink’s ako bývalej materskej spoločnosti spoločnosti Bax Global (UK).

227    Druhá časť založená na porušení článku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných sa teda musí zamietnuť.

 O porušení povinnosti odôvodnenia

228    Žalobkyňa tiež tvrdí, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ.

229    Na úvod je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie požadované týmto ustanovením musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia aktu a príslušnému súdu preskúmať ho (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb., EU:C:2011:620, bod 147).

230    V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že povinnosť odôvodniť individuálne rozhodnutie má za cieľ, okrem snahy umožniť súdne preskúmanie, poskytnúť dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, či rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej možno spochybniť jeho platnosť (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 229 vyššie, EU:C:2011:620, bod 148 a citovanú judikatúru).

231    Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 229 vyššie, EU:C:2011:620, bod 150 a citovanú judikatúru).

232    S prihliadnutím na túto judikatúru je potrebné preskúmať, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené.

233    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že je oprávnená považovať žalobkyňu za zodpovednú za porušenie ako hospodárskeho nástupcu spoločnosti Bax Global (UK). Navyše v odôvodneniach 791 a 782 napadnutého rozhodnutia uviedla, že sa rozhodla nesankcionovať bývalé materské spoločnosti. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že sa to vzťahovalo na spoločnosť Brink’s ako bývalú materskú spoločnosť spoločnosti Bax Global (UK). Okrem toho z odôvodnenia 791 napadnutého rozhodnutia a jeho kontextu dostatočne jasne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že cieľom tohto prístupu je vyhnúť sa tomu, aby jej vyšetrovanie nebolo nadmerne sťažené. Na jednej strane totiž z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že počet právnych subjektov, ktoré sa zúčastnili konania pred Komisiou, bol 47, a že prístup spočívajúci v sankcionovaní aj bývalých materských spoločností by mal za následok zvýšenie už takto vysokého počtu. Na druhej strane Komisia v poznámke pod čiarou 802 v odôvodnení 791 napadnutého rozhodnutia odkázala na bod 335 rozsudku zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia (T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb., EU:T:2006:396), v ktorom Súd prvého stupňa konštatoval, že vyšetrovania Komisie by boli podstatne sťažené nevyhnutnosťou v každom prípade nástupníctva v ovládaní podniku overiť, v akom rozsahu môže byť jeho konanie pripísané bývalej materskej spoločnosti.

234    Je teda potrebné dospieť k záveru, že informácie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí boli dostatočné na to, aby jednak žalobkyni umožnili pochopiť dôvody, prečo sa Komisia rozhodla sankcionovať práve ju a nie spoločnosť Brink’s, a jednak Všeobecnému súdu toto rozhodnutie preskúmať.

235    Je teda potrebné zamietnuť aj tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu, a teda štvrtý žalobný dôvod v celom rozsahu, nielen pokiaľ ide o návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale aj pokiaľ ide o návrh, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc.

5.     O piatom žalobnom dôvode, ktorý sa vzťahuje na chyby vo výpočte výšky pokuty, ako aj na porušenie článku 27 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003 a práva na obhajobu

236    Tento žalobný dôvod je vyjadrený v dvoch častiach, pričom prvá časť je založená na chybách vo výpočte výšky pokuty a druhá časť je založená na porušení článku 27 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj práva na obhajobu.

 O prvej časti, ktorá sa vzťahuje na chyby vo výpočte výšky pokuty

237    Táto časť sa týka tej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej Komisia vypočítala výšku pokuty, ktorú uložila žalobkyni.

238    V tomto kontexte Komisia vychádzala zo všeobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006. Konkrétne sa domnievala, že pri stanovení základnej výšky pokuty je jednak podľa bodu 13 usmernení z roku 2006 potrebné vychádzať z hodnoty predaja žalobkyne v súvislosti so špeditérskymi službami poskytnutými zákazníkom v EHP v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES, a jednak uplatniť sadzbu závažnosti 15 %. Taktiež sa domnievala, že žalobkyňa sa nemohla dovolávať žiadnej poľahčujúcej okolnosti.

239    Žalobkyňa tvrdí, že týmto postupom jej Komisia uložila pokutu, ktorá prevyšuje rozsah a závažnosť kartelu týkajúceho sa NES. V tomto kontexte predkladá štyri výhrady. Po prvé tvrdí, že Komisia nepoužila vhodnú hodnotu predaja. Po druhé spochybňuje sadzbu závažnosti uplatnenú Komisiou. Po tretie uvádza, že Komisia opomenula zohľadniť poľahčujúcu okolnosť, konkrétne existenciu protiprávneho kartelu vzťahujúceho sa na dopravné služby. Po štvrté tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

 O výhrade vzťahujúcej sa na hodnotu predaja

240    Táto výhrada sa vzťahuje na úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 857 až 890 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých je podľa bodu 13 usmernení z roku 2006 potrebné pri výpočte základnej výšky pokuty použiť hodnotu predaja žalobkyne v súvislosti so špeditérskymi službami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES.

241    Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Komisia podľa nej nedodržala usmernenia z roku 2006, porušila článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu primeranosti trestu za porušenie a zásadu nulla poena sine culpa. Tiež sa podľa nej dopustila nesprávneho posúdenia.

242    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia tým, že použila hodnotu jej predaja v súvislosti so špeditérskymi službami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES, uložila jej pokutu, ktorá prevyšuje rozsah a závažnosť porušenia konštatovaného v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobkyne Komisia nemala použiť hodnotu predaja v súvislosti so špeditérskymi službami, ale mala sa ubezpečiť, že použitá hodnota predaja odráža hospodársku ujmu spôsobenú kartelom týkajúcim sa NES, namiesto toho, aby vychádzala zo všeobecných odstrašujúcich cieľov, a túto hodnotu mala upraviť s prihliadnutím na existenciu kartelu na vstupe na trhu dopravných služieb.

243    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

244    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 49 ods. 3 Charty základných práv prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu, a že podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 Komisia pri stanovení čiastky pokuty zohľadní závažnosť a dobu trvania porušovania.

245    Zásada proporcionality a zásada primeranosti trestu za porušenie si vyžadujú, aby pokuty neboli neprimerané vzhľadom na sledované ciele, teda vzhľadom na dodržanie práva hospodárskej súťaže Únie, a že suma pokuty uloženej podniku za porušenie v oblasti hospodárskej súťaže musí byť primeraná porušeniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadať na jeho závažnosť. Konkrétne zásada proporcionality má za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb., EU:T:2006:270, body 226 až 228).

246    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že v rámci posúdenia závažnosti porušenia práva hospodárskej súťaže Únie musí Komisia zohľadniť veľký počet skutočností, ktorých povaha a dôležitosť sa menia v závislosti od typu porušenia a jeho osobitných okolností. Medzi tieto skutočnosti v závislosti od jednotlivých prípadov patria objem a hodnota tovarov, na ktoré sa porušenie vzťahuje, ako aj veľkosť a hospodárska sila podniku a v dôsledku toho vplyv, ktorý tento podnik môže uplatňovať na trhu (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb., EU:C:1983:158, bod 121; z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb., EU:C:2009:505, bod 96, a KME Germany a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:C:2011:816, body 58 a 59).

247    Pokiaľ ide konkrétnejšie o objem a hodnotu tovaru, ktorý je predmetom porušovania, Súd prvého stupňa už konštatoval, že aj keď je nesporné, že obrat podniku alebo obrat na trhu je ako faktor na hodnotenie závažnosti porušenia nevyhnutne neurčitý a nedokonalý, normotvorca Únie, ako aj Komisia a Súdny dvor obrat aj napriek jeho približnému charakteru v súčasnosti považujú za vhodné kritérium v oblasti práva hospodárskej súťaže na posúdenie veľkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov (rozsudok zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, T‑127/04, Zb., EU:T:2009:142, bod 93).

248    Časť celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom porušenia, totiž môže najlepšie odrážať hospodársky význam tohto porušenia.

249    Tieto zásady sa odrážajú v usmerneniach z roku 2006, ktoré stanovujú všeobecnú metódu pre výpočet výšky pokút. Z bodu 6 usmernení z roku 2006 totiž vyplýva, že „kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porušením a [jeho] trvaním sa považuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku na porušení“.

250    Usmernenia z roku 2006 teda stanovujú, že v prvej etape Komisia stanoví základnú výšku pokuty. V rámci tejto etapy podľa bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia identifikuje hodnotu predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP počas určitého roku. Okrem toho na túto hodnotu uplatňuje sadzbu závažnosti v podobe určitého percentného podielu podľa stupňa závažnosti porušenia a tento výsledok vynásobí počtom rokov účasti podniku na porušovaní. V prípade horizontálnych dohôd o určení ceny, rozdelení trhu a obmedzení výroby zahrnie dodatočnú sumu. V druhej etape zohľadní priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.

251    Tým, že Komisia prijala usmernenia z roku 2006, sama sa obmedzila vo výkone svojej voľnej úvahy. Od metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 sa teda nemôže bezdôvodne odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb., EU:C:2005:408, bod 211).

252    Bod 37 usmernení z roku 2006 však Komisii umožňuje odchýliť sa od všeobecnej metódy stanovenej v týchto usmerneniach, s cieľom zohľadniť konkrétne okolnosti danej veci alebo dosiahnuť odstrašujúci účinok.

253    Práve vzhľadom na tieto zásady a túto judikatúru je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne.

–       O predaji v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES

254    Žalobkyňa tvrdí, že kartel týkajúci sa NES sa týkal len príplatku NES, a teda že Komisia mala použiť len hodnotu predaja v súvislosti s podacími službami NES. Okrem toho Komisia nemala do hodnoty predaja zahrnúť náklady na dopravné služby fakturované dopravcami. Špeditérske spoločnosti podľa nej organizujú prepravu tovaru, ale dopravcovia im fakturujú svoje služby, vrátane takých poplatkov ako palivové a bezpečnostné príplatky. Poplatky a príplatky vyberané dopravcami, nad ktorými nemajú špeditérske spoločnosti žiadnu kontrolu, teda podľa nej nemožno považovať za také, na ktoré by sa vzťahoval kartel týkajúci sa NES.

255    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

256    V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenúť, že podľa bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia identifikuje hodnotu predaja tovaru alebo služieb, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí. Ako bolo uvedené v bodoch 84 až 101 a 115 až 137 vyššie, kartel týkajúci sa NES sa vzťahoval na špeditérske služby ako balík služieb. Komisia teda neprekročila hranice, ktoré si stanovila bodom 13 usmernení z roku 2006, keď použila hodnotu predaja žalobkyne v súvislosti so špeditérskymi službami ako balíkom služieb, a nielen hodnotu predaja v súvislosti s podacími službami NES.

257    Po druhé je potrebné zdôrazniť, že na základe žiadnej z okolností uvádzaných žalobkyňou nemala Komisia povinnosť odchýliť sa od všeobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006 podľa bodu 37 týchto usmernení.

258    Žalobkyňa tvrdí, že Bax Global (UK) konala len ako sprostredkovateľ v postavení „výbercu dlhov“, pokiaľ ide o niektoré náklady.

259    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že najmä v odôvodneniach 65, 878 a 879 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, že špeditérske spoločnosti majú postavenie sprostredkovateľov medzi dopravcom a odosielateľom, a ako podnik môžu mať rôznu formu.

260    Je však potrebné konštatovať, že v prípade, keď špeditérska spoločnosť neprenáša dopravné náklady na svojich zákazníkov, ale príjem sa obmedzuje na províziu od dopravcu, nevzniká žiadny problém, keďže v jej obrate sa odrazí len suma provízie.

261    Pokiaľ ide o prípad, keď špeditérska spoločnosť prenáša na svojich zákazníkov dopravné náklady, ktoré sama musela alebo bude musieť zaplatiť tretím osobám, je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva zo zistení Komisie zhrnutých v bode 85 vyššie, z ekonomického hľadiska sa úloha špeditérskej spoločnosti neobmedzuje len na úlohu sprostredkovateľa. Špeditérska spoločnosť totiž premieňa služby nadobudnuté od tretích osôb a iné vstupy na integrované špeditérske služby, ktoré jej zákazníkom umožňujú šetriť čas a peniaze, a tak uspokojujú osobitný dopyt, ktorý by nebol uspokojený jednotlivými službami, z ktorých sa tieto špeditérske služby skladajú. Vzhľadom na tieto úvahy je Komisia v takomto prípade oprávnená používať hodnotu predaja špeditérskej spoločnosti v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006.

262    Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia nebola povinná odpočítať hodnotu dopravných služieb.

263    Ako totiž bolo uvedené vyššie, tieto služby sa musia považovať za vstupy pre špeditérske služby. Vo všetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konečným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú časť celej jeho činnosti. Preto nemožno odpočítať náklady na vstupy, ktoré sú spojené s cenou predávaných výrobkov a služieb, od hodnoty predaja, ani keď náklady na vstupy tvoria významnú časť hodnoty predaja (pozri v tomto zmysle rozsudky KME Germany a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:C:2011:816, body 58 až 65, a KME Germany a i./Komisia, už citovaný v bode 247 vyššie, EU:T:2009:142, bod 91). Je pravda, že táto judikatúra sa týka veci, v ktorej neboli usmernenia z roku 2006 ešte uplatniteľné. Táto judikatúra sa však môže na tieto usmernenia uplatniť. Úvahy, na ktorých je táto judikatúra založená, sa totiž všeobecne týkajú použitia obratu v rámci výpočtu výšky pokuty, a naznačujú, že ide o objektívne kritérium, ktoré úzko súvisí s predmetným porušením (v tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, Zb., EU:C:2014:272, bod 59).

264    Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, povaha špeditérskych služieb a kartelu týkajúceho sa NES nebránili tomu, aby Komisia použila celkový obrat žalobkyne v súvislosti s týmito službami v rámci predmetného obchodovania, bez toho, aby od neho odpočítala náklady na dopravné služby alebo iné služby, ktoré poskytli tretie osoby, ale ktoré boli súčasťou balíku služieb, z ktorých sa skladajú uvedené špeditérske služby.

–       O uplatnení príplatku NES

265    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemala zohľadniť špeditérske služby, ktoré nepodliehali príplatku NES. V prípade neuplatňovania tohto príplatku sa nemohol obrat súvisiaci s nakládkou považovať za obrat, ktorý by bol ovplyvnený správaním týkajúcim sa NES.

266    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

267    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia používa hodnotu predaja súvisiaceho s porušením, bez toho, aby zohľadnila vykonávanie porušenia. Z tohto bodu teda nevyplýva, že na výpočet predaja možno zohľadniť len hodnotu predaja vyplývajúceho z transakcií, ktoré boli skutočne ovplyvnené protiprávnymi kartelmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T‑211/08, Zb., EU:T:2011:289, bod 58).

268    V tomto kontexte je však potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry sa pojem hodnota predaja uvedený v bode 13 usmernení z roku 2006 nemôže rozšíriť tak, aby zahŕňal predaje realizované predmetným podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo nepatria do pôsobnosti vytýkaného kartelu (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, už citovaný v bode 219 vyššie, EU:C:2013:464, body 73 až 78).

269    Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, že Komisia nemala zohľadniť špeditérske služby, na ktoré sa neuplatnil príplatok NES, ale nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by umožňovalo preukázať, že špeditérske služby, ktoré Komisia zohľadnila, konkrétne obrat v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES, nepatrili do pôsobnosti uvedeného kartelu.

270    Okrem toho za okolností prejednávanej veci Komisia nebola povinná odchýliť sa od všeobecnej metódy stanovenej bodom 13 usmernení z roku 2006 podľa bodu 37 týchto usmernení. Súdy Únie totiž Komisii nikdy neuložili povinnosť, aby v každom prípade preukázala, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom (rozsudok Putters International/Komisia, už citovaný v bode 267 vyššie, EU:T:2011:289, bod 60). Naopak, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, obmedzenie hodnoty predaja na predaj, pri ktorom je preukázané, že bol skutočne ovplyvnený kartelom, na ktorom sa podnik zúčastnil, by spôsobilo umelú minimalizáciu hospodárskeho významu kartelu, keďže samotná skutočnosť, že sa zistil obmedzený počet priamych dôkazov o predaji skutočne dotknutom kartelom by viedla k tomu, že nakoniec by bola uložená pokuta bez skutočného vzťahu s pôsobnosťou predmetného kartelu. Takáto odmena za utajenie by narušila takisto cieľ sledovať a účinne sankcionovať porušenia článku 101 ZFEÚ, a preto ju nemožno pripustiť (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, už citovaný v bode 219 vyššie, EU:C:2013:464, body 76 a 77).

271    Je teda potrebné odmietnuť tvrdenie založené na uplatnení príplatku NES.

–       O existencii kartelu vzťahujúceho sa na služby leteckej dopravy

272    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu primeranosti trestu za porušenie, zásadu proporcionality a zásadu nulla poena sine culpa tým, že nezohľadnila okolnosť, že ceny za dopravné služby boli umelo navýšené kartelom vzťahujúcim sa na tieto služby. V dôsledku toho podľa nej dvakrát sankcionovala účinky jedného a toho istého porušenia, jednak vo vzťahu k dopravcom, ktorí sa ho dopustili, a jednak vo vzťahu k tým, ktorí boli ich zákazníci. Žalobkyňa tiež tvrdí, že úvaha Komisie uvedená v odôvodnení 884 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalobkyňa môže proti dopravcom podať návrh na začatie konania pred vnútroštátnymi civilnými súdmi, je irelevantná.

273    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

274    V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôrazniť, že usmernenia z roku 2006 neobsahujú pravidlo, ktoré by výslovne stanovovalo, že existencia kartelu na vstupe musí byť zohľadnená v rámci výpočtu pokuty.

275    Je teda potrebné preskúmať, či existencia kartelu týkajúceho sa trhu, ktorý predchádza trhu, na ktorý sa vzťahuje porušenie a z dôvodu ktorého je uložená pokuta, predstavuje okolnosť, ktorá vyžaduje, aby sa Komisia odchýlila od všeobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006.

276    V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že použitie kritéria hodnoty predaja ako východiskového bodu pre výpočet pokuty je odôvodnené najmä skutočnosťou, že samotná časť celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom porušenia, najlepšie odráža hospodársky význam tohto porušenia (pozri body 247 a 248 vyššie), a že ide o objektívne kritérium, ktoré sa ľahko uplatňuje.

277    Okolnosť, že na trh služieb leteckej dopravy sa vzťahoval kartel, nemôže spôsobiť neplatnosť zistenia Komisie, podľa ktorého hodnota predaja žalobkyne na trhu špeditérskych služieb v rámci obchodovania, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES, môže naozaj odrážať hospodársky význam jej účasti na tomto porušení. Po prvé ide totiž o obrat žalobkyne v konkrétnych podmienkach na trhu. Po druhé existuje objektívna väzba medzi kartelom týkajúcim sa NES a týmto obratom, ktorý odráža relatívnu váhu účasti žalobkyne.

278    Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že prístup, podľa ktorého by existencia protiprávneho kartelu, ktorý sa vzťahuje na trh na vstupe, nútila Komisiu upraviť hodnotu predaja v súvislosti s porušením, ktoré sa vzťahuje na trh na výstupe, by mal za následok zavedenie prvku neistoty už v štádiu celkom prvej etapy výpočtu pokuty. Po prvé vo všeobecnosti by totiž bolo zložité stanoviť výšku odpočtov, ktoré sa majú vykonať. Po druhé s cieľom dodržať zásadu rovnosti zaobchádzania by bolo potrebné vykonať odpočty nielen v prípade, že sa protiprávny kartel vzťahoval na trh na vstupe, ale všeobecnejšie vo všetkých prípadoch, keď faktory, ktoré sa majú považovať za faktory, ktoré sú v rozpore s právom Únie, môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na ceny predmetných výrobkov alebo služieb. Po tretie by takýto prístup mal za následok, že základ výpočtu pokuty by mohol byť spochybnený po prijatí napadnutého rozhodnutia v prípadoch, keď by sa faktory, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na ceny vstupov, objavili po tomto dátume. Prístup zastávaný žalobkyňou by teda mohol viesť k nekonečným a neriešiteľným sporom, vrátane tvrdení o diskriminácii.

279    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení zásady nulla poena sine culpa, postačuje uviesť, že keďže pokuta uložená žalobkyni bola vypočítaná na základe predajných cien, ktoré sama fakturovala svojim zákazníkom, Komisia ju nesankcionovala za porušenie, ktorého sa dopustila tretia osoba, ale zohľadnila príjmy, ktoré sama dosiahla a za ktoré musí zodpovedať. Toto tvrdenie musí byť teda tiež odmietnuté.

280    Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné vyvodiť záver, že existenciu kartelu týkajúceho sa trhu, ktorý predchádza trhu, na ktorý sa vzťahuje porušenie a z dôvodu ktorého je uložená pokuta, nemožno považovať za okolnosť, ktorá si vyžaduje, aby sa Komisia odchýlila od všeobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006.

281    Je teda potrebné odmietnuť tvrdenie založené na existencii kartelu vzťahujúceho sa na trh dopravných služieb, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či je v tomto kontexte relevantná poznámka Komisie uvedená v odôvodnení 884 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej žalobkyňa môže podať proti dopravcom návrh na začatie konania pred vnútroštátnymi civilnými súdmi. Aj keby totiž táto poznámka vychádzala z nesprávneho posúdenia, nespochybnila by ostatné zistenia Komisie, ktorých dôvodnosť bola preskúmaná vyššie.

–       O zohľadnení spôsobenej hospodárskej ujmy

282    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia dostatočne nezohľadnila hospodársku ujmu spôsobenú kartelom týkajúcim sa NES. Tvrdí, že podľa usmernení z roku 2006 pokuty špecificky súvisia s predpokladanou hospodárskou ujmou odvodenou z hodnoty predaja súvisiaceho s porušením. Podľa nej sa teda Komisia musí ubezpečiť, že použitý obrat odráža hospodársku ujmu. V štádiu stanovenia obratu týkajúceho sa zisteného porušenia podľa nej nie je potrebné zohľadniť všeobecný odstrašujúci účinok, keďže takýto účinok možno zohľadniť až v neskoršom štádiu výpočtu pokuty. V prejednávanej veci okolnosti, že maximálny teoretický obrat súvisiaci so systémom NES predstavuje len zanedbateľnú časť uloženej pokuty a ešte menšiu časť obratu použitého Komisiou, podľa žalobkyne preukazujú, že prístup Komisie je v rozpore s usmerneniami z roku 2006.

283    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

284    V tejto súvislosti je potrebné po prvé zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, bod 13 ani iný bod usmernení z roku 2006 nestanovuje, že hodnota predaja musí byť upravená s ohľadom na hospodársku ujmu spôsobenú porušením.

285    Po druhé na základe žiadnej z okolností uvádzaných žalobkyňou nemala Komisia povinnosť odchýliť sa od všeobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006 podľa bodu 37 týchto usmernení.

286    Je určite pravda, že v rámci výpočtu pokuty netreba hodnote predaja pripisovať neprimeranú dôležitosť (rozsudok KME Germany a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:C:2011:816, bod 60). V tejto súvislosti však postačuje pripomenúť, že hodnota predaja je len jedným z viacerých kritérií, ktoré je zohľadnené všeobecnou metódou stanovenou usmerneniami z roku 2006. Aj keby totiž také okolnosti uvádzané žalobkyňou, ako spôsobená ujma alebo dosiahnutá marža, boli relevantné pre výpočet pokuty, podľa uvedenej metodológie by mohli byť zohľadnené v rámci neskorších etáp tohto výpočtu, ako posúdenie sadzby závažnosti porušenia, existencie poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností, alebo aj platobnej schopnosti dotknutých podnikov. Aj keby totiž Komisia bola v prejednávanej veci povinná zohľadniť okolnosti uvádzané žalobkyňou v neskorších etapách stanovenia výšky pokuty, nebola by z tohto dôvodu povinná odchýliť sa od bodu 13 usmernení z roku 2006 podľa bodu 37 týchto usmernení.

287    Pokiaľ ide o vzťah medzi výškou pokuty a výškou uložených príplatkov, je potrebné zdôrazniť, že pokuty musia byť skutočne stanovené na dostatočne vysokej úrovni, aby podniky boli odradené od účasti na karteli, a to napriek prospechu, ktorý z neho môžu mať. Naopak, výšku pokuty nemožno považovať za neprimeranú len preto, že neodráža hospodársku ujmu, ktorá bola či mohla byť spôsobená predmetným kartelom.

288    V tomto kontexte je tiež potrebné odmietnuť tvrdenie žalobkyne založené na tom, že v štádiu stanovenia hodnoty predaja Komisia vychádzala zo všeobecného cieľa odstrašenia, hoci takýto cieľ nemala právo zohľadniť v tomto štádiu výpočtu pokuty.

289    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Komisia sa tým, že použila hodnotu predaja žalobkyne v súvislosti so špeditérskymi službami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES, obmedzila na uplatnenie všeobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006, a teda neodchýlila sa od tejto metódy tým, že by sa odvolávala na všeobecný cieľ odstrašenia.

290    Okrem toho v prípade, že žalobkyňa svojimi tvrdeniami chcela povedať, že v rozsahu, v akom hodnota predaja neodráža hospodársku ujmu spôsobenú v podobe vyberaných príplatkov, Komisia bola povinná túto hodnotu upraviť, aby zabránila zohľadneniu všeobecného cieľa odstrašenia už v tomto štádiu výpočtu pokuty, je potrebné tieto tvrdenia tiež odmietnuť.

291    V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že hodnota predaja sa používa ako hodnota náhrady za hospodársky význam porušenia nielen preto, lebo najlepšie odráža hospodársky význam tohto porušenia, ako aj relatívnu váhu každého podniku zúčastneného na porušení, ale aj preto, lebo ide o objektívne kritérium, ktoré sa ľahko uplatňuje. V dôsledku tohto aspektu hodnoty predaja je činnosť Komisie pre podniky predvídateľnejšia a umožňuje im zhodnotiť výšku pokuty, ktorej sa vystavujú, pokiaľ sa rozhodnú zúčastniť sa na protiprávnom karteli. Použitie kritéria hodnoty predaja v bode 13 usmernení z roku 2006 teda sleduje najmä všeobecný cieľ odstrašenia. Na rozdiel od toho, čo uvádza žalobkyňa, nič nebráni tomu, aby Komisia v rámci úlohy vykonávať dohľad nad dodržiavaním práva hospodárskej súťaže Únie, ktorú jej zveruje Zmluva (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 246 vyššie, EU:C:1983:158, bod 105, a Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 251 vyššie, EU:C:2005:408, bod 170), sledovala cieľ všeobecnej prevencie pri stanovovaní všeobecnej metódy pre výpočet pokuty.

292    Tvrdenia založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila hospodársku ujmu spôsobenú kartelom týkajúcim sa NES, musia byť teda tiež odmietnuté.

–       O dotknutých faktoroch hospodárskej súťaže

293    Žalobkyňa tiež tvrdí, že z dôvodu skutočnosti, že Komisia použila hodnotu predaja v súvislosti so špeditérskymi službami, sankcionovala ju, ako keby cieľom kartelu týkajúceho sa NES bolo určenie konečnej ceny špeditérskych služieb alebo pokrytie všetkých faktorov hospodárskej súťaže existujúcich v sektore špeditérskych služieb.

294    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

295    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 267 až 270 vyššie, Komisia bola oprávnená použiť ako východiskový bod pre výpočet pokuty predaje spadajúce do pôsobnosti uvedeného kartelu bez ohľadu na závažnosť tohto porušenia.

296    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa všeobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 sa povaha porušenia zohľadňuje v neskoršom štádiu, pri stanovení sadzby závažnosti, ktorá sa podľa bodu 20 uvedených usmernení vyhodnocuje osobitne pre každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti veci.

297    Vzhľadom na tieto úvahy nemožno zo skutočnosti, že Komisia použila hodnotu predaja v súvislosti so špeditérskymi službami ovplyvnenými kartelom týkajúcim sa NES ako východiskový bod pre výpočet pokuty uloženej žalobkyni, vyvodiť, že tento kartel považovala za kartel, ktorého cieľom je určenie konečnej ceny špeditérskych služieb alebo pokrytie všetkých faktorov hospodárskej súťaže.

298    Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

–       O nesprávnom posúdení

299    V rozsahu, v akom žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, obmedzuje sa na odkaz na tvrdenia, ktoré už boli vyššie preskúmané a odmietnuté. Preto je potrebné odmietnuť aj toto tvrdenie.

300    Je teda potrebné dospieť k záveru, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže preukázať, že Komisia tým, že použila hodnotu predaja v súvislosti so špeditérskymi službami vo vzťahu ku kartelu týkajúcemu sa NES, porušila usmernenia z roku 2006, článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu primeranosti trestu za porušenie alebo zásadu nulla poena sine culpa, alebo že sa dopustila nesprávneho posúdenia.

301    Z toho vyplýva, že je potrebné v celom rozsahu zamietnuť výhradu vzťahujúcu sa na to, že Komisia použila hodnotu predaja žalobkyne v súvislosti so špeditérskymi službami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES.

 O výhrade vzťahujúcej sa na sadzbu závažnosti

302    V replike žalobkyňa spochybňuje záver Komisie uvedený v odôvodnení 945 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je pre kartel týkajúci sa NES primeraná sadzba závažnosti 15 %.

303    V odôvodneniach 891 až 947 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, prečo je takáto sadzba závažnosti primeraná. V tomto kontexte najmä uviedla, že cieľom kartelu týkajúceho sa NES bolo priamo alebo nepriamo určiť ceny alebo iné obchodné podmienky. V tejto súvislosti uviedla, že podniky sa dohodli na zavedení, úrovni a harmonograme zavedenia príplatku týkajúceho sa NES. Taktiež uviedla, že tento kartel bol vykonávaný čiastočne a že jeho vykonávanie bolo monitorované.

304    Žalobkyňa sa domnieva, že sadzba závažnosti 15 % stanovená Komisiou správne neodráža závažnosť kartelu týkajúceho sa NES.

305    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

306    V tejto súvislosti je po prvé potrebné uviesť, že žalobkyňa nepredkladá žiadne tvrdenie, ktoré by konkrétne spochybňovalo úvahy Komisie týkajúce sa sadzby závažnosti uvedené v odôvodneniach 891 až 947 napadnutého rozhodnutia.

307    Po druhé je potrebné konštatovať, že aj keby tvrdenia žalobkyne vzťahujúce sa na použitie hodnoty predaja boli tiež zohľadnené ako tvrdenia vzťahujúce sa na závažnosť, nemohli by preukázať nesprávne posúdenie v rámci úvah Komisie týkajúcich sa tejto sadzby.

308    Je totiž potrebné zdôrazniť, že kartel týkajúci sa NES predstavuje horizontálny kartel týkajúci sa prvku ceny špeditérskych služieb, a teda sa musí považovať za závažné obmedzenie hospodárskej súťaže.

309    Ďalej je potrebné pripomenúť, že z bodu 23 usmernení z roku 2006 vyplýva, že podiel predajov, ktorý Komisia zohľadní pri horizontálnych dohodách o určení ceny, bude vo všeobecnosti stanovený na hornej časti stupnice, až do 30 %.

310    Okrem toho vzhľadom na povahu predmetných služieb okolnosť, že kartel týkajúci sa NES sa vzťahoval len na príplatok NES, neumožňuje domnievať sa, že sadzba závažnosti 15 % je neprimeraná. Ako totiž Komisia uviedla v odôvodnení 869 napadnutého rozhodnutia a ako to potvrdzujú dôkazy, ktoré sa v ňom uvádzajú, zosúladený postup týkajúci sa prenosu nákladových faktorov prostredníctvom zavedenia príplatku mohol mať nezanedbateľný vplyv na správanie špeditérskych spoločností a na štruktúru trhu (pozri body 155 a 156 vyššie).

311    Z tých istých dôvodov je potrebné odmietnuť tvrdenie založené na tom, že maximálny teoretický obrat súvisiaci so systémom NES predstavuje len zanedbateľnú časť uloženej pokuty a ešte menšiu časť obratu použitého Komisiou.

312    Napokon, pokiaľ ide o vykonávanie kartelu, je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje úvahy Komisie uvedené v odôvodnení 907 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých jednak úroveň vykonávania kartelu týkajúceho sa NES nebola pripísateľná zámeru podnikov ukončiť tento kartel, ale bola pripísateľná situáciám, ktoré boli mimo jeho fungovania, ako zdržanlivosť zákazníkov, a jednak, že žiadna zo strán dostatočne nepreukázala, že by sa vyhýbala vykonávaniu uvedeného kartelu tým, že by sa na trhu správala konkurenčným spôsobom.

313    Vzhľadom na tieto úvahy nemožno stanovenie sadzby závažnosti na 15 % považovať za neprimerané.

314    Je teda potrebné zamietnuť aj výhradu vzťahujúcu sa na sadzbu závažnosti 15 % stanovenú Komisiou, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či je táto výhrada prípustná, hoci žalobkyňa jednak namietla neprimeranosť tejto sadzby až v štádiu repliky a jednak neidentifikovala úvahy Komisie týkajúce sa sadzby závažnosti, ktoré chcela spochybniť.

 O výhrade vzťahujúcej sa na existenciu poľahčujúcej okolnosti

315    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala zohľadniť existenciu kartelu na vstupe a jeho vplyv na ceny dopravných služieb ako poľahčujúcu okolnosť. Komisia mala v tejto súvislosti vykonať ďalšie vyšetrovanie, a teda porušila aj zásadu riadnej správy vecí verejných.

316    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

317    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že bod 29 usmernení z roku 2006 stanovuje netaxatívny zoznam poľahčujúcich okolností, ktoré za určitých podmienok môžu viesť k zníženiu základnej výšky pokuty.

318    Pokiaľ sa totiž porušenia dopustili viaceré podniky, treba preskúmať pomernú závažnosť účasti každého z nich na porušení, aby sa zistilo, či vo vzťahu k nim existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti (rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, T‑348/08, Zb., EU:T:2011:621, bod 277).

319    Je potrebné zdôrazniť, že existenciu kartelu vzťahujúceho sa na trh na vstupe nemožno spájať s poľahčujúcimi okolnosťami výslovne uvedenými v bode 29 usmernení z roku 2006.

320    Navyše aj keď zoznam uvedený v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je vyčerpávajúci, je potrebné konštatovať, že existencia kartelu vzťahujúceho sa na trh dopravných služieb je externým faktorom, ktorý nemôže znížiť pomernú závažnosť účasti žalobkyne na karteli týkajúcom sa NES.

321    Okrem toho v rozsahu, v akom sa má tvrdenie predložené žalobkyňou chápať tak, že sa vzťahuje na príčinnú súvislosť medzi príplatkami, ktoré špeditérske spoločnosti účtovali svojim zákazníkom a príplatkami zavedenými dopravcami, postačuje konštatovať, že takéto tvrdenie nemôže odôvodniť protiprávny kartel medzi špeditérskymi spoločnosťami, ktorého cieľom je nekonkurovať si, pokiaľ ide o náklady vyplývajúce z podacích služieb NES, ale tieto príplatky preniesť na svojich zákazníkov.

322    V prejednávanej veci teda existenciu kartelu vzťahujúceho sa na dopravné služby nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť.

323    V tomto kontexte je tiež potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd už mal príležitosť preskúmať a odmietnuť porovnateľné tvrdenie (rozsudok zo 14. mája 2014, Reagens/Komisia, T‑30/10, EU:T:2014:253, bod 289).

324    Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné zamietnuť výhradu založenú na tom, že Komisia nezohľadnila poľahčujúcu okolnosť a porušila zásadu riadnej správy vecí verejných.

 O výhrade založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

325    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že v predmetnej veci uplatnila odlišnú metodológiu ako vo veci COMP/39258 – Nákladná letecká doprava (ďalej len „vec týkajúca sa nákladnej leteckej dopravy“). V uvedenej veci stanovila výšku pokút uložených dopravcom len na základe obratu v súvislosti s palivovými a bezpečnostnými príplatkami.

326    V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje všeobecnú právnu zásadu, ktorú je Komisia povinná dodržiavať v konaní začatom podľa článku 101 ZFEÚ a ktorá bráni tomu, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo odlišne a s odlišnými situáciami rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudok z 29. júna 2012, GDF Suez/Komisia, T‑370/09, Zb., EU:T:2012:333, bod 386).

327    Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či Komisia zaobchádzala s porovnateľnou situáciou odlišne, najprv je potrebné pripomenúť, že jej predchádzajúca rozhodovacia prax nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže, a že rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientačný charakter, pokiaľ ide o existenciu diskriminácie, keďže konkrétne údaje o odlišných veciach nie sú zhodné (rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb., EU:C:2006:594, body 201 a 205).

328    O to viac to platí v predmetnom prípade, v ktorom je predmetná skutočnosť, konkrétne stanovenie hodnoty predaja použitej ako východiskový bod pre výpočet pokuty, predmetom výslovného pravidla v bode 13 usmernení z roku 2006. V takom prípade je totiž potrebné preskúmať výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania vzhľadom na znenie uvedeného bodu, ktorý Komisia prijala s cieľom posilniť koherentnosť svojho postoja v jednotlivých veciach. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia jednak dodržala všeobecnú metodológiu stanovenú v uvedenom bode, a jednak, že za okolností prejednávanej veci nebola povinná sa od nej odchýliť.

329    Aj keby sa teda preukázalo tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia uplatnila odlišnú metodológiu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, nemohlo by to preukázať, že v predmetnom prípade porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. V takom prípade totiž na rozdiel od prejednávanej veci buď existovali osobitosti vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, ktoré odôvodňovali, aby sa Komisia odchýlila od všeobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006, alebo Komisia ich v uvedenej veci nedodržala. V žiadnom z týchto dvoch prípadov však žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa toho, aby sa s ňou zaobchádzalo v predmetnej veci rovnakým spôsobom ako vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy.

330    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť aj výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

 Záver

331    V rozsahu, v akom sa domáha zrušenia pokuty uloženej v článku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, je teda potrebné túto časť zamietnuť.

332    Taktiež je potrebné zamietnuť ju v rozsahu, v akom je predložená na podporu návrhu, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc.

333    Preskúmanie tejto časti totiž nielenže neodhalilo nesprávne posúdenie, ale ani neprimeranosť v rámci výpočtu pokuty.

334    Konkrétne vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 240 až 264 a 272 až 301 vyššie je potrebné zdôrazniť, že prístup navrhovaný žalobkyňou spočívajúci v tom, že sa zohľadní len obrat v súvislosti s podacími službami NES, ani prístup, podľa ktorého sa náklady na dopravné služby odpočítajú od použitej hodnoty predaja, a ani prístup, podľa ktorého sa táto hodnota predaja upraví z dôvodu existencie kartelu vzťahujúceho sa na trh dopravných služieb, nemožno považovať za vhodný, keďže takéto prístupy nemôžu primeraným spôsobom odrážať hospodársky význam účasti žalobkyne na karteli týkajúcom sa NES, ktorý sa vzťahuje na špeditérske služby ako balík služieb.

335    V tomto kontexte je potrebné tiež zdôrazniť, že aj keď nemožno vylúčiť, že existencia nízkych marží môže byť ukazovateľom nízkej finančnej schopnosti podniku napriek rozsahu jeho obratu, v prejednávanej veci nebolo predložené žiadne tvrdenie, ktoré by umožňovalo preukázať, že uložené pokuty boli vzhľadom na finančnú schopnosť žalobkyne neprimerané.

336    Okrem toho z dôvodov uvedených v bodoch 265 až 271 vyššie nemožno považovať za vhodný ani prístup, podľa ktorého možno zohľadniť len predaj, v súvislosti s ktorým bol príplatok NES skutočne fakturovaný.

337    Preto musí byť prvá časť piateho žalobného dôvodu zamietnutá.

 O druhej časti založenej na porušení článku 27 nariadenia č. 1/2003 a práva na obhajobu

338    Táto časť sa týka odôvodnenia uvedeného v odôvodneniach 887 a 888 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia uviedla dôvody, prečo nemožno žalobkyni sprístupniť spis vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy. V tomto kontexte Komisia uviedla, že žalobkyňa nebola do tejto veci zapojená, a teda že nemôže mať prístup k spisu podľa oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ], článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7), ani podľa nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). Okrem toho konštatovala, že v každom prípade žiadny z dokumentov obsiahnutých v spise vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy nie je relevantný pre zodpovednosť špeditérskych spoločností v prejednávanej veci.

339    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a právo na obhajobu. Mala jej umožniť preskúmať relevantné informácie vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, ktoré úzko súvisia s prejednávanou vecou. Tvrdí, že bez primeraného prístupu k spisu nemohla vykonávať svoje právo na obhajobu v celom rozsahu.

340    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

341    V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenúť, že podľa článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 pred prijatím rozhodnutí podľa článkov 7, 8, 23 a článku 24 ods. 2 uvedeného nariadenia Komisia poskytne podnikom, proti ktorým smeruje jej konanie, možnosť byť vypočutí v záležitostiach, voči ktorým má námietky. Komisia svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa príslušné strany mohli vyjadriť.

342    Podľa článku 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 sa právo príslušných strán na obhajobu v konaniach plne rešpektuje. Tieto strany majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva.

343    Podľa článku 15 nariadenia č. 773/2004, ak sa to požaduje, tak Komisia poskytne prístup k spisu stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach a prístup bude povolený po oznámení vyhlásenia o námietkach.

344    Z týchto ustanovení vyplýva, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal všetky písomnosti vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, Zb., EU:C:2010:389, bod 22).

345    Pokiaľ ide o neoznámenie dokumentov svedčiacich v jeho prospech, podľa ustálenej judikatúry musí dotknutý podnik iba preukázať, že ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stačí teda, ak podnik preukáže, že uvedené dokumenty by vo svoj prospech mohol použiť na svoju obhajobu v tom zmysle, že keby mal možnosť využiť ich počas správneho konania, mohol by sa dovolávať okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto štádiu, a teda by mal možnosť určitým spôsobom ovplyvniť posúdenie, ku ktorému Komisia v prípadnom rozhodnutí dospela, prinajmenšom čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výšky pokuty (rozsudok Knauf Gips/Komisia, už citovaný v bode 344 vyššie, EU:C:2010:389, bod 23).

346    Z toho vyplýva, že žalobkyňa má preukázať nielen to, že nemala prístup k dokumentom obsiahnutým v spise vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, ale aj to, že ich mohla použiť na svoju obhajobu. Nemôže totiž užitočne namietať neoznámenie dokumentov, ktoré sú irelevantné.

347    Žalobkyňa tvrdí, že na základe relevantných častí spisu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy mohla byť schopná poskytnúť odhad dopadu kartelu týkajúceho sa nákladnej leteckej dopravy na svoj obrat. Tvrdí, že tak mohla preukázať, že rozhodnutie Komisie zohľadniť nadhodnotený obrat bolo nevhodné a neprimerané.

348    Ako bolo uvedené v bodoch 272 až 281 a 315 až 324 vyššie, existencia kartelu vzťahujúceho sa na služby leteckej dopravy nemohla mať dopad na obrat použitý Komisiou, ani ju nebolo možné zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť. Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 325 až 330 vyššie, žalobkyňa nemôže založiť výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania na správaní Komisie vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy.

349    V tomto kontexte je tiež potrebné odmietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého rozhodnutie Komisie o tom, že jej nesprístupní spis bez ďalšieho preskúmania, nie je v súlade s „celkovým prístupom práva Únie“. Toto tvrdenie totiž nemôže spochybniť záver, podľa ktorého obsah spisu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy nemôže ovplyvniť posúdenie Komisie vykonané v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho v rozsahu, v akom sa žalobkyňa v tomto kontexte odvoláva na rozsudok z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden‑Württemberg/Komisia (T‑344/08, Zb., EU:T:2012:242), postačuje jednak uviesť, že tento rozsudok sa týkal prístupu k spisu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), a nie ustanovení uvedených v bodoch 341 až 343 vyššie, a jednak, že tento rozsudok bol Súdnym dvorom zrušený (rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, Zb., EU:C:2014:112).

350    Žalobkyňa neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť tieto úvahy alebo preukázať, že obsah spisu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy mohol ovplyvniť iný aspekt posúdenia, ktoré Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí.

351    Je teda potrebné zamietnuť aj túto časť, a teda tento žalobný dôvod v celom rozsahu, nielen pokiaľ ide o návrh na zrušenie, ale aj pokiaľ ide o návrh, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc.

6.     O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a zásady rovnosti zaobchádzania, na nedodržaní oznámenia o spolupráci z roku 2006 a na nesprávnom posúdení

352    Tento žalobný dôvod sa vzťahuje na rozhodnutie Komisie, ktorým sa udeľuje oslobodenie od pokuty spoločnosti DP v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES.

353    V odôvodneniach 1026 až 1103 napadnutého rozhodnutia Komisia na jednej strane udelila spoločnosti DP oslobodenie od pokuty v súvislosti s kartelmi týkajúcimi sa NES, AMS, CAF a PSS. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že v čase, keď dostala žiadosť o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, vzhľadom na informácie, ktoré jej predložila, bola oprávnená poskytnúť jej listom z 24. septembra 2007 podmienečné oslobodenie od pokuty v súvislosti s údajným kartelom medzi súkromnými poskytovateľmi medzinárodných špeditérskych služieb, ktorého cieľom bolo stanoviť alebo preniesť na ich zákazníkov rôzne poplatky a príplatky, najmä [dôverné]. Na konci správneho konania Komisia rozhodla, že DP dostatočne spolupracovala a že údajný kartel, v súvislosti s ktorým udelila podmienečné oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, „v celom rozsahu zahŕňal všetky porušenia, na ktoré sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie“. Na druhej strane Komisia posúdila žiadosti o oslobodenie od pokuty a zníženie pokuty iných podnikov v súvislosti s týmito kartelmi.

354    Žalobkyňa tvrdí, že tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Komisia podľa nej zvýhodnila spoločnosť DP v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré predložili žiadosti o oslobodenie od pokuty a zníženie pokuty, keďže ich žiadosti posúdila na inom základe ako žiadosť spoločnosti DP. Aj keď Komisia konštatovala existenciu štyroch porušení, všeobecné podmienečné oslobodenie od pokuty pokrývajúce sektor leteckých špeditérskych služieb udelila spoločnosti DP bez preskúmania, či sa dôkazy, ktoré tento podnik predložil, vzťahovali na všetky predmetné správania. Komisia podľa nej postupovala odlišne, pokiaľ ide o žiadosti o zníženie pokuty ostatných podnikov, ktoré posúdila samostatne vo vzťahu ku každému porušeniu. Žalobkyňa tvrdí, že keby boli všetky žiadosti o oslobodenie od pokuty a o zníženie pokuty posudzované pri zohľadnení sektora špeditérskych služieb ako celku, mala by nárok na priaznivejšie zaobchádzanie.

355    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

356    Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne, ktorých cieľom je preukázať, že keby Komisia správne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2006, zaobchádzalo by sa s ňou priaznivejšie, je v prvom rade potrebné preskúmať, či sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia tým, že spoločnosti DP udelila oslobodenie od pokuty v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES, a následne je v druhom rade potrebné preskúmať tvrdenie založené na tom, že Komisia použila odlišný základ pre žiadosti o zníženie pokuty ostatných podnikov, vrátane žalobkyne.

 O dodržaní podmienok stanovených na poskytnutie oslobodenia od pokuty

357    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyplýva, že Komisia v prípade podniku, ktorý vyzradí svoju účasť na údajnom karteli, poskytne podmienečné oslobodenie od pokuty, ak tento podnik ako prvý predloží informácie a dôkazy, ktoré jej umožnia vykonať cielenú inšpekciu v súvislosti s týmto kartelom.

358    Bod 9 oznámenia o spolupráci z roku 2006 stanovuje:

„Aby Komisia mohla vykonať cielenú inšpekciu v zmysle bodu 8 písm. a), podnik musí poskytnúť Komisii informácie a dôkazy, vymenované nižšie a v takom rozsahu, aby to podľa názoru Komisie neohrozilo inšpekcie:

a)      vyhlásenie spoločnosti…, ktoré v takom rozsahu, v akom je známe žiadateľovi v čase podania žiadosti, obsahuje:

–        podrobný opis dohovorov v rámci údajného kartelu vrátane napr. jeho cieľov, činností a fungovania; informácie o príslušnom výrobku alebo službe, geografickom pokrytí, trvaní a odhadovaných trhových objemoch ovplyvnených údajným kartelom; príslušný dátum, miesto, obsah a mená účastníkov stretnutí údajného kartelu, všetky dôležité informácie súvisiace s dôkazmi poskytnutými na podloženie svojej žiadosti;

–        meno a adresu právnickej osoby, ktorá predkladá žiadosť o oslobodenie od pokuty, ako aj mená a adresy všetkých ostatných podnikov, ktoré mali alebo majú účasť na údajnom karteli;

–        mená, postavenie, pracovné a v prípade potreby aj domáce adresy všetkých osôb, o ktorých je žiadateľovi známe, že sú alebo boli zapojené do činnosti údajného kartelu, vrátane tých osôb, ktoré boli zapojené v žiadateľovom mene;

–        informácie o tom, s ktorými ďalšími orgánmi hospodárskej súťaže v EÚ alebo mimo EÚ žiadateľa nadviazal, alebo zamýšľa nadviazať kontakt, v súvislosti s údajným kartelom,[ ]a

b)      iné dôkazy súvisiace s údajným kartelom, ktorými žiadateľ v čase predloženia žiadosti disponuje alebo k nim má prístup, najmä všetky dôkazy, tykajúce sa príslušného obdobia.“

359    Podľa bodu 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006, keď Komisia získa informácie a dôkazy predložené podnikom a overí si, že žiadosť spĺňa podmienky ustanovené v bode 8 písm. a), udelí podniku písomné podmienečné oslobodenie od pokuty.

360    Z bodu 22 uvedeného oznámenia vyplýva, že ak podnik ku koncu správneho konania splnil podmienky stanovené v jeho bode 12, najmä vrátane skutočnej, úplnej a neprerušovanej spolupráce s Komisiou, Komisia mu udelí konečné oslobodenie od pokuty v rozhodnutí, ktorým sa končí správne konanie.

361    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Komisia prijatím oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyvolala legitímne očakávania, čo navyše aj uznala v bode 38 uvedeného oznámenia. Vzhľadom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovať s Komisiou, môžu vyvodiť z tohto oznámenia, je teda Komisia povinná postupovať v súlade s ním. Ak teda Komisia nedodrží usmernenia stanovené uvedeným oznámením, dostane sa do rozporu so zásadou ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T‑410/03, Zb., EU:T:2008:211, bod 510, a z 13. júla 2011, Kone a i./Komisia, T‑151/07, Zb., EU:T:2011:365, bod 127).

362    Pokiaľ ide o voľbu faktorov zohľadnených pri uplatňovaní kritérií uvedených v oznámení o spolupráci z roku 2006 a o hodnotenie týchto faktorov, je na Všeobecnom súde, aby vykonal kontrolu zákonnosti, ktorá mu prináleží, bez toho, aby sa opieral o mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia, na účely upustenia od podrobnej kontroly tak právneho, ako aj skutkového stavu (rozsudok z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia, C‑510/11 P, EU:C:2013:696, body 24 a 54).

363    Tvrdenia žalobkyne je potrebné preskúmať s prihliadnutím na túto judikatúru a tieto zásady.

364    Vzhľadom na štruktúru pravidiel oznámenia o spolupráci z roku 2006 je potrebné preskúmať, či podľa bodu 8 písm. a) a bodov 9 a 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006 bola Komisia oprávnená udeliť podmienečné oslobodenie od pokuty spoločnosti DP v súvislosti s údajným kartelom s rozsahom uvedeným v bode 353 vyššie, a následne skúmať, či bola oprávnená udeliť jej na konci správneho konania konečné oslobodenie od pokuty v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES.

365    Podľa bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006 musela byť teda DP prvým podnikom, ktorý predložil informácie a dôkazy, ktoré Komisii umožnili vykonať cielenú inšpekciu v súvislosti s údajným kartelom, ktorý zahŕňa kartel týkajúci sa NES.

366    Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v čase, keď DP predložila svoju žiadosť o oslobodenie od pokuty, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o existencii prípadných porušení v sektore leteckých špeditérskych služieb. Komisia teda musela hodnotiť žiadosť o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP na základe informácií a dôkazov, ktoré jej predložila. V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, že informácie spoločnosti DP jej umožňovali vykonať cielené inšpekcie vo vzťahu ku kartelu s rozsahom uvedeným v bode 353 vyššie.

367    V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza len to, že Komisia implicitne poskytla spoločnosti DP oslobodenie od pokuty v súvislosti so všetkými predmetnými prípadmi správania bez toho, aby posúdila, či dôkazy predložené spoločnosťou DP zahŕňajú všetky predmetné prípady správania.

368    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v čase, keď Komisia dostane žiadosť o oslobodenie od pokuty v zmysle tohto bodu, o predmetnom karteli ešte nevie. Ako je teda spresnené v poznámke pod čiarou 1 v bode 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006, v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od pokuty musí vykonať hodnotenie ex ante založené výlučne na druhu a kvalite informácií, ktoré podnik poskytol.

369    Oznámenie o spolupráci z roku 2006 teda nebráni tomu, aby Komisia priznala podniku podmienečné oslobodenie od pokuty, aj keď jej informácie predložené týmto podnikom ešte neumožňujú vytvoriť si podrobnú a presnú predstavu o povahe a rozsahu údajného kartelu.

370    Aj keď totiž bod 9 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyžaduje, aby podnik žiadajúci o oslobodenie od pokuty poskytol Komisii „podrobný opis“ najmä dohovorov v rámci údajného kartelu a jeho geografického pokrytia, ako aj „príslušn[é]“ informácie o jeho obsahu, táto povinnosť platí len v rozsahu, v akom má podnik o ňom vedomosť v čase podania žiadosti. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že spolupráca podniku pri odhaľovaní existencie kartelu, o ktorom Komisia doposiaľ nevedela, má nezastupiteľnú hodnotu, ktorá môže odôvodniť oslobodenie od pokuty. Cieľom bodu 8 písm. a) a bodu 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006 je totiž uľahčiť odhaľovanie porušení, o ktorých Komisia nevie a ktoré by bez dôkazov poskytnutých podnikom žiadajúcim o oslobodenie od pokuty zostali tajné (pozri analogicky rozsudok Kone a i./Komisia, už citovaný v bode 362 vyššie, EU:C:2013:696, bod 67).

371    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, bod 8 písm. a) a body 9 a 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006 teda nevyžadujú, aby dôkazy predložené podnikom predstavovali informácie a dôkazy, ktoré sa konkrétne vzťahujú na prípady porušenia, ktoré Komisia konštatuje na konci správneho konania. Postačuje, aby jej umožnili cielené vyšetrovanie vo vzťahu k údajnému porušeniu, ktoré zahŕňa jeden či viac prípadov porušenia, ktoré konštatuje na konci tohto konania.

372    Ďalej je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť úvahu Komisie, podľa ktorej jej informácie, ktoré jej DP predložila pred 24. septembrom 2007, umožnili vykonať cielenú inšpekciu týkajúcu sa údajného kartelu medzi súkromnými poskytovateľmi medzinárodných špeditérskych služieb, ktorého cieľom bolo určiť alebo preniesť rôzne poplatky a príplatky na územiach uvedených v bode 353 vyššie.

373    Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia tým, že spoločnosti DP udelila podmienečné oslobodenie od pokuty v súvislosti s takýmto údajným kartelom podľa bodu 8 písm. a) a bodov 9 a 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006.

374    Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie poskytnúť konečné oslobodenie od pokút spoločnosti DP na konci správneho konania, je potrebné zdôrazniť, že Komisia potom, ako v odôvodnení 1029 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kartely týkajúce sa NES, AMS, CAF a PSS predstavujú samostatné jediné a pokračujúce porušenia, v odôvodnení 1031 uvedeného rozhodnutia uviedla, že údajný kartel, v súvislosti s ktorým udelila spoločnosti DP podmienečné oslobodenie od pokuty, „sa v celom rozsahu vzťahoval na všetky prípady porušenia, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie“.

375    Komisia tak postupovala v súlade s bodom 22 oznámenia o spolupráci z roku 2006.

376    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné vyvodiť záver, že v prejednávanej veci Komisia neporušila podmienky stanovené v bode 8 písm. a) a v bodoch 9, 18 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2006.

 O tvrdení založenom na použití odlišného základu

377    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa nesprávneho posúdenia tým, že so žiadosťou o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP zaobchádzala na inom základe ako so žiadosťami ostatných podnikov.

378    V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva z odôvodnení 1029 a 1031 napadnutého rozhodnutia, keď Komisia na konci správneho konania vydala konečné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP a žiadostí o zníženie pokuty iných podnikov, tieto žiadosti vyhodnotila na rovnakom základe, konkrétne vo vzťahu k samostatným kartelom týkajúcim sa NES, AMS, CAF a PSS, ktorých existenciu konštatovala v tomto štádiu konania.

379    Ďalej je potrebné preskúmať tvrdenie žalobkyne založené na tom, že Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2006, keď zohľadnila dôkazy, ktoré mala k dispozícii v čase, keď jej bola doručená jednak žiadosť o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP a jednak žiadosti iných podnikov, vrátane žiadosti žalobkyne. Podľa žalobkyne bol čas podania žiadostí o oslobodenie od pokuty a zníženie pokuty zohľadnený už v rámci zoradenia žiadostí. Nemohol byť teda opäť zohľadnený na účel odôvodnenia, že so žiadosťou spoločnosti DP a so žiadosťami o zníženie pokuty ostatných podnikov sa zaobchádzalo na odlišných základoch.

380    Po prvé za predpokladu, že táto výhrada je založená na skutočnosti, že Komisia zohľadnila dôkazy, ktoré mala k dispozícii v čase, keď boli predložené jednotlivé žiadosti, je potrebné na jednej strane uviesť, že z pravidiel stanovených v oznámení o spolupráci z roku 2006 jasne vyplýva, že Komisia je povinná zohľadniť dôkazy, ktoré má k dispozícii v čase podania žiadosti o oslobodenie od pokuty alebo zníženie pokuty. Z bodu 10 uvedeného oznámenia teda vyplýva, že podmienečné oslobodenie od pokuty podľa bodu 8 písm. a) nie je možné, ak už Komisia disponuje dostatočnými dôkazmi na to, aby mohla prijať rozhodnutie vykonať inšpekciu v súvislosti s údajným kartelom. Pokiaľ ide o žiadosti o zníženie pokuty, z bodu 24 oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyplýva, že na účely zníženia pokuty musí podnik poskytnúť Komisii také dôkazy o údajnom porušovaní práva, ktoré predstavujú značnú pridanú hodnotu „dôkazov, ktorými Komisia už disponuje“.

381    Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že cieľom programu zhovievavosti Komisie nie je poskytnúť podnikom zúčastňujúcim sa na tajných karteloch možnosť uniknúť pred finančnými dôsledkami svojej zodpovednosti, ale uľahčiť odhaľovanie týchto praktík a následne v priebehu správneho konania v maximálnom možnom rozsahu uľahčiť rekonštrukciu relevantných skutočností. Výhody, ktoré môžu získať podniky podieľajúce sa na takých praktikách, preto nemôžu presiahnuť úroveň, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti programu zhovievavosti a správneho konania vedeného Komisiou.

382    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia sa teda v prejednávanej veci nedopustila nesprávneho posúdenia, keď zohľadnila okolnosť, že v čase, keď DP predložila svoju žiadosť o oslobodenie od pokuty, ešte nevedela o protisúťažnom správaní vzťahujúcom sa na špeditérske služby, zatiaľ čo v čase, keď jej boli doručené žiadosti ostatných podnikov, vrátane žiadosti skupiny DB, už takýmito informáciami disponovala. V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že keď ostatné podniky predložili svoje žiadosti, Komisia disponovala nielen informáciami a dôkazmi, ktoré jej predložila DP, ale aj dôkazmi, ktoré získala v priebehu neohlásených inšpekcií.

383    Po druhé za predpokladu, že tvrdenie žalobkyne je založené na skutočnosti, že na jednej strane, pokiaľ ide o žiadosť o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP, Komisia v prvom rade udelila podmienečné oslobodenie od pokuty na základe informácií, ktorými disponovala v tomto štádiu konania, a v druhom rade na konci správneho konania udelila konečné oslobodenie od pokuty v súvislosti s konštatovanými kartelmi z dôvodu, že tieto kartely patrili pod kartel, v súvislosti s ktorým udelila podmienečné oslobodenie od pokuty, zatiaľ čo na druhej strane, pokiaľ ide o žiadosti o zníženie pokuty ostatných podnikov, Komisia sa obmedzila na preskúmanie pridanej hodnoty informácií a dôkazov predložených v súvislosti s kartelmi konštatovanými na konci správneho konania, musí byť tiež odmietnuté.

384    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že oznámenie o spolupráci z roku 2006 stanovuje odlišný režim na jednej strane pre žiadosti o oslobodenie od pokuty a na druhej strane pre žiadosti o zníženie pokuty. Len vo vzťahu k žiadostiam o oslobodenie od pokuty totiž stanovuje, že Komisia prijme rozhodnutie o podmienečnom oslobodení od pokuty na základe informácií, ktorými disponuje v čase prijatia takejto žiadosti, teda na základe hodnotenia ex ante. Naproti tomu vo vzťahu k žiadostiam o zníženie pokuty nie je takéto predčasné podmienečné rozhodnutie stanovené, a Komisia sa teda na konci správneho konania obmedzuje na preskúmanie pridanej hodnoty informácií a dôkazov predložených vo vzťahu ku kartelom, ktorých existenciu konštatovala na konci konania.

385    V rozsahu, v akom je cieľom tvrdenia žalobkyne spochybniť toto rozlišovanie v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2006, postačuje konštatovať, že privilegované zaobchádzanie s prvým podnikom, ktorý riadne spolupracuje s Komisiou v zmysle bodu 8 uvedeného oznámenia, je odôvodnené cieľmi spočívajúcimi jednak v podnietení podnikov, aby čo najrýchlejšie spolupracovali s Komisiou s cieľom čerpať výhody z tohto privilegovaného zaobchádzania, a jednak v tom, že podnikom, ktoré nespolupracujú s Komisiou riadne ako prvé, sa nepriznávajú výhody presahujúce úroveň, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie plnej účinnosti programu zhovievavosti a správneho konania (pozri bod 381 vyššie).

386    V tomto kontexte je tiež potrebné pripomenúť, že rozlišovanie medzi režimom stanoveným na jednej strane pre žiadosti o oslobodenie od pokuty a na druhej strane pre žiadosti o zníženie pokuty, je vyjadrené pravidlom stanoveným bodom 26 tretím odsekom oznámenia o spolupráci z roku 2006. Podľa tohto pravidla ak podnik žiadajúci o zníženie pokuty predloží presvedčivý dôkaz v zmysle bodu 25 oznámenia o spolupráci z roku 2006 a Komisia tento dôkaz využila pri preukázaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť alebo predlžujúcich trvanie porušovania práva, Komisia nebude brať tieto dodatočné skutočnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol, a tým mu poskytne „čiastočné oslobodenie od pokuty“.

387    Vzhľadom na tieto úvahy musí byť tiež odmietnuté tvrdenie založené na tom, že Komisia posúdila žiadosť o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP a žiadosti o zníženie pokuty ostatných podnikov na odlišných základoch.

388    Preto je potrebné vyvodiť záver, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže preukázať, že hodnotenie žiadosti o oslobodenie od pokuty spoločnosti DP a žiadostí ostatných podnikov o zníženie pokuty zo strany Komisie vychádza z nesprávneho posúdenia.

389    Šiesty žalobný dôvod je teda potrebné v celom rozsahu zamietnuť, a to nielen pokiaľ ide o návrh na zrušenie, ale aj pokiaľ ide o návrh, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc.

7.     O siedmom žalobnom dôvode vzťahujúcom sa na rozhodnutie Komisie o tom, že neuskutoční konanie o urovnaní

390    Žalobkyňa tvrdí, že skupina DB listom z 21. októbra 2009 informovala Komisiu o skutočnosti, že predmetná vec je vhodná na urovnanie a vyjadrila svoj záujem zúčastniť sa na rokovaniach o urovnaní. Podľa nej Komisia tým, že jej listom zo 4. novembra 2009 odpovedala, že vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a relatívne pokročilé štádium konania, nepovažuje za vhodné v predmetnej veci vstúpiť do rozhovorov o urovnaní, jednak porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a dopustila sa nesprávneho posúdenia, a jednak porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

 O prvej časti založenej najmä na porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a na nesprávnom posúdení

391    Po prvé žalobkyňa uvádza, že Komisia mala potom, ako jej bol doručený jej list z 21. októbra 2009, jednak zistiť, či sa príslušné strany chceli zúčastniť na rokovaniach o urovnaní, aby mohla riadne vykonať svoju voľnú úvahu, a jednak vstúpiť s ňou do rozhovoru o urovnaní v tejto veci. Cieľom konania o urovnaní je podľa nej optimalizovať využitie zdrojov Komisie tým, že zlepší svoje výsledky výkonu bez toho, aby musela nevyhnutne zvýšiť svoje administratívne náklady. Komisia podľa nej nemohla primerane posúdiť možnosti dosiahnuť zvýšenie efektívnosti prostredníctvom konania o urovnaní, keď sa predtým neubezpečila, či strany, na ktoré sa vzťahovalo vyšetrovanie, boli pripravené prípadne uznať svoju zodpovednosť podľa článku 101 ZFEÚ za celé alebo časť správania, ktoré je predmetom jej preskúmavania.

392    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

393    V tejto súvislosti je najprv potrebné zdôrazniť, že podľa prístupu, ktorý zastáva žalobkyňa, Komisia nie je schopná v celom rozsahu posúdiť účelnosť konania o urovnaní predtým, ako kontaktuje príslušné strany a preskúma ich záujem uzavrieť urovnanie. Komisia sa teda podľa nej dopustila nesprávneho posúdenia tým, že prijala rozhodnutie neuskutočniť konanie o urovnaní predtým, ako kontaktovala osoby, ktorým je určené napadnuté rozhodnutie.

394    Takýto prístup nie je v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami.

395    Podľa článku 10a ods. 1 nariadenia č. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 622/2008 z 30. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 171, s. 3), Komisia totiž stanoví lehotu, počas ktorej strany môžu písomne uviesť, že sú ochotné zapojiť sa do rozhovorov o urovnaní na účely možného predloženia návrhov na urovnanie. Zo znenia tohto ustanovenia teda jasne vyplýva, že nie je povinná kontaktovať strany, ale že v tejto súvislosti disponuje mierou voľnej úvahy. Tento výklad článku 10a ods. 1 nariadenia č. 773/2004 v znení zmien a doplnení potvrdzuje odôvodnenie 4 nariadenia č. 622/2008, podľa ktorého si Komisia ponecháva rozsiahlu diskrečnú právomoc stanoviť, v ktorých prípadoch možno považovať za vhodné preskúmať záujem strán zúčastniť sa na rozhovoroch o urovnaní, a takisto má právomoc rozhodnúť o tom, či sa do rozhovorov zapojí, ukončí ich, alebo uzavrie urovnanie s konečnou platnosťou.

396    V tomto kontexte je tiež potrebné uviesť, že prax Komisie je v súlade s týmto prístupom. Podľa bodu 6 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní ak totiž Komisia usúdi, že prípad je v zásade vhodný na urovnanie, preskúma záujem všetkých strán toho istého konania o urovnanie, hoci strany konania nemajú nárok na urovnanie. Z uvedeného bodu jasne vyplýva, že len v prípade, že sa domnieva, že vec je vhodná na urovnanie, preskúma záujem dotknutých podnikov. Uvedený bod teda stanovuje aj možnosť, že sa môže domnievať, že vec nie je vhodná na urovnanie, bez toho, aby najprv kontaktovala príslušné strany a preskúmala ich záujem o urovnanie.

397    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, samotná skutočnosť, že Komisia nepreskúmala jej záujem a záujem ostatných dotknutých podnikov o urovnanie, nemôže sama osebe preukázať, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia. Túto výhradu je preto potrebné zamietnuť.

398    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že za okolností prejednávanej veci vychádzalo rozhodnutie Komisie o tom, že neuskutoční konanie o urovnaní, z nesprávneho posúdenia. Podľa nej by v prejednávanej veci urovnanie viedlo k zvýšeniu efektívnosti.

399    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

400    Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo uvádza žalobkyňa, Komisia využila svoju voľnú úvahu. V tejto súvislosti postačuje uviesť, že vo svojom liste zo 4. novembra 2009 odpovedala, že v predmetnej veci nepovažuje za vhodné zapojiť sa do rozhovorov o urovnaní.

401    Okrem toho, pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa nesprávneho posúdenia Komisie, na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa Komisie bolo jej rozhodnutie o tom, že v predmetnej veci neuskutoční konanie o urovnaní, založené najmä na úvahe, podľa ktorej nebola pravdepodobnosť dosiahnutia spoločného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúčastnenými stranami dostatočne vysoká, najmä vzhľadom na ich vysoký počet.

402    V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že účelom urovnania je maximalizovať využitie zdrojov Komisie ukladaním účinných a rýchlo vyhlásených sankcií. Podľa odôvodnenia 4 nariadenia č. 622/2008 musí zohľadňovať pravdepodobnosť dosiahnutia spoločného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúčastnenými stranami v primeranom časovom rámci. Ako vyplýva z uvedeného odôvodnenia, v tomto rámci môže zohľadňovať také faktory, akými je napríklad počet zúčastnených strán, predvídateľné sporné stanoviská v súvislosti s prisudzovaním zodpovednosti a rozsah, v akom sa napádajú fakty. Z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že môže zohľadniť iné faktory ako prípadné zvýšenie efektívnosti, ako napríklad prijatie možného precedentného rozhodnutia.

403    Práve vzhľadom na tieto úvahy je potrebné preskúmať, či tvrdenia predkladané žalobkyňou môžu preukázať nesprávne posúdenie Komisie.

404    V tejto súvislosti sa po prvé žalobkyňa odvoláva na vysoký počet príslušných strán a na skutočnosť, že konanie o urovnaní mohlo viesť k zvýšeniu efektívnosti.

405    Pokiaľ ide o toto tvrdenie, je potrebné pripomenúť, že zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z konania o urovnaní je najvýraznejšie vtedy, keď všetky príslušné strany súhlasia s urovnaním. V takom prípade totiž Komisia nie je povinná umožniť prístup k spisu a zorganizovať vypočutie. Môže sa tiež obmedziť na vypracovanie stručnej verzie vyhlásenia o námietkach v jednom jazyku. Naopak ak jedna alebo viacero príslušných strán nepovažuje urovnanie za vhodné, zvýšenie efektívnosti je obmedzenejšie. Nejde teda o nesprávne posúdenie v prípade domnienky, že vysoký počet príslušných strán môže mať negatívny dopad na lehotu, v akej Komisia dosiahne spoločné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok s príslušnými stranami.

406    Vzhľadom na okolnosť, že v prejednávanej veci bol počet strán, ktoré sa zúčastnili na konaní, 47, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že tento aspekt veci nesvedčil v prospech urovnania.

407    V tomto kontexte je tiež potrebné jednak zdôrazniť, že nezanedbateľný počet dotknutých podnikov nespolupracoval s Komisiou na základe jej oznámenia o spolupráci z roku 2006, a jednak, že niektoré prvky v jej rozhodnutí, ako prípustnosť informácií a dôkazov predložených spoločnosťou DP, pripísanie zodpovednosti hospodárskym nástupcom a stanovenie hodnoty predaja v súvislosti s kartelmi, mohli byť spochybňované niektorými osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nebolo teda možné vylúčiť, aby niektoré prvky napadnutého rozhodnutia neboli spochybňované osobami, ktorým bolo toto rozhodnutie určené.

408    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, vysoký počet strán teda nebránil tomu, aby Komisia rozhodla o tom, že nezačne konanie o urovnaní.

409    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že počet príslušných strán mohol byť nižší, keby Komisia rozhodla o začatí samostatných konaní v súvislosti s každým jednotlivým kartelom týkajúcim sa AMS, CAF, NES a PSS, namiesto ich spojenia do jedného konania. Podľa nej sa Komisia nemôže dovolávať okolnosti, za ktorú je zodpovedná.

410    Toto tvrdenie treba tiež odmietnuť.

411    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak možnosť urovnania, ako aj možnosť súbežného prejednania viacerých porušení v rámci toho istého konania, majú za cieľ dosiahnuť zvýšenie efektívnosti. Keďže žiadne ustanovenie nestanovuje hierarchiu medzi týmito dvoma možnosťami, voľba Komisie prejednať viacero porušení v rámci jedného konania nie je obmedzená možnosťou urovnania. Komisii teda nemožno vytýkať, že si zvolila spoločné prejednanie kartelov týkajúcich sa AMS, CAF, NES a PSS a posúdila účelnosť urovnania pri zohľadnení procesnej situácie vyplývajúcej z tejto voľby.

412    V každom prípade je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že by rozhodnutie o samostatnom prejednaní vyššie uvedených porušení viedlo k inému výsledku, pokiaľ ide o urovnanie. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že aj keby sa ku každému z uvedených prípadov porušenia pristupovalo osobitne, pre každé porušenie existoval nezanedbateľný počet podnikov, ktoré nespolupracovali v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2006, a že na základe tejto okolnosti bola Komisia oprávnená domnievať sa, že žiadne z porušení nebolo vhodné na vedenie konania o urovnaní, bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia.

413    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa odvolala na pokročilé štádium konania. Podľa nej sa nejedná o relevantný dôvod nezačať konanie o urovnaní. Naopak, Komisia podľa nej nemôže rozhodnúť vo veci možného konania o urovnaní skôr, než dospeje do relatívne pokročilého štádia konania, ktoré jej umožní posúdiť správanie dotknutých podnikov a disponovať dostatočnými dôkazmi na preukázanie existencie porušenia.

414    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

415    Toto tvrdenie je potrebné odmietnuť.

416    Toto tvrdenie je potrebné odmietnuť ako neúčinné. V prejednávanej veci bola totiž úvaha Komisie, podľa ktorej vec nebola vhodná na urovnanie, už odôvodnená úvahou týkajúcou sa vysokého počtu strán (pozri body 404 až 408 vyššie).

417    Okrem toho je v každom prípade potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď zohľadnila štádium, v ktorom sa nachádzalo konanie v dobe, keď jej bol doručený list skupiny DB, v ktorom táto skupina vyjadrila svoj záujem na konaní o urovnaní. Ako bolo uvedené vyššie, okolnosť, že podniky oznámia svoj záujem zúčastniť sa na urovnaní, je jedným z faktorov, ktorý Komisia môže zohľadniť na účel rozhodnutia, či je vec vhodná na urovnanie, keďže tento faktor môže ovplyvniť pravdepodobnosť dosiahnutia spoločného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok s dotknutými stranami v primeranom časovom rámci. Váha takéhoto oznámenia záujmu sa však môže líšiť v závislosti od štádia konania. V prípade, že Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, zamýšľala nezvoliť cestu urovnania a už začala konanie, ktorého súčasťou nie je urovnanie, sa totiž zvýšenie efektívnosti, ktoré mohlo vyplývať z urovnania, môže ukázať ako obmedzenejšie.

418    V prejednávanej veci Komisia zamýšľala konanie, ktorého súčasťou nie je urovnanie, a v dobe, keď jej bol doručený list skupiny DB z 21. októbra 2009, už pripravila a prejednala návrh vyhlásenia o námietkach. Jej úvaha, podľa ktorej vzhľadom na prácu, ktorá už bola vykonaná, malo oznámenie záujmu skupiny DB menšiu váhu, teda nevychádza z nesprávneho posúdenia.

419    Po štvrté žalobkyňa uvádza, že orgány hospodárskej súťaže vo viacerých tretích štátoch ako Nový Zéland, Spojené štáty a Juhoafrická republika, považovali za účelné dosiahnuť urovnanie v prípade totožných alebo podobných porušení.

420    Toto tvrdenie treba tiež odmietnuť.

421    V tejto súvislosti totiž postačuje pripomenúť, že rozhodnutie Komisie sa musí posudzovať na základe uplatniteľnej právnej úpravy Únie, a že skutočnosť, že tretie štáty si zvolili cestu urovnania, teda nemôže preukázať nesprávne posúdenie Komisie. V každom prípade v rozsahu, v akom žalobkyňa uvádza príklady týkajúce sa štátov, v ktorých sa používa systém „dohôd o vine a treste“ (plea bargaining), je potrebné zdôrazniť, že konanie o urovnaní stanovené v článku 10a ods. 1 nariadenia č. 773/2004 v znení zmien a doplnení, sa od takéhoto systému podstatne líši.

422    Žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou teda nemôže preukázať, že posúdenie Komisie, podľa ktorého predmetná vec nebola vhodná na urovnanie, vychádza z nesprávneho posúdenia.

423    Po tretie je potrebné odpovedať na výhradu predloženú žalobkyňou, podľa ktorej Komisia uviedla iné odôvodnenie svojho rozhodnutia nezvoliť cestu urovnania v rámci konania pred Všeobecným súdom a že tieto dôvody sú neprípustné alebo prinajmenšom irelevantné.

424    V tomto kontexte je potrebné odkázať na judikatúru uvedenú v bodoch 229 až 231 vyššie. Tiež je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, a že chýbajúce odôvodnenie nemožno ospravedlniť skutočnosťou, že dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi počas konania pred súdmi Únie (rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, C‑628/10 P a C‑14/11 P, Zb., EU:C:2012:479, bod 74).

425    Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že táto žaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu, a teda že preskúmať je potrebné odôvodnenie tohto rozhodnutia. Ako kontext tohto rozhodnutia je však možné zohľadniť aj obsah listu Komisie zo 4. novembra 2009.

426    Pokiaľ ide o dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, po prvé je potrebné konštatovať, že Komisia na jednej strane vo svojom liste zo 4. novembra 2009 uviedla pokročilé štádium konania a osobitné okolnosti veci. Na druhej strane z kontextu a obsahu napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne vyplýva, že počet príslušných strán bol vysoký, že nezanedbateľná časť podnikov nespolupracovala s Komisiou a že niektoré aspekty prístupu Komisie mohli byť spochybňované (pozri najmä zmienku o osobách, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, jeho bod 2.2 týkajúci sa podnikov, voči ktorým sa vedie konanie pred Komisiou, jeho bod 8.5 o uplatňovaní oznámenia o spolupráci z roku 2006, jeho odôvodnenia 644 až 648 týkajúce sa právomoci Komisie a jeho odôvodnenia 857 až 890 týkajúce sa stanovenia hodnoty predaja).

427    Po druhé z právneho kontextu napadnutého rozhodnutia, konkrétne z bodu 4 nariadenia č. 622/2008 a z oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní vyplýva, že Komisia sa domnievala, že tieto okolnosti boli relevantné pre jej rozhodnutie, či zvoliť cestu urovnania.

428    Z toho vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne jasné na to, aby žalobkyni umožnilo pochopiť jeho dôvody a Všeobecnému súdu preskúmať ho.

429    Preto musí byť prvá časť siedmeho žalobného dôvodu zamietnutá.

 O druhej časti založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

430    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Vec týkajúca sa špeditérskych služieb sa podľa nej výrazne neodlišuje od iných vecí, v ktorých Komisia zvolila cestu urovnania.

431    Na úvod je potrebné pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania bráni tomu, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo odlišne a s odlišnými situáciami rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené, ale že pokiaľ ide o porovnateľnosť situácií, predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže, a že rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientačný charakter, pokiaľ ide o existenciu diskriminácie, keďže konkrétne údaje o odlišných veciach nie sú zhodné (body 326 a 327 vyššie).

432    V každom prípade je ďalej potrebné zdôrazniť, že okolnosti uvádzané žalobkyňou nemôžu preukázať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

433    V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že porovnateľný charakter dvoch situácií je potrebné posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ predmetného právneho rámca (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, Zb., EU:C:2008:728, bod 26). Keďže cieľom konania o urovnaní je umožniť Komisii rýchlejšie a efektívnejšie riešiť prípady kartelov, musí najmä zohľadniť pravdepodobnosť dosiahnutia spoločného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúčastnenými stranami v primeranom časovom rámci (pozri odôvodnenie 4 nariadenia č. 622/2008).

434    Po prvé v rozsahu, v akom žalobkyňa uvádza, že v iných prípadoch boli prípady porušenia komplexnejšie, postačuje konštatovať, že tieto faktory nemôžu samy osebe preukázať, že Komisia sa v tomto prípade mala domnievať, že by bolo ľahšie dosiahnuť spoločné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok so zúčastnenými stranami v primeranom časovom rámci.

435    Po druhé v rozsahu, v akom žalobkyňa v podstate tvrdí, že každý jednotlivý kartel týkajúci sa NES, AMS, CAF a PSS bol samostatne vhodný na urovnanie, postačuje konštatovať, že toto tvrdenie sa nevzťahuje na predchádzajúcu prax Komisie, ale obmedzuje sa v podstate na zopakovanie výhrady založenej na tom, že počet príslušných strán mohol byť nižší, keby Komisia rozhodla začať samostatné konania vo vzťahu ku každému kartelu týkajúcemu sa AMS, CAF, NES a PSS, čo už bolo odmietnuté v bodoch 409 až 412 vyššie.

436    Po tretie v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia v rozhodnutí Komisie K (2010) 5001 v konečnom znení z 20. júla 2010, týkajúcom sa konania podľa článku [101 ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.866 – Fosfáty používané na výživu zvierat), prijala rozhodnutie o urovnaní, ktoré sa nevzťahovalo na všetky strany zapojené do porušenia, postačuje uviesť, že Komisia v uvedenej veci potom, ako sa rozhodla vstúpiť do rozhovorov o urovnaní s príslušnými stranami, rozhodla neprijať rozhodnutie o urovnaní vo vzťahu k podniku, ktorý sa rozhodol rozhovory ukončiť. Žalobkyňa pritom neuvádza, v čom je uvedená vec porovnateľná s prejednávanou vecou, v ktorej bol počet strán veľmi vysoký a nezanedbateľná časť dotknutých podnikov nespolupracovala s Komisiou.

437    Je teda potrebné zamietnuť časť založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, a teda siedmy žalobný dôvod v celom rozsahu.

438    Vzhľadom na to, že všetky žalobné dôvody musia byť zamietnuté a ich preskúmanie neodhalilo nič, čo by odôvodňovalo, aby Všeobecný súd v rámci neobmedzenej právomoci znížil pokutu uloženú žalobkyni, je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu, nielen pokiaľ ide o návrh na zrušenie, ale aj pokiaľ ide o návrh, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc.

 O trovách

439    Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Schenker Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

Berardis Czúcz Popescu

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. februára 2016.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

Konanie pred Všeobecným súdom a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O prvom žalobnom dôvode založenom jednak na porušení článkov 4 a 7, ako aj článku 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, a jednak na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

O prvej časti založenej na porušení článkov 4 a 7, ako aj článku 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces

O výhrade založenej na porušení profesijného tajomstva

O výhrade založenej na porušení zákazu dvojitého zastupovania a zásady lojálnosti

O výhrade založenej na porušení fiduciárnych povinností spoločnosti DP

O druhej časti založenej na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

2. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 1 nariadenia č. 141

O výklade článku 1 nariadenia č. 141

O službách, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES

3. O treťom žalobnom dôvode založenom na nedostatku citeľného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi

O prvej časti týkajúcej sa služieb, na ktoré sa vzťahuje kartel týkajúci sa NES

O druhej časti vzťahujúcej sa na vplyv na obchod medzi členskými štátmi

O vplyve na obchod týkajúci sa špeditérskych služieb

– O účinkoch na zákazníkov špeditérskych spoločností a na správanie špeditérskych spoločností v iných členských štátoch

– O citeľnom ovplyvnení obchodu

O ovplyvnení toku tovaru

O porušení zásady riadnej správy vecí verejných a bodu 77 usmernení z roku 2004

4. O štvrtom žalobnom dôvode vzťahujúcom sa na rozhodnutie Komisie, ktorým sa za zodpovednú považuje len žalobkyňa

O prvej časti založenej najmä na porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ a zásady osobnej zodpovednosti

O druhej časti založenej na porušení článku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných, a o tretej časti založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

O porušení článku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných

O porušení povinnosti odôvodnenia

5. O piatom žalobnom dôvode, ktorý sa vzťahuje na chyby vo výpočte výšky pokuty, ako aj na porušenie článku 27 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003 a práva na obhajobu

O prvej časti, ktorá sa vzťahuje na chyby vo výpočte výšky pokuty

O výhrade vzťahujúcej sa na hodnotu predaja

– O predaji v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES

– O uplatnení príplatku NES

– O existencii kartelu vzťahujúceho sa na služby leteckej dopravy

– O zohľadnení spôsobenej hospodárskej ujmy

– O dotknutých faktoroch hospodárskej súťaže

– O nesprávnom posúdení

O výhrade vzťahujúcej sa na sadzbu závažnosti

O výhrade vzťahujúcej sa na existenciu poľahčujúcej okolnosti

O výhrade založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

Záver

O druhej časti založenej na porušení článku 27 nariadenia č. 1/2003 a práva na obhajobu

6. O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a zásady rovnosti zaobchádzania, na nedodržaní oznámenia o spolupráci z roku 2006 a na nesprávnom posúdení

O dodržaní podmienok stanovených na poskytnutie oslobodenia od pokuty

O tvrdení založenom na použití odlišného základu

7. O siedmom žalobnom dôvode vzťahujúcom sa na rozhodnutie Komisie o tom, že neuskutoční konanie o urovnaní

O prvej časti založenej najmä na porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a na nesprávnom posúdení

O druhej časti založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.

1 – Skryté dôverné údaje.