Vec T‑53/12

CF Sharp Shipping Agencies Pte Ltd

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 26. októbra 2012

1.      Súdne konanie – Rozhodnutie alebo nariadenie nahrádzajúce napadnutý akt v priebehu konania – Nová skutočnosť – Prispôsobenie návrhov a pôvodných dôvodov – Lehota – Uplatniteľnosť lehoty stanovenej na podanie žaloby o neplatnosť – Výnimka – Podmienky

(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ)

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie o prijatí reštriktívnych opatrení voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Minimálne požiadavky

(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 961/2010, článok 36 ods. 3, a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 46 ods. 3)

3.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Zrušenie nariadenia o reštriktívnych opatreniach voči Iránu – Nadobudnutie účinnosti zrušenia nariadenia od uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo od jeho zamietnutia

(Články 280 ZFEÚ a 288 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 56 prvý odsek a článok 60 druhý odsek; nariadenie Rady č. 961/2010, príloha VIII, a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 51 druhý odsek a príloha IX)

1.      Ak je nariadenie týkajúce sa priamo a osobne jednotlivca v priebehu konania nahradené aktom, ktorý má rovnaký predmet, treba ho považovať za nový prvok umožňujúci žalobcovi prispôsobiť svoje návrhy a dôvody.

Takéto prispôsobenie musí byť vykonané v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ. Táto lehota sa totiž v zásade uplatňuje tak v prípade, že je žaloba o neplatnosť aktu podaná návrhom na začatie konania, ako aj v prípade, že je podaná v rámci prebiehajúceho konania formou prispôsobenia návrhov smerujúcich k zrušeniu predchádzajúceho aktu, ktorý bol dotknutým aktom zrušený a nahradený.

Ako výnimka z tejto zásady však platí, že uvedená lehota sa neuplatní v rámci prebiehajúceho konania, pokiaľ dotknutý akt a akt, ktorý ho ruší a nahrádza, majú vo vzťahu k dotknutej osobe rovnaký predmet, sú v podstate založené na rovnakých dôvodoch a majú takmer totožný obsah, teda keď sa odlišujú len svojím rozsahom pôsobnosti ratione temporis, a prispôsobenie návrhov nie je založené na nijakom novom dôvode, skutočnosti alebo dôkaze než na samotnom prijatí dotknutého aktu, ktorý zrušuje a nahrádza tento predchádzajúci akt. V takom prípade vzhľadom na to, že v predmete a rámci sporu, ako sú vymedzené v pôvodnej žalobe, nedošlo k inej zmene než k zmene týkajúcej sa časového rozmeru sporu, nie je právna istota vôbec dotknutá okolnosťou, že prispôsobenie návrhov sa uskutočnilo po uplynutí predmetnej lehoty dvoch mesiacov.

(pozri body 25, 26, 28, 29)

2.      Povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu predstavuje základnú zásadu práva Únie, od ktorej je možné sa odchýliť iba v prípade naliehavých dôvodov. Odôvodnenie teda v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobil ujmu, a jeho absencia nemôže byť napravená tým, že dotknutá osoba sa dozvie dôvody aktu v priebehu konania na súde Únie.

Pokiaľ ide o taký akt, akým je nariadenie č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Rada je s výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov či udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností, povinná oznámiť subjektu dotknutému reštriktívnymi opatreniami individuálne a konkrétne dôvody, pre ktoré si myslí, že by sa opatrenia mali prijať. Musí teda uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrení, a úvahy, ktoré ju viedli k ich prijatiu.

(pozri body 35, 36)

3.      Na základe článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora odchylne od ustanovení článku 280 ZFEÚ nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v článku 56 prvom odseku tohto štatútu, alebo ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí.

Nariadenie č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu vrátane jeho prílohy IX má pritom povahu nariadenia, keďže jeho článok 51 druhý odsek stanovuje, že je vo všetkých svojich častiach záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, čo zodpovedá účinkom nariadenia, ktoré sú upravené v článku 288 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že toto nariadenie nemôže byť zrušené s okamžitým účinkom.

(pozri body 48 – 50)