ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 22. decembra 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Smernica 2014/24/EÚ – Zadanie zákazky bez vyhlásenia verejného obstarávania – Verejné zákazky zadávané medzi subjektmi v rámci verejného sektora – Článok 12 ods. 3 – Verejné zákazky, ktoré sú predmetom zadania ,in house‘ – Pojem ,podobná kontrola‘ – Podmienky – Zastupovanie všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov – Článok 12 ods. 4 – Zmluva medzi verejnými obstarávateľmi sledujúca spoločné ciele verejného záujmu – Pojem ,spolupráca‘ – Podmienky – Neprebratie v stanovených lehotách – Priamy účinok“
V spojených veciach C‑383/21 a C‑384/21,
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) z 15. júna 2021 a doručené Súdnemu dvoru 24. júna 2021, ktoré súvisia s konaniami:
Sambre & Biesme SCRL (C‑383/21),
Commune de Farciennes (C‑384/21)
proti
Société wallonne du logement (SWL),
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan (spravodajca), sudcovia D. Gratsias, M. Ilešič, I. Jarukaitis a Z. Csehi,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. marca 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Sambre & Biesme SCRL, v zastúpení: J. Laurent a C. Servais, avocats,
– Commune de Farciennes, v zastúpení: J. Bourtembourg a N. Fortemps, avocats,
– belgická vláda, v zastúpení: J.‑C. Halleux, C. Pochet a L. Van den Broeck, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Vastmans, avocate,
– Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. júna 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 12 ods. 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi Sambre & Biesme SCRL, société de logement de service public (SLSP) (Sociálny bytový podnik Sambre & Biesme SCRL; ďalej len „družstvo SLSP Sambre & Biesme“) (vec C‑383/21) a obcou Farciennes (Belgicko) (vec C‑384/21) na jednej strane a spoločnosťou Société wallonne du logement (Valónsky bytový podnik; ďalej len „SWL“) na strane druhej v súvislosti s tým, že SWL zrušila rozhodnutia predstavenstva družstva SLSP Sambre & Biesme, ktorými SLSP Sambre & Biesme jednak schválilo rámcovú dohodu o spojených verejných zákazkách uzatvorenú s obcou Farciennes a jednak rozhodlo, že nevyhlási verejné obstarávanie na poskytnutie služieb spočívajúcich vo vyhotovení súpisu týkajúceho sa azbestu, a to z dôvodu vzťahu „in house“ medzi družstvom SLSP Sambre & Biesme a Intercommunale pour la gestion et la réalisation d’études techniques et économiques (Združenie obcí pre správu a realizáciu technických a ekonomických štúdií; ďalej len „družstvo Igretec“).
Právny rámec
Právo Únie
3 Smernica 2014/24 vo svojich odôvodneniach 5, 31 a 33 stanovuje:
„(5) Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov či zamestnaneckých zmlúv. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad určitých administratívnych a vládnych služieb, ako sú výkonné a právne služby, alebo poskytovanie určitých služieb verejnosti, ako sú služby v oblasti zahraničných vecí, služby v oblasti spravodlivosti, či služby povinného sociálneho zabezpečenia.
…
(31) Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.
Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.
Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.
…
(33) Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi nemusia byť nevyhnutne identické: môžu byť aj doplnkové.
Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb vo verejnom záujme by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne so zreteľom na verejný záujem a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.
S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho by sa spolupráca vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.“
4 V hlave I tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a všeobecné zásady“ sa nachádza kapitola I s názvom „Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov“, ktorej oddiel 3 s názvom „Vylúčenia zákaziek“ obsahuje články 7 až 12.
5 Článok 12 uvedenej smernice s názvom „Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora“ stanovuje:
„1. Verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;
b) viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a
c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.
Verejný obstarávateľ sa považuje za vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Takúto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú samotnú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.
2. Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.
3. Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad uvedenou právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;
b) viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a
c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu[.]
Na účely prvého pododseku písm. a) vykonávajú verejní obstarávatelia spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
i) orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;
ii) títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby, a
iii) kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.
4. Zmluva uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky z týchto podmienok:
a) zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;
b) vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a
c) zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.
…“
6 Článok 90 tej istej smernice, nazvaný „Transpozícia a prechodné ustanovenia“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.“
Belgické právo
7 Smernica 2014/24 bola do belgického práva prebratá v loi relative aux marchés publics (zákon zo 17. júna 2016 o verejnom obstarávaní, Moniteur belge zo 14. júla 2016, s. 44219), ktorý nadobudol účinnosť 30. júna 2017, teda po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice stanovenej v jej článku 90.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8 SLSP Sambre & Biesme je družstvom s ručením obmedzeným, ktorého hlavnými členmi sú obce Farciennes a Aiseau‑Presles (Belgicko). Ako sociálny bytový podnik je pod dohľadom spoločnosti SWL, ktorá koná na účet valónskej vlády.
9 V priebehu roka 2015 sa SLSP Sambre & Biesme a obec Farciennes rozhodli spojiť svoje prostriedky na vybudovanie ekologickej štvrte vo Farciennes s približne 150 ubytovacími jednotkami. Na tento účel sa chceli obrátiť na služby družstva Igretec, aby dohliadalo na realizáciu ich projektu.
10 Igretec je družstvom s ručením obmedzeným, ktoré plní úlohy služieb vo verejnom záujme a ktoré je z tohto dôvodu právnickou osobou spravujúcou sa verejným právom. Svoju činnosť vyvíja vo viacerých oblastiach. Ako je opísané v jeho stanovách, jeho predmet činnosti zahŕňa okrem iného činnosti projektovej a riadiacej kancelárie.
11 Pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania družstva Igretec závisia od code de la démocratie locale et de la décentralisation (zákonník miestnej demokracie a decentralizácie), ako aj od jeho stanov. Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o jeho zloženie, zahŕňa výlučne právnické osoby spravujúce sa verejným právom. V čase skutkových okolností veci samej malo Igretec medzi svojimi členmi viac ako 70 obcí vrátane obce Farciennes a viac ako 50 ďalších orgánov verejnej moci. Konkrétne v rámci základného imania družstva Igretec, rozdeleného na podielnické listy piatich kategórií, počet podielnických listov kategórie A pridelených obciam dosahoval 5 054 351 a počet podielnických listov kategórie C pridelených „ostatným subjektom, ktoré sa spravujú verejným právom“, bol 17 126.
12 Pokiaľ ide o fungovanie družstva Igretec, obciam vždy prináleží väčšina hlasov, ako aj predsedníctvo v rôznych riadiacich orgánoch, a rozhodnutia orgánov družstva Igretec nadobudnú platnosť iba vtedy, ak okrem väčšiny hlasov prítomných alebo zastúpených členov predstavenstva získajú väčšinu hlasov členov predstavenstva pochádzajúcich z členských obcí.
13 Dňa 29. októbra 2015 SLSP Sambre & Biesme rozhodlo kúpiť podielnický list kategórie C v družstve Igretec, aby mohlo využívať jeho služby ako člen.
14 Dňa 23. marca 2016 uzavrela obec Farciennes s družstvom Igretec zmluvu o pomoci stavebníkovi a o právnej pomoci, ako aj zmluvu o uskutočniteľnosti z hľadiska architektúry, stability, osobitnej techniky, ciest, životného prostredia a urbanizmu. V rámci týchto úloh Igretec navrhlo tri varianty úprav, ktoré zahŕňali projekt družstva SLSP Sambre & Biesme, a navrhlo uzavretie dohody o spoločnej zákazke medzi družstvom SLSP Sambre & Biesme a obcou Farciennes.
15 Dňa 19. januára 2017 predstavenstvo družstva SLSP Sambre & Biesme vyjadrilo svoj súhlas jednak s návrhom rámcovej dohody o spoločných zákazkách s obcou Farciennes a jednak s osobitnými súťažnými podkladmi týkajúcimi sa určenia znalca na účely vyhotovenia súpisu a riadiaceho programu týkajúceho sa problematiky azbestu. Tieto súťažné podklady, ktoré vypracovalo Igretec, boli opísané ako prvá etapa realizácie projektu ekologickej štvrte vo Farciennes.
16 Dňa 26. januára 2017 obecná rada obce Farciennes rozhodla o schválení tejto rámcovej dohody s družstvom SLSP Sambre & Biesme.
17 Uvedená rámcová dohoda v článku 1 nazvanom „Predmet“ okrem iného stanovuje, že obec Farciennes a SLSP Sambre & Biesme tou istou rámcovou dohodou určujú svoje vzájomné práva a povinnosti pri navrhovaní a realizácii prác na vytvorení ekologickej štvrte vo Farciennes a že sa rozhodli zadať spoločné verejné zákazky na služby, práce a podporu stavebných prác.
18 V tejto súvislosti určili obec Farciennes, aby v ich kolektívnom mene konala ako verejný obstarávateľ a aby sama prijala všetky rozhodnutia týkajúce sa postupu verejného obstarávania a zadania zákaziek, pričom pred akýmkoľvek rozhodnutím prijatým na vykonanie rámcovej dohody a v súlade s jej článkom 2 sa strany dohodnú v rámci riadiaceho výboru zloženého zo zástupcov každej z nich.
19 Článok 5 uvedenej rámcovej dohody s názvom „Výber pomoci stavebníkovi pri realizácii zákaziek na poskytnutie služieb, uskutočnenie a podporu stavebných prác a pri vypracovaní dokumentácie k mestskej revitalizácii“ stanovuje, že „zmluvné strany sa dohodli, že obec Farciennes uzavrie s družstvom Igretec… dohodu o pomoci stavebníkovi, poskytovaní právnych služieb a environmentálnych služieb, a to v rámci vzťahu ,in house‘, ktorý spája každú zo zmluvných strán s týmto družstvom združujúcim obce“.
20 Dňa 9. februára 2017 predstavenstvo družstva SLSP Sambre & Biesme rozhodlo na jednej strane o schválení uzavretia rámcovej dohody o spoločných zákazkách s obcou Farciennes a na druhej strane o nevyhlásení verejného obstarávania na poskytnutie služieb spočívajúcich vo vyhotovení súpisu týkajúceho sa azbestu, ktorého osobitné súťažné podklady predtým schválilo, a to v súvislosti s existujúcim vzťahom „in house“ medzi družstvom SLSP Sambre & Biesme a družstvom Igretec.
21 Rozhodnutím z 25. februára 2017 SWL ako orgán dohľadu zrušila tieto dve rozhodnutia predstavenstva družstva SLSP Sambre & Biesme z dôvodu, že podmienky výnimky „in house“ neboli medzi družstvom SLSP Sambre & Biesme a družstvom Igretec splnené.
22 SLSP Sambre & Biesme (vec C‑383/21) a obec Farciennes (vec C‑384/21) podali, v tomto poradí, 28. apríla a 2. mája 2017 žaloby o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu spoločnosti SWL na Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko). Tvrdia, že podmienky týkajúce sa takejto výnimky stanovené v článku 12 ods. 3 smernice 2014/24 boli za uvedených okolností splnené, takže bolo možné priamo zadať predmetné verejné zákazky. Okrem toho obec Farciennes (vec C‑384/21) tvrdí, že zadanie zákazky bez vyhlásenia verejného obstarávania je odôvodnené aj na základe článku 12 ods. 4 tejto smernice, keďže medzi verejnými obstarávateľmi existuje situácia spolupráce v zmysle tohto uvedeného ustanovenia.
23 Vzhľadom na to, že zákon preberajúci uvedenú smernicu v čase skutkových okolností vo veci samej ešte nenadobudol účinnosť, hoci lehota stanovená v článku 90 smernice 2014/24 na účely takéhoto prebratia už uplynula, si vnútroštátny súd najprv kladie otázku, či je s prihliadnutím na rozsudok z 3. októbra 2019, Irgita (C‑285/18, EU:C:2019:829), potrebné, aby sa o sporoch, ktoré prejednáva, rozhodlo na základe článku 12 ods. 3 a 4 tejto smernice, keďže účastníci konaní vo veci samej sa rozchádzajú najmä v názore na otázku, či je účelom týchto ustanovení len upraviť možnosť členských štátov vylúčiť z pôsobnosti uvedenej smernice pridelenie určitých verejných zákaziek, ku ktorému by došlo medzi subjektmi patriacimi do verejného sektora.
24 Ďalej, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby verejný obstarávateľ, ktorý spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu nad dotknutou právnickou osobou, mohol pristúpiť k zadaniu zákazky „in house“, si vnútroštátny súd kladie otázku o spôsobe, akým má mať tento verejný obstarávateľ účasť na orgánoch kontrolovaného subjektu a účinne prispievať k jeho kontrole, a to najmä na základe požiadavky uvedenej v článku 12 ods. 3 druhom pododseku písm. i) tej istej smernice. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že členovia kategórie C, ktorej súčasťou je SLSP Sambre & Biesme, sa nachádzali vo veľmi menšinovom postavení, ktoré im neumožňovalo účinne prispievať ku kontrole družstva Igretec.
25 Okrem toho tento vnútroštátny súd poukazuje na to, že v rozhodovacích orgánoch prevažujú obce ako členovia kategórie A a spresňuje, že veľmi menšinové postavenie členov kategórie C v skutočnosti neumožňovalo týmto členom mať svojho zástupcu v predstavenstve družstva Igretec, pričom stanovy družstva Igretec v znení uplatniteľnom na spory vo veciach samých nijako nezaručovali prítomnosť člena predstavenstva určeného týmito členmi, aby ich zastupoval. Vnútroštátny súd, ktorý konštatoval, že uvedení členovia skutočne nemali žiadneho zástupcu v predstavenstve alebo v „stálej komisii projektovej a riadiacej kancelárie“, z toho vyvodil, že členovia kategórie C sa žiadnym spôsobom nepodieľali na výkone spoločnej kontroly nad družstvom Igretec.
26 Vnútroštátny súd však uvádza, že žalobkyne v sporoch vo veciach samých tvrdia, že v predstavenstve družstva Igretec zasadal obecný poradca obce Farciennes, ktorý bol zároveň členom predstavenstva družstva SLSP Sambre & Biesme, pričom obec Farciennes je tak členom družstva Igretec, ako aj členom družstva SLSP Sambre & Biesme.
27 Vnútroštátny súd však spresňuje, že sa nepreukázalo, že takáto okolnosť bola právne upravená a zaručená. Okrem toho táto osoba zasadala v predstavenstve družstva Igretec ako obecný poradca vo Farciennes, pričom nebolo možné usúdiť, že sa z tohto dôvodu považovala za osobu zastupujúcu záujmy družstva SLSP Sambre & Biesme.
28 Vzhľadom na posúdenie in concreto, ktoré žalobcovia vo veciach samých uviedli pred vnútroštátnym súdom s cieľom určiť, či verejný obstarávateľ vykonáva nad subjektom, ktorému sa zákazka zadáva, kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, si vnútroštátny súd kladie otázku, či taká situácia, aká je opísaná v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku, umožňuje dospieť k záveru, ako to tvrdia žalobkyne, že SLSP Sambre & Biesme malo účasť v rozhodovacích orgánoch družstva Igretec, a teda prostredníctvom obce Farciennes vykonávalo nad týmto družstvom združujúcim obce takúto kontrolu spoločne s inými verejnými obstarávateľmi.
29 Vnútroštátny súd na jednej strane spresňuje, že hoci uvedení žalobcovia vo veciach samých tvrdia, že obec Farciennes je členom tak družstva SLSP Sambre & Biesme, ako aj družstva Igretec, a vykonáva nad týmito dvoma subjektmi kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad svojimi vlastnými útvarmi, nemajú v úmysle odvolávať sa na možnosť priameho zadania verejnej zákazky medzi dvoma subjektmi kontrolovanými tým istým verejným obstarávateľom. Na druhej strane vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, či sú v každom prípade splnené podmienky upravujúce vylúčenie takýchto zákaziek z pôsobnosti pravidiel práva Únie v oblasti verejného obstarávania, keďže obec Farciennes vykonáva svoju kontrolu spoločne s inými verejnými obstarávateľmi.
30 Napokon si vnútroštátny súd kladie otázku aj o možnosti zadať verejnú zákazku podľa článku 12 ods. 4 smernice 2014/24 bez verejného obstarávania, keďže obec Farciennes sa subsidiárne odvoláva na existenciu situácie spolupráce medzi verejnými obstarávateľmi v zmysle tohto ustanovenia.
31 V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, že pojem „spolupráca“ uvedený v tomto ustanovení sa môže vzťahovať na také okolnosti, o aké ide vo veci samej, len z dôvodu, že úlohy týkajúce sa pomoci stavebníkovi, právnych služieb a environmentálnych služieb zverené družstvu Igretec patria do rámca spolupráce medzi družstvom SLSP Sambre & Biesme a obcou Farciennes s cieľom uskutočniť spoločný projekt vybudovania ekologickej štvrte vo Farciennes, že vzťah „in house“ v každom prípade spája túto obec a Igretec a že uvedená obec a SLSP Sambre & Biesme sú členmi družstva Igretec v odvetví jej predmetu činnosti, ktorého sa týkajú práve úlohy, ktoré mu chcú zveriť.
32 Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
Vo veci C‑383/21:
„1. Má sa článok [12 ods. 3] smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok?
2. V prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku má sa článok [12 ods. 3] smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že podmienka stanovená pre verejného obstarávateľa, v tomto prípade sociálny bytový podnik, a to byť zastúpený v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej právnickej osoby, v tomto prípade družstva združujúceho obce, je splnená iba z dôvodu, že osoba, ktorá je členom predstavenstva tohto družstva združujúceho obce v postavení člena obecného zastupiteľstva iného zúčastneného verejného obstarávateľa, v tomto prípade obce, je v dôsledku výlučne skutkových okolností a bez právnej záruky zastúpenia aj členom štatutárneho orgánu sociálneho bytového podniku, pričom obec je členom (nie jediným) tak kontrolovaného subjektu (družstva združujúceho obce), ako aj sociálneho bytového podniku?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú položenú otázku treba prijať záver, že verejný obstarávateľ, v tomto prípade sociálny bytový podnik, ,má účasť‘ v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej právnickej osoby, v tomto prípade družstva združujúceho obce, iba z dôvodu, že osoba, ktorá je členom predstavenstva tohto družstva združujúceho obce v postavení člena obecného zastupiteľstva iného zúčastneného verejného obstarávateľa, v tomto prípade obce, je v dôsledku výlučne skutkových okolností a bez právnej záruky zastúpenia aj členom štatutárneho orgánu sociálneho bytového podniku, pričom obec je členom (nie jediným) tak kontrolovaného subjektu (družstva združujúceho obce), ako aj sociálneho bytového podniku?“
Vo veci C‑384/21:
„1. Má sa článok [12 ods. 3] smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok?
2. V prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku má sa článok [12 ods. 3] smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že podmienka stanovená pre verejného obstarávateľa, v tomto prípade sociálny bytový podnik, a to byť zastúpený v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej právnickej osoby, v tomto prípade družstva združujúceho obce, je splnená iba z dôvodu, že osoba, ktorá je členom predstavenstva tohto družstva združujúceho obce v postavení člena obecného zastupiteľstva iného zúčastneného verejného obstarávateľa, v tomto prípade obce, je v dôsledku výlučne skutkových okolností a bez právnej záruky zastúpenia aj členom štatutárneho orgánu sociálneho bytového podniku, pričom obec je členom (nie jediným) tak kontrolovaného subjektu (družstva združujúceho obce), ako aj sociálneho bytového podniku?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú položenú otázku treba prijať záver, že verejný obstarávateľ, v tomto prípade sociálny bytový podnik, ,má účasť‘ v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej právnickej osoby, v tomto prípade družstva združujúceho obce, iba z dôvodu, že osoba, ktorá je členom predstavenstva tohto družstva združujúceho obce v postavení člena obecného zastupiteľstva iného zúčastneného verejného obstarávateľa, v tomto prípade obce, je v dôsledku výlučne skutkových okolností a bez právnej záruky zastúpenia aj členom štatutárneho orgánu sociálneho bytového podniku, pričom obec je členom (nie jediným) tak kontrolovaného subjektu (družstva združujúceho obce), ako aj sociálneho bytového podniku?
4. Má sa článok [12 ods. 4] smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok?
5. V prípade kladnej odpovede na [štvrtú] otázku má sa článok [12 ods. 4] smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že umožňuje bez predchádzajúceho verejného obstarávania zveriť verejnému obstarávateľovi, v tomto prípade družstvu združujúcemu obce, úlohy spočívajúce v pomoci stavebníkovi a v poskytovaní právnych služieb a environmentálnych služieb, ak sú tieto úlohy vykonávané v rámci spolupráce medzi dvomi inými verejnými obstarávateľmi, v tomto prípade v rámci spolupráce medzi obcou a sociálnym bytovým podnikom, ak nie je sporné, že obec vykonáva ‚spoločnú in house‘ kontrolu nad družstvom združujúcim obce, a ak obec a sociálny bytový podnik sú členmi družstva združujúceho obce v odvetví činnosti ‚projektovej a riadiacej kancelárie a nákupnej centrály‘ v rámci jeho predmetu činnosti, ktorého sa práve týkajú úlohy, ktoré mu chceli zveriť a ktoré zodpovedajú činnostiam vykonávaným na trhu projektovými a riadiacimi kanceláriami špecializovanými na plánovanie a realizáciu projektov?“
33 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 27. augusta 2021 boli veci C‑383/21 a C‑384/21 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke vo veci C‑383/21, ako aj o prvej a štvrtej otázke vo veci C‑384/21
34 Svojou prvou otázkou vo veci C‑383/21, ako aj prvou a štvrtou otázkou vo veci C‑384/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 3 a 4 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že v sporoch medzi právnickými osobami spravujúcimi sa verejným právom v súvislosti s priamym zadávaním verejných zákaziek má priame účinky, pokiaľ dotknutý členský štát neprebral túto smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovených lehotách.
35 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vo všetkých prípadoch, v ktorých sú ustanovenia smernice obsahovo nepodmienené a dostatočne presné, je možné sa na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči dotknutému členskému štátu, pokiaľ tento štát neprebral smernicu do vnútroštátneho práva v stanovených lehotách alebo ju prebral nesprávne (rozsudok zo 14. januára 2021, RTS infra a Aannemingsbedrijf Norré‑Behaegel, C‑387/19, EU:C:2021:13, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).
36 Podľa článku 288 tretieho odseku ZFEÚ záväzná povaha smernice, na ktorej je založená možnosť odvolávať sa na ňu, existuje iba vo vzťahu ku „každému členskému štátu, ktorému je smernica určená“. Podľa ustálenej judikatúry z toho vyplýva, že smernica sama osebe nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, a teda sa voči takejto osobe nemožno na ňu ako takú odvolávať na vnútroštátnom súde (rozsudok z 12. decembra 2013, Portgás, C‑425/12, EU:C:2013:829, bod 22 a citovaná judikatúra).
37 Treba však pripomenúť, že keď sa osoby podliehajúce súdnej právomoci môžu odvolávať na smernicu nie voči jednotlivcovi, ale voči členskému štátu, môžu tak urobiť bez ohľadu na postavenie, v akom tento štát vystupuje. Treba totiž zabrániť tomu, aby štát mohol vyvodzovať výhodu z vlastného porušenia práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2016, Ambisig, C‑46/15, EU:C:2016:530, bod 21 a citovanú judikatúru).
38 Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa môžu odvolávať na nepodmienené a dostatočne presné ustanovenia smernice nielen voči členskému štátu a všetkým jeho správnym orgánom, ale aj voči organizáciám alebo subjektom, a to aj súkromnoprávnym, ktorí buď podliehajú právomoci alebo kontrole orgánu verejnej moci, alebo ktorým členský štát zveril plnenie úloh vo verejnom záujme a ktorí majú na tento účel mimoriadne právomoci v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami (rozsudok z 30. apríla 2020, Blue Air – Airline Management Solutions, C‑584/18, EU:C:2020:324, bod 72 a citovaná judikatúra).
39 V dôsledku toho keďže povinnosť členského štátu prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou je záväznou povinnosťou, stanovenou článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ, ako aj samotnou touto smernicou, pričom jej dodržiavanie prináleží všetkým subjektom uvedeným v predchádzajúcom bode, spory medzi týmito subjektmi sú spormi týkajúcimi sa účastníkov konania povinných uplatniť dotknutú smernicu, voči ktorým sa v dôsledku toho možno odvolávať na nepodmienené a dostatočne presné ustanovenia tejto smernice. Z toho vyplýva, že na tieto ustanovenia uvedenej smernice sa v rámci takýchto sporov možno odvolávať, či už ide v prípade uvedených subjektov o zabezpečenie dodržiavania povinností, ktoré ukladajú, alebo o uplatnenie práv, ktoré im priznávajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2013, Portgás, C‑425/12, EU:C:2013:829, body 34, 35 a 38).
40 V tomto prípade, ako vyplýva z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, sú účastníci konaní vo veciach samých právnickými osobami spravujúcimi sa verejným právom, povinnými dodržiavať smernicu 2014/24. Z toho v rámci týchto sporov vyplýva, že pokiaľ táto smernica nebola prebratá v stanovených lehotách do vnútroštátneho právneho poriadku, verejní obstarávatelia, akým je SLSP Sambre & Biesme a obec Farciennes, sa na ustanovenia uvedenej smernice môžu odvolávať, pokiaľ sú nepodmienené a dostatočne presné.
41 Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že ustanovenie práva Únie je na jednej strane nepodmienené, pokiaľ stanovuje povinnosť, ku ktorej nie je pripojená žiadna podmienka a ktorá pri svojom vykonávaní alebo svojich účinkoch nepodlieha prijatiu žiadneho aktu inštitúcií Európskej únie alebo členských štátov, a na druhej strane je na to, aby sa naň osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla odvolávať a aby ho sudca mohol uplatniť, dostatočne presné vtedy, ak povinnosť ukladá jednoznačným spôsobom (rozsudok zo 14. januára 2021, RTS infra a Aannemingsbedrijf Norré‑Behaegel, C‑387/19, EU:C:2021:13, bod 46, ako aj citovaná judikatúra). Tak je to aj v prípade článku 12 ods. 3 a 4 smernice 2014/24.
42 Pokiaľ ide totiž v prvom rade o nepodmienenú povahu týchto ustanovení, treba na úvod poznamenať, že ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, vnútroštátny súd si kladie s prihliadnutím na rozsudok z 3. októbra 2019, Irgita (C‑285/18, EU:C:2019:829), otázku o pôsobnosti týchto ustanovení, keďže účastníci konaní vo veciach samých sa rozchádzajú okrem iného v názore na otázku, či je účelom týchto ustanovení len upraviť možnosť členských štátov vylúčiť z pôsobnosti uvedenej smernice pridelenie určitých verejných zákaziek, ku ktorému by došlo medzi subjektmi patriacimi do verejného sektora. Verejní obstarávatelia by sa totiž prípadne nemohli odvolávať na tieto vylúčenia, pokiaľ by členský štát nevyužil túto možnosť z dôvodu, že neprebral uvedenú smernicu.
43 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 12 smernice 2014/24 v súlade s názvom oddielu, do ktorého patrí, v podstate stanovuje, že verejné zákazky zadávané medzi subjektmi v rámci verejného sektora spĺňajúcimi kritériá, ktoré sú v tomto článku uvedené, sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice, a zároveň teda musí verejný obstarávateľ tieto kritériá dodržať, pokiaľ chce pristúpiť k priamemu zadaniu takejto verejnej zákazky. Konkrétne sa odseky 3 a 4 uvedeného článku 12 týkajú jednak verejných zákaziek zadávaných verejným obstarávateľom právnickej osobe, nad ktorou tento verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, a jednak verejných zákaziek zadávaných výlučne medzi verejnými obstarávateľmi na účely ustanovenia alebo vykonania spolupráce medzi nimi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov.
44 Smernica 2014/24 tak vo svojom článku 12 kodifikovala a spresnila judikatúru Súdneho dvora v oblasti priameho zadávania zákaziek, čo svedčí o tom, že normotvorca Únie mal v úmysle spojiť tento režim priameho zadávania s touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, Rhenus Veniro, C‑253/18, EU:C:2019:386, bod 27 a citovanú judikatúru).
45 Ako konštatoval Súdny dvor, článok 12 uvedenej smernice tým teda nezbavil členské štáty slobody uprednostniť jeden spôsob poskytovania služieb, vykonania prác alebo zásobovania dodávkami tovaru na úkor iných spôsobov. Takáto sloboda totiž zahŕňa voľbu, ktorá sa uskutočňuje v štádiu pred zadaním zákazky a ktorá preto nepatrí do pôsobnosti smernice 2014/24 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Irgita, C‑285/18, EU:C:2019:829, bod 44; uznesenia zo 6. februára 2020, Pia Opera Croce Verde Padova, C‑11/19, EU:C:2020:88, body 41 a 47, ako aj zo 6. februára 2020, Rieco, C‑89/19 až C‑91/19, EU:C:2020:87, body 33, 39 a 40).
46 Okrem toho odôvodnenie 5 a odôvodnenie 31 druhý odsek smernice 2014/24 odrážajú vôľu normotvorcu Únie uznať slobodu členských štátov, pokiaľ ide o výber spôsobu poskytovania služieb, ktorým verejní obstarávatelia môžu uspokojovať svoje potreby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Irgita, C‑285/18, EU:C:2019:829, bod 45; uznesenia zo 6. februára 2020, Pia Opera Croce Verde Padova, C‑11/19, EU:C:2020:88, body 42 a 47, ako aj zo 6. februára 2020, Rieco, C‑89/19 až C‑91/19, EU:C:2020:87, body 34, 39 a 40).
47 Na jednej strane totiž odôvodnenie 5 tejto smernice uvádza, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. Na druhej strane jej odôvodnenie 31 druhý odsek uvádza, že samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, síce nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania, no uplatňovanie týchto pravidiel by nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.
48 Súdny dvor z toho vyvodil, že rovnako ako smernica 2014/24 neukladá členským štátom povinnosť vyžadovať od verejných obstarávateľov, aby uplatnili postup verejného obstarávania, nemôže ich nútiť, aby využili postupy uvedené v článku 12 tejto smernice, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v tomto článku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Irgita, C‑285/18, EU:C:2019:829, bod 46; uznesenia zo 6. februára 2020, Pia Opera Croce Verde Padova, C‑11/19, EU:C:2020:88, body 43 a 47, ako aj zo 6. februára 2020, Rieco, C‑89/19 až C‑91/19, EU:C:2020:87, body 35, 39 a 40).
49 Z predchádzajúceho vyplýva, že členské štáty majú nepochybne slobodu stanoviť vo vnútroštátnej právnej úprave podmienky, za ktorých môže subjekty patriace do verejného sektora zadávať verejné zákazky, aké sú uvedené v článku 12 ods. 3 a 4 smernice 2014/24. Pritom však naďalej platí, že pokiaľ sa podľa vnútroštátneho práva môžu verejní obstarávatelia odvolávať na niektoré z vylúčení z pôsobnosti tejto smernice upravených v týchto ustanoveniach, verejné zákazky spĺňajúce všetky podmienky uvedené v týchto ustanoveniach sa môžu priamo zadať bez toho, ako to bolo podmienené tým, že dotknutý členský štát si na tento účel uplatní svoje oprávnenie. V dôsledku toho majú ustanovenia uvedeného článku vzhľadom na to, že stanovujú vo vzťahu k týmto verejným obstarávateľom požiadavky na vylúčenie uplatnenia pravidiel stanovených v uvedenej smernici, ktorých splnenie alebo účinok nezávisia od vydania žiadneho aktu, nepodmienenú povahu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 41 tohto rozsudku.
50 Pokiaľ ide v druhom rade o dostatočne presnú povahu uvedených ustanovení, stačí uviesť, ako bolo pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, že článok 12 smernice 2014/24 kodifikuje a spresňuje judikatúru Súdneho dvora v oblasti priameho zadávania zákaziek tak, že jednoznačne uvádza okrem iného v odsekoch 3 a 4 požiadavky, ktoré musí spĺňať vykonanie tohto režimu priameho zadávania zákaziek verejnými obstarávateľmi, aby, ako vyplýva z odôvodnenia 31 tejto smernice, sa napravili rôzne existujúce výklady tejto judikatúry.
51 Preto treba dospieť k záveru, že článok 12 ods. 3 a 4 uvedenej smernice má nepodmienenú a dostatočne presnú povahu, ktorá sa vyžaduje na to, aby mal priame účinky v rámci sporov, o aké ide vo veciach samých, v ktorých proti sebe stoja právnické osoby spravujúce sa verejným právom.
52 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku vo veci C‑383/21, ako aj na prvú a štvrtú otázku vo veci C‑384/21 odpovedať tak, že článok 12 ods. 3 a 4 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že v sporoch medzi právnickými osobami spravujúcimi sa verejným právom v súvislosti s priamym zadávaním verejných zákaziek má priame účinky, pokiaľ dotknutý členský štát neprebral túto smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovených lehotách.
O druhej otázke vo veciach C‑383/21 a C‑384/21
53 Svojou druhou otázkou vo veciach C‑383/21 a C‑384/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 3 druhý pododsek písm. i) smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že na účely preukázania, že verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi nad právnickou osobou, ktorej bola zadaná zákazka, kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, je požiadavka, uvedená v tomto ustanovení, aby bol verejný obstarávateľ zastúpený v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej osoby, splnená zo samotného dôvodu, že v predstavenstve tejto právnickej osoby má účasť zástupca iného verejného obstarávateľa, ktorý má účasť aj v predstavenstve prvého verejného obstarávateľa.
54 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je potrebné pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Prvky relevantné pri výklade ustanovenia práva Únie môžu vyplývať aj z vývoja tohto ustanovenia (rozsudok z 9. júna 2022, IMPERIAL TOBACCO BULGARIA, C‑55/21, EU:C:2022:459, bod 44 a citovaná judikatúra).
55 V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 12 ods. 3 druhého pododseku písm. i) smernice 2014/24, treba poznamenať, že toto ustanovenie sa týka jedného z kritérií, ktoré musia byť splnené na účely určenia podľa článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. a) tejto smernice, že verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad dotknutou právnickou osobou podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi.
56 Konkrétne článok 12 ods. 3 druhý pododsek písm. i) uvedenej smernice stanovuje, že rozhodovacie orgány kontrolovanej právnickej osoby musia byť zložené zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov, pričom tá istá osoba môže zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov.
57 Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že toto ustanovenie vyžaduje, aby verejný obstarávateľ, ktorý vykonáva spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, mal v rozhodovacích orgánoch tejto právnickej osoby člena pôsobiaceho ako zástupca tohto verejného obstarávateľa, pričom tento člen môže prípadne zastupovať aj iných verejných obstarávateľov.
58 V druhom rade je tento výklad podporený kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí.
59 Po prvé treba totiž poznamenať, že článok 12 ods. 1 smernice 2014/24, týkajúci sa prípadu, keď jediný verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou, ktorej je zadaná verejná zákazka, kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými útvarmi, vo svojom druhom pododseku stanovuje, že túto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorá je sama rovnakým spôsobom kontrolovaná verejným obstarávateľom.
60 Okrem toho odsek 2 tohto článku 12 okrem iného stanovuje, že odsek 1 tohto článku sa môže uplatniť aj vtedy, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je sama verejným obstarávateľom, zadá zákazku verejnému obstarávateľovi, ktorý ju kontroluje, alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom.
61 Naopak, pokiaľ ide o článok 12 ods. 3 tejto smernice, toto ustanovenie stanovuje, že verejný obstarávateľ, ktorý nevykonáva kontrolu nad právnickou osobou v zmysle odseku 1 tohto článku 12, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku tejto právnickej osobe bez uplatnenia uvedenej smernice, ak tento verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad dotknutou právnickou osobou. Treba však zdôrazniť, že na rozdiel od odsekov 1 a 2 tohto článku uvedené ustanovenie nestanovuje, že by podmienky týkajúce sa kontroly verejného obstarávateľa nad právnickou osobou, ktorej je zadaná zákazka, mohli byť splnené nepriamo.
62 Konkrétne požiadavka zastúpenia uvedená v článku 12 ods. 3 druhom pododseku písm. i) smernice 2014/24 vyžaduje, aby sa účasť verejného obstarávateľa v rozhodovacích orgánoch právnickej osoby kontrolovanej spoločne s inými verejnými obstarávateľmi uskutočňovala prostredníctvom zástupcu tohto konkrétneho verejného obstarávateľa. Túto požiadavku teda nemožno splniť prostredníctvom člena týchto orgánov, ktorý je ich členom len ako zástupca iného verejného obstarávateľa.
63 Po druhé článok 12 ods. 3 druhý pododsek písm. ii) tejto smernice stanovuje ako podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa preukázalo, že verejní obstarávatelia vykonávajú spoločnú kontrolu nad právnickou osobou v zmysle článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. a) uvedenej smernice, že títo verejní obstarávatelia musia mať možnosť spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele sledované kontrolovanou právnickou osobou a na významné rozhodnutia, ktoré táto osoba môže prijať.
64 Vzhľadom na rozsah podmienky uvedenej v článku 12 ods. 3 druhom pododseku písm. ii) smernice 2014/24, ktorá sa týka určenia obsahu týchto cieľov a rozhodnutí, treba teda kritérium uvedené v článku 12 ods. 3 druhom pododseku písm. i) tejto smernice chápať tak, že jeho cieľom je stanoviť odlišnú požiadavku týkajúcu sa formálnych podmienok účasti týchto verejných obstarávateľov na rozhodovacích orgánoch dotknutej právnickej osoby.
65 Tieto konštatovania potvrdzuje vývoj článku 12 ods. 3 druhého pododseku uvedenej smernice.
66 Ako vyplýva z odôvodnenia 31 tej istej smernice, normotvorca Únie, poukazujúc na existenciu značnej právnej neistoty, týkajúcej sa otázky, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi patriacimi do verejného sektora mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, a v dôsledku toho na potrebu poskytnúť v tejto súvislosti spresnenia, usúdil, že tieto spresnenia by sa mali opierať o zásady stanovené v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a teda nemal v úmysle túto judikatúru spochybniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2020, Informatikgesellschaft für Software‑Entwicklung, C‑796/18, EU:C:2020:395, bod 66).
67 V tejto súvislosti z uvedenej judikatúry vyplýva, že otázka, či verejný obstarávateľ vykonáva dotknutou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú má nad vlastnými útvarmi, sa posudzuje z hľadiska všetkých relevantných právnych predpisov a okolností. Podklady, ktoré treba zohľadniť, sa teda netýkajú len skutkových okolností, ale zahŕňajú aj uplatniteľnú právnu úpravu a – okrem iného – mechanizmy kontroly upravené stanovami tejto právnickej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Sea, C‑573/07, EU:C:2009:532, body 65 a 66, ako aj citovanú judikatúru).
68 Normotvorca Únie mal v úmysle na základe spresnení obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa na zákazky zadávané medzi subjektmi patriacimi do verejného sektora nevzťahujú pravidlá verejného obstarávania, posilniť požiadavku týkajúcu sa tejto podmienky zastúpenia.
69 Treba totiž poukázať na to, že pred prijatím smernice 2014/24 bola skutočnosť, že rozhodovacie orgány dotknutej právnickej osoby sa skladali zo zástupcov verejných obstarávateľov, ktorí nad ňou spoločne vykonávali kontrolu, jednou z okolností, ktorá sa zohľadňovala na účely preukázania možnosti dotknutého verejného obstarávateľa vykonávať rozhodujúci vplyv tak na strategické ciele, ako aj na významné rozhodnutia tejto osoby (pozri najmä rozsudky z 13. novembra 2008, Coditel Brabant, C‑324/07, EU:C:2008:621, body 28, 29, 33 a 34, ako aj citovanú judikatúru, a z 10. septembra 2009, Sea, C‑573/07, EU:C:2009:532, body 65, 66 a 86, ako aj citovanú judikatúru).
70 Normotvorca Únie pritom tým, že podmienky zastúpenia verejných obstarávateľov vykonávajúcich spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ktorej sa zadáva zákazka, upravil v odlišných ustanoveniach, a to v článku 12 ods. 3 druhom pododseku písm. i) a ii) uvedenej smernice, mal v úmysle urobiť z týchto podmienok samostatnú požiadavku vo vzťahu k požiadavke týkajúcej sa možnosti vykonávať takýto rozhodujúci vplyv.
71 V treťom rade je výklad, podľa ktorého toto ustanovenie vyžaduje, aby sa účasť verejného obstarávateľa vykonávajúceho takúto spoločnú kontrolu v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej právnickej osoby uskutočňovala prostredníctvom člena konajúceho ako zástupca tohto konkrétneho verejného obstarávateľa, pričom tento člen môže prípadne zastupovať aj iných verejných obstarávateľov, potvrdený aj cieľom sledovaným ustanoveniami článku 12 ods. 3 uvedenej smernice.
72 Ako totiž bolo pripomenuté v bodoch 46 a 48 tohto rozsudku, vylúčenie verejných zákaziek spĺňajúcich kritériá uvedené najmä v článku 12 ods. 3 smernice 2014/24 z pôsobnosti tejto smernice je výsledkom uznania, ako vyplýva z odôvodnenia 5 a odôvodnenia 31 druhého odseku tejto smernice, slobody členských štátov stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu sami poskytovať určité služby a vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré sú im zverené, využívajúc vlastné zdroje.
73 Nemožno pritom usúdiť, že verejný obstarávateľ využíva vlastné zdroje a koná sám, ak nemá možnosť zasahovať v rozhodovacích orgánoch právnickej osoby, ktorej je zadaná verejná zákazka, prostredníctvom zástupcu konajúceho v mene tohto konkrétneho verejného obstarávateľa, ako aj prípadne v mene iných verejných obstarávateľov, a ak v dôsledku toho vyjadrenie jeho záujmov v rámci týchto rozhodovacích orgánov podlieha tomu, aby mal tieto záujmy spoločné so záujmami, ktoré v rámci týchto rozhodovacích orgánov predkladajú iní verejní obstarávatelia prostredníctvom vlastných zástupcov v týchto orgánoch.
74 V prejednávanej veci s výhradou overenia vnútroštátnym súdom z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že požiadavka uvedená v článku 12 ods. 3 druhom pododseku písm. i) uvedenej smernice spočívajúca v tom, aby sa účasť verejného obstarávateľa vykonávajúceho spoločnú kontrolu nad právnickou osobou v jej rozhodovacích orgánoch uskutočňovala prostredníctvom člena konajúceho ako zástupca tohto konkrétneho verejného obstarávateľa, pričom tento člen môže prípadne zastupovať aj iných verejných obstarávateľov, nezdá za okolností vecí samých splnená. Na jednej strane totiž členovia kategórie C, medzi ktorých patrí SLSP Sambre & Biesme, najmä nemali žiadneho zástupcu v predstavenstve družstva Igretec, a na druhej strane hoci obecný poradca zasadal aj v predstavenstve družstva SLSP Sambre & Biesme, v predstavenstve družstva Igretec zasadal len ako zástupca obce Farciennes, člena kategórie A.
75 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku vo veciach C‑383/21 a C‑384/21 odpovedať tak, že článok 12 ods. 3 druhý pododsek písm. i) smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely preukázania, že verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi nad právnickou osobou, ktorej bola zadaná zákazka, kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, nie je požiadavka, uvedená v tomto ustanovení, aby bol verejný obstarávateľ zastúpený v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej osoby, splnená zo samotného dôvodu, že v predstavenstve tejto právnickej osoby má účasť zástupca iného verejného obstarávateľa, ktorý má účasť aj v predstavenstve prvého verejného obstarávateľa.
O tretej otázke vo veciach C‑383/21 a C‑384/21
76 Vzhľadom na zápornú odpoveď na druhú otázku vo veciach C‑383/21 a C‑384/21 nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku v týchto veciach.
O piatej otázke vo veci C‑384/21
77 Svojou piatou otázkou vo veci C‑384/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tejto smernice je vylúčená verejná zákazka, ktorou sú verejnému obstarávateľovi zverené úlohy vo verejnom záujme, ktoré patria do rámca vzťahu spolupráce medzi inými verejnými obstarávateľmi.
78 Na úvod treba poznamenať, že odseky 1 až 4 článku 12 uvedenej smernice sa týkajú odlišných prípadov vylúčenia z pravidiel verejného obstarávania, pričom každý z týchto prípadov podlieha svojim vlastným podmienkam.
79 Podľa odseku 4 písm. a) tohto článku 12 verejná zákazka zadaná výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do pôsobnosti smernice 2014/24, ak táto zákazka zakladá alebo vykonáva spoluprácu medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov. Okrem toho sa podľa písmen b) a c) tohto odseku vyžaduje, aby sa táto spolupráca riadila výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a aby zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávali na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.
80 Z toho vyplýva, že také okolnosti, ako je skutočnosť, že medzi niektorými verejnými obstarávateľmi existuje vzťah „in house“ alebo že verejní obstarávatelia, ktorí zadávajú dotknutú verejnú zákazku, sú členmi verejného obstarávateľa, ktorému je prostredníctvom dotknutej verejnej zákazky zverené plnenie určitých úloh, nemožno samy osebe zohľadniť na účely posúdenia, či sa článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 vzťahuje na situáciu, v ktorej si verejný obstarávateľ plní svoje úlohy v rámci vzťahu spolupráce medzi inými verejnými obstarávateľmi.
81 Naopak treba uviesť, že znenie tohto ustanovenia priznáva pojmu „spolupráca“ vo vylučovacom opatrení, ktoré stanovuje, rozhodujúcu úlohu. V tejto súvislosti požiadavka skutočnej spolupráce vyplýva aj zo spresnenia uvedeného v odôvodnení 33 treťom odseku tejto smernice, podľa ktorého má spolupráca „vychádzať z koncepcie spolupráce“. Takúto formuláciu, ktorá je zdanlivo tautologická, treba vykladať tak, že odkazuje na požiadavku efektivity takto vytvorenej alebo vykonávanej spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, Remondis, C‑429/19, EU:C:2020:436, body 26 a 28).
82 Preto sa dotknutá verejná zákazka musí javiť ako výsledok zavŕšenia procesu spolupráce medzi verejnými obstarávateľmi, ktorí sú jej zmluvnými stranami. Vývoj spolupráce medzi subjektmi, ktoré patria do verejného sektora, má totiž vo svojej podstate dimenziu spolupráce, ktorá v rámci verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú pravidlá stanovené uvedenou smernicou, chýba (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, Remondis, C‑429/19, EU:C:2020:436, bod 32).
83 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, takáto dimenzia spolupráce vyžaduje, aby dotknutá spolupráca, pokiaľ sa má na ňu vzťahovať článok 12 ods. 4 smernice 2014/24, viedla k dosiahnutiu cieľov, ktoré majú všetci verejní obstarávatelia spoločné.
84 Takýto cieľ, ktorý majú všetci verejní obstarávatelia spoločný, však chýba, ak sa jeden z verejných obstarávateľov plnením svojich úloh v rámci dotknutej verejnej zákazky nesnaží dosiahnuť ciele, ktoré by mal spoločné s inými verejnými obstarávateľmi, ale sa obmedzuje na to, aby prispieval k dosiahnutiu cieľov, ktoré majú spoločné len títo iní verejní obstarávatelia.
85 Za týchto okolností je predmetom dotknutej verejnej zákazky len nadobudnutie plnenia za zaplatenie odmeny, takže sa na ňu nevzťahuje výnimka stanovená v článku 12 ods. 4 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, Remondis, C‑429/19, EU:C:2020:436, body 36 až 38).
86 S výhradou overenia vnútroštátnym súdom z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že za okolností, o aké ide vo veciach samých, sa na účasť družstva Igretec na verejnej zákazke zameranej na realizáciu projektu ekologickej štvrte vo Farciennes toto vylúčenie nemôže vzťahovať. Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 69 a 71 svojich návrhov, hoci plnenie úloh, ktoré vykonáva Igretec, patrí do rámca spolupráce medzi družstvom SLSP Sambre & Biesme a obcou Farciennes s cieľom pomôcť im pri realizácii ich spoločného projektu vytvorenia ekologickej štvrte vo Farciennes, nič to nemení na tom, že takáto realizácia sama osebe nepredstavuje cieľ, ktorý sleduje Igretec.
87 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku vo veci C‑384/21 odpovedať tak, že článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tejto smernice nie je vylúčená verejná zákazka, ktorou sú verejnému obstarávateľovi zverené úlohy vo verejnom záujme patriace do rámca vzťahu spolupráce medzi inými verejnými obstarávateľmi, pokiaľ sa verejný obstarávateľ, ktorému boli tieto úlohy zverené, ich plnením nesnaží dosiahnuť ciele, ktoré by mal spoločné s inými verejnými obstarávateľmi, ale sa obmedzuje na to, aby prispieval k dosiahnutiu cieľov, ktoré majú spoločné len títo iní verejní obstarávatelia.
O trovách
88 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 12 ods. 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v sporoch medzi právnickými osobami spravujúcimi sa verejným právom v súvislosti s priamym zadávaním verejných zákaziek má priame účinky, pokiaľ dotknutý členský štát neprebral túto smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovených lehotách.
2. Článok 12 ods. 3 druhý pododsek písm. i) smernice 2014/24
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na účely preukázania, že verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi nad právnickou osobou, ktorej bola zadaná zákazka, kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými útvarmi, nie je požiadavka, uvedená v tomto ustanovení, aby bol verejný obstarávateľ zastúpený v rozhodovacích orgánoch kontrolovanej osoby, splnená zo samotného dôvodu, že v predstavenstve tejto právnickej osoby má účasť zástupca iného verejného obstarávateľa, ktorý má účasť aj v predstavenstve prvého verejného obstarávateľa.
3. Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24
sa má vykladať v tom zmysle, že:
z pôsobnosti tejto smernice nie je vylúčená verejná zákazka, ktorou sú verejnému obstarávateľovi zverené úlohy vo verejnom záujme patriace do rámca vzťahu spolupráce medzi inými verejnými obstarávateľmi, pokiaľ sa verejný obstarávateľ, ktorému boli tieto úlohy zverené, ich plnením nesnaží dosiahnuť ciele, ktoré by mal spoločné s inými verejnými obstarávateľmi, ale sa obmedzuje na to, aby prispieval k dosiahnutiu cieľov, ktoré majú spoločné len títo iní verejní obstarávatelia.
Podpisy