Spojené veci C‑473/19 a C‑474/19
Föreningen Skydda Skogen a i.
proti
Länsstyrelsen i Västra Götalands län a i.
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Vänersborgs tingsrätt, mark ‑ och miljödomstolen)
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. marca 2021
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Článok 12 ods. 1 – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Článok 5 – Lesné hospodárstvo – Zákazy, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu chránených druhov – Projekt konečného lesného rezu – Miesto, kde sa nachádzajú chránené druhy“
1. Životné prostredie – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Smernica 2009/147 – Opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany – Zákazy, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu chránených druhov – Pôsobnosť – Druhy voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov – Vnútroštátna prax obmedzujúca uplatňovanie uvedených zákazov na určité kategórie druhov vtáctva, a to na tie druhy, ktoré sú na určitej úrovni ohrozené, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie – Neprípustnosť
(Článok 191 ods. 2 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147, odôvodnenia 3 až 5, článok 1 ods. 1 a články 2 až 5, 7, 9 a príloha I)
(pozri body 33 – 45, bod 1 výroku)
2. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Úmyselné zákazy odchytávania alebo usmrcovania, rušenia chránených živočíšnych druhov, ako aj ničenia alebo zbierania ich vajec – Podmienky uplatňovania – Riziko negatívneho vplyvu činnosti na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu – Chýbajúca relevantnosť
[Smernica Rady 92/43, článok 1 písm. i), článok 12 ods. 1 písm. a) až c) a príloha IV písm. a)]
(pozri body 50 – 61, 75 – 77, bod 2 výroku)
3. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Rozsah – Vnútroštátna prax vylučujúca z ochrany živočíšne druhy, ktoré dosiahli priaznivý stav ochrany – Neprípustnosť
[Smernica Rady 92/43, odôvodnenia 3 a 6, článok 2 ods. 1 a 2, článok 12 ods. 1 a príloha IV písm. a)]
(pozri body 62 – 66, bod 2 výroku)
4. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Zákaz poškodzovania alebo ničenia miest na párenie alebo miest na oddych – Podmienky uplatňovania – Riziko negatívneho vplyvu činnosti na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu – Chýbajúca relevantnosť
[Smernica Rady 92/43, článok 12 ods. 1 písm. d) a príloha IV písm. a)]
(pozri body 81 – 86, bod 3 výroku)
Zhrnutie
Skogsstyrelsen (Štátna správa lesov, Švédsko), ktorej bolo predložené vyhlásenie o vyrúbaní v súvislosti s lesnou oblasťou nachádzajúcou sa v obci Härryda (Švédsko), vydala stanovisko, podľa ktorého konečný výrub takmer všetkých stromov v dotknutej oblasti, ktorá predstavuje prirodzený biotop niektorých chránených druhov, nie je v rozpore so švédskou právnou úpravou o ochrane druhov, pokiaľ sú dodržané odporúčané preventívne opatrenia.
Keďže zamýšľané vyrúbanie porušuje uvedenú právnu úpravu, ktorou sa do švédskeho právneho poriadku preberá smernica o ochrane vtáctva(1) a smernica o biotopoch(2), tri združenia na ochranu životného prostredia požiadali Länsstyrelsen i Västra Götalands län (Regionálny správny výbor regiónu Västra Götaland, Švédsko), aby konal. Regionálny správny výbor sa však rozhodol neprijať kontrolné opatrenia, pričom sa v podstate pripojil k priaznivému stanovisku vydanému Štátnou správou lesov.
Združenia napadli rozhodnutie Regionálneho správneho výboru na Vänersborgs tingsrätt, mark ‑ och miljödomstolen (Senát pre pozemkové záležitosti a záležitosti životného prostredia pri Súde prvého stupňa Vänersborg, Švédsko). Tento súd, ktorý mal rozhodnúť o vplyve predmetnej lesníckej činnosti na ochranu druhov prítomných v dotknutej oblasti, podal na Súdny dvor viaceré prejudiciálne otázky týkajúce sa podmienok uplatnenia a rozsahu zákazov stanovených v tejto súvislosti v smernici o ochrane vtáctva a v smernici o biotopoch.
Posúdenie Súdnym dvorom
V prvom rade, pokiaľ ide o smernicu o ochrane vtáctva, Súdny dvor uvádza, že táto smernica ukladá členským štátom v súlade s jej článkom 5, aby prijali opatrenia potrebné na vytvorenie všeobecného systému ochrany vtáctva, ktorý obsahuje najme zákazy usmrcovania, odchytu, úmyselného rušenia týchto vtákov a ich vajec(3).
Súdny dvor spresňuje, že pôsobnosť týchto zákazov sa vzťahuje na všetky druhy voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na území členských štátov, a preto sa na rozdiel od švédskej praxe netýka len niektorých kategórií druhov, a to tých, ktoré sú vymenované v prílohe I tejto smernice, a tých, ktoré sú ohrozené na určitej úrovni, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie. Tento výklad je potvrdený predmetom a účelom smernice o ochrane vtáctva, ako aj kontextom, do ktorého patrí jej článok 5(4). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ochrana druhov vtáctva je nevyhnutná na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, ako aj cieľov Únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a zlepšovania životných podmienok. Súdny dvor okrem toho zdôrazňuje, že smernica o ochrane vtáctva rozlišuje systém všeobecnej ochrany uplatniteľný na všetky druhy vtáctva od cieleného a posilneného systému ochrany vytvoreného pre druhy vtáctva vymenované v jej prílohe I.
Súdny dvor ďalej pripomína, že podobne ako smernica o ochrane vtáctva, smernica o biotopoch stanovuje vytvorenie systému prísnej ochrany chránených živočíšnych druhov, ktorý je založený okrem iného na úmyselných zákazoch uvedených v jej článku 12 ods. 1 písm. a) až c) odchytávania alebo usmrcovania, rušenia vzoriek týchto druhov, ako aj ničenia alebo zbierania ich vajec(5).
V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že podmienka týkajúca sa úmyselného konania predpokladá, že pôvodca predmetného aktu jeden z vyššie uvedených nepriaznivých vplyvov zamýšľal, alebo prinajmenšom prijal možnosť, že k nim dôjde, takže zákazy uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch sa môžu uplatňovať na opatrenie, akým je to v oblasti lesného hospodárstva, ktorého účelom zjavne nie je odchyt alebo usmrcovanie, rušenie živočíšnych druhov alebo úmyselné ničenie, alebo zbieranie vajec. Vzhľadom na ciele smernice o biotopoch, ako aj na znenie a kontext vyššie uvedeného ustanovenia(6), uplatniteľnosť týchto zákazov nie je podriadená ani riziku nepriaznivého vplyvu, ktorý má určitá činnosť na stav ochrany dotknutých druhov. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu preskúmania vplyvu činnosti na stav ochrany živočíšneho druhu, ktorý je naopak nevyhnutný na účely prijatia výnimiek z týchto zákazov(7).
Okrem toho, keďže cieľom smernice „o biotopoch“ je na účely zachovania biodiverzity zabezpečiť obnovenie alebo udržanie prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave ochrany, zákazy stanovené v jej článku 12 ods. 1 písm. a) až c) sa uplatňujú aj na druhy, ktoré dosiahli takýto stav ochrany, pričom tieto druhy musia byť chránené pred akýmkoľvek zhoršením tohto stavu.
Súdny dvor ďalej pripomína, že na účely dosiahnutia cieľov smernice o biotopoch musia príslušné orgány prijať preventívne opatrenia a predvídať činnosti škodlivé pre chránené druhy. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či je v spore vo veci samej predmetná lesnícka činnosť založená na preventívnom prístupe zohľadňujúcom potreby ochrany dotknutých druhov, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne, kultúrne, regionálne a miestne požiadavky.
Napokon, pokiaľ ide o zákaz poškodzovania alebo ničenia miest na párenie alebo miest na oddych uvedený v článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch(8), Súdny dvor vyhlasuje, že prísna ochrana upravená v tomto ustanovení nezávisí od počtu vzoriek druhu nachádzajúcich sa na dotknutom území. Táto ochrana a fortiori nemôže závisieť od rizika nepriaznivého vplyvu na stav ochrany dotknutého druhu, ak sa napriek prijatým opatreniam stratí trvalá ekologická funkčnosť biotopu tohto druhu.