ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 13. júla 2011 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Účasť na karteli – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty“
Vo veci T‑45/07,
Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Česká republika), v zastúpení: J. Matějček a I. Janda, advokáti,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Kellerbauer, V. Bottka a O. Weber, neskôr M. Kellerbauer, V. Bottka a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) v rozsahu, v akom sa týka Unipetrolu a.s., alebo subsidiárne návrh, aby Všeobecný súd uplatnil svoju plnú rozhodovaciu právomoc,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska‑Białecka a N. Wahl,
tajomník: K. Pocheć, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. októbra 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Rozhodnutím K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že viaceré podniky porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli na trhu vyššie uvedených výrobkov.
2 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto:
– Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko),
– The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené štáty americké) (ďalej len „Dow Chemical“),
– Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko),
– Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu,
– Dow Europe, so sídlom v Horgene (Švajčiarsko),
– Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko),
– Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (ďalej len „Polimeri“),
– Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko),
– Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu,
– Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko),
– Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Česká republika),
– Kaučuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Česká republika),
– Trade‑Stomil sp. z o.o., so sídlom Lodži (Poľsko) (ďalej len „Stomil“).
3 Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (ďalej spoločne len „Dow“) (odôvodnenia č. 16 až 21 napadnutého rozhodnutia).
4 Činnosť Eni, pokiaľ ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpečovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti EniChem SpA (ďalej len „EniChem SpA“). Dňa 1. novembra 1997 došlo k zlúčeniu EniChem Elastomeri a EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dňa 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú činnosť (vrátane činnosti spojenej s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaný emulznou polymerizáciou) na dcérsku spoločnosť Polimeri, ktorú úplne ovládala. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia č. 26 až 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia používa v napadnutom rozhodnutí označenie „EniChem“ ako odkaz na každú spoločnosť, ktorú vlastní Eni (ďalej len „EniChem“) (odôvodnenie č. 36 napadnutého rozhodnutia).
5 Shell Nederland Chemie je dcérskou spoločnosťou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (odôvodnenia č. 38 až 40 napadnutého rozhodnutia).
6 Kaučuk vznikol v roku 1997 zlúčením Kaučuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dňa 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol všetok majetok, práva a povinnosti zlúčených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spoločnosti Kaučuk (odôvodnenia č. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podľa napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (ďalej len „Tavorex“) so sídlom v Českej republike zastupoval Kaučuk (a jeho predchodcu Kaučuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaučuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 49 napadnutého rozhodnutia).
7 Stomil podľa napadnutého rozhodnutia zastupoval poľského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (ďalej len „Dwory“) pri vývozných činnostiach už približne 30 rokov prinajmenšom až do roku 2001. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 51 napadnutého rozhodnutia).
8 Obdobie, o ktorom sa konštatovalo, že počas neho trvalo porušenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaučuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia č. 476 až 485 a článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia).
9 Butadiénový kaučuk (ďalej len „BK“) a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (ďalej len „BSK“) sú syntetické kaučuky v podstate používané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupiteľné a nahraditeľné aj inými druhmi syntetických kaučukov, ako aj prírodným kaučukom (odôvodnenia č. 3 až 6 napadnutého rozhodnutia).
10 Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené množstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho značnú časť BK vyrábajú priamo veľkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie č. 54 napadnutého rozhodnutia).
11 Dňa 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so službami Komisie a vyjadril svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), pokiaľ ide o BK a BSK. Pokiaľ ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo zaregistrované na kazete (odôvodnenie č. 67 napadnutého rozhodnutia).
12 Dňa 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu, pokiaľ ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bolo zaregistrované na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 68 napadnutého rozhodnutia).
13 Dňa 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznať mu podmienečnú imunitu od pokuty (odôvodnenie č. 69 napadnutého rozhodnutia).
14 Dňa 27. marca 2003 Komisia vykonala návštevu na účely vyšetrovania na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie č. 70 napadnutého rozhodnutia).
15 Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré žiadosti o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 a článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie č. 71 napadnutého rozhodnutia).
16 Dňa 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so službami Komisie a vyjadrili svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia o spolupráci. Počas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s činnosťami kartelu, pokiaľ ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo zaregistrované. Došlo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie č. 72 napadnutého rozhodnutia).
17 Dňa 4. marca 2005 Dow Deutschland bol informovaný o zámere Komisie priznať mu zníženie pokuty v rozsahu 30 až 50 % (odôvodnenie č. 73 napadnutého rozhodnutia).
18 Dňa 7. júna 2005 Komisia začala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia – s výnimkou Unipetrolu –, ako aj spoločnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vzťahu k spoločnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spoločnosti bolo teda skončené (odôvodnenia č. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia).
19 Dotknuté podniky predložili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie č. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD‑ROM, ústnym vyhláseniam a príslušným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie č. 76 napadnutého rozhodnutia).
20 Dňa 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (ďalej len „Michelin“) požiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník konania. Poskytol 13. januára 2006 písomné pripomienky (odôvodnenie č. 78 napadnutého rozhodnutia).
21 Dňa 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách určené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predložili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie č. 84 napadnutého rozhodnutia).
22 Dňa 12. mája 2006 Michelin predložil sťažnosť na základe článku 5 nariadenia (ES) č. 773/2004 Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie č. 85 napadnutého rozhodnutia).
23 Dňa 22. júna 2006 sa podniky s výnimkou Stomilu, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, ako aj Michelin zúčastnili na pojednávaní na Komisii (odôvodnenie č. 86 napadnutého rozhodnutia).
24 Komisia sa vzhľadom na neexistenciu dostatočných dôkazov o účasti spoločnosti Dwory na karteli rozhodla skončiť konanie voči nej (odôvodnenie č. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skončiť konanie voči Syndialu (odôvodnenie č. 89 napadnutého rozhodnutia).
25 Okrem toho, hoci sa pôvodne použili dve rôzne čísla veci (jedno pre BK a druhé pre BSK) (COMP/E‑1/38.637 a COMP/E‑1/38.638), Komisia používala po prvom oznámení o výhradách jednotné číslo veci (COMP/F/38.638) (odôvodnenia č. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia).
26 Správne konanie viedlo k tomu, že Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie.
27 Podľa článku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porušili článok 81 ES a článok 53 EHP tým, že sa zúčastnili počas uvedených období na jednotnom a pokračujúcom postupe v rámci ktorého sa dohodli na cieľových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútočení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK:
a) Bayer od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;
b) Dow Chemical od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002, Dow Deutschland od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001, Dow Deutschland Anlagengesellschaft od 22. februára 2001 do 28. februára 2002, Dow Europe od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002;
c) Eni od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, Polimeri od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;
d) Shell Petroleum od 20. mája 1996 do 31. mája 1999, Shell Nederland od 20. mája 1996 do 31. mája 1999, Shell Nederland Chemie od 20. mája 1996 do 31. mája 1999;
e) Unipetrol zo 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002, Kaučuk zo 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002;
f) Stomil zo 16. novembra 1999 do 22. februára 2000.
28 Na základe konštatovaní týkajúcich sa skutkových okolností a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia uložila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypočítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), ako aj na základe oznámenia o spolupráci.
29 Článok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty:
a) Bayer: 0 eur;
b) Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho:
i) 60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland;
ii) 47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe;
c) Eni a Polimeri solidárne: 272,25 milióna eur;
d) Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie solidárne: 160,875 milióna eur;
e) Unipetrol a Kaučuk, solidárne: 17,55 milióna eur;
f) Stomil: 3,8 milióna eur.
30 Článok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaďuje podnikom vymenovaným v článku 1 okamžite ukončiť, ak tak ešte neurobili, porušenia uvedené v tom istom článku a zdržať sa ďalej akéhokoľvek aktu alebo správania opísaného v článku 1, ako aj akéhokoľvek opatrenia, ktoré má rovnaký predmet alebo účinok.
Konanie a návrhy účastníkov konania
31 Unipetrol návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. februára 2007 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
32 Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2009 bol N. Wahl určený, aby doplnil komoru z dôvodu prekážky jedného z jej členov vo výkone funkcie.
33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
34 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa tento súd vyzval Komisiu, aby poskytla určité dokumenty. Komisia tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.
35 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 20. októbra 2009.
36 Unipetrol navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu alebo čiastočne, prinajmenšom v rozsahu, v akom sa ho týka,
– subsidiárne uplatnil svoju plnú rozhodovaciu právomoc,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
37 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Unipetrol na náhradu trov konania.
Právny stav
38 Žaloba Unipetrolu sa zakladá na siedmich dôvodoch. Unipetrol v rámci prvého dôvodu tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa čisto finančnej povahy účasti Unipetrolu v spoločnosti Kaučuk. Druhý dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa autonómneho správania Kaučuku na trhu. V treťom dôvode Unipetrol tvrdí, že došlo k nesprávnemu dvojitému započítaniu jedného a toho istého správania. V štvrtom dôvode Unipetrol uvádza, že neexistuje dôkaz o účasti Tavorexu na dohodách o stanovení cien a rozdelení trhu. Piaty dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokiaľ ide o účasť Tavorexu na karteli v porovnaní so záverom prijatým vo vzťahu k spoločnosti Dwory. Šiesty dôvod je založený na nesprávnom uplatnení práva Spoločenstva týkajúceho sa hospodárskej súťaže na Tavorex a Unipetrol. Siedmy dôvod je založený na nezohľadnení nedbanlivosti Unipetrolu.
39 V prvom rade je potrebné skúmať štvrtý dôvod, ktorý uvádza Unipetrol.
O štvrtom dôvode založenom na neexistencii dôkazu o účasti Tavorexu na dohodách o stanovení cien a rozdelení trhu
Tvrdenia účastníkov konania
– Tvrdenia Unipetrolu
40 Na úvod Unipetrol pripomína judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena, ktoré prináleží Komisii. Unipetrol sa konkrétne domnieva, že je potrebné zaobchádzať opatrne s vyhláseniami podnikov v rámci oznámenia o spolupráci.
41 Ďalej Unipetrol po prvé v podstate uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahuje málo presných prvkov týkajúcich sa účasti Tavorexu na karteli. Konkrétne, Unipetrol poukazuje na odôvodnenia č. 125, 141 a 155 až 159 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, že v nich uvedené vyhlásenia sú veľmi všeobecné. Navyše sú v rozpore so skutkovými okolnosťami.
42 Po druhé Unipetrol spochybňuje priamu implikáciu pána T. (Tavorex) na dohode z 15. a 16. novembra 1999. Konkrétne tvrdí, že údaje týkajúce sa Kaučuku, ktoré sú uvedené v rukou písaných poznámkach pána N. (Dow), ako aj skutkové okolnosti uvedené vo vyhlásení Dow sú nepresné. Unipetrol poskytol v tejto súvislosti tabuľku, pričom zdôrazňuje najmä nezrovnalosti, ktoré sa vyskytujú v súvislosti so skutočnými predajmi vykonanými v dvoch spoločnostiach, Bridgestone a Michelin, v rokoch 1999 a 2000. Existujú takisto veľké rozdiely v porovnaní s inými zákazníkmi. Unipetrol z toho vyvodzuje, že tieto poznámky odrážajú pravdepodobne osobné odhady pána N. Okrem toho Unipetrol tvrdí, že na rozdiel od vyhlásenia Dow dôkazy obsiahnuté v spise preukazujú, že 16. novembra 1999 sa nekonalo žiadne neformálne stretnutie. Konkrétnejšie, Unipetrol uvádza, že pán P. (Bayer) opustil Frankfurt (Nemecko) 16. novembra 1999 o 16.00 hod. Unipetrol predpokladá, že ak sa konalo neformálne stretnutie, bolo to 15. novembra 1999 večer. Žiadny dokument nepreukazuje, že pán T. bol v danom čase prítomný. Pán T. sa zúčastnil len na oficiálnom stretnutí 16. novembra 1999.
43 Po tretie Unipetrol tvrdí, že neexistuje žiadny dôkaz o jedinom a pokračujúcom porušení, ktoré by sa ho týkalo, od 15. a 16. novembra 1999. Unipetrol uvádza, že Komisia kladie dôraz na tri stretnutia, ku ktorým malo dôjsť v roku 2000, dve stretnutia v roku 2001 a dve stretnutia v roku 2002. Pokiaľ však ide o stretnutia z 31. augusta a 1. septembra 2000 v Prahe, 30. novembra a 1. decembra 2000 vo Frankfurte, 30. a 31. augusta 2001 vo Frankfurte a 26. a 27. novembra 2001 v Hamburgu (Nemecko), Komisia nespomína Tavorex. Pokiaľ ide o stretnutie z 2. a 3. septembra 2002 v Prahe, Unipetrol uvádza, že napriek účasti spoločnosti Dwory na uvedenom stretnutí Komisia nedospela k záveru o účasti spoločnosti Dwory na jedinom a pokračujúcom porušení (poznámka pod čiarou 161 napadnutého rozhodnutia). Unipetrol sa domnieva, že Komisia mala dôjsť k rovnakému záveru aj v jeho prípade. Okrem toho odpovede poskytované zamestnancami Dow sú veľmi všeobecné a nejednoznačné, ba priam protichodné. Napokon, pokiaľ ide o stretnutie z 28. a 29. novembra 2002 v Londýne (Spojené kráľovstvo), nedošlo k žiadnej protiprávnej diskusii. Unipetrol z toho vyvodzuje, že Komisii sa nepodarilo preukázať jediné a pokračujúce porušenie za obdobie od novembra 1999 do novembra 2002, pokiaľ ide o Tavorex. Kvalita dôkazov je príliš nízka na preukázanie zodpovednosti Tavorexu, a tým aj Kaučuku a Unipetrolu.
– Tvrdenia Komisie
44 Na úvod Komisia poskytuje svoj výklad dôkazného bremena, ktoré jej prináleží, vzhľadom na judikatúru, a domnieva sa, že v predmetnom prípade súhrn všetkých prvkov preukazuje presvedčivým spôsobom účasť Tavorexu/Kaučuku, a teda aj Unipetrolu na karteli počas obdobia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Komisia najmä zdôrazňuje, že vyhlásenia podnikov vykonané v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú riadne dôkazy.
45 Komisia ďalej po prvé uvádza prvky, ktoré v spise potvrdzujú podľa nej účasť Tavorexu na predmetnom porušení. Komisia konkrétne uvádza stretnutia kartelu týkajúce sa Kaučuku, ako aj stretnutie z 2. a 3. septembra 1999 v Richmond‑on‑Thames (Spojené kráľovstvo). Okrem čírych dementi žiadna okolnosť nepreukazuje, že Kaučuk/Unipetrol sa nezúčastnil na karteli. Žiadny prvok okrem toho nepreukazuje, že Tavorex opustil kartel. Unipetrol nepopiera, že pán T. sa zúčastnil na všetkých odvetvových stretnutiach v rokoch 1999 až 2002. Stretnutia kartelu prebiehali popri týchto oficiálnych stretnutiach. Presnejšie, Komisia spochybňuje argumenty uvádzané Unipetrolom, týkajúce sa odôvodnení č. 125, 141 a 155 až 159 napadnutého rozhodnutia.
46 Po druhé, pokiaľ ide o priamu implikáciu pána T. (Tavorex) na neformálnom stretnutí 15. a 16. novembra 1999, Komisia zdôrazňuje, že Unipetrol v odpovedi na prvé a druhé oznámenie o výhradách nespochybňoval miesto, kde sa nachádzal pán T. Nikdy netvrdil, že tento pán nemohol byť prítomný na stretnutí, ako je opísané v napadnutom rozhodnutí. Argumenty uvádzané zo strany Unipetrolu pred Všeobecným súdom sú v tejto súvislosti neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T‑339/04, Zb. s. II‑521). Pokiaľ ide o vec samu, Komisia pripúšťa, že podrobnosti vyhlásenia Dow sa nezdajú byť presné, pokiaľ ide o dátum neformálneho stretnutia (teda podľa Dow 16. novembra 1999 večer). Prvky v spise však preukazujú, že neformálne stretnutie sa konalo v noci z 15. na 16. novembra 1999. Komisia takisto zdôrazňuje, že je veľká pravdepodobnosť, že bol pán T. vo Frankfurte večer pred 16. novembrom 1999, pretože vždy používal svoje súkromné auto, keď prišiel z Prahy. Okrem toho Komisia uvádza, že početné dôkazy potvrdzujú prítomnosť pána T. na stretnutí, aj keď vyúčtovanie pána P. (Bayer) neuvádza pána T. medzi účastníkmi. Ďalej Komisia zdôrazňuje, že Dow uvádza pána T. medzi účastníkmi tohto stretnutia. Dow, ktorého vyhlásenia potvrdzuje Bayer, vyhlásil takisto, že všetci účastníci vrátane pána T. sa dohodli na cenách a vymenili si navzájom určité údaje. Rukou písané poznámky pána N. (Dow) obsahovali predmetné údaje v rubrike „KRA“ (ako „Kralupy“, miesto výroby spoločnosti Kaučuk). Pán N. a Dow potvrdili, že „KRA“ znamená „Kralupy, pokiaľ ide o Kaučuk“.
47 Po tretie, pokiaľ ide o to, že Unipetrol spochybňuje existenciu jediného a pokračujúceho porušenia, Komisia uvádza, že čo sa týka stretnutia 31. augusta a 1. septembra 2000 v Prahe, nepripísala spoločnosti Kaučuk dohodu v rámci kartelu v tejto súvislosti, ale konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že Dow si vymenil informácie o cenách týkajúce sa najmä Kaučuku. Pokiaľ ide o stretnutie 30. novembra a 1. decembra 2000 vo Frankfurte, vyhlásenie spoločnosti Bayer priamo nespochybňuje, že Kaučuk je účastníkom. Kartel však pokračoval. Pokiaľ ide o stretnutie 30. a 31. augusta 2001 vo Frankfurte, Komisia uznáva neexistenciu priamej implikácie Kaučuku, ale zdôrazňuje, že vyhlásenie Dow posilňuje obvinenie a že Kaučuk bol nepopierateľne prítomný na oficiálnom stretnutí. Pokiaľ ide o stretnutie 26. a 27. novembra 2001 v Hamburgu, z e‑mailov pani I. (Dow) vyplýva, že kartel všeobecne pretrvával. Pokiaľ ide o stretnutie 2. a 3. septembra 2002 v Prahe, Komisia uvádza, že všetky osoby, ktoré sa v spoločnosti Bayer venujú BSK, obviňujú priamo a jednohlasne pána T. (Tavorex), že sa zúčastnil na dohodách o cenách. Konkrétne, svedectvo spoločnosti Bayer (pán P.) spočívalo na internom e‑maile, prezentovanom ako dôkaz v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o stretnutie 28. a 29. novembra 2002, ktoré sa konalo v Londýne, Komisia vykladá vyhlásenie pána P. tak, že zahŕňa takisto pána T. Nakoniec nič nenasvedčuje tomu, že by sa Kaučuk/Tavorex jasne dištancovali od kartelu.
Posúdenie Všeobecným súdom
48 Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 86). Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, Zb. s. II‑2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). Je potrebné tiež pripomenúť, že na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, aby dotknuté podniky vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86, rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 256). Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dané porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 215).
49 Okrem toho je obvyklé, že činnosti, ktoré zahŕňajú protisúťažnú prax a dohody, prebiehajú skryte, že stretnutia sa konajú tajne a že dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obyčajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 55 až 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 51).
50 V predmetnom prípade, pokiaľ ide o stretnutia kartelu (časť 4.3 napadnutého rozhodnutia), Unipetrol spochybňuje v prvom rade účasť pána T. (Tavorex) na protiprávnej dohode 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte. Unipetrol v druhom rade spochybňuje to, že Komisia vo vzťahu k nemu uznala, že došlo k porušeniu od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002.
51 Najprv je potrebné odmietnuť argumenty Komisie týkajúce sa stretnutia 2. a 3. septembra 1999, ktoré sa konalo v Richmond‑on‑Thames (odôvodnenia č. 189 až 193 napadnutého rozhodnutia), lebo toto stretnutie nie je súčasťou obdobia porušenia uznaného Komisiou vo vzťahu k Unipetrolu.
52 Pokiaľ ide o stretnutie z 15. a 16. novembra 1999, ktoré sa konalo vo Frankfurte, Komisia uznala, že došlo k stretnutiu kartelu popri oficiálnom stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku, a to „večer a v noci 16. novembra 1999“ (odôvodnenie č. 212 napadnutého rozhodnutia). Toto protiprávne stretnutie sa týkalo pánov P. (Bayer), F., N., V. (Dow), L. (Stomil), L. (EniChem) a T. (Tavorex). Dotknuté osoby sa najprv stretli v bare hotela a potom si prenajali rokovaciu sálu (odôvodnenie č. 202 napadnutého rozhodnutia).
53 V tejto súvislosti po prvé z dokumentov v spise vyplýva, ako tvrdí Unipetrol, že pán P. (Bayer) nebol 16. novembra 1999 večer vo Frankfurte. Komisia túto skutočnosť uznala.
54 Po druhé je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje viaceré protichodnosti, pokiaľ ide o presný okamih konania sa predmetného protiprávneho stretnutia. Komisia uviedla v odôvodnení č. 212 napadnutého rozhodnutia „večer a… noc 16. novembra 1999“ na základe vyhlásenia Dow. Komisia však tiež uviedla v odôvodnení č. 297 napadnutého rozhodnutia, že predmetné protiprávne stretnutie sa konalo v „noci z 15. a 16. novembra 1999“. Okrem toho časť 4.3.8 napadnutého rozhodnutia uvádza 15. a 16. novembra 1999. Nakoniec vo výroku tohto rozhodnutia sa uvádza 16. november 1999 ako začiatok porušenia v prípade Unipetrolu.
55 Po tretie viaceré skutkové prvky taktiež poukazujú na protichodnosti, pokiaľ ide o predpokladaný dátum predmetného protiprávneho stretnutia a pokiaľ ide o ostatné možné vysvetlenia poskytnuté Komisiou. Vyúčtovanie pána P. (Bayer) týkajúce sa najmä platby vykonanej v bare hotela v sume 84,5 DEM odkazuje na 15. novembra 1999. Na druhej strane platba za prenájom rokovacej sály v sume 436 DEM bola zaregistrovaná 16. novembra 1999. Okrem toho rukou písané poznámky pána N. (Dow) uvádzajú len dátum 16. novembra 1999. Nakoniec, vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení č. 202 napadnutého rozhodnutia stanovuje, že protiprávne stretnutie sa konalo po oficiálnom stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku, ktoré sa konalo 16. novembra ráno.
56 Po štvrté Komisia nespochybňuje, ako uvádza Unipetrol vo svojich písomných podaniach, že pán T. (Tavorex) sa zúčastnil na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku autom (s výnimkou stretnutí v Spojenom kráľovstve) a že trasa medzi Prahou a Frankfurtom trvá približne päť hodín. Za týchto okolností, hoci táto hypotéza implikuje osobitné úsilie, je možné, že pán T. prišiel priamo do Frankfurtu 16. novembra 1999 ráno. Žiadny prvok v spise v každom prípade tejto hypotéze neprotirečí. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého to, že Unipetrol spochybňuje prítomnosť pána T. 15. novembra večer vo Frankfurte, je neprípustné, postačuje uviesť, že Unipetrol len spochybňuje hypotézu – novú vo vzťahu k odôvodneniu č. 212 napadnutého rozhodnutia –, podľa ktorej sa protiprávne stretnutie mohlo konať 15. novembra 1999 večer. Argumenty Komisie teda musia byť zamietnuté.
57 Po piate vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení č. 202 napadnutého rozhodnutia uvádza, že páni P. (Bayer), F., N., V. (Dow), L. (Stomil), L. (EniChem) a T. (Tavorex) sa stretli v bare hotela predtým, ako si prenajali rokovaciu sálu. Vyúčtovanie pána P. týkajúce sa uhradenej konzumácie neuvádza pána T. medzi účastníkmi stretnutia v bare hotela.
58 Po šieste, pokiaľ ide o rukou písané poznámky pána N. (Dow), je nesporné, že zodpovednosť Unipetrolu Komisia nevyvodila v súvislosti s kartelom týkajúcim sa BK. Časť rukou písaných poznámok pána N. týkajúca sa BK nemôže teda byť dôkazom proti Unipetrolu. Pokiaľ ide o časť rukou písaných poznámok pána N. týkajúcu sa BSK, je potrebné uviesť, že okrem výrobcov zúčastnených na karteli aj iní výrobcovia, ktorí sa nezúčastnili na karteli, sú uvedení ako dodávatelia niektorých zákazníkov. Za týchto osobitných podmienok nemožno vylúčiť, že odhady dodávok boli vykonané iba medzi niektorými výrobcami bez toho, aby bolo možné presne určiť, či Unipetrol (prostredníctvom Tavorexu) bol ich účastníkom, najmä vzhľadom na existujúce protichodnosti, pokiaľ ide o predpokladaný dátum predmetného protiprávneho stretnutia.
59 Vzhľadom na prepojenie všetkých týchto konkrétnych prvkov v predmetnom prípade sa Všeobecný súd domnieva, že existujú pochybnosti, pokiaľ ide o účasť pána T. (Tavorex) na protiprávnom stretnutí vo Frankfurte 15. a 16. novembra 1999. Táto pochybnosť je v prospech Unipetrolu.
60 Pokiaľ ide o stretnutia po novembri 1999, nie je možné s istotou určiť, či sa Tavorex priamo zúčastňoval na stretnutí kartelu.
61 Konkrétne, Komisia neuvádza Tavorex medzi podnikmi, ktoré uzatvorili dohodu na stretnutí 31. augusta a 1. septembra 2000 v Prahe (odôvodnenie č. 221 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o stretnutie 30. novembra a 1. decembra 2000 vo Frankfurte (odôvodnenia č. 222 až 225 napadnutého rozhodnutia), existuje pochybnosť, či predmetná dohoda mohla byť uzatvorená s Tavorexom v aute pána W. (Bayer), najmä vzhľadom na skutočnosť, ktorú Komisia nepopiera, že pán T. (Tavorex) sa dostavil svojím osobným autom na stretnutia konané vo Frankfurte. Pokiaľ ide o stretnutie 30. a 31. augusta 2001, ktoré sa konalo tiež vo Frankfurte (odôvodnenia č. 226 až 230 napadnutého rozhodnutia), vyhlásenia podnikov prebraté v napadnutom rozhodnutí sa netýkajú výslovne Tavorexu alebo Unipetrolu. Pokiaľ ide o stretnutie 26. a 27. novembra 2001 (odôvodnenia č. 231 až 237 napadnutého rozhodnutia), Komisia nedospela k záveru, že existuje špecifická dohoda, ale k tomu, že predmetné dohody až dovtedy pretrvávali.
62 Pokiaľ ide o stretnutie 2. a 3. septembra 2002 v Prahe (odôvodnenia č. 238 až 245 napadnutého rozhodnutia), zdá sa, že prvky uvádzané Komisiou preukazujú na prvý pohľad, že došlo k uzatvoreniu protiprávnych dohôd. Existuje však pochybnosť, pokiaľ ide o účasť pána T. (Tavorex) na uvedenom protiprávnom stretnutí. Záver Komisie sa totiž zakladá najmä na vyhlásení spoločnosti Bayer prebratom v odôvodnení č. 240 napadnutého rozhodnutia, ktoré spočíva najmä na informáciách pána P., podľa ktorého bol pán T. priamo implikovaný v rámci predmetného protiprávneho stretnutia. Bayer takisto uviedol vo vyhlásení prebratom v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zakladá tiež na informáciách pána P., že pán T. sa zúčastnil na neformálnych stretnutiach popri oficiálnych stretnutiach od novembra 1996 do konca roka 1999. Existuje teda určitý rozpor medzi dvoma vyhláseniami Bayer. Tento rozpor spôsobuje pochybnosť, pokiaľ ide o skutočnú účasť pána T. na protiprávnom stretnutí 2. a 3. septembra 2002 v Prahe. Táto pochybnosť svedčí v prospech Unipetrolu.
63 Pokiaľ ide napokon o stretnutie 28. a 29. novembra 2002 v Londýne, Komisia nekonštatovala uzatvorenie protiprávnej dohody medzi dotknutými podnikmi v uvedených dátumoch.
64 Vzhľadom na prepojenie všetkých týchto prvkov v predmetnom prípade sa Všeobecný súd domnieva, že prvky uvedené v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa stretnutí kartelu v rozsahu, v akom sa týkajú Tavorexu (a teda Unipetrolu), nie sú dostatočné na účely záveru, že tento podnik sa zúčastnil na predmetných protiprávnych dohodách.
65 Prvky uvedené v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa opisu kartelu (časť 4.2 napadnutého rozhodnutia) nemôžu vyvrátiť tento záver.
66 V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že aj keď niektoré skutočnosti prebraté v časti 4.2 napadnutého rozhodnutia môžu mať určitú dôkaznú hodnotu, najmä všeobecné vyhlásenie spoločnosti Bayer uvedené v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia, nie sú vzhľadom na predtým uvedené špecifické prvky, ktoré sa týkajú stretnutí kartelu, a pochybnosti, ktoré svedčia v prospech žalobcu, dostatočné na odôvodnenie konštatovania existencie porušenia, pokiaľ ide o Unipetrol.
67 Vzhľadom na všetky tieto prvky a v rámci ich celkového posúdenia sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď považovala Tavorex (a teda Unipetrol) za účastníka kartelu.
68 V dôsledku toho je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Unipetrolu, bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné dôvody uvádzané na podporu žaloby a najmä otázku vzťahov medzi osobami, ktoré sa dopustili porušenia, a sprostredkovateľmi v rámci porušení pravidiel hospodárskej súťaže.
O trovách
69 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Unipetrol navrhol zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka Unipetrolu a.s.
2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Dehousse | Wiszniewska‑Białecka | Wahl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011.
Podpisy