UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 10. novembra 2009

Vec F‑14/08 DEP

X

proti

Európskemu parlamentu

„Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet: Návrh na určenie výšky trov konania podaný X v súlade s článkom 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu Európskej únie v nadväznosti na uznesenie Súdu pre verejnú službu z 18. decembra 2008 (F‑14/08, X/Parlament, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000)

Rozhodnutie: Suma trov konania, ktoré sa majú X nahradiť vo veci F‑14/08, je stanovená na výšku 5 670 eur, pričom táto suma sa zvyšuje o úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia do dňa zaplatenia. Úroková sadzba, ktorá sa uplatní, sa vypočíta na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie platnej počas uvedeného obdobia, zvýšenej o dva percentuálne body tak, aby nepresiahla sadzbu 6 %, ktorú navrhuje žalobkyňa

Abstrakt

1.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

2.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

3.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Úroky z omeškania

1.      Z článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že nahraditeľné trovy konania sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli na účely konania na Súde pre verejnú službu a jednak na tie, ktoré boli na tieto účely nutné. Okrem toho prináleží žalobcovi, aby predložil doklady spôsobilé preukázať existenciu výdavkov, ktorých náhradu požaduje.

(pozri bod 21)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. novembra 2002, Spruyt/Komisia, T‑171/00 DEP, Zb. VS s. I‑A‑225, II‑1127, bod 22; 8. júla 2004, De Nicola/EIB, T‑7/98 DEP, T‑208/98 DEP a T‑109/99 DEP, Zb. VS s. I‑A‑219, II‑973, bod 42

Súd pre verejnú službu: 16. mája 2007, Chatziioannidou/Komisia, F‑100/05 DEP, Zb. VS s. I‑A‑1‑139, II‑A‑1‑759, bod 17

2.      Súd Spoločenstva nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Spoločenstva zobrať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

Pri neexistencii ustanovení Spoločenstva upravujúcich tarify musí súd Spoločenstva voľne posúdiť predmetné údaje pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Spoločenstva, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania. Voľná úvaha súdu Spoločenstva ho môže viesť k tomu, že stanoví nahraditeľné trovy konania na sumu nižšiu ako je suma, ktorú by bol účastník konania zaviazaný na ich náhradu, ochotný zaplatiť druhému účastníkovi konania.

(pozri body 22 a 23)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331, body 61 a 62

Súd prvého stupňa: Spruyt/Komisia, už citovaný, body 25 a 26; De Nicola/EIB, už citovaný, bod 32; 2. júna 2009, Sison/Rada, T‑47/03 DEP, Zb. s. II‑1483, bod 48

Súd pre verejnú službu: Chatziioannidou/Komisia, už citovaný, bod 20

3.      Žalobca má právo na úroky z omeškania zo sumy nahraditeľných trov konania stanovenej súdom, a to odo dňa doručenia uznesenia o určení výšky trov konania až do ich skutočného zaplatenia.

(pozri bod 38)