UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 3. septembra 2014 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Zápis chráneného zemepisného označenia – ,Edam Holland‘ – Nedostatok záujmu na konaní – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑112/11,
Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: M. Loschelder a V. Schoene, advokáti,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne G. von Rintelen a M. Vollkommer, neskôr G. von Rintelen a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels, J. Langer, M. Noort, B. Koopman a M. Bulterman, splnomocnení zástupcovia,
a
Nederlandse Zuivelorganisatie, so sídlom v Zoetermeeri (Holandsko), v zastúpení: P. van Ginneken, F. Gerritzen a C. van Veen, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 1121/2010 z 2. decembra 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Edam Holland (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 317, s. 14),
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 1. marca 2008 Komisia Európskych spoločenstiev uverejnila žiadosť o zápis do registra v zmysle článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 57, s. 39). Táto žiadosť o zápis do registra, ktorú podala Nederlandse Zuivelorganisatie (ďalej len „NZO“) a Komisii predložilo Holandské kráľovstvo, sa týkala zápisu chráneného zemepisného označenia (ďalej len „CHZO“) „edam holland“.
2 Dňa 26. júna 2008 podal žalobca, Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse eV, na nemeckých úradoch vyhlásenie o námietke proti zápisu dotknutého CHZO v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, s. 12).
3 Žalobca v tomto vyhlásení o námietke uviedol, že je profesijným združením výrobcov a distribútorov eidamu, ktorého členské podniky uviedli v roku 2007 na trh 141 385 ton eidamu (94 361 ton pochádzalo z ich vlastnej výroby). Žalobca na podporu svojej námietky uviedol najmä, že zápis názvu „edam holland“ bez výslovného spresnenia ohrozí používanie druhového názvu „edam“.
4 Dňa 18. júla 2008 podala Spolková republika Nemecko Komisii vyhlásenie o námietke proti zápisu predmetného CHZO. Námietka žalobcu z 26. júna 2008 (bod 2 vyššie) bola pripojená k vyhláseniu o námietke Spolkovej republiky Nemecko.
5 Dňa 21. októbra 2008 Komisia informovala Holandské kráľovstvo, že považuje námietku podanú Spolkovou republikou Nemecko za prípustnú. Komisia zároveň vyzvala Holandské kráľovstvo a Spolkovú republiku Nemecko, aby zahájili príslušné konzultácie s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle článku 7 ods. 5 nariadenia č. 510/2006.
6 Dňa 29. mája 2009 Holandské kráľovstvo oznámilo Komisii, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu, a to najmä so Spolkovou republikou Nemecko.
7 Dňa 2. decembra 2010 Komisia prijala nariadenie (EÚ) č. 1121/2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Edam Holland (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 317, s. 14, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Špecifikácia dotknutého CHZO stanovuje najmä, že syr „edam holland“ sa vyrába v Holandsku z kravského mlieka získavaného od holandských výrobcov mlieka (bod 4.2 špecifikácie).
Konanie a návrhy účastníkov konania
8 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. februára 2011 podal žalobca túto žalobu.
9 Rozhodnutím z 19. apríla 2011 bola vec pridelená prvej komore Všeobecného súdu.
10 Uznesením predsedu prvej komory Všeobecného súdu z 8. novembra 2011 bol Holandskému kráľovstvu a NZO povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Komisie.
11 Rozhodnutím z 31. januára 2013 bola vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi.
12 Keďže zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená.
13 Dňa 15. novembra 2013 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na niekoľko otázok. Účastníci konania sa mali vyjadriť predovšetkým k podmienke prípustnosti žaloby týkajúcej sa záujmu žalobcu na konaní. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách.
14 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
15 Komisia, Holandské kráľovstvo a NZO navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
16 Podľa článku 113 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže Všeobecný súd kedykoľvek aj bez návrhu, po vypočutí účastníkov konania, rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu. Všeobecný súd rozhodne v súlade s podmienkami stanovenými v článku 114 ods. 3 a 4 tohto rokovacieho poriadku.
17 V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že písomnosti v spise mu poskytujú dostatok informácií, a preto rozhodne bez ďalšieho konania.
18 Keďže žalobca je združením, na úvod treba uviesť, že podanie žaloby o neplatnosť je prípustné v zásade len vtedy, ak toto združenie môže uplatniť určité osobitné okolnosti najmä procesnej povahy, alebo ak by prípustnú žalobu mohli podať členovia, ktorých zastupuje, alebo niektorí z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, Zb. s. II‑2169, bod 50; uznesenie Súdu prvého stupňa z 29. apríla 1999, Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia, T‑78/98, Zb. s. II‑1377, bod 36, a uznesenie Všeobecného súdu zo 14. februára 2012, Federcoopesca a i./Komisia, T‑366/08, bod 34).
19 Komisia, Holandské kráľovstvo a NZO sa domnievajú, že žaloba je neprípustná z dôvodu nedostatku záujmu na konaní alebo aktívnej legitimácie žalobcu alebo jeho členov.
20 Žalobca tvrdí, že žaloba je prípustná. Po prvé uvádza, že pri neexistencii jasného spresnenia uvedeného v tejto súvislosti v napadnutom nariadení sa ochrana poskytovaná predmetnému CHZO vzťahuje na obe časti tvoriace chránené označenie, teda aj na výraz „edam“. Obchodné činnosti členov žalobcu sú teda ohrozené. Po druhé napadnuté nariadenie vytvára riziko, že niektoré obaly, na ktorých je uvedený výraz „edam“ použitý spolu s ilustráciami odkazujúcimi na Holandské kráľovstvo, možno považovať za balenia v rozpore s nariadením č. 510/2006. Po tretie žalobca upozorňuje na skutočnosť, že podniky pôsobiace v odvetví mlieka už nemôžu na účely výroby syra edam holland predávať mlieko vyrábané v Nemecku. Ide tak o prekážku v hospodárskych činnostiach členov žalobcu. Po štvrté žalobca uvádza vlastný záujem založený na skutočnosti, že v prejednávanej veci Komisia zamietla jeho námietku. Po piate žalobca v rámci svojej odpovede na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania tvrdí, že má záujem na konaní, keďže napadnuté rozhodnutie vystavuje jeho členov riziku stíhania za používanie pojmu „edam“ a výrobcovia oprávnení používať značku kvality vzťahujúcu sa na predmetné CHZO majú oproti jeho členom konkurenčnú výhodu.
21 Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť prípustná iba v prípade, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá túto žalobu podáva, má právny záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu. Tento záujem musí skutočne existovať a posudzuje sa ku dňu, keď bola žaloba podaná (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T‑141/03, Zb. s. II‑1197, bod 25, a z 20. septembra 2007, Salvat père & fils a i./Komisia, T‑136/05, Zb. s. II‑4063, bod 34).
22 Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie aktu spôsobilé vyvolať právne následky alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru).
23 Navyše prináleží žalobcovi, aby predložil dôkaz o svojom záujme na konaní (uznesenie predsedu druhej komory Súdneho dvora z 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, Zb. s. 2841, bod 8; uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2003, Schmitz‑Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T‑167/01, Zb. s. II‑1873, bod 58, a uznesenie Všeobecného súdu z 15. mája 2013, Post Invest Europe/Komisia, T‑413/12, bod 23).
24 Okrem toho treba tiež pripomenúť, že podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, musí fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotýkať, vyžaduje najmä, aby malo napadnuté opatrenie priame účinky na právnu situáciu jednotlivca.
25 Po prvé, pokiaľ ide o okolnosť uvedenú žalobcom, že činnosti jeho členov sú ohrozené, keďže výraz „edam“ už nebude možné voľne používať, treba uviesť, že článok 1 napadnutého nariadenia stanovuje:
„Označenie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sa zapisuje do registra.
Na území Únie sa môže názov ‚Edam‘ bez ohľadu na prvý odsek používať aj naďalej za predpokladu, že sa budú dodržiavať zásady a pravidlá jej právneho poriadku.“
26 Odôvodnenie 8 napadnutého nariadenia spresňuje, že „v súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia… č. 510/2006 sa môže výraz ,Edam‘ používať aj naďalej za predpokladu, že sa budú dodržiavať platné zásady a pravidlá právneho poriadku Únie“.
27 Článok 13 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 510/2006, na ktorý odkazuje odôvodnenie 8 napadnutého nariadenia, stanovuje, že „ak názov zapísaný v registri obsahuje názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý sa považuje za druhový, použitie takéhoto druhového názvu na vhodný poľnohospodársky výrobok alebo potravinu sa nepovažuje za rozporné s písm. a) alebo b) prvého pododseku“.
28 Bod 4.8 zhrnutia špecifikácie predmetného CHZO, uvedeného v prílohe k napadnutému nariadeniu, uvádza, že z použitia označenia „edam holland“ musí byť spotrebiteľom jasné, že edam holland je výrobok, ktorý sa líši od „všetkých ostatných syrov Edam“.
29 Z toho vyplýva, že napadnuté nariadenie jasne stanovuje, že označenie „edam“ sa môže používať aj naďalej, najmä pri uvádzaní syrov na trh, pod podmienkou dodržiavania platných zásad a pravidiel právneho poriadku Európskej únie.
30 Prípadné zrušenie napadnutého nariadenia by preto v tejto súvislosti neprinieslo členom žalobcu nijaký prospech (pozri v tomto zmysle, v súvislosti s iným CHZO, uznesenie Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia, už citované v bode 18 vyššie, bod 33). Naďalej budú môcť používať označenie „edam“ a v každom prípade budú musieť naďalej dodržiavať platné zásady a pravidlá právneho poriadku Únie.
31 Okrem toho ak teda napadnuté nariadenie stanovuje, že výraz „edam“ možno naďalej používať pri uvádzaní syrov na trh, uvedené nariadenie nemá priamy vplyv na právnu situáciu členov žalobcu (pozri v tomto zmysle, v súvislosti s iným CHZO, rozsudok Súdneho dvora z 2. júla 2009, Bavaria a Bavaria Italia, C‑343/07, Zb. s. I‑5491, body 41 až 45).
32 Pokiaľ ide o okolnosť, ktorú žalobca uviedol v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, že napadnuté nariadenie vystavuje jeho členov riziku stíhania za používanie výrazu „edam“, treba uviesť, že žalobca sa nemôže dovolávať budúcich a neistých udalostí na účely odôvodnenia svojho záujmu na zrušení napadnutého aktu (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 18. marca 2010, Forum 187/Komisia, T‑189/08, Zb. s. II‑1039, bod 84 a tam citovanú judikatúru).
33 Záujem na konaní je možné vyvodiť z existencie preukázaného rizika, že právna situácia žalobcu by bola dotknutá podaním žalôb na súde alebo že riziko podania žalôb na súd skutočne existuje ku dňu podania žaloby na súd Únie (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, Zb. s. II‑2935, bod 79 a tam citovanú judikatúru).
34 V prejednávanej veci stačí uviesť, že žalobca uvádza v tejto súvislosti len tvrdenia bez toho, aby predložil akýkoľvek dôkaz o tom, že uvádzané riziko je preukázané alebo skutočne existuje ku dňu podania žaloby. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.
35 Po druhé, pokiaľ ide o okolnosť, že napadnuté nariadenie vytvára riziko, že niektoré obaly, na ktorých je uvedený výraz „edam“ použitý spolu s ilustráciami odkazujúcimi na Holandské kráľovstvo, možno považovať za balenia v rozpore s nariadením č. 510/2006, žalobca aj v tomto prípade uvádza len tvrdenia, ktoré nemôžu preukázať, že uvádzané riziko je preukázané alebo skutočne existuje ku dňu podania žaloby.
36 Okrem toho právo Únie neumožňuje, aby označovanie potraviny etiketami mohlo zavádzať spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o pôvod alebo miesto pôvodu tejto potraviny [pozri v tejto súvislosti všeobecnú zásadu stanovenú v článku 16 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463); konkrétnejšie pozri tiež článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75)].
37 Žalobca napokon vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uznal, že cieľom ustanovení uvedených v bode 36 vyššie je „zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov najmä používaním výrazu ‚Edam‘ s odkazmi [na Holandsko]“.
38 Z toho vyplýva, že zrušenie napadnutého nariadenia by v tejto súvislosti neprinieslo členom žalobcu nijaký prospech, keďže takýmto zrušením by sa neodstránila povinnosť nezavádzať spotrebiteľov v súvislosti s pôvodom alebo miestom pôvodu potravín, ktorá už v práve Únie existuje (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o už existujúcu právnu povinnosť, uznesenie Súdu prvého stupňa z 3. júla 2007, Obec Champagne a i./Rada a Komisia, T‑212/02, Zb. s. II‑2017, bod 132).
39 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie, že hospodárske činnosti členov žalobcu sú narušené v rozsahu, v akom podniky pôsobiace v odvetví mlieka už nemôžu na účely výroby syra edam holland predávať mlieko vyrábané v Nemecku, toto tvrdenie je založené len na ničím nepodložených tvrdeniach. Žalobca v odpovedi na otázku položenú v tejto súvislosti v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania v podstate uznal, že aj keď jeho členovia skutočne predávali mlieko do Holandska, nebolo možné určiť, na čo bolo použité. Tvrdenie uvedené v tejto súvislosti nemá preto skutkový základ.
40 Pokiaľ ide o návrh žalobcu uvedený v rámci odpovede na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, podľa ktorého by Komisii a vedľajším účastníkom konania mala byť uložená povinnosť predložiť dôkaz o tom, že nemecké mlieko predávané do Holandska nebolo používané na výrobu eidamu, tento návrh treba zamietnuť, keďže je úlohou samotného žalobcu predložiť dôkaz o jeho záujme na konaní.
41 V každom prípade podľa článku 2 stanov žalobcu je jeho úlohou viesť a podporovať v záujme jeho členských podnikov, ktorí sú spracovateľmi mlieka a mliečnych výrobkov, sporové a nesporové konania týkajúce sa najmä námietok proti zápisu označení pôvodu do registra podľa pravidiel Únie. Bod 3 vnútorného rokovacieho poriadku žalobcu, ktorý bol prijatý v nadväznosti na uvedené stanovy, spresňuje, že žalobca „vstupuje do konania iba vtedy, keď jeho členovia podajú žiadosť o zápis do registra alebo o zamietnutie/odmietnutie zápisu do registra“. V prejednávanej veci je však nesporné, ako vyplýva z vyhlásenia o námietke podaného na nemeckých úradoch a zo žaloby podanej žalobcom na Všeobecný súd, že členovia žalobcu, ktorí podali žiadosti o zamietnutie alebo odmietnutie zápisu do registra prostredníctvom žalobcu, sú výrobcami alebo distribútormi eidamu. Výrobcovia mlieka, ktorí sú prípadne členmi žalobcu, nepodali v tejto súvislosti námietku proti zápisu dotknutého CHZO do registra. Z toho vyplýva, že žalobca v nijakom prípade nemôže vstúpiť do konania pred Všeobecným súdom na účely zastupovania záujmov niektorých svojich členov, ktorí nepodali žiadosť o zamietnutie alebo odmietnutie zápisu dotknutého CHZO do registra.
42 Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že má na veci vlastný záujem na základe skutočnosti, že Komisia v prejednávanej veci zamietla jeho námietku, toto tvrdenie vychádza z nesprávneho predpokladu. Z písomností založených do spisu predovšetkým jasne vyplýva, že Komisia uznala, že prípustnú námietku vzniesla iba Spolková republika Nemecko a nie žalobca (odôvodnenie 2 napadnutého nariadenia). Žalobca v rámci žaloby tento záver nespochybnil. Okrem toho Komisia vyzvala na príslušné konzultácie s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle článku 7 ods. 5 nariadenia č. 510/2010 iba Spolkovú republiku Nemecko, a nie žalobcu. Komisia teda neuznala žalobcu ako „zainteresovanú stranu“ v zmysle uvedeného článku. Žalobca v rámci žaloby tento záver nespochybnil. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca nemôže dovolávať skutočnosti, že Komisia v prejednávanej veci zamietla jeho námietku. Navyše je potrebné uviesť, že článok 7 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 510/2006 stanovuje, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú oprávnený záujem, so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte, môžu vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra podaním riadne odôvodneného vyhlásenia tomuto členskému štátu v lehote, ktorá umožní vzniesť námietku v súlade s odsekom 1 tohto článku. Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 510/2006 stanovuje najmä, že „ktorýkoľvek členský štát“ môže vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra zaslaním riadne odôvodneného vyhlásenia Komisii. Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo žalobca v podstate tvrdí vo svojich písomných podaniach, fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú oprávnený záujem, so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte, nemôžu podať námietku priamo Komisii (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2007, Honig‑Verband/Komisia, T‑35/06, Zb. s. II‑2865, bod 51).
43 Po piate, pokiaľ ide o skutočnosť uvedenú žalobcom v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, že výrobcovia, ktorí sú oprávnení používať značku kvality vzťahujúcu sa na predmetné CHZO, majú oproti jeho členom konkurenčnú výhodu, opäť ide len o ničím nepodložené tvrdenie. Žalobca predovšetkým nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by umožňoval domnievať sa, že výrobky jeho členov skutočne konkurujú výrobkom, ktoré môžu používať dotknuté CHZO, alebo že výrobky, ktoré žalobca považuje za konkurenčné, majú vďaka uvedenej značke kvality nutne konkurenčnú výhodu.
44 Okrem toho z nariadenia č. 510/2006 nemožno vyvodiť, že jeho cieľom bolo poskytnúť konkurenčnú výhodu výrobcom, ktorí môžu používať CHZO. Cieľom nariadenia č. 510/2006 bolo popri iných cieľoch predovšetkým zaviesť „spravodlivú hospodársku súťaž“ medzi výrobcami výrobkov s označeniami pôvodu (odôvodnenie 6 uvedeného nariadenia). Pri nedostatku konkrétnejších dôkazov treba preto tvrdenie žalobcu zamietnuť.
45 Navyše treba uviesť, že cieľom napadnutého nariadenia nie je odňať určité právo prináležiace členom žalobcu, ale priznať nové právo všetkým hospodárskym subjektom, vrátane členov žalobcu, ak o to majú záujem, ktorých výrobky spĺňajú podmienky špecifikácie stanovenej týmto nariadením. Okolnosť, ktorú uvádza žalobca, je teda čisto skutkovou okolnosťou, z ktorej nemožno vyvodiť existenciu akéhokoľvek nepriaznivého účinku napadnutého nariadenia na právnu situáciu členov žalobcu (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu z 15. októbra 2013, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, T‑13/12, vec v odvolacom konaní, body 38 a 39).
46 Okrem toho skutočnosť uvedená žalobcom nemôže s výnimkou osobitných okolností preukazovať, že je splnená podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti uvedených členov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7; uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. februára 1998, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./Komisia, T‑189/97, Zb. s. II‑335, bod 48, a uznesenie Všeobecného súdu z 21. septembra 2011, Etimine a Etiproducts/ECHA, T‑343/10, Zb. s. II‑6611, bod 41). Predmetné tvrdenie preto pri neexistencii osobitnej okolnosti uvedenej žalobcom neumožňuje domnievať sa, že členovia žalobcu sú napadnutým nariadením priamo dotknutí.
47 Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba žalobu zamietnuť ako neprípustnú.
O trovách
48 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal úspech vo veci, je opodstatnené ho okrem svojich vlastných trov konania zaviazať aj na náhradu trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi.
49 Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku. Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku NZO znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse eV znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie.
3. Holandské kráľovstvo a Nederlandse Zuivelorganisatie znášajú svoje vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 3. septembra 2014
E. Coulon | | S. Frimodt Nielsen |