ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 13. júna 2017 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva vyobrazujúci tri plechovky – Skorší dizajn – Dôvod výmazu – Osobitý charakter – Odlišný celkový dojem – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 – Skupina výrobkov predstavujúca jednotný predmet – Rozsah opisu zapísaného dizajnu Spoločenstva – Povinnosť odôvodnenia – Zámena účastníka konania“
Vo veci T‑9/15,
Ball Beverage Packaging Europe Ltd, so sídlom v Lutone (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: A. Renck, avocat, ktorej bolo povolené vstúpiť do konania namiesto spoločnosti Ball Europe GmbH,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Crown Hellas Can SA, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: N. Coulson a J. Koepp, solicitors,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 8. septembra 2014 (vec R 1408/2012‑3), týkajúcemu sa konania o výmaze medzi Crown Hellas Can a Ball Europe,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia E. Buttigieg (spravodajca) a L. Calvo‑Sotelo Ibáñez‑Martín,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. januára 2015,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 20. apríla 2015,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 16. apríla 2015,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2015,
so zreteľom na dupliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 14. októbra 2015,
so zreteľom na návrh na zámenu účastníka konania podľa článku 174 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu podaný do kancelárie Všeobecného súdu 27. októbra 2016 a pripomienky EUIPO a Ball Europe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. a 18. novembra 2016,
so zreteľom na článok 174 a článok 176 ods. 3 a 5 rokovacieho poriadku,
po pojednávaní z 28. októbra 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Ball Europe GmbH je majiteľkou dizajnu Spoločenstva zapísaného pod číslom 2309900006 24. septembra 2004 pre „plechovky [na nápoje]“. Sporný skorší dizajn vyzerá takto:
2 V rámci prihlášky na zápis sporného dizajnu na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) si Ball Europe uplatňovala právo prednosti k dvom nemeckým dizajnom z 27. marca 2004 a 27. apríla 2004.
3 Prihláška na zápis sporného dizajnu bola podaná v nemčine a Ball Europe uviedla angličtinu ako druhý jazyk v súlade s článkom 98 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).
4 V časti oficiálneho formulára prihlášky na zápis určenej na opis dizajnu, ktorého zápis sa žiada, napísala Ball Europe tento text v angličtine:
„Group of cans for drink, all having a sleek but high appearance with reduced neck, preferably made of thin sheet metal, especially for filling volumes of 250 ml, 300 ml or 330 ml, respectively.“ (Skupina plechoviek na nápoje, ktoré majú elegantnú, avšak vysokú vonkajšiu úpravu so zúženým hrdlom a prednostne sú vyrobené z tenkého kovového plechu, špeciálne na plnenie 250 ml, 300 ml alebo 330 ml.)
5 Vedľajší účastník konania, Crown Hellas Can SA, podal návrh na výmaz sporného dizajnu na EUIPO 14. februára 2011. Ako dôvod výmazu uviedol článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, keďže sporný dizajn nebol nový v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia a nemal osobitý charakter v zmysle článku 6 tohto nariadenia.
6 Vedľajší účastník konania predovšetkým tvrdil, že sporný dizajn bol zhodný s tromi nižšie zobrazenými plechovkami, ktoré boli sprístupnené verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti k spornému dizajnu:
7 Rozhodnutím z 8. júna 2012 zamietol výmazový odbor návrh na výmaz sporného dizajnu z dôvodu, že tento sporný dizajn spĺňal požiadavku novosti a osobitého charakteru.
8 Vedľajší účastník konania podal 30. júla 2012 odvolanie proti rozhodnutiu výmazového odboru na základe článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
9 Tretí odvolací senát EUIPO rozhodnutím z 8. septembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zrušil rozhodnutie výmazového odboru a nariadil výmaz sporného dizajnu z dôvodu, že nemal osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002. K novosti uvedeného dizajnu sa nevyjadril.
10 Odvolací senát preskúmal predmet ochrany sporného dizajnu a dospel k záveru, že tento pozostáva z vonkajšej úpravy jednotlivej plechovky vyobrazenej v troch rôznych veľkostiach. S odkazom na článok 98 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 odmietol zohľadniť opis sporného dizajnu v angličtine, ktorý sa nachádzal v prihláške, z dôvodu, že uvedený opis nebol podaný v jazyku prihlášky, ktorý si Ball Europe zvolila.
11 V rámci posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu dospel odvolací senát navyše v podstate k záveru, že rozdiely medzi sporným dizajnom a skoršími dizajnmi boli nepodstatné a nemali vplyv na celkový dojem, ktorý si vytvoril informovaný užívateľ, ktorý bol v prejednávanom prípade definovaný ako osoba, ktorá je v nápojovom priemysle zodpovedná za plnenie fliaš.
Návrhy účastníkov konania
12 Ball Europe navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal EUIPO a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.
13 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Ball Europe na náhradu trov konania.
14 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– potvrdil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Ball Europe na náhradu trov konania vynaložených v súvislosti s touto žalobou, v konaní pred výmazovým odborom a konaní pred odvolacím senátom.
Právny stav
15 Po vypočutí účastníkov konania treba podľa článku 176 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu povoliť vstup Ball Beverage Packaging Europe Ltd do konania namiesto spoločnosti Ball Europe.
16 Rovnako treba pripomenúť, že ak sa návrhu na zámenu účastníka konania vyhovie, musí právny nástupca na základe článku 176 ods. 5 rokovacieho poriadku prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase zámeny. Právny nástupca je viazaný podaniami účastníka konania, namiesto ktorého do konania vstúpil.
17 Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa, Ball Beverage Packaging Europe, dva žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 62 prvej vety nariadenia č. 6/2002 týkajúceho sa povinnosti odôvodnenia a po druhé na porušení ustanovení článku 25 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 6 uvedeného nariadenia.
18 V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní žalobkyňa v bode 21 žaloby tvrdí, že implicitne uviedla aj tretí žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia práva na obranu tým, že odvolací senát jej mal umožniť vyjadriť sa k otázke týkajúcej sa definície predmetu ochrany sporného dizajnu, čo je otázka, ktorá bola prvýkrát spomenutá v napadnutom rozhodnutí. EUIPO a vedľajší účastník konania spochybnili, že uvedený bod obsahuje samostatný právny dôvod založený na porušení práva na obranu, a tvrdia, že z dôvodu, že si tento bod takto nevyložili, nemohli k tomuto údajnému žalobnému dôvodu podať pripomienky.
19 V súlade s článkom 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 musí žaloba obsahovať predmet sporu a zhrnutie dôvodov, na ktorých je predmetný návrh založený.
20 Z judikatúry vyplýva, že zhrnutie vznesených dôvodov musí byť dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a aby Všeobecný súd mohol rozhodnúť o žalobe, prípadne bez toho, aby musel žiadať o ďalšie informácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2012, Insula/Komisia, T‑246/09, neuverejnený, EU:T:2012:287, bod 221 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že zmysel a rozsah dôvodu vzneseného na podporu žaloby musia zo žaloby vyplývať jednoznačne (rozsudok z 13. júna 2012, Insula/Komisia, T‑246/09, neuverejnený, EU:T:2012:287, bod 262).
21 V prejednávanom prípade uvádza žalobkyňa v žalobe jednoznačne dva dôvody uvedené v bode 17 vyššie. Navyše treba podotknúť, že v bode 21 žaloby vytýka žalobkyňa odvolaciemu senátu, že zmenil predmet ochrany sporného dizajnu „hoci taký návrh nebol podaný“. Navyše žalobkyňa v bode 19 žaloby dospela k záveru, že pripomienky odvolacieho senátu o spôsobilosti sporného dizajnu na zápis z hľadiska článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 nie sú relevantné, keďže účastníci konania sa nemohli k tejto problematike vyjadriť, ako to vyžaduje článok 62 druhá veta nariadenia č. 6/2002. Tieto tvrdenia však nemôžu viesť k záveru, že žalobkyňa uvádza samostatný žalobný dôvod založený na jej práve na obranu. Ako to na pojednávaní žalobkyňa pripustila, tento žalobný dôvod nebol ani výslovne vznesený, ani dostatočne rozvinutý. Ani štruktúra a nadpisy použité v žalobe, ani jej časť nazvaná „Zhrnutie dôvodov na podporu žaloby“, ani zvyšok jej obsahu nepreukazujú, že by žalobkyňa uviedla samostatný žalobný dôvod založený na porušení jej práva na obranu. Osobitne treba podotknúť, že body 19 a 21 žaloby sa nachádzajú pod názvom „Obiter dictum k článku 3 písm. a) nariadenia [č. 6/2002]“ a že z obsahu časti žaloby nachádzajúcej sa pod týmto názvom jasne vyplývajú dve tvrdenia, pričom prvé tvrdenie je založené na skutočnosti, že úvahy odvolacieho senátu týkajúce sa nespôsobilosti sporného dizajnu na zápis neboli relevantné a druhé tvrdenie je založené na skutočnosti, že odvolací senát nesprávne definoval predmet ochrany uvedeného dizajnu. Okrem toho ani EUIPO ani vedľajší účastník konania nepochopili, že vyššie uvedené tvrdenia nachádzajúce sa v bodoch 19 a 21 žaloby obsahovali žalobný dôvod založený na porušení práva na obranu a preto naň títo účastníci konania vo svojich písomných podaniach vôbec nereagovali.
22 Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že žalobný dôvod založený na porušení práva na obranu, údajne uvedený v žalobe, nespĺňa požiadavky stanovené článkom 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 tak, ako je vykladaný judikatúrou, a musí byť preto odmietnutý ako neprípustný.
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 62 prvej vety nariadenia č. 6/2002
23 Žalobkyňa tvrdí, že tvrdenie odvolacieho senátu nachádzajúce sa v bode 34 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého informovaný užívateľ pozná obvyklý obsah plechoviek na nápoje a nekladie dôraz na rozdiely v ich veľkostiach, je nedostatočne odôvodnené, pretože na jeho podporu nebol uvedený žiadny dôvod. Podľa žalobkyne bolo toto tvrdenie rozhodujúce pre štruktúru napadnutého rozhodnutia, pretože na základe neho odvolací senát nariadil výmaz sporného dizajnu, a preto nedostatok odôvodnenia v tejto súvislosti predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia stanovenú v článku 62 prvej vete nariadenia č. 6/2002.
24 Žalobkyňa na pojednávaní tiež odvolaciemu senátu vytkla, že „nezohľadnil“ článok v odbornom časopise a iné dokumenty predložené v správnom konaní preukazujúce význam, ktorý informovaný užívateľ pripisuje rozdielom vo veľkostiach plechoviek na nápoje. „Nezohľadnenie“ týchto dôkazov predstavuje tiež nedostatok odôvodnenia.
25 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.
26 Treba pripomenúť, že podľa článku 62 prvej vety nariadenia č. 6/2002 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia má rovnaký rozsah, ako vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorého treba jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu, a má dvojitý účinok, jednak aby mohli dotknuté osoby spoznať dôvody prijatého opatrenia a uplatniť na základe toho svoje práva, a jednak aby súd Európskej únie mohol uskutočniť svoje preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia. Od odvolacích senátov však nemožno požadovať, aby urobili podrobný výklad, ktorý by vyčerpávajúco jednotlivo rozoberal všetky úvahy vyjadrené účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania [rozsudky z 25. apríla 2013, Bell & Ross/ÚHVT – KIN (Puzdro náramkových hodiniek), T‑80/10, neuverejnený, EU:T:2013:214, bod 37 a z 18. novembra 2015, Liu/ÚHVT – DSN Marketing (Puzdro na prenosný počítač), T‑813/14, neuverejnený, EU:T:2015:868, bod 15].
27 Okrem toho treba pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ obsahujú tieto dôvody chyby, tieto majú vplyv na legálnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Puzdro náramkových hodiniek, T‑80/10, neuverejnený, EU:T:2013:214, bod 38 a citovanú judikatúru).
28 V prejednávanom prípade odvolací senát v bode 34 napadnutého rozhodnutia v kontexte posúdenia celkového dojmu, ktorý sporný dizajn vyvolá u informovaného užívateľa v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, uviedol:
„Rozdiely v rozmeroch, ktorých sa dovoláva majiteľ, nie sú viditeľné. Pomer výšky k šírke sa pri porovnávaných dizajnoch javí zhruba rovnaký. Aj v prípade, že by informovaný užívateľ vnímal rozdiely v rozmeroch, nemali by vplyv na celkový dojem. Ani vyobrazenie sporného [dizajnu] v troch rôznych veľkostiach neodôvodňuje relevantný rozdiel. Informovaný užívateľ pozná obvyklý obsah plechoviek na nápoje a v celkovom dojme nekladie dôraz na rozdiely v ich veľkostiach.“
29 Úvahy nachádzajúce sa v poslednej vete bodu 34 napadnutého rozhodnutia, vykladané tiež v kontexte tohto rozhodnutia, nie sú postihnuté vadou v odôvodnení.
30 Odvolací senát totiž v bode 25 napadnutého rozhodnutia definoval informovaného užívateľa ako osobu, ktorá je v nápojovom priemysle zodpovedná za plnenie fliaš a ktorá sa o relevantných ponukách dozvedá najmä prostredníctvom odborných časopisov.
31 Odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že obsah plechoviek na nápoje bežne nepresiahne 500 ml, že tento obsah zodpovedá obvyklým množstvám používaným v obchode pri predaji nápojov a že uvedený obsah ovplyvňuje veľkosť plechoviek.
32 Odvolací senát napokon v bode 37 napadnutého rozhodnutia spresnil, že ani konkrétne rozmery, ani obsah sa nevyvodzujú zo sporného dizajnu a že pre posúdenie osobitého charakteru je rozhodujúci len celkový dojem vyvolaný porovnávanými dizajnmi.
33 S prihliadnutím po prvé na konštatovanie štandardizácie, pokiaľ ide o obsah plechoviek na nápoje, po druhé na vyjadrenie, že obsah ovplyvňuje veľkosť plechoviek, po tretie vyjadrenie, že informovaný užívateľ bol v prejednávanom prípade definovaný ako osoba plniaca fľaše a po štvrté konštatovania, podľa ktorých sa ani konkrétne rozmery, ani obsah nevyvodzujú zo sporného dizajnu a podľa ktorých je relevantný len celkový dojem, je tvrdenie odvolacieho senátu nachádzajúce sa v poslednej vete bodu 34 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého informovaný užívateľ pozná obvyklý obsah plechoviek na nápoje a pri celkovom dojme nekladie dôraz na rozdiely v ich veľkostiach, z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
34 Navyše na rozdiel od názoru žalobkyne boli úvahy nachádzajúce sa v bode 34 napadnutého rozhodnutia všeobecné a neboli rozhodujúce pre záver, ku ktorému dospel odvolací senát. Tento záver bol založený na konštatovaní, podľa ktorého sa celkový dojem vyvolaný sporným dizajnom u informovaného užívateľa nelíšil od celkového dojmu vyvolaného u toho istého užívateľa skoršími dizajnmi, pričom odvolací senát na úvod predovšetkým konštatoval, že rozdiely v tvare hrdla a dna plechoviek boli nepodstatné (bod 33 napadnutého rozhodnutia), že rozdiely v rozmeroch uvedené žalobkyňou neboli viditeľné, že pomer výšky k šírke sa javí zhruba rovnaký (bod 34 napadnutého rozhodnutia) a že zo sporného dizajnu sa nevyvodzujú ani konkrétne rozmery, ani obsah (bod 37 napadnutého rozhodnutia).
35 V rozsahu, v akom žalobkyňa tiež tvrdí, že úvahy uvedené v bode 34 napadnutého rozhodnutia sú chybné, treba poznamenať, že táto výhrada sa netýka odôvodnenia, ale merita sporu a bude preskúmaná v rámci posúdenia druhého žalobného dôvodu.
36 Nakoniec treba zamietnuť výhradu žalobkyne vznesenú na pojednávaní týkajúcu sa toho, že odvolací senát „nezohľadnil“ určitý počet dokumentov predložených v správnom konaní (pozri bod 24 vyššie). Pokiaľ ide totiž o článok v odbornom časopise, ktorý bol dostatočne identifikovaný žalobkyňou v jej tvrdení, treba konštatovať, že odvolací senát výslovne tento článok zmieňuje v bode 6 druhej zarážke napadnutého rozhodnutia v rámci prezentácie tvrdení žalobkyne v správnom konaní. Okrem toho v rozsahu, v akom sa uvedený článok snaží zdôrazniť rozdiel v priemere medzi plechovkou „sleek“ (elegantná) uvedenou na trh žalobkyňou a predchádzajúcimi plechovkami, nebolo dodatočné rozobratie tohto článku nevyhnutné na účely odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím najmä na zistenie nachádzajúce sa v bode 34 uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého rozdiely v pomeroch medzi porovnávanými dizajnmi neboli viditeľné, a na zistenie nachádzajúce sa v bode 37 tohto rozhodnutia, podľa ktorého sa z napadnutého dizajnu nevyvodzujú ani konkrétne rozmery, ani obsah.
37 Na základe vyššie uvedených úvah tak treba tento žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení článku 25 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 6 nariadenia č. 6/2002
38 Tento žalobný dôvod sa v podstate delí na dve časti.
39 Prvá časť je založená na tom, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia rozsahu ochrany udelenej spornému dizajnu tým, že odmietol rozhodnúť, že dizajn predstavoval skupinu troch plechoviek rôznych veľkostí, a tým jednotný predmet.
40 Druhá časť je založená na tom, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu.
O prvej časti žalobného dôvodu založenej na nesprávnom posúdení rozsahu ochrany udelenej spornému dizajnu
41 Treba pripomenúť, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí najprv definoval predmet ochrany sporného dizajnu. V tomto kontexte spresnil, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 môže byť predmet dizajnu len jednotný predmet a že kombináciu viacerých výrobkov, ktoré medzi sebou nie sú prepojené, možno považovať za jeden predmet iba za podmienky, že tieto výrobky sú esteticky zladené, majú funkčný vzťah a zvyčajne sa predávajú ako jednotný výrobok. Ako príklad uviedol príbor pozostávajúci z noža, vidličky a lyžice a príklad sady pozostávajúcej zo šachovnice a šachových figúrok.
42 Odvolací senát v danom prípade vychádzal z toho, že sporný dizajn tieto podmienky nespĺňal a nemohol byť považovaný za jednotný predmet vo forme skupiny troch plechoviek, avšak na účely posúdenia jeho novosti a osobitého charakteru bolo treba vychádzať z vonkajšej úpravy jednotlivej plechovky vyobrazenej v troch rôznych veľkostiach.
43 Okrem toho odvolací senát na základe článku 98 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 odmietol zohľadniť opis sporného dizajnu v angličtine, ktorý sa nachádza v prihláške, z dôvodu, že tento opis nebol podaný v jazyku prihlášky, ktorý si žalobkyňa zvolila.
44 Žalobkyňa v súvislosti s analýzou dotknutého odvolacieho senátu uvádza tri výhrady.
45 Po prvé žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že odmietol ochranu sporného dizajnu ako skupiny plechoviek napriek skutočnosti, že tak bol zaregistrovaný.
46 Žalobkyňa po druhé spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého sporný dizajn nepredstavuje „výrobok“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002.
47 Žalobkyňa po tretie odvolaciemu senátu vytýka, že nezohľadnil opis sporného dizajnu v angličtine.
48 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú dôvodnosť týchto výhrad.
49 Pokiaľ ide o prvú výhradu žalobkyne, treba najprv preskúmať predpoklad jej tvrdenia, podľa ktorého bol sporný dizajn zapísaný ako skupina plechoviek. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že z korešpondencie, ktorú si vymenila s EUIPO v priebehu konania o zápise sporného dizajnu, vyplýva, že EUIPO akceptoval zápis tohto dizajnu ako skupiny plechoviek.
50 Ako vyplýva zo spisu, listom z 18. novembra 2004 informoval EUIPO žalobkyňu v priebehu konania o zápise, že sporný dizajn, ako je zobrazený v prihláške, obsahuje viac ako jeden dizajn. EUIPO vyzval žalobkyňu na nápravu týchto „nedostatkov“ do 18. januára 2005, pričom ak sa tak nestane, bude prihláška zamietnutá.
51 Listom zo 14. decembra 2004 žalobkyňa žiadala, aby námietka EUIPO bola stiahnutá v rozsahu, v akom tri plechovky vyobrazené v spornom dizajne tvorili skupinu a predstavovali tak jeden a ten istý dizajn.
52 Po tomto liste bol sporný dizajn nakoniec zapísaný ako „plechovky [na nápoje]“, ako vyplýva z osvedčenia o zápise.
53 Z týchto skutočností vyplýva, že je možné, že žiadosť žalobkyne týkajúca sa zápisu sporného dizajnu ako skupiny plechoviek bola zohľadnená, hoci to však nie je isté.
54 Avšak aj za predpokladu, že EUIPO v konaní o zápise rozhodol zapísať sporný dizajn ako skupinu plechoviek, tento postoj nezaväzuje odvolací senát v rámci preskúmania žiadosti o nariadenie výmazu uvedeného dizajnu.
55 Treba totiž spresniť, že konanie o zápise dizajnu spoločenstva zavedené nariadením č. 6/2002 pozostáva z rýchlej, nevyhnutne formálnej kontroly, ktorá – ako sa uvádza v odôvodnení 18 rovnakého nariadenia – nevyžaduje úplné preskúmanie, aby sa pred zápisom určilo, či dizajn spĺňa podmienky na získanie ochrany, a ktorá okrem toho na rozdiel od konania o zápise podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) neupravuje fázu umožňujúcu majiteľovi skoršieho zapísaného dizajnu podať proti zápisu námietku [rozsudky zo 16. februára 2012, Celaya Emparanza y Galdos International, C‑488/10, EU:C:2012:88, body 41 a 43, a z 27. júna 2013, Beifa Group/ÚHVT – Schwan‑Stabilo Schwanhäußer (Písacie potreby), T‑608/11, neuverejnený, EU:T:2013:334, bod 77].
56 V prejednávanom prípade mal odvolací senát preskúmať meritum zápisu sporného dizajnu na účely určenia, či tento spĺňa podmienku stanovenú v článku 6 nariadenia č. 6/2002 týkajúcu sa osobitého charakteru. V rámci tohto preskúmania mal odvolací senát posúdiť celkový dojem vyvolaný porovnávanými dizajnmi u informovaného užívateľa. Otázka definície predmetu ochrany sporného dizajnu bola predbežnou otázkou, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť, pretože nesporne súvisela s posúdením celkového dojmu a nakoniec s posúdením osobitého charakteru. Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom bola definícia predmetu ochrany sporného dizajnu súčasťou preskúmania merita zápisu uvedeného dizajnu, eventuálny postoj EUIPO k tejto otázke v správnom konaní nemôže byť záväzný pre odvolací senát s prihliadnutím na nevyhnutne formálnu a rýchlu kontrolu uskutočnenú EUIPO v rámci tohto konania o zápise.
57 Navyše treba podotknúť, že odmietnutie odvolacieho senátu definovať predmet ochrany sporného dizajnu ako skupinu plechoviek neviedlo k nezákonnému spochybneniu platnosti sporného dizajnu, ako to tvrdí žalobkyňa. Odvolací senát totiž v bode 19 napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na to, že sporný dizajn nespĺňa podmienky stanovené v článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 tým, že nepredstavuje jednotný predmet, správne spresnil, že v rozsahu, v akom vedľajší účastník konania neuplatnil ako dôvod výmazu článok 25 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002, nemôže táto skutočnosť [konkrétne, nesplnenie podmienok stanovených v článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002] odôvodniť výmaz sporného dizajnu.
58 Z toho vyplýva, že prvú výhradu žalobkyne treba zamietnuť ako neúčinnú, keďže aj keby EUIPO v konaní o zápise akceptoval zápis sporného dizajnu ako skupiny plechoviek, tento postoj nie je pre odvolací senát záväzný.
59 V rámci druhej výhrady vznesenej žalobkyňou treba posúdiť dôvodnosť toho, že odvolací senát zamietol definovať sporný dizajn ako skupinu plechoviek alebo inými slovami, vnímať tri plechovky rôznych veľkostí vyobrazené v spornom dizajne ako jednotný predmet. Záujem, ktorý pre žalobkyňu predstavuje definícia sporného dizajnu ako skupiny plechoviek, pozostáva zo skutočnosti, že skoršie dizajny uvedené vedľajším účastníkom konania nepredstavovali skupinu plechoviek, ale jedinú plechovku. Definícia sporného dizajnu ako skupiny plechoviek by preto predstavovala jeho odlišovací prvok vo vzťahu k predchádzajúcim dizajnom, ako to navyše uviedol výmazový odbor v bode 17 svojho rozhodnutia z 8. júna 2012.
60 Ako správne podotýka odvolací senát v bode 18 napadnutého rozhodnutia, predmet dizajnu môže byť len jednotný predmet, pričom článok 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 výslovne uvádza vonkajšiu úpravu „výrobku“. Odvolací senát navyše bez dopustenia sa pochybenia v bode 18 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že skupina výrobkov môže predstavovať „výrobok“ v zmysle uvedeného ustanovenia, ak sú esteticky zladené, majú funkčný vzťah a zvyčajne sa predávajú ako jednotný výrobok.
61 Vychádzajúc z týchto predpokladov, ktoré navyše nie sú účastníkmi konania spochybnené, dospel odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia k záveru, že sporný dizajn nespĺňa tri podmienky uvedené v bode 60 vyššie a že preto nemôže byť vnímaný ako jednotný predmet. Podľa neho v prípade, keď sa navrhne skupina plechoviek na nápoje, ide stále o plechovky rovnakej veľkosti, čo je pochopiteľné najmä s prihliadnutím na dopravu a skladovanie.
62 Záver odvolacieho senátu týkajúci sa neexistencie jednotného predmetu v prejednávanom prípade tiež nie je postihnutý vadou. Nezávisle od otázky týkajúcej sa spôsobu, akým sa plechovky na nápoje predávajú, je totiž zjavné, že tri plechovky vyobrazené v spornom dizajne nevykonávajú spoločnú funkciu v tom zmysle, v akom nevykonávajú funkciu, ktorá by nemohla byť vykonaná individuálne každou z nich, ako je to napríklad v prípade príboru alebo šachovnice a šachových figúrok, uvedenými odvolacím senátom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2013, Merlin a i./ÚHVT – Dusyma (Hra), T‑231/10, neuverejnený, EU:T:2013:560, bod 32].
63 Z úvah uvedených v bodoch 59 až 62 vyššie vyplýva, že druhú výhradu žalobkyne treba zamietnuť ako nedôvodnú.
64 Treba pripomenúť, že žalobkyňa odvolaciemu senátu v rámci tretej výhrady vytýka, že v bode 20 napadnutého rozhodnutia odmietol zohľadniť opis sporného dizajnu v angličtine z dôvodu, že nebol podaný v jazyku prihlášky, ktorý si zvolila, konkrétne v nemčine. Napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, pretože odvolací senát tým, že nezohľadnil tento opis, nepresne definoval sporný dizajn ako plechovku vyobrazenú individuálne v troch rôznych veľkostiach a nie ako skupinu plechoviek.
65 Túto výhradu žalobkyne treba zamietnuť ako neúčinnú.
66 Z článku 36 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 totiž vyplýva jednak, že úlohou opisu, ktorý môže byť obsiahnutý v prihláške dizajnu, je vysvetliť vyobrazenie alebo vzor a jednak z článku 36 ods. 6 uvedeného nariadenia, že tento opis nemá vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého. Článok 10 ods. 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah ochrany“ spresňuje, že rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn Spoločenstva, zahrňuje akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.
67 Z toho vyplýva, že opis eventuálne sa nachádzajúci v prihláške nemôže ovplyvniť posúdenia v merite týkajúce sa novosti a osobitého charakteru dotknutého dizajnu. Navyše to potvrdzuje článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2245/2002 z 21. októbra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 6/2002 (Ú. v. ES L 341, 2002, s. 28; Mim. vyd. 13/031, s. 14), ktorý predovšetkým stanovuje, že opis sa musí týkať iba tých charakteristických rysov, ktoré sa vyskytujú vo vyobrazeniach dizajnu alebo vzoru; nesmie obsahovať prehlásenie týkajúce sa údajnej novosti a ani osobitého charakteru dizajnu alebo jeho technickej hodnoty.
68 Z toho tiež vyplýva, že tento opis nemôže mať ani vplyv na otázku, aký je predmet ochrany sporného dizajnu, ktorý nesporne súvisí s posúdeniami týkajúcimi sa novosti a osobitého charakteru (pozri bod 56 vyššie).
69 Ako už bolo konštatované, odvolací senát bez dopustenia sa pochybenia definuje v prejednávanom prípade predmet ochrany sporného dizajnu ako pozostávajúci z formy individuálnej plechovky vyobrazenej v troch rôznych veľkostiach a odmietol definovať tento predmet ako skupinu plechoviek. S prihliadnutím na úvahy nachádzajúce sa v bodoch 66 až 68 vyššie z toho v každom prípade vyplýva, že ak by aj odvolací senát hypoteticky zohľadnil opis sporného dizajnu v angličtine, nemôže to viesť k spochybneniu definície predmetu ochrany sporného dizajnu, uskutočnenej odvolacím senátom. Tiež to nemôže viesť k spochybneniu zvyšku posúdení týkajúcich sa osobitého charakteru uskutočnených odvolacím senátom. V tomto zmysle treba túto výhradu žalobkyne zamietnuť ako neúčinnú.
70 V rozsahu, v akom žalobkyňa odvolaciemu senátu tiež implicitne vytýka, že nezohľadnil nemecké opisy dizajnov, pre ktoré sa žiadalo právo prednosti (pozri bod 2 vyššie), treba túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože neexistuje žiadne pravidlo práva, ktoré by v prejednávanom prípade zaväzovalo odvolací senát, aby uvedené opisy zohľadnil. V každom prípade je táto výhrada neúčinná z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 66 až 69 vyššie.
71 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy sa musí prvá časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť.
O druhej časti žalobného dôvodu založenej na nesprávnom posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu
72 Žalobkyňa v podstate proti záveru odvolacieho senátu uvádza dve výhrady týkajúce sa neexistencie osobitého charakteru sporného dizajnu.
73 Žalobkyňa po prvé spochybňuje konštatovanie odvolacieho senátu nachádzajúce sa v bode 34 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa pomer výšky k šírke (teda rozmery) pri porovnávaných dizajnoch javí zhruba rovnaký. Odvolací senát týmto konštatovaním ignoroval skutočnosť, že sporný dizajn predstavuje skupinu troch plechoviek rôznych rozmerov a je zjavné, že skoršie dizajny nemohli zároveň vyvolať rovnaký celkový dojem vo vzťahu ku každej z týchto troch plechoviek.
74 Žalobkyňa odvolaciemu senátu po druhé vytýka, že sa v bode 34 napadnutého rozhodnutia domnieval, že informovaný užívateľ nekladie dôraz na rozdiely vo veľkostiach plechoviek na nápoje, a že nezohľadnil znalosti tohto informovaného užívateľa.
75 Zo znenia článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že osobitý charakter sa v prípade zapísaného dizajnu Spoločenstva posúdi v závislosti od celkového dojmu, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa. Celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa musí odlišovať od celkového dojmu vyvolaného akýmkoľvek dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, alebo ak sa žiadalo o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
76 Vzbudený celkový dojem sa týka vizuálneho celkového dojmu vyvolaného viditeľnými charakteristikami dotknutého dizajnu. Toto konštatovanie vyplýva z článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002, ktorý definuje „dizajn“ ako „vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“. Toto konštatovanie tiež vyplýva z článku 10 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ktorý vo všetkých jazykových zneniach výslovne odkazuje na celkový dojem, ktorý, ako to potvrdil Všeobecný súd, môže byť len vizuálny [pozri rozsudok z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 50].
77 Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe tohto dizajnu.
78 V súlade s judikatúrou vyplýva osobitý charakter dizajnu z celkového dojmu rozdielu alebo absencie „déjà vu“ z pohľadu informovaného užívateľa vo vzťahu k existujúcim dizajnom bez zohľadnenia rozdielov, ktoré sú naďalej nedostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, hoci idú nad rámec nevýznamných detailov, avšak s prihliadnutím na rozdiely, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vznikli odlišné celkové dojmy [rozsudok zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (Skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 29, a z 29. októbra 2015, Roca Sanitario/ÚHVT – Villeroy & Boch (Jednopákový vodovodný kohútik), T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, bod 16].
79 Porovnanie celkových dojmov vyvolaných dizajnmi musí byť celkové a nemôže sa obmedziť na analytické porovnanie vyrátania podobností a rozdielov. Toto porovnanie sa musí týkať jedine prvkov, ktoré sú skutočne chránené, pričom sa nezohľadnia charakteristiky, na ktoré sa ochrana nevzťahuje (rozsudok zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 30).
80 Pri posúdení osobitého charakteru dizajnu treba tiež zohľadniť pohľad informovaného užívateľa. Podľa judikatúry sa pojem „informovaný užívateľ“ v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 netýka výrobcu ani predávajúceho výrobkov, v ktorých majú byť dotknuté dizajny stelesnené, alebo na ktorých majú byť použité. Informovaný užívateľ je osobitne obozretná osoba a má určitú znalosť o doterajšom stave v danej oblasti, t. j. o predošlých dizajnoch týkajúcich sa dotknutých výrobkov, ktoré boli sprístupnené ku dňu podania prihlášky napadnutého dizajnu alebo prípadne ku dňu uplatňovaného práva prednosti [rozsudky z 18. marca 2010, Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 62, a z 29. októbra 2015, Jednopákový vodovodný kohútik, T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, body 18 a 23).
81 Pokiaľ ide o úroveň pozornosti informovaného užívateľa, súd Únie spresnil, že hoci nie je informovaný užívateľ riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri jeho posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani odborníkom, ani „majstrom“ vo svojom odbore, schopným vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi kolidujúcimi dizajnmi existovať. Prívlastok „informovaný“ tak naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou znalosti, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59).
82 Zákonnosť napadnutého rozhodnutia teda treba preskúmať s prihliadnutím na tieto zásady.
83 Po prvé treba podotknúť, že odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia definoval informovaného užívateľa ako osobu, ktorá je v nápojovom priemysle zodpovedná za plnenie fliaš nápojmi a ktorá sa o relevantných ponukách dozvedá prostredníctvom odborných časopisov a katalógov a rovnako návštevou odborných výstav. Účastníci konania túto definíciu informovaného užívateľa nespochybnili a zo spisu nevyplýva, že by bola chybná.
84 Odvolací senát sa po druhé v bode 27 napadnutého rozhodnutia domnieval, že pokiaľ ide o plechovky na nápoje, miera tvorivej voľnosti pôvodcu je obmedzená iba v rozsahu, v akom sa valcovitý základ stanovil ako štandard a v akom kruhový tvar veka a dna nevyhnutne vyplýval z tohto základného tvaru. Navyše konštatoval, že obmedzenia, pokiaľ ide o veľkosť plechoviek, vyplývajú z obsahu, ktorý bežne nepresahuje 500 ml a zodpovedá obvyklým množstvám používaným v obchode pri predaji nápojov. Podľa neho neexistujú iné obmedzenia a žalobkyňa ani ďalšie neuviedla. V bode 27 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu je neobmedzená, pokiaľ ide o konfiguráciu formy valcovitého základu, hrdla plechovky a dna plechovky. Na podporu tohto záveru odkazuje na vyobrazenie plechovky používanej na pivo značky Heineken podané vedľajším účastníkom konania.
85 S týmito úvahami odvolacieho senátu, ktoré navyše neboli účastníkmi konania spochybnené, treba súhlasiť.
86 Po tretie vykonal odvolací senát porovnanie sporného dizajnu so skoršími dizajnmi.
87 V tomto kontexte odvolací senát v bode 29 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že sporný dizajn vyobrazuje tri plechovky na nápoje bez vytlačeného textu v čiernobielej farbe a z vyobrazenia nebolo možné jasne určiť, či plechovky mali veko. Odvolací senát správne dospel k záveru, že keďže porovnanie nemohlo vychádzať z charakteristík sprístupnených v spornom dizajne, netreba pri posúdení celkového dojmu zohľadniť konfiguráciu veka plechovky.
88 Odvolací senát v bode 32 sporného rozhodnutia správne konštatoval, že oba porovnávané dizajny vykazovali valcovitú plechovku s hladkými stenami, ktorá bola mierne zúžená smerom k dnu, ako aj k veku, pričom priemer dna a hrdla plechovky bol o niečo menší.
89 Odvolací senát sa v bode 33 napadnutého rozhodnutia domnieval, že rozdiely v koncepcii hrdla a dna plechovky uvedené žalobkyňou boli prinajmenšom nepodstatné a okom neviditeľné. Podľa neho aj v rozsahu, v akom boli porovnávané dizajny v koncepcii profilu dna rozdielne, boli tieto bez následkov na celkový dojem.
90 Odvolací senát v bode 34 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že rozdiely rozmerov plechoviek uvedené žalobkyňou neboli viditeľné a že pomer výšky k šírke sa pri porovnávaných dizajnoch javil zhruba rovnaký. Podľa jeho názoru aj za predpokladu, že by informovaný užívateľ vnímal v rozmeroch rozdiely, nemali by vplyv na celkový dojem. Navyše sa domnieval, že vyobrazenie troch veľkostí sporného dizajnu nepreukazuje existenciu relevantného rozdielu, keďže informovaný užívateľ poznal obvyklý obsah plechoviek na nápoje a pri celkovom dojme nekládol dôraz na rozdiel v ich veľkostiach.
91 Odvolací senát preto v bode 35 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že sporný dizajn nemal osobitý charakter.
92 Posúdenia a dotknutý záver odvolacieho senátu nie sú postihnuté vadou. Nie sú predovšetkým spochybnené dvoma výhradami uvedenými žalobkyňou.
93 Pokiaľ ide o prvú výhradu (pozri bod 73 vyššie), treba na úvod spresniť, že relevantné porovnanie nie je to, ktoré sa uskutoční medzi troma plechovkami, hoci rôznych veľkostí (rozumej obsahov) vyobrazených v spornom dizajne, ale porovnanie uskutočnené medzi týmito troma plechovkami a plechovkami vyobrazenými v skorších dizajnoch. Okrem toho treba uviesť, že toto porovnanie sa uskutočňuje medzi celkovým dojmom vyvolaným troma plechovkami vyobrazenými v spornom dizajne a celkovým dojmom vyvolaným plechovkami vyobrazenými v skorších dizajnoch a neuskutočňuje sa medzi izolovanými charakteristikami. Okrem toho treba konštatovať, že ani rozmery, ani konkrétny obsah sa nevyvodzuje z vyobrazenia plechoviek nachádzajúcich sa v spornom dizajne, ako to navyše správne poznamenáva odvolací senát v bode 37 napadnutého rozhodnutia.
94 V tomto kontexte je prvá výhrada žalobkyne neúčinná, pretože aj za predpokladu, že pomer výšky k šírke sa pri porovnávaných dizajnoch nebude javiť zhruba rovnaký, ako to potvrdil odvolací senát v bode 34 napadnutého rozhodnutia, táto okolnosť nepreukazuje rozdiel v celkovom dojme vyvolanom u informovaného užívateľa. Sám odvolací senát zdôraznil neúčinnosť tohto tvrdenia tým, že v bode 34 napadnutého rozhodnutia potvrdil, že aj v prípade, že by informovaný užívateľ vnímal rozdiely v rozmeroch (konkrétne pomery výšky k šírke), nemali by vplyv na celkový dojem. Toto tvrdenie treba schváliť s prihliadnutím najmä na úvahy odvolacieho senátu, ktoré nie sú postihnuté vadou, a sú uvedené v bodoch 32 a 33 napadnutého rozhodnutia.
95 Druhú výhradu žalobkyne (pozri bod 74 vyššie) treba tiež zamietnuť.
96 Bod 34 napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací senát potvrdzuje, že informovaný užívateľ pozná obvyklý obsah plechoviek na nápoje a pri celkovom dojme neprikladá dôležitosť rozdielom v ich veľkostiach, treba totiž chápať v súvislosti s bodom 27 uvedeného rozhodnutia, v ktorom odvolací senát potvrdzuje, pričom to nebolo spochybnené, že obsah plechoviek na nápoje, ktorý určuje ich veľkosť, obvykle nepresahuje 500 ml a zodpovedá obvyklým množstvám používaným v obchode pri predaji nápojov. Okrem toho treba pripomenúť, že kritérium určujúce posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu je celkový dojem, ktorý vyvolá u informovaného používateľa v porovnaní s celkovým dojmom, ktorý u neho vyvolajú predchádzajúce dizajny a že tento celkový dojem vyplýva zo súboru charakteristík dizajnu a nie z jednej izolovanej charakteristiky.
97 V tomto kontexte, s prihliadnutím na vysvetlivky odvolacieho senátu obsiahnuté v bode 27 napadnutého rozhodnutia, ale tiež z jeho vysvetliviek obsiahnutých v bodoch 32 a 33 uvedeného rozhodnutia, treba druhú výhradu žalobkyne zamietnuť. Totiž, hoci osoba plniaca fľaše, ktorá je v prejednávanom prípade informovaný užívateľ, zohľadní pri výkone svojej činnosti veľkosť plechovky, teda jej obsah, toto zohľadnenie neovplyvňuje v prejednávanom prípade porovnanie celkových dojmov vyvolaných porovnávanými dizajnmi s prihliadnutím na skutočnosť, že všetky plechovky vykazujú podobné charakteristiky, ako vyplýva z bodov 32 a 33 tohto rozhodnutia, a že obsahy plechoviek (ktoré ovplyvňujú ich veľkosť) sú v určitom rozsahu štandardizované, ako to vyplýva z bodu 27 toho istého rozhodnutia.
98 Na účely spochybnenia úvah odvolacieho senátu obsiahnutých v bode 34 napadnutého rozhodnutia sa žalobkyňa opiera najmä o článok v odbornom časopise. Tento článok podľa jej názoru preukazuje, že pred zavedením „plechovky sleek“ vyobrazenej v spornom dizajne existovala len „plechovka standard“ a „plechovka slim“ a že toto uvedenie na trh predstavuje inováciu. Uvedený článok tiež preukazuje, že veľkosť a tvar plechovky majú pre informovaného užívateľa osobitný význam.
99 Dotknutý článok opisuje genézu plechovky „sleek“ a uvádza rozdiel medzi priemerom tejto plechovky a priemerom plechoviek, ktoré už existovali na trhu, konkrétne plechovkami „standard“ a „slim“. Uvedený článok však nespochybňuje úvahu odvolacieho senátu nachádzajúcu sa v bode 34 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej informovaný užívateľ pozná obvyklý obsah plechoviek na nápoje a pri celkovom dojme neprikladá dôležitosť rozdielom v ich veľkostiach. Okrem toho, pokiaľ ide o to, že tento článok zdôrazňuje rozdiel v priemere, ktorý charakterizuje plechovku „sleek“ vo vzťahu k plechovkám „standard“ a „slim“, treba pripomenúť neúčinnosť prvej výhrady žalobkyne týkajúcej sa rozdielu v rozmeroch porovnávaných plechoviek (pozri bod 94 vyššie). Totiž aj za predpokladu, že uvedené plechovky majú rôzne priemery, čo navyše nevyplýva z ich vonkajšej úpravy, táto okolnosť nepreukazuje rozdiel v celkovom dojme vyvolanom u informovaného užívateľa. Nakoniec, pokiaľ ide o to, že žalobkyňa vo svojom tvrdení zdôrazňuje charakter „sleek“ plechoviek vyobrazených v spornom dizajne, tento charakter nemožno vyvodiť z vonkajšej úpravy týchto plechoviek a zodpovedá skôr konceptu, ktorý má marketingový cieľ, ako tiež vyplýva z dotknutého článku. Z toho vyplýva, že tento charakter „sleek“ tiež nepredstavuje charakteristiku, ktorá by sa mohla podieľať na vytvorení celkového dojmu u informovaného užívateľa.
100 Na základe vyššie uvedených úvah treba zamietnuť druhú časť tohto žalobného dôvodu a tým aj žalobný dôvod v celom rozsahu. Táto žaloba sa preto musí zamietnuť.
O trovách
101 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch a EUIPO a vedľajší účastník konania podali návrh v uvedenom zmysle, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
102 Okrem toho vedľajší účastník konania navrhoval, aby bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania, ktoré vynaložil v konaní pred výmazovým odborom a v konaní pred odvolacím senátom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred výmazovým odborom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2013, Puzdro náramkových hodiniek, T‑80/10, neuverejnený, EU:T:2013:214, bod 164). Z toho vyplýva, že návrhu vedľajšieho účastníka konania týkajúcemu sa trov, ktoré vynaložil v rámci konania pred EUIPO, možno vyhovieť iba pokiaľ ide o nevyhnutné náklady vynaložené pred odvolacím senátom.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Spoločnosti Ball Beverage Packaging Europe Ltd bolo povolené vstúpiť do konania namiesto spoločnosti Ball Europe GmbH ako žalobkyne.
2. Žaloba sa zamieta.
3. Ball Beverage Packaging Europe je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov nevyhnutne vynaložených spoločnosťou Crown Hellas Can SA na účely konania pred odvolacím senátom Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
Kanninen | Buttigieg | Calvo‑Sotelo Ibáñez‑Martín |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júna 2017.
Podpisy