ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 29. septembra 2021 (*)

„Poľnohospodárstvo – Nariadenie (EÚ) 2016/2031 – Ochranné opatrenia proti škodcom rastlín – Zoznam regulovaných nekaranténnych škodcov Únie – Prahová hodnota, od ktorej má výskyt regulovaného nekaranténneho škodcu Únie na rastlinách určených na výsadbu neprijateľný hospodársky vplyv – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/2072 – Profesijné združenia – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑116/20,

Società agricola Vivai Maiorana Ss, so sídlom v meste Curinga (Taliansko),

Confederazione Italiana Agricoltori – CIA, so sídlom v Ríme (Taliansko),

MIVA – Moltiplicatori Italiani Viticoli Associati, so sídlom v meste Faenza (Taliansko),

v zastúpení: E. Scoccini a G. Scoccini, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: B. Eggers a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Rada Európskej únie, v zastúpení: S. Emmerechts, A. Vitro a S. Barbagallo, splnomocnení zástupcovia,

a

Európsky parlament, v zastúpení: L. Knudsen a G. Mendola, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť častí A, B, C, F, I a J prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/2072 z 28. novembra 2019, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o ochranné opatrenia proti škodcom rastlín, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 690/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2019 (Ú. v. EÚ L 319, 2019, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudcovia D. Gratsias (spravodajca) a M. Kănčeva,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júna 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Účelom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 2016, s. 4), je stanoviť opatrenia na určenie rizík pre zdravie rastlín, ktoré predstavujú škodcovia ohrozujúci zdravie rastlín, a znížiť tieto riziká na prijateľnú úroveň.

2        Podľa článku 36 nariadenia 2016/2031 platí, že:

„Škodca je ‚regulovaný nekaranténny škodca Únie‘, ak spĺňa všetky tieto podmienky a je zapísaný v zozname uvedenom v článku 37:

a)      je stanovená jeho identita v súlade s oddielom 4 bodom 1 prílohy I;

b)      vyskytuje sa na území Únie;

c)      nejde o karanténneho škodcu Únie alebo o škodcu, na ktorého sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 ods. 1;

d)      prenáša sa najmä prostredníctvom špecifických rastlín na výsadbu v súlade s oddielom 4 bodom 2 prílohy I;

e)      jeho výskyt na týchto rastlinách na výsadbu má neprijateľný hospodársky vplyv, pokiaľ ide o plánované použitie týchto rastlín na výsadbu, v súlade s oddielom 4 bodom 3 prílohy I;

f)      sú k dispozícii uskutočniteľné a účinné opatrenia na zabránenie jeho výskytu na uvedených rastlinách na výsadbu.“

3        Článok 37 ods. 2 nariadenia 2016/2031 v podstate stanovuje, že Európska komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví zoznam regulovaných nekaranténnych škodcov Únie (ďalej len „RNKŠ“) a špecifických rastlín na výsadbu. Podľa článku 37 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2016/2031 „profesionálni prevádzkovatelia nesmú zavliecť [RNKŠ] na územie Únie na rastlinách na výsadbu, prostredníctvom ktorých sa prenáša, vymedzených v zozname uvedenom v odseku 2, ani nesmú premiestňovať uvedeného škodcu na tomto území“.

4        Článok 37 ods. 8 nariadenia 2016/2031 stanovuje, že ak je podmienka uvedená v článku 36 písm. e) toho istého nariadenia splnená iba vtedy, ak sa miera výskytu daného škodcu nachádza nad určitou prahovou hodnotou vyššou ako nula, v zozname uvedenom v článku 37 ods. 2 sa stanoví táto prahová hodnota s poznámkou, že zákaz uvedenia a premiestňovania stanovený v odseku 1 tohto článku sa uplatňuje len pri prekročení tejto prahovej hodnoty. Na to, aby Komisia stanovila túto prahovú hodnotu, je však podľa toho istého ustanovenia ešte potrebné, aby profesionálni prevádzkovatelia boli schopní zabezpečiť, že miera výskytu daného RNKŠ na týchto rastlinách určených na výsadbu neprekročí túto hranicu, a aby bolo možné overiť, či táto prahová hodnota nebola prekročená v dávkach predmetných rastlín na výsadbu.

5        Pojem „profesionálny prevádzkovateľ“ je definovaný v článku 2 bode 9 nariadenia 2016/2031 tak, že zahŕňa každú osobu, ktorá sa riadi verejným alebo súkromným právom a ktorá profesionálne vykonáva jednu alebo viaceré z týchto činností týkajúcich sa rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov a nesie za ne právnu zodpovednosť:

–        výsadba;

–        šľachtenie;

–        výroba vrátane pestovania, rozmnožovania a udržiavania;

–        uvedenie na územie Únie a premiestňovanie v rámci a z tohto územia;

–        sprístupnenie na trhu;

–        skladovanie, zber, odosielanie a spracúvanie.

6        Komisia prijala najmä na základe článku 37 ods. 2 nariadenia 2016/2031 (pozri bod 3 vyššie) vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2072 z 28. novembra 2019, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky vykonávania nariadenia 2016/2031, pokiaľ ide o ochranné opatrenia proti škodcom rastlín, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 690/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2019 (Ú. v. EÚ L 319, 2019, s. 1) (ďalej len „napadnuté vykonávacie nariadenie“).

7        Článok 5 napadnutého vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Zoznam [RNKŠ] a špecifických rastlín na výsadbu s kategóriami a prahovými hodnotami podľa článku 37 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 je stanovený v prílohe IV k tomuto nariadeniu. Tieto rastliny na výsadbu sa nesmú uvádzať do Únie ani premiestňovať v rámci Únie, ak sa miera výskytu RNKŠ alebo symptómy spôsobené týmito škodcami na týchto rastlinách na výsadbu nachádzajú nad uvedenými prahovými hodnotami.

Zákaz uvedenia a premiestňovania stanovený v prvom odseku sa uplatňuje len na kategórie rastlín na výsadbu podľa prílohy IV.“

8        Príloha IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu stanovuje zoznam RNKŠ týkajúci sa dvanástich konkrétnych rastlín. Predmetná príloha je teda rozdelená do dvanástich častí, a to od A po L, ktorými sú:

–        časť A, ktorá uvádza dve kombinácie RNKŠ a osiva krmovín,

–        časť B, ktorá uvádza dve kombinácie RNKŠ a osiva obilnín,

–        časť C, ktorá uvádza deväť kombinácií RNKŠ a množiteľského materiálu viniča,

–        časť F, ktorá uvádza trinásť kombinácií RNKŠ a osiva zelenín,

–        časť I, ktorá uvádza pätnásť kombinácií RNKŠ a množiteľského a sadivového materiálu zeleniny okrem osív;

–        časť J, ktorá uvádza 155 kombinácií RNKŠ a množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia.

9        Podľa týchto častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu Komisia stanovila prahovú hodnotu miery výskytu RNKŠ na 0 %, a to so štyrmi výnimkami.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

10      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2020 žalobkyne, spoločnosť Società agricola Vivai Maiorana Ss, združenia Confederazione Italiana Agricoltori – CIA (ďalej len „CIA“) a MIVA – Moltiplicatori Italiani Viticoli Associati (ďalej len „MIVA“), podali túto žalobu.

11      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 11. a 27. mája 2020 Európsky parlament a Rada Európskej únie požiadali o povolenie vstupu do prejednávaného konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutiami z 8. a 22. júla 2020 predsedníčka deviatej komory Všeobecného súdu vyhovela týmto návrhom na vstup vedľajších účastníkov do konania. Vedľajší účastníci konania podali svoje vyjadrenia a hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

12      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil časti A, B, C, F, I a J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu v rozsahu, v akom sa v týchto častiach stanovujú prahové hodnoty miery výskytu RNKŠ na dotknutých rastlinách,

–        rozhodol, že článok 36, článok 37 ods. 2 a oddiel 4 bod 3 prílohy I k nariadeniu 2016/2031 sú neplatné,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

13      Komisia, Parlament a Rada navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

14      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu tento súd položil žalobkyniam 8. februára a 30. apríla 2021 písomné otázky. Žalobkyne týmto opatreniam vyhoveli listami z 24. februára a 14. mája 2021. Listom zo 17. mája 2021 Komisia predložila svoje pripomienky k dôkazom, ktoré žalobkyne predložili 24. februára 2021.

15      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

16      Vzhľadom na to, že pôvodne ustanovený sudca spravodajca sa nemohol zúčastniť prejednávania veci, bola táto vec rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 8. júna 2021 pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v deviatej komore. Predsedníčka deviatej komory navyše rozhodnutím z 8. júna 2021 určila ďalšieho sudcu na doplnenie komory.

 Právny stav

17      Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody, ktoré sa zakladajú na:

–        porušení článku 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031, porušení zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia,

–        porušení Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „ITPGRFA“), ktorej uzavretie bolo v mene Európskeho spoločenstva schválené rozhodnutím Rady 2004/869/ES z 24. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 378, 2004, s. 1; Mim. vyd. L 378, 2004, s. 1),

–        porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 2018, s. 1),

–        nezlučiteľnosti sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu so spoločnou poľnohospodárskou politikou.

18      Pred spochybnením dôvodnosti žaloby Komisia vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby z hľadiska záujmu na konaní a aktívnej legitimácie žalobkýň, ako aj jasnosť uplatnených žalobných dôvodov. Parlament a Rada sa domnievajú, že z námietky nezákonnosti vznesenej proti nariadeniu 2016/2031 nevyplývajú s požadovanou jasnosťou dôvody, na ktorých sa zakladá, takže ju treba zamietnuť ako neprípustnú.

 O prípustnosti

 O aktívnej legitimácii

19      Komisia v prvom rade zdôrazňuje, že napadnuté vykonávacie nariadenie je regulačným aktom, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Z toho vyplýva, že na to, aby bola sporná žaloba prípustná, je potrebné, aby sa uvedené nariadenie priamo dotýkalo žalobkýň v zmysle posledného uvedeného ustanovenia.

20      To však nie je prípad spoločnosti Società agricola Vivai Maiorana, pestovateľky viniča a prvej uvedenej žalobkyne, keďže táto žalobkyňa netvrdí, že je profesionálnym prevádzkovateľom, ktorého sa týkajú časti A, B, F, I a J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Prvej žalobkyne sa teda ako pestovateľky viniča priamo dotýka len časť C uvedenej prílohy.

21      Pokiaľ ide o obe žalujúce združenia, teda CIA a MIVA, Komisia tvrdí, že majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého vykonávacieho nariadenia len v troch prípadoch: po prvé, ak im zákon výslovne priznáva takéto právo, po druhé, ak niektorí členovia, ktorých zastupujú, majú samostatnú aktívnu legitimáciu, alebo po tretie, ak môžu uplatňovať vlastný záujem.

22      Tieto žalobkyne však po prvé netvrdia, že v prejednávanej veci je splnená prvá z týchto hypotéz.

23      Po druhé žalujúce združenia nespresňujú, ktorí ich členovia predstavujú profesionálnych prevádzkovateľov pôsobiacich v oblasti výroby a obchodovania, pokiaľ ide o rastliny dotknuté časťami prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ktorých zrušenie navrhujú. Táto informácia nevyplýva zo stanov združení CIA a MIVA, ani ju nie je možné vyvodiť z dokumentov predložených v prílohe repliky. Keďže prvá uvedená žalobkyňa podala žalobu vo svojom vlastnom mene, MIVA nemôže založiť svoju aktívnu legitimáciu na skutočnosti, že žalobkyňa patrí medzi jej členov. Pokiaľ ide o prevádzkovateľov uvedených v odpovedi žalobkýň z 24. februára 2021, žalobkyne nepreukázali, že boli zapísané do úradného zoznamu podnikateľských subjektov, ktorý musia členské štáty viesť a aktualizovať v súlade s článkom 65 nariadenia 2016/2031. Okrem toho Komisia spochybňuje relevantnosť faktúr, ktoré žalobkyne predložili. V tejto súvislosti Komisia podľa profesionálneho prevádzkovateľa, o ktorého ide, tvrdí, že sa buď netýkajú rastlín uvedených v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, alebo že sa týkajú len niektorých z týchto rastlín, alebo že sa vzťahujú na dátum nasledujúci po podaní žaloby. Komisia dodáva, že pochybnosti, ktoré pretrvávajú v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobkýň, spôsobujú neistý rozsah žaloby a môžu zasahovať do jej práva na obhajobu.

24      Po tretie v rozsahu, v akom CIA uplatňuje svoj vlastný záujem s cieľom preukázať svoju aktívnu legitimáciu, Komisia zdôrazňuje, že časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ktorých zrušenie sa navrhuje, nemenia práva alebo povinnosti CIA ako združenia, takže predmetné časti prílohy sa CIA priamo nedotýkajú.

25      Žalobkyne samotné tiež zastávajú názor, že napadnuté vykonávacie nariadenie predstavuje regulačný akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ale domnievajú sa, že sa ich jeho ustanovenia priamo týkajú. V tejto súvislosti žalobkyne odpovedajú po prvé, že členovia združenia CIA sú prevádzkovateľmi, ktorí pokrývajú celé spektrum poľnohospodárskych činností, zatiaľ čo členovia združenia MIVA sú výlučne výrobcami množiteľského materiálu viniča. Z toho vyplýva, že všetci členovia žalujúcich združení majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu ako výrobcovia alebo nadobúdatelia osív uvedených v týchto častiach. V tejto súvislosti v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania žalujúce združenia predložili dôkazy, ktoré podľa nich preukazujú, že ich členom je aspoň jeden profesionálny prevádzkovateľ, ktorého činnosť patrí do častí A, B, C, F, I alebo J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu.

26      Vzhľadom na počet svojich členov je CIA okrem toho osobitne reprezentatívnym združením. V prejednávanej veci CIA zamýšľalo chrániť kolektívny záujem v súlade s cieľom stanoveným v jeho stanovách, ktorým je rozvoj a zhodnotenie vidieka, rozvoj poľnohospodárstva a podpora biodiverzity.

27      Na úvod treba pripomenúť, že napadnuté vykonávacie nariadenie bolo prijaté najmä na základe článku 37 ods. 2 nariadenia 2016/2031. V rozsahu, v akom má napadnuté vykonávacie nariadenie za cieľ vykonať toto posledné uvedené ustanovenie, je podľa jeho odôvodnení 2, 14 a 15 katalogizovať RNKŠ a osobitné kategórie rastlín určené na výsadbu, pričom stanovuje prahové hodnoty miery výskytu RNKŠ, ak sú na tento účel splnené podmienky (pozri body 3, 4 a 6 vyššie).

28      V tejto súvislosti príloha IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu obsahuje zoznam RNKŠ a konkrétnych rastlín na výsadbu spolu s určitými kategóriami a prahovými hodnotami. Podľa článku 5 napadnutého vykonávacieho nariadenia sa tieto rastliny na výsadbu nesmú uvádzať do Únie ani premiestňovať v rámci Únie, ak miera výskytu RNKŠ alebo symptómov spôsobených týmito škodcami na týchto rastlinách na výsadbu presahuje uvedené prahové hodnoty (pozri body 7 až 9 vyššie).

29      Ako tvrdia žalobkyne a Komisia (pozri body 19 a 25 vyššie), v tejto súvislosti platí, že napadnuté vykonávacie rozhodnutie ako akt so všeobecnou pôsobnosťou, ktorý nie je legislatívnym aktom, predstavuje regulačný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, T‑18/10, EU:T:2011:419, bod 56).

30      Okrem toho treba uviesť, ako tiež uvádzajú žalobkyne a Komisia, že sporné časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu v rozsahu, v akom stanovujú prahové hodnoty prítomnosti RNKŠ na rastlinách na výsadbu, nevyžadujú vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Navyše článok 5 tohto posledného uvedeného nariadenia stanovuje zákaz uvádzania do Únie a premiestňovania v jej rámci, ak miera výskytu RNKŠ alebo symptómov spôsobených RNKŠ na týchto rastlinách na výsadbu presahuje tieto prahové hodnoty, pričom tento zákaz tiež nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

31      V dôsledku toho na to, aby mali žalobkyne aktívnu legitimáciu, stačí preukázať, že sú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ priamo dotknuté ustanoveniami, ktorých zrušenia sa domáhajú.

32      Podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, ako je stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené dve kritériá. Na jednej strane napadnuté opatrenie musí mať priame účinky na právne postavenie jednotlivca. Na druhej strane toto opatrenie nesmie ponechávať žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 42 a citovanú judikatúru).

33      Komisia bez toho, aby samostatným podaním vzniesla námietku neprípustnosti, spochybňuje, že prvá podmienka, ktorá sa týka vplyvu na právne postavenie žalobkýň, je v prejednávanej veci splnená vo vzťahu ku všetkým žalobkyniam a pokiaľ ide o všetky sporné časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu (pozri body 19 až 24 vyššie).

34      Treba uviesť, že zákaz uvádzania rastlín na výsadbu do Únie a ich premiestňovania v jej rámci, ktorý vyplýva z článku 5 napadnutého vykonávacieho nariadenia v prípade, že miera výskytu RNKŠ alebo symptómov spôsobených RNKŠ presahuje tieto prahové hodnoty, sa týka priamo „profesionálnych prevádzkovateľov“ v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031 (pozri bod 5 vyššie). Podľa článku 37 ods. 1 nariadenia 2016/2031 sa totiž predmetný zákaz týka týchto prevádzkovateľov (pozri bod 3 vyššie). Tento zákaz neponecháva členským štátom zodpovedným za jeho vykonanie žiadnu voľnú úvahu. V dôsledku toho je právne postavenie profesionálneho prevádzkovateľa v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031, ktorý vykonáva svoje činnosti vo vzťahu ku kategórii rastlín, ktorých sa dotýka jedna alebo viaceré sporné časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, priamo ovplyvnené zákazom, ktorý stanovuje toto posledné uvedené nariadenie.

35      V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že nariadenie 2016/2031 rozlišuje medzi „profesionálnymi prevádzkovateľmi“ tak, ako sú definovaní v jeho článku 2 bode 9 na jednej strane, a „registrovanými prevádzkovateľmi“, ktorými sú podľa článku 2 bodu 10 toho istého nariadenia profesionálni prevádzkovatelia zaregistrovaní v súlade s článkom 65 tohto nariadenia. Toto posledné uvedené ustanovenie v podstate stanovuje, že príslušný vnútroštátny orgán vedie a aktualizuje register obsahujúci profesionálnych prevádzkovateľov, ktorí spĺňajú určité podmienky. Z článku 65 ods. 3 nariadenia 2016/2031 však vyplýva, že profesionálni prevádzkovatelia, ktorí spĺňajú určité kritériá týkajúce sa rizika spojeného so škodcami vyplývajúceho z rastlín, ktoré pestujú, nemusia byť zapísaní do predmetného registra.

36      V dôsledku toho sa zákaz uvádzania rastlín na výsadbu do Únie a ich premiestňovania v jej rámci v prípade, že miera výskytu RNKŠ alebo symptómov spôsobených RNKŠ presahuje prahové hodnoty, ktoré sú stanovené v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, týka profesionálnych prevádzkovateľov v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031, a nielen registrovaných prevádzkovateľov v zmysle článku 2 bodu 10 toho istého nariadenia. Argument Komisie založený na tom, že nie je isté, či sú prevádzkovatelia, ktorí sú členmi druhej a tretej žalobkyne, registrovanými prevádzkovateľmi, sa teda musí zamietnuť.

37      Po druhé podľa článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031 pojem „profesionálny prevádzkovateľ“ zahŕňa každú osobu, ktorá sa riadi verejným alebo súkromným právom a ktorá profesionálne vykonáva jednu alebo viaceré z týchto činností uvedených v bode 5 vyššie, ktoré súvisia najmä s rastlinami.

38      Pojem „rastliny“ je definovaný v článku 2 bode 1 nariadenia 2016/2031 tak, že zahŕňa živé rastliny a živé časti rastlín, ako sú okrem iného semená, plody, zelenina, hľuzy, očká, odrezky a vrúble.

39      Okrem toho z článku 37 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/2031 vyplýva, že zoznam RNKŠ a osobitných rastlín na výsadbu, ktorý Komisia vyhotovuje prostredníctvom vykonávacieho nariadenia, akým je napadnuté vykonávacie nariadenie, nezahŕňa nevyhnutne všetky rastliny určené na výsadbu, ale len rastliny určené na výsadbu „prostredníctvom ktorých sa prenáša[jú RNKŠ]“. Konkrétne, ako je uvedené v bode 8 vyššie, sa príloha IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu delí na dvanásť častí od A po L, z ktorých každá uvádza určitý počet kombinácií rastlín a RNKŠ.

40      Napríklad smernica Rady zo 14. júna 1966 o uvádzaní osiva krmovín na trh (66/401/EHS) (Ú. v. ES 125, 1966, s. 2298; Mim. vyd. 03/001, s. 55) katalogizuje v článku 2 ods. 1 písm. A) 87 typov alebo druhov krmovín. Časť A prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu s názvom „RNKŠ, pokiaľ ide o osivo krmovín“ však uvádza len druh lucerna (Medicago sativa L.), prostredníctvom ktorého sa prenášajú dva RNKŠ, ktoré sú v nej uvedené (Clavibacter michiganensis a Ditylenchus dipsaci).

41      Z toho vyplýva, že pojem „profesionálny prevádzkovateľ“ zahŕňa všetkých prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú jednu alebo viacero činností vymenovaných v článku 2 bode 9 nariadenia 2016/2031 a súvisia s „rastlinami“, ako sú definované v článku 2 bode 1 nariadenia 2016/2031 a katalogizované v každej zo smerníc týkajúcich sa obchodovania s nimi.

42      Je teda pravda, že zákaz, ktorý vyplýva z článku 5 napadnutého vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 37 ods. 1 nariadenia 2016/2031, uvádzať RNKŠ na územie Únie a premiestňovať ich v jej rámci sa z hľadiska vecnej pôsobnosti týka rastlín na výsadbu uvedených v prílohe IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Tento zákaz sa však z hľadiska osobnej pôsobnosti týka všetkých profesionálnych prevádzkovateľov v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031.

43      Týmto spôsobom chcel normotvorca obmedziť riziko šírenia RNKŠ nielen zo strany „registrovaných prevádzkovateľov“ alebo prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosti osobitne spojené s rastlinami uvedenými v prílohe IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ale zo strany akéhokoľvek profesionálneho prevádzkovateľa pôsobiaceho v oblasti rastlín, ktorý môže z tohto dôvodu vykonávať činnosti súvisiace s rastlinami, prostredníctvom ktorých sa prenášajú RNKŠ katalogizovaní v uvedenej prílohe IV.

44      Z toho vyplýva, že prístup Komisie, podľa ktorého dochádza len k účinkom na právne postavenie profesionálnych prevádzkovateľov, ktorí vykonávali činnosť len vo vzťahu k rastlinám uvedeným v sporných prílohách napadnutého vykonávacieho nariadenia, nemožno prijať. Okrem skutočnosti, že predmetný prístup naráža na uplatniteľné ustanovenia (pozri body 35 až 41 vyššie), vychádza z predpokladu, že zákaz, ktorý vyplýva z článku 5 napadnutého vykonávacieho nariadenia, neplatí pre všetkých profesionálnych prevádzkovateľov v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031, ale len pre tých, ktorí v minulosti vykonávali svoju činnosť vo vzťahu k rastlinám, prostredníctvom ktorých sa prenášajú RNKŠ. Prijatie tohto tvrdenia by však malo za následok vážne ohrozenie potrebného účinku politiky smerujúcej k predchádzaniu prenášania RNKŠ v Únii.

45      V tejto súvislosti treba konštatovať, že prvá uvedená žalobkyňa je ako podnik venujúci sa pestovaniu viniča, pôsobiaci v odvetví množiteľského materiálu viniča profesionálnym prevádzkovateľom v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031. Ako tvrdí Komisia, z tohto dôvodu má však na právne postavenie prvej žalobkyne účinky iba časť C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu týkajúca sa RNKŠ, pokiaľ ide o množiteľský materiál viniča. Preto má táto žalobkyňa aktívnu legitimáciu iba v rozsahu, v akom navrhuje zrušenie tejto časti napadnutého vykonávacieho nariadenia.

46      Pokiaľ ide o dve žalujúce združenia CIA a MIVA, treba pripomenúť, že združenie poverené ochranou kolektívnych záujmov svojich členov je oprávnené podať žalobu o neplatnosť vtedy, keď sú dotknuté jeho vlastné záujmy ako združenia, alebo vtedy, keď zastupuje záujmy svojich členov, ktorí by samotní boli aktívne legitimovaní (rozsudok z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 20).

47      Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, na ktorú sa odvoláva CIA (pozri bod 26 vyššie), treba konštatovať, ako uvádza Komisia, že sporné časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu nemenia práva alebo povinnosti tohto združenia ako takého, takže neovplyvňujú jeho právne postavenie. Z toho vyplýva, že CIA nemôže platne tvrdiť, že má aktívnu legitimáciu z dôvodu zásahu do jeho vlastných záujmov.

48      Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu osôb, ktoré CIA zastupuje, treba na úvod uviesť, že podľa článku 3 osemnástej zarážky jeho stanov je cieľom tohto združenia podpora záujmov jeho členov. Žalobkyne pripojili k replike zoznam obsahujúci mená a adresy 584 842 členov tohto združenia. V odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania (pozri bod 14 vyššie) žalobkyne predložili dôkazy spôsobilé preukázať, že ôsmi členovia združenia CIA sú profesionálnymi prevádzkovateľmi pôsobiacimi v odvetviach osiva krmovín, osiva obilnín, množiteľského materiálu viniča, osiva zelenín, množiteľského zeleninového materiálu a ovocných drevín. Týchto odvetví sa týkajú časti A, B, C, F, I a J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu.

49      Pokiaľ ide o MIVA, z článku 8 stanov tohto združenia vyplýva, že jeho členmi sú profesionálni prevádzkovatelia v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031, pokiaľ ide o množiteľský materiál viniča. To je určite prípad prvej žalobkyne. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť prípustnosť žaloby tak, ako ju podalo MIVA, keďže prvá žalobkyňa podala návrh vo svojom vlastnom mene (pozri v tomto smere rozsudok z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, body 25 až 27).

50      V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté 8. februára 2021 však žalobkyne predložili dôkazy spôsobilé preukázať, že traja členovia združenia MIVA, iní ako prvá žalobkyňa, sú profesionálnymi prevádzkovateľmi pôsobiacimi v odvetviach množiteľského materiálu viniča, množiteľského zeleninového materiálu a množiteľského materiálu ovocných drevín. Na tieto odvetvia sa vzťahujú časti C, I a J prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/2072. V tejto súvislosti treba dodať, že podľa článku 3 stanov združenia MIVA je jeho cieľom podpora záujmov týkajúcich sa činností jeho členov bez vylúčenia poľnohospodárskej činnosti týkajúcej sa iných rastlín, než je množiteľský materiál viniča.

51      Pokiaľ ide o argument Komisie, podľa ktorého niektoré faktúry predložené žalobkyňami obsahujú neskorší dátum ako dátum podania žaloby, nemožno ho prijať. Postavenie „profesionálneho prevádzkovateľa“ v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031 sa totiž zo svojej podstaty preukazuje prostredníctvom súboru súhlasných nepriamych dôkazov. Ak by sa totiž prijala logika Komisie, znamenalo by to, že postavenie profesionálneho prevádzkovateľa by mohli preukázať len dôkazy s dátumom zhodným s dňom, kedy bola žaloba podaná, pretože napríklad faktúry z obdobia pred týmto dátumom by neumožňovali vylúčiť, že predmetný prevádzkovateľ medzičasom prestal vykonávať činnosť týkajúcu sa dotknutých rastlín.

52      V prejednávanej veci však žalobkyne predložili viacero faktúr na nezanedbateľné sumy, z ktorých vyplýva, že ich emitenti, členovia žalujúcich združení, sú profesionálnymi prevádzkovateľmi v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia 2016/2031. Okrem toho, ako uviedli žalobkyne na pojednávaní, obchodovanie s rastlinami na výsadbu vyžaduje vykonanie celého súboru predchádzajúcich činností, ktoré v závislosti od rastliny, o ktorú ide, prebiehajú počas dlhšieho alebo kratšieho obdobia. Z toho vyplýva, že predloženie faktúr s neskorším dátumom ako dátum podania žaloby s cieľom preukázať, že členovia druhej a tretej žalobkyne majú postavenie profesionálnych prevádzkovateľov v zmysle vyššie uvedeného, nemôže samo osebe vylúčiť relevantnosť týchto dôkazov.

53      Napokon, keďže Komisia mohla účinne písomne a ústne predložiť svoje pripomienky ku všetkým dôkazom, ktoré žalobkyne predložili v súvislosti s ich aktívnou legitimáciou, nemožno konštatovať žiadne porušenie jej práva na obhajobu.

54      Z toho vyplýva, že žalobkyne preukázali aktívnu legitimáciu podľa nasledujúcich spresnení:

–        Prvá žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť časti C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu,

–        CIA má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť častí A, B, C, F, I a J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu,

–        MIVA má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť častí C, I a J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu.

 O záujme na konaní

55      Komisia tvrdí, že prípadné zrušenie častí A, B, C, F, I a J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu by spôsobilo neplatnosť prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ stanovených v predmetných častiach, takže na dotknuté rastliny by sa už nevzťahoval zákaz uvádzania do Únie a premiestňovania v jej rámci. Takéto zrušenie by však neovplyvnilo povinnosti sanácie, ktorú majú profesionálni prevádzkovatelia, tak ako vyplývajú z rôznych smerníc upravujúcich obchodovanie s tými istými rastlinami. Tieto smernice predstavujú samostatné akty, ktoré zohľadňujú iba prahové hodnoty prítomnosti RNKŠ stanovené spornými časťami prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Nemožno ich teda kvalifikovať ako vykonávacie akty napadnutého vykonávacieho nariadenia, ktorých platnosť by bola dotknutá v dôsledku jeho prípadného zrušenia. Z toho vyplýva, že aj keby žalobkyne dosiahli v prejednávanej veci požadované zrušenie, dotknutí profesionálni prevádzkovatelia by boli stále povinní dodržiavať pravidlá z oblasti zdravia rastlín stanovené uvedenými smernicami, tak pokiaľ ide o menej nákladnú sanáciu vo fáze výroby, ako aj vo fáze nevyhnutnej na obchodovanie s dotknutými rastlinami. Napokon, záujem žalobkýň spočívajúci v ochrane biodiverzity sa zakladá len na predpokladoch.

56      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech tomu, kto ju podal (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55 a citovanú judikatúru).

57      V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že žalobkyne by nemali z prípadného zrušenia sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu nijaký prospech, pretože takéto zrušenie by nezmenilo povinnosti sanácie dotknutých rastlín na výsadbu, ako vyplývajú z príslušných smerníc upravujúcich obchodovanie s uvedenými rastlinami.

58      Na účely posúdenia dôvodnosti tohto tvrdenia Komisie je potrebné uviesť základné prvky režimu Únie v oblasti zdravia rastlín týkajúce sa RNKŠ, ako vyplývajú z nariadenia 2016/2031, z napadnutého vykonávacieho nariadenia a zo smerníc upravujúcich obchodovanie s rastlinami dotknutými touto žalobou.

59      Konkrétne, ako vyplýva z článku 36 nariadenia 2016/2031, na jednej strane sú RNKŠ škodlivé organizmy nachádzajúce sa na území Únie, ktoré sa prenášajú najmä prostredníctvom určitých rastlín na výsadbu a ktorých výskyt na uvedených rastlinách má neprijateľný hospodársky vplyv na predpokladané využitie predmetných rastlín.

60      Podľa odôvodnenia 23 nariadenia 2016/2031 treba na účel obmedzenia miery výskytu RNKŠ zakázať uvádzanie týchto organizmov na územie Únie alebo ich premiestňovanie v jej rámci, pokiaľ výskyt týchto organizmov presahuje určitú prahovú hodnotu.

61      Ako bolo uvedené v bodoch 3 a 4 vyššie, Komisia zostavuje zoznam RNKŠ a konkrétnych rastlín na výsadbu, v prípade potreby doplnených o prahové hodnoty vyššie ako nula, od dosiahnutia ktorých má prítomnosť RNKŠ na rastlinách na výsadbu neprijateľný hospodársky vplyv. Tento zoznam je uvedený v prílohe IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu (pozri bod 8 vyššie).

62      Na druhej strane sú pravidlá upravujúce obchodovanie s každou rastlinou na výsadbu, ktorej sa týka časť prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, stanovené na základe smerníc. Súvislosť medzi RNKŠ uvedenými v každej spornej časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu a príslušnými smernicami o obchodovaní je uvedená v tejto tabuľke:

Časť prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu	Smernica o obchodovaní
Časť A RNKŠ, pokiaľ ide o osivo krmovín	Smernica 66/401
Časť B RNKŠ, pokiaľ ide o osivo obilnín	Smernica Rady zo 14. júna 1966 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín (66/402/EHS) (Ú. v. ES 125, 1966, s. 2309; Mim. vyd. 03/001, s. 66)
Časť C RNKŠ, pokiaľ ide o množiteľský materiál viniča	Smernica Rady z 9. apríla 1968 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča (68/193/EHS) (Ú. v. ES L 93, 1968, s. 15; Mim. vyd. 03/001, s. 123)
Časť F RNKŠ, pokiaľ ide o osivo zelenín	Smernica Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (Ú. v. ES 193, 2002, s. 33; Mim. vyd. 03/036, s. 313)
Časť I RNKŠ, pokiaľ ide o množiteľský a sadivový materiál zelenín okrem osív	Smernica Rady 2008/72/ES z 15. júla 2008 o uvádzaní množiteľského a sadivového zeleninového materiálu iného ako osivo na trh (Ú. v. EÚ L 205, 2008, s. 28) Smernica Komisie 93/61/EHS z 2. júla 1993, stanovujúca programy určujúce podmienky, ktoré musí spĺňať množiteľský a sadivový materiál zeleniny, iný ako osivá, podľa smernice Rady (EHS) č. 92/33 (Ú. v. ES L 250, 1993, s. 19; Mim. vyd. 03/015, s. 101)
Časť J RNKŠ, pokiaľ ide o množiteľský materiál ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia	Smernica Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (Ú. v. EÚ L 267, 2008, s. 8) Vykonávacia smernica Komisie 2014/98/EÚ z 15. októbra 2014, ktorou sa vykonáva smernica Rady 2008/90/ES, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na rod a druh ovocných drevín uvedených v prílohe I k smernici, ako aj osobitné požiadavky, ktoré majú spĺňať dodávatelia, a podrobné pravidlá týkajúce sa úradných kontrol (Ú. v. EÚ L 298, 2014, s. 22)

63      Smernice upravujúce obchodovanie stanovujú fytosanitárne opatrenia, ktoré sa musia prijať na účely riadenia rizika výskytu RNKŠ a na zabezpečenie toho, že rastliny, ktoré boli uvedené do Únie a ktoré sa pohybujú v jej rámci, spĺňajú požiadavky príslušnej časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, pokiaľ ide o mieru výskytu RNKŠ.

64      Po prijatí napadnutého vykonávacieho nariadenia tak boli smernice upravujúce obchodovanie s rastlinami zmenené vykonávacou smernicou Komisie (EÚ) 2020/177 z 11. februára 2020, ktorou sa menia smernice Rady 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 2002/55/ES, 2002/56/ES a 2002/57/ES, smernice Komisie 93/49/EHS a 93/61/EHS a vykonávacie smernice 2014/21/EÚ a 2014/98/EÚ, pokiaľ ide o škodcov rastlín na osivách a inom rastlinnom reprodukčnom materiáli (Ú. v. EÚ L 41, 2020, s. 1).

65      Konkrétne z odôvodnení 5, 6, 8, 10 až 12, 14 a 19 až 23 vykonávacej smernice 2020/177 vyplýva, že smernice upravujúce obchodovanie s dotknutými rastlinami prostredníctvom sporných častí napadnutého vykonávacieho nariadenia museli byť zmenené tak, aby stanovili opatrenia s cieľom dosiahnuť, aby rozmnožovací materiál rastlín patriaci do ich pôsobnosti spĺňal požiadavky týkajúce sa najmä RNKŠ stanovených v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Smernica 66/401 o uvádzaní osiva krmovín na trh predstavuje čiastočnú výnimku v tom zmysle, že bola zmenená s cieľom uviesť, že predmetné osivá musia spĺňať aj požiadavky týkajúce sa RNKŠ stanovené podľa časti A prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu bez toho, aby stanovovala dodatočné požiadavky vo vzťahu k požiadavkám účinným pred prijatím vykonávacej smernice 2020/177.

66      Tento systematický vzťah medzi napadnutým vykonávacím nariadením na jednej strane a smernicami upravujúcimi obchodovanie s rastlinami na výsadbu, ktoré patria do sporných častí prílohy IV k uvedenému nariadeniu na druhej strane, výslovne potvrdzuje Komisia v bodoch 24 až 27 vyjadrenia k žalobe a v bodoch 68 a 70 dupliky.

67      Ako uvádza Komisia, z týchto tvrdení vyplýva, že aj keď predmetné smernice nepredstavujú vykonávacie akty napadnutého vykonávacieho nariadenia, ukladajú hospodárskym subjektom povinnosti, ktoré zohľadňujú normy prítomnosti RNKŠ zavedené týmto posledným uvedeným nariadením, a ich cieľom je zabezpečiť, aby dotknutí prevádzkovatelia splnili uvedené normy. Tento záver platí aj pre smernicu 66/401, ktorá v súčasnosti stanovuje, že pestovanie krmovín a ich osív musí spĺňať aj požiadavky týkajúce sa prítomnosti RNKŠ stanovené podľa časti A prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, aj keď v tejto súvislosti nestanovila žiadne dodatočné opatrenia.

68      Komisia teda nemôže oprávnene tvrdiť, že prípadné zrušenie sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu nemôže v žiadnom prípade priniesť prospech prvej žalobkyni alebo členom združení CIA a MIVA. Vzhľadom na vnútorný súlad režimu ochrany zdravia rastlín Únie, ktorý sa vyznačuje systematickým vzťahom medzi napadnutým vykonávacím nariadením a smernicami upravujúcimi obchodovanie s rastlinami na výsadbu, by totiž v prípade čiastočného zrušenia uvedeného vykonávacieho nariadenia mohol byť normotvorca vedený k tomu, aby v závislosti od dôvodov zrušenia a opatrení, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 266 ZFEÚ, opätovne preskúmal predmetné smernice, ktoré by stratili svoju súčasnú právnu silu.

69      V dôsledku toho ustanovenia smerníc o obchodovaní s rastlinami na výsadbu nevyvracajú záujem žalobkýň na zrušení sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ktoré podľa spresnení uvedených v bodoch 34 až 54 vyššie majú priame účinky na ich právne postavenie. Z toho okrem iného vyplýva, že na účely prípustnosti žaloby z hľadiska záujmu na konaní nie je nevyhnutné, aby žalobkyne preukázali vlastný osobitný záujem na ochrane biodiverzity, takže tvrdenie Komisie založené na údajnej hypotetickej povahe takéhoto záujmu treba zamietnuť ako neúčinné.

 O jasnosti žaloby

70      Komisia podporovaná Parlamentom a Radou po prvé tvrdí, že zo zhrnutia dôvodov nevyplývajú právne normy, ktoré by boli v rozpore s článkom 36, článkom 37 ods. 2 a oddielom 4 bodom 3 prílohy I k nariadeniu 2016/2031 a ktorých porušenie by malo za následok neplatnosť týchto ustanovení v súlade s návrhmi žalobkýň. Po druhé Komisia uvádza, že žalobkyne predkladajú konkrétne tvrdenia umožňujúce pochopiť údajnú protiprávnosť len vo vzťahu k časti C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Naopak, návrh na zrušenie ostatných sporných častí prílohy IV k uvedenému nariadeniu sa zakladá len na všeobecných tvrdeniach, ktorým chýba presnosť požadovaná článkom 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a to aj pri zohľadnení vysvetlení uvedených v replike. Nariadenie 2016/2031 v každom prípade nie je postihnuté žiadnou z foriem protiprávnosti, o ktorých je možné sa domnievať, že voči nej boli vznesené.

71      Je síce pravda, že žaloba neobsahuje úvahy, ktoré by mohli podrobne odôvodniť údajnú protiprávnosť nariadenia 2016/2031, a že s výnimkou časti C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu neobsahuje konkrétnu analýzu týkajúcu sa sporných častí predmetnej prílohy. Okrem toho je tiež pravda, že viaceré tvrdenia žalobkýň sú uvedené vo forme záverov, ktorých súvislosť so spornými časťami prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu často nie je zjavná.

72      Žalobkyne však po prvé zahrnuli do repliky tvrdenia týkajúce sa niektorých sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, a to s výnimkou časti C. Tieto tvrdenia, ktoré patria do rámca žalobných dôvodov uvedených v žalobe, predstavujú ich prípustné doplnenie. Po druhé, hoci súvislosť medzi niektorými tvrdeniami uvedenými na podporu vznesených žalobných dôvodov nie je vždy zjavná, podrobná analýza právneho rámca ako celku umožňuje pochopiť rozsah výhrad, ktoré žalobkyne uvádzajú. Po tretie odkazy na údajné porušenie zásady proporcionality nariadením 2016/2031 umožňujú Všeobecnému súdu, aby vzhľadom na argumentáciu žalobkýň ako celok vykonal preskúmanie tohto nariadenia.

73      V dôsledku toho sa námietka neprípustnosti týkajúca sa jasnosti žaloby musí zamietnuť.

 O veci samej

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031, na porušení zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia

74      Žalobkyne pripomínajú, že podľa článku 36 nariadenia 2016/2031 môže byť škodca zaradený do zoznamu RNKŠ len vtedy, ak spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení. Medzi tieto podmienky patria tie, ktoré sa týkajú neprijateľného hospodárskeho vplyvu spôsobeného výskytom škodcu v zmysle oddielu 4 bodu 3 prílohy I k uvedenému nariadeniu, a toho, či sú k dispozícii uskutočniteľné a účinné opatrenia na zabránenie jeho výskytu na týchto rastlinách [článok 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031]. Prahové hodnoty stanovené podľa sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu však nie sú odôvodnené podrobnou analýzou hospodárskeho vplyvu, ktorý by mal výskyt RNKŠ na dotknutých rastlinách, ani sa nezakladajú na otázke, či sú k dispozícií uskutočniteľné a účinné opatrenia na zabránenie tomuto výskytu. Okrem toho stanovenie prahových hodnôt prítomnosti RNKŠ na 0 % by viedlo k povinnostiam sanácie z dôvodu ochrany zdravia rastlín prostredníctvom genetického výberu dotknutých odrôd, čo by zasa definitívne zničilo rôznorodosť odrôd „štandardnej“ kategórie, ktoré v súčasnosti nepodliehajú sanácii, a odstránilo by rozlišovanie medzi odrodami patriacimi do „štandardnej“ kategórie na jednej strane a tými, ktoré patria do „certifikovanej“ kategórie na druhej strane.

75      Napríklad prahové hodnoty stanovené podľa časti C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu by viedli k zákazu obchodovania v prípade 57,7 % odrôd viniča určených na výrobu vína zapísaných do talianskeho registra viníc, a to z dôvodu neexistencie klonov schopných zabezpečiť dodržanie nulovej prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ. Tento zákaz by aspoň na desaťročie znemožnil obnovenie alebo novú výsadbu pôvodných odrôd, na ktoré sa vzťahujú označenia pôvodu alebo zemepisné označenia, a mal by za následok radikálne zjednodušenie niektorých biotypov odrôd. Významné zníženie vnútroodrodovej biodiverzity by bolo predovšetkým výsledkom sanačných opatrení potrebných na boj proti vírusom, viroidom a chorobám spojeným s virózami. Tieto nepriaznivé účinky sa však nespájajú so žiadnou výhodou ani nezaručujú, že rastliny, ktoré prešli sanáciou, sa po výsadbe nenakazia prostredníctvom hmyzu prenášajúceho infekcie. Komisia však mala tieto účinky zohľadniť v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa neprijateľného hospodárskeho vplyvu RNKŠ na rastliny na výsadbu. Súčasná situácia naopak ukazuje, že výskyt RNKŠ, ktorých sa týkajú sporné častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, neovplyvnila rentabilitu dotknutých poľnohospodárskych podnikov, takže sa nemožno domnievať, že dôsledkom tohto výskytu bol akýkoľvek neprijateľný hospodársky vplyv v zmysle článku 36 písm. e) nariadenia 2016/2031.

76      Za týchto okolností treba konštatovať, že štúdia Organisation européenne et méditerranéenne pour la protection des plantes (Európska a stredomorská organizácia pre ochranu rastlín, ďalej len „OEPP“), z ktorej vychádzala Komisia pri prijímaní sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, vychádza z nesprávneho posúdenia a nedostatkov v tom zmysle, že dospela k záveru o stanovení prahovej hodnoty miery výskytu 0 % vo vzťahu k RNKŠ prítomným v Európe už veľmi dlho bez toho, aby boli spojené s nepriaznivým hospodárskym vplyvom.

77      Žalobkyne dodávajú, že uložená povinnosť sanácie zahŕňa náklady vo výške 120 000 eur na každú odrodu a desať rokov práce v špecializovaných zariadeniach bez perspektívy návratu týchto nákladov. Táto finančná záťaž je neúnosná, ak je obrábaná plocha menšia ako približne 1 000 hektárov na odrodu, čo je prípad pôvodných odrôd s obmedzeným rozšírením. V ojedinelých prípadoch, keď je predmetná sanácia hospodársky zaujímavá, zmenšuje genofond množenej odrody. Komisia však nezohľadnila tieto vplyvy pred stanovením prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ podľa sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, takže podmienka stanovená v článku 36 písm. f) nariadenia 2016/2031 nie je splnená.

78      V tejto súvislosti treba konštatovať, že skutočnosť, že články 36 a 37 nariadenia 2016/2031 nepredpisovali stanovenie hodnôt výskytu, ktoré by boli primerané riziku, ktoré RNKŠ predstavujú pre konkrétne územia na jednej strane, a na druhej strane nákladom na sanáciu, predstavuje porušenie zásady proporcionality a povinnosti chrániť jedinečnosť uvedených území.

79      Žalobkyne napokon tvrdia, že dôsledky stanovenia prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 % na biodiverzitu, ako aj na náklady sanácie prostredníctvom genetického výberu, ktorá sa v súčasnosti vyžaduje, by mali byť predmetom posúdenia vplyvu v súlade s medziinštitucionálnou dohodou medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1). Neexistencia takéhoto posúdenia spôsobuje, že sporné časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu nie sú dostatočne odôvodnené a že došlo k porušeniu zásady proporcionality.

80      Komisia spochybňuje tieto posúdenia.

81      V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia porušila článok 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031. Na podporu tohto záveru žalobkyne uvádzajú v podstate tri výhrady.

82      Prvá výhrada je založená na údajných nepriaznivých následkoch, ktoré má pre biodiverzitu stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 %. V rámci tejto výhrady žalobkyne tvrdia, že stanovenie uvedenej prahovej hodnoty miery výskytu na 0 % má za následok uloženie povinnosti sanácie prostredníctvom genetického výberu, čo výrazne znižuje rozmanitosť rastlín „štandardnej“ kategórie určených na výsadbu, ktoré sú pritom v súčasnosti veľmi početné. Táto okolnosť tiež spôsobuje koniec rozlišovania medzi kategóriami „štandardného“ a „certifikovaného“ materiálu (pozri bod 92 nižšie) a má negatívne následky pre odvetvie vinohradníctva. Podľa žalobkýň mala Komisia zohľadniť tieto skutočnosti s cieľom posúdiť, či minimálna prítomnosť RNKŠ na rastlinách na výsadbu mala neprijateľný hospodársky vplyv, a to podľa článku 36 písm. e) nariadenia 2016/2031, ale aj s cieľom overiť, či existovali uskutočniteľné a účinné opatrenia na zabránenie tomuto výskytu v súlade s článkom 36 písm. f) toho istého nariadenia. V tejto súvislosti žalobkyne dodávajú, že k prenosu RNKŠ môže dôjsť prostredníctvom hmyzu prenášajúceho infekcie a že posúdenie hospodárskeho vplyvu RNKŠ, ktoré vykonala OEPP, je nedostatočné (pozri body 74 až 76 vyššie).

83      Druhá výhrada je založená na tom, že Komisia nezohľadnila náklady na sanačné opatrenia, ktoré boli nevyhnutné v nadväznosti na stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu katalogizovaných RNKŠ na 0 %, čo predstavuje porušenie článku 36 písm. f) nariadenia 2016/2031 (pozri bod 77 vyššie). Okrem toho žalobkyne tvrdia, že pri umožnení takéhoto prístupu články 36 a 37 nariadenia 2016/2031 porušujú zásadu proporcionality a povinnosť „chrániť jedinečnosť územia“ (pozri bod 78 vyššie).

84      Tretia výhrada je založená na skutočnosti, že Komisia pred prijatím napadnutého vykonávacieho nariadenia nevykonala posúdenie sociálnych a hospodárskych vplyvov a vplyvu na životné prostredie. V tejto súvislosti žalobkyne tiež poukazujú na nedostatok odôvodnenia a porušenie zásady proporcionality (pozri bod 79 vyššie).

85      Všetky tieto výhrady sú založené na jedinom predpoklade. Ide o tvrdenie, podľa ktorého stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ katalogizovaných v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu na 0 % má za následok povinnosť sanácie rastlín na výsadbu, ktorých sa týkajú dotknuté časti, a to prostredníctvom genetického výberu. Táto povinnosť má podľa žalobkýň jednak nepriaznivé dôsledky pre biodiverzitu a jednak má za následok mimoriadne vysoké náklady na sanáciu pre profesionálnych prevádzkovateľov. Skutočnosť, že Komisia nezohľadnila tieto okolnosti pri stanovení prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ na rastlinách na výsadbu, predstavuje predovšetkým porušenie článku 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031. Ak by sa dospelo k záveru, že článok 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031 nestanovoval povinnosť zohľadniť tieto okolností, toto ustanovenie by podľa žalobkýň porušilo zásadu proporcionality a povinnosť „ochrany jedinečnosti územia“.

86      Po prvé treba uviesť, ako je uvedené v odôvodnení 12 napadnutého vykonávacieho nariadenia, že OEPP prehodnotila škodcov, ktorí boli dovtedy vymenovaní jednak v smernici Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 169, 2000, s. 1; Mim. vyd. 03/029, s. 258), a jednak v smerniciach o obchodovaní s rastlinami na výsadbu.

87      Podľa odôvodnenia 13 napadnutého vykonávacieho nariadenia bolo toto prehodnotenie potrebné na aktualizáciu fytosanitárneho stavu týchto škodcov v súlade s najnovším technickým a vedeckým vývojom, ako aj na posúdenie, či sú dodržané príslušné podmienky stanovené v článku 36 nariadenia (EÚ) 2016/2031 vzhľadom na územie Únie a kritériá v oddiele 4 prílohy I k uvedenému nariadeniu (pozri bod 2 vyššie).

88      Na konci tohto preskúmania sa dospelo k záveru, že niektorí škodcovia spĺňajú podmienky stanovené v článku 36 nariadenia 2016/2031, pokiaľ ide o územie Únie, a preto musia byť uvedení na zozname RNKŠ (odôvodnenie 14 napadnutého vykonávacieho nariadenia). Rovnako sa zohľadnili podmienky stanovené v článku 37 ods. 8 toho istého nariadenia, pokiaľ ide o prípadné stanovenie prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ vyšších ako 0 % (odôvodnenie 15 napadnutého vykonávacieho nariadenia).

89      Tento postup viedol k prijatiu prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, ktorá stanovuje normy pre mieru výskytu RNKŠ na rastlinách na výsadbu, aby mohli byť tieto rastliny uvedené do Únie a premiestňované v jej rámci.

90      Po druhé tento žalobný dôvod spočíva v celom jeho rozsahu na nesprávnom posúdení povinností, ktoré dotknutým profesionálnym prevádzkovateľom vyplývajú z toho, že prahová hodnota miery výskytu RNKŠ katalogizovaných v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu bola stanovená na 0 %.

91      Konkrétne, ako bolo uvedené v bode 63 vyššie, smernice upravujúce obchodovanie s rastlinami na výsadbu stanovujú opatrenia, ktoré sa musia prijať na účely riadenia rizika a zabezpečenia toho, aby rastliny, ktoré boli uvedené do Únie a ktoré sa pohybujú v jej rámci, spĺňali požiadavky ustanovení relevantnej časti prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, pokiaľ ide o prítomnosť RNKŠ.

92      V tejto súvislosti niektoré z týchto smerníc rozdeľujú rastliny na výsadbu do kategórií. Napríklad smernica 68/193 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča, na ktorú žalobkyne sústredili svoju analýzu, rozdeľuje vo svojom článku 2 ods. 1 písm. D, E, F a G množiteľský materiál patriaci do jej pôsobnosti na „počiatočný“, „základný“, „certifikovaný“ a „štandardný“ materiál.

93      V tejto súvislosti ôsme odôvodnenie smernice 68/193 znelo takto:

„keďže by bolo žiaduce obmedziť obchodovanie na certifikovaný viničový rozmnožovací materiál získaný klonovou selekciou; keďže v súčasnej dobe nie je možné dosiahnuť tento cieľ, nakoľko požiadavky spoločenstva nie je možné v plnom rozsahu pokryť takýmto materiálom; keďže z tohto dôvodu obchodovanie so skontrolovaným štandardným materiálom, ktorý sa musí taktiež vyznačovať identitou a odrodovou čistotou, ale ktorý nie vždy ponúka tie isté garancie ako rozmnožovací materiál získaný klonovou selekciou, by malo byť povolené dočasne; keďže táto kategória by sa mala postupne zrušiť[.]“

94      Z článku 2 ods. 1 písm. G smernice 68/193, zmenenej vykonávacou smernicou 2020/177, ako aj z jej oddielu 8 bodu 6 písm. c) prílohy I pritom vyplýva, že so „štandardn[ou]“ kategóriou množiteľského materiálu viniča sa stále obchoduje (pozri bod 101 nižšie). Konkrétne tabuľka uvedená v časti C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu stanovuje prahovú hodnotu miery výskytu RNKŠ jednak pre „východiskový“, „základný“ a „certifikovaný“ množiteľský materiál a jednak prahovú hodnotu pre „základný [štandardný – neoficiálny preklad] materiál.

95      Žalobkyne sa domnievajú, že účinky spôsobené stanovením prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ na 0 % sa týkajú predovšetkým „štandardných“ kategórií rastlín na výsadbu. Podľa žalobkýň do tejto kategórie patria pôvodné materiály, s ktorými sa obchoduje obmedzene a v špecifických oblastiach.

96      Pokiaľ ide o účinky prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ, je nepochybne pravda, že smernice o obchodovaní, zmenené vykonávacou smernicou 2020/177 (pozri body 64 a 65 vyššie) stanovujú určité opatrenia sanácie množiteľského materiálu na tento účel. Ako však uvádza Komisia, žiadna z týchto smerníc neukladá dotknutým profesionálnym pestovateľom povinnosť vykonať sanáciu genetickým výberom, ktorá by mohla mať vplyv na biodiverzitu takými spôsobmi, aké opísali žalobkyne.

97      Konkrétnejšie:

–        smernica 66/401 o uvádzaní osiva krmovín na trh bola zmenená s cieľom stanoviť, že plodiny a osivo krmovín musia tiež spĺňať požiadavky týkajúce sa miery výskytu RNKŠ stanovené podľa časti A prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, aj keď v ňom nie sú stanovené žiadne dodatočné požiadavky pre konkrétne RNKŠ (pozri odôvodnenie 8, článok 1 a prílohu I k vykonávacej smernici 2020/177),

–        smernica 66/402 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín bola zmenená s cieľom stanoviť, že prítomnosť RNKŠ na plodinách a osive spĺňa požiadavky stanovené v časti B prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Okrem toho zmenená verzia tejto smernice spresňuje maximálny počet symptomatických rastlín spozorovaných pri prehliadke reprezentatívnej vzorky na to, aby sa plodiny považovali za „prakticky bez výskytu“ huby Gibberella fujikuroi Sawada [GIBBFU], ako to vyžaduje časť B prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu (pozri odôvodnenie 10, článok 2 a prílohu II k vykonávacej smernici 2020/177),

–        smernica 68/193 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča bola zmenená tak, že v podstate stanovila, že materské rastliny viniča aj vrúbľové škôlky musia byť vizuálne kontrolované a prípadne sa z nich majú vziať vzorky a majú sa analyzovať s cieľom ubezpečiť sa o tom, že sú prakticky bez výskytu RNKŠ uvedených v časti C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu. Ak sa zistí výskyt RNKŠ alebo s nimi súvisiacich symptómov, príloha I smernice 68/193, v znení zmien stanovuje, že sa v závislosti od RNKŠ a kategórie množiteľského materiálu prijmú opatrenia, ako sú odstránenie a zničenie dotknutých rastlín viniča, ich vylúčenie z rozmnožovania, ošetrenie horúcou vodou, bakteriálne ošetrenie, uchovávanie v zariadeniach zabezpečených proti hmyzu, primerané vrúbľovanie alebo fumigácia (pozri odôvodnenie 11, článok 3 a prílohu III k vykonávacej smernici 2020/177),

–        smernica 2002/55 o obchodovaní s osivom zelenín bola zmenená tak, aby stanovovala, že miera výskytu RNKŠ v osive zelenín nepresiahne príslušné prahové hodnoty stanovené v časti F prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, a to prinajmenšom na základe vizuálnej kontroly (pozri odôvodnenie 14, článok 6 a prílohu VI k vykonávacej smernici 2020/177),

–        smernica 93/61, ktorá upravuje obchodovanie s množiteľským a sadivovým materiálom zeleniny, iným ako osivá, bola zmenená tak, aby stanovovala, že miera výskytu RNKŠ na týchto rastlinách nepresiahne prahové hodnoty stanovené v časti I prílohe IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, a to prinajmenšom na základe vizuálnej kontroly (pozri odôvodnenie 12, článok 5 a prílohu V k vykonávacej smernici 2020/177),

–        vykonávacia smernica 2014/98, ktorá stanovuje osobitné ustanovenia, ktoré sa týkajú najmä obchodovania s množiteľským materiálom ovocných drevín a ovocnými drevinami určenými na produkciu ovocia bola zmenená tak, aby stanovovala, že o východiskových materských rastlinách, východiskovom materiáli, základných materských rastlinách, základnom materiáli, certifikovaných materských rastlinách a certifikovanom materiáli treba zistiť, že sú bez výskytu RNKŠ katalogizovaných v časti J prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu rozhodnutiu, a to aspoň prostredníctvom vizuálnej kontroly, a v prípade pochybností prostredníctvom odobratia a analýzy vzoriek. Ak sa zistí výskyt RNKŠ alebo s nimi súvisiacich symptómov, príloha IV vykonávacej smernice 2014/98, v znení zmien a doplnení stanovuje, že sa v závislosti od RNKŠ a kategórie množiteľského materiálu prijmú opatrenia, ako sú odstránenie a zničenie množiteľského materiálu a dotknutých rastlín, ako aj analýza reprezentatívnej vzorky asymptomatického množiteľského materiálu a rastlín (pozri odôvodnenia 19 až 23, článok 10 a prílohu X k vykonávacej smernici 2020/177).

98      Z týchto skutočností vyplýva, ako uvádza Komisia, že z prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ stanovených na základe sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu nepochybne vyplýva povinnosť prijať určité opatrenia spočívajúce vo vizuálnom pozorovaní rastlín, a v prípade výskytu symptómov RNKŠ v uplatnení vhodných hygienických opatrení alebo ošetrenia. Zo sporných ustanovení napadnutého vykonávacieho nariadenia ani zo smerníc o obchodovaní s dotknutými rastlinami však nevyplýva žiadna povinnosť profesionálnych prevádzkovateľov realizovať sanáciu genetickým výberom.

99      Žalobkyne sa okrem toho neodvolávajú na žiadne ustanovenie ukladajúce takúto povinnosť.

100    V tejto súvislosti sa treba sústrediť (pozri bod 75 vyššie) na údajné účinky, ktoré má časť C prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu na biodiverzitu množiteľského materiálu rastlín viniča nakazeného vírusmi, viroidmi alebo chorobami spojenými s virózami. Žalobkyne tvrdia, že v prípade, keď nie sú k dispozícii vhodné hygienické opatrenia alebo antivirálne prípravky, je sanáciu odrôd zasiahnutých týmito chorobami možné realizovať len spôsobmi, ako sú termoterapia, pestovanie apikálneho meristému alebo somatická embryogénéza, ktoré podľa nich vedú k podstatnému zníženiu vnútroodrodovej biodiverzity.

101    Stačí však poznamenať, že podľa oddielu 2 bodov 2 a 3 prílohy I a oddielu 8 bodu 6 písm. c) smernice 68/193, zmenenej vykonávacou smernicou 2020/177, sa po vizuálnej prehliadke tolerujú symptómy týchto RNKŠ na maximálne 10 % rastlín viniča medzi materskými rastlinami viniča určenými na produkciu materiálu „štandardnej“ kategórie, pričom dotknuté rastliny viniča sa musia vylúčiť z rozmnožovania. Naopak, z oddielu 8 bodu 5 písm. c) tej istej prílohy k uvedenej smernici vyplýva, že „východiskový“, „základný“ a „certifikovaný“ množiteľský materiál (pozri bod 93 vyššie) podliehajú prísnejším normám, pokiaľ ide o predmetné symptómy, pričom ani v tomto prípade nestanovuje povinnosť genetického výberu.

102    Okrem toho žalobkyne netvrdia, že RNKŠ prirodzene postihujú všetok materiál „štandardnej“ kategórie, čo by znamenalo, že uplatnenie prahovej hodnoty miery výskytu 0 % by automaticky viedlo k povinnosti ich úplne vylúčiť z rozmnožovania. Samotné stanovenie hornej hranice 10 % v oddiele 8 bode 6 písm. c) prílohy I k smernici 68/193, zmenenej vykonávacou smernicou 2020/177 (pozri bod 101 vyššie), poukazuje skôr na opak.

103    V dôsledku toho, ako poznamenáva Komisia, nie je účelom ani účinkom časti C prílohy IV napadnutého vykonávacieho nariadenia uložiť profesionálnym prevádzkovateľom povinnosť uplatňovať metódy sanácie genetickým výberom, ako sú metódy uvedené v bode 100 vyššie, ani im zakázať obchodovať s množiteľským materiálom viniča patriaceho do „štandardnej“ kategórie.

104    V rovnakej súvislosti treba dodať, ako uvádza Komisia, že viaceré smernice upravujúce obchodovanie s rastlinami na výsadbu obsahujú odchylné ustanovenia, ktorých cieľom je práve podporiť genetickú rozmanitosť.

105    Ide najmä o:

–        článok 3 ods. 3 písm. c) smernice 68/193 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča,

–        článok 8 ods. 2 písm. c) smernice 2008/72 o uvádzaní množiteľského a sadivového zeleninového materiálu iného ako osivo na trh, a

–        článok 3 ods. 4 písm. c) smernice 2008/90 o obchodovaní s množiteľským materiálom ovocných drevín a ovocnými drevinami určenými na produkciu ovocia.

106    Cieľom týchto ustanovení je umožniť obchodovanie s určitým množstvom rastlín na výsadbu napriek tomu, že nespĺňajú príslušné fytosanitárne podmienky, pokiaľ má toto obchodovanie prispieť k zachovaniu genetickej rozmanitosti.

107    V tejto súvislosti treba odkázať aj na článok 44 ods. 2 písm. a) smernice 2002/55 o obchodovaní s osivom zelenín, na základe ktorého bola prijatá smernica Komisie 2009/145/ES z 26. novembra 2009, ktorou sa stanovujú určité výnimky pre schvaľovanie krajových odrôd a odrôd zeleniny, ktoré sa tradične pestovali v určitých oblastiach a regiónoch a sú ohrozené genetickou eróziou, a odrôd zeleniny, ktoré nemajú vlastnú hodnotu pre komerčné pestovanie plodín, ale sú vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach, a pre uvádzanie osiva týchto krajových odrôd a odrôd na trh (Ú. v. EÚ L 312, 2009, s. 44).

108    Argument žalobkýň založený na údajnej neúčinnosti stanovenia prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ na 0 % z dôvodu, že týchto škodcov môže prenášať hmyz, treba tiež zamietnuť. Ako totiž spresňuje Komisia, stanovenie, že všetok rastlinný materiál na výsadbu musí byť podľa ustanovení sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu bez výskytu RNKŠ, môže predchádzať šíreniu predmetných škodcov prostredníctvom hmyzu prenášajúceho infekcie.

109    Pokiaľ ide argument odvodený z údajne nedostatočnej analýzy hospodárskeho vplyvu RNKŠ, ktorú vykonala OEPP (pozri bod 76 vyššie), treba uviesť, že dlhoročné obchodovanie s množiteľským materiálom viniča „štandardnej“ kategórie nemôže poprieť existenciu neprijateľného ekonomického vplyvu na predpokladané využitie rastlín na výsadbu z dôvodu výskytu RNKŠ v zmysle článku 36 písm. e) nariadenia 2016/2031. Ako totiž vyplýva zo štúdie, ktorá obsahuje zhrnutie práce, ktorú vykonala OEPP, skutočnosť, že RNKŠ sa už nachádza na území Únie, znamená, že tento vplyv je možné konštatovať na základe podrobných informácií z prvej ruky, ktoré už sú k dispozícii.

110    V tejto súvislosti z toho tiež vyplýva, že vzhľadom na to, že na RNKŠ sa už vzťahujú systémy certifikácie obmedzujúce hospodársky vplyv ich prítomnosti, musí príslušná analýza zohľadniť vplyv, ku ktorému by došlo, ak by sa zrušili existujúce obmedzenia. Posúdenie hospodárskeho vplyvu tak bolo založené na informáciách poskytnutých vnútroštátnymi orgánmi na ochranu rastlín, ako aj dotknutými osobami, ktoré sa zúčastnili hodnotiaceho postupu.

111    V rozsahu, v ktorom sa analýza OEPP spochybňuje z dôvodu údajného opomenutia zohľadniť bezprostredný zánik množiteľského materiálu patriaceho do „štandardnej“ kategórie z dôvodu mimoriadne vysokých nákladov na sanáciu, toto tvrdenie treba zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 90 až 108 vyššie.

112    V dôsledku toho nie je potrebné vyhovieť návrhu žalobkýň na nariadenie vykonania dokazovania, spočívajúcemu v ustanovení znalca.

113    Z týchto posúdení vyplýva, že prvá výhrada žalobkýň založená na porušení článku 36 písm. e) a f) nariadenia 2016/2031 z dôvodu údajných nepriaznivých dôsledkov, ktoré by pre biodiverzitu malo stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 %, sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že predmetná prahová hodnota by ukladala zavedenie metód sanácie genetickým výberom rastlín na výsadbu. Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

114    Z dôvodu totožnosti odôvodnenia sa musí zamietnuť aj druhá výhrada založená na tom, že Komisia nezohľadnila náklady na sanačné opatrenia nevyhnutné v nadväznosti na stanovenie prahovej hodnoty prítomnosti katalogizovaných RNKŠ na 0 %, čo malo predstavovať porušenie článku 36 písm. f) nariadenia 2016/2031 (pozri bod 83 vyššie).

115    Na jednej strane sa totiž tvrdenia žalobkýň týkajúce sa údajne mimoriadne vysokých nákladov na sanačné opatrenia vyplývajúce zo stanovenia prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 % zakladajú aj na predpoklade, že predmetná sanácia musí prebiehať genetickým výberom. Ako však vyplýva z bodov 90 až 113 vyššie, tento predpoklad je nesprávny.

116    Na druhej strane, ako tvrdí Komisia, zo znenia článku 36 písm. e) a f) v spojení s článkom 37 ods. 8 nariadenia 2016/2031 vyplýva, že skutočnosť, že sú k dispozícii realizovateľné a účinné opatrenia na zabránenie výskytu škodcu na rastline na výsadbu, predstavuje podmienku na to, aby bol tento škodca zaradený do zoznamu RNKŠ, a netýka sa možnosti stanoviť prahovú hodnotu miery výskytu tohto škodcu vyššiu než na 0 %. Žalobkyne však nenavrhujú zrušenie sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu v rozsahu, v akom Komisia podľa nich zostavila zoznam RNKŠ, ale len v rozsahu, v akom dotknuté časti stanovili prahové hodnoty výskytu uvedených škodcov na 0 %.

117    Z chybnej povahy predpokladu, na ktorom sa zakladá prvá výhrada tohto žalobného dôvodu, tiež vyplýva, že námietka nezákonnosti vznesená voči článkom 36 a 37 nariadenia 2016/2031 sa musí zamietnuť. Na podporu uvedenej námietky totiž žalobkyne v podstate tvrdia, že tieto ustanovenia porušujú zásadu proporcionality, keďže nebránili Komisii v tom, aby stanovením prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 % uložila neprimerané povinnosti týkajúce sa sanácie prostredníctvom genetického výberu. Keďže však cieľom ani účinkom napadnutého vykonávacieho nariadenia nie je uloženie takýchto povinností, výhrada založená na tom, že predmetné ustanovenia nariadenia 2016/2031 porušujú zásadu proporcionality alebo porušujú akúkoľvek povinnosť „ochrany územia“, musí byť v každom prípade zamietnutá ako neúčinná (pozri bod 78 vyššie).

118    Pokiaľ ide o tretiu výhradu založenú na neexistencii posúdenia vplyvu (pozri bod 79 vyššie), tiež nemôže uspieť, keďže sa opiera o údajné škodlivé dôsledky na biodiverzitu a údajne mimoriadne vysoké náklady na sanačné opatrenia vykonávané prostredníctvom genetického výberu, ktoré údajne vznikli stanovením prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 %, avšak tieto tvrdenia sú nedôvodné (pozri body 90 až 113 vyššie).

119    Pokiaľ ide o argument založený na porušení povinnosti odôvodnenia, treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a súdu Únie vykonať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na znenie tohto aktu, ale aj vzhľadom na jeho kontext a všetky právne normy, ktoré upravujú dotknutú oblasť. V tejto poslednej uvedenej súvislosti platí, že ak ide, ako v danom prípade, o akt so všeobecnou pôsobnosťou, odôvodnenie sa môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a na druhej strane na uvedenie všeobecných cieľov, ktorých dosiahnutie sa navrhuje (rozsudok zo 7. septembra 2006, Španielsko/Komisia, C‑310/04, EU:C:2006:521, body 57 a 58).

120    Treba však konštatovať, že odôvodnenia 12 až 15 napadnutého vykonávacieho nariadenia (pozri body 86 až 88 vyššie) jasne uvádzajú kontext jeho prijatia a ciele, ktorých dosiahnutie sleduje. Navyše obsah vykonávacej smernice 2020/177 potvrdzuje skutočnosť, že sanitárne predpisy, ktoré odporúča OEPP v oblasti obchodovania s rastlinami na výsadbu v dôsledku stanovenia prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 %, neukladali povinnosť sanácie prostredníctvom genetického výberu. V dôsledku toho Komisia nemusela odôvodniť prijatie sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu vo vzťahu k nákladom na takéto metódy sanácie alebo k ich údajným dôsledkom na biodiverzitu.

121    Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení ITPGRFA

122    Žalobkyne tvrdia, že stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na 0 % v prípade pôvodných rastlinných odrôd porušuje článok 9 ods. 3 ITPGRFA. Toto ustanovenie podľa nich zaručuje poľnohospodárom právo zachovávať, využívať, vymieňať a predávať na farmách udržiavané semená a iný množiteľský materiál. Genetický výber stanovený spornými stranami prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu na účely sanácie však podľa žalobkýň ohrozuje zachovanie genofondu rastlinných zdrojov v tom zmysle, že práva, ktoré by mali mať poľnohospodári na základe uvedeného ustanovenia, by boli zbavené svojej podstaty.

123    Rovnako ako prvý žalobný dôvod, aj druhý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ katalogizovaných v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu na 0 % vedie k vzniku povinnosti sanácie rastlín na výsadbu, ktorých sa týkajú dotknuté časti, prostredníctvom genetického výberu. Tento žalobný dôvod sa preto musí z tohto dôvodu zamietnuť.

124    V každom prípade preskúmanie platnosti aktu práva Únie z hľadiska medzinárodnej zmluvy si vyžaduje najmä to, aby uplatňované ustanovenie obsahovalo jasnú a presnú povinnosť, ktorej splnenie alebo účinky nezávisia od vydania žiadneho ďalšieho aktu (rozsudok z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i., C‑366/10, EU:C:2011:864, bod 55).

125    V tejto súvislosti článok 9 medzinárodnej zmluvy stanovuje, že zmluvné strany by mali „primerane a tak, ako to zapadá do jej vnútroštátnej legislatívy“ prijímať opatrenia na ochranu a podporovanie práv farmárov.

126    Odsek 2 tohto článku najmä stanovuje, že v súlade so svojimi potrebami a prioritami by každá zmluvná strana mala „primerane a tak, ako to zapadá do jej vnútroštátnej legislatívy“ prijímať opatrenia na ochranu a podporovanie práv farmárov vrátane:

–        ochrany tradičných poznatkov dôležitých pre rastlinné genetické zdroje pre výživu a poľnohospodárstvo,

–        práva zúčastňovať sa na spravodlivom delení sa o výhody, ktoré vyplývajú z využívania rastlinných genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo, a

–        práva zúčastňovať sa na vnútroštátnej úrovni na rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa uchovávania a trvalo udržateľného využívania rastlinných genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo.

127    V tejto súvislosti článok 9 ods. 3 ITPGRFA, na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, stanovuje, že nič v tomto článku 9 sa nesmie interpretovať tak, že by obmedzovalo akékoľvek práva, ktoré majú farmári pri uchovávaní, využívaní, vymieňaní a predávaní na farme uchovávaných semien a množiteľského materiálu, „čo primerane podlieha vnútroštátnemu právu [a je primerané – neoficiálny preklad]“.

128    Je nepochybne pravda, že cieľom článku 9 ods. 3 ITPGRFA je vylúčiť, aby sa tento článok 9 vykladal tak, že obmedzuje práva zachovávať, využívať, vymieňať a predávať na farmách udržiavané semená a iný množiteľský materiál, ktoré môžu patriť poľnohospodárom. Tieto práva však nie sú zaručené článkom 9 ods. 3 ITPGRFA. Ako totiž výslovne stanovuje článok 9 ods. 3 ITPGRFA, tieto práva sa v rozsahu, v akom ich priznáva vnútroštátna právna úprava, vykonávajú s výhradou ustanovení tohto vnútroštátneho práva.

129    V dôsledku toho z článku 9 ods. 3 ITPGRFA nevyplýva pre Úniu žiadna povinnosť, takže zákonnosť nariadenia 2016/2031 alebo sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu nemožno v žiadnom prípade posudzovať z hľadiska tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Association Kokopelli, C–59/11, EU:C:2012:447, body 90 až 92).

130    Druhý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení nariadenia 2018/848

131    Žalobkyne uvádzajú, že stanovenie prahovej hodnoty miery výskytu RNKŠ na pôvodných odrodách rastlín na 0 % porušuje článok 13 nariadenia 2018/848. Na účely zachovania genetickej rozmanitosti rastlín toto ustanovenie umožňuje obchodovať s rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu bez toho, aby boli dodržané požiadavky na registráciu a certifikačné kategórie, ako sú kategórie „predzákladný“, „základný“ a „certifikovaný“ materiál, alebo požiadavky na iné kategórie, ktoré sú stanovené v smerniciach upravujúcich obchodovanie s rastlinami na výsadbu.

132    Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na to, že nariadenie 2018/848 má rovnakú právnu silu ako nariadenie 2016/2031, nemožno sa naň odvolávať na účely spochybnenia platnosti nariadenia 2016/2031. Tento žalobný dôvod teda možno chápať len tak, že sa týka výlučne napadnutého vykonávacieho nariadenia.

133    Je nepochybne pravda, že odôvodnenie 18 nariadenia 2018/848 odkazuje na potrebu klásť dôraz na agronomickú úžitkovosť, genetickú diverzitu, odolnosť voči chorobám, dĺžku života, prispôsobenie sa rôznej miestnej pôde a klimatickým podmienkam a na rešpektovanie prirodzených hraníc kríženia.

134    Podľa odôvodnenia 36 nariadenia 2018/848 platí, že z výskumu uskutočneného v Únii o rastlinnom množiteľskom materiáli, ktorý nespĺňa vymedzenie pojmu odroda, pokiaľ ide o ustálenosť, vyplýva, že by mohlo byť výhodné používať takýto rozmanitý materiál, najmä so zreteľom na ekologickú poľnohospodársku výrobu, a to napríklad na účely obmedzenia šírenia chorôb, zlepšenia odolnosti a zvýšenia biodiverzity.

135    V tejto súvislosti odôvodnenie 37 nariadenia 2018/848 uvádza, že rastlinný množiteľský materiál, ktorý nepatrí k odrode, ale skôr patrí ku skupine rastlín v rámci jedného botanického taxónu s vysokým stupňom genetickej a fenotypovej rozmanitosti medzi jednotlivými reprodukčnými jednotkami, mal byť k dispozícii na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Práve z tohto dôvodu normotvorca podľa toho istého odôvodnenia povolil prevádzkovateľom obchodovanie s rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu bez toho, aby museli byť dodržané požiadavky na registráciu a certifikačné kategórie, ako sú kategórie „predzákladný“, „základný“ a „certifikovaný“ materiál, alebo požiadavky na iné kategórie stanovené v smerniciach upravujúcich obchodovanie.

136    V tejto súvislosti článok 13 nariadenia 2018/848 znie takto:

„1. S rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu možno obchodovať bez toho, aby boli dodržané požiadavky na registráciu a certifikačné kategórie, ako sú kategórie predzákladný, základný a certifikovaný materiál, alebo požiadavky na iné kategórie, ktoré sú stanovené v smerniciach [66/401], [66/402], [68/193], 98/56/CE, 2002/53/CE, 2002/54/CE, [2002/55], 2002/56/CE, 2002/57/CE, [2008/72] a [2008/90] alebo v aktoch prijatých na základe týchto smerníc.

2. S rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu, ako sa uvádza v odseku 1, možno obchodovať potom, čo dodávateľ oznámi ekologický heterogénny materiál zodpovedným úradným orgánom, ktoré sú uvedené v smerniciach [66/401], [66/402], [68/193], 98/56/CE, 2002/53/CE, 2002/54/CE, [2002/55], 2002/56/CE, 2002/57/CE, [2008/72] a [2008/90]…“

137    Článok 13 ods. 2 nariadenia 2018/848 tiež stanovuje podstatný obsah oznámenia uvedeného v tom istom ustanovení, ako aj s tým súvisiace procesné pravidlá, zatiaľ čo odsek 3 toho istého článku splnomocňuje Komisiu stanoviť pravidlá upravujúce výrobu rastlinného množiteľského materiálu z ekologického heterogénneho materiálu konkrétnych rodov alebo druhov a pravidlá upravujúce obchodovanie s ním.

138    Článok 13 nariadenia 2018/848 teda namiesto toho, aby spochybnil zákonnosť stanovenia hraníc miery výskytu RNKŠ podľa sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu, umožňuje výnimočne a v prísne vymedzenom rámci obchodovať s rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu bez toho, aby boli dodržané požiadavky uvedené v smerniciach upravujúcich obchodovanie. Z toho vyplýva, že na toto ustanovenie sa nemožno odvolávať s cieľom spochybniť zákonnosť sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu v tom rozsahu, v ktorom boli podľa nich stanovené prahové hodnoty miery výskytu RNKŠ na rastlinách na výsadbu na 0 %.

139    Tretí žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nezlučiteľnosti sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu so spoločnou poľnohospodárskou politikou

140    Žalobkyne tvrdia, že stanovenie prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ na 0 % podľa sporných častí prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu:

–        z dôvodu povinnosti realizácie genetického výberu malého počtu druhov, ktorú táto smernica ukladá, znemožňuje splniť si povinnosť zabrániť zavedeniu nepôvodných druhov, stanovenú podľa osobitných ustanovení smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102),

–        je v rozpore s politikou ochrany voľne žijúcich rastlinných zdrojov zavedenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1),

–        narúša zásadu trvalo udržateľného rozvoja vidieka a zlepšovania rastlinnej biologickej diverzity, financovaných na základe nástrojov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487),

–        nie je v súlade po prvé s normami medzinárodného práva ani s právom Únie, ktorých účelom je zachovanie poľnohospodárskej biodiverzity, po druhé s normami práva Únie určenými na ochranu poloprirodzených biotopov a rozvoja vidieka a po tretie so smernicami upravujúcimi obchodovanie s osivom a množiteľským materiálom ovocných drevín.

141    Najprv treba uviesť, že vzhľadom na to, že nariadenie 2016/2031 má rovnakú právnu silu ako nariadenia uvedené v prvej až tretej zarážke bodu 140 vyššie, nemožno sa na účely spochybnenia jeho platnosti odvolávať na tieto nariadenia. Tento žalobný dôvod teda možno chápať len tak, že sa týka výlučne napadnutého vykonávacieho nariadenia.

142    Zo všetkých tvrdení uvedených na podporu tohto žalobného dôvodu však vyplýva, že sa tiež zakladá na predpoklade, že stanovenie prahových hodnôt miery výskytu RNKŠ katalogizovaných v sporných častiach prílohy IV k napadnutému vykonávaciemu nariadeniu na 0 % má za následok povinnosť sanácie rastlín na výsadbu, ktorých sa týkajú dotknuté časti, prostredníctvom genetického výberu, čo by údajne spôsobilo nepriaznivé dôsledky pre biodiverzitu. Ako však vyplýva z analýzy venovanej prvému žalobnému dôvodu (pozri body 90 až 113 vyššie), tento predpoklad je nesprávny.

143    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

144    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s návrhom tejto inštitúcie.

145    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania. Je teda opodstatnené rozhodnúť, že Parlament a Rada znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Società agricola Vivai Maiorana Ss, Confederazione Italiana Agricoltori – CIA a MIVA – Moltiplicatori Italiani Viticoli Associati znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.      Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.

Costeira Gratsias Kănčeva

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. septembra 2021.

Podpisy

*      Jazyk konania: taliančina.