Žaloba podaná 17. januára 2011 - Taliansko/Komisia
(vec T-44/11)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: L. Ventrella, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkyne
Čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 7555 zo 4. novembra 2010 oznámené 5. novembra 2010, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojich tvrdení uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.
1. Prvý žalobný dôvod spočíva na porušení formálnych náležitostí (článok 269 ZEÚ, predtým článok 253 ES) z dôvodu nedostatku odôvodnenia. Skreslenie skutkových okolností. Porušenie zásady proporcionality. Porušenie článku 24 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2799/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1255/1999, týkajúce sa poskytovania finančnej pomoci na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko určené na výkrm zvierat a na predaj takéhoto sušeného odstredeného mlieka (Ú. v. ES L 340, s. 3, Mim. vyd. 03/028, s. 110).
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia prijala isté finančné úpravy v oblasti sušeného odstredeného mlieka z dôvodu údajného nesprávneho uplatnenia zníženia pomoci a sankcií upravených v nariadení. Komisia osobitne na základe doslovného výkladu článku 24 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2799/1999, ktorý bol nesprávny a nerešpektoval ducha tejto právnej normy, tvrdila, že štvrťročná kontrola, ktorá bola uskutočnená týždeň po neštandartnom odobratí vzoriek, nebola osobitným šetrením upraveným v norme Spoločenstva a teda ho nemohla nahradiť. Okrem toho Komisia z nepodstatných osobitných prípadov vyvodila všeobecné závery o prípadných a úplne hypotetických nedostatkoch v oblasti sankcií spôsobených talianskym orgánom, a tým sa dopustila skreslenia skutkových okolností. Napokon keďže výška sankcií, ktoré údajne neboli uložené, je výrazne nižšia ako celková výška pokút, ktorými má byť sankcionované Taliansko zo strany Komisie, nie je jasné prečo boli uplatnené paušálne úpravy, ktoré sú v každom prípade neprimerané a mimoriadne vysoké. Z toho teda okrem zjavného nedostatku odôvodnenia vyplýva aj porušenie zásady proporcionality.
2. Druhý žalobný dôvod spočíva na porušení formálnych náležitostí (článok 269 ZEÚ, predtým článok 253 ES) z dôvodu nedostatku odôvodnenia. Porušenie zásady proporcionality. Porušenie článku 6 ods. 3 ZEÚ z dôvodu porušenia základných zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a zákazu retroaktivity základných noriem. Porušenie článku 32 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1). Porušenie zásady ne bis in idem.
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia po šetrení uskutočnenom v roku 2003 uplatnila vo vzťahu k členskému štátu úpravu za finančný rok 2009 v súvislosti s organizáciou systému spätného získavania prostriedkov od platobných orgánov, pričom táto úprava bola vypočítaná podľa hodnoty prípadov, ktoré vzhľadom na to, že o nich v príslušnom čase nerozhodla samotná Komisia podľa v tom čase platných ustanovení Spoločenstva, posúdila Komisia ako prípady spadajúce do pôsobnosti novej právnej úpravy, na ktoré sa vzťahuje pravidlo zvané 50-50 zavedené nariadením (ES) č. 1290/05. Dotknutá finančná úprava je nezákonná, keďže z nej pre členský štát vyplýva povinnosť zaplatiť 50 % dotknutej sumy, a to automaticky na základe článku 32 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1290/05 nezákonne uplatneného retroaktívnym spôsobom na šetrenie vymáhania dlhov, ktorého premetom bola najmä "situácia v rokoch 2002/2003", ako to výslovne pripustila samotná Komisia. Okrem toho, pokiaľ ide o prípady, ktoré boli predmetom kontroly, na Taliansko už bola rozhodnutím Komisie K(2007) 1901 z 27. apríla 2007 uplatnená finančná úprava vo výške 50 %, a to na základe článku 32 nariadenia č. 1290/05. Napadnutým rozhodnutím tak Komisia uplatňuje na rovnaké prípady a z rovnakých dôvodov dodatočnú finančnú úpravu vo výške 100 % sumy nezískaných pohľadávok. Je preto nezákonné a neprimerané po niekoľkých rokoch uložiť dodatočnú sankciu vo výške 50 %, a to v jasnom rozpore so zásadou ne bis in idem.
3. Tretí žalobný dôvod je založený na zániku možnosti Komisie použiť sankcie. Prekročenie primeraného času na ukončenie dotknutých šetrení. Porušenie článku 32 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1290/05. Porušenie zásady ne bis in idem.
Subsidiárne a v prípade, že článok 32 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1290/05, ktorý Komisia uplatňovala retroaktívne v rámci dotknutých šetrení, bude považovaný za procesné pravidlo, žalobkyňa poukazuje na nezákonnosť vyššie uvedenej úpravy z dôvodu prekročenia premlčacej lehoty štyroch rokov stanovenej na účely právomoci Komisie uložiť sankcie. Subsidiárne v druhom rade sa žalobkyňa odvoláva na nezákonnosť vyššie uvedenej úpravy z dôvodu prekročenia primeraného času na ukončenie dotknutých šetrení. Vzhľadom na to, že uvedené šetrenia neboli uzavreté v primeranom čase (od ich začiatku uplynulo najmenej osem rokov), štátny rozpočet z toho dôvodu znáša významnú finančnú záťaž z dôvodu paušálnej úpravy vo výške 50 % podľa rozhodnutia Komisie K(2007) 1901 v súvislosti s prípadmi, ktoré sú tiež predmetom napadnutého rozhodnutia, a to v jasnom rozpore so zásadou ne bis in idem.
____________