Vec C‑83/10

Aurora Sousa Rodríguez a i.

proti

Air France SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Mercantil nº 1 de Pontevedra)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 2 písm. l) – Náhrada škody cestujúcim v prípade zrušenia letu – Pojem ‚zrušenie‘ – Článok 12 – Pojem ‚ďalšia náhrada‘ – Náhrada škody podľa vnútroštátneho práva“

Abstrakt rozsudku

1.        Doprava – Letecká doprava – Nariadenie č. 261/2004 – Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Zrušenie – Pojem

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004, článok 2 písm. l) a článok 5 ods. 3]

2.        Doprava – Letecká doprava – Nariadenie č. 261/2004 – Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Ďalšia náhrada – Dosah – Náhrada nemajetkovej ujmy – Zahrnutie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004, články 8, 9 a 12; Montrealský dohovor z roku 1999)

1.        Pojem „zrušenie“, tak ako je definovaný v článku 2 písm. l) nariadenia č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje výlučne na prípad neuskutočnenia odletu dotknutého lietadla, ale zahŕňa aj prípad, keď lietadlo vzlietlo, no následne, nech už z akéhokoľvek dôvodu, bolo nútené vrátiť sa na letisko odletu, pričom cestujúci uvedeného lietadla boli presmerovaní na iné lety.

Dôvod, pre ktorý bolo lietadlo nútené vrátiť sa na letisko odletu, nemá v tejto súvislosti nijaký vplyv. Tento dôvod je totiž relevantný iba na určenie, či je uvedené zrušenie prípadne spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, pričom v takomto prípade povinnosť zaplatiť náhradu škody nevzniká.

(pozri body 34, 35, bod 1 výroku)

2.        Pojem „ďalšia náhrada“ uvedený v článku 12 nariadenia č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže za podmienok stanovených dohovorom o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu alebo vnútroštátnou právnou úpravou uložiť povinnosť nahradiť škodu vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenú nesplnením si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o leteckej preprave. Naproti tomu tento pojem „ďalšia náhrada“ nemôže vnútroštátnemu súdu slúžiť ako právny základ na uloženie povinnosti leteckému dopravcovi nahradiť cestujúcim, ktorých let meškal alebo bol zrušený, výdavky, ktoré museli vynaložiť z dôvodu, že uvedený dopravca si nesplnil povinnosti poskytnúť pomoc a starostlivosť podľa článkov 8 a 9 tohto nariadenia.

(pozri bod 46, bod 2 výroku)