Vec T‑106/13
(uverejnenie výňatkov)
d.d. Synergy Hellas Anonymi Emporiki Etaireia Parochis Ypiresion Pliroforikis
proti
Európskej komisii
„Arbitrážna doložka – Šiesty a siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností – Predčasné vypovedanie zmlúv – Legitímna dôvera – Proporcionalita – Dobrá viera – Mimozmluvná zodpovednosť – Zmena kvalifikácie žaloby – Súbeh návrhov na zmluvnú a mimozmluvnú náhradu škody – Systém včasného varovania (EWS) – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Príčinná súvislosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 18. novembra 2015
1. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Zmluvy uzavreté v rámci osobitného programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti – Predčasné vypovedanie zmlúv z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa dopustil zmluvný partner – Žaloba o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti – Späťvzatie žaloby žalobkyňou v rámci inej zmluvy – Výhrady uvádzaných žalobkyňou, ktoré sú rovnaké ako výhrady uvedené v rámci inej žaloby – Prípustnosť
(Článok 272 ZFEÚ)
2. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Zmluvy uzavreté v rámci osobitného programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti – Predčasné vypovedanie zmlúv z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa dopustil zmluvný partner – Žaloba o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti – Existencia skutočne existujúceho záujmu – Posúdenie oprávnenosti vykázaných nákladov, ktoré stále prebieha – Neexistencia vplyvu
(Článok 272 ZFEÚ)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné uistenia poskytnuté administratívou
4. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Zmluvy uzavreté v rámci osobitného programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti – Predčasné vypovedanie zmlúv z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa dopustil zmluvný partner – Žaloba o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti – Uvedenie zásady ochrany legitímnej dôvery – Neprípustnosť – Hranice – Dodržanie zásady plnenia zmlúv v dobrej viere
(Článok 272 ZFEÚ)
5. Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Rozšírenie existujúceho dôvodu – Prípustnosť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 48 ods. 2]
6. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Zmluvy uzavreté v rámci osobitného programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti – Predčasné vypovedanie zmlúv z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa dopustil zmluvný partner – Žaloba o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti – Uvedenie zásady proporcionality – Prípustnosť – Povinnosť plnenia zmluvy v dobrej viere
(Článok 5 ods. 4 ZEÚ; článok 272 ZFEÚ)
7. Žaloba o náhradu škody – Mimozmluvná zodpovednosť – Žaloba, ktorá sa v skutočnosti týka sporu zmluvnej povahy – Zmena kvalifikácie žaloby – Podmienky – Súbeh návrhov na zmluvnú a mimozmluvnú náhradu škody – Podmienky
(Články 268 ZFEÚ a 272 ZFEÚ)
1. Pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti vzhľadom na to, že Komisia predčasne vypovedala grantovú zmluvu v rámci osobitného programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa údajne dopustil zmluvný partner, späťvzatie žaloby zmluvným partnerom v inej veci, ktorej predmetom je podobná zmluva, nemá vplyv na jeho právo sa v rámci prejednávaných návrhov týkajúcich sa zmluvnej zodpovednosti Komisie vzniknutej v dôsledku vypovedania dotknutej zmluvy odvolávať na nezrovnalosti, ku ktorým došlo pri plnení zmluvy dotknutej v inej veci.
V prípade späťvzatia žaloby totiž Všeobecný súd nerozhoduje ani o prípustnosti žaloby, ani vo veci samej, ale iba berie na vedomie vôľu žalobkyne nepokračovať v súdnom konaní. Uznesenie o späťvzatí návrhu nemá právnu silu rozhodnutej veci. V prípade späťvzatia žaloby žalobcom prestane prebiehajúci spor, ktorý z nej vyplýva, existovať, takže prekážka začatého konania o inej žalobe zanikne. Súdny dvor spresnil, že záujem vyhnúť sa tomu, aby účastníci konania využívali túto možnosť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nevyžaduje, aby prekážka začatého konania trvala aj v súvislosti so žalobou, ktorú žalobkyňa vzala späť, pretože tento záujem je dostatočne chránený prostredníctvom zaviazania žalobkyne na náhradu trov konania.
(pozri body 46, 47)
2. Pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti, vzhľadom na to, že Komisia predčasne vypovedala grantovú zmluvu v rámci osobitného programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa údajne dopustil zmluvný partner, skutočnosť, že Komisia práve posudzuje, či sú náklady uplatnené žalobkyňou oprávnené, a teda či má žalobkyňa nárok na vyplatenie určitej sumy z uvedenej zmluvy, neumožňuje konštatovať neexistenciu vzniknutého a trvajúceho záujmu žalobkyne na tom, aby Všeobecný súd zaviazal Komisiu na zaplatenie na základe plnenia zmluvy. Už od okamihu podania žaloby je zjavné, že žalobkyňa by mala z úspešnosti svojej žaloby prospech.
Komisia sa navyše nemôže odvolávať na nedostatok záujmu žalobkyne na konaní z dôvodu, že v čase podania žaloby bolo nevyplatenie sumy dlžnej žalobkyni na základe plnenia zmluvy z jej strany neisté alebo hypotetické. Pri podaní žaloby bolo totiž isté, že Komisia spornú sumu nevyplatila.
To, či bola Komisia povinná spornú sumu vyplatiť pred podaním žaloby, či mohla jej vyplatenie pozastaviť z dôvodu prebiehajúceho auditu a či mal Všeobecný súd prerušiť súdne konanie, kým Komisia neukončí audit, alebo či mal naopak priamo rozhodnúť o oprávnenosti nákladov, vyžaduje skúmať skutočnosti súvisiace s meritom žaloby, a nie s jej prípustnosťou.
Tento záver nie je spochybnený judikatúrou týkajúcou sa dosiahnutia vyhlásenia súdu Únie, ktorým sa účastníkovi povoľuje ponechanie si súm, ktoré už Komisia vyplatila na základe sporných zmlúv. Totiž zatiaľ čo v prípade žalôb o plnenie, ktoré smerujú k uspokojeniu konkrétneho nároku, je legitímny záujem na konaní spravidla možné bez ďalšieho vyvodiť z kontextu samotného žalobného návrhu, pri žalobe o abstraktné určenie súdom existencie alebo neexistencie právnych vzťahov – resp. existencie alebo neexistencie určitého nároku – si záujem na konaní spravidla vyžaduje osobitné odôvodnenie. Nie je totiž úlohou súdov Únie vyslovovať abstraktné právne názory.
(pozri body 51 – 55)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 66)
4. Pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti, vzhľadom na to, že Komisia predčasne vypovedala grantovú zmluvu v rámci osobitného programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností z dôvodu finančných nezrovnalostí, ktorých sa údajne dopustil zmluvný partner, Všeobecný súd musí vyhlásiť výhradu založenú na tom, že Komisia pri plnení uvedenej zmluvy porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, ktorou sa riadi vzťah podriadenosti medzi spravovaným a administratívou, za neprípustnú.
Táto zásada sa totiž týka preskúmania zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, ktoré môže Všeobecný súd uskutočniť v prípade aktov prijatých inštitúciami.
Pri žalobe o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti však bola vec predložená Všeobecnému súdu ako súdu príslušnému rozhodovať spory zo zmlúv. V tejto súvislosti okolnosť, že zmluva sa riadi najmä právom Únie, neumožňuje zmeniť príslušnosť Všeobecného súdu, ako ju určuje opravný prostriedok zvolený žalobkyňou. Vo svojej žiadosti o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti teda žalobkyňa môže vytýkať Komisii iba porušenia práva uplatňujúceho sa na zmluvu.
V zmluvnom práve však nemožno vylúčiť, že sa možno dovolávať určitej formy legitímnej dôvery, pokiaľ prispeje k dodržaniu povinnosti zmluvných strán plniť zmluvu v dobrej viere. Vyplýva to zo skutočnosti, že táto zásada plnenia dohôd v dobrej viere tvorí prekážku plneniam zmluvy, ktoré predstavujú zneužitie práva.
(pozri body 66 – 68, 72)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 70)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 87 – 89)
7. Vzhľadom na samostatnosť zmluvných a mimozmluvných opravných prostriedkov a na podmienky založenia zodpovednosti vlastné každému z týchto prostriedkov je Všeobecný súd povinný určiť, či predmetom žaloby, o ktorej rozhoduje, je návrh na náhradu škody objektívne spočívajúci na zmluvných právach a povinnostiach, alebo na právach a povinnostiach mimozmluvnej povahy.
Samotné uvedenie právnych noriem alebo zásad, ktoré nevyplývajú zo zmluvy zaväzujúcej účastníkov, ale ktoré ich zaväzujú, nemôže mať za následok zmenu zmluvnej povahy sporu.
Vzhľadom na to, že podľa Zmluvy o FEÚ sú súdy Únie v zásade príslušné rozhodovať tak o žalobách týkajúcich sa mimozmluvnej zodpovednosti inštitúcií, ako aj o žalobách týkajúcich sa zmluvnej zodpovednosti inštitúcií v prípadoch, keď uzatvorili zmluvu obsahujúcu arbitrážnu doložku, však platí, že v prípade, že bola na Všeobecný súd podaná žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť, hoci je spor v skutočnosti zmluvnej povahy, Všeobecný súd zmení kvalifikáciu žaloby, pokiaľ sú splnené podmienky pre takúto zmenu kvalifikácie.
Konkrétne v prípade sporu takej povahy Všeobecný súd nemôže zmeniť kvalifikáciu žaloby buď vtedy, keď takejto zmene bráni výslovná vôľa žalobcu nezaložiť svoj návrh na článku 272 ZFEÚ, alebo vtedy, keď sa žaloba neopiera o žiadny žalobný dôvod založený na porušení pravidiel upravujúcich dotknutý zmluvný vzťah, či už ide o zmluvné ustanovenia alebo o ustanovenia vnútroštátneho práva určeného v zmluve.
Navyše porušenie zmluvného ustanovenia inštitúciou nemôže mať samo osebe za následok vznik mimozmluvnej zodpovednosti uvedenej inštitúcie voči jednej zo zmluvných strán, s ktorou uzatvorila zmluvu obsahujúcu uvedené ustanovenie. V takom prípade má totiž protiprávnosť, ktorú možno pripísať tejto inštitúcii, čisto zmluvnú povahu a vyplýva z jej záväzku ako zmluvnej strany, a nie z nejakého iného jej postavenia, napríklad z postavenia správneho orgánu. Za týchto okolností by sa teda tvrdenie o porušení zmluvného ustanovenia, uplatnené na podporu návrhu na mimozmluvnú náhradu škody, malo považovať za irelevantné.
Nemožno však vylúčiť, že zmluvná a mimozmluvná zodpovednosť inštitúcie Únie by vo vzťahu k niektorej ďalšej z jej zmluvných strán mohli existovať súčasne. Povaha protiprávneho konania pripísateľného inštitúcii, ktorým bola spôsobená škoda a ktoré môže byť predmetom návrhu na mimozmluvnú náhradu škody, totiž nie je vopred vymedzená. Za predpokladu, že by takýto súbeh zodpovedností inštitúcií existoval, bol by možný iba pod podmienkou, že protiprávnosť, ktorú možno pripísať dotknutej inštitúcii, predstavuje nesplnenie nielen zmluvnej povinnosti, ale aj všeobecnej povinnosti, zo strany tejto inštitúcie a že na druhej strane táto protiprávnosť týkajúca sa uvedenej všeobecnej povinnosti spôsobila inú škodu než tú, ktorá vyplýva z nedostatku riadneho plnenia zmluvy.
(pozri body 145 – 150)