Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Wien (Rakúsko) 16. marca 2022 – CK
(vec C-203/22)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgericht Wien
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Sťažovateľka: CK
Ďalší účastníci konania: Dun & Bradstreet Austria GmbH, Magistrat der Stadt Wien
Prejudiciálne otázky
1. Aké obsahové požiadavky musí spĺňať poskytnutá informácia, aby sa posúdila ako dostatočne „zmysluplná“ v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov1 ?
Majú sa, pri dodržaní existujúceho obchodného tajomstva, v prípade profilovania prevádzkovateľom v rámci poskytnutia informácií o „použitom postupe“ v zásade sprístupniť aj informácie, ktoré sú podstatné pre umožnenie pochopenia výsledku automatizovaného rozhodnutia v jednotlivom prípade, medzi ktoré patrí najmä 1) sprístupnenie spracovaných údajov dotknutej osoby, 2) sprístupnenie častí algoritmu, ktorý je základom profilovania a ktorý je nevyhnutný pre umožnenie pochopenia a 3) relevantné informácie o sprístupnení súvislostí medzi spracovanými informáciami a vykonaným posúdením?
Majú sa v prípadoch, ktorých predmetom je profilovanie, osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov aj v prípade námietky obchodného tajomstva sprístupniť aspoň informácie o konkrétnom spracovaní, ktoré sa jej týkajú, aby sa umožnilo dodržanie jej práv podľa článku 22 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov:
a) prenos všetkých aspoň presudoanonymizovaných informácií, najmä o spôsobe spracovania údajov dotknutej osoby, ktoré dovoľujú preskúmanie dodržiavania všeobecného nariadenia o ochrane údajov;
b) poskytnutie vstupných údajov, ktoré boli použité na vytvorenie profilu;
c) parametre a vstupné premenné, ktoré sa použili pri hodnotení;
d) vplyv týchto parametrov a vstupných premenných na vypočítané posúdenie;
e) informácie o vzniku parametrov, respektíve vstupných premenných;
f) vysvetlenie, prečo bola osoba oprávnená na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov priradená k určitému výsledku, a objasnenie, aké tvrdenia boli spojené s týmto posúdením;
g) výpočet profilových kategórií a vyhlásenie, aké hodnotiace tvrdenie je spojené s každou z profilových kategórií?
2. Súvisí právo na prístup k údajom, ktoré je zaručené v článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov s právami vyjadriť svoje stanovisko a odpor voči automatizovanému rozhodnutiu v zmysle článku 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré sú garantované článkom 22 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, do tej miery, do ktorej rozsah informácií, ktoré sa poskytli na základe žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, je dostatočne „zmysluplný“ len vtedy, ak osobe, ktorá podala žiadosť a dotknutej osobe v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov je umožnené, aby skutočne, dôkladne a presvedčivo využili práva vyjadriť svoje stanovisko a odpor voči automatizovanému rozhodnutiu v zmysle článku 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré sa ich týka?
3. a) Má sa článok 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov vykladať v tom zmysle, že zo „zmysluplnej informácie“ v zmysle tohto ustanovenia sa vychádza len vtedy, ak je táto informácia tak obsiahla, že osoba oprávnená na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov môže určiť, či táto poskytnutá informácia zodpovedá aj skutočnosti, teda či sprístupnené informácie aj naozaj sú základom konkrétne žiadaného automatizovaného rozhodnutia?
b) V prípade kladnej odpovede: Ako sa postupuje, ak sa správnosť informácie poskytnutej prevádzkovateľom dá overiť len tým, že sa osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov oznámia aj údaje tretej osoby, ktoré sú tiež chránené všeobecným nariadením o ochrane údajov (čierna skrinka)?
Môže sa táto kolízia medzi právom na prístup k údajom v zmysle článku 15 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a právom na ochranu údajov tretích osôb vyriešiť aj tým, že údaje tretej osoby, ktoré sú nevyhnutné na overenie správnosti a ktoré sú podrobené rovnakému profilovaniu, sú sprístupnené výlučne úradu alebo súdu, takže úrad alebo súd sám posúdi, či sprístupnené údaje týchto tretích osôb zodpovedajú skutočnosti?
c) V prípade kladnej odpovede: Aké práva sa majú určite priznať osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípade potreby zaručenia ochrany cudzích práv v zmysle článku 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov vytvorením čiernej skrinky spomenutej v bode 3b)?
Majú sa osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov v tomto prípade sprístupniť údaje iných osôb, ktoré boli sprístupnené na účely umožnenia overenia správnosti rozhodovania prevádzkovateľa v zmysle článku 15 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, v pseudoanonymizovanej podobe?
4 a) Ako sa má postupovať, ak informácie v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré sa majú poskytnúť, spĺňajú aj podmienky obchodného tajomstva v zmysle článku 2 bodu 1 smernice o know-how1 ?
Môže sa kolízia medzi právom na prístup k údajom, ktoré je garantované článkom 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov a právom nesprístupniť obchodné tajomstvo, ktoré je chránené smernicou o know-how, vyriešiť tak, že informácie, ktoré sa klasifikujú ako obchodné tajomstvo v zmysle článku 2 bodu 1 smernice o know-how, sa sprístupnia výlučne úradu alebo súdu, takže úrad alebo súd sám preskúma, či sa vychádza z existencie obchodného tajomstva v zmysle článku 2 bodu 1 smernice o know-how, a či informácie poskytnuté prevádzkovateľom v zmysle článku 15 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov zodpovedajú skutočnosti?
b) V prípade kladnej odpovede: Aké práva sa majú určite priznať osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípade potreby zaručenia ochrany cudzích práv v zmysle článku 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov vytvorením čiernej skrinky uvedenej v bode 4a)?
Majú sa (aj) v tomto prípade rozdielu medzi informáciami poskytnutými úradu, respektíve súdu a informáciami poskytnutými osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípadoch, ktorých predmetom je profilovanie, osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov poskytnúť aspoň dodatočné informácie o konkrétnom spracovaní, ktoré sa jej týka, aby sa jej v plnej miere umožnilo dodržiavanie jej práv podľa článku 22 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov:
a) prenos všetkých aspoň preudoanonymizovaných informácií, najmä o spôsobe spracovania údajov dotknutej osoby, ktoré umožňujú preskúmanie dodržiavania všeobecného nariadenia o ochrane údajov;
b) poskytnutie vstupných údajov použitých pri vytvorení profilu;
c) parametre a vstupné premenné, ktoré boli zohľadnené pri hodnotení;
d) vplyv týchto parametrov a vstupných premenných na vypočítané hodnotenie;
e) informácie o vzniku parametrov, respektíve vstupných premenných;
f) vysvetlenie, prečo bol osobe oprávnenej na poskytnutie informácií v zmysle článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov priradený určitý výsledok hodnotenia, a objasnenie, ktoré tvrdenia boli s týmto hodnotením spojené;
g) výpočet kategórií profilov a vyhlásenie, aké hodnotiace tvrdenia sú spojené s každou z kategórií profilov?
5. Je rozsah informácie poskytnutej podľa článku 15 ods. 1 písm. h) všeobecného nariadenia o ochrane údajov nejakým spôsobom obmedzený ustanovením článku 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov?
V prípade kladnej odpovede, akým spôsobom je toto právo na prístup k údajom obmedzené článkom 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a ako sa má v danom prípade tento rozsah obmedzenia zistiť?
6. Je ustanovenie § 4 ods. 6 Datenschutzgesetz, podľa ktorého „právo dotknutej osoby na poskytnutie informácií podľa článku 15 všeobecného nariadenia o ochrane údajov voči prevádzkovateľovi bez ohľadu na iné zákonné obmedzenia neexistuje spravidla vtedy, ak by poskytnutím tejto informácie bolo ohrozené obchodné alebo podnikové tajomstvo prevádzkovateľa, respektíve tretej osoby“, v súlade s ustanoveniami článku 15 ods. 1 v spojení s článkom 22 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov? V prípade kladnej odpovede, za akých pravidiel existuje takýto súlad?
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1)
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1).