Language of document : ECLI:EU:T:2004:353

Vec T‑251/00 DEP

Lagardère SCA a Canal+ SA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Určenie výšky trov konania“

Abstrakt uznesenia

1.      Konanie – Trovy – Určenie – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Pojem – Náklady, ktoré vznikli účastníkom konania vo fáze, ktorá predchádzala podaniu žaloby – Vylúčenie

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 91 písm. b)]

2.      Konanie – Trovy – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 91 písm. b)]

3.      Konanie – Trovy – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Analýza novej a podstatnej právnej otázky

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 91 písm. b)]

4.      Konanie – Trovy – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Otázky už položené v priebehu správneho konania – Spolupráca medzi žalobcami

5.      Konanie – Trovy – Určenie – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Náklady na doručenie podaní – Podmienky

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 43 ods. 6, článok 91 písm. b) a článok 102 ods. 2]

1.      Z článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú na jednej strane na trovy vynaložené na účely konania pred Súdom prvého stupňa a na druhej strane na trovy nutné na takéto účely.

V tomto ohľade treba považovať náklady vynaložené žalobcami na rozhovory s organizačnými štruktúrami Komisie v dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia v konaní vo veci samej a náklady, ktoré predchádzali podaniu žaloby, za náklady, ktoré nie je možné nahradiť. „Konaním“ sa totiž podľa článku 91 rokovacieho poriadku rozumie iba konanie pred Súdom prvého stupňa s výnimkou fázy, ktorá mu predchádza, nezávisle od skutočnosti, že účelom stretnutia s organizačnými štruktúrami Komisie mohlo byť zabránenie konaniu pred Súdom prvého stupňa.

(pozri body 21, 22)

2.      Sudca Spoločenstva nie je oprávnený rozhodnúť o výške odmien, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, ale má určiť čiastku, do výšky ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené stranou zaviazanou na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí Súd prvého stupňa vziať do úvahy vnútroštátne sadzobníky týkajúce sa odmien advokátov, ani prípadné dohody uzavreté na tento účel medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

Keďže právo Spoločenstva neobsahuje ustanovenia povahy sadzobníka, musí sudca Spoločenstva voľne hodnotiť okolnosti prípadu, pričom musí brať do úvahy predmet a povahu sporu, jeho dôležitosť z hľadiska práva Spoločenstva, ako aj stupeň zložitosti veci, rozsahu práce, ktorú môže vyžadovať sporné konanie od splnomocnených zástupcov alebo od zúčastnených poradcov, ako aj hospodárske záujmy, ktoré spor predstavuje pre účastníkov konania.

(pozri body 23, 24)

3.      Pokiaľ ide o predmet a povahu sporu v konaní vo veci samej, ako aj o jeho dôležitosť z hľadiska práva Spoločenstva, analýza novej a podstatnej právnej otázky, ktorá nebola v priebehu správneho konania pred Komisiou zmienená a ktorá má súvis s predmetom veci, pri ktorom Komisia prijala a uverejnila svoje nové stanovisko v priebehu konania vo veci samej, môže odôvodniť využitie vysoko špecializovaných advokátov, ktorí potrebovali vysoký počet hodín práce pri veľmi vysokých hodinových sadzbách, a skutočnosť, že žalobcovia boli zastúpení viacerými advokátmi.

(pozri bod 26)

4.      Pokiaľ ide o rozsah vykonanej práce v rámci konania vo veci samej, sudca Spoločenstva môže prihliadnuť na skutočnosť, že niektoré žalobné dôvody, ktoré vzniesli žalobcovia, už boli predmetom výmeny stanovísk v priebehu správneho konania pred Komisiou a že advokáti týchto účastníkov konania už preto mali hlbšiu vedomosť o otázkach, ktoré sa vyvolali, keďže sa zúčastnili na tomto inom konaní.

Okrem toho sudca Spoločenstva môže prihliadnuť na skutočnosť, že žalobcovia spolupracovali pri príprave žaloby a iných vyjadrení tým, že ich podali spoločne a nie ako jednotlivé podania, aj keď boli žalobcovia zastúpení rôznymi advokátmi, a zdá sa, že žiadna formálna dohoda o rozdelení úloh medzi nimi nebola uzavretá, a tiež zvážiť to, že spoločné podanie žaloby si vyžiadalo zníženie času venovaného osobitne príprave a vyhotoveniu vyjadrení zo strany advokátov každého zo žalobcov. Sudca Spoločenstva môže takisto prihliadnuť na to, že touto spoluprácou žalobcovia významne znížili náklady, pokiaľ ide o prácu protistrany, ako aj sudcu Spoločenstva.

(pozri body 29, 30)

5.      Súd prvého stupňa vo svojom posúdení, či náklady na doručenie vyjadrení a inej dokumentácie Súdu prvého stupňa sú nahraditeľné, prihliada v prvom rade na to, že existujú aj iné bezpečné a menej nákladné prostriedky na doručenie dokumentov a v druhom rade na to, aby sa umožnilo podanie prostredníctvom bežných a menej nákladných prostriedkov, na to, že bola v článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa ustanovená lehota zohľadňujúca vzdialenosť, napokon, na to že článok 43 ods. 6 rokovacieho poriadku upravuje možnosť doručenia vyjadrení prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov, najmä prostredníctvom faxu, pokiaľ sa podpísaný originál podania doručí do desiatich nasledujúcich dní.

(pozri bod 34)