ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)
z 12. novembra 2008 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva – Červená kocka Lego – Absolútny dôvod zamietnutia – Označenie, ktoré tvorí výlučne tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku – Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia (ES) č. 40/94 – Návrhy na vykonanie nových dôkazov“
Vo veci T‑270/06,
Lego Juris A/S, so sídlom v Billunde (Dánsko), v zastúpení: V. von Bomhard, A. Renck a T. Dolde, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Mega Brands, Inc., so sídlom v Montreale (Kanada), v zastúpení: P. Cappuyns a C. De Meyer, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu veľkého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. júla 2006 (vec R 856/2004‑G), týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Mega Brands, Inc., a Lego Juris A/S,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich,
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. júna 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Kirkbi A/S, ktorej univerzálnym právnym nástupcom je žalobca, Lego Juris A/S, podal 1. apríla 1996 prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 14. 1. 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), v znení zmien a doplnení.
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto červeného trojrozmerného označenia:
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 9 a 28 v zmysle Niceskej dohody z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok v revidovanom a doplnenom znení a v jednotlivých týchto triedach zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 9: „Vedecké, plavebné, zememeračské, elektrické, fotografické, kinematografické, optické, vážiace, meracie, signalizačné, kontrolné (dozorné), bezpečnostné (záchranné) a učebné prístroje a nástroje, všetky obsiahnuté v triede 9; prístroje na zaznamenávanie, prenos, reprodukciu zvuku a obrazov; magnetické nosiče záznamu, zvukové disky; zaznamenané počítačové programy a operačné systémy; predajné automaty a mechanizmy uvádzané do činnosti vhodením mince; registračné pokladnice, počítacie stroje, zariadenia na spracovanie údajov a počítače; hasiace prístroje“,
– trieda 28: „Hry, hračky; gymnastické a športové výrobky (zaradené do triedy 28); ozdoby na vianočné stromčeky“.
4 Dňa 19. októbra 1999 bola prihlasovaná ochranná známka zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva.
5 Dňa 21. októbra 1999 Ritvik Holdings Inc., ktorej univerzálnym právnym nástupcom je Mega Brands, Inc., podal návrh na vyhlásenie tohto zápisu za neplatný podľa článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 pre „stavebné hračky“, ktoré patria do triedy 28, pretože kolidoval s absolútnymi dôvodmi zamietnutia stanovenými v článku 7 ods. 1 písm. a), písm. e) bodoch ii) a iii) a písm. f) uvedeného nariadenia.
6 Dňa 8. decembra 2000 výmazové oddelenie prerušilo konanie až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora z 18. júna 2002, Philips (C‑299/99, Zb. s. I‑5475, ďalej len „rozsudok Philips“). V konaní pred výmazovým oddelením sa pokračovalo od 31. júla 2002.
7 Rozhodnutím z 30. júla 2004 výmazové oddelenie vyhlásilo zápis pre „stavebné hračky“ patriace do triedy 28 za neplatný na základe článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94, keďže sa domnievalo, že predmetnú ochrannú známku tvoril výhradne tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.
8 Dňa 20. septembra 2004 podal žalobca na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia na ÚHVT. Prejednanie a rozhodnutie o tomto odvolaní bolo pridelené prvému odvolaciemu senátu.
9 Dňa 15. novembra 2004 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi prvého odvolacieho senátu podľa článku 132 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Rozhodnutím R 856/2004‑1 prvý odvolací senát rozhodol, že pôvodne ustanoveného predsedu nahradí jeho prvý náhradník.
10 Faxom z 30. septembra 2005 žalobca požiadal z dôvodu zložitosti veci jednak o to, aby sa o odvolaní konalo v rámci ústnej časti konania v súlade s článkom 75 ods. 1 nariadenia č. 40/94, a jednak o to, aby o ňom konal a rozhodoval veľký odvolací senát v súlade s článkom 130 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia.
11 Dňa 7. marca 2006 na návrh predsedu odvolacích senátov postúpilo predsedníctvo odvolacích senátov vec veľkému odvolaciemu senátu v súlade s článkom 1b ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov ÚHVT (Ú. v. ES L 28, 6. 2. 1996, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221).
12 Rozhodnutím z 10. júla 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) veľký odvolací senát zamietol žiadosť žalobcu týkajúcu sa ústnej časti konania. Odvolanie zamietol ako nedôvodné a odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 predmetnú ochrannú známku nemožno zapísať pre „stavebné hračky“, ktoré patria do triedy 28.
13 Veľký odvolací senát sa totiž v bodoch 32 a 33 napadnutého rozhodnutia domnieval, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, ktoré stanovuje článok 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94, nemôže byť prekážkou uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) uvedeného nariadenia. V bode 34 tiež zdôraznil, že cieľom článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 je zakázať zápis tvarov, ktorých základné vlastnosti zodpovedajú určitej technickej funkcii, aby takéto tvary mohol každý voľne používať. V bode 36 sa odvolací senát domnieval, že tvar nie je vyňatý spod tohto zákazu, ak obsahuje druhoradý svojvoľný prvok, akým je farba. V bode 58 odmietol relevantnosť existencie ďalších tvarov, ktoré umožňujú dosiahnutie rovnakého technického výsledku. V bode 60 sa domnieval, že pojem „výhradne“, ktorý je použitý v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) nariadenia č. 40/94, znamená, že tvar nemá iný účel, ako dosiahnuť technický výsledok, a že pojem „výhradne“, ktorý používa to isté ustanovenie, znamená, že tvar sa vyžaduje preto, aby sa dosiahol tento technický výsledok, ale že z toho nevyplýva, že iné tvary nemôžu spĺňať uvedenú funkciu. Ďalej v bodoch 54 a 55 zdôraznil vlastnosti predmetného tvaru, ktoré považoval za podstatné, a v bodoch 41 až 63 vykonal rozbor ich funkčnosti.
Konanie a návrhy účastníkov konania
14 Žalobca 25. septembra 2005 návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vedľajší účastník konania a ÚHVT predložili svoje vyjadrenia k žalobe 29. a 30. januára 2007.
15 Listom z 11. júna 2007 vedľajší účastník konania požiadal o to, aby do spisového materiálu bolo priložené uznesenie nemeckého spolkového súdu prvého stupňa pre ochranné známky z 2. mája 2007. Rozhodnutím z 25. júla 2007 predseda tretej komory Súdu prvého stupňa tejto žiadosti vyhovel. Žalobca podal svoje pripomienky k tomuto uzneseniu 21. augusta 2007. ÚHVT sa v stanovenej lehote nevyjadril.
16 Po zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa s účinnosťou od 25. septembra 2007 bol sudca spravodajca pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.
17 Dňa 12. novembra 2007 požiadal žalobca o to, aby do spisového materiálu bolo priložené uznesenie Okresného súdu v Budapešti z 12. júla 2007. Rozhodnutím z 22. novembra 2007 predseda tretej komory Súdu prvého stupňa tejto žiadosti vyhovel. Vedľajší účastník konania podal svoje pripomienky k tomuto uzneseniu 14. decembra 2007. ÚHVT sa v stanovenej lehote nevyjadril.
18 V dôsledku prekážky vo výkone funkcie pôvodne určeného sudcu spravodajcu predseda Súdu prvého stupňa rozhodnutím z 18. decembra 2002 vymenoval nového sudcu spravodajcu prideleného do ôsmej komory, ktorej bola preto táto vec pridelená.
19 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
20 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
O prípustnosti dokumentov predložených prvýkrát v konaní pred Súdom prvého stupňa
21 Na úvod treba konštatovať, že na uznesenia nemeckého a maďarského súdu, ktoré predložil vedľajší účastník konania a žalobca (pozri body 15 a 17 vyššie), sa po prvýkrát poukázalo v konaní pred Súdom prvého stupňa.
22 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom žalôb podaných na Súd prvého stupňa je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94. Preto úlohou Súdu prvého stupňa nie je preskúmať skutkové okolnosti vzhľadom na dôkazy predložené po prvýkrát v konaní pred ním. Prijatie takýchto dôkazov je totiž v rozpore s článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, podľa ktorého účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom [rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Maska chladiča), T‑128/01, Zb. s. II‑701, bod 18].
23 Treba konštatovať, že vedľajší účastník konania a žalobca sa nemôžu dovolávať uvedených uznesení ako dôkazov, ktoré sa týkajú skutkových okolností tejto právnej veci.
24 Treba však upresniť, že ani účastníkom konania, ani Súdu prvého stupňa nemožno brániť, aby sa pri výklade práva Spoločenstva inšpirovali podkladmi z judikatúry Spoločenstva, vnútroštátnej alebo medzinárodnej. Takáto možnosť odvolávať sa na vnútroštátne rozsudky nie je uvedená v judikatúre spomenutej v bode 22 vyššie, keďže odvolaciemu senátu sa nevytýka, že nezohľadnil skutkové okolnosti v určitom vnútroštátnom rozsudku, ale že porušil ustanovenie nariadenia č. 40/94 a uviedol judikatúru na podporu tohto žalobného dôvodu [rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb. s. II‑4891, bod 20; z 8. decembra 2005, Castellblanch/ÚHVT – Champagne Roederer (CRISTAL CASTELLBLANCH), T‑29/04, Zb. s. II‑5309, bod 16, a z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, Zb. s. II‑2211, bod 71].
25 Z toho vyplýva, že uznesenia nemeckého a maďarského súdu, ktoré predložili vedľajší účastník konania a žalobca, sú prípustné, pokiaľ môžu byť potrebné v prejednávanej veci na účely výkladu článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94.
O veci samej
26 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94. Tento dôvod sa člení na dve časti, pričom prvá je založená na nesprávnom výklade článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 a druhá na nesprávnom posúdení predmetu predmetnej ochrannej známky.
O prvej časti založenej na nesprávnom výklade článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
27 Po prvé žalobca sa domnieva, že znenie článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 sa nezameriava na vylúčenie samotných funkčných tvarov zo zápisu ochrannej známky, ale iba označení, ktoré tvorí „výhradne“ tvar výrobkov „nevyhnutný“ na dosiahnutie technického výsledku. Preto, aby sa zdôraznilo toto ustanovenie, tvar by mal byť zbavený nefunkčných vlastností a jeho vonkajší výzor by nemal byť meniteľný vo svojich rozlišovacích znakoch bez toho, aby stratil svoju funkčnosť.
28 Po druhé žalobca zdôrazňuje, že kontext článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 ukazuje, že tvar, ktorý nie je absolútnym dôvodom zamietnutia stanoveným týmto ustanovením, musí okrem toho spĺňať podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) uvedeného nariadenia. Z judikatúry vyplýva, že tvary výrobkov sú zapísateľné len vtedy, ak nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť, a táto podmienka je splnená len zriedkakedy. Preto nie je nevyhnutné vykladať článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94 rozširujúco, aby sa ochránil verejný záujem, akým je dostupnosť tvarov, a ani preto, aby sa zabránilo monopolizácii typických vlastností výrobkov. Z toho vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia nie je chrániť disponibilitu tvarov ani zabrániť tomu, aby vlastnosti výrobkov boli monopolizované. Jeho cieľom je len zachovanie toho, aby technické riešenia boli prístupné konkurentom.
29 Po tretie žalobca sa domnieva, že podľa rozsudku Philips nie je cieľom článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 vylúčiť, aby sa ochrana, ktorú požívajú ochranné známky, nevzťahovala na funkčné tvary ako také, ale výlučne funkčné tvary, ktorých ochrana vedie k monopolnému postaveniu v súvislosti s technickými riešeniami alebo úžitkovými vlastnosťami tvaru, ktoré môže spotrebiteľ vyhľadávať aj pri výrobkoch konkurenčných podnikov. Okrem toho z rozsudku Philips vyplýva, že v rámci posúdenia rozlišovacej spôsobilosti sa toto ustanovenie nezameriava na zabránenie zápisu tvarov, ktoré nemajú nijaký ľubovoľný prídavok, bez funkčného účelu. Táto úvaha je rovnako uplatniteľná na posúdenie funkčnosti.
30 Preto sa žalobca domnieva, že článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94 nebráni „priemyselným vzorom“ ako celku požívať ochranu, ktorú poskytuje ochranná známka. Takéto tvary by mohli byť zapísané ako samotné ochranné známky, aj keď sú tvorené výhradne prvkami, ktoré majú určitú funkciu. Rozhodujúcou otázkou je to, či ochrana ochranných známok vedie k monopolnému postaveniu v súvislosti s technickými riešeniami alebo úžitkovými vlastnosťami predmetného tvaru, alebo či konkurenti majú dostatočný prístup k uplatneniu rovnakého technického riešenia a používajú rovnaké vlastnosti. Podľa žalobcu vnútroštátny súd zistil nebezpečenstvo vzniku monopolu z dôvodu nedostupnosti alternatívnych tvarov, čo viedlo Súdny dvor k tomu, že v rozsudku Philips vyhlásil, že nemožno odkázať konkurentov na ďalšie „technické riešenia“.
31 Súdny dvor totiž v bode 84 rozsudku Philips nevyhlásil, že alternatívne tvary boli úplne irelevantné. Tak rozhodol, že ak sa preukáže, že základné vlastnosti tvaru sú pripísateľné výlučne „technickému výsledku“, skutočnosť, že ten istý výsledok môže byť dosiahnutý aj inými tvarmi s tým, že sa použijú rôzne „technické riešenia“, neznamená, že tvar sa stáva zapísateľný. V skutočnosti existencia alebo neexistencia alternatívnych tvarov, ktoré sú z funkčného hľadiska na základe použitia rovnakého „technického riešenia“ rovnocenné, je jediným kritériom určenia toho, či monopol bude vyplývať z priznania ochrany ochrannej známky, čo tiež uznáva americká doktrína funkčnosti.
32 V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že v rozsudku Philips Súdny dvor použil výraz „technické riešenie“ preto, aby odkázal na cieľ, akým je zabrániť vzniku monopolu, zatiaľ čo výraz „technický výsledok“ použil vtedy, keď odkázal na iné tvary. Tieto výrazy totiž podľa názoru žalobcu označujú rôzne pojmy, keďže „technický výsledok“ môže byť dosiahnutý rôznymi „technickými riešeniami“. Takto Súdny dvor vylúčil možnosť odkázať konkurentov na rôzne technické riešenia, ktorými sa dosiahne rovnaký výsledok, zatiaľ čo existencia alternatívnych tvarov, ktorými sa uskutočňuje rovnaké technické riešenie, dokazuje, že nebezpečenstvá monopolu neexistujú.
33 Toto rozlišovanie tiež zodpovedá právnej terminológii patentov, keďže slovný výraz „technické riešenie“ je synonymom výrazu „patentovaný vynález“, ktorý určuje rozsah ochrany patentu a umožňuje dosiahnuť „technický výsledok“. Podľa žalobcu rovnaký výsledok by mohol byť dosiahnutý aj zákonne, prostredníctvom iných patentovaných vynálezov, zatiaľ čo alternatívne tvary, ktoré uplatňujú rovnaké „technické riešenie“, porušia tento patent. Naopak, rovnaké alternatívne tvary neporušia podľa žalobcu ochrannú známku, ktorá chráni osobitné vzory rovnakého „technického riešenia“, za podmienky, že rozdiely medzi vzormi umožňujú spotrebiteľom rozlišovať medzi výrobkami. Takto ochrana ochranných známok nespôsobuje trvalý technický monopol, ale umožňuje konkurentom majiteľa ochrannej známky uplatniť rovnaké „technické riešenie“.
34 Po štvrté historický výklad podľa žalobcu ukazuje, že Rada včlenila do znenia článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 pojmy „výhradne“ a „nevyhnutný“ preto, aby vylúčila možnosť konkurenta využívať nečestnú výhodu dobrého mena, ktorú požíva blízky tvar, čo má významný technický dôsledok, keďže jeho zápis by nebol vylúčený, ak by tento výsledok mohol byť dosiahnutý prostredníctvom iných tvarov.
35 ÚHVT a vedľajší účastník konania sa domnievajú, že výklad, ktorý navrhuje žalobca, je nezlučiteľný s rozsudkom Philips, keďže Súdny dvor sa domnieval, že zákaz článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 zahŕňa všetky v podstate funkčné tvary pripísateľné technickému riešeniu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
36 V zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 „do registra sa nezapíšu… označenia, ktoré pozostávajú výhradne z… tvaru tovarov, ktorý je nevyhnutný, ak sa má dosiahnuť technický výsledok“. Rovnako podľa článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky prvej smernice Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92, ďalej len „smernica“) „do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, musia byť vyhlásené za neplatné… označenia, ktoré sa skladajú výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“.
37 V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu v podstate to, že porušil dosah článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 a najmä dosah pojmov „výhradne“ a „nevyhnutný“, keď sa domnieval, že existencia alternatívnych tvarov, ktoré sú rovnocenné z funkčného hľadiska na základe použitia rovnakého technického riešenia, nie je relevantná na účely uplatnenia tohto ustanovenia.
38 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že slovo „výhradne“ uvedené tak v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) nariadenia č. 40/94, ako aj v článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážke smernice sa má vykladať v súvislosti s výrazom „základné vlastnosti, ktoré súvisia s technickou funkciou“ použitým v bodoch 79, 80 a 83 rozsudku Philips. Z tohto výrazu totiž vyplýva, že dodanie nepodstatných vlastností, ktoré nemajú technickú funkciu, nevyníma tvar z tohto absolútneho dôvodu zamietnutia, pokiaľ všetky zásadné vlastnosti uvedeného tvaru zodpovedajú takejto funkcii. Preto veľký odvolací senát správne uskutočnil rozbor funkčnosti predmetného tvaru vo vzťahu k vlastnostiam, ktoré považoval za podstatné. Z tohto dôvodu treba konštatovať, že podal správny výklad pojmu „výhradne“.
39 Po druhé z bodov 81 a 83 rozsudku Phillips vyplýva, že formulácia „nevyhnutný, ak sa má dosiahnuť technický výsledok“ uvedená tak v článku 7 ods. 1 písm. e) bode ii) nariadenia č. 40/94, ako aj v článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážke smernice neznamená, že tento absolútny dôvod zamietnutia sa uplatní len vtedy, keď predmetný tvar je jediný, ktorý umožňuje dosiahnuť cielený výsledok. Súdny dvor totiž rozhodol v bode 81, že „existencia iných tvarov umožňujúcich dosiahnutie toho istého technického výsledku nemôže odstrániť dôvod na zamietnutie“, a v bode 83, že „zápis takého označenia tvoreného uvedeným tvarom je vylúčený, aj keď sa dotknutý technický výsledok dá dosiahnuť inými tvarmi“. Teda na to, aby sa tento absolútny dôvod zamietnutia uplatnil, stačí, že základné vlastnosti tvaru spĺňajú technické kauzálne vlastnosti postačujúce na dosiahnutie cieleného technického výsledku tak, že sú pripísateľné technickému výsledku. Z toho vyplýva, že veľký odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že pojem „nevyhnutný“ znamená, že sa vyžaduje tvar na dosiahnutie technického výsledku, aj keď ho možno dosiahnuť inými tvarmi.
40 Po tretie je potrebné pripomenúť, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, Súdny dvor v bodoch 81 a 83 rozsudku Philips odmietol relevantnosť existencie „iných tvarov umožňujúcich dosiahnutie toho istého technického výsledku“ bez toho, aby sa rozlišovali tvary používajúce iné „technické riešenie“ a tvary používajúce rovnaké „technické riešenie“.
41 Okrem toho podľa Súdneho dvora článok 3 ods. 1 písm. e) smernice sa zameriava na „zabránenie tomu, aby ochrana vyplývajúca z právnej úpravy ochranných známok neviedla k monopolnému postaveniu majiteľa ochrannej známky… v súvislosti s… úžitkovými vlastnosťami výrobku“ a „aby ochrana vyplývajúca z právnej úpravy ochrannej známky nebola prekážkou tomu, aby konkurenti mohli slobodne ponúkať výrobky obsahujúce… uvedené úžitkové vlastnosti v konkurencii s majiteľom ochrannej známky“ (bod 78 rozsudku Philips). Nemožno však vylúčiť, že úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré sa podľa Súdneho dvora tiež majú ponechať k dispozícii konkurentom, sú špecifické presnému tvaru.
42 Navyše Súdny dvor v bode 80 rozsudku Philips zdôraznil, že článok 3 ods. 1 písm. e) smernice „sleduje cieľ, akým je ochrana verejného záujmu, ktorý vyžaduje, aby tvar, ktorého základné vlastnosti súvisia s technickou funkciou…, mohol byť voľne dostupný všetkým“. Tento cieľ sa teda nezameriava iba na technické riešenie obsiahnuté v takom tvare, ale na tvar a jeho samotné základné vlastnosti. Len čo tvar má byť ako taký voľne používaný, potom rozlišovanie, ktoré uvádza žalobca, je neprijateľné.
43 Z predchádzajúceho vyplýva, že článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94 bráni zápisu akéhokoľvek tvaru, ktorý tvorí výhradne vo svojich základných vlastnostiach tvar výrobku technicky kauzálny a dostatočný na dosiahnutie cieleného technického výsledku, aj keď tento výsledok možno dosiahnuť inými tvarmi, ktoré používajú rovnaké alebo iné technické riešenie.
44 V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že veľký odvolací senát nepodal nesprávny výklad článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94.
45 Tento záver nespochybňujú ani ďalšie tvrdenia žalobcu.
46 Po prvé v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že netreba vykladať článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94 rozširujúco, pretože tvar výrobku len zriedkakedy spĺňa podmienky, ktoré kladie článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, je potrebné zdôrazniť, že tieto dôvody zamietnutia sledujú rôzne ciele a že ich uplatňovanie predpokladá splnenie rôznych podmienok. Preto sa má každý z nich, ako zdôraznil Súdny dvor v bode 77 rozsudku Philips, vykladať vzhľadom na všeobecný záujem, ktorý je v pozadí, a nie vo vzťahu k prípadným praktickým účinkom, ktoré vyplývajú z uplatnenia iných dôvodov. Preto sa musí toto tvrdenie zamietnuť.
47 Po druhé, pokiaľ ide o porovnanie práva ochranných známok s právom vynálezov, treba konštatovať, že spočíva v rozdiele medzi tvarmi, ktoré obsahujú rovnaké technické riešenia, a tvarmi, ktoré obsahujú iné technické riešenia (pozri bod 33 vyššie). V bodoch 40 až 44 vyššie sa však konštatuje, že takýto rozdiel nemožno použiť. Preto sa musí takéto tvrdenie zamietnuť.
48 Po tretie treba zdôrazniť, že tvrdenie založené na genéze článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 bolo uvedené v konaní, ktoré viedlo k rozsudku Philips, avšak bez toho, že by tým bol ovplyvnený rozbor Súdneho dvora a ktorý koniec koncov odmietol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer v bode 41 svojich návrhov k tomuto rozsudku (Zb. s. I‑5475). Preto sa musí toto tvrdenie zamietnuť.
49 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa prvá časť tohto dôvodu musí zamietnuť.
O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení predmetu predmetnej ochrannej známky
50 V rámci druhej časti žalobca v podstate uvádza tri výhrady, pričom prvá je založená na nevykonaní identifikácie podstatných vlastností predmetnej ochrannej známky, druhá na nesprávnom posúdení funkčnej povahy podstatných vlastností uvedenej ochrannej známky a tretia na nesprávnom zohľadnení rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Prvú a druhú výhradu treba preskúmať spoločne.
O prvej a druhej výhrade založenej na nevykonaní identifikácie podstatných vlastností predmetnej ochrannej známky, ako aj na nesprávnom posúdení funkčnej povahy uvedených podstatných vlastností
– Tvrdenia účastníkov konania
51 Pokiaľ ide najskôr o výhradu založenú na nevykonaní identifikácie podstatných vlastností predmetnej ochrannej známky, žalobca po prvé vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že nevykonal identifikáciu podstatných vlastností predmetného tvaru, to znamená vzoru a pomeru výbežkov. Skúmal funkčnosť kocky Lego ako celku, zahrňujúc prvky, ktoré nepatria do oblasti požadovanej ochrany, akými sú vyhĺbená časť a sekundárne projekcie, hoci žalobca poznamenal, že prihláška sa vzťahovala iba na špecifický tvar vonkajšieho povrchu. Veľký odvolací senát takto nedocenil skutočnosť, že požadovaný zápis umožňuje žalobcovi brániť sa voči prihláškam, ktorých predmetom sú stavebné kocky, ktoré majú rovnaký výzor, ale nie prihláškam, ktorých predmetom sú kocky, ktoré majú odlišný výzor, a to nezávisle od otázky, či sa nimi uskutočňuje rovnaké technické riešenie, alebo nie.
52 Po druhé žalobca sa domnieva, že z rozsudku Philips vyplýva, že podstatné vlastnosti tvaru musia byť určené z hľadiska relevantného spotrebiteľa, a nie odborníkmi podľa čisto technického rozboru, pretože treba logicky identifikovať podstatné vlastnosti tvaru pred preskúmaním, či zabezpečujú technickú funkčnosť.
53 Žalobca následne zdôrazňuje, že ak sa potvrdia podstatné vlastnosti tvaru ako čisto funkčné, potom vznikne neželaný monopol nad technickou funkčnosťou. Naopak, ak takými nie sú, najmä preto, lebo môžu byť zmenené bez zásahu do technického riešenia, článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94 sa neuplatňuje. Preto predmetný tvar, aby bol zapísateľný, musí okrem toho nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť, čo podľa žalobcu je podmienkou, ktorú ťažko splniť.
54 Po tretie žalobca sa domnieva, že identifikácia podstatných vlastností musí zohľadniť existujúce dôkazy, ktoré sa týkajú vnímania spotrebiteľmi. V prejednávanej veci viaceré prieskumy preukázali, že pri pohľade na vrchnú časť kocky Lego ju významná časť spotrebiteľov rozpoznáva ako majúcu špecifický pôvod z dôvodu vzoru a pomeru výbežkov. Prieskum uskutočnený v Nemecku v roku 1991 preukázal, že spotrebitelia vnímajú funkčné prvky a odlišujú kocku Lego od iných hracích kociek, ktoré môžu fungovať rovnakým spôsobom z dôvodu vzoru ich výbežkov. Druhý prieskum uskutočnený v roku 2003 potvrdil, že rozloženie výbežkov je rozlišovacím prvkom.
55 Po štvrté žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že nezohľadnil dôkazy, ktoré predložil v súvislosti s odkazom na článok 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94, aj keď toto ustanovenie nikdy nebolo predmetom diskusie, ktorá sa týkala článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) uvedeného nariadenia. Veľký odvolací senát nedocenil to, že rovnaké skutočnosti a dôkazy môžu byť relevantné z právneho hľadiska v rôznych kontextoch.
56 Ďalej, pokiaľ ide o výhradu založenú na nesprávnom posúdení funkčnej povahy podstatných vlastností predmetnej ochrannej známky, žalobca sa domnieva, že odvolací senát neskúmal funkčnosť podstatných vlastností predmetného tvaru. Vykonal rozbor kocky Lego ako celku, pričom vychádzal iba z odborných posudkov predložených vedľajším účastníkom konania a súčasne odmietol uvažovať o existencii alternatívnych tvarov, ktoré používajú rovnaké technické riešenie, a tým nedocenil rozsah a dosah skoršej ochrany v oblasti patentov na posúdenie funkčnosti tvaru.
57 Po prvé, pokiaľ ide o odborné posudky, žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu predovšetkým to, že vychádzal bez akéhokoľvek kritického rozboru z odborného posudku pána M., ktorý predložil a financoval vedľajší účastník konania, ako aj z odborných posudkov pána P. a pána R. Keďže však odborný posudok pána M. sa zameriava na funkčnosť kocky Lego ako celku, v prejednávanej veci na účely stanovenia funkčnosti podstatných vlastností dotknutého tvaru, t. j. vzoru výbežkov, je irelevantný. Okrem toho vyhlásenia pána P. sú podľa žalobcu v prejednávanej veci irelevantné, pretože sa týkajú patentu Duplo a pretože odkazujú výlučne na „tuby“, ktoré sa nachádzajú na vnútornej ploche kociek. Rovnako tvrdenie pána R., podľa ktorého je cylindrický výbežok funkčnejší ako šesťuholníkový výbežok, sa uplatňuje na nekonečný počet cylindrických tvarov, ktoré majú veľmi rozdielny vzhľad, a nielen na osobitný vzor predmetnej ochrannej známky.
58 Po druhé žalobca tvrdí, že v rozpore s tvrdením veľkého odvolacieho senátu odmietol tvrdenia pána M., ktoré sa týkajú funkčnosti vzoru výbežkov, obzvlášť vo viacerých odborných posudkoch. Veľký odvolací senát sa však nezmienil o týchto posudkoch ani nevysvetlil, prečo by mal byť vierohodný a relevantný iba posudok pána M. Dokonca poprel existenciu akéhokoľvek dôkazu týkajúceho sa neexistencie funkčnosti podstatných vlastností kocky Lego. Žalobca tvrdí, že sa odvolal na súdne rozhodnutia, ktorými sa odmietlo, že tvar kocky Lego bol určený úlohou, a uviedol sedem odborných posudkov potvrdzujúcich, že vzor výbežkov nespĺňal technickú funkciu, to znamená odborné posudky pánov H., B.‑W., R. a B. Podľa žalobcu veľký odvolací senát mal zohľadniť všetky tieto dôkazy a tým, že takto nekonal, porušil práva na obhajobu žalobcu, čiže právo byť vypočutý.
59 Po tretie žalobca sa domnieva, že odmietnutie veľkého odvolacieho senátu zohľadniť odborné posudky, ktoré predložil, spôsobilo nesprávne posúdenie skutkových okolností. Podľa žalobcu totiž z nezávislého odborného posudku pána B.‑W. vyplýva, že tvar výbežkov vybratý pre Lego nebol technicky nevyhnutný, pretože ide len o jednu z nekonečných možností určených na zabezpečenie ideálneho trenia medzi dvoma novými kockami rovnakej série po ich zložení a že existujú technické alternatívy, vďaka ktorým môže byť funkcia tiež veľmi dobre splnená. Rovnako podľa žalobcu pán R. upresnil, že existuje veľký počet vzorov rôznych výbežkov, ktoré sú funkčne a z hľadiska výrobných nákladov, kvality a bezpečnosti úplne rovnocenné so vzormi kocky Lego a ktoré môžu byť s kockou Lego dokonca zlučiteľné. Odborné posudky pánov B. a H. podľa žalobcu potvrdzujú funkčnú rovnocennosť alternatívnych vzorov a preukazujú, že osobitný obraz vzoru kocky Lego prenáša silnú identitu, ktorú tvoria najmä jasne rozpoznateľné výbežky.
60 Po druhé žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že sa domnieval, že funkčne rovnocenné alternatívne vzory používané jeho konkurentmi neboli relevantné, aj keď sú dôležité na určenie toho, či ochrana tvaru spôsobuje, alebo nespôsobuje monopol na technické riešenie. Podľa žalobcu si veľký odvolací senát protirečí, keď tvrdí, že iba tvary, ktoré sú nevyhnutné na plnenie technickej funkcie, sú vylúčené z ochrany, pričom sa súčasne domnieva, že to neznamená, že ďalšie tvary tiež nemôžu spĺňať rovnakú technickú funkciu.
61 V skutočnosti podľa žalobcu neexistuje iný prostriedok, ako skúmať alternatívne vzory na určenie toho, či podstatné vlastnosti tvaru sú funkčné a či by mohli spôsobiť nebezpečenstvo monopolu, pokiaľ by boli chránené. Všetci odborníci vrátane tých, ktorých názory boli základom na rozhodnutie veľkého odvolacieho senátu, postupovali takýmto porovnávacím prístupom, obzvlášť pokiaľ ide o alternatívne vzory výbežkov. Podľa žalobcu z judikatúry odvolacieho súdu v Spojených štátoch amerických vyplýva, že alternatívne vzory sú relevantné pre posúdenie funkčnosti tvaru.
62 Nakoniec sa žalobca domnieva, že tvrdenie, podľa ktorého monopol na technické riešenie možno dosiahnuť zápisom súboru vzorov z funkčného hľadiska rovnocenných, ukazuje, že veľký odvolací senát si nebol istý tým, že predmetná ochranná známka skutočne spôsobuje monopol. Okrem toto tvrdenie by podľa žalobcu bolo možné namietať voči každej prihláške ochrannej známky, pre ktorú existuje len ohraničený počet možných kombinácií, ako napríklad kombinácie dvoch písmen, ktoré predsa len povoľuje ÚHVT. Ďalej sa žalobca domnieva, že je nereálne tvrdiť, že by bolo „ľahké zapísať súbor možných tvarov“, pretože tvar musí zdolať prekážku ďalších absolútnych dôvodov zamietnutia, ktoré veľmi malé množstvo trojrozmerných označení mohlo prekonať vďaka nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti.
63 Po tretie žalobca sa domnieva, že veľký odvolací senát nedocenil dosah skoršej ochrany patentov na posúdenie funkčnosti tvaru. Zdôrazňuje, že jediný a rovnaký predmet možno chrániť rôznymi právami duševného vlastníctva.
64 Po prvé podľa žalobcu veľký odvolací senát si nevšimol, že v americkom práve skorší patent nie je nevyvrátiteľným dôkazom funkčnosti sprístupnených vlastností, ale ide o dôkaz, ktorý možno vyvrátiť tým, že sa preukáže disponibilita vzorov, ktoré sú z funkčného hľadiska rovnocenné. Okrem toho táto judikatúra odkazuje na vlastnosti vyžadované v patente, a nie na sprístupnené vlastnosti, ako to nerozpoznal veľký odvolací senát. Nakoniec v európskom práve ochranných známok neexistuje doktrína funkčnosti, ktorá nachádza uplatnenie v Spojených štátoch.
65 Po druhé žalobca sa domnieva, že veľký odvolací senát nezistil, že podstatné vlastnosti predmetnej ochrannej známky, cylindrické výbežky okrúhleho tvaru, nie sú patentovateľným vynálezom a patent sa na ne nikdy nevzťahoval. Podľa jeho názoru sa poukazovalo práve na špecifický mechanizmus skladania stavebných kociek, ktoré nezávisia od osobitného vzoru výbežkov. To poukazuje na jednej strane na neexistenciu relevancie vzoru výbežkov pre funkčnosť stavebnej hracej kocky a na druhej strane, že skoršie patenty nikdy nebránili tretím osobám používať osobitný tvar výbežkov. Veľký odvolací senát neskúmal skutočnosti a tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uviedol žalobca.
66 Po tretie skutočnosť, že „cylindrické“ priemety boli opísané v patentoch ako uprednostnené predstavenie výbežkov, podľa žalobcu neznamená, že technické riešenie možno dosiahnuť len takýmito priemetmi ani že vzor výbežkov je funkčný. Okrem toho technický pojem „cylindrický“ odkazuje na nespočetné množstvo cylindrických tvarov rôznych vzhľadov. Takto nikdy neexistoval monopol v oblasti patentov priznaných „cylindrickým“ priemetom.
67 Po štvrté podľa žalobcu stavebná kocka podobného vizuálneho vzhľadu môže porušiť práva ochrannej známky kocky Lego, ale nie skorší patent, ak uplatňuje odlišné technické riešenie. Naopak, alternatívne tvary môžu porušovať predchádzajúce patenty, ale nie predmetnú ochrannú známku, ak sa odlišujú svojím horným povrchom. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že predmetná ochranná známka nepriznáva výlučné práva technickému riešeniu a nepredlžuje ochranu, ktorá vyplýva zo skorších patentov. Skutočnosť, že početní konkurenti obchodovali s kockami odlišného výzoru, ktoré uplatňujú rovnaké technické riešenie, dokazuje, že konkurencia nepoškodzuje výlučné práva žalobcu.
68 Po štvrté žalobca zdôrazňuje, že nezískava monopol na technické riešenie v dôsledku ochrany ako ochranná známka predmetného tvaru, keďže rovnaké technické riešenie možno dosiahnuť nekonečným počtom rôznych tvarov, ktoré môžu spotrebitelia rozlíšiť. Preto konkurenti nepotrebujú na uplatnenie rovnakého technického riešenia kopírovať tvar kocky Lego, ktorá je ako všeobecne známy faktor hospodársky príťažlivý pre iné hospodárske subjekty. Takýto hospodársky záujem nechráni podľa názoru žalobcu článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94, ktorý sa neuplatní v prejednávanej veci, pretože neexistuje problém monopolu.
69 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti tvrdeniam žalobcu.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
70 Po prvé v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že podstatné vlastnosti predmetnej ochrannej známky sa musia určiť z hľadiska spotrebiteľa a že analýza musí zohľadniť prieskumy týkajúce sa spotrebiteľov, treba zdôrazniť, že toto určenie sa uskutoční v rámci článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 s presným cieľom umožniť skúmanie funkčnosti predmetného tvaru. Vnímanie príslušného spotrebiteľa nie je relevantné pre rozbor funkčnosti podstatných vlastností tvaru. Príslušný spotrebiteľ totiž môže nemať technické znalosti nevyhnutné na posúdenie podstatných vlastností tvaru, takže niektoré vlastnosti môžu byť z jeho hľadiska podstatné, zatiaľ čo takými v kontexte rozboru funkčnosti nie sú, a naopak. Preto sa treba domnievať, že podstatné vlastnosti tvaru musia byť na účely uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/04 objektívne určené na základe grafického zobrazenia a prípadných opisov predložených spolu s prihláškou ochrannej známky.
71 Ďalej z toho, čo je uvedené v predchádzajúcom bode, vyplýva, že žalobca nesprávne vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že nezistil rozsah pôsobnosti článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) (ktorý sa zameriava na funkčnosť tvaru) a článku 7 ods. 3 (ktorý sa zameriava na jeho nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť) nariadenia č. 40/94 a že neopodstatnene tvrdil, že prieskumy týkajúce sa spotrebiteľov sú v oboch prípadoch relevantné.
72 Po druhé žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že nevykonal identifikáciu podstatných vlastností predmetného tvaru a neskúmal predmetný tvar, ale kocku Lego ako celok, zahrňujúc vo svojej analýze neviditeľné prvky, ako sú vyhĺbená časť a sekundárne priemety.
73 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že z judikatúry vyplýva, že predmetom preskúmania prihlášky má byť len samotný tvar, ako je zobrazený v bode 2 vyššie [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2005, Almdudler‑Limonade/ÚHVT (Tvar limonádovej fľaše), T‑12/04, neuverejnený v Zbierke, body 42 až 45; zo 17. januára 2006, Henkel/ÚHVT (Červená a biela pravouhlá tabletka s oválnym modrým jadrom), T‑398/04, neuverejnený v Zbierke, bod 25, a z 31. mája 2006, De Waele/ÚHVT (Tvar klobásy), T‑15/05, Zb. s. II‑1511, bod 36]. Grafické zobrazenie, ktorého funkciou je vymedzenie ochrannej známky, musí byť totiž ako také úplné preto, aby sa jasne a presne určil presný predmet ochrany, ktorý priznáva zapísaná ochranná známka svojmu majiteľovi (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, Zb. s. I‑11737, body 48 a 50 až 52). V prejednávanej veci, keďže na jednej strane žalobca opísal predmetný tvar pri podaní prihlášky ochrannej známky len prostredníctvom grafického zobrazenia uvedeného v bode 2 vyššie a keďže na druhej strane každé následné opísanie nemôže byť zohľadnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar limonádovej fľaše, už citovaný, bod 42), podstatné vlastnosti sa majú identifikovať práve na základe tohto jediného zobrazenia.
74 Z bodov 38, 39, 42, 54, 55 a 61 až 63 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že veľký odvolací senát skutočne skúmal kocku Lego ako celok a v bodoch 54 a 55 napadnutého rozhodnutia identifikoval na zobrazení predmetnej ochrannej známky ako podstatné vlastnosti, ktoré sú predmetom skúmania, najmä vnútornú vyhĺbenú časť a neviditeľné sekundárne projekcie.
75 Treba však konštatovať, že tento rozbor zahŕňa aj všetky viditeľné prvky na grafickom zobrazení uvedenom v bode 2 vyššie, pričom každý z nich spĺňa podľa veľkého odvolacieho senátu osobitné technické funkcie, to znamená v zmysle bodu 54 napadnutého rozhodnutia: výšku a rozmer primárnych výbežkov na účely ukotvenia medzi hracími kockami, ich počet pre viacfunkčné skladania a ich usporiadanie pre konfiguráciu skladania; strany na to, aby mohli byť spojené so stranami iných kociek na účely postavenia múru; globálny tvar stavebnej kocky a nakoniec jej veľkosť, ktorá umožňuje, aby ju dieťa mohlo držať v ruke. Treba tiež konštatovať, že žiaden prvok uvedený v spisovom materiále neumožňuje spochybniť presnosť identifikácie týchto vlastností ako podstatných vlastností predmetného tvaru.
76 Len čo však odvolací senát správne identifikoval všetky podstatné vlastnosti predmetného tvaru, skutočnosť, že vzal do úvahy ďalšie vlastnosti, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
77 Preto treba prvú výhradu zamietnuť.
78 Pokiaľ ide o druhú výhradu, je potrebné zdôrazniť, že v rámci rozboru funkčnosti takto určených podstatných vlastností nič nevylučuje, že veľký odvolací senát môže zohľadniť neviditeľné prvky kocky Lego, ako sú vyhĺbená časť a sekundárne projekcie, ako aj každý iný relevantný dôkaz. Veľký odvolací senát sa v tejto súvislosti v prejednávanej veci odvolal na skoršie patenty žalobcu, keďže žalobca pripustil, že tieto patenty opisujú funkčné prvky kocky Lego, a na odborné posudky pánov P. a R.
79 V tejto súvislosti žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že bez kritického rozboru zohľadnil odborný posudok pána M., ktorého predmetom je okrem iného kocka Lego ako celok. Zdôrazňuje tiež, že vyhlásenia pána P. sa týkajú kocky Duplo a vyhlásenia pána R. sa týkajú všetkých cylindrických tvarov výbežkov, a nie výbežkov kocky Lego. Treba však zdôrazniť, že páni P. a R. sa vyjadrili k funkčnosti cylindrických výbežkov ako takých a že veľký odvolací senát odkázal na tieto vyhlásenia presne preto, aby podporil svoje posúdenie funkčnosti primárnych cylindrických výbežkov predmetného tvaru. Pokiaľ ide o odborný posudok pána M., bezpochyby bol predložený a financovaný vedľajším účastníkom konania, ale skoršie patenty potvrdzujú zistenia pána M., pokiaľ ide o funkčnosť vlastností kocky Lego, ako aj, mimochodom, odborné posudky predložené žalobcom. Okrem toho skutočnosť, ktorú zdôraznil žalobca, že rozbory pána M. majú za predmet kocku Lego ako celok, nemajú nijaký vplyv, keď obsahujú rozbor funkčnosti podstatných vlastnosti predmetného tvaru.
80 Z predchádzajúceho tiež vyplýva, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého neexistencia funkčnosti podstatných vlastností predmetného tvaru bola preukázaná jeho vlastnými odbornými posudkami, sa musí odmietnuť. Stanoviská odborníkov a rozsudky vnútroštátnych súdov uvádzané žalobcom preto, aby tvrdil, že alternatívne tvary sú relevantné na preukázanie toho, že označenie nie je funkčné, totiž môžu podľa jeho názoru dokázať, že tvar kocky nie je jediným tvarom, ktorým sa umožňuje dosiahnuť želateľný výsledok, teda že nie je technicky nevyhnutný. Bolo však konštatované v bode 43 vyššie, že posúdenie funkčnosti tvaru sa musí uskutočniť nezávisle od existencie iných tvarov a v bode 39 vyššie, že výraz „nevyhnutný“ znamená to, že tvar musí spĺňať technické vlastnosti dostatočné na dosiahnutie predmetného výsledku.
81 Preto treba tiež odmietnuť tvrdenie založené na porušení práva byť vypočutý v dôsledku skutočnosti, že veľký odvolací senát nezohľadnil odborné posudky predložené žalobcom. Keďže tvrdenie vyplývajúce z týchto odborných posudkov je založené na nesprávnom rozlišovaní medzi tvarmi obsahujúcimi rovnaké technické riešenie a tvarmi obsahujúcimi iné technické riešenia, veľký odvolací senát nebol povinný odkázať na tieto odborné posudky v napadnutom rozhodnutí, a teda tým, že tak neurobil, v nijakom prípade neporušil právo byť vypočutý.
82 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné skonštatovať, že závery veľkého odvolacieho senátu vzhľadom na funkčnosť podstatných vlastností predmetného tvaru sú opodstatnené.
83 Ďalšie tvrdenia žalobcu nespochybňujú vyššie uvedené zistenia.
84 Po prvé žalobca považuje za nereálne vzhľadom na požiadavky v oblasti rozlišovacej spôsobilosti, ktoré vyplývajú z judikatúry, tvrdenie veľkého odvolacieho senátu, podľa ktorého monopol na technické riešenie možno dosiahnuť zapísaním všetkých tvarov používajúcich toto riešenie. Aj za predpokladu, že Súd prvého stupňa sa bude domnievať, že zápis takýchto tvarov je nereálny, to však nespochybňuje zistenia o funkčnosti predmetného tvaru. Preto sa musí tvrdenie žalobcu odmietnuť.
85 Po druhé nevyvrátiteľný alebo vyvrátiteľný charakter v americkom práve dôkazu, ktorý vyplýva z patentu, sa tiež musí považovať za irelevantný. Veľký odvolací senát totiž tým, že v bode 40 napadnutého rozhodnutia uviedol americkú doktrínu, nezaložil svoj rozbor funkčnosti kocky Lego na tomto nevyvrátiteľnom charaktere. Svoj rozbor uskutočnený v bodoch 41 až 63 napadnutého rozhodnutia založil na rozsudku Philips a v bodoch 42 až 48, ako aj 52 a 53 napadnutého rozhodnutia zohľadnil skoršie patenty ako jednu z okolností bez toho, aby sa domnieval, že ide o nevyvrátiteľný dôkaz.
86 Po tretie treba zdôrazniť, že tvrdenia založené na jednej strane na skutočnosti, že ochrana technického riešenia patentom nebráni ochrane tvaru zahrnujúceho toto riešenie právom ochranných známok, a na druhej strane na rozdiele medzi rozsahom týchto dvoch rozdielnych ochrán, nie sú relevantné. Veľký odvolací senát totiž uznal tento skutkový stav v bode 39 napadnutého rozhodnutia a následne odkázal na skoršie patenty len preto, aby zdôraznil funkčný charakter základných vlastností kocky Lego.
87 Po štvrté žalobca uvádza, že jeho konkurenti nepotrebujú na to, aby uplatnili zhodné technické riešenie, kopírovať tvar kocky Lego, a že pokiaľ neexistuje nebezpečenstvo vzniku monopolu, článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94 sa neuplatní. Takéto tvrdenie je však založené na nesprávnej koncepcii, podľa ktorej dostupnosť rôznych tvarov obsahujúcich rovnaké technické riešenie preukazuje nedostatok funkčnosti predmetného tvaru, aj keď je v bode 42 vyššie zdôraznené, že podľa rozsudku Philips samotný funkčný tvar musí byť voľne dostupný všetkým. Preto sa musí toto tvrdenie zamietnuť.
88 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa treba domnievať, že veľký odvolací senát správne vyvodil záver o funkčnosti predmetného tvaru. Preto sa musí druhá výhrada zamietnuť.
O tretej výhrade založenej na nesprávnom zohľadnení rozhodnutia vnútroštátneho súdu a na údajnom porušení nestrannosti napadnutého rozhodnutia
– Tvrdenia účastníkov konania
89 Žalobca vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že na jednej strane zohľadnil rozhodnutie Najvyššieho súdu Kanady a že na druhej strane sa domnieval, že rozhodnutie Rechtbank Breda (Okresný súd v Brede, Holandsko) bolo irelevantné. Podľa jeho názoru sa však tieto dve rozhodnutia týkajú údajnej funkčnosti tvaru kocky Lego a boli vydané v kontexte nečestnej súťaže a porušovania práv duševného vlastníctva a týkali sa doslovnej imitácie. Jediný rozdiel spočíva v skutočnosti, že kanadský súd dospel k odlišnému záveru ako holandský súd. Žalobca sa domnieva, že selektívne zohľadnenie tohto rozsudku Najvyššieho súdu v Kanade, ako aj iba odborných posudkov, ktoré vyhovujú jeho záveru, preukazuje prístup, ktorý nie je nestranný.
90 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú tvrdenia žalobcu.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
91 Po prvé, pokiaľ ide o odkaz veľkého odvolacieho senátu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Kanady a odmietnutie rozsudku vyhláseného v Holandsku, stačí zdôrazniť, že sám žalobca uznal, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov nemajú vplyv na rozhodnutia odvolacích senátov ÚHVT. Právna úprava Spoločenstva ochranných známok je totiž autonómnym systémom a zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov sa posudzuje výlučne na základe nariadenia č. 40/94, ako jeho výklad podáva súd Spoločenstva [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. marca 2008, Suez/ÚHVT (Delivering the essentials of life), T‑128/07, neuverejnený v Zbierke, bod 32 a tam citovanú judikatúru]. Ďalej z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že veľký odvolací senát neodôvodnil svoje rozhodnutie kanadským rozhodnutím, ale že po tom, ako dospel k záveru o funkčnosti kocky Lego, poznamenal, že jeho analýzu potvrdzuje judikatúra početných vnútroštátnych súdov vrátane Najvyššieho súdu Kanady.
92 Po druhé treba konštatovať, že žalobca nesprávne vytýka veľkému odvolaciemu senátu porušenie nestrannosti. Na jednej strane veľký odvolací senát v bode 65 napadnutého rozhodnutia vysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieval, že rozsudok vyhlásený v Holandsku nebol relevantný. Na druhej strane z rozboru urobeného v bodoch 36 až 50 vyššie vyplýva, že veľký odvolací senát sa správne domnieval, že odborné posudky, ktoré predložil žalobca, neboli relevantné, lebo ich predmetom bola dostupnosť iných tvarov zahrnujúcich rovnaké technické riešenie. Ďalej ÚHVT správne zdôrazňuje, že predmetná vec bola postúpená veľkému odvolaciemu senátu, že predseda prvého senátu bol nahradený svojím náhradníkom po tom, ako žalobca vzniesol námietku zaujatosti, a že ÚHVT prijal ďalšie rôzne opatrenia na zaručenie nestrannosti konania.
93 Preto sa musí táto výhrada zamietnuť.
94 S ohľadom na vyššie uvedené sa musí žaloba zamietnuť.
O trovách
95 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Lego Juris A/S je povinný nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Dittrich |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. novembra 2008.
Podpisy