Vec T‑384/11

Safa Nicu Sepahan Co.

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Nesprávne posúdenie – Právo na účinnú súdnu ochranu – Návrh na náhradu škody“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 25. novembra 2014

1.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem

2.      Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Opatrenia prijaté v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Rozsah preskúmania

(Článok 275 druhý odsek ZEFÚ; Charta základných práv Európskej únie; článok 47; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP)

3.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Neexistencia jednej z podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

4.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Obmedzená alebo žiadna miera voľnej úvahy inštitúcie Únie pri prijímaní aktu – Potreba zohľadniť kontextuálne okolnosti

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

5.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právna norma, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Pojem – Podmienky týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči Iránu – Zahrnutie

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenia Rady č. 961/2010 a 267/2012)

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda – Dôkazné bremeno

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

7.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pojem – Dôkazné bremeno

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

8.      Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná škoda – Nemajetková ujma spôsobená uverejnením reštriktívnych opatrení ohrozujúcich dobrú povesť subjektu, na ktorý sa tieto opatrenia vzťahujú, v úradnom vestníku – Zahrnutie

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenia Rady č. 961/2010 a 267/2012)

9.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom – Nemajetková ujma spôsobená prijatím a zachovaním reštriktívnych opatrení – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenia Rady č. 961/2010 a 267/2012)

10.    Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná škoda – Pojem – Prerušenie vzťahov s dodávateľmi – Vylúčenie

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

11.    Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Náhrada – Úroky z omeškania – Spôsoby výpočtu

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 30)

2.      Súdy Európskej únie majú v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy o FEÚ, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie. Medzi tieto základné práva patrí najmä právo na účinnú súdnu ochranu.

Účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje najmä, aby súd Únie zabezpečil, že predmetný akt, ktorý má individuálny dosah pre dotknutú osobu alebo subjekt, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe považovaný za dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené.

Na tento účel súdu Únie prináleží pristúpiť k tomuto preskúmaniu a prípadne vyzvať príslušný orgán Únie, aby predložil informácie alebo dôkazy, či už dôverné, alebo nie, ktoré sú relevantné pre toto preskúmanie. V prípade pochybností je totiž úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe, pričom táto osoba nie je povinná predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti.

(pozri body 32 – 36)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 47, 48)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 50 – 55)

5.      Hoci hlavným cieľom nariadení č. 961/2010 a č. 267/2012 o obmedzujúcich opatreniach voči Iránu je poskytnúť Rade možnosť uložiť niektoré obmedzenia práv jednotlivcov, aby sa zabránilo šíreniu jadrových zbraní a jeho financovaniu, ustanovenia, ktoré taxatívne uvádzajú podmienky, za akých sú také obmedzenia prípustné, majú v podstate a contrario za cieľ chrániť individuálne záujmy dotknutých jednotlivcov tým, že obmedzujú prípady uplatnenia, rozsah a intenzitu obmedzujúcich opatrení, ktoré im môžu byť zákonne uložené.

Takéto ustanovenia tak zabezpečujú ochranu individuálnych záujmov osôb a subjektov, ktoré by mohli byť dotknuté, a preto musia byť považované za právne normy, ktorých cieľom je priznať práva jednotlivcom. Ak predmetné hmotnoprávne podmienky nie sú splnené, dotknutá osoba alebo subjekt má právo, aby voči nemu predmetné opatrenia neboli prijaté. Také právo nevyhnutne zahŕňa to, že jednotlivec, proti ktorému boli prijaté obmedzujúce opatrenia za podmienok, ktoré predmetné ustanovenia nestanovujú, môže požiadať o náhradu dôsledkov takýchto opatrení, ktoré mu spôsobili ujmu, ak sa preukáže, že boli uložené na základe dostatočne závažného porušenia základných noriem uplatňovaných Radou.

(pozri body 56 – 58)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 70)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 71)

8.      Ak sa na určitý subjekt vzťahujú reštriktívne oparenia z dôvodu, že údajne podporuje šírenie jadrových zbraní, je verejne spojený so správaním, ktoré sa považuje za závažné ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, čo má za následok jeho potupu a vyvolanie nedôvery voči nemu, čím je dotknutá jeho dobrá povesť a je mu tak spôsobená nemajetková ujma.

Na jednej strane sa totiž potupa a nedôvera vyvolané reštriktívnymi opatreniami netýkajú ekonomických a obchodných kapacít predmetného subjektu, ale jeho vôle podieľať sa na činnostiach, ktoré medzinárodné spoločenstvo považuje za odsúdeniahodné. Dotknutý subjekt je tak postihnutý nad rámec svojich bežných obchodných záujmov. Na druhej strane poškodenie dobrej povesti predmetného subjektu je o to závažnejšie, lebo nevyplýva z vyjadrenia osobného názoru, ale z oficiálneho stanoviska inštitúcie Únie, uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorý má záväzné právne dôsledky.

V tejto súvislosti uverejnenie reštriktívnych opatrení predstavuje neoddeliteľnú súčasť procesu ich prijímania, najmä vzhľadom na to, že podmieňuje ich nadobudnutie účinnosti voči tretím osobám. Za týchto okolností nepredstavuje uverejnenie uvedených opatrení v úradnom vestníku skutočnosť, ktorá môže narušiť príčinnú súvislosť medzi prijatím a zachovaním reštriktívnych opatrení a poškodením dobrej povesti dotknutého subjektu.

(pozri body 80, 82 – 84)

9.      Zrušenie zaradenia subjektu do zoznamu subjektov zúčastnených na šírení jadrových zbraní môže predstavovať spôsob náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej subjektu, keďže v rozsudku o neplatnosť sa konštatuje, že jeho asociácia so šírením jadrových zbraní je nedôvodná, a teda protiprávna.

Pokiaľ však tvrdenie o účasti uvedeného subjektu na šírení jadrových zbraní ovplyvnilo správanie tretích subjektov, ktoré sa väčšinou nachádzajú mimo územia Únie, voči nemu, zrušenie zaradenia tohto subjektu do zoznamu môže znížiť výšku priznanej náhrady škody, avšak nemôže predstavovať úplnú nápravu vzniknutej ujmy. Tieto účinky však nemôžu byť v plnej miere vyvážené a posteriori konštatovaním o protiprávnosti uvedeného zaradenia, keďže prijatie reštriktívnych opatrení voči subjektu upriamuje väčšiu pozornosť a vyvoláva viac reakcií, najmä mimo územia Únie, než ich následné zrušenie.

Okrem toho tvrdenie, ktoré uviedla Rada proti dotknutému subjektu, je osobitne závažné, keďže ho spája s iránskym šírením jadrových zbraní, teda s činnosťou, ktorá podľa Rady predstavuje nebezpečenstvo pre mier a medzinárodnú bezpečnosť.

(pozri body 86 – 89)

10.    V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti Únie však odmietnutie dodávať výrobky samo osebe nepredstavuje škodu. Táto škoda totiž vznikne len vtedy, ak sa odmietnutie premietne do hospodárskych výsledkov dotknutej spoločnosti. To je predovšetkým prípad, keď je spoločnosť nútená nakúpiť rovnaké výrobky za menej výhodných podmienok od iných dodávateľov alebo ak odmietnutie dodávky spôsobuje oneskorenie pri plnení zmlúv uzatvorených so zákazníkmi, v dôsledku čoho budú spoločnosti uložené peňažné sankcie. Rovnako v prípade, ak nemožno nájsť alternatívneho dodávateľa, môžu byť existujúce zmluvy ukončené a predmetná spoločnosť sa nemôže zúčastniť na prebiehajúcich verejných obstarávaniach.

(pozri bod 110)

11.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 151)