Vec T‑291/09

Carrols Corp.

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Obrazová ochranná známka Spoločenstva Pollo Tropical CHICKEN ON THE GRILL – Absolútny dôvod zamietnutia – Neexistencia zlého úmyslu – Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“

Abstrakt rozsudku

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba pred súdom Spoločenstva – Zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu v námietkovom konaní – Spochybnenie uvedením nových skutočností – Neprípustnosť – Zohľadnenie judikatúry Spoločenstva, vnútroštátnej alebo medzinárodnej judikatúry na účely výkladu práva Spoločenstva, na ktorú sa neodvolávalo v konaniach na Úrade – Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 65)

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Vzdanie sa, výmaz a neplatnosť – Absolútne dôvody neplatnosti – Prihlasovateľ nekonajúci v dobrej viere pri podávaní prihlášky ochrannej známky – Kritériá posúdenia – Zohľadnenie všetkých relevantných existujúcich faktorov v čase podania prihlášky

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 52 ods. 1 písm. b)]

1.      Cieľom žalôb podaných na Všeobecný súd je kontrola zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) v zmysle článku 65 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Teda úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne preskúmavať skutkové okolnosti s ohľadom na dôkazy, ktoré boli predložené prvýkrát v konaní pred ním. Z toho vyplýva, že prípustné sú len tie dôkazy, ktoré boli predložené v rámci správneho konania pred Úradom.

Napriek tomu rozhodnutia vnútroštátnych súdov, aj keď neboli uvedené v rámci konania pred Úradom, musia byť vyhlásené za prípustné. Ani účastníkom konania, ani Všeobecnému súdu nemožno brániť, aby sa pri výklade práva Únie inšpirovali podkladmi z judikatúry Únie, vnútroštátnej alebo medzinárodnej judikatúry. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania musí mať možnosť odvolávať sa na vnútroštátne súdne rozhodnutia po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom, keďže odvolaciemu senátu sa nevytýka, že nezohľadnil skutkové okolnosti v určitom vnútroštátnom rozhodnutí, ale že porušil ustanovenie nariadenia č. 207/2009, a uviesť judikatúru na podporu tohto žalobného dôvodu.

(pozri body 30, 31, 34, 35)

2.      Neexistencia dobrej viery prihlasovateľa v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa musí posudzovať globálne, pričom sa zohľadnia všetky faktory relevantné vo veci samej.

Skutočnosť, že prihlasovateľ vedel o tom, že tretia osoba používala zhodné alebo podobné označenie zhodného alebo podobného výrobku, ktoré by mohlo viesť k zámene s prihlasovaným označením, môže vyplývať najmä zo všeobecnej vedomosti o takomto používaní v dotknutej hospodárskej oblasti, pričom takúto vedomosť možno vyvodiť najmä z dĺžky tohto používania. Čím je totiž používanie dlhšie, tým je pravdepodobnejšie, že prihlasovateľ vedel v okamihu podania prihlášky, že tretia osoba používa takéto označenie.

Napriek tomu, okolnosť, že prihlasovateľ vie alebo musí vedieť, že tretia osoba dlhodobo používa najmenej v jednom členskom štáte zhodné alebo podobné označenie pre zhodný alebo podobný výrobok, ktoré by mohlo viesť k zámene s prihlasovaným označením, sama osebe nestačí na preukázanie neexistencie dobrej viery prihlasovateľa. Preto treba zohľadniť úmysel prihlasovateľa v relevantnom okamihu, ktorý je subjektívnou okolnosťou, ktorá sa musí určiť odkazom na objektívne okolnosti prejednávanej veci. Úmysel brániť tretej osobe v predaji určitého výrobku môže byť teda za určitých okolností znakom toho, že prihlasovateľ nekonal v dobrej viere. O taký prípad pôjde vtedy, ak si dal prihlasovateľ ako ochrannú známku zapísať určité označenie bez toho, aby ho mal v úmysle používať, teda výlučne s cieľom zabrániť vstupu tretej osoby na trh.

Skutočnosť, že tretia osoba dlhodobo používa pre určitý výrobok zhodné alebo podobné označenie, ktoré by mohlo viesť k zámene s prihlasovanou ochrannou známkou, a že toto označenie požíva určitý stupeň právnej ochrany, je jednou z relevantných skutočností pre posúdenie neexistencie dobrej vôle. Ani v takomto prípade však nemožno zápis ochrannej známky Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že nebol vykonaný v dobrej viere, predovšetkým ak prihlasovateľ v okamihu podania prihlášky vie, že tretia osoba, ktorá je novým subjektom na trhu, sa pokúša využiť toto označenie vo svoj prospech napodobovaním jeho vzhľadu, čo vedie prihlasovateľa k jeho zápisu s cieľom zabrániť používaniu takéhoto vzhľadu.

Na účely posúdenia neexistencie dobrej viery prihlasovateľa možno zohľadniť stupeň všeobecnej známosti označenia v okamihu podania prihlášky na účely jeho zápisu ako ochrannej známky Spoločenstva. Takýto stupeň všeobecnej známosti by totiž presne mohol odôvodňovať záujem prihlasovateľa na zabezpečení širšej právnej ochrany pre svoje označenie.

(pozri body 48 – 54)