Žaloba podaná 22. júla 2009 - Intel/Komisia

(vec T-286/09)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Intel Corp. (Wilmington, Spojené štáty americké) (v zastúpení: N. Green, I. Forrester, QC, M. Hoskins, K. Bacon, S. Singla, barristers, A. Parr a R. MacKenzie, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

čiastočne alebo ako celok zrušiť rozhodnutie Komisie K (2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 - Intel,

alternatívne zrušiť uloženú pokutu alebo podstatne znížiť jej výšku,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania Intelu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa touto žalobou podľa článku 230 ES domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K (2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 - Intel, podľa ktorého sa žalobca dopustil jedného a pokračujúceho porušenia článku 82 ES a článku 54 Dohody o EHP trvajúceho od októbra 2002 do decembra 2007 tým, že uplatňoval stratégiu spočívajúcu vo vylúčení konkurentov z trhu centrálnych procesorov ("CPU") x86. Ďalej sa žalobca domáha zrušenia alebo zníženia uloženej pokuty.

Žalobca na podporu svojich návrhov uvádza tieto žalobné dôvody.

Po prvé tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že:

a)    rozhodla, že podmienené zľavy poskytnuté Intelom jeho zákazníkom boli zneužitím per se už na základe skutočnosti, že boli podmienené, a to bez toho, aby preukázala, že skutočne boli spôsobilé vylúčiť súťaž;

b)    vychádzala z toho, že ide o druh zneužitia na základe vylúčenia nazývaný "naked restrictions", a nevykonala žiadnu analýzu vylúčenia súťaže (dokonca ani len schopnosti a pravdepodobnosti vylúčenia) v tejto súvislosti;

c)    neanalyzovala, či sa dohody Intelu a jeho zákazníkov o zľavách uplatňovali na území Európskeho spoločenstva a/alebo mali okamžité, podstatné, priame a predvídateľné účinky v rámci Európskeho spoločenstva.

Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia nedosiahla pri svojej analýze dôkazov požadovanú bežnú mieru preukázania. Komisii sa teda ani nepodarilo preukázať, že dohody Intelu o zľavách boli podmienené tým, že jeho zákazníci museli kúpiť všetky alebo skoro všetky svoje x86 CPU súčiastky od Intelu. Komisia navyše použila "as efficient competitor" ("AEC") test na určenie toho, či zľavy poskytované Intelom boli spôsobilé obmedziť súťaž, pričom sa však dopustila mnohých nesprávnych posúdení pri analýze a posudzovaní dôkazov súvisiacich s uplatnením tohto testu. Komisia tiež nezohľadnila ďalšiu kategóriu dôkazov týkajúcich sa účinkov zliav poskytovaných Intelom. Osobitne Komisia:

a)    nezohľadnila dôkazy, ktoré preukazujú, že jeden z konkurentov Intelu počas obdobia vytýkaného porušenia podstatne zvýšil svoj podiel na trhu a svoju ziskovosť, pričom jeho neúspech v určitom trhovom segmente a/alebo s určitým pôvodným vybavením výrobcu ("OEM") bol výsledkom jeho vlastných nedostatkov;

b)    nepreukázala príčinnú súvislosť medzi tým, čo považuje za podmienené zľavy, a rozhodnutiami zákazníkov Intelu nenakupovať od dotknutého konkurenta;

c)    neanalyzovala dôkazy o vplyve zliav Intelu na spotrebiteľov.

Po tretie žalobca uvádza, že Komisia nepreukázala, že uplatňoval dlhodobú stratégiu vylúčenia konkurentov. Takéto zistenie nie je podopreté dôkazmi a je nemožné ho vyvodiť z rozdrobených tvrdení Komisie (v súvislosti s oboma dotknutými výrobkami a dotknutým časovým obdobím) vo vzťahu k jednotlivým zákazníkom Intelu.

Žalobca tiež uvádza, že predmetné rozhodnutie sa musí ako celok alebo čiastočne zrušiť na základe toho, že Komisia porušila podstatné formálne náležitosti v rámci správneho konania, čím boli vecne porušené práva Intelu na obhajobu. Komisia najmä:

a)    Intel ústne nevypočula v súvislosti s dodatočným oznámením o výhradách a v súvislosti s listom o zisteniach, hoci z nich vyplynuli úplne nové tvrdenia a odkazovali na nové dôkazy, ktoré sa vo veľkej miere uvádzajú v napadnutom rozhodnutí;

b)    nedoložila do spisu určité vnútorné dokumenty konkurenta, keď ju o to žalobca žiadal, a to bez ohľadu na to, že podľa názoru žalobcu tieto dokumenty:

i)    priamo súviseli s tvrdeniami Komisie proti Intelu;

ii)    potenciálne mohli zbaviť Intel viny a

iii)    boli Intelom presne označené;

c)    neurobila náležitú zápisnicu zo svojho stretnutia s kľúčovým svedkom od jedného zo zákazníkov Intelu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou mohol poskytnúť dôkazy zbavujúce Intel viny.

Podľa článku 229 ES žalobca tiež namieta proti výške pokuty, ktorá mu bola uložená, a to najmä z troch dôvodov.

Po prvé tvrdí, že pokuta 1 060 000 000 EUR (najvyššia pokuta, akú kedy Komisia uložila jednému podniku) je zjavne neprimeraná, keďže Komisia nepreukázala spôsobenie akejkoľvek škody spotrebiteľovi, ani vylúčenie konkurencie z trhu.

Po druhé žalobca uvádza, že ani úmyselne, ani z nedbanlivosti neporušil článok 82 ES: Komisiou uskutočnená AEC analýza sa zakladá na informácii, ktorú žalobca nemohol mať v čase, keď poskytoval zľavy svojim zákazníkom.

Po tretie žalobca namieta proti tomu, že Komisia pri stanovovaní pokuty nesprávne uplatnila svoje usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 a zohľadnila irelevantné a neprimerané úvahy.

____________