ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)
z 3. októbra 2012 (*)
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Žiadosť o prístup k niektorým dokumentom, ktoré boli predmetom korešpondencie s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v rámci súdneho konania – Zamietnutie prístupu – Riziko narušenia ochrany medzinárodných vzťahov – Riziko narušenia ochrany súdnych konaní a právneho poradenstva“
Vo veci T‑63/10,
Ivan Jurašinović, s bydliskom v Angers (Francúzsko), v zastúpení: N. Amara‑Lebret, advokát,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne C. Fekete a K. Zieleśkiewicz, neskôr C. Fekete a J. Herrmann, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Rady zo 7. decembra 2009, ktorým bol žalobcovi odmietnutý prístup k rozhodnutiam týkajúcim sa odovzdania dokumentov Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorých predloženie tento tribunál požadoval v rámci konania proti Antemu Gotovinovi a k celej korešpondencii medzi inštitúciami Európskej únie a týmto tribunálom v tejto súvislosti, vrátane prípadných príloh, najmä pôvodných žiadostí o dokumenty, ktoré podal tento tribunál a advokáti A. Gotovinu,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse, M. Prek, J. Schwarcz (spravodajca) a A. Popescu,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. apríla 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca Ivan Jurašinović listom zo 4. mája 2009 požiadal na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) generálneho tajomníka Rady Európskej únie o prístup k správam pozorovateľov Únie, ktorí boli prítomní v Chorvátsku v oblasti Knin od 1. do 31. augusta 1995 (ďalej len „správy z augusta 1995“) a k dokumentom, ktoré sa označujú ako „ECMM RC Knin Log reports“.
2 Rozhodnutím z 21. septembra 2009 Rada odpovedala na opakovanú žiadosť žalobcu z 27. júna 2009 a poskytla mu čiastočný prístup k ôsmim správam z augusta 1995. V tomto rozhodnutí Rada najmä uviedla, že poskytla prístup k správam z augusta 1995 účastníkom konania proti A. Gotovinovi na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu (ďalej len „MTTJ“) na základe zásady medzinárodnej spolupráce s medzinárodným súdom zriadeným Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (OSN).
3 Žalobou podanou 19. novembra 2009 vo veci T‑465/09 sa žalobca najmä domáhal, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Rady z 21. septembra 2009.
4 Listom z 1. októbra 2009 žalobca požiadal generálneho tajomníka Rady o prístup k rozhodnutiam týkajúcim sa odovzdania dokumentov MTTJ, ktorých oznámenie MTTJ požadoval v rámci konania proti A. Gotovinovi a k celej korešpondencii v tomto rámci medzi inštitúciami Únie a MTTJ, vrátane prípadných príloh, najmä pôvodných žiadostí MTTJ a advokátov obhajoby.
5 Rozhodnutím z 23. októbra 2009 generálny tajomník Rady zamietol žiadosť o prístup z 1. októbra 2009. Generálny tajomník uviedol, že neidentifikoval žiadny dokument zodpovedajúci rozhodnutiam týkajúcim sa odovzdania dokumentov MTTJ a že korešpondencia medzi ním a úradom prokurátora MTTJ týkajúca sa prístupu k archívom pozorovateľskej misie Európskeho spoločenstva (ďalej len „ECMM“) na účely vyšetrovania, prípravy a vedenia konania proti A. Gotovinovi, je súčasťou dôkazov v súdnom konaní a nemôže byť sprístupnená na základe článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ. Dospel k záveru, že neprináleží Rade, ale MTTJ, aby rozhodol o zverejnení dokumentov predložených tomuto tribunálu.
6 Listom z 3. novembra 2009 žalobca podal opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom (ďalej len „opakovaná žiadosť“).
7 Rozhodnutím zo 7. decembra 2009 Rada zamietla opakovanú žiadosť (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
8 V napadnutom rozhodnutí Rada najprv pripomenula, že dokumenty týkajúce sa archívov ECMM boli dané k dispozícii prokurátorovi MTTJ na základe lojálnej spolupráce s medzinárodným tribunálom zriadeným Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov a že boli oznámené úradu prokurátora dôverným spôsobom na základe článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ. Ďalej Rada informovala žalobcu, že povolila, aby obhajobe A. Gotovinu boli poskytnuté vyškrtané verzie viacerých dokumentov z týchto archívov. Pokiaľ ide o dokumenty požadované žalobcom, Rada potvrdila, že neexistuje rozhodnutie týkajúce sa odovzdania dokumentov MTTJ v rámci konania proti A. Gotovinovi. Ďalej uviedla, že identifikovala 40 dokumentov obsahujúcich listy generálneho tajomníka, vysokého predstaviteľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SGHR“), prokurátora a komory v konaní na prvom stupni na MTTJ, ako aj vyjadrenia, ku ktorých výmene došlo medzi obhajobou A. Gotovinu a SGHR.
9 Rada sa na účely zamietnutia opakovanej žiadosti žalobcu odvolala na námietky založené na ochrane medzinárodných vzťahov a ochrane súdneho konania, ktoré sú upravené v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke a článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Podľa nej požadované dokumenty obsahujú dôverné informácie týkajúce sa organizácie súdneho konania proti A. Gotovinovi, zodpovednosť za ktoré prináleží MTTJ, ktorý je jediný schopný zvážiť záujmy účastníkov konania a určiť, či by sprístupnenie týchto dokumentov mohlo poškodiť jedného z účastníkov konania a spravodlivosť konania. MTTJ sa však domnieval, že tieto dokumenty neboli prístupné verejnosti. Rada zastávala názor, že keby sprístupnila dokumenty, ohrozila by riadny priebeh prebiehajúceho súdneho konania a lojálnu spoluprácu s medzinárodným súdom. Okrem toho uverejnenie správ vypracovaných zo strany ECMM počas trvania jej činnosti (ďalej len „správy“) by ohrozilo medzinárodné vzťahy Únie a členských štátov s dotknutými krajinami západného Balkánu, pretože informácie obsiahnuté v správach boli ešte stále citlivé, pričom dôvernosť týchto správ bola kľúčovým faktorom posilnenia dôvery, dialógu a spolupráce Únie s krajinami tejto oblasti Európy.
10 V prílohe k napadnutému rozhodnutiu Rada uviedla 40 dokumentov, ktoré boli predmetom žiadosti o prístup, a uviedla, či boli alebo neboli prístupné na základe údajov týkajúcich sa súdneho konania na internetovej stránke MTTJ.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. februára 2010 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
12 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Radu, aby mu uhradila sumu 2 000 eur bez dane, teda 2 392 eur vrátane všetkých daní ako trovy konania na tomto stupni, spolu s úrokmi v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou odo dňa zapísania žaloby do registra kancelárie Všeobecného súdu.
13 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– rozhodol, že už nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o dokumenty č. 13, 14, 16, 18, 24, 27, 30 a 31 obsiahnuté v zozname pripojenom k uvedenému rozhodnutiu,
– v zostávajúcej časti zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
14 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. septembra 2010 žalobca navrhol, aby Všeobecný súd v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadil predloženie dokumentu, ktorým Rada konzultovala s MTTJ otázku možnosti poskytnúť správy žalobcovi, ako aj odpoveď MTTJ Rade.
15 Uznesením Všeobecného súdu z 23. septembra 2011 bola Rada vyzvaná, aby predložila Všeobecnému súdu všetky dokumenty, ku ktorým bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím odmietnutý prístup. Lehota na predloženie týchto dokumentov, ktorá pôvodne uplynula 13. októbra 2011, bola trikrát predĺžená na základe žiadosti Rady až do 16. februára 2012, kedy boli dokumenty predložené Všeobecnému súdu.
16 Hoci pojednávanie bolo stanovené na 16. novembra 2011, bolo na žiadosť Rady preložené trikrát, a to na 18. decembra 2011, 18. januára a potom na 21. marca 2012 a jedenkrát na žiadosť žalobcu na 25. apríla 2012.
17 Listom z 25. októbra 2011 žalobca podal pripomienky k prvému predĺženiu lehoty na predloženie požadovaných dokumentov a k preloženiu dátumu pojednávania. Tento list bol pripojený k spisu.
18 Listom zo 7. decembra 2011 žalobca predložil Všeobecnému súdu rozhodnutie prvej komory v konaní na prvom stupni na MTTJ zo 14. apríla 2011, Prokurátor v. Ante Gotovina, Ivan Čermak a Mladen Markač a požiadal Všeobecný súd, aby vylúčil zástupcov Rady z konania na základe článku 41 ods. 1 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Tento list a rozhodnutie MTTJ boli pripojené k spisu a Rada 13. januára 2012 predložila svoje pripomienky.
19 Listom z 31. januára 2012 žalobca predložil Všeobecnému súdu spolu päť dokumentov, ktoré dostal od tajomníka MTTJ. Tento list a tieto dokumenty boli pripojené k spisu a Rada 27. februára 2012 predložila pripomienky.
Právny stav
O predmete sporu
20 V žalobe žalobca tvrdí, že výnimka založená na ochrane verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov nemôže byť použitá v prípade jeho žiadosti o prístup, a to vzhľadom na povahu požadovaných dokumentov, ktorými sú rozhodnutia Rady týkajúce sa odovzdania dokumentov MTTJ, ktorých oznámenie MTTJ požadoval v rámci konania proti A. Gotovinovi, a celá s tým súvisiaca korešpondencia medzi inštitúciami Únie a MTTJ vrátane príloh. Nakoniec uviedol, že predloženie správ bolo predmetom žaloby vo veci T‑465/09, Jurašinović/Rada.
21 Na pojednávaní bola žalobcovi položená otázka, či je potrebné sa domnievať, že sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom v ňom Rada odmietla prístup k akémukoľvek dokumentu okrem správ. Žalobca odpovedal, že si želá oznámenie všetkých dokumentov, ku ktorým mu bol odmietnutý prístup a že nevylučuje zo svojho žalobného návrhu na zrušenie odmietnutie oznámiť mu správy obsiahnuté v prílohách ku korešpondencii medzi Radou a MTTJ.
O prípustnosti návrhov na zrušenie
22 Rada vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že návrhy na zrušenie napadnutého rozhodnutia boli čiastočne neprípustné z dôvodu nedostatku záujmu na konaní, keďže v čase podania žaloby osem z dokumentov, ku ktorým žalobca požadoval prístup, bolo zo strany MTTJ sprístupnených verejnosti. Rada pripomenula, že v zozname požadovaných dokumentov pripojenom k napadnutému rozhodnutiu uviedla, že týchto osem dokumentov bolo sprístupnených verejnosti prostredníctvom súdnej databázy MTTJ, ktorú je možné konzultovať na internete.
23 Najprv je potrebné konštatovať, že zoznam pripojený k napadnutému rozhodnutiu obsahuje zmienku o tom, že dokumenty očíslované ako 13, 14, 16, 18, 24, 27, 30 a 31 sú sprístupnené, pričom v poznámke pod čiarou sa uvádza, že MTTJ ich sprístupnil verejnosti prostredníctvom svojej súdnej databázy, ako aj na internetovej stránke MTTJ.
24 Ďalej, hoci žalobca v replike uvádza, že šírenie niektorých z dokumentov, ku ktorým chcel získať prístup, prostredníctvom iného subjektu, sa netýka Únie a že Rada chce uplatnením výnimky dosiahnuť potvrdenie teórie, že iba MTTJ je oprávnený rozhodnúť o sprístupnení, je potrebné pripomenúť, že bolo rozhodnuté, že žaloba o neplatnosť rozhodnutia zamietajúceho prístup k dokumentom je bezpredmetná, ak boli dotknuté dokumenty sprístupnené treťou osobou, keďže žiadateľ má umožnený prístup k týmto dokumentom a môže ich využiť rovnako legálne, ako keby ich získal na základe žiadosti podanej podľa nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu z 11. decembra 2006, Weber/Komisia, T‑290/05, neuverejnené v Zbierke, bod 41).
25 Napriek informáciám uvedeným v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 23 vyššie) však zo spisu nevyplýva, že by dokumenty očíslované ako 13, 14, 16, 18, 24, 27, 30 a 31 boli v čase podania žaloby sprístupnené verejnosti. Je totiž potrebné konštatovať, že žiadna kópia týchto dokumentov nebola predložená ani jedným z účastníkov konania a že nebol poskytnutý nijaký presný odkaz, pokiaľ ide o ich umiestnenie na internetovej stránke MTTJ. Okrem toho Rada na pojednávaní uviedla, že je možné, že dokumenty, ktoré boli verejne prístupné v čase vydania napadnutého rozhodnutia podľa pravidiel transparentnosti MTTJ, tento súd znovu klasifikoval ako dôverné. Platí to, najmä pokiaľ ide o dokumenty, ktorých sa týka rozhodnutie Prokurátor v. Ante Gotovina, Ivan Čermak a Mladen Markač (bod 18 vyššie), ktorým prvá komora v konaní na prvom stupni nariadila tajomníkovi MTTJ znovu klasifikovať 92 usvedčujúcich dokumentov, ako aj prílohy, ako dôverné.
26 Za takých okolností, o aké ide v predmetnom prípade, je teda potrebné zamietnuť námietku neprípustnosti uvádzanú Radou, pretože zo spisu nevyplýva, že dokumenty očíslované ako 13, 14, 16, 18, 24, 27, 30 a 31 boli prístupné verejnosti v čase podania žaloby.
O dôvodnosti návrhov na zrušenie
27 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v uplatnení článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ na účely zamietnutia prístupu k požadovaným dokumentom, na neexistencii narušenia ochrany súdnych konaní a právneho poradenstva, neexistencii narušenia ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov a neexistencii vyššieho verejného záujmu.
Úvodné poznámky
28 Najprv je potrebné pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 1049/2001 je, ako uvádza odôvodnenie 4 a článok 1 tohto nariadenia, priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, Zb. s. I‑4723, bod 33).
29 Toto právo však podlieha určitým obmedzeniam založeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu (rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, Zb. s. I‑1233, bod 62).
30 Konkrétne v súlade so svojím odôvodnením 11 nariadenie č. 1049/2001 v článku 4 stanovuje, že inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho sprístupnením ohrozil jeden zo záujmov chránených týmto článkom (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia, C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P, Zb. s. I‑8533, bod 71).
31 Ďalej, ak sa od inštitúcie požaduje sprístupnenie dokumentu, je povinná posúdiť v každom konkrétnom prípade, či sa na dokument vzťahujú výnimky z práva verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií vymedzené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 35). Vzhľadom na ciele sledované týmto nariadením musia byť tieto výnimky vykladané a uplatňované striktne (rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 36).
32 Súdny dvor však uznal, že mimoriadna citlivosť a dôležitosť záujmov chránených článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 v spojení so záväznou povahou odmietnutia prístupu, na ktoré sa podľa uvedeného ustanovenia musí inštitúcia odvolať, ak by sprístupnenie dokumentu verejnosti mohlo poškodiť tieto záujmy, priznávajú rozhodnutiu, ktoré má inštitúcia prijať, komplexný a chúlostivý charakter vyžadujúci si mimoriadny stupeň obozretnosti. Také rozhodnutie preto vyžaduje určitú mieru voľnej úvahy (rozsudok Sison/Rada, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 35).
33 Napokon je potrebné zdôrazniť, že kritériá uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 sú veľmi všeobecné, keďže ako to vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, prístup sa musí odmietnuť v prípade, keby sprístupnenie dotknutého dokumentu „porušilo“ ochranu „verejného záujmu“ týkajúceho sa najmä „medzinárodných vzťahov“ (rozsudok Sison/Rada, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 36).
34 V dôsledku toho sa preskúmanie zákonnosti rozhodnutí inštitúcií odmietajúcich prístup k dokumentom na základe výnimiek týkajúcich sa verejného záujmu zakotvených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, vykonávané Všeobecným súdom, musí obmedziť na overenie rešpektovania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj absencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností a zneužitia právomocí (rozsudok Sison/Rada, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 34).
35 Súdny dvor však rozhodol, že zo štruktúry nariadenia č. 1049/2001 a z cieľov právnej úpravy Únie v danej oblasti vyplýva, že súdna činnosť je sama osebe vylúčená z pôsobnosti práva na prístup k dokumentom stanoveného touto právnou úpravou (rozsudok Švédsko a i./API a Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 79).
36 Okrem toho z nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že obmedzenia uplatnenia zásady transparentnosti vo vzťahu k súdnej činnosti sledujú účel zaistiť, aby výkon práva na prístup k dokumentom inštitúcií neporušoval ochranu súdnych konaní (rozsudok Švédsko a i./API a Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 84).
37 Vylúčenie súdnej činnosti z oblasti pôsobnosti práva na prístup k dokumentom bez rozlišovania medzi jednotlivými štádiami konania je odôvodnené nutnosťou zaistiť, aby sa v priebehu celého súdneho konania diskusia účastníkov konania, ako aj porada dotknutého súdu o veci, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania, viedli nerušene (rozsudok Švédsko a i./API a Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 92).
38 Keď Rada dospeje k záveru, že sprístupnenie dokumentu naruší ochranu súdnych konaní, zakotvenú v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, prináleží jej overiť, či neexistuje vyšší verejný záujem odôvodňujúci toto sprístupnenie napriek porušeniu, ktoré by z toho vzniklo, pokiaľ ide o nerušené vedenie diskusie účastníkov konania a poradu dotknutého súdu v prebiehajúcom konaní (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 44).
39 V tomto kontexte Rade prináleží zvážiť osobitný záujem na ochrane dotknutého dokumentu v podobe jeho nesprístupnenia a všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody prameniace, ako uvádza odôvodnenie 2 nariadenia č. 1049/2001, zo zvýšenej transparentnosti, teda z možnosti občanov lepšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu, ako aj z väčšej legitimity, efektívnosti a zodpovednosti administratívy voči občanovi v rámci demokratického systému (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 45).
40 Práve vzhľadom na tieto úvahy je potrebné preskúmať rôzne žalobné dôvody.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v uplatnení článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ na účely odmietnutia prístupu k požadovaným dokumentom
41 Žalobca uvádza, že ako základ pre odmietnutie prístupu k dokumentom možno použiť iba ustanovenia nariadenia č. 1049/2001 a že článok 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ nie je relevantným právnym ustanovením, na ktoré by bolo možné odkazovať. Tento rokovací a dôkazný poriadok, ktorý sa netýka ani Rady, ani žalobcu, nemá normatívnu hodnotu v práve Únie. Okrem toho skutočnosť, že Rada predložila MTTJ dokumenty, jej nezakazuje poskytnúť ich európskemu občanovi na základe nariadenia č. 1049/2001, pokiaľ tieto dokumenty nie sú klasifikované ako citlivé.
42 Rada spochybňuje argumentáciu žalobcu.
43 Žalobca založil svoj prvý žalobný dôvod na časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej Rada vysvetľuje svoje vzťahy s MTTJ a to, že poskytla MTTJ dokumenty pochádzajúce z archívov ECMM. Rada v bode 5 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti spresnila, že takéto dokumenty boli „na základe zásady lojálnej spolupráce s medzinárodným tribunálom zriadeným Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov“ dané k dispozícii prokurátorovi MTTJ „na účely zostavenia vyšetrovacieho spisu v súvislosti so stíhaním osôb považovaných za zodpovedné za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva na území bývalej Juhoslávie“. Rada takisto uviedla, že tieto dokumenty „boli poskytnuté kancelárii prokurátora MTTJ ako dôverné na základe článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ“ a citovala obsah prvého odseku tohto článku.
44 Z judikatúry citovanej v bodoch 28 až 31 vyššie vyplýva, že keď inštitúcia, ktorá dostane žiadosť o prístup k dokumentom, podanú na základe nariadenia č. 1049/2001, chce obmedziť alebo odmietnuť predmetný prístup, musí vychádzať výlučne z jednej alebo viacerých výnimiek z práva na prístup, ktoré sú vyčerpávajúcim spôsobom vymenované v článku 4 uvedeného nariadenia.
45 Zo znenia bodov 8 až 17 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že na účely odmietnutia akéhokoľvek prístupu žalobcu k požadovaným dokumentom Rada vychádzala z výnimiek založených na riziku narušenia ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 a na riziku narušenia ochrany súdnych konaní a právneho poradenstva stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke toho istého nariadenia.
46 Odkaz na článok 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ, ktorý uviedla Rada v bode 5 napadnutého rozhodnutia, slúžil len na vysvetlenie kontextu, v akom dokumenty patriace do archívov ECMM boli poskytnuté orgánom MTTJ, a na zdôraznenie dôvernosti, ktorej podliehali počas konania na tomto tribunáli. Ďalej je potrebné spresniť, že dokumenty, na ktoré Rada takto odkázala, nezodpovedali dokumentom požadovaným žalobcom. Pokiaľ totiž ide o dokumenty pochádzajúce z archívov ECMM, môžu síce zahŕňať správy, ale určite nie korešpondenciu medzi inštitúciami Únie a MTTJ, najmä pôvodné žiadosti tak od MTTJ, ako aj od advokátov A. Gotovinu.
47 Preto článok 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ určite nepredstavuje právny základ, ktorý Rada použila na odmietnutie prístupu k požadovaným dokumentom.
48 Pokiaľ ide o výhradu žalobcu založenú na nemožnosti odmietnutia prístupu k dokumentom zo strany Rady z dôvodu dôvernosti ich oznámenia MTTJ, pokiaľ ich neklasifikovala ako citlivé v zmysle článku 9 nariadenia č. 1049/2001, táto výhrada tiež spočíva na predpoklade, podľa ktorého odmietnutie prístupu bolo založené na článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ. Ako však bolo práve uvedené, o takýto prípad tu nejde, keďže Rada okrem toho vôbec neodôvodnila svoje rozhodnutie odmietnuť prístup okolnosťou, že dokumenty, ku ktorým si žalobca želá prístup, boli poskytnuté MTTJ ako dôverné.
49 V dôsledku toho je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na neexistencii porušenia ochrany súdnych konaní a právneho poradenstva stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001
50 V druhom žalobnom dôvode žalobca predstavil argumentáciu rozdelenú na tri časti. V prvej časti uvádza, že výnimka založená na ochrane súdnych konaní stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 sa týka len konaní na súdoch Únie alebo členských štátov a nie konaní prebiehajúcich na medzinárodných súdoch. V druhej časti sa žalobca domnieva, že na účely odmietnutia prístupu k požadovaným dokumentom sa Rada nemohla stať subjektom posudzujúcim spravodlivosť súdneho konania na MTTJ z dôvodu, že MTTJ poskytla uvedené dokumenty ako dôverné. Nakoniec v tretej časti žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie viedlo k tomu, že bol zbavený akéhokoľvek relevantného práva na opravný prostriedok, keďže oznámenie požadovaných dokumentov záviselo od rozhodnutia MTTJ.
51 Na účely odpovede na tento žalobný dôvod je potrebné, aby Všeobecný súd určil po prvé, či výnimka založená na ochrane súdnych konaní môže byť uplatnená na konanie prebiehajúce na MTTJ, po druhé, aké dokumenty môžu byť v predmetnom prípade chránené uvedenou výnimkou, po tretie, či sa Rada mohla stať subjektom posudzujúcim spravodlivosť súdneho konania na MTTJ a po štvrté, či žalobca bol zbavený akéhokoľvek relevantného práva na opravný prostriedok na účely získania požadovaných dokumentov.
– O uplatnení výnimky založenej na ochrane súdnych konaní na konanie prebiehajúce na MTTJ
52 Podľa žalobcu sa výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 týka len súdnych konaní prebiehajúcich na súdoch Únie alebo členských štátov a nie konaní na medzinárodných súdoch, pretože toto nariadenie tak nestanovuje. Konanie na MTTJ nemôže byť na tomto základe chránené, pretože Únia, ktorá nie je členom OSN, nepodlieha súdnej právomoci tohto tribunálu.
53 Argumentácia predložená žalobcom spočíva v predpoklade, že len súdne konania prebiehajúce na súde Únie, teda na Súdnom dvore, Všeobecnom súde alebo Súde pre verejnú službu Európskej únie alebo na súde jedného z členských štátov môžu byť chránené na základe výnimky stanovenej ustanoveniami článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001.
54 Rada spochybňuje argumentáciu žalobcu.
55 Treba pripomenúť, že vzhľadom na ciele sledované nariadením č. 1049/2001 treba ním stanovené výnimky vykladať a uplatňovať striktne (rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 36). Nariadenie č. 1049/2001 však, pokiaľ ide o pôsobnosť článku 4 ods. 2 druhej zarážky, nespresňuje súdy, ktorých konania môžu byť chránené pred rizikom narušenia, ktoré by voči nim predstavovalo sprístupnenie jedného alebo viacerých dokumentov.
56 Je potrebné konštatovať, že vo všeobecnosti ustanovenia článku 4 nariadenia č. 1049/2001 upravujúce výnimky, vzhľadom na ktoré inštitúcia, ktorá dostala žiadosť o prístup k dokumentom v jej držbe, môže odmietnuť ich sprístupnenie, nestanovujú žiadnu spojitosť medzi záujmami, ktoré musia byť chránené v prípade rizika narušenia ich ochrany a Úniou alebo jej členskými štátmi. Iba článok 4 ods. 1 písm. a) štvrtá zarážka nariadenia č. 1049/2001 výslovne stanovuje, že k odmietnutiu má dôjsť, keď sa sprístupnenie týka narušenia ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, monetárnu a hospodársku politiku Spoločenstva alebo členského štátu. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, týka sa takisto Únie, pretože jeho cieľom je ochrana rozhodovacieho procesu inštitúcie.
57 Keby sa mal uznať výklad článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001 navrhovaný žalobcom, dal by sa preniesť na hociktorú výnimku stanovenú článkom 4. Napríklad, keby sa niekto odvolával na ochranu verejného záujmu týkajúceho sa verejnej bezpečnosti, mohlo by ísť iba o verejnú bezpečnosť v Únii alebo v jednom či vo viacerých členských štátoch. To isté by platilo, keby išlo o ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré by podľa tohto odôvodnenia nemohli zahŕňať záujmy fyzických alebo právnických osôb bývajúcich alebo usadených mimo Únie.
58 Takýto kontextuálny výklad článku 4 nariadenia č. 1049/2001 však nemožno uznať. Žiadny argument založený na znení tohto článku nemôže viesť k záveru, že by súdnymi konaniami, o ktoré ide v článku 4 ods. 2 druhej zarážke, boli len tie konania, ktoré prebiehajú na súdoch Únie alebo jej členských štátov.
59 Takéto konštatovanie podporuje aj znenie celého nariadenia č. 1049/2001, ktoré stanovuje spojenie s Úniou alebo jej členskými štátmi iba v prípade niektorých aspektov úpravy, ktorú zakotvuje. V článku 1 písm. a) toto nariadenie vymenováva inštitúcie Únie, ktoré sú povinné priznať prístup k svojim dokumentom. Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že osoby, ktoré majú právo na prístup, sú občania Únie a fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú pobyt alebo bydlisko v členskom štáte, pričom však inštitúcie môžu umožniť prístup k dokumentom iným osobám na základe článku 2 ods. 2. Pokiaľ ide o dokumenty, na ktoré sa uplatňuje nariadenie č. 1049/2001, ide podľa článku 2 ods. 3 tohto nariadenia o všetky tie dokumenty, ktoré boli vypracované alebo prijaté inštitúciou vo všetkých oblastiach činnosti Únie vrátane tých, ktoré patria do zahraničnej politiky a spoločnej bezpečnostnej politiky a policajnej a súdnej spolupráce v oblasti trestného práva v súlade s odôvodnením 7 tohto nariadenia.
60 Ďalej nič v nariadení č. 1049/2001 nebráni tomu, aby súdne konanie, ktoré má chrániť výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke, prebiehalo na súde, ktorý nepatrí ani do právneho poriadku Únie, ani do právnych poriadkov jej členských štátov.
61 Žiadne z tvrdení uvádzaných žalobcom neumožňuje prehodnotiť tento záver.
62 Po prvé okolnosti, že Únia nie je členom OSN a nepodlieha súdnej právomoci MTTJ, nemajú žiadny dosah na legálnosť napadnutého rozhodnutia, pretože uplatnenie výnimky, ktorej cieľom je chrániť súdne konania, nezávisí vôbec od spojenia, ktoré existuje medzi inštitúciou, ktorá dostala žiadosť o prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001, a súdom, na ktorom prebieha uvedené konanie, najmä nie od spojenia vzniknutého z okolnosti, či inštitúcia Únie môže alebo nemôže byť účastníkom konania prebiehajúceho na tomto súde. Je totiž potrebné pripomenúť, že právo na prístup k dokumentom inštitúcií sa musí vykonávať bez toho, aby sa narušila ochrana súdnych konaní (rozsudok Švédsko a i./API Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 84) a bola uložená akákoľvek iná podmienka. To isté platí v každom prípade v súvislosti s tvrdením, podľa ktorého existencia MTTJ predstavovala pre Radu iba skutkovú okolnosť, ktorá nemá právny význam, alebo s tvrdením, podľa ktorého Rada nepreukázala, že by voči nej bola vyvodená akákoľvek sankcia zo strany MTTJ, keby oznámila požadované dokumenty žalobcovi. Žiadne z týchto tvrdení nemôže spochybniť možnosť použiť výnimku týkajúcu sa ochrany súdnych konaní v prospech konania prebiehajúceho na MTTJ.
63 Po druhé je potrebné konštatovať, že neúčinné sú aj tvrdenia, podľa ktorých jednak napadnuté rozhodnutie predstavuje vôľu Rady podriadiť sa súdnej právomoci MTTJ, čo nestanovuje nijaká zmluva, a takisto, že nie je možné uprednostniť nezáväzné medzinárodné vzťahy pred právami, ktoré primárne právo priznáva európskym občanom. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Rada tým, že prijala napadnuté rozhodnutie, iba uplatnila nariadenie č. 1049/2001 a to konkrétne režim výnimiek zakotvený týmto nariadením (pozri bod 45 vyššie). Nič teda neumožňuje domnievať sa, že by Rada týmto konaním podriadila svoju právomoc alebo svoje akty súdnej právomoci MTTJ alebo že uprednostnila údajne nezáväzné medzinárodné vzťahy pred právami vyplývajúcimi z primárneho práva. Aj za predpokladu, že by žalobca touto výhradou namietal, že odovzdanie dokumentov Radou MTTJ je v rozpore s primárnym právom, je potrebné pripomenúť, že tento spor sa netýka zákonnosti aktov, ktorými Rada odovzdala alebo si vymenila informácie s MTTJ, alebo s advokátmi A. Gotovinu.
64 Po tretie argumenty uvádzané v replike takisto nemajú žiadny dosah na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bodoch 60 až 63 vyššie. Keďže je možné použiť výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 aj v prípade, keď súdne konanie prebieha na MTTJ, tvrdenia, podľa ktorých zo skutočnosti, že členské štáty podliehajú pravidlám OSN, nemožno vyvodiť, že by Únia podliehala tým istým pravidlám a že povinnosť uložená uchádzačom o pristúpenie k Únii spolupracovať s MTTJ nepredstavuje právne pravidlo, ktoré by mohlo byť použité proti žalobcovi, nemajú žiadny dosah na napadnuté rozhodnutie.
65 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 môže chrániť súdne konania prebiehajúce na MTTJ a že v dôsledku toho sa prvá výhrada druhého žalobného dôvodu musí zamietnuť.
– O dokumentoch, ktoré môžu byť chránené výnimkou založenou na ochrane súdnych konaní
66 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že pojem „súdne konania“ sa má vykladať v tom zmysle, že ochrana verejného záujmu bráni sprístupneniu obsahu dokumentov vypracovaných výlučne na účely konkrétneho súdneho konania (pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T‑391/03 a T‑70/04, Zb. s. II‑2023, bod 88 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež rozsudok Švédsko a i./API a Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 78).
67 Takisto už bolo rozhodnuté, a to v rámci veci týkajúcej sa Komisie, že pod výrazom „dokumenty vypracované výlučne na účely konkrétneho súdneho konania“ treba rozumieť podania a vyjadrenia, interné dokumenty týkajúce sa vyšetrovania v prejednávanej veci a korešpondenciu v danej veci medzi dotknutým generálnym riaditeľstvom a právnym servisom alebo advokátskou kanceláriou, pričom cieľom takéhoto vymedzenia rozsahu pôsobnosti výnimky v uvedenej veci je zabezpečiť jednak ochranu práce vykonávanej v rámci Komisie a jednak dôvernosť a zachovanie zásady profesijného tajomstva advokátov (rozsudok Franchet a Byk/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 90).
68 V druhom rade z bodov 10 až 12 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Rada odmietla na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 prístup ku korešpondencii medzi prokurátorom MTTJ alebo prvou komorou v konaní na prvom stupni na MTTJ na jednej strane a SGHR na druhej strane, ako aj k dokumentom tvoriacim prílohy tejto korešpondencie vrátane správ. Výnimka sledujúca ochranu súdnych konaní tak bola uplatnená na účely odmietnutia prístupu ku všetkým požadovaným dokumentom.
69 V treťom rade je potrebné uviesť, že v rámci dôkazných prostriedkov sa Všeobecný súd oboznámil so všetkými dokumentmi, ku ktorým bol odmietnutý prístup.
70 Dokumenty predložené Všeobecnému súdu sa skladajú zo 40 listov: 19 listov od SGHR, 15 od prokurátora MTTJ a 6 od prvej komory v konaní na prvom stupni. Prílohami k 37 listom sú dokumenty, pričom 10 z nich predstavuje zoznamy nepripojených dokumentov a 27 ostatných sú dokumenty tvorené vo veľkej väčšine správami, ale takisto návrhmi alebo vyjadreniami obhajoby A. Gotovinu a rozhodnutiami alebo uzneseniami vydanými MTTJ.
71 V tomto štádiu je potrebné konštatovať, že tak v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v bode 12, ako aj vo vyjadrení k žalobe sa Rada dopustila dvoch nesprávnych posúdení. Tvrdila po prvé, že k listom, ktoré si vymieňala s prokurátorom MTTJ a s prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ, boli pripojené iba správy, a po druhé, že tieto správy boli pripojené k listom pochádzajúcim od SGHR. Zo skúmania dokumentov predložených Radou vyplýva, že správy boli takisto pripojené k siedmim listom od prokurátora MTTJ (dokumenty očíslované ako 1, 2, 8, 15, 17, 22 a 23 v prílohe k napadnutému rozhodnutiu) a k dvom listom pochádzajúcim od prvej komory v konaní na prvom stupni (dokumenty očíslované ako 4 a 16 v prílohe k napadnutému rozhodnutiu).
72 Pokiaľ ide o iné dokumenty ako správy pripojené k vymieňaným listom, tieto dokumenty tvoria prílohu piatich listov pochádzajúcich od MTTJ (dokumenty očíslované ako 4, 13, 16, 24 a 27 v prílohe k napadnutému rozhodnutiu). Ako už bolo uvedené v bode 70 vyššie, ide o rozhodnutia alebo uznesenia prijaté prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ. Skladajú sa po prvé z výzvy adresovanej SGHR na predloženie dokumentov alebo informácií, ktorá bola sprevádzaná žiadosťami v tomto zmysle zo strany obhajoby A. Gotovinu, po druhé z oznámenia adresovanému SGHR, že obhajoba podala žiadosť o oznámenie správ spolu s prílohami a z výzvy na odpoveď, po tretie z oznámenia adresovaného SGHR týkajúceho sa repliky obhajoby a z výzvy na predloženie dupliky týkajúcej sa stále oznámenia správ, po štvrté z oznámenia adresovaného SGHR týkajúceho sa tej istej repliky a z výzvy na predloženie dupliky, ktoré boli preložené do francúzskeho jazyka, a po piate z výzvy adresovanej SGHR vyhľadať určité správy, o ktorých sa na základe určitých indícií predpokladalo, že existujú, a uviesť dôvody, pre ktoré prípadne nie sú v archívoch ECMM.
73 Pokiaľ ide o listy medzi prokurátorom MTTJ a SGHR, je potrebné konštatovať, že sa všetky týkajú možnosti používať správy najmä v rámci konania prebiehajúceho proti A. Gotovinovi na tomto súde. Zo skúmania Všeobecným súdom vyplýva, že tieto rôzne listy, ktorými prokurátor MTTJ viackrát žiadal SGHR o povolenie sprístupnenia správ obhajobe A. Gotovinu a obhajobám dvoch ďalších obvinených s cieľom umožniť použiť informácie, ktoré môžu obsahovať, ako usvedčujúce dôkazy voči nim alebo naopak ako oslobodzujúce dôkazy. Prokurátor MTTJ týmito listami takisto požiadal SGHR, aby, pokiaľ ide o uvedené správy, poskytol výnimku z pravidla dôvernosti uvedeného v článku 70 B Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ, ktorému podliehali v čase ich oznámenia tomuto tribunálu. Listy pochádzajúce od SGHR obsahujú odpovede na žiadosti prokurátora, ktorými SGHR umožnil sprístupnenie správ v rámci súdneho konania na MTTJ, keď predložil prokurátorovi MTTJ vyškrtané verzie správ, ktoré mali byť oznámené obhajobe A. Gotovinu a obhajobám dvoch ďalších obvinených. Viaceré listy sa týkajú možnosti požadovanej prokurátorom MTTJ, aby SGHR umožnil v rámci súdneho konania na MTTJ sprístupnenie nových verzií správ obsahujúcich menej vyškrtaných častí.
74 Z bodov 70 až 73 vyššie vyplýva, že dokumenty, ku ktorým bol odmietnutý prístup, sú dokumentmi, ktoré boli s výnimkou správ vypracované iba na účely súdneho konania. Predmetom všetkých z nich totiž bolo predloženie dôkazov tak v prospech, ako aj v neprospech, ktoré prokurátor MTTJ alebo prvá komora v konaní na prvom stupni MTTJ považovali za potrebné na účely prebiehajúceho trestného konania proti A. Gotovinovi, I. Čermakovi a M. Markačovi. Takéto dokumenty sa teda týkajú aspektu organizácie trestného konania a odhaľujú spôsob, akým sa súdne orgány MTTJ rozhodli viesť konanie, ako aj reakcie obhajoby a tretej osoby, ktorá bola autorom požadovaných dôkazov, na opatrenia prijaté uvedenými orgánmi na účely získania dôkazov potrebných na riadny priebeh konania.
75 V dôsledku toho tieto dokumenty vypracované len na účely osobitného súdneho konania v zásade môžu byť chránené pred sprístupnením požadovaným na základe nariadenia č. 1049/2001 tým, že sa uplatní výnimka týkajúca sa ochrany súdnych konaní zakotvená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke uvedeného nariadenia.
76 Pokiaľ ide o správy, je nesporné, že boli vypracované v priebehu rokov 1991 až 1995, teda viac ako desať rokov pred začatím konania proti A. Gotovinovi, I. Čermakovi a M. Markačovi, a že už len z tohto jediného dôvodu ich nemožno považovať za vypracované iba na účely osobitného súdneho konania (pozri rozsudok Franchet a Byk/Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). Iste, Rada na pojednávaní tvrdila, že na správy sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany súdnych konaní, pretože listy medzi prokurátorom MTTJ alebo prvou komorou v konaní na prvom stupni na jednej strane a SGHR na druhej strane boli integrálnou súčasťou dokumentov vypracovaných v rámci tohto konania a že so správami sa muselo zaobchádzať rovnako ako s uvedenými listami. Takéto posúdenie však neumožňuje určiť, na základe akých kritérií alebo podmienok mohli byť dokumenty, ktoré v čase ich vypracovania neboli výlučne určené na osobitné súdne konanie, aj tak chránené výnimkou stanovenou v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001.
77 Preto je potrebné preskúmať, či vzhľadom na druhú a tretiu časť druhého žalobného dôvodu iné dokumenty ako správy, ku ktorým bol odmietnutý prístup napadnutým rozhodnutím, mohli byť v predmetnom prípade chránené pred akýmkoľvek sprístupnením z dôvodov uvádzaných Radou.
– O nemožnosti, aby sa Rada stala subjektom posudzujúcim spravodlivosť súdneho konania na MTTJ
78 V tejto časti druhého žalobného dôvodu žalobca uvádza viacero výhrad, ktoré sú navzájom úzko spojené.
79 Po prvé žalobca opakuje tvrdenie uvádzané v rámci prvého žalobného dôvodu, podľa ktorého sa Rada protiprávne domnievala, že požadované dokumenty sú dôvernej povahy bez toho, aby ich klasifikovala v súlade s článkom 9 nariadenia č. 1049/2001. Po druhé sa Rada stala subjektom posudzujúcim spravodlivosť súdneho konania prebiehajúceho na MTTJ, hoci MTTJ ako nezávislý súdny orgán má výsady umožňujúce mu chrániť svoje informácie a dokumenty, ako napríklad článok 53 Rokovacieho a dôkazného poriadku MTTJ, čo však neurobil. Po tretie žalobca uvádza, že v napadnutom rozhodnutí sa Rada snaží podmieniť možnosť poskytnúť požadované dokumenty iba rozhodnutiu MTTJ, čo by viedlo k tomu, že by sa inštitúcia vzdala časti svojich výsad vyplývajúcich z primárneho práva v prospech tretej osoby. Hoci táto výhrada bola vznesená v rámci tretej časti druhého žalobného dôvodu, z repliky jasne vyplýva, že žalobca jej chcel dať dosah, ktorý prekračuje hranice uvedenej tretej časti. Po štvrté žalobca zastáva názor, že Rada použila pravidlá MTTJ na to, aby nemusela uplatniť nariadenie č. 1049/2001.
80 Najprv je potrebné preskúmať tretiu výhradu týkajúcu sa skutočnosti, že podľa napadnutého rozhodnutia možnosť prístupu k iným dokumentom, než sú správy (pozri bod 79 vyššie), závisí iba od samotného rozhodnutia MTTJ.
81 Rada po tom, ako v bode 10 napadnutého rozhodnutia pripomenula konanie, v priebehu ktorého boli zasielané listy medzi SGHR a prokurátorom MTTJ alebo prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ, preskúmala, či sprístupnenie požadovaných dokumentov mohlo narušiť ochranu súdnych konaní. V bode 11 napadnutého rozhodnutia poznamenala, že „požadované dokumenty obsahujú dôverné informácie týkajúce sa organizácie konania proti A. Gotovinovi“, zodpovednosť za ktoré nesie MTTJ. Rada pokračovala tvrdením, že v rámci takéhoto konania iba MTTJ bol „schopný zvážiť záujmy účastníkov konania a určiť, či by sprístupnenie týchto dokumentov mohlo spôsobiť nenapraviteľnú ujmu jednému z účastníkov konania alebo mať dosah na spravodlivosť súdneho konania“. Podľa Rady „z konzultácie s MTTJ [vyplýva]… že komunikácia [SGHR] s prokurátorom MTTJ nebola prístupná verejnosti na základe pravidiel transparentnosti činností MTTJ“ a že pokiaľ ide o korešpondenciu medzi prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ a SGHR a o vyjadrenia, ktoré si navzájom zasielali obhajoba A. Gotovinu a SGHR v rámci procesu s ním, „MTTJ sprístupnil verejnosti na základe relevantných pravidiel týkajúcich sa transparentnosti jeho činností nedôverné dokumenty z tejto korešpondencie prostredníctvom svojej súdnej databázy“, ale „druhá časť tejto korešpondencie zostáva chránená pred akýmkoľvek sprístupnením“.
82 Preto Rada dospela v bode 12 napadnutého rozhodnutia k záveru, že sprístupnenie „nesprístupnených dokumentov zo sporového konania prebiehajúceho na MTTJ by odhalilo dôverné informácie týkajúce sa organizácie procesu s A. Gotovinom a narušilo riadny priebeh súdneho konania… prebiehajúceho na MTTJ, ako aj lojálnu spoluprácu s medzinárodným tribunálom zriadeným Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov“.
83 Po prvé treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001, pokiaľ ide o dokumenty pochádzajúce od tretej osoby a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, inštitúcia sa poradí s touto treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 alebo 2. Z toho vyplýva, že inštitúcie nie sú povinné sa poradiť s dotknutými tretími osobami, ak je zjavné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený. Vo všetkých ostatných prípadoch sa inštitúcie musia poradiť s dotknutou treťou osobou. Preto konzultácia s tretími osobami v zásade predstavuje podmienku predchádzajúcu posúdeniu, či sa v prípade dokumentov pochádzajúcich od tretích osôb uplatnia výnimky z prístupu uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1049/2001 (rozsudok Všeobecného súdu z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T‑380/04, neuverejnený v Zbierke, bod 54).
84 Hoci Rada ani v napadnutom rozhodnutí, ani v podaniach v tomto konaní neuviedla, že sa riadila postupom stanoveným v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 tak, že by vykonala konzultáciu s MTTJ pred rozhodnutím, či mala poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom, je potrebné konštatovať, že to tak bolo, ako implicitne vyplýva z bodov 11 a 12 napadnutého rozhodnutia, hoci niektoré z týchto dokumentov nepochádzali od MTTJ.
85 Po druhé z odôvodnenia uvedeného v bodoch 11 a 12 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 81 vyššie) vyplýva, že riziko narušenia ochrany súdnych konaní stanovené v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 vyplýva v predmetnom prípade len zo samotnej okolnosti, že požadované dokumenty neboli prístupné podľa pravidiel MTTJ. Z konzultácie MTTJ s Radou totiž vyplýva, že listy medzi SGHR a prokurátorom MTTJ „nie sú prístupné verejnosti na základe pravidiel transparentnosti činností MTTJ“ a že časť listov medzi SGHR a prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ zostáva chránená pred akýmkoľvek sprístupnením na základe tých istých pravidiel. Podľa napadnutého rozhodnutia práve preto, že tieto dokumenty nie sú prístupné tretím osobám v rámci sporového konania na MTTJ, by sprístupnenie týchto dokumentov odhalilo informácie, ktoré by mohli narušiť priebeh prebiehajúceho súdneho konania.
86 Je potrebné ďalej konštatovať, že tak v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní Rada obzvlášť trvala na tom, že konzultovala s MTTJ otázku postavenia požadovaných dokumentov vzhľadom na pravidlá transparentnosti platné pre tento tribunál. Rada teda vo vyjadrení k žalobe uviedla okolnosť, že 32 zo 40 požadovaných dokumentov nebolo prístupných podľa pravidiel transparentnosti uplatniteľných na MTTJ a domnievala sa, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté spôsobom, ktorý plne rešpektoval uvedené pravidlá.
87 Po tretie je takisto potrebné pripomenúť, že konzultácia s inou treťou osobou, než je členský štát, stanovená v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001, nezaväzuje inštitúciu, ale musí jej umožniť posúdiť, či sa má uplatniť výnimka stanovená v odsekoch 1 alebo 2 tohto článku (rozsudok Terezakis/Komisia, už citovaný v bode 83 vyššie, bod 60).
88 V prípade Rady, ktorá vychádzala na účely domnienky existencie rizika narušenia ochrany súdnych konaní iba z okolnosti, že požadované dokumenty neboli prístupné podľa pravidiel transparentnosti MTTJ, ktoré okrem toho nie sú jasne identifikované v napadnutom rozhodnutí, musí byť v predmetnom prípade konštatované, že sa považovala za viazanú iba vysvetlením poskytnutým MTTJ. Tým sa teda vzdala právomoci voľnej úvahy, ktorú mala vykonať na účely konštatovania uplatniteľnosti výnimiek z prístupu k dokumentom stanovených v nariadení č. 1049/2001, konkrétne v článku 4 ods. 2 druhej zarážke (rozsudok Terezakis/Komisia, už citovaný v bode 83 vyššie, bod 64).
89 Tento záver je o to dôvodnejší, že zo skúmania listov medzi SGHR a prokurátorom MTTJ alebo prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ (pozri body 72 a 73 vyššie) vyplýva, že hoci sa všetky týkajú aspektov organizácie procesu s A. Gotovinom, I. Čermakom a M. Markačom, samy osebe neodhaľujú inú informáciu ako identifikáciu dôkazov, ktoré by mohli byť prokurátorom použité ako usvedčujúce alebo oslobodzujúce dôkazy a poskytnuté obhajobe A. Gotovinu bez toho, aby bol obsah týchto dôkazov sprístupnený verejnosti. Uvedené dôkazy sú totiž zahrnuté v správach, na ktoré sa nevzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 (pozri bod 76 vyššie).
90 V dôsledku toho a bez potreby rozhodnúť o ostatných výhradách druhej časti druhého žalobného dôvodu alebo o tretej časti toho istého žalobného dôvodu je potrebné rozhodnúť, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa vzdala svojej právomoci voľnej úvahy pri rozhodovaní, či môže byť prístup k iným dokumentom, než sú správy, zamietnutý z dôvodu rizika narušenia ochrany súdnych konaní.
O treťom žalobnom dôvode založenom na neexistencii narušenia ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001
91 Žalobca tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa narušenia ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov je nesprávne vzhľadom na povahu a obsah dokumentov, ktorých oznámenie požaduje.
92 V podstate žalobca vytýka Rade, že voči nemu uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany medzinárodných vzťahov, hoci na dokumenty, ku ktorým žiadal prístup, sa táto výnimka nevzťahuje, pretože ide o rozhodnutia Rady týkajúce sa odovzdania dokumentov MTTJ v rámci procesu s A. Gotovinom a celú s tým súvisiacu korešpondenciu medzi inštitúciami Únie a MTTJ.
93 Rada po tom, ako analyzovala, či sprístupnenie požadovaných dokumentov môže narušiť ochranu súdnych konaní a právneho poradenstva, v napadnutom rozhodnutí skúmala, či existuje riziko narušenia ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov, ktorý je chránený ustanoveniami článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001. V bode 13 napadnutého rozhodnutia sa preto domnievala, že „uverejnenie správ… pripojených k listom [SGHR] prokurátorovi MTTJ by ohrozilo medzinárodné vzťahy Únie a členských štátov s dotknutými krajinami západného Balkánu, keďže by došlo k podrobnému odhaleniu pripomienok, posúdení a analýz, ktoré si dôverne zasielali rôzni predstavitelia [ECMM], pokiaľ ide o situáciu v regióne z politického, vojenského a bezpečnostného hľadiska“. Rada pokračovala poznámkou, že „tieto informácie budú vždy citlivé, ako sa aj preukázalo záujmom, ktorý vzbudili v rámci konaní na MTTJ“ a že „sprístupnenie predmetných dokumentov by vytvorilo precedens, ktorý by bol v rozpore s cieľom Únie pokračovať vo vedení svojej politiky voči západnému Balkánu“. Rada na záver bodu 13 napadnutého rozhodnutia uviedla, že „dôvernosť správ bola kľúčovým faktorom posilnenia dôvery, dialógu a spolupráce s krajinami tejto oblasti“.
94 Treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní, výnimka, ktorej cieľom je ochrana záujmu verejnosti týkajúceho sa medzinárodných vzťahov je výlučne uvedená v bode 13 napadnutého rozhodnutia a týka sa len správ pripojených k listom medzi SGHR a prokurátorom MTTJ alebo prvou komorou v konaní na prvom stupni MTTJ.
95 Pokiaľ ide o riziko narušenia medzinárodných vzťahov z dôvodu, že sprístupnenie iných dokumentov než správ by narušilo lojálnu spoluprácu Únie s MTTJ, ktorý zriadila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, je určite nesporné, že pojem lojálnej spolupráce bol uvedený v bodoch 12 a 14 napadnutého rozhodnutia. Zo štruktúry uvedeného rozhodnutia však nevyplýva, že tento pojem by podporoval uplatnenie výnimky týkajúcej sa ochrany medzinárodných vzťahov. Lojálna spolupráca je totiž uvedená v bode 12 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o riziko narušenia riadneho priebehu súdneho konania prebiehajúceho v danom čase na MTTJ. V bode 14 napadnutého rozhodnutia Rada uviedla, že povinnosť spolupráce s MTTJ, prezentovaná ako povinnosť zakotvená relevantnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, je záväzná pre všetky členské štáty Únie a že medzinárodná spolupráca patrí medzi ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré sú stanovené v článku 11 ods. 1 ZEÚ. Rada týmito úvahami odpovedala na opakovanú žiadosť žalobcu, ktorý tvrdeniami, ktoré sú v podstate zhodné s tvrdeniami uvedenými v bode 50 vyššie, spochybňoval možnosť Rady odvolávať sa na výnimku založenú na ochrane súdnych konaní v prípade konania prebiehajúceho na MTTJ. Je potrebné ďalej poznamenať, že až v štádiu napadnutého rozhodnutia sa Rada po prvýkrát odvolávala na riziko narušenia ochrany verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov.
96 Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, ako tvrdí žalobca, že v napadnutom rozhodnutí sú výnimkou stanovenou v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 chránené iba správy. Takéto konštatovanie však nemá žiadny dosah na dôvodnosť uvedeného rozhodnutia, pokiaľ ide o to, že Rada v ňom zamietla prístup k správam. Žalobca totiž v žalobe neuviedol nijaký dôvod alebo tvrdenie, ktorými by tvrdil, že Rada nepreukázala, že sprístupnenie správ by mohlo narušiť výnimku týkajúcu sa ochrany medzinárodných vzťahov alebo že Rada nevykonala konkrétne a individuálne preskúmanie správ.
97 Preto je v každom prípade potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod.
98 V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v rozsahu, v akom sa v ňom odmieta prístup k iným dokumentom, než sú správy. Žaloba musí byť v zostávajúcej časti zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o štvrtom žalobnom dôvode alebo vyhovieť návrhu na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podal žalobca svojím listom zo 6. decembra 2010.
99 Pokiaľ ide o návrh na vylúčenie zástupcov Rady z konania na základe článku 41 ods. 1 druhého pododseku rokovacieho poriadku, je potrebné konštatovať, že správanie vytýkané uvedeným zástupcom, a síce, že neinformovali Všeobecný súd o existencii rozhodnutia Prokurátor v. Ante Gotovina, Ivan Čermak a Mladen Markač (bod 18 vyššie), nemôže v predmetnom prípade predstavovať dôvod vylúčenia z konania.
O trovách
100 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 3 tohto článku však Všeobecný súd môže rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.
101 Žalobca a Rada mali úspech len v časti predmetu konania, a musia preto znášať vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Rady Európskej únie zo 7. decembra 2009, ktorým bol Ivanovi Jurašinovićovi odmietnutý prístup k rozhodnutiam týkajúcim sa odovzdania dokumentov Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorých predloženie tento tribunál požadoval v rámci konania proti Antemu Gotovinovi, a k celej s tým súvisiacej korešpondencii medzi inštitúciami Európskej únie a týmto tribunálom, vrátane prípadných príloh, najmä pôvodných žiadostí o dokumenty, ktoré podal tento tribunál a advokáti A. Gotovinu, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom odmieta prístup ku korešpondencii medzi Radou a uvedeným tribunálom, ako aj k iným dokumentom, než sú správy vypracované pozorovateľskou misiou Európskeho spoločenstva pripojené k tejto korešpondencii.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. októbra 2012.
Podpisy