Vec T‑768/16
BNP Paribas
proti
Európskej centrálnej banke
„Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 – Výpočet ukazovateľa finančnej páky – Zamietnutie ECB povoliť žalobkyni vylúčenie expozícií, ktoré spĺňajú určité podmienky, z výpočtu ukazovateľa finančnej páky – Článok 429 ods. 14 nariadenia (ES) č. 575/2013 – Diskrečná právomoc ECB – Nesprávne právne posúdenie – Zjavne nesprávne posúdenie“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 13. júla 2018
1. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Jednotný mechanizmus dohľadu – Právomoci Európskej centrálnej banky – Decentralizované uplatňovanie vnútroštátnymi orgánmi – Hodnotenie dôležitosti subjektu – Výlučná právomoc Banky
[Nariadenie Rady č. 1024/2013, článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 6 ods. 4]
2. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky uplatňujúce sa na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Požiadavky na likviditu – Ukazovateľ finančnej páky – Výpočet – Možnosť vylúčiť niektoré expozície voči subjektom vo verejnom sektore – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky o odmietnutí udeliť výnimku – Súdne preskúmanie – Hranice
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013, zmenené nariadením 2015/62, článok 429 ods. 14)
3. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky uplatňujúce sa na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Požiadavky na likviditu – Ukazovateľ finančnej páky – Výpočet – Možnosť vylúčiť niektoré expozície voči subjektom vo verejnom sektore – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky o odmietnutí udeliť výnimku – Odmietnutie založené na úvahách súvisiacich s expozíciami, ktorých sa týka výnimka, a na predpoklade platobnej neschopnosti dotknutého štátu, bez skúmania pravdepodobnosti rizika – Neprípustnosť
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013, zmenené nariadením 2015/62, článok 429 ods. 14)
4. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky uplatňujúce sa na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Požiadavky na likviditu – Ukazovateľ finančnej páky – Výpočet – Možnosť vylúčiť niektoré expozície voči subjektom vo verejnom sektore – Právomoc posúdenia príslušných orgánov
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013, zmenené nariadením 2015/62, článok 429 ods. 14)
5. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky uplatňujúce sa na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Požiadavky na likviditu – Ukazovateľ finančnej páky – Relevantnosť lehoty na prispôsobenie pozícií úverovej inštitúcie s pozíciami verejnoprávnej finančnej inštitúcie – Hranice
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013, zmenené nariadením 2015/62, odôvodnenie 90 a článok 4 ods. 1 bod 94 a článok 412 ods. 1; nariadenie Rady č. 1024/2013, článok 4 ods. 1 písm. d); nariadenie Komisie 2015/61, článok 26]
6. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky uplatňujúce sa na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Požiadavky na likviditu – Ukazovateľ finančnej páky – Výpočet – Možnosť vylúčiť niektoré expozície voči subjektom vo verejnom sektore – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky o odmietnutí udeliť výnimku – Odmietnutie založené na riziku, ktoré predstavuje lehota na prispôsobenie pozícií úverovej inštitúcie s pozíciami verejnoprávnej finančnej inštitúcie – Nepreskúmanie charakteristík regulovaného sporenia – Neprípustnosť
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013, zmenené nariadením 2015/62, článok 4 ods. 1 bod 94, článok 412 ods. 1 a článok 429 ods. 14)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 19)
2. Keďže Európska centrálna banka má diskrečnú právomoc, a v dôsledku toho aj širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či prizná alebo neprizná nárok podľa článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, zmeneného nariadením 2015/62, čo žalobkyňa nespochybňuje, súdne preskúmanie opodstatnenosti dôvodov rozhodnutia odmietnuť udeliť výnimku podľa uvedeného ustanovenia, ktoré vykonáva súd Únie, ho nesmie viesť k tomu, aby nahradil posúdenie Banky svojím vlastným posúdením, ale jeho cieľom je preveriť, či napadnuté rozhodnutie nevychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a či nie je poznačené nesprávnym právnym posúdením alebo zjavne nesprávnym posúdením, alebo či nedošlo k zneužitiu právomoci.
(pozri bod 30)
3. Hoci má Európska centrálna banka v rámci uplatnenia diskrečnej právomoci, ktorú jej priznáva článok 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, zmeneného nariadením 2015/62, voľnosť udeliť alebo neudeliť výnimku stanovenú v tomto ustanovení, táto voľnosť nesmie ohroziť ciele, ktoré táto výnimka sleduje, ani ju zbaviť jej potrebného účinku. Z toho nevyhnutne vyplýva, že Banka sa nemôže opierať o dôvody, ktoré prakticky znemožňujú uplatnenie možnosti, ktorú ponúka článok 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 bez toho, aby bolo toto ustanovenie zbavené potrebného účinku a bez toho, aby boli ohrozené ciele, ktoré viedli k jeho zavedeniu.
V dôsledku toho by Európska centrálna banka nemala vylúčiť expozície úverovej inštitúcie voči verejnoprávnej finančnej inštitúcii z uplatnenia článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 na základe úvah, ktoré sú vlastné expozíciám, ktorých sa toto ustanovenie týka. To isté platí, pokiaľ ide o úvahu založenú na tom, že expozície tejto úverovej inštitúcie voči uvedenej finančnej inštitúcii sú v jej súvahe uvedené medzi aktívami. Totiž pokiaľ expozície, v súvislosti s ktorými uvedené ustanovenie stanovuje možnosť, že nebudú zohľadnené vo výpočte ukazovateľa finančnej páky úverovej inštitúcie, majú byť svojou povahou uvedené v súvahe tejto inštitúcie na strane aktív, úvaha založená na tom, že expozície voči verejnoprávnej finančnej inštitúcii sú uvedené v súvahe finančnej inštitúcie na strane aktív, nemôže byť náležitým odôvodnením zamietnutia udeliť požadovanú výnimku. To isté platí z rovnakých dôvodov aj v prípade úvahy založenej na tom, že uvedené expozície predstavujú časť súm uložených v uvedenej inštitúcii ako regulované úspory, ktoré v jej súvahe zostávajú naďalej na strane pasív.
Rovnako platí, že vzhľadom na to, že článok 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 sa týka iba expozícií voči subjektom verejného sektora so štátnou zárukou, zamietnutie odôvodnené zásadnou úvahou, že štát sa môže ocitnúť v stave platobnej neschopnosti bez toho, aby sa preskúmala pravdepodobnosť takejto možnosti vo vzťahu k dotknutému štátu, prakticky znemožňuje uplatnenie možnosti stanovenej v uvedenom ustanovení. Okrem toho a v dôsledku toho, že pokiaľ Európska centrálna banka nepreskúmala pravdepodobnosť platobnej neschopnosti Francúzskej republiky, dôraz kladený v rozhodnutí o odmietnutí udeliť výnimku podľa článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 na objem expozícií žalobkyne voči verejnoprávnej úverovej inštitúcii nemôže sám osebe odôvodniť zohľadnenie uvedených expozícií vo výpočte ukazovateľa finančnej páky. Uvedený objem totiž môže byť relevantný len v prípade, ak by žalobkyňa z dôvodu platobnej neschopnosti Francúzskej republiky nemohla od verejnoprávnej úverovej inštitúcie získať sumy, ktoré na ňu previedla ako regulované úspory, a musela by pristúpiť k núdzovému predaju aktív.
(pozri body 39, 52 – 54, 56, 57, 61, 63)
4. Výnimkou upravenou v článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, zmeneného nariadením 2015/62, Komisia so súhlasom normotvorcu stanovila možnosť, že expozície úverovej inštitúcie voči subjektom verejného sektora, ktoré z dôvodu štátnej záruky predstavujú rovnakú úroveň nízkeho rizika ako expozície tohto štátu a ktoré nezodpovedajú jej investičnej voľbe – v rozsahu, v akom je úverová inštitúcia povinná previesť dotknuté sumy – nie sú relevantné pre výpočet ukazovateľa finančnej páky, a preto môžu byť z neho vylúčené. Článok 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 sa týka len expozícií, ktoré majú pri uplatnení štandardného prístupu pri výpočte minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje rizikovú váhu 0 %.
V dôsledku toho uplatnenie článku 429 ods. 14 uvedeného nariadenia zahŕňa zosúladenie dvoch cieľov: jednak rešpektovať logiku ukazovateľa finančnej páky, podľa ktorej má výpočet tohto ukazovateľa zahŕňať veľkosť celkovej expozície úverovej inštitúcie bez zváženia rizika, a jednak zohľadniť cieľ Komisie, ktorý odsúhlasil normotvorca, podľa ktorého niektoré expozície s osobitne nízkym rizikovým profilom, ktoré nevyplývajú z investičnej voľby úverovej inštitúcie, nie sú v prípade potreby relevantné pre výpočet ukazovateľa finančnej páky a môžu byť z neho vylúčené. V tejto súvislosti priznanie diskrečnej právomoci príslušným orgánom pri uplatnení článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 im umožňuje, aby sa vzhľadom na osobitosti každej veci rozhodli medzi týmito dvomi cieľmi.
(pozri body 48 – 51)
5. Z definície rizika nadmerného využívania finančnej páky uvedenej v článku 4 ods. 1 bode 94 nariadenia č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, zmeneného nariadením 2015/62, vyplýva, že riziká stanovené v súvislosti s nadmerným využívaním finančnej páky sa naplnia v prípade nedostatočnej likvidity. Ako totiž pripomína odôvodnenie 90 nariadenia č. 575/2013, úverová inštitúcia s cieľom získať likviditu prijať opatrenia, ktoré nie sú stanovené v jej podnikateľskom pláne, vrátane núdzového predaja aktív, ktorý je spojený s dôsledkami spomenutými v uvedenom ustanovení.
Keďže negatívne dôsledky nadmerného využívania finančnej páky sa prejavia v prípade nedostatočnej likvidity, okolnosť, že časový odstup medzi vykonaním úprav pozícií úverovej inštitúcie a pozícií verejnoprávnej finančnej inštitúcie sa týka rizika likvidity, nezbavuje tohto časového odstupu relevantnosti pri posúdení rizika spojeného s ukazovateľom finančnej páky. Tento časový odstup medzi vykonaním úprav však neprináša riziko likvidity pri posúdení požiadaviek na krytie likvidity uvedených v článku 412 nariadenia č. 575/2013 a v nariadení 2015/61, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie. Priznanie nároku uvedeného v článku 26 nariadenia 2015/61 – ktoré umožňuje príslušnými orgánom a v dôsledku toho Európskej centrálnej banke vyvážiť vzájomne závislý kladný a záporný tok likvidity, ak sa z dôvodu existencie záruky ústrednej štátnej správy členského štátu a krátkeho časového odstupu medzi nimi domnieva, že uvedený časový odstup nevedie k riziku likvidity – zo strany Európskej centrálnej banky v súvislosti s kladným a záporným tokom likvidity spojeným s expozíciami finančnej inštitúcie znamená, že Banka uznala, že časový odstup medzi nimi nevedie k riziku likvidity.
(pozri body 70 – 73, 76, 77)
6. Lehota na úpravu pozície úverovej inštitúcie s pozíciami verejnoprávnej finančnej inštitúcie by mohla byť relevantná v súvislosti s rizikom nadmerného využívania finančnej páky v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 94 nariadenia č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, zmeneného nariadením 2015/62, pričom nie je relevantná v súvislosti s rizikom likvidity, okrem prípadu, ak by boli výbery vkladov súvisiacich s regulovanými úsporami v takom rozsahu, že by presahovali „závažné stresové podmienky“ stanovené v rámci výpočtu ukazovateľa likvidity podľa článku 412 ods. 1 nariadenia č. 575/2013.
V tejto súvislosti sa zohľadnenie takejto možnosti na účely zamietnutia žiadosti úverovej inštitúcie o uplatnenie článku 429 ods. 14 uvedeného nariadenia nemôže vykonať bez dôkladného preskúmania vlastností regulovaných úspor zo strany Európskej centrálnej banky. Toto preskúmanie by malo predovšetkým viesť Banku k tomu, aby preskúmala, či je vzhľadom na vlastnosti – a najmä na štátnu záruku súvisiacu s regulovanými úsporami – možné, že výbery regulovaných úspor budú predstavovať taký objem a takú neočakávanosť, že dotknutá úverová inštitúcia by musela pristúpiť k opatreniam stanoveným v článku 4 ods. 1 bode 94 nariadenia č. 575/2013 bez toho, aby mohla čakať na prevody finančných prostriedkov z verejnoprávnej finančnej inštitúcie z dôvodu úpravy pozícií. Vzhľadom na osobitosti každej veci totiž Európskej centrálnej banke prináleží, aby sa pri uplatnení článku 429 ods. 14 uvedeného nariadenia rozhodla medzi cieľmi ukazovateľa finančnej páky a možnosťou, že niektoré expozície, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v tomto ustanovení, môžu byť vylúčené z výpočtu tohto ukazovateľa.
Ak za týchto okolností Európska centrálna banka nevykonala podrobné preskúmanie vlastností regulovaných úspor, pričom sa obmedzila na abstraktné zdôraznenie rizík spojených s časovým odstupom medzi vykonaním úprav dotknutých pozícií úverovej inštitúcie a pozícií verejnoprávnej finančnej inštitúcie, nesplnila si svoju povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu.
(pozri body 80 – 84)