Language of document : ECLI:EU:T:2022:138

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)

zo 16. marca 2022 (*)

„Energetika – Nariadenie (EÚ) 2017/459 – Sieťový predpis prijatý Komisiou, ktorý zahŕňa ‚postup prírastkovej kapacity‘ – Rozhodnutie ACER, ktorým sa schvaľuje realizácia projektu prírastkovej kapacity – Námietka nezákonnosti – Nedostatok právomoci Komisie – Článok 6 ods. 11, článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 6 nariadenia (ES) č. 715/2009“

V spojených veciach T‑684/19 a T‑704/19,

Magyar Energetikai és Közműszabályozási Hivatal (MEKH), so sídlom v Budapešti (Maďarsko), v zastúpení: G. Stanka, J. Burai‑Kovács, G. Szikla a Á. Kulcsár, advokáti,

žalobca vo veci T‑684/19,

FGSZ Földgázszállító Zrt., so sídlom v Siófoku (Maďarsko), v zastúpení: M. Horányi, N. Niejahr a S. Zakka, advokáti,

žalobkyňa vo veci T‑704/19,

proti

Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), v zastúpení: vo veci T‑684/19 P. Martinet, D. Lelovitis a N. Keyaerts, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Ameye, M. de Sousa Ferro a Cs. Nagy, advokáti, a vo veci T‑704/19 P. Martinet, D. Lelovitis a N. Keyaerts, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Ameye a M. de Sousa Ferro, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

EnergieControl Austria für die Regulierung der Elektrizitäts und Erdgaswirtschaft (EControl), v zastúpení: S. Polster, advokát,

a

Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) č. 05/2019 z 9. apríla 2019 a rozhodnutia odvolacej rady ACER č. A‑004‑2019 zo 6. augusta 2019,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia V. Kreuschitz, F. Schalin, P. Škvařilová‑Pelzl a I. Nõmm (spravodajca),

tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. októbra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporom

1        V roku 2015 žalobkyňa vo veci T‑704/19, FGSZ Földgázszállító Zrt. (ďalej len „FGSZ“), teda prevádzkovateľ maďarskej plynárenskej prepravnej siete, spolu so svojimi bulharskými, rumunskými a rakúskymi partnermi začala s realizáciou projektu regionálnej spolupráce s cieľom zvýšiť energetickú nezávislosť zavedením čiernomorského plynu. Tento projekt, nazvaný „Rohuat/BRUA“, predpokladal zvýšenie prírastkovej kapacity vo dvoch prepojovacích bodoch, pričom jeden existuje medzi Rumunskom a Maďarskom a druhý medzi Maďarskom a Rakúskom.

2        Dňa 26. mája 2017 bol projekt rozdelený na dva samostatné projekty, z ktorých jeden predstavoval projekt týkajúci sa prepojovacieho bodu z Maďarska do Rakúska (ďalej „projekt HUAT“). V tejto súvislosti FGSZ a prevádzkovateľ rakúskej plynárenskej prepravnej siete, spoločnosť Gas Connect Austria GmbH (ďalej len „GCA“), vykonali v prípade projektu HUAT posúdenie dopytu na trhu v súlade s článkom 26 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 (Ú. v. EÚ L 72, 2017, s. 1).

3        Dňa 27. júla 2017 FGSZ a GCA uverejnili spoločnú správu o posúdení, v ktorej dospeli k záveru, že na strane užívateľov siete existuje nezáväzný záujem o prírastkovú kapacitu, ktorý umožňuje začať projekt prírastkovej kapacity v zmysle článku 3 bodu 9 nariadenia 2017/459. Správa však odhalila asymetrický výsledok, keďže dopyt, ktorý na rakúskej strane predložila GCA, bol takmer dvakrát väčší ako dopyt predložený spoločnosťou FGSZ na maďarskej strane.

4        Od 19. októbra do 19. novembra 2017 FGSZ a GCA uskutočnili spoločnú verejnú konzultáciu o pripravovanom návrhu projektu podľa článku 27 ods. 3 nariadenia 2017/459.

5        Dňa 6. apríla 2018 FGSZ formálne predložila žalobcovi vo veci T‑684/19, Magyar Energetikai és Közmű‑szabályozási Hivatal (MEKH), t. j. maďarskému orgánu pre reguláciu energetiky a verejnej infraštruktúry, návrh projektu HUAT týkajúceho sa prírastkovej kapacity podľa článku 28 ods. 1 nariadenia 2017/459, pričom zdôraznila, že nebola naklonená realizácii tohto projektu, a preto ani nenavrhla začatie aukcií prírastkovej kapacity na základe článku 29 toho istého nariadenia.

6        Dňa 9. apríla 2018 GCA predložila návrh projektu HUAT rakúskemu orgánu pre reguláciu odvetvia elektrickej energie a zemného plynu, Energie‑Control Austria für die Regulierung der Elektrizitäts‑ und Erdgaswirtschaft (E‑Control), vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý podporuje Agentúru Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

7        Dňa 27. apríla 2018 E‑Control prijal rozhodnutie o schválení návrh projektu HUAT.

8        Dňa 5. októbra 2018 MEKH prijal rozhodnutie o zamietnutí návrhu projektu HUAT.

9        Dňa 10. októbra 2018 ACER oznámila MEKH a E‑Control, že zistila, že do šiestich mesiacov od oznámenia návrhu projektu HUAT poslednému národnému regulačnému orgánu nebolo prijaté žiadne koordinované rozhodnutie, a preto bola na základe článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 1), oprávnená rozhodnúť o uvedenom návrhu.

10      Dňa 9. apríla 2019 ACER prijala rozhodnutie č. 05/2019, ktorým sa schvaľuje návrh projektu HUAT (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“).

11      V dňoch 6. a 7. júna 2019 MEKH a FGSZ podali na odvolaciu radu ACER dve odvolania proti pôvodnému rozhodnutiu v súlade s článkom 19 nariadenia č. 713/2009.

12      Rozhodnutím zo 6. augusta 2019 odvolacia rada ACER zamietla odvolania podané proti pôvodnému rozhodnutiu (ďalej len „rozhodnutie odvolacej rady“).

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

13      Návrhmi podanými do kancelárie Všeobecného súdu 7. a 15. októbra 2019 podali MEKH a FGSZ žaloby, na základe ktorých sa začalo toto konanie.

14      V dňoch 21. a 22. januára 2020 Európska komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov ACER vo veciach T‑684/19 a T‑704/19.

15      Dňa 23. januára 2020 E‑Control podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov ACER vo veciach T‑684/19 a T‑704/19.

16      Rozhodnutiami z 2. marca a 5. júna 2020 predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu povolila, aby Komisia vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania.

17      Uzneseniami z 28. apríla a 4. júna 2020 predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu povolila, aby E‑Control vstúpil do konania ako vedľajší účastník konania.

18      Dňa 22. decembra 2020 bola podľa článku 27 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v druhej komore.

19      Uznesením z 27. júla 2021 predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu rozhodla o spojení vecí T‑684/19 a T‑704/19 na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. V tom istom uznesení zamietla žiadosť o dôverné zaobchádzanie, ktorú ACER formulovala vo vzťahu k spoločnosti FGSZ v súvislosti s prílohou vyjadrenia k žalobe vo veci T‑684/19, ktorá zodpovedá rozhodnutiu odvolacej rady, keďže FGSZ nevyhnutne vedela o uvedenom rozhodnutí, pretože jej bolo určené.

20      Všeobecný súd na návrh svojej druhej komory rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

21      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (druhá rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky.

22      Vzhľadom na prekážku na strane jedného člena druhej rozšírenej komory predseda Všeobecného súdu určil iného sudcu na doplnenie rozhodovacieho zloženia.

23      MEKH navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil „pôvodné rozhodnutie potvrdené odvolacou radou ACER“,

–        uložil ACER povinnosť nahradiť trovy konania.

24      FGSZ navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil pôvodné rozhodnutie a rozhodnutie odvolacej rady,

–        subsidiárne zrušil článok 1 ods. 1 a 2 a článok 2 ods. 4 pôvodného rozhodnutia potvrdeného rozhodnutím odvolacej rady,

–        ďalej subsidiárne zrušil rozhodnutie odvolacej rady,

–        uložil ACER povinnosť nahradiť trovy konania.

25      ACER navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vo veci T‑684/19:

–        vyhlásil prvú a druhú časť prvého žalobného dôvodu a druhú časť druhého žalobného dôvodu za neprípustné,

–        spoločne alebo subsidiárne rozhodol, že všetky žalobné dôvody sú nedôvodné, a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu,

–        uložil MEKH povinnosť nahradiť trovy konania,

–        vo veci T‑704/19:

–        rozhodol, že všetky žalobné dôvody sú nedôvodné, a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu,

–        uložil spoločnosti FGSZ povinnosť nahradiť trovy konania.

26      Komisia a E‑Control navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žaloby,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

27      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 6. novembra 2020. Okrem toho FGSZ vzala svoju žalobu späť v časti, v ktorej smerovala proti pôvodnému rozhodnutiu, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

III. Právny rámec

28      Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od spoločnosti FGSZ, ktorá na pojednávaní vzala späť svoju žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu, MEKH vo svojej žalobe spochybňuje tak pôvodné rozhodnutie, ako aj rozhodnutie odvolacej rady. Je teda potrebné preskúmať prípustnosť tejto poslednej uvedenej žaloby v rozsahu, v akom smeruje proti pôvodnému rozhodnutiu.

A.      O prípustnosti žaloby vo veci T684/19 v rozsahu, v akom smeruje proti pôvodnému rozhodnutiu

29      Podľa ustálenej judikatúry podmienky prípustnosti žaloby stanovené v článku 263 ZFEÚ patria medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, a teda prináleží Všeobecnému súdu, aby ich preskúmal ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2019, Pebagua/Komisia, C‑204/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:425, bod 28 a citovanú judikatúru).

30      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania pripomenutých v bode 21 vyššie účastníci konania predložili svoje stanovisko k prípustnosti žalôb v rozsahu, v akom smerujú proti pôvodnému rozhodnutiu, a to jednak vzhľadom na odôvodnenie 34, článok 28 ods. 1 a článok 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 22), ktoré nahradilo nariadenie č. 713/2009, a jednak vzhľadom na článok 263 piaty odsek ZFEÚ.

31      V prvom rade treba poznamenať, že pokiaľ ide o žaloby podané neprivilegovanými žalobcami, článok 263 piaty odsek ZFEÚ spresňuje, že „právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči nim“.

32      V rámci týchto sporov osobitné podmienky a pravidlá týkajúce sa žalôb uvedené v článku 263 piatom odseku ZFEÚ vyplývajú z nariadenia 2019/942.

33      Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že procesné pravidlá sa všeobecne uplatňujú od dátumu, kedy nadobudnú účinnosť, na rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa vzťahujú na skutočnosti existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti len v rozsahu, v akom z ich znenia, cieľa a štruktúry jasne vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať (pozri rozsudok z 26. marca 2015, Komisia/Moravia Gas Storage, C‑596/13 P, EU:C:2015:203, bod 33 a citovanú judikatúru).

34      Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sú procesnými pravidlami uplatniteľnými na účely určenia prípustnosti žaloby vo veci T‑684/19 v rozsahu, v akom smeruje proti pôvodnému rozhodnutiu, pravidlá stanovené v nariadení 2019/942. Treba totiž uviesť, že od prijatia pôvodného rozhodnutia (9. apríla 2019) do prijatia rozhodnutia odvolacej rady (6. augusta 2019) bolo nariadenie č. 713/2009 nahradené nariadením 2019/942, ktoré nadobudlo účinnosť 4. júla 2019.

35      V druhom rade z odôvodnenia 34 a článkov 28 a 29 nariadenia 2019/942 vyplýva, že fyzické a právnické osoby, ktoré nesúhlasia s rozhodnutím ACER, ktoré je im určené alebo ktoré sa ich osobne a priamo dotýka, sa musia obrátiť na odvolaciu radu v prípade, že majú túto možnosť. Ak takáto možnosť existuje, budú oprávnené spochybniť pred Všeobecným súdom iba rozhodnutie uvedenej odvolacej rady.

36      Po prvé podľa odôvodnenia 34 nariadenia 2019/942 totiž:

„V oblastiach, kde má agentúra ACER rozhodovaciu právomoc, by sa zainteresovaným stranám malo z dôvodu zjednodušenia postupov poskytnúť právo odvolať sa na odvolaciu radu, ktorá by mala byť súčasťou agentúry ACER, ale mala by byť nezávislou od jej administratívnej a regulačnej štruktúry. V záujme zaistenia jej fungovania a úplnej nezávislosti by odvolacia rada mala mať v rozpočte agentúry ACER samostatný rozpočtový riadok. V záujme kontinuity by sa pri vymenúvaní alebo opätovnom vymenúvaní členov odvolacej rady malo umožniť čiastočné nahrádzanie členov odvolacej rady. Proti rozhodnutiam odvolacej rady možno podať odvolanie na Súdnom dvore Európskej únie…“

37      Po druhé článok 29 nariadenia 2019/942, nazvaný „Žaloby podané na Súdnom dvore“, spresňuje, že „žaloby o neplatnosť rozhodnutí agentúry ACER podľa tohto nariadenia a žaloby o nekonaní v uplatniteľných lehotách sa môžu podávať na Súdnom dvore až po vyčerpaní postupu odvolacieho konania uvedeného v článku 28…“.

38      Po tretie v tejto súvislosti článok 28 nariadenia 2019/942, nazvaný „Rozhodnutia, voči ktorým sa možno odvolať“, vo svojom odseku 1 stanovuje, že „ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane regulačných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu uvedenému v článku 2 písm. d), ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa priamo a konkrétne týka tejto osoby, hoci má formu rozhodnutia určeného inej osobe“. Podľa odseku 2 tohto článku „odvolacia rada rozhodne o odvolaní do štyroch mesiacov od jeho podania“.

39      V dôsledku toho, keďže pôvodné rozhodnutie mohlo byť predmetom odvolania na odvolaciu radu, zo znenia odôvodnenia 34 v spojení s článkami 28 a 29 nariadenia 2019/942 vyplýva, že na Všeobecnom súde možno napadnúť iba rozhodnutie odvolacej rady.

40      V treťom rade aj za predpokladu, že by nariadenie č. 713/2009 bolo uplatniteľné ratione temporis, bolo by potrebné dospieť k rovnakému záveru, keďže článok 20 tohto nariadenia stanovoval, že „rozhodnutie odvolacej rady, alebo ak odvolacia rada nie je príslušná rozhodovať o opravnom prostriedku, rozhodnutie agentúry možno napadnúť žalobou na [Všeobecnom súde]… v súlade s článkom [263 ZFEÚ]“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 2019, Austrian Power Grid a Vorarlberger Übertragungsnetz/ACER, T‑333/17, neuverejnený, EU:T:2019:760, body 31 a 32).

41      Vzhľadom na vyššie uvedené nie je prípustné, aby MEKH navrhoval zrušenie pôvodného rozhodnutia.

42      Z toho vyplýva, že žaloba vo veci T‑684/19 musí byť vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti pôvodnému rozhodnutiu.

B.      O dôvodnosti žalôb

43      Na podporu svojich žalôb MEKH a FGSZ uvádzajú v podstate štrnásť žalobných dôvodov. Všeobecný súd sa domnieva, že stačí preskúmať prvý žalobný dôvod predložený vo veci T‑684/19, ktorým MEKH namieta nezákonnosť kapitoly V nariadenia 2017/459.

44      MEKH namieta nezákonnosť kapitoly V nariadenia 2017/459 z dôvodu, že táto kapitola prekračuje splnomocnenie udelené Komisii nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 36), a preto musí byť na základe článku 277 ZFEÚ vyhlásená za neuplatniteľnú na tieto spory.

45      ACER podporovaná Komisiou tvrdí, že námietka nezákonnosti je neprípustná a v každom prípade nedôvodná.

1.      O prípustnosti námietky nezákonnosti

46      Po prvé ACER tvrdí, že námietka nezákonnosti je neprípustná, keďže podľa článku 29 nariadenia 2019/942 možno pred Všeobecným súdom uviesť len dôvody, ktoré boli uplatnené pred odvolacou radou.

47      Je pravda, že MEKH nenamietal nezákonnosť kapitoly V nariadenia 2017/459 pred odvolacou radou ACER.

48      Okrem toho ACER v podstate správne zdôrazňuje, že povinnosť vyčerpať postup pred odvolacou radou pred podaním žaloby na Súdny dvor Európskej únie, ktorá je uvedená v článku 29 nariadenia 2019/942, v zásade znamená, že dôvody, ktoré neboli predložené uvedenej odvolacej rade, nemožno po prvýkrát predložiť Všeobecnému súdu v rámci žaloby o neplatnosť. Keďže sa totiž táto žaloba týka výlučne rozhodnutia odvolacej rady, musí sa vykonať vzhľadom na skutkový a právny rámec sporov, ako boli predložené tejto odvolacej rade.

49      S takýmto prístupom však nemožno súhlasiť, pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vznesenú prvýkrát pred Všeobecným súdom, keďže predloženie rovnocennej argumentácie odvolacej rade ACER by v každom prípade nemohlo uspieť.

50      Z legislatívneho a súdneho systému zavedeného Zmluvou o FEÚ totiž vyplýva, že podľa článku 277 ZFEÚ len súd Európskej únie je oprávnený konštatovať nezákonnosť všeobecne záväzného právneho aktu a vyvodiť dôsledky z neuplatniteľnosti, ktorá z toho vyplýva, pokiaľ ide o individuálny akt, ktorý bol pred ním napadnutý, keďže inštitúcii, agentúre alebo orgánu Únie, ktorým sa predkladajú vnútroštátne opravné prostriedky, Zmluvy takúto právomoc nepriznávajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, ECB/Cerafogli, T‑787/14 P, EU:T:2016:633, bod 49).

51      V dôsledku toho, keďže odvolacia rada ACER nebola oprávnená posúdiť platnosť kapitoly V nariadenia 2017/459, ale práve naopak mala ju uplatniť, pokiaľ súd Únie nekonštatoval jej prípadnú nezákonnosť, MEKH nemožno vytýkať, že nenamietal nezákonnosť uvedenej kapitoly pred uvedenou odvolacou radou.

52      Po druhé ACER v duplike zdôrazňuje, že „lehota stanovená v článku 263 [ZFEÚ] na spochybnenie platnosti [nariadenia 2017/459] v čase podania žaloby uplynula“.

53      V tejto súvislosti zo samotného znenia článku 277 ZFEÚ vyplýva, že možnosť namietať nezákonnosť všeobecne záväzného aktu v rámci sporu, ktorý sa ho týka, existuje „bez ohľadu na uplynutie lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ“.

54      Okrem toho, keďže sa ACER touto argumentáciou odvoláva na judikatúru, podľa ktorej sa na námietku nezákonnosti upravenú v článku 277 ZFEÚ nemôže odvolávať fyzická alebo právnická osoba, ktorá nepodala žalobu proti predmetnému aktu v lehotách stanovených na tento účel, treba zdôrazniť, že táto judikatúra sa uplatní len vtedy, ak by takáto žaloba bola bez akýchkoľvek pochybností prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2004, Schintgen/Komisia, T‑343/02, EU:T:2004:111, bod 26; pozri tiež v tomto zmysle analogicky rozsudky z 27. novembra 2012, Pringle, C‑370/12, EU:C:2012:756, body 41 a 42, a z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i., C‑135/16, EU:C:2018:582, bod 14 a citovanú judikatúru).

55      V prejednávanej veci sa nemožno domnievať, že prípustnosť žaloby o neplatnosť, ktorú podal MEKH proti nariadeniu 2017/459, bola zjavná. Naopak, keďže ide o všeobecne záväzný akt vyžadujúci vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a keďže MEKH nie je považovaný za privilegovaného žalobcu v zmysle druhého odseku tohto článku, prípustnosť takejto žaloby by bola prinajmenšom pochybná.

56      Po tretie ACER v podstate tvrdí, že námietku nezákonnosti treba vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom nariadenie 2017/459 nepredstavuje právny základ rozhodnutia odvolacej rady, keďže toto rozhodnutie bolo prijaté na základe právomocí delegovaných na ACER nariadením č. 713/2009.

57      Ani takáto argumentácia nemôže uspieť.

58      Hoci z judikatúry vyplýva, že námietku nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ možno podať len proti všeobecne záväznému aktu, ktorý je priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby, Súdny dvor pripustil, že táto podmienka bola splnená nielen vo vzťahu k ustanoveniam všeobecne záväzného aktu, ktoré predstavujú základ napadnutých individuálnych rozhodnutí, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, body 67 až 70 a citovanú judikatúru).

59      Svojím prvým žalobným dôvodom sa MEKH dovoláva nezákonnosti kapitoly V nariadenia 2017/459 z dôvodu, že táto kapitola prekračuje splnomocnenie udelené Komisii nariadením č. 715/2009. Vzhľadom na to, že nariadenie 2017/459 je základom pravidiel, ktoré odvolacia rada ACER uplatnila vo svojom rozhodnutí, nevyhnutne existuje priama právna súvislosť v zmysle judikatúry citovanej v bode 58 vyššie.

60      Vzhľadom na vyššie uvedené treba prijať záver, že námietka nezákonnosti je prípustná.

2.      O dôvodnosti námietky nezákonnosti

61      MEKH namieta nezákonnosť kapitoly V nariadenia 2017/459 z dôvodu, že nariadenie č. 715/2009 neumožňuje Komisii prijať sieťový predpis stanovujúci postup vytvorenia prírastkovej kapacity, ktorý by ukladal prevádzkovateľovi povinnosť vynaložiť investície potrebné na vytvorenie uvedenej prírastkovej kapacity.

62      Tento žalobný dôvod sa v podstate delí na dve časti. Na jednej strane MEKH tvrdí, že kapitola V nariadenia 2017/459 je nezlučiteľná s právnym základom nariadenia č. 715/2009, teda s článkom 114 ZFEÚ. Na druhej strane sa domnieva, že uvedená kapitola nespadá pod splnomocnenie, ktoré je prostredníctvom tohto posledného uvedeného nariadenia udelené Komisii na prijímanie sieťových predpisov.

63      ACER podporovaná Komisiou sa domnieva, že obe časti tohto žalobného dôvodu nie sú dôvodné. Na úvod tvrdí, že námietka nezákonnosti je neúčinná z troch dôvodov.

64      Prvý dôvod, ktorý uvádza ACER, sa týka nesprávnosti predpokladu, na ktorom je založená námietka nezákonnosti, keďže kapitola V nariadenia 2017/459 neukladá prevádzkovateľom prepravných sietí povinnosť prijať investičné rozhodnutia na účely vytvorenia prírastkovej kapacity v rámci siete.

65      Tento argument nemožno prijať.

66      Kapitola V nariadenia 2017/459 totiž stanovuje postup pozostávajúci v podstate zo siedmich etáp, ktorý v prípade potreby vedie k povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí uskutočniť potrebné investície na vytvorenie prírastkovej kapacity v rámci siete.

67      Po prvé podľa článku 26 nariadenia 2017/459 musia dotknutí prevádzkovatelia prepravných sietí posúdiť dopyt na trhu, pokiaľ ide o projekty prírastkovej kapacity na oboch stranách prepojovacieho bodu.

68      Po druhé, pokiaľ z predchádzajúcej etapy vyplýva, že v súvislosti s projektom prírastkovej kapacity môže existovať dopyt na trhu, článok 27 nariadenia 2017/459 stanovuje, že fázu návrhu projektu v tomto zmysle iniciujú dotknutí prevádzkovatelia prepravných sietí.

69      Po tretie dotknutí prevádzkovatelia prepravných sietí musia podľa článku 28 ods. 1 nariadenia 2017/459 predložiť projekt prírastkovej kapacity na účely schválenia zo strany ich vnútroštátneho regulačného orgánu.

70      Po štvrté podľa článku 28 ods. 2 nariadenia 2017/459 musia príslušné vnútroštátne regulačné orgány schváliť alebo dosiahnuť dohodu o projekte.

71      Po piate po schválení projektu prírastkovej kapacity vnútroštátnymi regulačnými orgánmi článok 29 nariadenia 2017/459 spresňuje, že uvedená prírastková kapacita sa umiestnia do aukcie s cieľom získať záväzné prísľuby od užívateľov siete na získanie kapacity pre rôzne úrovne ponúk.

72      Po šieste z článkov 22 až 25 nariadenia 2017/459 vyplýva, že buď vnútroštátny regulačný orgán, alebo prevádzkovateľ prepravnej siete vykoná ekonomický test na základe prijatých záväzných prísľubov.

73      Napokon po siedme, ak ekonomický test vedie k pozitívnemu výsledku na oboch stranách prepojovacieho bodu aspoň v prípade jednej úrovne ponuky, ktorá zahŕňa prírastkovú kapacitu, článok 22 ods. 3 nariadenia 2017/459 stanovuje, že „projekt sa začne realizovať“. V prípade neexistencie pozitívneho výsledku sa „konkrétny postup prírastkovej kapacity… ukončí“.

74      Z toho vyplýva, že ak sú splnené jednotlivé podmienky stanovené v kapitole V nariadenia 2017/459, najmä existencia záväzných prísľubov zo strany užívateľov siete na získanie prírastkovej kapacity, na základe ktorých je hospodárska životaschopnosť zvýšenia kapacity preukázaná prostredníctvom ekonomického testu, „projekt sa začne realizovať“ podľa článku 22 ods. 3 uvedeného nariadenia, čo znamená, že prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný vytvoriť prírastkovú kapacitu tým, že na ňu vynaloží potrebné investície.

75      Tento záver napokon prijali samotné inštancie ACER. Zo samotného znenia pôvodného rozhodnutia (článok 2 ods. 4 výroku) totiž vyplýva, že ACER uložila spoločnostiam FGSZ a GCA povinnosť realizovať do 1. októbra 2024 projekt HUAT, ak bol výsledok ekonomického testu uvedeného projektu pozitívny. Okrem toho samotná odvolacia rada ACER v bode 99 svojho rozhodnutia uznala, že článok 22 ods. 3 v spojení s článkami 28 a 29 nariadenia 2017/459 môže viesť k takejto povinnosti.

76      Druhý dôvod, ktorý uvádza ACER, sa týka neúčinnosti námietky nezákonnosti, keďže rozhodnutie odvolacej rady nebolo prijaté na základe kapitoly V nariadenia 2017/459, ale na základe článku 8 ods. 1 nariadenia č. 713/2009.

77      Treba pripomenúť, že ACER rozhodnutím svojej odvolacej rady nahradila vnútroštátne regulačné orgány na účely realizácie štvrtej etapy postupu prírastkovej kapacity, ktorý bol zavedený v kapitole V nariadenia 2017/459 a opísaný v bodoch 66 až73 vyššie.

78      Preto z dôvodov analogických tým, ktoré boli uvedené v bode 59 vyššie, rozhodnutie odvolacej rady, aj keď bolo prijaté na základe článku 8 ods. 1 nariadenia č. 713/2009, uplatňuje pravidlá uvedené v kapitole V nariadenia 2017/459, ktorá teda podmieňuje jeho zákonnosť, takže námietka nezákonnosti nie je neúčinná, tak ako tvrdí ACER.

79      Napokon v rámci tretieho dôvodu ACER zdôrazňuje, že MEKH spochybňuje len platnosť kapitoly V nariadenia 2017/459, hoci aj ďalšie ustanovenia tohto nariadenia odkazujú na vytvorenie prírastkovej kapacity v rámci siete.

80      V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že okolnosť, že aj ďalšie ustanovenia nariadenia 2017/459 odkazujú na vytvorenie prírastkovej kapacity a nie sú výslovne uvedené v tejto námietke nezákonnosti, je irelevantná, keďže dôležitá je len otázka, či je kapitola V uvedeného nariadenia, ktorá bola uplatnená v rozhodnutí odvolacej rady, nezákonná, čo by znamenalo, že by bola vyhlásená za neuplatniteľnú na tieto spory podľa článku 277 ZFEÚ.

81      Keďže tieto úvodné spochybnenia zo strany ACER boli zamietnuté, je potrebné preskúmať dôvodnosť oboch častí tohto žalobného dôvodu.

a)      O dôvodnosti prvej časti založenej na nezlučiteľnosti nariadenia 2017/459 s právnym základom nariadenia č. 715/2009

82      MEKH v podstate tvrdí, že Komisia nemohla v kapitole V nariadenia 2017/459 stanoviť možnosť adresovať prevádzkovateľom prepravnej siete individuálne rozhodnutia, ktoré im ukladajú povinnosť uskutočniť investície, bez toho, aby porušila právny základ nariadenia č. 715/2009, teda článok 114 ZFEÚ, ktorý stanovuje prijatie harmonizačných opatrení, ktoré nemôžu zahŕňať zavedenie právneho režimu, ktorý znamená prijatie individuálnych rozhodnutí adresovaných súkromným hospodárskym subjektom.

83      Podľa článku 114 ods. 1 druhej vety ZFEÚ „Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijímajú opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu“.

84      Článok 1 nariadenia č. 715/2009 spresňuje, že cieľom tohto nariadenia je najmä „stanoviť nediskriminačné pravidlá pre podmienky prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn pri zohľadnení špecifík národných a regionálnych trhov a so zámerom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom“, „uľahčiť vývoj dobre fungujúceho a transparentného veľkoobchodného trhu s vysokou úrovňou bezpečnosti dodávok plynu“ a „ustanoviť mechanizmy na harmonizáciu pravidiel prístupu do siete pre cezhraničné výmeny plynu“.

85      Po prvé treba pripomenúť, že výrazom „opatrenia na aproximáciu“ chceli autori Zmluvy zveriť normotvorcovi Únie v závislosti od všeobecného kontextu a osobitných charakteristík oblasti, ktorá má byť predmetom harmonizácie, voľnú úvahu pri posúdení najvhodnejšej techniky aproximácie na dosiahnutie požadovaného výsledku, najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické zložité technické osobitosti (rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, bod 102).

86      Po druhé z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na jednej strane v niektorých oblastiach aproximácia samotných všeobecných pravidiel nepostačuje na zabezpečenie jednotnosti trhu a na druhej strane nič v znení článku 114 ZFEÚ nedovoľuje prijať záver, že opatrenia prijaté normotvorcom Únie na základe tohto článku sa musia, pokiaľ ide o ich adresátov, obmedziť výlučne na členské štáty (rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, body 106 a 107).

87      Po tretie a v dôsledku toho treba konštatovať, že článok 114 ZFEÚ nebráni tomu, aby Komisia na základe nariadenia č. 715/2009 vypracovala právnu úpravu, ktorá prípadne zahŕňa povinnosť jedného alebo viacerých prevádzkovateľov prepravnej siete uskutočniť investície potrebné na získanie prírastkovej kapacity v rámci siete, pokiaľ sa uvedená povinnosť nejaví ako zjavne neprimeraná na dosiahnutie jej harmonizačných cieľov.

88      Po štvrté vzhľadom na význam, ktorý môže mať existencia dostatočných kapacít v rámci sietí na účely zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu s plynom a bezpečnosti dodávok, treba konštatovať, že postup zvyšovania kapacít uvedený v kapitole V nariadenia 2017/459 a vysvetlený v bodoch 66 až 73 vyššie možno bez ťažkostí priradiť k cieľom nariadenia č. 715/2009, tak ako sú uvedené v jeho článku 1.

89      Prvú časť preto treba zamietnuť.

b)      O dôvodnosti druhej časti založenej na skutočnosti, že kapitola V nariadenia 2017/459 prekračuje splnomocnenie udelené Komisii nariadením č. 715/2009

90      MEKH v podstate tvrdí, že kapitola V nariadenia 2017/459 prekračuje rámec splnomocnenia udeleného Komisii článkom 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009 na účely prijímania sieťových predpisov.

91      ACER, ktorú podporuje Komisia, sa domnieva, že ustanovenia nariadenia 2017/459 týkajúce sa prírastkovej kapacity sú v súlade s nariadením č. 715/2009. Zdôrazňuje, že prijatie pravidiel týkajúcich sa prírastkovej kapacity je podľa definície nadnárodnou záležitosťou, že tieto pravidlá sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto posledného uvedeného nariadenia a že patria pod splnomocnenie udelené Komisii, ktoré jej umožňuje zmeniť nepodstatné prvky toho istého nariadenia pri prijímaní sieťových predpisov týkajúcich sa najmä prideľovania kapacity, bezpečnosti zásobovania a pripojenia do siete.

92      Komisia tiež zdôrazňuje význam regulácie veľkých plynovodných sietí pre riadne fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom a ochranu hospodárskej súťaže na tomto trhu, keďže tieto siete predstavujú prirodzené monopoly, ktoré môžu viesť k takému zneužívaniu, akým je obmedzenie strategických investícií do rozvoja a rozšírenia siete. Dodáva, že potreba zabezpečiť primerané prepojenie medzi vnútroštátnymi energetickými systémami v záujme vytvorenia vnútorného energetického trhu vyplýva z článkov 170, 172 a 194 ZFEÚ.

93      Okrem toho Komisia v podstate zdôrazňuje, že napriek štrukturálnemu oddeleniu výroby a obchodu s plynom od jeho prepravy môžu existovať ekonomické stimuly na to, aby sa neuskutočňovali potrebné investície do infraštruktúry, aby sa zachovala miera využívania siete a aby sa uplatňovali poplatky za preťaženie. To je dôvod, pre ktorý tak nariadenie č. 715/2009, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), stanovujú povinnosti prevádzkovateľov prepravnej siete zaviesť cezhraničné prepravné kapacity a úlohu vnútroštátnych regulačných orgánov zabezpečiť ich dodržiavanie.

94      Komisia tiež tvrdí, že zo znenia článku 16 ods. 2 a 5 nariadenia č. 715/2009 vyplýva, že pojem cezhraničné prideľovanie nevyhnutne zahŕňa možnosť zvýšiť existujúce kapacity v záujme vytvorenia funkčného vnútorného trhu s energiou a ochrany hospodárskej súťaže na tomto trhu. Okrem toho v podstate pripomína, že povinnosť prevádzkovateľov prepravných sietí prijať investičné rozhodnutie, ak sú splnené určité podmienky, je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa koordinovaného prideľovania cezhraničnej kapacity stanoveného v článku 42 ods. 2 písm. a) smernice 2009/73.

95      Všeobecný súd v prvom rade pripomína, že právnym základom nariadenia 2017/459 je článok 6 ods. 11 a článok 7 ods. 3 nariadenia č. 715/2009, pričom prvé uvedené nariadenie stanovuje „sieťový predpis týkajúci sa mechanizmu prideľovania kapacity v prepravných sieťach plynu“, a zároveň zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 984/2013 zo 14. októbra 2013, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 273, 2013, s. 5), ktoré bolo základom predchádzajúceho sieťového predpisu. Kapitola V nariadenia 2017/459 sa vzťahuje na „postup prírastkovej kapacity“. Ako bolo vysvetlené v bodoch 67 až 74 vyššie, uvedený postup môže viesť k povinnosti prevádzkovateľa siete na prepravu plynu vytvoriť prírastkovú kapacitu v rámci uvedenej siete, pokiaľ sú splnené určité podmienky.

96      V druhom rade splnomocnenie udelené Komisii na prijímanie sieťových predpisov vyplýva z článku 6 ods. 11, článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009. Zo znenia týchto ustanovení totiž vyplýva, že Komisia je oprávnená vypracovať v určitých taxatívne vymedzených oblastiach sieťové predpisy namiesto Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO“), ktorá podľa článku 4 uvedeného nariadenia predstavuje štruktúru spolupráce všetkých prevádzkovateľov plynárenských sietí na úrovni Únie.

97      Po prvé, pokiaľ ide o článok 6 nariadenia č. 715/2009, tento upravuje postup vypracovania sieťových predpisov. Hoci tento postup predpokladá vypracovanie sieťových predpisov zo strany ENTSO spolu s ACER a Komisiou, jeho odsek 11 prvý pododsek stanovuje, že „Komisia môže z vlastného podnetu, ak ENTSO pre plyn nevypracovala sieťový predpis…, prijať jeden alebo viaceré sieťové predpisy v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6“. Rozsah splnomocnenia delegovaného na Komisiu na účely prijímania sieťových predpisov je tak obmedzený len na oblasti, v ktorých ENTSO mohla vypracovať uvedené predpisy, teda na tie, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 6 uvedeného nariadenia.

98      Po druhé článok 6 ods. 11 druhý pododsek nariadenia č. 715/2009 spresňuje, že opatrenia prijaté v sieťovom predpise sú „zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením“ a „prijmú [sa] v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2“. Toto posledné uvedené ustanovenie odkazuje na článok 5a ods. 1 až 4 rozhodnutia Rady z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 1999, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124), nazývaného „rozhodnutie o komitológii“, zmeneného rozhodnutím Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 200, 2006, s. 11). Rovnaký odkaz sa nachádza v článku 7 ods. 3 nariadenia č. 715/2009, ktorý sa týka zmien, ktoré vykonala Komisia v rámci existujúcich sieťových predpisov.

99      V treťom rade a v dôsledku toho táto časť žalobného dôvodu vyžaduje najskôr preskúmanie toho, či kapitola V nariadenia 2017/459 súvisí s oblasťami uvedenými v článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009, na ktoré odkazuje článok 6 ods. 11 prvý pododsek tohto posledného uvedeného nariadenia. V prípade zápornej odpovede bude následne potrebné preskúmať, či uvedená kapitola predstavuje zmenu nepodstatného prvku nariadenia č. 715/2009, ktorú povoľuje článok 6 ods. 11 druhý pododsek a článok 7 ods. 3 toho istého nariadenia.

1)      O rozsahu splnomocnenia udeleného Komisii článkom 6 ods. 11 prvým pododsekom a článkom 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009

100    Z dôvodov uvedených v bode 97 vyššie je rozsah splnomocnenia delegovaného článkom 6 ods. 11 nariadenia č. 715/2009 obmedzený na oblasti vymenované v článku 8 ods. 6 tohto nariadenia, v prípade ktorého je preto potrebné podať výklad.

101    Podľa ustálenej judikatúry treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudok zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, EU:C:2005:362, bod 41 a citovanú judikatúru).

i)      O doslovnom výklade článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009

102    Medzi oblasťami vymenovanými v článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009, pre ktoré je stanovený sieťový predpis, sú v písmene g) uvedené „pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia“, na ktoré MEKH odkazuje vo svojich písomných podaniach. ACER okrem toho spomína oblasti uvedené v písmenách a) až c), ktoré sa vzťahujú na „pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete“, „pravidlá pripojenia k sieti“ a „pravidlá prístupu pre tretie strany“.

103    Treba však konštatovať, že jediná oblasť, pre ktorú je stanovený sieťový predpis a ktorej znenie môže prípadne zahŕňať otázku prírastkovej kapacity, je oblasť uvedená v článku 8 ods. 6 písm. g) nariadenia č. 715/2009, ktorý sa týka „pravidiel prideľovania kapacity a riadenia preťaženia“. Ostatné oblasti uvedené v danom odseku a najmä tie, ktoré súvisia s „pravidlami týkajúcimi sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete“, „pravidlami pripojenia k sieti“ a „pravidlami prístupu pre tretie strany“, na ktoré odkazuje ACER, totiž nemajú znenie, z ktorého by mohla vyplývať otázka vytvorenia prírastkovej kapacity v rámci uvedenej siete.

104    Článok 2 nariadenia č. 715/2009 vymedzuje pojmy a výrazy použité v uvedenom nariadení, najmä v článku 8 ods. 6 písm. g) tohto nariadenia. Pojem kapacita je všeobecne definovaný v bode 3. Následne sa tento pojem člení na rôzne varianty: v bode 4 z dôvodu „nevyužitej kapacity“, v bode 16 z dôvodu „pevnej kapacity“, v bode 18 z dôvodu „technickej kapacity“ a v bode 19 z dôvodu „zmluvnej kapacity“. Pojem riadenie preťaženia je vymedzený v bode 5. Body 21 a 23 sa týkajú pojmu preťaženie na základe definície „zmluvného“ preťaženia a „fyzického“ preťaženia.

105    Z týchto definícií vyplýva, že pojem kapacita sa nepochybne vzťahuje na aktuálnu kapacitu v sieti a že riadenie preťaženia sa predpokladá na základe kapacity, ktorá existuje v rámci uvedenej siete. Naopak zo žiadnej z týchto definícií výslovne nevyplýva, že by uvedený pojem mohol byť chápaný v tom zmysle, že zahŕňa aj vytvorenie prírastkovej kapacity v rámci uvedenej siete, alebo že „riadenie preťaženia“ by bolo možné vykladať tak, že predpokladá elimináciu prípadného preťaženia vytvorením prírastkovej kapacity.

106    Po prvé pojem kapacita je definovaný ako „maximálny prietok, na ktorý má užívateľ siete nárok podľa ustanovení zmluvy o preprave“. Keďže sa týka len kapacity, na ktorú má užívateľ siete „právo“, takáto definícia skôr znamená, že je zamýšľaná len aktuálna kapacita v rámci siete a nie prípadná budúca kapacita.

107    Po druhé treba uviesť, že hoci sa nariadenie č. 715/2009 zaoberá pojmom kapacita v mnohých jej možných variantoch, nespomína „budúcu kapacitu“. Komisia ju definuje až v článku 3 ods. 1 nariadenia 2017/459 ako „možný nárast technickej kapacity v budúcnosti prostredníctvom trhových postupov alebo vytvorenie možnej novej kapacity tam, kde v súčasnosti žiadna neexistuje, ktorú možno ponúkať na základe investícií do fyzickej infraštruktúry alebo optimalizácie dlhodobej kapacity a následne prideliť pod podmienkou pozitívneho výsledku ekonomického testu, a to v [jednotlivých] prípadoch“.

108    Po tretie ani definícia výrazu „riadenie preťaženia“, ani definícia pojmov „zmluvné preťaženie“ a „fyzické preťaženie“ nepredpokladajú vytvorenie prírastkovej kapacity v rámci siete ako riešenie problémov preťaženia alebo saturácie siete.

ii)    O kontextuálnom výklade článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009

109    V rámci kontextuálneho výkladu článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009 treba preskúmať, či zo všeobecnej štruktúry tohto nariadenia alebo prípadne z iných ustanovení práva Únie vyplýva, že rozsah právomoci delegovanej na ENTSO na základe článku 8 ods. 6 uvedeného nariadenia pri vypracovaní sieťových predpisov, a v dôsledku toho aj na Komisiu na základe článku 6 ods. 11 prvého pododseku tohto nariadenia, sa vzťahuje aj na pravidlá týkajúce sa vytvorenia prírastkovej kapacity v rámci siete.

110    O taký prípad nejde, keďže z preskúmania nariadenia č. 715/2009 ako celku vyplýva existencia jasného rozlišovania medzi jednak oblasťami vymenovanými v článku 8 ods. 6 uvedeného nariadenia, v prípade ktorých má ENTSO právomoc vypracovať relevantné pravidlá v rámci sieťových predpisov, a jednak rámcom pre investície potrebné na vytvorenie prírastkovej kapacity v sieti, v prípade ktorej má ENTSO len podpornú a koordinačnú úlohu.

111    V prvom rade sa to prejavuje povahou právomocí delegovaných na ENTSO, pokiaľ ide o rozvoj siete, tak ako vyplývajú zo znenia článku 8 ods. 3 písm. b) v spojení s článkom 8 ods. 10 nariadenia č. 715/2009.

112    Na jednej strane, hoci článok 8 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 715/2009 stanovuje, že ENTSO prijíma plán rozvoja siete pre celú Úniu, spresňuje sa v ňom, že uvedený plán je len „nezáväzný“. Okrem toho podľa článku 8 ods. 10 toho istého nariadenia tento plán vychádza z „národných investičných plánov“.

113    Na druhej strane, hoci plán rozvoja siete v celej Únii, ktorý prijala ENTSO na základe článku 8 ods. 10 nariadenia č. 715/2009, „identifikuje“ podľa jeho písmena c) „investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity“, toto ustanovenie nepriznáva ENTSO žiadnu právomoc na účely vyplnenia identifikovaných medzier. Článok 8 ods. 10 tretí pododsek uvedeného nariadenia jej poskytuje len možnosť priložiť k uvedenému plánu „prehľad prekážok zvyšovania cezhraničnej kapacity siete vyplývajúcich z rozličných postupov schvaľovania alebo rozličnej praxe“.

114    Z toho vyplýva, že rozvoj siete v celej Únii je predovšetkým záležitosťou členských štátov a úlohou ENTSO je výlučne koordinovať výkon právomocí týmito členskými štátmi. Bolo by teda v rozpore s vnútornou logikou nariadenia č. 715/2009 vykladať ho v tom zmysle, že na základe jeho článku 8 ods. 6 priznáva ENTSO normatívnu právomoc, pokiaľ ide o vypracovanie pravidiel upravujúcich vytváranie prírastkovej kapacity v rámci siete.

115    V druhom rade tak z článku 16 nariadenia č. 715/2009, ako aj z porovnania tohto nariadenia so smernicou 2009/73 vyplýva, že pravidlá zvyšovania kapacity v rámci siete nie sú v uvedenom nariadení upravené ako oblasť, ktorá by mohla byť predmetom následnej právnej úpravy prijatej na jeho základe.

116    Po prvé, pokiaľ ide o článok 16 nariadenia č. 715/2009, ten sa týka „prideľovania kapacity“ a „riadenia preťaženia“, a preto sa vzťahuje na tú istú oblasť ako sieťový predpis, ktorý je ENTSO oprávnená vypracovať na základe článku 8 ods. 1 a článku 8 ods. 6 písm. g) uvedeného nariadenia.

117    Na jednej strane odseky 1 až 4 článku 16 nariadenia č. 715/2009 stanovujú presné povinnosti voči prevádzkovateľom prepravnej siete v súvislosti s prideľovaním kapacity a riadením zmluvného a fyzického preťaženia siete. Tieto povinnosti sa však týkajú výlučne pridelenia aktuálnej kapacity a riadenia preťaženia, a to len na základe existujúcej kapacity, teda bez zohľadnenia prírastkovej kapacity, ktorá môže vyplynúť z budúcich investícií. V týchto odsekoch sa totiž nepredpokladá ani prírastková kapacita ani nové investície, ktoré s ňou súvisia. Otázka nových investícií do siete je naopak výslovne upravená v odseku 5 tohto článku.

118    Na druhej strane článok 16 ods. 5 nariadenia č. 715/2009 je oveľa menej normatívny ako prvé štyri odseky tohto článku. Obmedzuje sa totiž jednak na zdôraznenie, že „prevádzkovatelia prepravných sietí pravidelne posudzujú dopyt na trhu z hľadiska nových investícií“, a jednak na zdôraznenie, že „prevádzkovatelia prepravných sietí pri plánovaní nových investícií posudzujú dopyt na trhu a zohľadňujú bezpečnosť dodávok“. Nepredpokladá sa nijaká povinnosť prevádzkovateľov prepravnej siete realizovať dodatočné investície, ktoré si vyžaduje situácia v sieti alebo bezpečnosť dodávok.

119    Po druhé treba uviesť, že jediné ustanovenia, ktoré by mohli prevádzkovateľom prepravných sietí ukladať povinnosť realizovať nové investície do siete na účely vytvorenia prírastkovej kapacity, sú obsiahnuté v smernici 2009/73, ktorá bola prijatá v rovnakom čase ako nariadenie č. 715/2009 v rámci „tretieho energetického balíka“.

120    Článok 13 ods. 2 smernice 2009/73 tak ukladá prevádzkovateľom prepravnej siete povinnosť vybudovať „dostatočnú cezhraničnú kapacitu na integrovanie európskej prepravnej infraštruktúry, ktorá uspokojí všetky hospodársky oprávnené a technicky uskutočniteľné požiadavky na kapacity a zohľadní bezpečnosť z hľadiska dodávok plynu“. Okrem toho článok 22 uvedenej smernice, nazvaný „Rozvoj siete a právomoci na prijímanie investičných rozhodnutí“, v odseku 1 stanovuje, že „prevádzkovatelia prepravných sietí každoročne predkladajú regulačnému orgánu 10‑ročný plán rozvoja siete založený na súčasnej a plánovanej ponuke a dopyte“. Podľa odseku 3 tohto článku tento plán musí vychádzať z toho, že „primerane predpokladá vývoj ťažby, dodávky, spotreby a výmen s inými krajinami“.

121    Okrem toho z článku 41 ods. 1 písm. b) a g) smernice 2009/73 vyplýva, že regulačnému orgánu prináleží dohliadať na to, aby prevádzkovateľ prepravnej siete dodržiaval svoje povinnosti podľa práva Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú cezhraničných záležitostí, a že táto úloha monitorovania sa vzťahuje aj na investičné plány prevádzkovateľov prepravnej siete.

122    Táto úloha monitorovania sa okrem iného odráža v článku 22 ods. 4 až 7 smernice 2009/73, ktorý vyžaduje, aby národný regulačný orgán konzultoval so súčasnými alebo potenciálnymi užívateľmi siete desaťročný plán rozvoja siete, ktorý predložil prevádzkovateľ prepravnej siete, preskúmaval úplnosť tohto plánu a jeho súlad s plánom rozvoja siete pre celú Úniu uvedeným v článku 8 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 715/2009, monitoroval a hodnotil vykonávanie desaťročného plánu rozvoja siete a prípadne prijímal opatrenia v prípade, že prevádzkovateľ siete nerealizoval investíciu.

123    Z vyššie uvedeného vyplýva, že práve na základe smernice 2009/73 má prevádzkovateľ prepravnej siete povinnosť vynaložiť investície potrebné na riadne fungovanie siete a prípadne na vytvorenie prírastkovej kapacity a že členskému štátu prináleží dohliadať na dodržiavanie týchto povinností prostredníctvom svojho vnútroštátneho regulačného orgánu.

124    Okrem toho treba konštatovať, že žiadne ustanovenie smernice 2009/73 neupravuje prijatie normatívneho rámca na úrovni Únie, ktorý sa týka pravidiel vykonávania povinností prevádzkovateľov prepravnej siete v oblasti investovania alebo pravidiel monitorovania uvedených povinností zo strany vnútroštátnych regulačných orgánov.

125    V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci článok 42 ods. 2 písm. a) smernice 2009/73, na ktorý odkazuje Komisia, zdôrazňuje význam spolupráce medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi najmä na „dosiahnutie primeranej úrovne kapacity prepojenia, a to aj prostredníctvom nových prepojení“, v tomto článku sa uvádza len povinnosť spolupráce medzi regulačnými orgánmi „na regionálnej úrovni“. Toto ustanovenie preto nemožno považovať za ustanovenie upravujúce prijatie právnej úpravy Komisiou, ktorá sa týka vytvorenia prírastkovej kapacity v prepojovacích bodoch.

126    Z analýzy nariadenia č. 715/2009 a smernice 2009/73 preto treba vyvodiť, že normotvorca pri prijímaní „tretieho energetického balíka“ zamýšľal, aby vykonanie relevantných pravidiel Únie týkajúcich sa rozvoja siete a vytvorenia prírastkovej kapacity patrilo do právomoci samotných členských štátov bez toho, aby v tomto zmysle priznal ENTSO a Komisii právomoc.

iii) O teleologickom výklade článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009

127    Pokiaľ ide o teleologický výklad článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009, ACER a Komisia uvádzajú rôzne tvrdenia na účely odôvodnenia opodstatnenosti prijatia právnej úpravy na úrovni Únie v oblasti investícií umožňujúcich vytvorenie prírastkovej kapacity. V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu so zemným plynom sa preto odvolávajú na potrebu regulácie veľkých plynovodných sietí, aby tieto siete mali dostatočné investície a neboli predmetom postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž zo strany prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorí sú v prirodzenom monopolnom postavení.

128    V tejto súvislosti, hoci je pravda, že normotvorca Únie mohol v nariadení č. 715/2009 upraviť vytvorenie prírastkovej kapacity v rámci siete najmä s cieľom dosiahnuť cieľ politiky Únie v oblasti energetiky na účely „zabezpeč[enia] bezpečnos[ti] dodávok energie v Únii“, stanovený v článku 194 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, treba konštatovať, že žiadny z dôvodov tohto nariadenia neumožňuje identifikovať účel spočívajúci v splnomocnení ENTSO, a teda aj Komisie, na vypracovanie sieťového predpisu, ktorý by sa týkal otázky investícií potrebných na vytvorenie takejto prírastkovej kapacity.

129    Naproti tomu, ako bolo zdôraznené v bode 126 vyššie, z nariadenia č. 715/2009 a zo smernice 2009/73 vyplýva, že pri prijímaní „tretieho energetického balíka“ bolo zámerom normotvorcu delegovať vykonávanie relevantných pravidiel Únie v tejto oblasti iba na členské štáty.

130    Tento záver je posilnený zohľadnením prípravných prác na nariadení č. 715/2009. Zo spoločnej pozície Rady č. 12/2009 z 9. januára 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ C 75 E , 2009, s. 38), totiž vyplýva, že Rada uprednostnila znenie článku 8 ods. 3 písm. b) a článku 16 nariadenia č. 715/2009, ktoré sú uvedené v bodoch 112 a 118 vyššie, pred znením, ktoré navrhli Komisia a Európsky parlament, v dôsledku čoho boli vypustené zamýšľané odkazy na investície do siete a vytvorenie prírastkovej kapacity.

131    Na jednej strane, pokiaľ ide o článok 8 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 715/2009, MEKH vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania správne pripomenul, že pokiaľ ide o úlohu ENTSO v oblasti plánovania, Rada sa odchýlila od návrhu Komisie tým, že uprednostnila výraz „plán rozvoja siete“ pred výrazom „investičný plán“, pričom stanovila dôraz na „nezáväznú“ povahu uvedeného plánu.

132    Na druhej strane, pokiaľ ide o článok 16 nariadenia č. 715/2009, Rada nezohľadnila pozmeňujúci návrh Európskeho parlamentu, s ktorým Komisia súhlasila a ktorý by viedol k uznaniu povinnosti prevádzkovateľov prepravnej siete vytvoriť prírastkovú kapacitu na základe postupu, ktorý sa jasne podobá postupu upravenému v kapitole V nariadenia 2017/459 a opísanému v bodoch 66 až 73 vyššie.

133    Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu totiž bolo doplniť do článku 16 nariadenia č. 715/2009 odsek, ktorý by stanovoval jednak povinnosť prevádzkovateľov prepravnej siete „v prípade dlhodobého fyzického preťaženia [uvoľniť preťaženie] pridaním nových kapacít v závislosti od trhového dopytu“ a jednak povinnosť uvedených prevádzkovateľov využiť postupy zisťovania potreby a prideľovania kapacít „na posúdenie trhového dopytu“.

134    Vzhľadom na vyššie uvedené treba prijať záver, že z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu článku 8 ods. 6 nariadenia č. 715/2009 vyplýva, že toto ustanovenie neposkytuje ENTSO žiadne splnomocnenie, ktoré by jej umožňovalo zahrnúť do sieťového predpisu pravidlá, na základe ktorých by bolo možné uložiť prevádzkovateľovi prepravnej siete plynu povinnosť vytvoriť v rámci uvedenej siete prírastkovú kapacitu.

135    Z toho vyplýva, že Komisia nebola len na základe článku 6 ods. 11 prvého pododseku nariadenia č. 715/2009 splnomocnená prijať ustanovenia upravujúce postup prírastkovej kapacity, ktoré sa nachádzajú v kapitole V nariadenia 2017/459.

2)      O rozsahu splnomocnenia udeleného Komisii článkom 6 ods. 11 druhým pododsekom a článkom 7 ods. 3 nariadenia č. 715/2009

136    Z dôvodov uvedených v bode 99 vyššie treba overiť, či by takéto splnomocnenie mohlo prípadne vyplývať z článku 6 ods. 11 druhého pododseku a článku 7 ods. 3 nariadenia č. 715/2009, ktoré oprávňujú Komisiu zmeniť nepodstatné prvky uvedeného nariadenia v rámci prijímania alebo zmeny sieťového predpisu.

137    Podľa ustálenej judikatúry podstatné prvky základnej právnej úpravy sú tie, ktorých prijatie si vyžaduje vykonať politické rozhodnutia, čo spadá do vlastnej zodpovednosti normotvorcu Únie (pozri rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 61 a citovanú judikatúru).

138    Určenie prvkov určitej oblasti, ktoré sa majú kvalifikovať ako podstatné, musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a vyžaduje, aby sa zohľadnili vlastnosti a osobitosti dotknutej oblasti (pozri rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 62 a citovanú judikatúru).

139    V prejednávanej veci treba pripomenúť, že kapitola V nariadenia 2017/459 sa podobá na zmenu nariadenia č. 715/2009, ktorou sa rozširuje splnomocnenie udelené ENTSO, a teda Komisii podľa článku 8 ods. 6 písm. g) nariadenia č. 715/2009 v oblasti „pravidiel prideľovania kapacity a riadenia preťaženia“ na vytváranie prírastkovej kapacity, hoci sa uvedené splnomocnenie týka len existujúcej kapacity v rámci siete.

140    Z dôvodov uvedených v bodoch 114 až 126 vyššie pritom zo štruktúry nariadenia č. 715/2009, ako aj z jeho výkladu v spojení so smernicou 2009/73 prijatou v rovnakom čase vyplýva, že normotvorca vykonal politické rozhodnutie spočívajúce vo zverení vykonávania príslušných pravidiel Únie týkajúcich sa vytvárania prírastkovej kapacity iba členským štátom bez toho, aby v tomto zmysle delegoval právomoc na ENTSO a Komisiu. V dôsledku toho na základe judikatúry citovanej v bode 137 vyššie treba konštatovať, že zmena vykonaná kapitolou V nariadenia 2017/459 sa týka podstatného prvku nariadenia č. 715/2009, pričom táto zmena sa nevzťahuje na článok 6 ods. 11 druhý pododsek a článok 7 ods. 3 tohto posledného uvedeného nariadenia.

141    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia nebola nariadením č. 715/2009 splnomocnená prijať ustanovenia upravujúce postup prírastkovej kapacity, ktoré sa nachádzajú v kapitole V nariadenia 2017/459.

142    Preto treba vyhovieť námietke nezákonnosti a vyhlásiť kapitolu V nariadenia 2017/459 za neuplatniteľnú podľa článku 277 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že rozhodnutie odvolacej rady, ktoré uplatňuje uvedenú kapitolu, musí byť zrušené s účinkom erga omnes [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, EU:C:2006:356, bod 43 a citovanú judikatúru], a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných žalobných dôvodoch uvedených v rámci prejednávaných sporov.

143    V dôsledku toho je potrebné vyhovieť prejednávaným žalobám v rozsahu, v akom smerujú proti rozhodnutiu odvolacej rady.

IV.    O trovách

144    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ACER nemala vo veci v podstatnej časti úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli žalobcom, v súlade s ich návrhmi.

145    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania. Komisia preto znáša svoje vlastné trovy konania.

146    Okrem toho podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku treba E‑Control uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba Magyar Energetikai és Közműszabályozási Hivatal (MEKH) je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) č. 05/2019 z 9. apríla 2019.

2.      Rozhodnutie odvolacej rady ACER č. A0042019 zo 6. augusta 2019 sa zrušuje.

3.      ACER znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli MEKH a spoločnosti FGSZ Földgázszállító Zrt.

4.      Európska komisia a EnergieControl Austria für die Regulierung der Elektrizitäts und Erdgaswirtschaft (EControl) znášajú svoje vlastné trovy konania.

Tomljenović

Kreuschitz

Schalin

Škvařilová‑Pelzl

 

      Nõmm

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. marca 2022

Podpisy


Obsah



*      Jazyky konania: angličtina a maďarčina.