ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)
z 24. januára 2024 (*)
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Právo byť vypočutý – Zásada právnej istoty – Právo na účinnú súdnu ochranu – Námietka protiprávnosti – Časové obmedzenie účinkov rozsudku“
Vo veci T‑347/21,
Hypo Vorarlberg Bank AG, so sídlom v Bregenzi (Rakúsko), v zastúpení: G. Eisenberger, A. Brenneis a J. Holzmann, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: J. Kerlin, D. Ceran a C. Flynn, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Meyring, T. Klupsch a S. Ianc, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje
Európsky parlament, v zastúpení J. Etienne, M. Menegatti a G. Bartram, splnomocnení zástupcovia,
a
Rada Európskej únie, v zastúpení: J. Bauerschmidt, J. Haunold a A. Westerhof Löfflerová, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,
tajomník: S. Jund, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 2. marca 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
1 Žalobou podanou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa Hypo Vorarlberg Bank AG domáha zrušenia rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa jej týka.
[omissis]
III. Návrhy účastníkov konania
18 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie, vrátane jeho príloh, v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
19 SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania,
– subsidiárne v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky uvedeného rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň po dobu šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
20 Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v rozsahu, v akom sa zakladá na námietke protiprávnosti smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
21 Rada Európskej únie navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
IV. Právne posúdenie
[omissis]
B. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia
1. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
145 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky povinnosti odôvodnenia vyplývajúce z článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty.
146 Druhý žalobný dôvod sa v podstate delí na päť častí.
a) Úvodné pripomienky
147 Článok 296 druhý odsek ZFEÚ stanovuje, že v právnych aktoch sa uvedú odôvodnenia. Podobne právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty ukladá inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie povinnosť svoje rozhodnutia odôvodniť.
148 Odôvodnenie rozhodnutia inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie má osobitný význam v rozsahu, v akom umožňuje dotknutej osobe rozhodnúť s plnou znalosťou veci, či chce podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ako aj príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie, a teda predstavuje jednu z podmienok účinného súdneho preskúmania zaručeného článkom 47 Charty (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 103 a citovanú judikatúru).
149 Takéto odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol akt prijatý. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho text, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený. Akt spôsobujúci ujmu je preto dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 104 a citovanú judikatúru).
150 Na účely preskúmania, či je toto odôvodnenie dostatočné vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, treba po prvé pripomenúť, že z judikatúru Súdneho dvora nemožno vyvodiť, že by odôvodnenie každého rozhodnutia inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktoré ukladá súkromnému subjektu povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, muselo nevyhnutne obsahovať všetky skutočnosti, ktoré jeho adresátovi umožnia overiť správnosť výpočtu výšky tejto peňažnej sumy (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 105 a citovanú judikatúru).
151 Po druhé inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú na základe zásady ochrany obchodného tajomstva ako všeobecnej zásady práva Únie, ktorá je konkretizovaná v článku 339 ZFEÚ, v zásade povinné nesprístupniť konkurentom súkromného subjektu dôverné informácie, ktoré tento subjekt poskytol (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SBR, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 109 a citovanú judikatúru).
152 Po tretie domnievať sa, že odôvodnenie rozhodnutia SRB, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, musí nevyhnutne umožniť inštitúciám overiť správnosť výpočtu ich príspevku ex ante, by pritom nevyhnutne znamenalo, že normotvorca Únie nesmie zaviesť takú metódu výpočtu tohto príspevku zahŕňajúcu údaje, ktorých dôverná povaha je chránená právom Únie, a preto neprimerane obmedziť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou musí na tento účel disponovať tento normotvorca tým, že by sa mu najmä zabránilo zvoliť si metódu, ktorá môže zabezpečiť dynamické prispôsobenie financovania SRF vývoju finančného sektora, a to komparatívnym posúdením najmä finančnej situácie každej inštitúcie povolenej na území zúčastneného členského štátu (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 118).
153 Po štvrté z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť odôvodnenia, ktorú má SRB, musí byť vyvážená, z dôvodu logiky systému financovania SRF a metódy výpočtu stanovenej normotvorcom Únie, s povinnosťou SRB dodržiavať obchodné tajomstvo dotknutých inštitúcií, nič to nemení na tom, že túto neskôr uvedenú povinnosť nemožno v tomto ohľade vykladať tak široko, aby zbavila povinnosť odôvodnenia svojej podstaty (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 120).
154 V rámci hľadania rovnováhy medzi povinnosťou odôvodnenia a všeobecnou zásadou ochrany obchodného tajomstva sa však nemožno domnievať, že odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa súkromnému subjektu ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu bez toho, aby sa mu poskytli všetky informácie umožňujúce s presnosťou overiť výpočet výšky tejto peňažnej sumy, v každom prípade porušuje podstatu povinnosti odôvodnenia (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 121).
155 Pokiaľ ide o rozhodnutie SRB, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, povinnosť odôvodnenia je dodržaná vtedy, keď osoby, ktorým je určené rozhodnutie, hoci im neboli poskytnuté údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, majú prístup k metóde výpočtu použitej SRB a informáciám, ktoré sú dostatočné na pochopenie toho, akým spôsobom bola v zásade ich konkrétna situácia zohľadnená na účely výpočtu ich príspevku ex ante vzhľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).
156 V takom prípade sú totiž títo adresáti schopní overiť, či bol ich príspevok ex ante určený svojvoľne bez zohľadnenia reality ich ekonomickej situácie, alebo s použitím údajov týkajúcich sa zvyšku finančného sektora, ktoré nie sú dôveryhodné. Uvedení adresáti teda môžu porozumieť dôvodom rozhodnutia, ktorým sa stanovuje ich príspevok ex ante, a posúdiť, či je vhodné podať žalobu proti tomuto rozhodnutiu, takže by bolo neprimerané vyžadovať od SRB, aby oznámila každý číselný údaj, o ktorý sa opiera výpočet príspevku každej dotknutej inštitúcie (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 123).
157 Z vyššie uvedeného vyplýva, že SRB nie je povinná poskytnúť úverovej inštitúcii údaje, ktoré by jej umožnili úplne overiť presnosť hodnoty multiplikátora pre úpravu príspevku, pretože toto overenie predpokladá, že bude mať k dispozícii údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo a ktoré sa týkajú ekonomickej situácie každej z ostatných dotknutých úverových inštitúcií (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 135).
158 Naopak, SRB je povinná zverejniť alebo zaslať dotknutým úverovým inštitúciám, v kolektívnej a anonymizovanej forme informácie týkajúce sa dotknutých inštitúcií použité na výpočet tohto príspevku, pokiaľ tieto informácie môžu byť sprístupnené bez porušenia obchodného tajomstva (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 166).
159 Medzi informáciami, ktoré majú byť v tejto súvislosti poskytnuté úverovej inštitúcii, sa nachádzajú najmä hraničné hodnoty každého intervalu a s nimi súvisiace ukazovatele rizika, na základe ktorých bol príspevok ex ante úverovej inštitúcie upravený podľa jej rizikového profilu (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 167).
160 Argumenty žalobkyne uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu treba preto preskúmať z hľadiska týchto úvah.
b) O prvej časti, týkajúcej sa odôvodnenia určenia ročnej cieľovej úrovne
161 Podľa žalobkyne nie je napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnené, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne. Konkrétne nie je jasné, prečo SRB neuplatnila nižšiu ročnú cieľovú úroveň, ako to urobila v predchádzajúcich rokoch, vzhľadom na hospodársky vplyv pandémie COVID‑19 na bankový sektor.
162 Žalobkyňa tvrdí, že v tomto ohľade sa SRB obmedzila na stereotypné a všeobecné tvrdenia, ako aj na zoznam ukazovateľov rizika, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovení ročnej cieľovej úrovne, bez toho, aby vysvetlila, ako tieto ukazovatele posúdila. Konkrétne nevysvetlila, ako posúdila prípadné procyklické účinky príspevkov ex ante na finančnú situáciu inštitúcií a dôsledky tohto posúdenia na stanovenie ročnej cieľovej úrovne.
163 Napadnuté rozhodnutie teda neumožňuje posúdiť, či stanovenie ročnej cieľovej úrovne vo výške jednej osminy z 1,35 % namiesto 1 % priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020 spĺňa požiadavku uplatniteľnej právnej úpravy, podľa ktorej ročná cieľová úroveň nesmie presiahnuť jednu osminu konečnej cieľovej úrovne.
164 SRB namieta, že vzhľadom na perspektívnu a vyčerpávajúcu povahu výpočtu konečnej cieľovej úrovne musí nevyhnutne vychádzať z určitých predpokladov a svojich odborných znalostí, aby mohla pre každé príspevkové obdobie vypracovať prognózy pri stanovení tejto úrovne. Okrem toho z bodov 43 až 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB vo svojej analýze fázy hospodárskeho cyklu a potenciálnych procyklických účinkov, ktoré by mohli mať príspevky ex ante na finančnú situáciu inštitúcií, náležite zohľadnila pandémiu COVID‑19.
165 Podľa jej názoru žalobkyňa tiež prehliada dynamickú povahu konečnej cieľovej úrovne, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že suma krytých vkladov použitá ako referenčná hodnota na konci úvodného obdobia bude zo svojej povahy známa až 31. decembra 2023 a pred týmto dátumom ju možno len predvídať. V tomto ohľade je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené aj bez výslovného uvedenia presnej výšky konečnej cieľovej úrovne. Z tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že kryté vklady sa mali od apríla 2021 až do konca úvodného obdobia naďalej zvyšovať. Žalobkyni preto muselo byť jasné, že stanovenie ročnej cieľovej úrovne vo výške jednej osminy z 1 % priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020 by jej neumožnilo splniť požiadavku stanovenú v článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, ktorou je dosiahnuť na konci úvodného obdobia konečnú cieľovú úroveň vo výške aspoň 1 % krytých vkladov.
166 Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 musia dostupné finančné prostriedky v SRF na riešenie krízových situácií dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov do skončenia úvodného obdobia.
167 Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 musia byť príspevky ex ante počas úvodného obdobia rozložené čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 166 vyššie, pričom sa náležite zohľadnia fázy obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.
168 Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že príspevky, ktoré majú každoročne uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.
169 Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante, v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.
170 Podobne podľa článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 SRB vypočíta príspevok ex ante pre každú inštitúciu na základe ročnej cieľovej úrovne, ktorá sa stanoví podľa konečnej cieľovej úrovne a v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení 2015/63.
171 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň príspevku na obdobie 2021 na 11 287 677 212,56 eura.
172 V bodoch 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB v podstate vysvetlila že ročná cieľová úroveň musí byť stanovená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch, akéhokoľvek relevantného vývoja ekonomickej situácie a na základe analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvov procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB preto považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF na riešenie krízových situácií (ďalej len „koeficient“). Tento koeficient potom uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň.
173 SRB opísala postup pri určení koeficientu v bodoch 38 až 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
174 V bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB konštatovala nepretržitý rastúci trend krytých vkladov pri všetkých inštitúciách v zúčastnených členských štátoch. Konkrétne štvrťročný priemer týchto vkladov vypočítaný na rok 2020 predstavoval 6,689 bilióna eur.
175 V bodoch 40 a 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB predložila prognózu vývoja krytých vkladov na zostávajúce tri roky úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu krytých vkladov bude na konci úvodného obdobia 4 % až 7 %.
176 Z bodov 42 až 45 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB poskytla analýzu fázy hospodárskeho cyklu a možných procyklických účinkov, ktoré by mali príspevky ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na tento účel uviedla, že zohľadnila viaceré ukazovatele, ako napríklad prognózu Komisie týkajúcu sa rastu hrubého domáceho produktu a prognózy Európskej centrálnej banky (ECB) v tejto súvislosti alebo tok úverov do súkromného sektora vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu.
177 V bode 46 odôvodnenia tohto rozhodnutia SRB dospela k záveru, že hoci možno odôvodnene očakávať ďalší rast krytých vkladov v bankovej únii, tempo rastu bude nižšie ako v roku 2020. V tejto súvislosti SRB v bode 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že zaujala „konzervatívny prístup“, pokiaľ ide o mieru rastu krytých vkladov v nasledujúcich rokoch až do roku 2023.
178 Vzhľadom na tieto úvahy SRB v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi podľa nasledujúceho matematického vzorca uvedeného v bode 48 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia:
„Úroveň0 [výška ročnej cieľovej úrovne] = Celková výška krytých vkladov2020 * 0,0135 * ⅛ = 11 287 677 212,56 eura“.
179 SRB však na pojednávaní uviedla, že stanovila ročnú cieľovú úroveň na obdobie príspevkov 2021 nasledujúcim spôsobom.
180 Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov, predpokladanou na konci úvodného obdobia, na približne 7,5 bilióna eur. K tejto sume dospela na základe zohľadnenia priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, konkrétne 6,689 bilióna eur, ročnej miery rastu krytých vkladov vo výške 4 % a počtu príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia, teda troch príspevkových období.
181 Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % z týchto 7,5 bilióna eur, aby dospela k odhadovanej výške konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2023, t. j. približne 75 miliárd eur.
182 Po tretie SRB od tejto sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré mal SRF už k dispozícii v roku 2021, t. j. približne 42 miliárd eur, aby sa dospelo k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období do konca úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Táto suma bola vo výške približne 33 miliárd eur.
183 Po štvrté túto poslednú sumu vydelila tromi, aby ju rovnomerne rozdelila medzi tri zostávajúce príspevkové obdobia. Ročná cieľová úroveň pre príspevkové obdobie 2021 bola teda stanovená vo výške uvedenej v bode 171, t. j. približne 11,287 miliardy eur.
184 SRB na pojednávaní tiež uviedla, že zverejnila informácie, na ktorých bola založená metóda opísaná v bodoch 180 až 183 vyššie a ktoré umožnili žalobkyni pochopiť metódu, na základe ktorej bola stanovená ročná cieľová úroveň. Konkrétne spresnila, že v máji 2021, t. j. po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním tejto žaloby, zverejnila na svojich internetových stránkach informačný list s názvom „Fact Sheet 2021“ (ďalej len „informačný list“), v ktorom bola uvedená odhadovaná výška konečnej cieľovej úrovne. SRB tiež uviedla, že výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF bolo možné zistiť aj z jej internetovej stránky, ako aj z iných verejných zdrojov, a to dávno pred prijatím napadnutého rozhodnutia.
185 Na účely posúdenia, či SRB splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne, treba najprv pripomenúť, že chýbajúce či nedostatočné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí, zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd teda môže, či dokonca musí zohľadniť aj iné vady odôvodnenia, než na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, najmä ak vyjdú najavo v priebehu konania.
186 Na tento účel boli účastníci konania počas ústnej časti konania vypočutí k prípadným nedostatkom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne. Na základe viacerých výslovných otázok SRB predovšetkým opísala v jednotlivých fázach metódu, ktorú skutočne použila na určenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021, ktorá bola opísaná v bodoch 180 až 183 vyššie.
187 Okrem toho, pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie musí byť najmä bez vnútorných rozporov, aby dotknuté strany mohli byť informované o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol uskutočniť preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 20 a 45 až 47, a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13, EU:T:2015:982, bod 56).
188 Podobne, ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne určité vysvetlenia odôvodnenia tohto rozhodnutia v priebehu konania pred súdom Únie, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s odôvodnením tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 45 až 47, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15, EU:T:2016:722, body 54 a 55).
189 Pokiaľ totiž úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú v súlade s vysvetleniami poskytnutými v priebehu súdneho konania, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa funkcie uvedené v bodoch 148 a 149 vyššie. Takýto nesúlad najmä bráni jednak dotknutým účastníkom konania, aby sa pred podaním žaloby oboznámili so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a aby si pripravili svoju obhajobu v súvislosti s týmto odôvodnením, a jednak súdu Únie, aby zistil dôvody, ktoré boli skutočným právnym základom tohto rozhodnutia, a aby preskúmal ich súlad s uplatniteľnými pravidlami.
190 Nakoniec treba pripomenúť, že ak SRB prijme rozhodnutie, ktorým stanoví príspevky ex ante, musí dotknutým inštitúciám oznámiť metódu výpočtu týchto príspevkov (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).
191 To isté musí platiť aj pre spôsob určenia ročnej cieľovej úrovne, pretože táto úroveň je v systéme takéhoto rozhodnutia rozhodujúca. Ako totiž vyplýva z článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81, metóda výpočtu príspevkov ex ante spočíva v rozdelení uvedenej sumy medzi všetky dotknuté inštitúcie, takže jej zvýšenie alebo zníženie vedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu alebo zníženiu príspevku ex ante každej z týchto inštitúcií.
192 Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná vysvetliť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia metódu určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metódy.
193 V prejednávanej veci nejde o takýto prípad.
194 V prvom rade treba totiž zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie v bode 48 odôvodnenia uvádza matematický vzorec, ktorý údajne slúžil ako základ na určenie ročnej cieľovej úrovne. Je však zrejmé, že tento vzorec neobsahuje prvky metódy skutočne použitej SRB a opísanej na pojednávaní. Ako totiž vyplýva z bodov 180 až 183 vyššie, SRB dospela k ročnej cieľovej úrovni podľa tejto metódy tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú zostávalo vybrať do konca úvodného obdobia, a túto sumu vydelila tromi. Tieto dve fázy výpočtu nie sú zohľadnené v uvedenom matematickom vzorci.
195 Tento záver navyše nemožno spochybniť ani tvrdením SRB, že v máji 2021 zverejnila informačný list, ktorý obsahoval rozpätie uvádzajúce potenciálne konečné cieľové úrovne a na svojich internetových stránkach aj výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF. Bez ohľadu na otázku, či žalobkyňa skutočne poznala tieto sumy, neboli tieto sumy takej povahy, aby jej umožnili rozpoznať, že SRB skutočne použila obidve operácie uvedené v bode 194 vyššie, osobitne preto, že ich nespomína ani matematický vzorec uvedený v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
196 Podobné nezrovnalosti sa týkajú aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, napriek tomu, že zohráva kľúčovú úlohu v matematickom vzorci uvedenom v bode 178 vyššie. Tento koeficient možno totiž chápať tak, že je okrem iných parametrov založený na očakávanom raste krytých vkladov počas zostávajúcich rokov úvodného obdobia. Ako však SRB na pojednávaní uznala, tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu v štyroch etapách uvedených v bodoch 180 až 183 vyššie, najmä vydelením sumy vyplývajúcej z odpočítania prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne tromi. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.
197 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa informačného listu sa odhadovaná konečná cieľová úroveň pohybovala v rozmedzí 70 až 75 miliárd eur. Toto rozpätie pritom zjavne nie je v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely stanovenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 %, čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia, a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni 75 miliárd eur, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu prvého uvedeného rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existuje nesúlad. Po prvé rozpätie týkajúce sa miery vývoja krytých vkladov zahŕňa aj hodnoty vyššie ako 4 %, ktorých použitie by však viedlo k vyššej odhadovanej konečnej cieľovej úrovni, ako sú hodnoty zahrnuté v rozpätí týkajúcom sa tejto cieľovej úrovne. Po druhé žalobkyňa nevie pochopiť, prečo SRB zahrnula do rozpätia pre túto cieľovú úroveň sumy, ktoré sú nižšie ako 75 miliárd. Na dosiahnutie tejto cieľovej úrovne by bolo potrebné uplatniť mieru nižšiu ako 4 %, ktorá však nie je zahrnutá v rozpätí týkajúcom sa miery rastu krytých vkladov. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.
198 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metóda skutočne použitá SRB, ako ju opísala na pojednávaní, nezodpovedá metóde opísanej v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne.
199 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadami odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.
200 Prvú časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť. Vzhľadom na právny a hospodársky význam prejednávanej veci je však v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné pristúpiť k preskúmaniu ostatných žalobných dôvodov.
[omissis]
d) O tretej časti, týkajúcej sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o neuplatnenie niektorých ukazovateľov rizika
212 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o neuplatnenie niektorých ukazovateľov rizika na účely výpočtu príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021.
213 SRB totiž v tomto rozhodnutí neuplatnila štyri ukazovatele a čiastkové ukazovatele rizika, ktoré však delegované nariadenie 2015/63 stanovuje na účely stanovenia príspevkov ex ante, a to „pomer čistého stabilného financovania“ (ďalej len „NSFR“), „vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“ (ďalej len „MPVZOZ“), a čiastkové ukazovatele „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“.
214 Pri neexistencii dostatočných informácií by nebolo možné zistiť, do akej miery malo neuplatňovanie uvedených ukazovateľov rizika a čiastkových ukazovateľov rizika pozitívny alebo negatívny vplyv na príspevok ex ante žalobkyne. V každom prípade neexistuje jasný dôvod, prečo by mala byť inštitúcia, ako je žalobkyňa, sankcionovaná za to, že iná inštitúcia neposkytla určité údaje požadovaným spôsobom, čo malo za následok neuplatnenie príslušných ukazovateľov a čiastkových ukazovateľov rizika.
215 SRB nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne.
216 Po prvé treba poznamenať, že v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že „keď informácie požadované na základe konkrétneho ukazovateľa podľa prílohy II [tohto delegovaného nariadenia] nie sú pre daný referenčný rok zahrnuté do príslušnej požiadavky na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa článku 14 [uvedeného delegovaného nariadenia], tento ukazovateľ rizika sa neuplatňuje až dovtedy, kým sa táto požiadavka na predkladanie správ orgánom dohľadu nestane uplatniteľnou“.
217 V prejednávanej veci SRB v bodoch 21 až 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že neuplatnila ukazovatele NSFR a MPVZOZ ani čiastkové ukazovatele „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ z dôvodu, že v čase prijatia tohto rozhodnutia neboli požadované informácie týkajúce sa týchto ukazovateľov rizika a čiastkových ukazovateľov dostupné v harmonizovanej podobe pre všetky inštitúcie.
218 Pokiaľ ide konkrétne o ukazovateľ NSFR, SRB uviedla, že „v [Únii] sa nepoužíva žiadna harmonizovaná záväzná norma týkajúca sa NSFR, takže nie je schopná určiť ukazovatele na vnútroštátnej úrovni“. Pokiaľ ide o ukazovateľ MPVZOZ, SRB spresnila, že „keďže sa požiadavky týkajúce sa MPVZOZ ako celok zavádzajú postupne, nemá k dispozícii údaje, ktoré by jej umožnili uplatniť tento ukazovateľ na každú inštitúciu prispievajúcu do [SRF]“. Pokiaľ ide o čiastkové ukazovatele „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“, SRB uviedla, že „údaje požadované pre [tieto čiastkové ukazovatele] neboli za referenčný rok 2019 k dispozícii v harmonizovanej forme pre všetky inštitúcie zúčastnených členských štátov“.
219 Takéto odôvodnenie umožňuje žalobkyni pochopiť dôvody, pre ktoré SRB neuplatnila príslušné ukazovatele rizika a čiastkové ukazovatele rizika, a tým spĺňa požiadavky stanovené v judikatúre uvedenej v bodoch 148 a 149 vyššie.
220 Okrem toho zo samotného znenia článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že toto ustanovenie neumožňuje SRB zohľadniť dôsledky neuplatnenia ukazovateľa rizika na výšku príspevku ex ante každej inštitúcie. V dôsledku toho žalobkyňa nemôže SRB vytýkať, že takéto úvahy nezahrnula do napadnutého rozhodnutia.
221 V dôsledku toho treba zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu.
e) O štvrtej časti, týkajúcej sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s niektorými diskrečnými rozhodnutiami prijatými SRB pri stanovovaní parametrov pre výpočet príspevkov ex ante
222 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné v tom zmysle, že nespresňuje spôsob, akým SRB uplatnila diskrečnú právomoc, ktorá jej bola zverená delegovaným nariadením 2015/63 a ktorá sa týka niektorých aspektov výpočtu príspevkov ex ante.
223 SRB má najmä široký priestor na voľnú úvahu pri stanovovaní výšky neodvolateľných platobných záväzkov a nie sú jasné dôvody, prečo obmedzila podiel neodvolateľných platobných záväzkov na 15 % výšky jednotlivých príspevkov ex ante dotknutých inštitúcií.
224 Okrem toho z článku 6 ods. 5 delegovaného nariadenia 2015/63 a z bodov 94 až 101, 106, 108 a 112 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB má diskrečnú právomoc stanoviť ďalšie ukazovatele rizika a prepočítať jednotlivé ukazovatele rizika v prípade, že sa niektoré z týchto ukazovateľov nepoužijú. V tomto ohľade nie je podľa jej názoru právny rámec dostatočne jasný, pokiaľ ide o metódu výpočtu príspevkov ex ante a kritériá relevantné pre túto metódu.
225 SRB nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne.
226 V tejto súvislosti treba uviesť, že SRB v bodoch 145 až 153 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne opísala dôvody, pre ktoré obmedzila použitie neodvolateľných platobných záväzkov na 15 % výšky jednotlivých príspevkov ex ante dotknutých inštitúcií. Žalobkyňa pritom neuviedla, v čom sú tieto vysvetlenia nedostatočné na pochopenie dôvodov, ktoré viedli SRB k uloženiu takéhoto obmedzenia. Tvrdenia žalobkyne teda neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli preukázať, že napadnuté rozhodnutie je v tomto ohľade nedostatočne odôvodnené.
227 To isté platí pre dodatočné ukazovatele rizika, prepočty jednotlivých ukazovateľov rizika a ďalšie aspekty výpočtu, ktoré uviedla žalobkyňa. SRB totiž v bodoch 98 až 101 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spresnila spôsob, akým definovala ukazovatele rizika a čiastkové ukazovatele rizika použité v súbore ukazovateľov rizika IV. V bodoch 20 až 29 a 94 až 96 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež uviedla dôvody, pre ktoré považovala za potrebné nepoužiť niektoré ukazovatele rizika (pozri body 217 a 218 vyššie) a prepočítať jednotlivé ukazovatele rizika, ktoré z nich vyplynulo. Napokon v bodoch 108 a 112 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB opísala, ako prepočítala hrubé ukazovatele rizika v súlade s oddielom „Krok 3“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 a ako použila záporné alebo kladné znamienko pri každom ukazovateli rizika v súlade s oddielom „Krok 4“ prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu. Žalobkyňa pritom nevysvetlila, prečo sú dôvody stanovené vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedostatočné.
228 Napokon žalobkyňa tvrdí, že delegované nariadenie 2015/63 nie je dostatočne jasné, pokiaľ ide o metódu výpočtu príspevkov ex ante a kritériá relevantné pre túto metódu. Za predpokladu, že túto námietku možno vykladať v tom zmysle, že ňou žalobkyňa namieta protiprávnosť článkov 4 až 7 a 9, ako aj prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu, žalobkyňa nevysvetľuje, v čom spočíva protiprávnosť týchto ustanovení. V tejto súvislosti nepodložené tvrdenie žalobkyne, že uvedené delegované nariadenie priznáva SRB značnú mieru voľnej úvahy, samo osebe nepostačuje na spochybnenie zákonnosti uvedených ustanovení.
229 Za týchto podmienok treba štvrtú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
f) O piatej časti, týkajúcej sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o ďalšie aspekty výpočtu príspevku ex ante žalobkyne
230 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia z dôvodu, že spôsob, akým SRB vypočítala svoj príspevok ex ante, nie je transparentný a zrozumiteľný.
231 SRB nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne.
1) O údajnej nezrozumiteľnosti a neoveriteľnosti výpočtu príspevkov ex ante
232 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa obmedzuje na všeobecné úvahy o metóde zhromažďovania údajov a výpočtu príspevkov ex ante. Znenie tohto rozhodnutia teda neobsahuje žiadny prvok týkajúci sa konkrétneho výpočtu príspevku ex ante žalobkyne. Najmä prílohy k uvedenému rozhodnutiu obsahujú len konečné výsledky, takže výpočet tohto príspevku je nezrozumiteľný a neoveriteľný. Okrem toho sú údaje uvedené v týchto prílohách irelevantné, pretože nie sú smerodajné a nemajú žiadnu vysvetľujúcu alebo podpornú hodnotu z dôvodu nevysvetliteľných zmien niektorých hodnôt v jednotlivých rokoch. V dôsledku toho Všeobecný súd a vnútroštátne orgány príslušné pre riešenie krízových situácií nie sú schopné overiť výpočet vykonaný zo strany SRB. Napríklad Autorité de Surveillance des marchés financiers (Úrad pre dohľad nad finančnými trhmi) v oznámení o výmere neuviedol dôvody výpočtu príspevku ex ante, ale len odkázal na napadnuté rozhodnutie. Potvrdil tiež, že sám tomuto rozhodnutiu nerozumie.
233 Ako bolo v tejto súvislosti uvedené v bode 15 vyššie, príloha I k napadnutému rozhodnutiu obsahuje individuálne vyhlásenie žalobkyne, v ktorom sú uvedené nielen spoločné údaje určené SRB spočítaním alebo spojením údajov všetkých inštitúcií, ale aj všetky individuálne údaje žalobkyne použité pri výpočte jej príspevku ex ante, ako je výška jej základného ročného príspevku, hodnoty jej ukazovateľov rizika, ako aj jej zaradenie do príslušných skupín podľa týchto hodnôt. Okrem toho z prílohy II k tomuto rozhodnutiu vyplýva, že žalobkyňa bola informovaná o počte intervalov zodpovedajúcich každému ukazovateľu rizika a o hraničných hodnotách týchto intervalov. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 159 vyššie mala teda žalobkyňa najmä s ohľadom na údaje obsiahnuté v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu v spojení s údajmi uvedenými v prílohe II k tomu istému rozhodnutiu možnosť skontrolovať, či bola zaradená do správnych intervalov vo vzťahu ku všetkým ostatným inštitúciám.
234 Platí to o to viac, že SRB poskytla žalobkyni pred prijatím napadnutého rozhodnutia nástroj na výpočet príspevkov ex ante, aby mohla vopred vypočítať svoj príspevok ex ante. Tento nástroj obsahoval jednak algoritmy, ktoré SRB použila na vykonanie predbežných výpočtov a jednak spoločné údaje, ktoré SRB stanovila sčítaním alebo spojením individuálnych údajov všetkých dotknutých inštitúcií. Zadaním svojich individuálnych údajov do príslušných políčok uvedeného nástroja si tak žalobkyňa mohla vypočítať svoj individuálny príspevok ex ante v každej fáze v súlade s predbežnými výpočtami SRB príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021.
235 Je pravda, že pokiaľ ide o údaje ostatných inštitúcií, ktoré SRB použila v rámci štádií výpočtu príspevkov ex ante, ktoré sú opísané v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63 a týkajú sa „diskretizácie ukazovateľov“ (krok 2), „zahrnutia priradeného znamienka“ (krok 4) a „výpočtu ročných príspevkov“ (krok 6), prílohy I a II k napadnutému rozhodnutiu obsahujú len spoločné údaje stanovené SRB sčítaním alebo spojením jednotlivých údajov všetkých dotknutých inštitúcií. Z judikatúry citovanej v bode 157 vyššie však vyplýva, že SRB nie je povinná poskytnúť inštitúciám úplný výpočet použitý na získanie týchto spoločných údajov, pretože by to znamenalo zverejnenie údajov, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a týkajú sa ekonomickej situácie každej z ostatných dotknutých úverových inštitúcií.
236 Napokon nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, že údaje uvedené v prílohách k napadnutému rozhodnutiu nemajú žiadnu „vysvetľujúcu a podpornú hodnotu“ z dôvodu údajne nezrozumiteľných zmien niektorých hodnôt v jednotlivých rokoch. Samotná skutočnosť, že niektoré údaje, ktoré sú získané sčítaním alebo kombináciou údajov veľkého počtu inštitúcií, sa môžu v jednotlivých rokoch líšiť, nemôže totiž spochybniť spoľahlivosť všetkých údajov uvedených v prílohách I a II k napadnutému rozhodnutiu pre dotknuté inštitúcie.
237 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že výpočet jej základného ročného príspevku a jej multiplikátora pre úpravu príspevku je nezrozumiteľný. Hodnota tohto multiplikátora je podľa jej názoru príliš vysoká napriek jej vynikajúcemu medzinárodnému ratingu, rizikovému profilu, ktorý je lepší ako priemer dotknutých inštitúcií, a relatívne menej zložitému modelu podnikania. Žalobkyňa najmä tvrdí, že nechápe dôvody, pre ktoré je suma jej multiplikátora pre úpravu príspevkov vypočítaná na vnútroštátnom základe vysoká [dôverné](2).
238 V tejto súvislosti treba uviesť, že hodnota multiplikátora pre úpravu príspevku vyplýva z výpočtu, ktorý je založený na metóde opísanej v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63 a je podrobne opísaný v bodoch 93 až 121 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj v individuálnom vyhlásení žalobkyne, ktoré je súčasťou prílohy I k tomuto rozhodnutiu. Žalobkyňa pritom nepredložila Všeobecnému súdu žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by preukázala nezrozumiteľnosť alebo nesúlad tejto metódy a údajov uvedených v bodoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia alebo v individuálnom vyhlásení.
239 V každom prípade vzhľadom na to, že ukazovatele rizika podrobne opísané v bodoch 93 až 100 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú významné v rámci každého zo štyroch súborov rizík a že tieto štyri súbory rizík sú tiež významné, niektoré ukazovatele rizika majú vo výsledku výpočtu multiplikátora pre úpravu príspevku menší význam ako iné. [dôverné] Za týchto okolností žalobkyňa nesprávne tvrdí, že hodnota jej multiplikátora pre úpravu príspevku je nevysvetliteľne vysoká.
240 Po tretie sa žalobkyňa domnieva, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keďže neumožňuje pochopiť, prečo bol jej príspevok ex ante na príspevkové obdobie 2021 zvýšený o [dôverné] v porovnaní s príspevkovým obdobím 2020, keď sa výška krytých vkladov v Rakúsku zvýšila len o 5,08 %, výška krytých vkladov žalobkyne sa zvýšila len o [dôverné], indexy úpravy rizika žalobkyne sa zvýšili len o [dôverné], konečné zálohové príspevky za celú bankovú úniu sa zvýšili len o 13 % a obchodná činnosť žalobkyne zostala rovnaká.
241 V tejto súvislosti z judikatúry uvedenej v bode 149 vyššie vyplýva, že v odôvodnení aktu Únie nemusia byť uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Konkrétne povinnosť SRB uviesť odôvodnenie nejde tak ďaleko, aby sa od nej vyžadovalo odôvodnenie, prečo bol príspevok ex ante zvýšený v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
242 Okrem toho zo systematiky metódy výpočtu príspevkov ex ante vyplýva, že ich výška závisí okrem iného od výšky krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov, ako aj od rizikového profilu všetkých týchto inštitúcií. V rozpore s tým, čo zrejme tvrdí žalobkyňa, teda zvýšenie jej príspevku ex ante z jedného roka na druhý nemusí byť nevyhnutne úmerné zvýšeniu krytých vkladov v Rakúsku, jej krytých vkladov alebo jej multiplikátoru pre úpravu príspevku.
243 Za týchto okolností presné dôvody, ktoré viedli ku zvýšeniu príspevku ex ante žalobkyne, napriek okolnostiam, na ktoré sa odvolávala, nemožno považovať za informácie, bez ktorých by nebolo možné pochopiť, ako bola jej individuálna situácia zohľadnená na účely výpočtu jej príspevku ex ante v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 150 až 159 vyššie.
244 Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že priradenie inštitúcií k intervalom je nezrozumiteľné a vedie k výrazným skresleniam, ako aj k chybným výsledkom. Konkrétne nie je uvedený žiadny dôvod, prečo sa do každého intervalu nepriradil rovnaký počet inštitúcií v rámci ukazovateľa rizika „finančnej páky“. Rozdelenie inštitúcií do intervalov je tiež nezrozumiteľné aj vzhľadom na ukazovateľ rizika „aktíva vážené v závislosti od trhového rizika, vydelené základným kapitálom kategórie 1“, ktorý patrí do súboru ukazovateľov rizika IV, keďže inštitúcie nie sú do tohto intervalu rozdelené rovnomerne a odôvodnene. To isté platí aj pre ďalšie ukazovatele rizika, ako napríklad ukazovateľ „aktíva vážené v závislosti od trhového rizika, vydelené celkovými aktívami“. Podľa žalobkyne preto nie je možné s konečnou platnosťou posúdiť, či SRB správne vymedzila intervaly a rozdelila inštitúcie do týchto intervalov a či zaradenie žalobkyne zodpovedá skutočnosti.
245 Konkrétne SRB mala sprístupniť, prípadne v anonymizovanej podobe, údaje každej inštitúcie použité na výpočet hrubých ukazovateľov, aby si žalobkyňa mohla overiť, či inštitúcie, ktoré poskytli porovnateľné údaje, boli zaradené do podobných intervalov.
246 Pokiaľ ide v tomto ohľade v prvom rade o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa skutočnosti, že pre ukazovateľ rizika „finančnej páky“ nebol do každého intervalu pridelený rovnaký počet inštitúcií, treba uviesť, že dôvody tohto pridelenia SRB dostatočne vysvetlila v bode 106 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď uviedla, že cieľom tohto rozdelenia bolo zabrániť tomu, aby inštitúcie, ktoré vykazujú rovnakú hodnotu hrubého ukazovateľa rizika, boli zaradené do rôznych intervalov, takže inštitúcie s rovnakou hodnotou tohto ukazovateľa boli zaradené do rovnakého intervalu, čo mohlo viesť k tomu, že do každého intervalu bol zaradený iný počet inštitúcií.
247 Okrem toho žalobkyňa vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 150 až 159 vyššie nesprávne tvrdí, že jej SRB mala umožniť úplné overenie určenia počtu intervalov a zaradenia inštitúcií do týchto intervalov, keďže takýto prístup by znamenal, že by žalobkyňa bola oboznámená s údajmi ostatných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.
248 V tejto súvislosti treba dodať, že v rozpore s tvrdením žalobkyne nie je SRB povinná zverejniť pre každú dotknutú inštitúciu všetky údaje, ktoré jej boli poskytnuté, ani ich zaradenie do jednotlivých intervalov v rámci každého ukazovateľa rizika, a to len nahradením názvu každej inštitúcie pseudonymom. Ako totiž SRB vysvetlila bez toho, aby jej v tomto smere niekto vážne odporoval, takýto postup nemôže zaručiť, že inštitúcie nebude možné identifikovať na základe takto zverejnených údajov. V skutočnosti nemožno vylúčiť, že niektoré inštitúcie, a to aj v pseudonymizovanej podobe, môžu byť napriek tomu identifikované na základe individuálnych údajov, ktoré už boli zverejnené, najmä v prípade veľkých inštitúcií a členských štátov, v ktorých pôsobí len niekoľko inštitúcií.
249 Okrem toho námietky žalobkyne týkajúce sa iných údajných skreslení pri zaraďovaní do intervalov v rámci jednotlivých súborov rizík, aj za predpokladu, že sú prípustné vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 27 až 30 vyššie, sa týkajú skutkovej otázky, a nie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
2) O neposkytovaní jednotlivých údajov ostatných inštitúcií
250 Žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, pretože neobsahuje individuálne údaje ostatných inštitúcií, bez ktorých nemôže preskúmať výpočet svojho príspevku ex ante. Údaje oznámené inštitúciami v súlade s prílohou II k delegovanému nariadeniu 2015/63 v skutočnosti nie sú dôvernými údajmi, pretože sú verejne dostupné alebo vyplývajú zo zverejnených informácií, ako sú správy o činnosti týchto inštitúcií.
251 Podľa názoru žalobkyne SRB nezabezpečila starostlivú rovnováhu medzi povinnosťou odôvodnenia a požiadavkou ochrany obchodného tajomstva, napríklad tým, že nestanovila vhodný postup prístupu k spisom, ktorý by umožnil úplné zverejnenie údajov použitých pri výpočte príspevkov ex ante. Žalobkyňa preto vyzvala Všeobecný súd, aby požiadal SRB o predloženie všetkých dokumentov relevantných pre tento výpočet.
252 Žalobkyňa vo svojej replike tvrdí, že SRB nedodržala požiadavky povinnosti odôvodnenia, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601), keďže jej neposkytla všetky prvky výpočtu jej príspevku ex ante, ktoré mohla poskytnúť bez porušenia obchodného tajomstva. V tejto súvislosti sa žalobkyňa domnieva, že skutočnosti, ktoré musí SRB sprístupniť, nie sú Súdnym dvorom taxatívne vymedzené.
253 Žalobkyňa tvrdí, že SRB musí najprv preukázať dôverný charakter všetkých nezverejnených informácií potrebných na overenie výpočtu príspevkov ex ante.
254 Okrem toho, pokiaľ ide o ochranu obchodného tajomstva, v prípade niektorých údajov, ktoré SRB nezverejnila, neexistuje riziko poškodenia záujmov dotknutých inštitúcií v dôsledku ich zverejnenia. Tak je to napríklad v prípade multiplikátorov pre úpravu príspevkov jednotlivých inštitúcií.
255 Okrem toho údaje, na ktorých je založený výpočet príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021, pochádzajú z roku 2019, teda takmer tri roky pred prijatím napadnutého rozhodnutia, takže stratili dôverný charakter. Údaje uvádzané inštitúciami sa z roka na rok výrazne menia, a preto nemajú praktický význam pre posúdenie ekonomickej situácie inštitúcií.
256 Napokon podľa názoru žalobkyne mali byť v každom prípade zverejnené údaje, ktoré neumožňujú identifikovať inštitúcie, vrátane všetkých súhrnných údajov použitých v rôznych fázach výpočtu príspevkov ex ante. Konkrétne SRB mohla zverejniť celkové záväzky každej inštitúcie, ako aj jej multiplikátor pre úpravu príspevku, a to tak, že by vymazala názov príslušnej inštitúcie bez toho, aby došlo k zverejneniu dôverných údajov. Takto by inštitúcie mohli porovnať svoje záväzky s inými inštitúciami podobnej veľkosti, aby posúdili, či úprava príspevku podľa rizikového profilu zodpovedá ich skutočnej ekonomickej situácii, a overiť zaradenie inštitúcií do intervalov.
257 V bode 88 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB uviedla, že „obchodné tajomstvo inštitúcií, t. j. všetky informácie týkajúce sa obchodnej činnosti inštitúcií, ktoré by v prípade prezradenia konkurentovi alebo verejnosti mohli vážne poškodiť záujmy inštitúcií, sa považuje za dôvernú informáciu“. Dodala, že „v súvislosti s výpočtom príspevkov ex ante… sa jednotlivé informácie poskytnuté inštitúciami prostredníctvom formulárov na oznamovanie údajov…, z ktorých [SRB] vychádza pri výpočte ich príspevkov ex ante, považujú za obchodné tajomstvo“.
258 Okrem toho SRB v bodoch 90 až 92 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že jej bolo zakázané „zverejniť údaje o každej inštitúcii, ktoré tvoria základ pre výpočty v [uvedenom rozhodnutí]“, ale že bola oprávnená „zverejniť súhrnné a spoločné údaje v rozsahu, v akom boli tieto údaje agregované“. Podľa uvedeného rozhodnutia teda inštitúcie mali „úplne transparentný výpočet svojho [základného ročného príspevku] a multiplikátora pre úpravu príspevkov“ v rôznych fázach výpočtu tohto príspevku, ktoré sa týkajú „výpočtu hrubých ukazovateľov“ (krok 1), „prepočtu ukazovateľov“ (krok 3) a „výpočtu súhrnného ukazovateľa“ (krok 5). Inštitúcie by tiež mohli získať „spoločné údaje, ktoré SRB používa bez rozdielu pre všetky inštitúcie, ktoré boli upravené podľa ich rizikového profilu“ vo fázach výpočtu týkajúcich sa „diskretizácie ukazovateľov“ (krok 2), „zahrnutia priradeného znamienka“ (krok 4) a „výpočtu ročných príspevkov“ (krok 6).
259 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že samotná zásada metódy výpočtu príspevkov ex ante, ako je stanovená v smernici 2014/59 a nariadení č. 806/2014, predpokladá, že SRB používa údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo a ktoré nemožno zahrnúť do odôvodnenia rozhodnutia o stanovení príspevkov ex ante (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 114).
260 Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, povinnosť odôvodnenia nevyžaduje, aby SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla podrobné úvahy preukazujúce dôvernú povahu každej kategórie údajov poskytnutých inštitúciami.
261 Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 149 vyššie, nevyžaduje sa, aby odôvodnenie určitého aktu konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený.
262 Po prvé z úvah uvedených v bode 88 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB sa domnievala, že na všetky údaje oznámené každou inštitúciou sa vzťahuje v plnom rozsahu povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo, keďže poskytnutie týchto údajov konkurentovi alebo verejnosti by mohlo vážne poškodiť záujmy dotknutej inštitúcie.
263 Po druhé vzhľadom na to, že žalobkyňa poskytla svoje vlastné údaje na účely výpočtu príspevkov ex ante v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia 2015/63, bola si plne vedomá povahy a všeobecných charakteristík každej kategórie takýchto údajov. Bola tak schopná posúdiť, do akej miery by každá z týchto kategórií údajov mohla obsahovať dôverné informácie.
264 Za týchto okolností mala žalobkyňa dostatok informácií, aby pochopila a v prípade potreby spochybnila dôvody, pre ktoré sa SRB domnievala, že jednotlivé údaje ostatných inštitúcií patria medzi obchodné tajomstvá. Najmä vzhľadom na povahu a všeobecnú charakteristiku každej kategórie týchto údajov mohla spochybniť závery SRB obsiahnuté v bode 88 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých sú predmetné údaje tajné a že ich zverejnenie by mohlo vážne poškodiť záujmy dotknutej inštitúcie. Mala teda k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby mohla spochybniť dodržanie požiadaviek SRB stanovených Súdnym dvorom, pokiaľ ide o nastolenie rovnováhy medzi povinnosťou odôvodnenia a zásadou ochrany obchodného tajomstva, ako bolo pripomenuté v bodoch 155, 158 a 159 vyššie.
265 Po tretie dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu, nepostačujú na preukázanie toho, že jednotlivé údaje inštitúcií nie sú v skutočnosti dôvernými údajmi, keďže sú verejne dostupné.
266 V tejto súvislosti žalobkyňa na jednej strane na podporu svojho tvrdenia uvádza, že veľké množstvo údajov oznámených inštitúciami je zverejnené počas záťažových testov, ktoré zverejňuje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), napríklad „údaje o kapitáli (vlastný kapitál, vlastné zdroje, pomer základného kapitálu atď.), pomer dlhu, ako aj rôzne sumy rizikových pozícií (úverové riziko, sekuritizácia, trhové riziko, prevádzkové riziko atď.)“. Okrem toho podľa žalobkyne EBA každoročne vykonáva opatrenia na zvýšenie transparentnosti na úrovni Únie, v rámci ktorých zverejňuje okrem iného „podrobné údaje o každej inštitúcii týkajúce sa jej postavenia na trhu, výšky rizikových pozícií [alebo] podiely kapitálu“.
267 Treba však poznamenať, že záťažový test, ktorý EBA vykonal na úrovni Únie v roku 2018, a ročné štúdie transparentnosti, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, sa týkajú len obmedzeného počtu inštitúcií, ako aj malého počtu údajov, ktoré sú oveľa menej početné ako údaje zverejnené pri výpočte zálohových príspevkov, ako žalobkyňa priznala na pojednávaní. Žalobkyňa teda nepreukázala, že údaje zverejnené v súvislosti s činnosťou EBA sa týkajú všetkých inštitúcií, ktoré podliehajú povinnosti platiť príspevky ex ante.
268 Na druhej strane žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ročné štúdie transparentnosti uvedené v bode 267 vyššie mali doplniť zverejňovanie údajov samotnými inštitúciami, a to okrem iného na základe článkov 431 až 455 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1), ako aj článok 106 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338). V tejto súvislosti sa žalobkyňa obmedzila na odkaz na tieto ustanovenia bez toho, aby vysvetlila, aké konkrétne individuálne údaje inštitúcií použité pri výpočte príspevkov ex ante museli byť podľa týchto ustanovení verejne dostupné v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.
269 Okrem toho žalobkyňa netvrdila, a už vôbec nepreukázala, že všetky údaje použité na určenie aspoň jedného ukazovateľa rizika, ktorého výpočet si vyžaduje kombináciu viacerých kategórií údajov, boli v čase prijatia napadnutého rozhodnutia verejne dostupné.
270 Po štvrté skutočnosť, že údaje použité na výpočet príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021 sa vzťahujú na rok 2019, neznamená, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia sa na nich už nevzťahovalo obchodné tajomstvo. Rovnako nie je preukázané, že zverejnenie všetkých údajov oznámených každou inštitúciou prostredníctvom napadnutého rozhodnutia nemohlo porušiť obchodné tajomstvo len z dôvodu plynutia času. V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že tieto údaje sa z roka na rok menia, neumožňuje preukázať, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia stratili dôverný charakter.
271 Okrem toho je pravda, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že informácie, ktoré mohli v určitej dobe predstavovať obchodné tajomstvo a sú staré päť a viac rokov, sa v dôsledku uplynutia času v zásade považujú za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný charakter, s výnimkou toho, že by účastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázal, že tieto informácie napriek svojmu veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo tretej osoby (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 19. júna 2018, Baumeister, C‑15/16, EU:C:2018:464, bod 54 a citovanú judikatúru). Údaje použité na výpočet príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021 však boli v čase prijatia napadnutého rozhodnutia staršie menej ako tri roky.
272 Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že SRB mala sprístupniť v anonymizovanej podobe hodnoty multiplikátora pre úpravu príspevku a celkových záväzkov každej inštitúcie, z judikatúry uvedenej v bodoch 150 až 159 vyššie vyplýva, že SRB je povinná poskytnúť dotknutej inštitúcii dostatočné informácie o údajoch ostatných inštitúcií, aby jej umožnila pochopiť, ako bola jej individuálna situácia vo vzťahu k situácii všetkých ostatných inštitúcií zohľadnená na účely výpočtu jej príspevku ex ante. Konkrétne je SRB povinná zverejniť alebo zaslať úverovej inštitúcii v kolektívnej a anonymizovanej forme informácie týkajúce sa dotknutých inštitúcií použité na výpočet tohto príspevku, keďže tieto informácie môžu byť sprístupnené bez narušenia obchodného tajomstva.
273 Bez ohľadu na otázku, či v čase prijatia napadnutého rozhodnutia boli hodnoty celkových záväzkov a multiplikátora pre úpravu príspevku každej inštitúcie predmetom obchodného tajomstva, treba na jednej strane uviesť, že celkové záväzky každej inštitúcie predstavujú údaj potrebný pre prvú fázu výpočtu príspevkov ex ante, a to pre určenie základného ročného príspevku v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia č. 806/2014, ktorý sa musí následne upraviť podľa rizikového profilu každej inštitúcie na základe ďalších individuálnych údajov inštitúcií. Na druhej strane multiplikátor pre úpravu príspevku predstavuje priebežnú hodnotu, ktorá je výsledkom viacerých fáz výpočtu príspevkov ex ante a zahŕňa všetky ukazovatele rizika, ktoré SRB pri tomto výpočte používa. Tento multiplikátor preto predstavuje celkový rizikový profil každej inštitúcie, ktorý je založený na všetkých ukazovateľoch rizika a navyše nemá žiadnu priamu súvislosť s výškou celkových záväzkov inštitúcie.
274 Za týchto okolností by zverejnenie hodnôt celkových záväzkov a multiplikátora pre úpravu príspevku každej inštitúcie bez zverejnenia všetkých ostatných individuálnych údajov o inštitúciách neumožnilo dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje žalobkyňa, ktorým je porovnanie jej situácie so situáciou ostatných inštitúcií podobnej veľkosti s cieľom overiť výpočet jej základného ročného príspevku upraveného podľa jej rizikového profilu. Podobne, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, samotné zverejnenie týchto hodnôt by neumožnilo overiť zaradenie inštitúcií do intervalov.
275 V dôsledku toho hodnotu multiplikátora pre úpravu príspevkov a celkové záväzky každej inštitúcie nemožno považovať za skutočnosti, bez ktorých inštitúcie v zásade nemôžu pochopiť, akým spôsobom bola ich individuálna situácia zohľadnená vo vzťahu k situácii všetkých ostatných dotknutých inštitúcií.
276 Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom neobsahuje jednotlivé údaje ostatných inštitúcií, ktoré by umožnili overiť výpočet jej príspevku ex ante.
3) O rozdieloch medzi zúčastnenými členskými štátmi, pokiaľ ide o pomer medzi zložkou celkovej sumy príspevkov ex ante členského štátu vypočítanou na vnútroštátnom základe a zložkou tejto sumy vypočítanou na základe Únie
277 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neodôvodňuje, pokiaľ ide o celkovú výšku príspevkov ex ante všetkých inštitúcií schválených na území každého zúčastneného členského štátu, rozdiely medzi týmito členskými štátmi, pokiaľ ide o pomer medzi zložkou tejto sumy vypočítanou na vnútroštátnom základe a zložkou tejto sumy vypočítanou na základe Únie. V niektorých členských štátoch je vnútroštátna zložka v rôznej miere vyššia ako zložka Únie a v iných je to naopak. Okrem toho analýza súhrnných hodnôt umožňuje predpokladať, že niektoré členské štáty financujú väčšinu príspevkov vypočítaných na základe Únie.
278 V tejto súvislosti treba uviesť, že SRB v bode 60 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že „pri výpočte časti ročných príspevkov spadajúcich do vnútroštátneho základu… bola cieľová úroveň použitá na tento výpočet určená na vnútroštátnom základe, pričom sa zohľadnili len kryté vklady úverových inštitúcií povolených na území príslušného zúčastneného členského štátu“, zatiaľ čo údaje inštitúcií povolených na území ostatných zúčastnených členských štátov neboli zohľadnené.
279 Naopak podľa bodu 61 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia „pre výpočet časti ročných príspevkov [spadajúcich do základu Únie]… sa ročná cieľová úroveň určí na základe krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií so sídlom v zúčastnených členských štátoch“.
280 Z toho vyplýva, že rozdiely a odchýlky, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, možno vysvetliť tým, že výpočet príspevkov ex ante na vnútroštátnom základe a výpočet týchto príspevkov na základe Únie sú založené na odlišných údajoch. Za týchto okolností povinnosť odôvodnenia SRB nesiaha tak ďaleko, aby jej ukladala povinnosť podrobnejšie vysvetliť rozdiely medzi výpočtom príspevkov na vnútroštátnom základe a výpočtom príspevkov na základe Únie.
4) O odôvodnení týkajúcom sa opráv údajov ostatných inštitúcií
281 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neumožňuje inštitúciám overiť vplyv opráv údajov ostatných inštitúcií na výpočet príspevkov ex ante za príspevkové obdobie 2021, keďže SRB okrem iného neuvádza počet inštitúcií, ktoré oznámili údaje, ktoré boli následne opravené, ani vplyv týchto opráv na výšku príspevkov ex ante. V tomto ohľade sú výpočty SRB náchylné na chyby. Niektoré inštitúcie dokonca uviedli, že „pravdepodobne“ oznámili nesprávne údaje, čo by znamenalo, že výpočet SRB bol založený na chybných údajoch. Hoci prípadné opravy môžu byť zohľadnené a posteriori v nasledujúcom príspevkovom období, inštitúcie nie sú o takýchto opravách a ich dôvodoch informované, čo zvyšuje neprehľadnosť a neoveriteľnosť výpočtu príspevkov ex ante. Rozdiel medzi výškou týchto príspevkov vypočítanou na príspevkové obdobie 2021 a upravenou pre inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva nový dohľad na jednej strane a konečnou výškou týchto príspevkov po odpočítaní príspevkov stanovených na príspevkové obdobie 2015 a úprav vyplývajúcich z prepočtov a revízií údajov na strane druhej by teda nebol transparentný.
282 V tejto súvislosti z judikatúry citovanej v bodoch 150 až 159 vyššie vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nemusí nevyhnutne obsahovať všetky náležitosti, ktoré umožňujú adresátovi overiť správnosť výpočtu jeho príspevku ex ante. Zverejnenie opráv vykonaných a posteriori týkajúcich sa ostatných inštitúcií alebo dôvodov týchto opráv by v tomto ohľade znamenalo, že žalobkyňa by bola informovaná o údajoch ostatných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.
283 Okrem toho, pokiaľ ide o nedostatok informácií v napadnutom rozhodnutí o počte inštitúcií dotknutých uvedenými opravami, žalobkyňa nevysvetlila, ako by tieto informácie boli potrebné na to, aby pochopila, akým spôsobom SRB zohľadnila jej individuálnu situáciu na účely výpočtu jej príspevku ex ante na príspevkové obdobie 2021.
284 Tvrdenia týkajúce sa údajnej náchylnosti na chyby pri výpočte príspevkov ex ante, ako aj použitia nesprávnych údajov SRB sa týkajú skutkovej otázky, a nie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okrem toho žalobkyňa neposkytla Všeobecnému súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mu umožnili preskúmať tieto tvrdenia z vecného hľadiska.
285 So zreteľom na vyššie uvedené treba piatu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
g) Záver k druhému žalobnému dôvodu
286 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba prvej časti druhého žalobného dôvodu vyhovieť a druhú až piatu časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť.
2. O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty z dôvodu nerešpektovania práva byť vypočutý
287 Žalobkyňa tvrdí, že konzultačný postup, ktorý uskutočnila SRB pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nerešpektoval jej právo byť vypočutý, ako je zakotvené v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, keďže jej nebola poskytnutá účinná možnosť vyjadriť sa k výpočtu jej príspevku ex ante.
288 Dvojtýždňová lehota, počas ktorej sa toto konanie uskutočnilo, je nedostatočná na vyjadrenie sa k návrhu napadnutého rozhodnutia a k súhrnným štatistickým údajom, ako aj na ich overenie a analýzu, najmä preto, že poskytnuté informácie nie sú dostatočné na overenie postupu výpočtu a výšky príspevku ex ante žalobkyne. V tejto súvislosti neboli k dispozícii údaje jednotlivých inštitúcií, ktoré slúžili ako základ pre výpočet súhrnných údajov, ktoré sú rozhodujúce pre zaradenie jednotlivých inštitúcií do intervalov, a teda pre zaradenie inštitúcií podľa jednotlivých ukazovateľov rizika. SRB preto neumožnila žalobkyni, aby sa vyjadrila k vecným a právnym otázkam týkajúcim sa jej príspevku ex ante, ani aby overila správnosť tohto príspevku. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že hoci jej SRB pred prijatím napadnutého rozhodnutia poskytla interaktívny nástroj na výpočet príspevkov ex ante, ani tento nástroj neumožňuje inštitúciám posúdiť, či ich úprava podľa rizikového profilu bola hodnoverná vo vzťahu ku všetkým ostatným inštitúciám a či bola jej ekonomická situácia správne posúdená.
289 Okrem toho bol konzultačný postup vedený čisto formálne, o čom svedčí najmä skutočnosť, že SRB nezohľadnila žiadnu z pripomienok predložených inštitúciami. Pochybnosti vyjadrené niektorými inštitúciami SRB opakovane odmietla a odvolala sa na právny rámec a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
290 Vyššie uvedené nedostatky sú o to závažnejšie, že SRB má pri stanovovaní príspevkov ex ante značnú mieru voľnej úvahy, takže dodržanie práva byť vypočutý je mimoriadne dôležité.
291 SRB nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne.
292 Právo byť vypočutý zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty zaručuje každému možnosť účelne a efektívne oznámiť svoj názor v priebehu správneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, M., C‑277/11, EU:C:2012:744, bod 87 a citovanú judikatúru).
293 V prejednávanej veci SRB pred prijatím napadnutého rozhodnutia uskutočnila konzultačný postup od 5. do 19. marca 2021, počas ktorého oznámila dotknutým inštitúciám návrh napadnutého rozhodnutia a vyzvala ich, aby sa vyjadrili k jeho obsahu prostredníctvom online formulára.
294 SRB zaslala dotknutým inštitúciám aj nasledujúce dokumenty:
– interaktívny nástroj na výpočet, ktorý im umožňoval vypočítať si príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2021 na základe výsledkov jeho priebežných výpočtov,
– svoje stanovisko SRB/ES/2021/13 z 3. marca 2021 o predbežnom výpočte príspevkov ex ante do SRF na príspevkové obdobie 2021 a o začatí konzultácií s inštitúciami,
– dokument s názvom „Súhrnné štatistiky“, ktorý v súhrnnej a kolektívnej forme obsahuje štatistické údaje o výpočtoch týkajúcich sa všetkých inštitúcií,
– usmernenie o tom, ako vypočítať príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2021 pomocou nástroja na výpočet.
295 V tejto súvislosti z judikatúry citovanej v bodoch 150 až 159 vyššie po prvé vyplýva, že v rozpore s tvrdením žalobkyne SRB nebola povinná poskytnúť jej všetky dokumenty a údaje týkajúce sa každej inštitúcie, aby jej umožnila úplne overiť správnosť výpočtu jej príspevku ex ante. Od SRB sa osobitne nevyžadovalo, aby jej poskytla dokumenty, ktoré obsahovali individuálne informácie ostatných inštitúcií a boli predmetom obchodného tajomstva.
296 Po druhé žalobkyňa nespochybnila najmä to, že bola informovaná o metodike výpočtu jej príspevku ex ante na príspevkové obdobie 2021, ako aj o predbežnom výsledku jej príspevku ex ante, ktorý mala zaplatiť, takže mohla vyplniť formulár poskytnutý SRB a relevantne sa vyjadriť k jednotlivým fázam tohto výpočtu.
297 Za týchto okolností nič nenasvedčuje tomu, že by žalobkyňa nemala prístup k údajom, ktoré tvorili základ pre výpočet jej príspevku ex ante a ktoré jej SRB bola povinná oznámiť.
298 Žalobkyňa mala tiež možnosť vyjadriť sa k týmto prvkom prostredníctvom online formulára uvedeného v bode 293 vyššie. Mohla sa tak vyjadriť k diskrečným rozhodnutiam prijatým SRB v súvislosti s výpočtom jej príspevku ex ante, ako je stanovenie ročnej cieľovej úrovne alebo stanovenie určitých ukazovateľov rizika v rámci súboru ukazovateľov rizika IV, a mohla si predbežne vypočítať svoj príspevok ex ante pomocou nástroja na výpočet, ktorý poskytla SRB.
299 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že formulár určený na to, aby dotknuté osoby mohli príslušnému orgánu oznámiť svoje stanovisko, im v zásade umožňuje presne sa vyjadriť k okolnostiam, ktoré má zohľadniť príslušný orgán, a ak to považujú za potrebné, poskytnúť iné informácie alebo posúdenia ako tie, ktoré už boli predložené príslušnému orgánu (pozri analogicky rozsudok z 9. februára 2017, M, C‑560/14, EU:C:2017:101, body 39 a 40).
300 O takúto situáciu ide pritom aj v prejednávanej veci.
301 V rámci konzultačného postupu SRB v skutočnosti vyzvala inštitúcie, aby sa po prvé vyjadrili k trinástim vopred stanoveným témam, čo im umožnilo vyjadriť sa k viacerým aspektom výpočtu príspevkov ex ante, vrátane metódy a výsledkov tohto výpočtu. Po druhé v rámci 14. témy mohli inštitúcie vzniesť akékoľvek ďalšie otázky, ktoré považovali za relevantné pre výpočet príspevku ex ante na rok 2021 a ktoré ešte neboli zahrnuté vo vopred stanovených témach. Žalobkyňa mala preto možnosť vyjadriť sa ku každému prvku uvedeného výpočtu alebo k postupu jeho vykonania.
302 Pokiaľ ide ďalej o lehotu stanovenú na predloženie pripomienok v rámci konzultačného postupu, ktorá v prejednávanej veci predstavovala dva týždne, treba po prvé uviesť, že žalobkyňa nevysvetlila, do akej miery táto lehota porušila jej právo byť vypočutý. V tejto súvislosti sa obmedzila na tvrdenie, že je „utopické“ predpokladať, že návrh rozhodnutia a súhrnné štatistické údaje môžu byť overené a analyzované v takom krátkom čase bez toho, aby uviedla konkrétne aspekty týchto dokumentov alebo praktické ťažkosti, ktoré by jej bránili predložiť v stanovenej lehote pripomienky k takým prvkom, ktoré tvoria základ pre výpočet jej príspevku ex ante, ako sú prvky uvedené v bodoch 296 a 298 vyššie. Jediná konkrétna okolnosť, ktorú žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, spočíva v tom, že informácie poskytnuté SRB boli nedostatočné na overenie postupu výpočtu a výšky jej príspevku ex ante. Ako však bolo uvedené v bodoch 295 až 297 vyššie, nebolo preukázané, že by SRB bola povinná poskytnúť žalobkyni iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v bode 294 vyššie, takže táto skutočnosť neumožňuje preukázať, že dvojtýždňová lehota bola nedostatočná z hľadiska práva byť vypočutý.
303 Po druhé treba poznamenať, že žalobkyňa je povinná platiť príspevky ex ante od roku 2016, takže príspevkové obdobie 2021 je šiestym obdobím, ktorého sa zúčastnila. Z toho vyplýva, že počas konzultačného postupu, ktorý viedla SRB, už dobre poznala postup výpočtu týchto príspevkov. Keďže neexistujú osobitné okolnosti uvádzané žalobkyňou, nič nenasvedčuje tomu, že by lehota stanovená na predloženie pripomienok bola nedostatočná.
304 Napokon, pokiaľ ide o odpovede SRB na pripomienky predložené inštitúciami, žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne pripomienky, na ktoré SRB neodpovedala.
305 Okrem toho samotná skutočnosť, že SRB sa nakoniec rozhodla nezmeniť napadnuté rozhodnutie v porovnaní s návrhom rozhodnutia, ktorý oznámila inštitúciám, aby vyhovela ich pripomienkam, neumožňuje preukázať, že v rámci konzultačného postupu bolo porušené právo žalobkyne byť vypočutý. V súlade s tým, ako už Všeobecný súd rozhodol (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2015, Slovenská pošta/Komisia, T‑556/08, neuverejnený, EU:T:2015:189, bod 89), totiž takáto okolnosť svedčí o nesúhlase s odôvodnenosťou posúdenia SRB, ale nemôže predstavovať porušenie práva inštitúcií byť vypočutý.
306 Tvrdenia žalobkyne teda nepreukazujú, že jej nebolo umožnené účinne a efektívne sa vyjadriť ku všetkým skutkovým alebo právnym otázkam, ktoré tvoria základ napadnutého rozhodnutia.
307 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba zamietnuť druhý žalobný dôvod.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Hypo Vorarlberg Bank AG.
2. Účinky rozhodnutia SRB/ES/2021/22 zostávajú v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka úverovej inštitúcie Hypo Vorarlberg Bank, zachované dovtedy, kým v priemernej lehote, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, nadobudne platnosť nové rozhodnutie SRB, ktorým sa stanoví príspevok tejto inštitúcie ex ante do SRF na rok 2021.
3. SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úverovej inštitúcii Hypo Vorarlberg Bank.
4. Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. januára 2024.
Podpisy