Language of document :

Žaloba podaná 7. júla 2016 – Španielske kráľovstvo/Európsky parlament

(vec C-377/16)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: M. J. García-Valdecasas Dorrego, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

zrušiť výzvu na vyjadrenie záujmu – zmluvní zamestnanci – funkčná skupina I – šoféri (m/ž) – EP/CAST/S/16/20161 a

zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý žalobný dôvod: porušenie článkov 1 a 2 nariadenia 1/582 a článku 22 Charty základných práv Európskej únie3 a článku 1d Služobného poriadku úradníkov ES tým, že bol obmedzený režim komunikácie medzi EPSO a uchádzačom, ktorá prebieha výlučne v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku, a to tiež v prihláške.

Druhý žalobný dôvody: porušenie článku 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov obsiahnutých v služobnom poriadku, keďže sa vyžaduje uspokojivá znalosť druhého úradného jazyka Únie, hoci táto znalosť nie je nevyhnutná pre činnosti, ktoré majú vykonávať úspešní uchádzači.

Tretí žalobný dôvod: porušenie článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku a článku 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, keďže výber druhého jazyka bol bezdôvodne obmedzený na tri jazyky, ktorými sú angličtina, francúzština a nemčina a ostatné úradné jazyky Európskej únie boli vylúčené.

Štvrtý žalobný dôvod: voľba anglického, francúzskeho a nemeckého jazyka, ako druhého jazyka výzvy je svojvoľná a vedie k diskriminácii na základe jazyka, ktorá je zakázaná článkom 1 nariadenia 1/58, článkom 22 Charty základných práv Európskej únie a článkom 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku.

____________

1 Ú. v. EÚ C 131 A, 2016, s. 1.

2 Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 358; Mim. vyd. 01/001, s. 3), naposledy zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 1).

3 Ú. v. EÚ C 202, 2016, s. 389.