Language of document : ECLI:EU:T:2011:481

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 15. septembra 2011 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie vo veci zrušenia – Slovná ochranná známka Spoločenstva CENTROTHERM – Riadne používanie ochrannej známky – Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Preskúmanie skutočností ex offo – Článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 – Prípustnosť nových dôkazov – Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 – Námietka nezákonnosti – Pravidlo 40 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2868/95“

Vo veci T‑434/09,

Centrotherm Systemtechnik GmbH, so sídlom v Brilone (Nemecko), v zastúpení: J. Albrecht a U. Vormbrock, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider a R. Manea, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

centrotherm Clean Solutions GmbH & Co. KG, so sídlom v Blaubeurene (Nemecko), v zastúpení: O. Löffel, advokát,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 25. augusta 2009 (vec R 6/2008‑4) týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi centrotherm Clean Solutions GmbH & Co. KG a Centrotherm Systemtechnik GmbH,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory E. Moavero Milanesi, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a S. Soldevila Fragoso,

tajomník: T. Weiler, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 26. októbra 2009,

so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 15. februára 2010,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. februára 2010,

so zreteľom na návrhy účastníkov konania na uskutočnenie pojednávania,

so zreteľom na uznesenie z 30. marca 2011 o spojení vecí T‑427/09 a T‑434/09 na účely ústnej časti konania,

po pojednávaní z 5. mája 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa Centrotherm Systemtechnik GmbH podala 7. septembra 1999 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia CENTROTHERM.

3        Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 11, 17, 19 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 11: „Potrubia na odvod spalín pre vykurovacie zariadenia, komínové rúry, rúrky pre kotly k vykurovacím zariadeniam; držiaky pre plynové horáky; mechanické súčiastky vykurovacích, klimatizačných, parných, sušiacich a ventilačných zariadení; zariadenia na filtráciu vzduchu a ich súčiastky; mechanické súčiastky plynových zariadení; kohútiky pre potrubia; komínové dúchadlá“,

–        trieda 17: „Spojky na potrubia, objímky na potrubia, výstuže na potrubia, rúrky, vyššie uvedené nekovové výrobky; tesnenia, tesniaci materiál; materiál na tesnenie a na izoláciu; umelé hmoty ako polotovary; výrobky z umelej hmoty zahrnuté do triedy 17“,

–        trieda 19: „Stavebné hmoty; rúrky, kanalizácie, osobitne pre stavebníctvo; kanalizácie vody, odpadové rúrky; výstuže pre stavebníctvo; obloženie stien, stavebné panely, panely; nadstavce na komíny, dymové šachty komínov, poklopy na komíny, komínové nadstavce, komínové plášte, vyššie uvedené nekovové výrobky“,

–        trieda 42: „Stavebné poradenstvo, stavebné plánovanie, inžinierske služby, technické plánovanie projektov; expertízy“.

4        Ochranná známka CENTROTHERM bola 19. januára 2001 zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.

5        Vedľajší účastník konania centrotherm Clean Solutions GmbH & Co. KG predložil 7. februára 2007 ÚHVT podľa článku 15 a článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 návrh na výmaz [teraz návrh na zrušenie podľa článku 15 a článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009] ochrannej známky CENTROTHERM pre všetky zapísané tovary a služby.

6        Návrh na zrušenie bol 15. februára 2007 doručený žalobkyni, ktorá bola vyzvaná, aby prípadne predložila pripomienky a dôkazy o riadnom používaní spornej ochrannej známky v trojmesačnej lehote.

7        Vo svojich pripomienkach z 11. mája 2007 žalobkyňa spochybnila návrh na zrušenie a s cieľom preukázať riadne používanie svojej ochrannej známky predložila tieto dôkazy:

–        štrnásť digitálnych fotografií,

–        štyri faktúry,

–        vyhlásenie s názvom „eidesstattliche Versicherung“ (čestné vyhlásenie), ktoré vyhotovil pán W. ako konateľ žalobkyne.

8        Žalobkyňa uviedla, že má k dispozícii množstvo ďalších kópií faktúr, ktoré zatiaľ nepredložila z dôvodu dôvernosti. Keďže tvrdila, že môže predložiť ďalšie dokumenty, požiadala zrušovacie oddelenie ÚHVT, aby v prípade, ak by si želalo predloženie ďalších dôkazov a dokumentov do spisu, nariadilo procesné opatrenie.

9        Zrušovacie oddelenie rozhodlo 30. októbra 2007 o zrušení ochrannej známky CENTROTHERM, pričom konštatovalo, že dôkazy predložené žalobkyňou nie sú dostatočné na preukázanie riadneho používania uvedenej ochrannej známky.

10      Žalobkyňa podala 14. decembra 2007 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktorému štvrtý odvolací senát ÚHVT čiastočne vyhovel rozhodnutím z 25. augusta 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobkyňa najmä uvádzala, že zrušovacie oddelenie si od nej malo vyžiadať ďalšie informačné dokumenty. Okrem toho zrušovaciemu oddeleniu vytýkala, že nezohľadnilo dôkazy nachádzajúce sa v spise v inej veci, ktorá takisto prebiehala pred ÚHVT a týkala sa ochrannej známky CENTROTHERM.

11      Odvolací senát zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a zamietol návrh na zrušenie pre tovary „potrubia na odvod spalín pre vykurovacie zariadenia, komínové rúry, rúrky pre kotly k vykurovacím zariadeniam; držiaky pre plynové horáky; mechanické súčiastky vykurovacích zariadení; mechanické súčiastky plynových zariadení; kohútiky pre potrubia; komínové dúchadlá“ patriace do triedy 11, „spojky na potrubia, objímky na potrubia, výstuže na potrubia, rúrky, vyššie uvedené nekovové výrobky“ patriace do triedy 17 a „rúrky, kanalizácie, osobitne pre stavebníctvo; odpadové rúrky; dymové šachty komínov“ patriace do triedy 19. V zostávajúcej časti odvolací senát odvolanie zamietol.

12      Konkrétne odvolací senát usúdil, že dôkaz o riadnom používaní ochrannej známky CENTROTHERM vo vzťahu k obdobiu piatich rokov pred podaním návrhu na zrušenie, teda pred 7. februárom 2007 (ďalej len „relevantné obdobie“), bol pre tovary uvedené v bode 11 vyššie predložený, lebo fotografie, ktoré žalobkyňa poskytla, preukazujú charakter používania ochrannej známky a predložené faktúry dosvedčujú, že uvedené tovary boli uvádzané na trh pod spornou ochrannou známkou.

13      Odvolací senát však usúdil, že vo vzťahu k ostatným tovarom a službám, pre ktoré bola ochranná známka CENTROTHERM zapísaná (pozri bod 3 vyššie), žalobkyňa predložila ako dôkaz iba vyhlásenie svojho konateľa, čo podľa odvolacieho senátu nepostačuje na preukázanie riadneho používania ochrannej známky. V tomto ohľade odvolací senát poznamenal, že zrušovacie oddelenie nebolo povinné ani si vyžiadať ďalšie dokumenty, ani zohľadniť spis v inej veci, ktorá takisto prebiehala pred ÚHVT.

 Návrhy účastníkov konania

14      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vyhovelo návrhu na zrušenie ochrannej známky CENTROTHERM,

–        zaviazal ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

15      ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

16      Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

 Právny stav

17      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri dôvody neplatnosti a námietku nezákonnosti. Žalobné dôvody sú založené postupne na nesprávnom posúdení dôkazov o používaní, ktoré boli predložené pred zrušovacím oddelením ÚHVT, na porušení povinnosti preskúmať skutočnosti ex offo v súlade s článkom 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a na nezohľadnení dôkazov, ktoré boli predložené pred odvolacím senátom. Námietka nezákonnosti je vznesená subsidiárne proti pravidlu 40 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), v znení zmien a doplnení.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení dôkazov o používaní, ktoré boli predložené pred zrušovacím oddelením

 Tvrdenia účastníkov konania

18      Žalobkyňa tvrdí, že dôkazy predložené pred zrušovacím oddelením (pozri bod 7 vyššie) právne dostatočne preukazujú riadne používanie ochrannej známky CENTROTHERM, lebo zahŕňajú informácie o mieste, čase, rozsahu a charaktere používania spornej ochrannej známky pre všetky tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.

19      Osobitne odvolaciemu senátu vytýka, že neuznal dôkaznú hodnotu čestného vyhlásenia jej konateľa. V tomto ohľade tvrdí, že sa treba domnievať, že uvedené vyhlásenie je presné ako celok, lebo veľkú väčšinu skutočností, ktoré sú v ňom obsiahnuté, potvrdzujú dodatočné dôkazy nachádzajúce sa v spise.

20      ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú tento žalobný dôvod zamietnuť.

 Posúdenie Všeobecným súdom

21      Na úvod je potrebné pripomenúť konanie a cieľ, ktorý sleduje sankcia zrušenia ochrannej známky, ako aj zásady, ktorými sa riadi vykonávanie dôkazov v konaní vo veci zrušenia.

22      Z článku 15 ods. 1 prvého pododseku a článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že práva majiteľa ochrannej známky Spoločenstva sa vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného na ÚHVT, ak sa ochranná známka nepretržite počas piatich rokov riadne nepoužívala v Európskej únii v súvislosti s tovarmi alebo so službami, pre ktoré bola zapísaná, a pre skutočnosť, že sa nepoužívala, neexistuje žiadny náležitý dôvod.

23      Pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že ÚHVT v prípade návrhu na zrušenie stanoví majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva lehotu, v ktorej predloží dôkaz o používaní ochrannej známky. Ak dôkaz nie je predložený v stanovenej lehote, ochranná známka Spoločenstva sa vyhlási za zrušenú. Podľa pravidla 22 ods. 3 nariadenia č. 2868/95, ktoré sa uplatňuje na návrhy na zrušenie podľa pravidla 40 ods. 5 tohto nariadenia, sa dôkaz o používaní ochrannej známky musí týkať miesta, času, rozsahu a charakteru používania.

24      Ratio legis požiadavky, podľa ktorej musí byť ochranná známka na to, aby bola chránená podľa práva Únie, riadne používaná, spočíva v skutočnosti, že register ÚHVT sa nemôže stať strategickou a statickou zásobárňou, ktorá neaktívnemu držiteľovi poskytuje právny monopol na neurčitý čas. Naopak, v súlade s odôvodnením č. 10 nariadenia č. 207/2009 musí uvedený register verne odrážať údaje, ktoré podniky skutočne používajú na trhu na odlíšenie svojich tovarov a služieb v hospodárskom živote (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie Súdneho dvora z 27. januára 2004, La Mer Technology, C‑259/02, Zb. s. I‑1159, body 18 až 22).

25      Podľa judikatúry je ochranná známka riadne používaná, ak sa používa v súlade s jej základnou funkciou zaručiť totožnosť pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto tovary a služby, pričom je vylúčené symbolické používanie, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky. Navyše podmienka týkajúca sa riadneho používania ochrannej známky vyžaduje, aby sa táto ochranná známka navonok a verejne používala tak, ako je chránená na relevantnom území [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2007, La Mer Technology/ÚHVT – Laboratoires Goëmar (LA MER), T‑418/03, neuverejnený v Zbierke, bod 54 a tam citovanú judikatúru].

26      Aj keď pojem riadne používanie teda bráni tomu, aby sa akékoľvek minimálne a nedostatočné používanie považovalo za skutočné a efektívne používanie ochrannej známky na určenom trhu, skutočnosťou zostáva, že požiadavka riadneho používania nesmeruje ani k hodnoteniu obchodnej úspešnosti, ani ku kontrolovaniu hospodárskej stratégie podniku, ani k vyhradeniu ochrany ochranných známok iba pre ich kvantitatívne významné obchodné využitie [rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. februára 2006, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT – Marine Enterprise Projects (BAINBRIDGE), T‑194/03, Zb. s. II‑445, bod 32].

27      Konkrétnejšie, na preskúmanie riadnej povahy používania ochrannej známky, o ktorú ide v prejednávanej veci, treba uskutočniť celkové posúdenie dôkazov uvedených v spise a zohľadniť všetky okolnosti, ktoré sú v prejednávanej veci relevantné. Také posúdenie musí spočívať na všetkých skutočnostiach a okolnostiach, ktoré môžu preukázať jej skutočné obchodné používanie, čo sú najmä používanie považované v príslušnom ekonomickom odvetví za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, povaha týchto tovarov alebo služieb, vlastnosti trhu, rozsah a frekventovanosť používania ochrannej známky (pozri rozsudok LA MER, už citovaný, body 53 až 55 a tam citovanú judikatúru).

28      Čo sa týka rozsahu používania predmetnej ochrannej známky, treba najmä zohľadniť jednak obchodný objem všetkých úkonov spojených s používaním a jednak dĺžku obdobia, počas ktorého dochádzalo k úkonom spojeným s používaním, ako aj frekventovanosť týchto úkonov (pozri rozsudok LA MER, už citovaný, bod 56 a tam citovanú judikatúru). Toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami. Malý objem tovarov alebo služieb uvedených na trh pod uvedenou ochrannou známkou sa teda môže kompenzovať vysokou intenzitou alebo určitou časovou stálosťou používania tejto ochrannej známky a naopak (pozri rozsudok LA MER, už citovaný, bod 57 a tam citovanú judikatúru).

29      Čím viac je však obmedzený obchodný objem využívania ochrannej známky, tým je nevyhnutnejšie, aby majiteľ ochrannej známky predložil dodatočné údaje umožňujúce odstrániť možné pochybnosti o riadnej povahe používania dotknutej ochrannej známky [rozsudok Všeobecného súdu z 18. januára 2011, Advance Magazine Publishers/ÚHVT – Capela & Irmãos (VOGUE), T‑382/08, neuverejnený v Zbierke, bod 31].

30      Okrem toho riadne používanie ochrannej známky nemožno preukázať pravdepodobnosťou alebo domnienkami, ale musí byť založené na konkrétnych skutočnostiach a cieľoch, ktoré preukazujú skutočné a dostačujúce používanie ochrannej známky na predmetnom trhu (pozri rozsudok LA MER, už citovaný, bod 59 a tam citovanú judikatúru).

31      S prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné posúdiť, či sa odvolací senát oprávnene domnieval, že dôkazy predložené žalobkyňou nepreukazujú riadne používanie ochrannej známky CENTROTHERM pre iné tovary a služby než tie, ktoré sú uvedené v bode 11 vyššie.

32      Treba pripomenúť, že dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila zrušovaciemu oddeleniu na preukázanie riadneho používania svojej ochrannej známky, sú čestné vyhlásenie jej konateľa, štyri faktúry a štrnásť digitálnych fotografií.

33      Na úvod je nutné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, akú dôkaznú hodnotu majú „písomné vyhlásenia, overené alebo potvrdené, alebo majúce podobný účinok podľa práva štátu, v ktorom bolo vyhlásenie zostavené“, v zmysle článku 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, potrebné overiť pravdepodobnú pravdivosť a vierohodnosť informácie, ktorú obsahujú, pričom sa zohľadní najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, osoba, ktorej je určený, a otázka, či sa uvedený dokument vzhľadom na svoj obsah zdá zmysluplný a dôveryhodný [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. decembra 2008, Deichmann-Schuhe/ÚHVT – Design for Woman (DEITECH), T‑86/07, neuverejnený v Zbierke, bod 47, a z 13. mája 2009, Schuhpark Fascies/ÚHVT – Leder & Schuh (jello SCHUHPARK), T‑183/08, neuverejnený v Zbierke, bod 38].

34      Preto je namieste usúdiť, že vzhľadom na zjavné väzby, ktoré spájajú autora vyhlásenia a žalobkyňu, možno uvedenému vyhláseniu priznať dôkaznú hodnotu len vtedy, ak ho potvrdzuje obsah predložených štrnástich fotografií a štyroch faktúr.

35      Pokiaľ ide o faktúry, treba uviesť, že tri z nich pochádzajú z júla 2006 a týkajú sa Dánska, Maďarska a Slovenska a že jedna z nich pochádza z januára 2007 a týka sa Nemecka. Slovo „centrotherm“ je uvedené v záhlaví uvedených faktúr a je k nemu pripojené logo žalobkyne, ktoré plní funkciu obchodného mena tohto podniku, ako aj jej poštová adresa.

36      Tieto faktúry svedčia o tom, že žalobkyňa predala štyrom zákazníkom rôzne výrobky z oblasti inštalatérstva (rúrky, objímky, prípojky pre kotly k vykurovacím zariadeniam, revízne kolená potrubí, záklopky pre systémy na odvod spalín) za sumu, ktorá vrátane faktúry z roku 2007 zodpovedá menej ako 0,03 % obratu, ktorý žalobkyňa podľa vyhlásenia svojho konateľa dosiahla v roku 2006 predajom tovarov s ochrannou známkou CENTROTHERM.

37      Z toho vyplýva, že žalobkyňa predložila ÚHVT pomerne slabé dôkazy o predaji v pomere k sume, ktorú uviedla vo vyhlásení svojho konateľa. No aj za predpokladu, že by odvolací senát uvedené vyhlásenie zohľadnil, by bolo potrebné konštatovať, že v spise sa nenachádzajú dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho obsah, pokiaľ ide o hodnotu predajov. Navyše, čo sa týka časového hľadiska používania ochrannej známky, uvedené faktúry sa týkajú veľmi krátkeho obdobia, dokonca len konkrétnych dátumov, a to 12., 18. a 21. júla 2006 a 9. januára 2007.

38      Pokiaľ ide o predložené fotografie, je nutné konštatovať, že ochranná známka CENTROTHERM je jasne viditeľná len na siedmich zo štrnástich fotografií, a to:

–        ako odtlačok na dvoch rúrkach,

–        ako odtlačok na dvoch predmetoch, ktoré vyzerajú ako časti rúrok,

–        ako samolepiaca nálepka umiestnená na predmet, ktorý vyzerá ako paleta, a na dvoch kartónoch.

39      Na štyroch ďalších fotografiách nie je možné rozoznať ani náznaky spornej ochrannej známky.

40      Na troch posledných fotografiách možno rozpoznať náznaky ochrannej známky CENTROTHERM, a to:

–        písmená „centroth“ na ústí rúrky,

–        logo žalobkyne, ako aj nečitateľný text v blízkosti tohto loga, ktorý pravdepodobne zodpovedá textu v záhlaví predložených faktúr, na rúrke a na predmete, ktorý vyzerá ako ústie rúrky.

41      Treba tiež konštatovať, že žiadna z týchto fotografií nie je datovaná a že žalobkyňa na pojednávaní pripustila, že neboli nasnímané počas relevantného obdobia.

42      Okrem toho uvedené fotografie neumožňujú identifikovať výrobky, ktoré sú zabalené na palete a v dvoch kartónoch so samolepiacimi nálepkami CENTROTHERM. Hoci na dvoch z týchto samolepiacich nálepiek sa nachádza označenie týkajúce sa inštalatérstva, ani fotografie, ani faktúry neobsahujú údaje umožňujúce odvodiť, čo tieto obaly skutočne obsahovali.

43      Navyše čísla tovarov, ktoré sú identifikovateľné na samolepiacich nálepkách, nezodpovedajú číslam tovarov, ktoré sú uvedené na faktúrach predložených žalobkyňou. Z toho vyplýva, že na základe uvedených fotografií a faktúr nie je možné dospieť k záveru, že obaly, na ktoré boli umiestnené samolepiace nálepky s ochrannou známkou CENTROTHERM, žalobkyňa skutočne distribuovala počas relevantného obdobia.

44      Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že ani fotografie, ani faktúry neumožňujú potvrdiť vyhlásenie konateľa žalobkyne, keď tvrdí, že pod ochrannou známkou CENTROTHERM boli počas relevantného obdobia uvádzané na trh nasledujúce tovary: mechanické súčiastky klimatizačných, parných, sušiacich a ventilačných zariadení, zariadenia na filtráciu vzduchu a ich súčiastky, tesnenia, tesniaci materiál, materiál na tesnenie a na izoláciu, umelé hmoty ako polotovary, stavebné hmoty, výstuže pre stavebníctvo, obloženie stien, stavebné panely, panely, nadstavce na komíny, poklopy na komíny, komínové nadstavce a komínové plášte.

45      Je nutné konštatovať, že celkové posúdenie dôkazov nachádzajúcich sa v spise neumožňuje bez toho, aby sa uchýlilo k pravdepodobnosti alebo domnienkam, vyvodiť, že ochranná známka CENTROTHERM bola riadne používaná počas relevantného obdobia pre iné tovary a služby než tie, ktoré sú uvedené v bode 11 vyššie.

46      Prvý žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti preskúmať skutočnosti ex offo

 Tvrdenia účastníkov konania

47      Žalobkyňa sa domnieva, že ÚHVT sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože porušil povinnosť preskúmať skutočnosti ex offo. Podľa nej zrušovacie oddelenie porušilo článok 76 ods. 1 prvú vetu nariadenia č. 207/2009 tým, že nezohľadnilo dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise ÚHVT týkajúcom sa návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky CENTROTHERM, ktorý 5. decembra 2006 podala spoločnosť prepojená s vedľajším účastníkom konania.

48      Spis ÚHVT týkajúci sa konania o vyhlásenie neplatnosti obsahuje dôkazy, ktoré sú relevantné pre preskúmanie riadneho používania ochrannej známky CENTROTHERM, najmä potvrdenie jeho prítomnosti na trhu s výrobou systémov na odvod spalín z umelej hmoty pre kondenzačné kotly, číselné údaje o predaji výrobkov žalobkyne v rokoch 1994 až 2001, ako aj odkazy na jej internetovú stránku.

49      Podľa žalobkyne možno vzhľadom na uvedené dôkazy dospieť k záveru, že „je vysoko pravdepodobné“, že počas relevantného obdobia uvádzala na trh široký sortiment tovarov s ochrannou známkou CENTROTHERM.

50      ÚHVT a vedľajší účastník konania popierajú tvrdenia žalobkyne.

 Posúdenie Všeobecným súdom

51      Na úvod je potrebné pripomenúť znenie článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého „v konaniach pred úradom úrad preskúma skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania“.

52      V prejednávanej veci treba uviesť, že dôvody, ktoré sú základom pre zrušenie ochrannej známky, majú rovnako ako dôvody, ktoré sú základom pre zamietnutie zápisu, absolútnu povahu i relatívnu povahu.

53      Podľa článku 51 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa totiž práva majiteľa ochrannej známky Spoločenstva vyhlásia za zrušené, ak počas piatich rokov nedošlo k riadnemu používaniu ochrannej známky [článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009], ak sa ochranná známka v dôsledku konania alebo nečinnosti svojho majiteľa stane v obchode obvyklým pomenovaním pre tovar alebo službu, pre ktoré je zapísaná [článok 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009], alebo ak je ochranná známka v dôsledku používania jej majiteľom alebo s jeho súhlasom spôsobilá klamať verejnosť [článok 51 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009].

54      Prvé dve podmienky sa síce týkajú absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu, čo vyplýva z článku 7 ods. 1 písm. b) až d) a g) nariadenia č. 207/2009, ale prvá sa týka ustanovenia o preskúmaní relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu, a to článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. V dôsledku toho je opodstatnený záver, že na preskúmanie ÚHVT, ktoré sa týka otázky riadneho používania ochrannej známky Spoločenstva v rámci konania vo veci zrušenia, sa uplatňuje článok 76 ods. 1 in fine nariadenia č. 207/2009, ktorý stanovuje, že toto preskúmanie sa obmedzí na skutočnosti predložené účastníkmi konania.

55      Z toho vyplýva, že predpoklad žalobkyne, podľa ktorého ÚHVT neoprávnene obmedzil svoje preskúmanie na dôkazy, ktoré predložila, je chybný.

56      Preto je potrebné druhý žalobný dôvod zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na nezohľadnení dôkazov, ktoré boli predložené pred odvolacím senátom

 Tvrdenia účastníkov konania

57      Žalobkyňa tvrdí, že ÚHVT mal zohľadniť dôkazy o používaní spornej ochrannej známky, ktoré prvýkrát predložila pred odvolacím senátom.

58      V tomto ohľade uvádza, že článok 51 ods. 1 písm. a) a článok 76 ods. 1 prvú vetu nariadenia č. 207/2009 i pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 treba vykladať v tom zmysle, že ÚHVT je povinný doplniť svoj spis týkajúci sa konania vo veci zrušenia, pokiaľ je očividne neúplný. Preto bol v prejednávanej veci odvolací senát povinný zohľadniť dôkazy, ktoré boli prvýkrát predložené pred ním.

59      Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že aj keby taká povinnosť odvolacieho senátu neexistovala, mal v rámci riadneho výkonu svojej voľnej úvahy podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 zohľadniť dôkazy, ktoré boli prvýkrát predložené pred ním.

60      ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú žalobný dôvod zamietnuť.

 Posúdenie Všeobecným súdom

61      Po prvé treba pripomenúť, že na preskúmanie ÚHVT, ktoré sa týka otázky riadneho používania ochrannej známky Spoločenstva, sa uplatňuje, ako je konštatované v bodoch 51 až 54 vyššie, článok 76 ods. 1 in fine nariadenia č. 207/2009. Uvedené ustanovenie stanovuje, že preskúmanie ÚHVT sa obmedzí na skutočnosti predložené účastníkmi konania. Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mal ÚHVT povinnosť doplniť svoj spis ex offo, musí byť zamietnuté.

62      Po druhé možnosť účastníkov konania pred ÚHVT, aby predložili skutočnosti a dôkazy po uplynutí lehôt stanovených na tento účel, neexistuje bezpodmienečne, ale podlieha, ako vyplýva z judikatúry, podmienke, že neexistuje opačné ustanovenie. Len ak je splnená táto podmienka, disponuje ÚHVT voľnou úvahou pri zohľadnení oneskorene predložených skutočností a dôkazov [rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, K & L Ruppert Stiftung/ÚHVT – Lopes de Almeida Cunha a i. (CORPO livre), T‑86/05, Zb. s. II‑4923, bod 47].

63      V prejednávanej veci pritom existuje ustanovenie, ktoré bráni zohľadneniu dôkazov predložených pred odvolacím senátom, a to pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95.

64      Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O námietke nezákonnosti pravidla 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95

 Tvrdenia účastníkov konania

65      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 sa neuplatní v rozsahu, v akom ÚHVT zamedzuje zohľadniť dôkazy predložené oneskorene v rámci konania vo veci zrušenia podľa článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009. V tomto ohľade uvádza, že pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 je v rozpore s článkom 202 ES, ako aj s článkom 57 ods. 1, článkom 76 ods. 1 a článkom 162 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že uvedené pravidlo je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä so zásadou proporcionality, s právom vlastniť majetok a právom na spravodlivý proces.

66      ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú námietku nezákonnosti zamietnuť.

 Posúdenie Všeobecným súdom

67      Všeobecný súd konštatuje, že aj keď je pravda, že pravidlá nariadenia č. 2868/95 nesmú byť v rozpore s ustanoveniami a so štruktúrou nariadenia č. 207/2009, skutočnosťou zostáva, že nemožno konštatovať nijaký rozpor medzi pravidlom 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 a ustanoveniami týkajúcimi sa zrušenia ochrannej známky, ktoré sa nachádzajú v nariadení č. 207/2009.

68      Zatiaľ čo totiž nariadenie č. 207/2009 stanovuje pravidlo hmotného práva, a to sankciu zrušenia pre ochranné známky Spoločenstva, ktoré neboli riadne používané, nariadenie č. 2868/95 spresňuje uplatniteľné procesné pravidlá, najmä uloženie dôkazného bremena a dôsledky nesplnenia stanovených lehôt. Okrem toho, ako už bolo konštatované (pozri body 51 až 54 vyššie), zo štruktúry nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že pokiaľ ide o návrh na zrušenie z dôvodu neexistencie riadneho používania, rozsah a intenzitu preskúmania ÚHVT vymedzujú žalobné dôvody a skutočnosti, ktoré predložili účastníci konania.

69      Je nutné konštatovať, že tvrdenia, ktoré predložila žalobkyňa, nijako nepreukazujú, že procesné ustanovenie pravidla 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95, ktoré ukladá dôkazné bremeno majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva a stanovuje, že nepredloženie dostatočných dôkazov v určených lehotách vedie k zrušeniu ochrannej známky, by mohlo byť v rozpore s nariadením č. 207/2009.

70      Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady proporcionality, treba pripomenúť, že neodôvodnené nedodržanie lehôt, ktoré majú zásadný význam pre riadne fungovanie systému Spoločenstva, môže právna úprava Spoločenstva sankcionovať stratou práva bez toho, aby to bolo nezlučiteľné s uvedenou zásadou proporcionality [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2008, Neurim Pharmaceuticals (1991)/ÚHVT – Eurim‑Pharm Arzneimittel (Neurim PHARMACEUTICALS), T‑218/06, Zb. s. II‑2275, bod 55].

71      Napokon je potrebné konštatovať, že tvrdenie, podľa ktorého pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 zasahuje do práva vlastniť majetok a práva na spravodlivý proces, je nedôvodné. Uvedené pravidlo nijako nezasahuje do práv majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, ibaže by sa tento majiteľ rozhodol, ako to v prejednávanej veci urobila žalobkyňa, že nepredloží ÚHVT v stanovenej lehote dôkazy, ktoré má k dispozícii, preukazujúce riadne používanie svojej ochrannej známky.

72      Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že námietka nezákonnosti, ktorú vzniesla žalobkyňa, sa musí takisto zamietnuť.

73      Žaloba musí byť preto zamietnutá v celom rozsahu.

 O trovách

74      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

75      Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT. Keďže vedľajší účastník konania nenavrhol zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Centrotherm Systemtechnik GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

3.      centrotherm Clean Solutions GmbH & Co. KG znáša svoje vlastné trovy konania.

Moavero Milanesi

Wahl

Soldevila Fragoso

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. septembra 2011.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.