Odvolanie podané 29. augusta 2023: UG proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 21. júna 2023 vo veci T-571/17 RENV, UG/Komisia
(vec C-546/23 P)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: UG (v zastúpení: M. Richard, avocat)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka žiada, aby Súdny dvor:
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 21. júna 2023 (siedma rozšírená komora) vo veci T-571/17 RENV medzi dotknutými účastníkmi konania v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo, že prepustenie odvolateľky je dôvodné, a uložilo odvolateľke povinnosť nahradiť tretinu výdavkov a trov konania Komisie,
priznal odvolateľke sumu 68 000 eur z titulu náhrady majetkovej ujmy,
priznal odvolateľke sumu 40 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy,
zaviazal Komisiu na náhradu všetkých výdavkov a trov konania, ako aj na náhradu nákladov na advokáta, ktoré musí odvolateľka vynaložiť na svoju obranu v rámci tohto odvolania, predbežne vyčíslených na 10 000 eur, s výslovnou výhradou zvýšenia,
uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky výdavky a trovy konania, ako aj výdavky na advokáta odvolateľky v súvislosti s týmto sporom, vyčíslené na 30 000 eur.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
V prvom rade sa napadnutému rozsudku vytýka, že porušuje zákaz prepustenia z dôvodu rodičovskej dovolenky, ktorý vyplýva z ustanovení článku 42a nariadenia č. 31, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „služobný poriadok“), v spojení s minimálnymi požiadavkami obsiahnutými v doložke 5 ods. 4 Dohody o rodičovskej dovolenke (smernica 2010/18/EÚ1 ), ako aj z článku 33 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
Keďže rozhodnutie prepustiť odvolateľku výslovne vychádzalo z čerpania rodičovskej dovolenky odvolateľkou, predstavuje diskrimináciu a porušuje článok 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „Európsky dohovor o ľudských právach“ v skrátenom znení „EDĽP“) v spojení s článkom 8 EDĽP zaručujúcim právo na rodinný život, ako aj článkom 1 protokolu č. 12 EDĽP.
V druhom rade sa rozsudku vytýka, že skreslil list týkajúci sa dôvodov prepustenia a písomnosti v spise, keď nekonštatoval, že prepustenie bolo odôvodnené odborovou činnosťou odvolateľky ako zástupkyne zamestnancov zvolenej do Miestneho výboru zamestnancov a Ústredného výboru zamestnancov.
V každom prípade je rozhodnutie prepustiť zástupcu zamestnancov z iných ako závažných dôvodov v rozpore s minimálnymi ustanoveniami článku 7 smernice 2002/14/ES1 a článku 12 Charty. Okrem toho predstavuje diskrimináciu z dôvodu výkonu funkcií odborov, ktorá je zakázaná článkom 14 v spojení s článkom 11 EDĽP.
V treťom rade rozsudku sa tiež vytýka, že v ňom neboli uvedené všetky zjavne nesprávne posúdenia, ktorých sa Komisia dopustila v liste obsahujúcom dôvody prepustenia, najmä tým, že postavil Komisiu do privilegovaného procesného postavenia vo vzťahu k odvolateľke, a tým nezaručil rovnosť zbraní, čím porušil článok 6 EDĽP a článok 47 Charty zaručujúci účinný prostriedok nápravy.
Odvolateľka najmä tvrdí, že: bolo porušené jej právo byť vypočutá vyplývajúce z článku 51 ods. 2 služobného poriadku; dôvody prepustenia nie sú dostatočne presné; popiera, že bola neospravedlnene neprítomná; jej údajná odborná nespôsobilosť nebola preukázaná
V štvrtom rade odvolateľka subsidiárne spochybňuje primeranosť sankcie, ktorá jej bola uložená.
Napokon odvolateľka požaduje náhradu škody vo výške 68 000 eur ako náhradu jej majetkovej ujmy a 40 000 eur z dôvodu jej nemajetkovej ujmy a okrem toho, aby bola Komisii uložená povinnosť nahradiť výdavky a trovy konania.
____________
1 Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 2010, s. 13).
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 2002, s. 29; Mim. vyd. 05/004, s. 219).