ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)
z 10. apríla 2024 (*)
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2022 – Článok 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 – Nesprávne právne posúdenie – Obmedzenie časových účinkov rozsudku“
Vo veci T‑411/22
Dexia, predtým Dexia Crédit Local, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: H. Gilliams a J.‑M. Gollier, avocats,
žalobkyňa,
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: K.‑P. Wojcik, J. Kerlin a C. De Falco, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.‑G. Kamann, F. Louis a P. Gey, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európsky parlament, v zastúpení: J. Etienne, M. Menegatti a G. Bartram, splnomocnení zástupcovia,
a
Rada Európskej únie, v zastúpení: E. d’Ursel, J. Haunold a A. Westerhof Löfflerová, splnomocnené zástupkyne,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,
tajomník: S. Jund, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 8. februára 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa Dexia, predtým Dexia Crédit Local, navrhuje zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyňa bola francúzskou úverovou inštitúciou.
3 Napadnutým rozhodnutím SRB v súlade s článkom 70 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1), stanovila príspevky ex ante do SRF (ďalej len „príspevky ex ante“) na rok 2022 (ďalej len „príspevkové obdobie 2022“) inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 2 v spojení s článkom 67 ods. 4 tohto nariadenia (ďalej len „inštitúcie“), medzi ktoré patrí žalobkyňa.
4 Platobným výmerom z 25. apríla 2022 uložil Autorité de contrôle prudentiel et de résolution (Úrad pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácii, Francúzsko, ďalej len „ACPR“), ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia č. 806/2014 žalobkyni povinnosť zaplatiť jej príspevok ex ante na príspevkové obdobie 2022 tak, ako ho stanovila SRB.
Napadnuté rozhodnutie
5 Napadnuté rozhodnutie obsahuje hlavnú časť a tri prílohy.
6 V hlavnej časti tohto rozhodnutia je opísaný proces určenia príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2022, ktorý sa vzťahuje na všetky inštitúcie.
7 Na tento účel SRB najprv v oddiele 5 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že na konci úvodného obdobia ôsmich rokov od 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“) mali finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť cieľovú úroveň (ďalej len „konečná cieľová úroveň“) aspoň 1 % sumy krytých vkladov (ďalej len „kryté vklady“) všetkých inštitúcií povolených vo všetkých členských štátoch, zúčastnených na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) (ďalej len „zúčastnené členské štáty“).
8 Ďalej v oddiele 5 napadnutého rozhodnutia SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň uvedenú v článku 4 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do SRF (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1) na príspevkové obdobie 2022 (ďalej len „ročná cieľová úroveň“). V tejto súvislosti SRB uviedla, že zohľadnila skutočnosti stanovené v článku 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/747 zo 17. decembra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 806/2014, pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa týkajú výpočtu príspevkov ex ante, a okolnosti a podmienky, za ktorých môže byť platba mimoriadnych príspevkov ex post čiastočne alebo úplne odložená (Ú. v. EÚ L 113, 2017, s. 2).
9 Okrem toho SRB vysvetlila, že ročnú cieľovú úroveň stanovila na jednu osminu z 1,6 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií v roku 2021, ktorá bola získaná na základe údajov poskytnutých systémami ochrany vkladov v súlade s článkom 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).
10 V oddiele 6 napadnutého rozhodnutia SRB opísala metodiku výpočtu príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2022.
11 V oddiele 6 napadnutého rozhodnutia SRB tiež vysvetlila, že iné inštitúcie než tie, ktoré platia paušálny príspevok vzhľadom na svoje osobitné vlastnosti, sú povinné platiť príspevok ex ante upravený podľa ich rizikového profilu, ktorý stanovila v nasledujúcich hlavných krokoch.
12 V prvej fáze SRB v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia č. 806/2014 vypočítala základný ročný príspevok každej inštitúcie, ktorý je v pomernej výške na základe záväzkov dotknutej inštitúcie okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov (ďalej len „čisté záväzky“), vzhľadom na celkové čisté záväzky všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov. V súlade s článkom 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 SRB odpočítala určité druhy záväzkov od čistých záväzkov inštitúcie, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní tohto príspevku.
13 V druhej fáze výpočtu príspevku ex ante pristúpila SRB k úprave základného ročného príspevku podľa rizikového profilu dotknutej inštitúcie v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. b) nariadenia č. 806/2014.
14 SRB vypočítala príspevok ex ante každej inštitúcie tak, že ročnú cieľovú úroveň rozdelila medzi všetky inštitúcie na základe pomeru založeného na základnom ročnom príspevku upravenom podľa rizikového profilu.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
16 SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– subsidiárne, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, zachoval účinky uvedeného rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
17 Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v rozsahu, v akom je založená na námietke nezákonnosti nariadenia č. 806/2014 vznesenej vo štvrtom a piatom žalobnom dôvode,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
18 Rada Európskej únie navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
19 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, pričom:
– prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 69 ods. 2 a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014,
– druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania delegovaným nariadením 2015/63,
– tretí žalobný dôvod je založený subsidiárne na porušení zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania napadnutým rozhodnutím,
– štvrtý žalobný dôvod je založený na nezákonnosti článkov 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, v rozsahu, v akom článok 114 ZFEÚ údajne nie je vhodným právnym základom týchto ustanovení,
– piaty žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 z dôvodu údajnej fiškálnej povahy príspevkov ex ante, čo spochybňuje článok 114 ZFEÚ ako právny základ týchto ustanovení.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 69 ods. 2 a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014
20 Prvý žalobný dôvod sa v podstate skladá z dvoch výhrad, z ktorých prvá je založená na porušení článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a druhá na porušení článku 70 ods. 2 tohto nariadenia.
21 Najskôr je potrebné preskúmať druhú výhradu.
22 Žalobkyňa v nej tvrdí, že SRB tým, že stanovila ročnú cieľovú úroveň na 14 253 573 821,46 eura, ktorá zodpovedá jednej osmine z 1,6 % krytých vkladov v roku 2021, obišla, a teda porušila článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, ktorý jej ukladá povinnosť vypočítať jednotlivé príspevky ex ante tak, aby príspevky ex ante, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov nepresiahli 12,5 % konečnej cieľovej úrovne (ďalej len „horná hranica 12,5 %“).
23 SRB v prvom rade tvrdí, že pravidlo stanovené v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 týkajúce sa neprekročenia hornej hranice 12,5 % sa počas úvodného obdobia neuplatňuje. Podľa nej pravidlo stanovené v článku 69 ods. 2 tohto nariadenia, podľa ktorého sa príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň, má prednosť pred požiadavkou vyplývajúcou z článku 70 ods. 2 uvedeného nariadenia, pretože prvé pravidlo predstavuje lex specialis ratione temporis vo vzťahu k druhej požiadavke, ktorá je naopak len lex generalis.
24 SRB subsidiárne tvrdí, ako to najmä spresnila na pojednávaní, že pravidlo stanovené v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, týkajúce sa neprekročenia hornej hranice 12,5 %, nie je absolútne. Podľa jej názoru nie je možné uplatniť toto pravidlo súčasne s požiadavkou vyplývajúcou z článku 69 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý ju zaväzuje zabezpečiť, aby SRF na konci úvodného obdobia dosiahol svoju konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje aspoň 1 % krytých vkladov. Táto nemožnosť vyplýva najmä z dynamickej povahy konečnej cieľovej úrovne v tom zmysle, že táto úroveň sa môže počas úvodného obdobia zvýšiť. V prípade zvýšenia krytých vkladov, ktoré by sa prejavilo zvýšením konečnej cieľovej úrovne a podhodnotením výšky tejto cieľovej úrovne zo strany SRB na začiatku úvodného obdobia, by tak doslovné uplatnenie článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 bránilo SRB vykonať akúkoľvek následnú úpravu finančných prostriedkov, ktoré sa majú vyzbierať v SRF, s cieľom napraviť toto podhodnotenie. Pre SRB by však bolo ťažké, ak nie nemožné, presne predvídať, aká bude konečná cieľová úroveň z dôvodu možnosti vzniku rizík počas úvodného obdobia, ktoré by ovplyvnili vývoj výšky krytých vkladov. Vzhľadom na tieto okolnosti a vzhľadom na cieľ všeobecného záujmu sledovaný SRF – a to prispieť k finančnej stabilite Európskej únie – mala SRB uprednostniť cieľ, ktorým je dosiahnutie konečnej cieľovej úrovne na konci úvodného obdobia, takže požiadavka stanovená v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 by sa nemala uplatniť alebo by sa mala vykladať pružne.
25 V tejto súvislosti SRB okrem toho tvrdí, že ak by sa pravidlo týkajúce sa neprekročenia hornej hranice 12,5 %, ktorá je stanovená v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, uplatňovalo počas úvodného obdobia a ak by sa uplatňovalo striktne, bolo by pre ňu nemožné dodržať článok 69 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorý jednak vyžaduje, aby boli príspevky ex ante časovo rozložené čo možno najrovnomernejšie, a jednak aby zohľadňovala fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií. Na vyriešenie napätia medzi oboma dotknutými ustanoveniami treba najmä vykladať hornú hranicu 12,5 % v tom zmysle, že jej cieľom je len nezáväzne vyjadriť požiadavku, podľa ktorej sa musia príspevky ex ante čo možno najrovnomernejšie časovo rozložiť.
26 Parlament a Rada sa domnievajú, že na rozdiel od toho, čo v prvom rade tvrdí SRB, požiadavka vyplývajúca z článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 týkajúca sa neprekročenia hornej hranice 12,5 % sa uplatňuje počas úvodného obdobia. Súhlasia však so subsidiárnym stanoviskom SRB, podľa ktorého táto požiadavka nie je absolútna a musí sa vykladať a uplatňovať pružne s ohľadom na hlavný cieľ, v zmysle ktorého musí SRF na konci úvodného obdobia dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň.
27 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že na konci úvodného obdobia musia finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.
28 Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 27 vyššie, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.
29 Ďalej článok 70 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že „SRB každoročne … vypočíta jednotlivé príspevky s cieľom zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne“. Článok 70 ods. 2 štvrtý pododsek tohto nariadenia dopĺňa, že „[v] každom prípade súhrnná suma jednotlivých príspevkov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov … nepresahuje ročne 12,5 % cieľovej úrovne“.
30 V prvom rade, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť požiadavky hornej hranice 12,5 % stanovenej v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku nariadenia č. 806/2014, treba pripomenúť, že Všeobecný súd už rozhodol, že táto požiadavka sa má uplatňovať počas úvodného obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, body 68, 69 a 100).
31 Vyplýva to predovšetkým z jasného znenia článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, ktorý stanovuje, že „počas úvodného obdobia“ sa príspevky ex ante vypočítajú „v súlade s článkom 70“ tohto nariadenia, pričom takýto odkaz jednoznačne stanovuje, že počas úvodného obdobia sa uplatňujú všetky požiadavky stanovené v tomto poslednom uvedenom ustanovení, vrátane požiadavky stanovenej v jeho odseku 2 prvom a štvrtom pododseku.
32 Ďalej článok 70 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č 806/2014 spresňuje, že SRB musí dodržať požiadavku hornej hranice 12,5 % „každoročne“ bez toho, aby jej časovú pôsobnosť akýmkoľvek spôsobom obmedzila na obdobie nasledujúce po úvodnom období.
33 Rovnako žiadne iné ustanovenie nariadenia č. 806/2014 neuvádza, že požiadavka hornej hranice 12,5 % sa neuplatňuje počas úvodného obdobia alebo že by sa SRB mohla od tejto požiadavky počas tohto obdobia odchýliť.
34 Napokon výklad, podľa ktorého sa uvedená požiadavka uplatňuje počas úvodného obdobia, je potvrdený genézou nariadenia č. 806/2014.
35 Z bodu 4.3.2 dôvodovej správy a článku 65 ods. 1 návrhu Európskej komisie COM(2013) 520 final z 10. júla 2013, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 806/2014, totiž vyplýva, že Komisia vo svojom legislatívnom návrhu navrhla, aby úvodné obdobie na vytvorenie SRF trvalo desať rokov.
36 Ako vyplýva z medziinštitucionálneho dokumentu z 27. marca 2014 (8078/1/14 REV 1), o ktorom sa diskutovalo na pojednávaní, v následných krokoch legislatívneho postupu Rada navrhla, aby príspevky ex ante, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov boli každoročne obmedzené na 10 % konečnej cieľovej úrovne. Keď sa však Parlament a Rada v priebehu legislatívneho postupu dohodli na skrátení úvodného obdobia na osem rokov, zároveň sa rozhodli zvýšiť hornú hranicu stanovenú v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku nariadenia č. 806/2014 na 12,5 %.
37 Z toho vyplýva, ako to navyše potvrdila Rada v tomto konaní, že normotvorca Únie stanovil súvislosť medzi počtom rokov úvodného obdobia a percentuálnym podielom hornej hranice stanovenej v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku nariadenia č. 806/2014.
38 Z vyššie uvedeného vyplýva, že horná hranica 12,5 % stanovená v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku nariadenia č. 806/2014 sa uplatňuje počas úvodného obdobia.
39 To napokon samotná SRB uznala v bode 106 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu, ktorý obsahuje jej posúdenie pripomienok inštitúcií zúčastnených na konzultácii týkajúcej sa príspevkov ex ante do SRF na rok 2022, pričom spresnila, že „pri uplatnení koeficientu na [jednu osminu] z celkovej výšky predmetných vkladov dodržala hornú hranicu 12,5 %“.
40 V druhom rade, pokiaľ ide o obsah požiadavky hornej hranice 12,5 %, treba pripomenúť, že podľa článku 70 ods. 2 prvého a štvrtého pododseku nariadenia č. 806/2014 je SRB povinná zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne, ako stanovené v článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014.
41 V tejto súvislosti treba uviesť, ako to potvrdzujú prípravné práce na nariadení č. 806/2014, že článok 69 ods. 1 tohto nariadenia je založený na dynamickom prístupe ku konečnej cieľovej úrovni v tom zmysle, že táto úroveň musí byť určená s ohľadom na výšku krytých vkladov na konci úvodného obdobia. V bode 4.3.2 dôvodovej správy k jej návrhu COM(2013) 520 final z 10. júla 2013, ktorý viedol k prijatiu uvedeného nariadenia, totiž Komisia vysvetlila, že konečná cieľová úroveň zostane dynamická a v prípade rozvoja bankového sektora sa zvýši.
42 Potreba zohľadniť vývoj výšky krytých vkladov vyplýva aj z účelu výberu príspevkov ex ante, ktorým je najmä zabezpečiť, aby v logike poistenia finančný sektor poskytol SRM dostatočné finančné zdroje na to, aby mohla plniť svoje úlohy, ako to vyplýva z odôvodnenia 41 nariadenia č. 806/2014 (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113). Cieľom SRM je v súlade s odôvodnením 12 tohto nariadenia najmä posilniť stabilitu inštitúcií v zúčastnených členských štátoch a zabrániť šíreniu prípadných kríz do nezúčastnených členských štátov.
43 V tejto súvislosti z bodu 4.3.2 dôvodovej správy k návrhu COM(2013) 520 final vyplýva, že čím viac sa bankový sektor časom zväčšuje, tým viac finančných prostriedkov by malo byť dostupných v SRF. Odhad tejto veľkosti tak umožňuje predpokladať výšku finančných prostriedkov, ktoré by sa mali poskytnúť SRF, aby tento mohol byť využitý v prípade krízy postihujúcej bankový sektor na financovanie nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie ich účinného uplatňovania v súlade s článkom 76 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s odôvodnením 101 rovnakého nariadenia.
44 V rámci článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 sa však normotvorca Únie rozhodol pre prístup, podľa ktorého je cieľom sumy krytých vkladov odhadnúť veľkosť bankového sektora a vypočítať tak finančné zdroje, ktoré musia byť poskytnuté SRF. Z tohto hľadiska prípadné zvýšenie sumy krytých vkladov od začiatku do konca úvodného obdobia odráža zväčšenie bankového sektora, čo znamená zvýšenie finančných prostriedkov požadovaných SRF na konci tohto obdobia.
45 Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška konečnej cieľovej úrovne, vo vzťahu ku ktorej sa uplatňuje horná hranica 12,5 %, sa musí stanoviť s ohľadom na sumu krytých vkladov, ktorá bude existovať na konci úvodného obdobia, pričom táto suma môže byť s istotou známa až na konci tohto obdobia.
46 Vzhľadom na to, že s uplatnením článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 sa výpočet príspevkov ex ante vykonáva každoročne a je založený na definícii konečnej cieľovej úrovne, ktorú treba dosiahnuť na konci úvodného obdobia, a potom ročnej cieľovej úrovne, ktorú treba rozdeliť medzi inštitúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113), prináleží SRB čo najpresnejšie odhadnúť konečnú cieľovú úroveň na každé príspevkové obdobie vzhľadom na údaje dostupné v čase tohto odhadu (ďalej len „predpokladaná konečná cieľová úroveň“).
47 Z toho vyplýva, že na účely uplatnenia hornej hranice 12,5 % je rozhodujúca práve predpokladaná konečná cieľová úroveň.
48 V dôsledku toho, ak SRB vypočítava príspevky ex ante počas daného príspevkového obdobia, musí v súlade s článkom 70 ods. 2 prvým a štvrtým pododsekom nariadenia č. 806/2014 zabezpečiť, aby výška príspevkov ex ante, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % predpokladanej konečnej cieľovej úrovne.
49 Tento záver nie je spochybnený argumentáciou SRB, Parlamentu a Rady, podľa ktorej by sa požiadavka hornej hranice 12,5 % buď nemala uplatniť, alebo by sa mala vykladať „pružne“. V tejto súvislosti SRB v podstate tvrdila, že nemôže dodržať uvedenú hornú hranicu a zároveň požiadavky vyplývajúce z článku 69 ods. 1 a 2 nariadenia č. 806/2014, podľa ktorých po prvé musí zabezpečiť, aby SRF dosiahol na konci úvodného obdobia svoju konečnú cieľovú úroveň vo výške aspoň 1 % krytých vkladov, a po druhé príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií. SRB z toho najmä vyvodila, pričom ju podporili Parlament a Rada, že článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014 treba vykladať s prihliadnutím na článok 69 ods. 2 tohto nariadenia, podľa ktorého sa príspevky ex ante „časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie“, čo podľa nich umožňuje pružný výklad požiadavky hornej hranice 12,5 %.
50 V tejto súvislosti treba konštatovať, že zmysel článku 70 ods. 2 prvého a štvrtého pododseku nariadenia č. 806/2014 jednoznačne vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia.
51 Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že výklad ustanovenia práva Únie s prihliadnutím na jeho kontext a účel nemôže mať za následok odstránenie akéhokoľvek potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia, inak by bol contra legem, a preto nezlučiteľný s požiadavkami zásady právnej istoty. Ak teda význam ustanovenia práva Únie jednoznačne vyplýva zo znenia samotného ustanovenia, súd Únie sa nemôže od tohto výkladu odchýliť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2023, Mensing, C‑180/22, EU:C:2023:565, bod 34 a citovanú judikatúru a zo 16. júna 2021, Lucaccioni/Komisia, T‑316/19, EU:T:2021:367, bod 118 a citovanú judikatúru).
52 Platí to o to viac v prípade článku 70 ods. 2 prvého a štvrtého pododseku nariadenia č. 806/2014, pretože toto ustanovenie je formulované kogentne, ako to preukazuje použitie výrazov „nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne“ (prvý pododsek) a „[v] každom prípade súhrnná suma jednotlivých príspevkov … nepresahuje ročne 12,5 % cieľovej úrovne“ (štvrtý pododsek). Okrem toho uvedené ustanovenie stanovuje hornú hranicu presne na 12,5 %, pričom ju opakuje dvakrát a bez akejkoľvek výnimky, takže ju orgán zodpovedný za výpočet príspevkov ex ante nemôže meniť alebo upravovať.
53 Za týchto podmienok nemožno tvrdiť, že článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014 možno s ohľadom na požiadavku stanovenú v článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že horná hranica 12,5 % nemusela byť uplatnená alebo bola len orientačná, takže sa od nej SRB mohla odchýliť s cieľom dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň.
54 Rovnako článok 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, ktorý najmä stanovuje, že príspevky ex ante sa časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň, neumožňuje vykladať hornú hranicu 12,5 % stanovenú v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku tohto nariadenia v tom zmysle, že by bola nezáväzná alebo len orientačná. Okrem toho, že takýto výklad by bol v rozpore s jasným a presným znením článku 70 ods. 2 prvého a štvrtého pododseku uvedeného nariadenia, treba totiž na jednej strane zdôrazniť, že normotvorca Únie tým, že v článku 69 ods. 2 toho istého nariadenia výslovne stanovil, že príspevky ex ante musia byť „vypočítané v súlade s článkom 70“, sám predpokladal súčasné uplatnenie tak hornej hranice 12,5 %, ako aj požiadavky, aby sa uvedené príspevky ex ante časovo čo možno najrovnomernejšie rozložili. Na druhej strane cieľom článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 je časovo a čo najrovnomernejšie rozložiť finančné zaťaženie inštitúcií, aby sa predišlo jeho výrazným medziročným výkyvom, a zohľadniť tak fázu hospodárskeho cyklu a vplyv, ktorý môžu mať procyklické príspevky na finančnú pozíciu týchto inštitúcií. Naopak, cieľom článku 70 ods. 2 prvého a štvrtého pododseku tohto nariadenia je stanoviť pre každý jednotlivý rok hornú hranicu výšky príspevkov, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov. Z toho vyplýva, že článok 69 ods. 2 a článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014 sledujú odlišné ciele, hoci sa dopĺňajú. Tvrdenie, podľa ktorého článok 69 ods. 2 tohto nariadenia vyžaduje „pružný“ výklad požiadavky týkajúcej sa hornej hranice 12,5 % stanovenej v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku uvedeného nariadenia, treba preto zamietnuť.
55 Tento záver platí o to viac, že na rozdiel od toho, čo tvrdí SRB, zosúladenie požiadaviek pripomenutých v bode 49 vyššie nie je nemožné.
56 Je pravda, že z dôvodu dĺžky úvodného obdobia a rizika vzniku nepredvídateľných udalostí v jeho priebehu je odhad konečnej cieľovej úrovne založený na analýze budúceho vývoja výšky krytých vkladov, ktorá je poznačená neistotou týkajúcou sa tohto posúdenia.
57 Zohľadnenie takejto neistoty je však neoddeliteľnou súčasťou úloh zverených SRB. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že SRB v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie SRM. Na tento účel je úlohou SRB zabezpečiť, aby bola na konci úvodného obdobia dosiahnutá konečná cieľová úroveň pri dodržaní hranice 12,5 %. Výhľadová povaha jej odhadu konečnej cieľovej úrovne znamená, že musí s dostatočnou obozretnosťou odhadnúť vývoj výšky krytých vkladov počas celého úvodného obdobia, aby mala dostatok finančných prostriedkov na zosúladenie dodržania hranice 12,5 % s požiadavkami pripomenutými v bode 49 vyššie.
58 Platí to o to viac, že v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 konečná cieľová úroveň musí dosiahnuť „aspoň“ 1 % krytých vkladov na konci úvodného obdobia. Toto ustanovenie teda neukladá SRB povinnosť zabezpečiť, aby táto cieľová úroveň zodpovedala presne 1 % sumy krytých vkladov, ale umožňuje jej na základe konzervatívnych predpokladov odhadnúť vývoj výšky krytých vkladov tak, aby sa dosiahla uvedená cieľová úroveň pri dodržaní hornej hranice 12,5 %.
59 Navyše treba uviesť, že pri vypracovaní delegovaného nariadenia 2017/747 Komisia tiež zvažovala súčasné uplatnenie hornej hranice 12,5 % a požiadaviek vyplývajúcich z článku 69 ods. 1 a 2 nariadenia č. 806/2014, ktoré boli pripomenuté v bode 49 vyššie. Delegované nariadenie 2017/747, ktorého cieľom je podľa jeho článku 1 bodu 1 najmä spresniť kritériá na časové rozloženie príspevkov ex ante do SRF podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, totiž vo svojom článku 3 ods. 4 stanovuje, že úroveň ročných príspevkov v ktoromkoľvek danom príspevkovom období môže byť nižšia, než je priemer ročných príspevkov „vypočítaný v súlade s článkom 69 ods. 1 a článkom 70 ods. 2 nariadenia … č. 806/2014“, len keď SRB overí, že na základe konzervatívnych predpokladov môže byť na konci úvodného obdobia dosiahnutá cieľová úroveň.
60 V treťom rade treba preto preskúmať, či SRB v napadnutom rozhodnutí dodržala požiadavku hornej hranice 12,5 %, ako ju stanovuje článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014.
61 V tejto súvislosti predovšetkým z odôvodnení 45 a 60 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB odhadla predpokladanú konečnú cieľovú úroveň na sumu 79 987 450 580 eur.
62 Keď SRB vypočítala príspevky ex ante týkajúce sa príspevkového obdobia 2022, bola povinná v súlade s článkom 70 ods. 2 prvým a štvrtým pododsekom nariadenia č. 806/2014 a na základe svojho vlastného odhadu konečnej cieľovej úrovne zabezpečiť, aby výška príspevkov ex ante, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahla sumu 9 998 431 322,50 eura.
63 Ako však vyplýva z odôvodnenia 62 napadnutého rozhodnutia, v spojení s bodom 124 prílohy III k tomuto rozhodnutiu a so stĺpcom „Konečné množstvo oznámené na rok 2022 iii)“ tabuľky uvedenej na prvej strane prílohy II k uvedenému rozhodnutiu, SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2022 na sumu 14 253 573 821,46 eura, pričom táto suma bola znížená na 13 675 366 302,18 eura najmä po odpočítaní vykonanom podľa článku 8 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81.
64 V dôsledku toho treba konštatovať, ako to napokon SRB uznala na pojednávaní, že napadnuté rozhodnutie stanovilo výšku príspevkov ex ante, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov na sumu, ktorá prekračovala hornú hranicu 12,5 % predpokladanej konečnej cieľovej úrovne.
65 Z toho vyplýva, že SRB porušila článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014 a že druhej výhrade prvého žalobného dôvodu tak treba vyhovieť.
66 Toto nesprávne právne posúdenie je môže samo osebe odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.
67 Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvú výhradu uvedenú na podporu prvého žalobného dôvodu alebo ostatné žalobné dôvody.
O časovom obmedzení účinkov rozsudku
68 SRB navrhuje, aby Všeobecný súd v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky tohto rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože takéto zrušenie by malo závažné dôsledky na finančnú stabilitu v bankovej únii.
69 Žalobkyňa tvrdila, že prípadnú úpravu časových účinkov zrušenia ponecháva na úvahu Všeobecného súdu.
70 Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže súd Únie, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky zrušeného aktu sa musia považovať za konečné. Pri výkone právomoci, ktorú mu priznáva tento článok, súd Únie berie do úvahy dodržiavanie zásady právnej istoty a iných verejných alebo súkromných záujmov (pozri rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko, C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 72 a citovanú judikatúru, pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 122).
71 Článok 264 druhý odsek ZFEÚ bol teda predovšetkým vykladaný tak, že z dôvodov právnej istoty, ale aj z dôvodov, ktorých cieľom je zabrániť narušeniu kontinuity alebo regresii vo vykonávaní politík uskutočňovaných alebo podporovaných Úniou, umožňuje zachovať účinky zrušeného aktu na primerané obdobie (pozri rozsudok z 27. januára 2021, Poľsko/Komisia, T‑699/17, EU:T:2021:44, bod 61 a citovanú judikatúru).
72 Hoci v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v rozpore s článkom 70 ods. 2 prvým a štvrtým pododsekom nariadenia č. 806/2014, takže mohol stanoviť príspevok žalobkyne ex ante na príliš vysokú sumu, Všeobecný súd naopak v tomto konaní nezistil žiadne pochybenie, ktoré by malo vplyv na samotnú povinnosť žalobkyne zaplatiť príspevok ex ante na príspevkové obdobie 2022.
73 Za týchto podmienok a podobne ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 177), zrušenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa zachovali jeho účinky, by však mohlo ohroziť vykonanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190), nariadenia č. 806/2014 a delegovaného nariadenia 2015/63, ktoré tvoria podstatnú časť bankovej únie, ktorá prispieva k stabilite eurozóny, ako aj k finančnej stabilite Únie ako celku. Ak by totiž bola SRB povinná s okamžitým účinkom vrátiť výšku príspevku ex ante žalobkyne, ako aj sumy príspevkov ex ante iných inštitúcií, ako sú tie, ktoré podali podobnú žalobu, pričom uviedli rovnaký žalobný dôvod, ako bol žalobný dôvod prijatý v prejednávanej žalobe, hoci tieto inštitúcie v zásade naďalej podliehajú povinnosti platiť príspevky ex ante, takéto vrátenie by mohlo spôsobiť, že SRF by prišiel o finančné prostriedky, ktoré sa môžu ukázať ako nevyhnutné na zabezpečenie stability eurozóny a finančnej stability Únie.
74 V dôsledku toho by zamietnutie návrhu na zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia mohlo ohroziť cieľ finančnej stability a cieľ vytvorenia hospodárskej a menovej únie, ktorej menou je euro, ako je stanovené v článku 3 ods. 4 ZEÚ.
75 Za týchto okolností treba zachovať účinky napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, až kým SRB neprijme potrebné opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách
76 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže SRB nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňou v súlade s jej návrhmi.
77 V súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú Parlament a Rada svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Dexia.
2. Účinky rozhodnutia SRB/ES/2022/18 ostávajú zachované v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Dexia, až kým SRB neprijme potrebné opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
3. SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úverovej inštitúcii Dexia.
4. Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. apríla 2024.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Napadnuté rozhodnutie
Návrhy účastníkov konania
Právny stav
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 69 ods. 2 a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014
O časovom obmedzení účinkov rozsudku
O trovách