UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 20. mája 2009

Vec F‑73/08

Luigi Marcuccio

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Zamietnutie žiadostí o náhradu liečebných nákladov“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä v prvom rade zrušiť rozhodnutia Komisie implicitne zamietajúce jednak jeho žiadosti z 27. a 30. júna 2007 o náhradu rôznych liečebných nákladov v normálnej sadzbe, a jednak jeho žiadosti z 29. júna a 2. júla 2007 o „zvýšenú“ náhradu, teda vo výške 100 % rovnakých liečebných nákladov, v druhom rade zrušiť výslovné rozhodnutie Komisie z 29. apríla 2008 zamietajúce je ho sťažnosti proti uvedeným rozhodnutiam, v treťom rade, zaviazať Komisiu zaplatiť mu na základe náhrady vo výške 100 % týchto nákladov sumu 4 747,29 eura alebo akúkoľvek inú sumu, ktorú Súd pre verejnú službu uzná za správnu a spravodlivú, zvýšenú o úroky vo výške 10 % s ročnou kapitalizáciou od 7. novembra 2007

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako čiastočne bez zjavného právneho základu a čiastočne ako zjavne neprípustná. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Žiadosť o náhradu liečebných nákladov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Potvrdzujúci akt

(Služobný poriadok úradníkov, článok 72 ods. 1, články 90 a 91)

1.      Rozhodnutie zamietajúce žiadosť o náhradu liečebných nákladov je dostatočne odôvodnené, pokiaľ informuje úradníka o spôsobe, akým bola jeho žiadosť prejednaná a o skutkových a právnych dôvodoch, ktoré odôvodňujú náhradu systémom zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, aj keď tento úradník nebol adresátom všetkých vyúčtovaní vydaných Úradom pre plnenie nárokov. Okolnosť, že úradník nevedel o existencii takých vyúčtovaní predtým, ako dostal oznámenie o zamietavom rozhodnutí, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Okrem toho a v každom prípade, aj keby zamietavé rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, malo by sa posudzovať ako rozhodnutie obsahujúce prinajmenšom východisko odôvodnenia umožňujúce inštitúcii poskytnúť doplňujúce informácie v priebehu konania a splniť si svoju povinnosť odôvodnenia.

(pozri body 51, 52 a 54)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, T‑37/89, Zb. s. II‑463, body 41 a 44

2.      Keďže rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o náhradu liečebných nákladov vo výške 100 % neobsahuje nijakú novú skutočnosť v porovnaní s rovnakou žiadosťou, ktorá už bola predtým zamietnutá a toto rozhodnutia bolo predmetom žaloby na súde Spoločenstva, nemení právne postavenie žalobcu a teda nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku.

Aj za predpokladu, že by sa také rozhodnutie mohlo posudzovať ako akt potvrdzujúci prvé rozhodnutie, ktoré by sa s ním mohlo zamieňať, a mohlo by tak spôsobiť ujmu, súd Spoločenstva, ktorému bolo predložená žaloba proti tomuto rozhodnutiu by mal ex offo konštatovať skutočnosť, že žaloba sa týka rovnakých účastníkov konania, ma rovnaký predmet a je založená na rovnakých žalobných dôvodoch. Za takých okolností by bola daná prekážka začatého konania a žaloba by bola teda zjavne neprípustná.

(pozri body 60 a 61)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. mája 1973, Perinciolo/Rada, 58/72 a 75/72, Zb. s. 511, body 3 až 5; 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 9

Súd prvého stupňa: 14. júna 2007, Landtag Schleswig‑Holstein/Komisia, T‑68/07, neuverejnený v Zbierke, bod 16; 9. júla 2008, Marcuccio/Komisia, T‑296/05 a T‑408/05, neuverejnený v Zbierke, body 47 až 49; 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑143/08, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, body 39 až 41; 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑144/08, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, body 32 až 34

Súd pre verejnú službu: 25. januára 2008, Duyster/Komisia, F‑80/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑7, II‑A‑1‑15, bod 52