ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)

zo 17. decembra 2003 (*)

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Právomoc Komisie – Diskriminácia medzi leteckými spoločnosťami – Relevantný sektorový a geografický trh – Súvislosť medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi – Spochybnený právny základ rozhodnutia – Existencia dominantného postavenia – Zneužitie dominantného postavenia – Primeranosť výšky pokuty“

Vo veci T‑219/99,

British Airways plc, so sídlom vo Waterside (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: W. Allan a O. Black, solicitors, W. Wood a H. Davies, barristers, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Erhart, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Barav, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Virgin Atlantic Airways Ltd, so sídlom v Crawley (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: P. Binetter, solicitor, N. Green a C. West, barristers,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2000/74/ES zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podľa článku 82 Zmluvy ES (IV/D‑2/34.780 Virgin/British Airways) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1) na základe článku 230 ES,

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),

v zložení: predseda komory B. Vesterdorf, sudcovia, M. Jaeger a H. Legal,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. februára 2003,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Podľa odôvodnenia č. 2 rozhodnutia 2000/74/ES Komisie zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podľa článku 82 Zmluvy ES (IV/D-2/34.780 Virgin/British Airways) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) sú British Airways plc (ďalej len „BA“) najväčšou britskou leteckou spoločnosťou. Spoločnosť BA prevádzkuje hviezdicovú sieť s centrom na letiskách v londýnskom regióne. Počas relevantného obdobia obsluhovala sieť pravidelných liniek do 15 destinácií v Spojenom kráľovstve a 155 medzinárodných destilácií v 72 štátoch. V roku 1997 zastávala BA prvé miesto v svetovom rebríčku v počte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi na kilometre a deviate miesto v počte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi a vnútroštátnymi letmi na kilometre.

2        Počas obchodného roka uzatvoreného 31. marca 1998 dosiahla BA konsolidovaný obrat vo výške 8,642 miliardy libier šterlingov (GBP), z ktorých odviedla čistý zisk vo výške 460 miliónov GBP. Počas toho istého obchodného roka zamestnávala BA v priemere 60 675 osôb.

3        Virgin Atlantic Airways Ltd (ďalej len „Virgin“) je súkromný podnik, spoločnosť založená podľa anglického práva, ktorá prevádzkuje pravidelné služby prepravy osôb na určitom počte medzinárodných liniek. V roku 1997 zastávala dvadsiate prvé miesto v svetovom rebríčku v počte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi a vnútroštátnymi letmi na kilometre. Počas obchodného roka uzatvoreného 30. apríla 1998 dosiahla Virgin obrat približne 942 miliónov GBP. Ku koncu roka 1997 zamestnávala okolo 4 522 osôb.

4        Spoločnosť BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve uznanými International Air Transport Association (IATA) zmluvy, ktorými sa zakladá nárok na základnú štandardnú províziu za predaj leteniek spoločnosti BA vykonávaný týmito cestovnými kanceláriami. Táto provízia predstavovala v období od roku 1976 do roku 1997 9 % z predaja medzinárodných leteniek a 7,5 % z predaja leteniek na vnútroštátne lety.

5        Okrem tohto systému základných provízií uzatvorila spoločnosť BA s cestovnými kanceláriami uznanými IATA zmluvy, ktoré zahŕňali tri rozličné systémy finančných stimulov: „marketingové zmluvy“, „globálne zmluvy“ a nakoniec „systém prémií za výsledok“.

 Marketingové zmluvy a globálne zmluvy

6        Prvý systém stimulov zavedený spoločnosťou BA pozostával z „marketingových zmlúv“, ktoré dali určitým cestovným kanceláriám uznaným IATA so sídlom v Spojenom kráľovstve možnosť k základnej provízii získať dodatočne platby, a to:

–        prémiu za výsledok, ku ktorej boli poskytnuté aj určité osobitné prémie v súvislosti s rozsahom leteckých segmentov spoločnosti BA,

–        peňažné sumy z fondu, ktoré museli cestovné kancelárie použiť na školenie svojho personálu,

–        peňažné sumy z fondu na podporu podnikov, ktorý zriadila spoločnosť BA, aby zvýšila svoje príjmy, a z ktorého prostriedky museli cestovné kancelárie použiť na financovanie reklamných akcií pre spoločnosť BA.

7        Marketingové zmluvy zaväzovali cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve aj k tomu, aby v prípade oznamovania letových časov a cien letov, ako aj produktov a brožúr nezaobchádzali so spoločnosťou BA menej výhodne než s akoukoľvek inou leteckou spoločnosťou.

8        Tieto marketingové zmluvy uzatvorené na dobu jedného roka boli v zásade vyhradené pre cestovné kancelárie uznané IATA so sídlom v Spojenom kráľovstve s ročným obratom z predaja leteniek spoločnosti BA (ďalej len „tržba za letenky“) vyším než 500 000 GPB. Cestovné kancelárie s tržbou za letenky nad 500 000 GBP, ale pod 10 miliónov GBP ročne, mohli uzatvoriť štandardnú marketingovú zmluvu. Cestovné kancelárie, ktorých ročná tržba za letenky presahovala 10 miliónov GBP, uzatvárali individuálne dojednané marketingové zmluvy s BA.

9        Prémia za výsledok bola vypočítaná pohyblivo podľa objemu, o aký cestovná kancelária zvýšila tržby za letenky BA. Dodatočne k všeobecnej prémii za výsledok vznikol v súvislosti s určitými leteckými trasami nárok na osobitnú prémiu za výsledok.

10      Vyplácanie prémie za výsledok alebo osobitnej prémie bolo podmienené každoročným zvyšovaním predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami. Vo všeobecnosti síce nebola uskutočnená žiadna z týchto dvoch dodatočných platieb za segmenty, ktoré boli nalietané na vnútroštátnych leteckých trasách v Spojenom kráľovstve, tieto segmenty však boli započítané na účely dosiahnutia cieľových prahových hodnôt, keďže tie sa počítali ako globálne tržby za letenky, ktoré zahrnujú diaľkové, krátke a vnútroštátne lety.

11      Okrem marketingových zmlúv uzatvorila spoločnosť BA s troma cestovnými kanceláriami uznanými IATA druhý typ stimulačných zmlúv (ďalej len „globálne zmluvy“). Na zimnú sezónu 1992/1993 dohodla spoločnosť BA s troma cestovnými kanceláriami globálne podporné programy, na základe ktorých týmto kanceláriám vznikol nárok na získanie dodatočných provízií, ktorých výška bola vypočítaná podľa nárastu podielu spoločnosti BA na ich celosvetových predajoch.

12      Dňa 9. júla 1993 podala Virgin na Komisiu Európskych spoločenstiev sťažnosť týkajúcu sa najmä týchto marketingových zmlúv.

13      Komisia rozhodla o začatí konania týkajúceho sa marketingových zmlúv uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami a 20. decembra 1996 prijala proti BA oznámenie o výhradách. Ústne pripomienky BA boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. novembra 1997.

 Nový systém prémií za výsledok

14      Dňa 17. novembra 1997 zaslala spoločnosť BA všetkým cestovným kanceláriám v Spojenom kráľovstve list, v ktorom ich informovala o podrobnostiach súvisiacich s tretím typom stimulačných zmlúv, ktorý pozostával z nového systému prémií za výsledok platného od 1. januára 1998 (ďalej len „nový systém prémií za výsledok“).

15      Okrem novej jednotnej provízie vo výške 7 % za všetky predané letenky v Spojenom kráľovstve mohla každá cestovná kancelária získať dodatočnú províziu až do výšky 3 % za medzinárodné letenky a až do výšky 1 % za vnútroštátne letenky. Výška variabilného dodatočného prvku za vnútroštátne a zahraničné letenky závisela od výsledkov, ktoré cestovná kancelária dosiahla v predaji leteniek spoločnosti BA. Výsledky cestovných kancelárií sa hodnotili porovnaním celkovej tržby za letenky spoločnosti BA, ktoré vystavila cestovná kancelária v jednom kalendárnom mesiaci, s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka.

16      Na základe nového systému prémií za výsledok sa za každý percentuálny bod prekračujúci referenčnú sadzbu vo výške 95 % udeľoval cestovnej kancelárii dodatočný variabilný prvok vo výške 0,1 %, ktorý sa skladal z dodatočnej provízie z predaja medzinárodných leteniek a pridával sa k základnej provízii vo výške 7 %. Pri predajoch vnútroštátnych leteniek predstavoval variabilný prvok 0,1 % za zvýšenie predaja o 3 % nad referenčnú sadzbu vo výške 95 %. Najvyšší variabilný prvok, aký mohla cestovná kancelária v rámci nového systému prémií za výsledok získať, predstavoval 3 % za medzinárodné letenky a 1 % za vnútroštátne letenky, pokiaľ bol výsledok tržby v obidvoch prípadoch najmenej vo výške 125 %.

17      Pokiaľ napríklad cestovná kancelária dosiahla v určitom mesiaci výsledok vo výške 112 %, predstavoval variabilný prvok za medzinárodné letenky 1,7 % [(112 – 95) x 0,1 %] z medzinárodnej tržby zohľadenej na výpočet prémie za tento mesiac. Naopak variabilný prvok za vnútroštátne letenky bol pri tomto výsledku 0,5 % [(112 – 95) ÷ 3 x 0,1 %] z vnútroštátnej tržby zohľadnenej na výpočet prémie za tento kalendárny mesiac. Variabilné prvky nového systému prémií za výsledok sa vyplácali v mesačných intervaloch.

18       Nový systém prémií za výsledok mal pôvodne platiť až do 31. marca 1999. Na december 1997 plánovala spoločnosť BA prechodné obdobie, v ktorom mal platiť nový systém prémií za výsledok popri už existujúcich štandardných províziách vo výške 9 % a 7,5 % za medzinárodné a vnútroštátne letenky. Dňa 8. februára 1999 zverejnila spoločnosť BA informáciu, že túto úpravu na obdobie rokov 1999 – 2000 neobnoví.

19      Dňa 9. januára 1998 podala Virgin doplňujúcu sťažnosť týkajúcu sa tohto nového systému prémií za výsledok dosiahnutý BA. Dňa 12. marca 1998 prijala Komisia dodatočné oznámenie o výhradách týkajúce sa tohto nového systému.

 Rozhodnutie Komisie

20      Dňa 14. júla 1999 Komisia na základe nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204), prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré stanovuje, že každá z leteckých liniek obsluhovaných spoločnosťou BA s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom kráľovstve potenciálne predstavuje samostatný trh služieb leteckej dopravy (odôvodnenie č. 80) a že relevantný geografický trh pre leteckú dopravu je britský trh (odôvodnenie č. 83).

21      Podľa odôvodnenia č. 31 napadnutého rozhodnutia poskytujú cestovné kancelárie leteckým spoločnostiam služby spočívajúce v propagovaní služieb leteckej dopravy poskytovaných leteckými spoločnosťami, v pomoci cestujúcim pri výbere vhodných dopravných služieb a v plnení administratívnych úloh, akými sú vystavovanie leteniek, prijatie platby od cestujúceho a jej prevod na leteckú spoločnosť. Za tieto služby platia letecké spoločnosti cestovným kanceláriám provízie, ktoré závisia od predaja leteniek vykonávaného prostredníctvom týchto cestovných kancelárií.

22      Komisia sa ďalej domnieva, že BA je nákupca v dominantnom postavení na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predovšetkým v dôsledku percentuálneho podielu, ktorý predstave predaj leteniek BA na celkovom predaji leteniek uskutočnenom na území Spojeného kráľovstva v rámci systému úpravy IATA pre cestovné kancelárie (odôvodnenia č. 90 a 91).

23      V odôvodneniach č. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia Komisia spresňuje podmienky marketingových zmlúv a nového systému prémií za výsledok takto:

„29.       Systémy provízií pre cestovné kancelárie opísané vyššie majú jednu spoločnú charakteristickú črtu. V každom prípade vedie dosiahnutie požiadaviek na zvýšenie predaja k nárastu vyplatenej provízie za všetky letenky predané cestovnou kanceláriou a nie len za tie, ktoré predala po dosiahnutí týchto požiadaviek. V rámci marketingových zmlúv tak dochádza k zvýšeniu peňažnej prémie, ktorá sa vypláca cestovnej kancelárii za každú predanú letenku. Pri systéme prémií za výsledok rastie vyplácaná podielová provízia za všetky letenky predané cestovnou kanceláriou. Pokiaľ sa teda cestovná kancelária nachádza tesne pred dosiahnutím prahovej hodnoty na zvýšenie sadzby provízie, môže mať predaj niekoľkých leteniek spoločnosti BA rozhodujúci vplyv na jej príjem z provízií. Naopak konkurent spoločnosti BA, ktorý chce cestovnú kanceláriu motivovať k tomu, aby niektoré rezervácie previedla zo spoločnosti BA na konkurenčnú leteckú spoločnosť, musí zaplatiť za všetky predané letenky podstatne vyšší percentuálny podiel provízie než spoločnosť BA, aby sa tento účinok zrušil.

30.      Tento účinok systémov provízií spoločnosti BA treba znázorniť na príklade. Vychádzajme z predpokladu, že cestovná kancelária predala počas jedného mesiaca referenčného roka medzinárodné letenky za celkovo 100 000 GBP mesačne. Ak predá cestovná kancelária mesačne medzinárodné letenky spoločnosti BA v hodnote 100 000 GBP, získa základnú províziu vo výške 7 % a ‚prémiu za výsledok‘ vo výške 0,5 % [(100 – 95) x 0,1 %], čo znamená celkové príjmy z provízií za predané medzinárodné letenky vo výške 7 500 GBP [100 000 x (7 % + 0,5 %)]. Ak by tá istá cestovná kancelária vynaložila 1 % zo svojho predaja medzinárodných leteniek v prospech konkurenta spoločnosti BA, klesla by jej ‚prémia za výsledok‘ na 0,4 % [(99 – 95) x 0,1 %] a táto znížená sadzba by sa použila na všetky predaje leteniek spoločnosti BA. Jej príjmy získané vo forme provízií z predaja medzinárodných leteniek spoločnosti BA by tak klesli na 7 326 GBP [99 000 x (7 % + 0,4 %)]. Zníženie o 1 000 GBP pri predajoch medzinárodných leteniek spoločnosti BA znamená pokles príjmov získaných vo forme provízií o 174 GBP. ‚Hraničnú‘ sadzbu provízie predstavuje výška 17,4 %. V praxi to znamená, že konkurent spoločnosti BA schopný ponúknuť lety, ktoré by cestovnej kancelárii nahradili 1 000 GBP z predajov leteniek spoločnosti BA, by musel ponúknuť províziu 17,4 % za tieto letenky, aby odškodnil cestovnú kanceláriu za stratu príjmu spočívajúcu v neuhradených províziách spoločnosti BA. Aj spoločnosť BA síce musí ponúknuť túto vysokú hraničnú prémiovú sadzbu na to, aby zvýšila predaj svojich leteniek, ale konkurent je na rozdiel od tejto spoločnosti znevýhodnený tým, že túto vysokú prémiovú sadzbu musí platiť za všetky svoje predaje...

Tento účinok sa ešte zosilňuje, pokiaľ počet dotknutých leteniek predstavuje menší podiel na smerodajných hodnotách predajov leteniek spoločnosti BA cestovnou kanceláriou. Tento účinok sa zosilní, aj keď dotknutá cestovná kancelária okrem dodatočných provízií udelených v rámci systému prémií za výsledok dostane aj prémie z marketingovej zmluvy.“ [neoficiálny preklad]

24      V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatuje, že spoločnosť BA zneužila svoje dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu tým, že uplatnila marketingové zmluvy a nový systém prémií za výsledok na cestovné kancelárie sprostredkujúce leteckú dopravu so sídlom v Spojenom kráľovstve (odôvodnenie č. 96).

25      Uplatnenie systémov prémií za výsledok spoločnosťou BA na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve predstavuje zneužitie dominantného postavenia v tom, že uplatnenie týchto systémov na jednej strane cestovné kancelárie motivuje skôr k zachovaniu alebo zvýšeniu predaja leteniek BA ako k predaju svojich služieb konkurentom spoločnosti BA, pričom tieto finančné stimuly nie sú závislé od objemu predajov leteniek BA, ktoré tieto cestovné kancelárie uskutočnili, v absolútnych číslach (odôvodnenie č. 102) a na druhej strane dotknutým cestovným kanceláriám stanovuje rozdielne podmienky za rovnocenné služby (odôvodnenie č. 109).

26      Komisia sa napokon domnieva, že zneužívajúce správanie spoločnosti BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu spôsobuje skreslenie hospodárskej súťaže medzi BA a inými leteckými spoločnosťami na britskom trhu služieb leteckej dopravy (odôvodnenia č. 103 a 111).

27      V dôsledku toho výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

[BA] porušila článok 82 [ES] tým, že na cestovné kancelárie, od ktorých nakupuje v Spojenom kráľovstve služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, uplatnila systémy provízií a iné stimuly, pričom cieľom a účinkom týchto systémov a týchto stimulov je prostredníctvom odmeňovania vernosti cestovných kancelárií a uplatňovania diskriminácie medzi nimi vytláčanie konkurentov spoločnosti BA z britského trhu leteckej dopravy.

Článok 2

Za porušenia uvedené v článku 1 sa spoločnosti [BA] ukladá peňažná pokuta vo výške 6,8 milióna eur.

...“ [neoficiálny preklad]

 Konanie

28      Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. októbra 1999 podala BA žalobu smerujúcu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené 27. júla 1999.

29      Podaním doručeným 10. apríla 2000 požiadala Virgin o povolenie vstúpiť do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

30      Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. apríla 2000 spoločnosť Air France takisto požiadala o povolenie vstúpiť do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov BA na zrušenie napadnutého rozhodnutia, tvrdiac, že riešenie tohto sporu bude mať vplyv na stanovisko, ktoré bude Komisia musieť prijať v rámci konania vedeného proti systémom obchodných stimulov uplatňovaných spoločnosťou Air France na cestovné kancelárie.

31      Uznesením z 9. februára 2001 sa vyhovelo návrhu spoločnosti Virgin na vstup vedľajšieho účastníka do konania a žiadosti BA o dôverné zaobchádzanie s určitými dokumentmi voči spoločnosti Virgin.

32      Naproti tomu návrh spoločnosti Air France na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol zamietnutý z dôvodu nedostatku záujmu na výsledku tohto sporu, pretože predmet tohto konania nezahŕňa prípadný dosah rozsudku, ktorý má byť vydaný v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, na stanovisko, ktoré môže Komisia prijať proti Air France.

33      Rozhodnutím Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

34      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval BA a Komisiu, aby odpovedali na určité otázky. BA a Komisia týmto požiadavkám vyhoveli v stanovených lehotách.

35      Ústne prednesy a odpovede účastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 26. februára 2003.

 Návrhy účastníkov konania

36      Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

37      Komisia, podporovaná Virgin, navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

38      Na podporu svojej žaloby uviedla BA osem žalobných dôvodov založených na nedostatku právomoci Komisie, na porušení zásady zákazu diskriminácie, na nesprávnom definovaní relevantného sektorového a geografického trhu, na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi, na prijatí napadnutého rozhodnutia na nesprávnom právnom základe, na neexistencii dominantného postavenia, na neexistencii zneužitia dominantného postavenia a nakoniec na neprimeranosti výšky pokuty.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Komisie

 Tvrdenia účastníkov konania

39      Spoločnosť BA tvrdí, že Komisia prekročila svoju právomoc tým, že 14. júla 1999 prijala napadnuté rozhodnutie, hoci všetci jej členovia, ktorí k 16. marcu 1999 podali demisiu s cieľom predísť vysloveniu nedôvery zo strany Parlamentu, boli oprávnení spravovať iba bežné záležitosti v zmysle článku 201 ES, ktorý je uplatniteľný analogicky až do vymenovania členov novej Komisie 15. septembra 1999.

40      Dôvody odôvodňujúce obmedzenie činností Komisie stanovené v článku 201 ES, ktorého podstata spočíva v udelení ústavnej právomoci Parlamentu odňať Komisii jej politický mandát, sú prinajmenšom rovnako platné v prípade, keď je odstúpenie Komisie ako orgánu dobrovoľné, ako v prejednávanej veci, ako keď odstúpenie nasleduje po vyslovení nedôvery zo strany Parlamentu.

41      Na rozdiel od zotrvania členov Komisie vo funkcii až do ich nahradenia stanoveného v článku 215 štvrtom odseku ES, ktorý pri uvoľnení miest v rámci Komisie predpokladá, že bude pokračovať vo výkone mandátu, ktorým bola poverená, pojem „bežné záležitosti“, ktoré členovia Komisie naďalej spravujú na základe článku 201 druhého odseku ES, zahŕňa iba každodenné činnosti Komisie. Sú z nich vylúčené nové politické iniciatívy, akou je napadnuté rozhodnutie, ktorému Komisia jasne zamýšľala priznať význam precedensu uplatniteľného na letecké spoločnosti zastávajúce na trhu rovnaké postavenie ako BA.

42      Aj za predpokladu, že by sa článok 215 ES mohol uplatniť, neoprávňoval by Komisiu prijať napadnuté rozhodnutie. Vo svojom prvom odseku toto ustanovenie stanovuje, že funkcia člena Komisie sa končí jeho odstúpením. Pojem „funkcia“ zahŕňa rozhodnutie týkajúce sa, ako je to v prejednávanej veci, uplatnenia článku 82 ES, ako zdôrazňuje znenie článku 213 ods. 2 ES, podľa ktorého členovia Komisie vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle.

43      Komisia tvrdí, že v prípade absencie vyslovenia nedôvery zo strany Parlamentu sa článok 201 ES neuplatňuje ani analogicky na dobrovoľné odstúpenie, hoci by bolo simultánne, všetkých členov Komisie; takáto možnosť vyplýva z článku 215 ES.

44      Keďže toto druhé ustanovenie neukladá žiadne obmedzenie právomocí členov Komisie, sú z právneho hľadiska oprávnení a povinní vykonávať právomoci, ktoré im zveruje Zmluva, až do vymenovania ich nástupcov.

45      Napadnuté rozhodnutie v každom prípade nepredstavuje novú politickú iniciatívu a patrí medzi bežné záležitosti spravované Komisiou.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

46      Článok 201 ES znie:

„Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Európsky parlament hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.

Ak sa návrh na vyslovenie nedôvery prijme dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu členov Európskeho parlamentu, členovia Komisie odstúpia kolektívne [sú povinní kolektívne odstúpiť – neoficiálny preklad]. V správe bežných záležitostí pokračujú dovtedy, kým ich [ne]nahradia noví členovia podľa článku 214.

V takom prípade sa funkčné obdobie novovymenovaných členov, ktorí majú nahradiť pôvodných členov Komisie, skončí dňom, ktorým by sa skončilo funkčné obdobie odstupujúcich členov Komisie.“

47      Navyše článok 215 ES stanovuje:

„Funkcia člena Komisie končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj odstúpením alebo odvolaním.

Miesto uvoľnené odstúpením, odvolaním alebo smrťou obsadí na zvyšný čas funkčného obdobia člen, ktorého Rada vymenuje kvalifikovanou väčšinou. Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnené miesto sa neobsadí.

V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti predsedu sa na zvyšný čas do konca funkčného obdobia vymenuje náhradník. Pri nahrádzaní predsedu sa uplatňuje postup ustanovený v článku 214 ods. 2.

S výnimkou odvolania podľa článku 216 zostávajú členovia Komisie vo funkcii, až kým nie sú nahradení, alebo kým Rada nerozhodne, že uvoľnené miesto sa neobsadí, ako je uvedené v druhom odseku tohto článku.“

48      Listom zo 16. marca 1999 informoval predseda Komisie Jacques Santer predsedu konferencie zástupcov vlád členských štátov o rozhodnutí členov Komisie kolektívne odstúpiť a odovzdať svoj mandát do rúk vlád členských štátov. V tomto liste predseda Komisie a jej členovia vyhlásili, že najmä na základe článku 215 štvrtého odseku ES zaistia výkon svojich funkcií, až kým nebudú nahradení na základe postupov stanovených v Zmluve.

49      Vyhlásením z 22. marca 1999 Rada, ktorá považovala za nevyhnutné vymenovať novú Komisiu v čo najkratšom čase, vyjadrila želanie, aby členovia Komisie pokračovali v zabezpečovaní výkonu svojich funkcií v súlade so Zmluvami.

50      Z článku 201 ES vyplýva, že členov Komisie možno považovať za „povinných kolektívne odstúpiť“ v zmysle druhého odseku poslednej vety tohto článku iba vtedy, ak Parlament predtým schválil návrh na vyslovenie nedôvery za podmienok definovaných tým istým článkom.

51      V prípade absencie vyslovenia nedôvery, ako je to v prejednávanom prípade, predstavujú individuálne odstúpenia všetkých členov Komisie, hoci sú simultánne, situáciu, na ktorú sa nevzťahujú podmienky článku 201 ES.

52      Okolnosť, že členovia Komisie mohli kolektívnym odstúpením uznať svoju politickú zodpovednosť, nemá z právneho hľadiska v tejto súvislosti nijaký význam. V rámci systému právomocí Komisie nemôže voľba právneho základu aktu závisieť iba od presvedčenia inštitúcie, ale musí byť založená na objektívnych skutočnostiach, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, bod 11).

53      Treba preto zastávať názor, že funkcie dotknutých členov Komisie sa skončili ich dobrovoľným individuálnym odstúpením v zmysle článku 215 prvého odseku ES, pričom simultánnosť týchto individuálnych odstúpení nemôže spochybniť dobrovoľnú povahu každého takého odstúpenia.

54      Okrem toho, ako vyplýva z právnych východísk rozhodnutia zástupcov vlád členských štátov európskych spoločenstiev 1999/627/ES, ESUO, Euratom z 15. septembra 1999 o vymenovaní predsedov a členov Komisie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 30), toto rozhodnutie je založené predovšetkým na článku 215 ES.

55      Autori Zmluvy tým, že v článku 215 prvom odseku ES spresnili, že funkcia člena Komisie sa končí jeho odstúpením, prejavili iba úmysel definovať právne dôvody skončenia funkcií členov Komisie v priebehu ich funkčného obdobia bez toho, aby chceli zakázať výkon obvyklých právomocí odstupujúcich členov do nadobudnutia účinnosti ich dobrovoľného odstúpenia k dátumu ich skutočného nahradenia.

56      Z toho vyplýva, že dotknuté osoby zostali „vo funkcii, až kým [neboli] nahradení“ 15. septembra 1999, ako stanovuje článok 215 štvrtý odsek ES. Až do tohto dátumu si teda zachovali svoje právomoci v celom rozsahu.

57      Komisia teda prijala napadnuté rozhodnutie 14. júla 1999 bez toho, aby prekročila svoju právomoc.

58      Preto je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie

 Tvrdenia účastníkov konania

59      Spoločnosť BA vytýka Komisii, že porušila zásadu zákazu diskriminácie a uviedla ju do veľmi nevýhodnej súťažnej pozície tým, že jej v napadnutom rozhodnutí zakázala uplatňovať systém prémií za výsledok na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve bez toho, aby rovnaké rozhodnutie prijala voči iným leteckým spoločnostiam, ktoré zastávajú prinajmenšom rovnako silnú pozíciu, ako je pozícia, ktorú spoločnosti BA priznala Komisia, a uplatňujú rovnaké systémy finančných stimulov.

60      Priorita sťažnosti Virgin neodôvodňuje prijatie rozhodnutia začať konanie o porušení iba proti BA. Voľná úvaha Komisie spočívajúca v prideľovaní svojich zdrojov veciam v konaní nemôže umožňovať diskrimináciu, najmä ak má sama osebe protisúťažné účinky na úkor podniku, proti ktorému sa konanie vedie.

61      Komisia nepovažuje prijatie napadnutého rozhodnutia šesť rokov po predložení sťažnosti Virgin za diskriminačné. Domnieva sa, že disponuje voľnou úvahou na priradenie rôznych stupňov prednosti veciam, ktoré sú jej predložené, v závislosti od záujmu Spoločenstva (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T‑24/90, Zb. s. II‑2223, bod 77).

62      Podľa tlačového vyhlásenia týkajúceho sa „zásad upravujúcich provízie cestovných kancelárií“ zverejneného v deň prijatia napadnutého rozhodnutia predstavuje toto napadnuté rozhodnutie prvú etapu riešenia provízií, ktoré letecké spoločnosti vyplácajú cestovným kanceláriám. Zásady stanovené v tomto vyhlásení dávajú takisto jasné indikácie pre akúkoľvek inú leteckú spoločnosť nachádzajúcu sa v rovnakej situácii ako BA a Komisia prijme všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania týchto zásad leteckými spoločnosťami nachádzajúcimi sa v rovnocenných situáciách.

63      Napadnuté rozhodnutie nevyvoláva nepriaznivé účinky voči spoločnosti BA na iných geografických trhoch, než je britský trh. Keďže na týchto iných trhoch nemá BA dominantné postavenie, môže používať režimy finančných stimulov, aby tak kontrovala režimom používaným konkurenčným podnikom.

64      Navyše ponuka pochádzajúca od iných leteckých spoločností, ktoré na území Spojeného kráľovstva uplatňujú na cestovné kancelárie rôzne systémy prémií, nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie sa týka spoločnosti BA ako podniku nachádzajúceho sa v dominantnom postavení na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu v dôsledku osobitnej zodpovednosti, ktorá jej na základe tohto postavenia prináleží.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

65      Aby sa mohla Komisii vytýkať diskriminácia, musela by posúdiť rovnaké skutkové okolnosti rozdielne, čím by niektoré hospodárske subjekty boli voči iným znevýhodnené, bez toho, aby bolo takéto nerovné zaobchádzanie odôvodnené existenciou závažných objektívnych rozdielov (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júla 1999, Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T‑106/96, Zb. s. II‑2155, bod 103).

66      Okolnosť, že voči hospodárskemu subjektu, ktorý sa nachádzal v podobnom postavení ako žalobca, Komisia nekonštatovala nijaké porušenie, v žiadnom prípade neumožňuje vylúčiť porušenie zistené voči tomuto žalobcovi, ak bolo správne preukázané (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström a i./Komisia, C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, Zb. s. I‑1307, bod 146).

67      Okrem toho je žalobný dôvod založený na jednoduchom tvrdení o nezákonnosti systémov finančných stimulov uplatňovaných leteckými spoločnosti konkurujúcimi BA na cestovné kancelárie z hľadiska článkov 81 ES a 82 ES, ktoré nebolo vôbec preukázané.

68      Navyše, bez ohľadu na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na sťažnosť podanú spoločnosťou Virgin proti BA v roku 1993, Komisia má na účely účinného dohľadu nad uplatňovaním pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže právo priradiť, ako v prejednávanej veci, rôzne stupne prednosti sťažnostiam, ktoré jej boli predložené (rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C‑119/97 P, Zb. s. I‑1341, bod 88), v závislosti od záujmu Spoločenstva posudzovaného z hľadiska okolností každého prípadu, a najmä skutkových a právnych okolností, ktoré sú jej predložené (rozsudok Automec/Komisia, už citovaný v bode 61 vyššie, bod 86).

69      V tejto súvislosti je Komisia povinná v každom prípade posúdiť závažnosť namietaných obmedzení hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1999, SGA/Komisia, T‑189/95, T‑39/96 a T‑123/96, Zb. s. II‑3587, bod 53), ako aj prednosť sťažnosti, ako v prejednávanom prípade, ktorá jej bola predložená. Komisii teda prináleží viesť svoje vyšetrovania v primeranej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T‑213/95 a T‑18/96, Zb. s. II‑1739, body 55 a 56).

70      Ak je Komisia konfrontovaná s množstvom okolností, ktoré umožňujú, ako je to v prejednávanej veci, podozrenie z konania viacerých veľkých podnikov patriacich do toho istého hospodárskeho odvetvia v rozpore s právom hospodárskej súťaže, je oprávnená sústrediť svoje úsilie na jeden z dotknutých podnikov a vyzvať hospodárske subjekty údajne poškodené prípadným protiprávnym konaním iných podnikov, aby sa obrátili na vnútroštátne orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok SGA/Komisia, už citovaný v bode 69 vyššie, bod 59).

71      Napokon Komisia bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená spoločnosťou BA, na pojednávaní potvrdila, že začala vyšetrovanie proti ôsmim leteckým spoločnostiam v nadväznosti na sťažnosti podané spoločnosťou BA v júni a septembri 1998 a listom zo 6. februára 2003 informovala spoločnosť BA o svojom úmysle ukončiť tieto vyšetrovania.

72      Pokiaľ sa teda spoločnosť BA domnieva, že je to dôvodné, v tejto súvislosti jej prináleží predložiť Komisii svoje pripomienky a spochybniť prípadné rozhodnutie Komisie nevyhovieť jej sťažnostiam.

73      Druhému žalobnému dôvodu teda nemožno vyhovieť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom definovaní relevantného sektorového a geografického trhu

74      Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri bod 22 vyššie), Komisia sa domnievala, že relevantný trh na účely stanovenia dominantného postavenia BA je britský trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

 Tvrdenia účastníkov konania

75      Spoločnosť BA spochybňuje túto analýzu Komisie a tvrdí, že aj za predpokladu, že trh služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami leteckým spoločnostiam existuje, za okolností prejednávaného prípadu nemôže predstavovať relevantný sektorový trh.

76      Komisia pripísala obmedzenia hospodárskej súťaže vyvodené zo sporných systémov prémií za výsledok postaveniu, ktoré má BA ako nákupca služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve. Komisia sa tým odchýlila jednak od svojej obvyklej metódy vymedzenia relevantného trhu, čím prejudikovala zistenie dominantného postavenia a v konečnom dôsledku zneužitie, a jednak od svojho oznámenia o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155).

77      Cestovné kancelárie predstavujú distribučný kanál, ktorý umožňuje leteckým spoločnostiam predávať miestenky na svoje lety a zabezpečuje funkciu maloobchodu. Na trhoch značkových výrobkov sa totiž povaha hospodárskej súťaže posudzuje tak, že sa za relevantné zvolia trhy dotknutých výrobkov a nie trhy nákupu maloobchodných služieb poskytovaných nákupnými centrami, ktoré výrobcovia používajú na predávanie svojich výrobkov.

78      Postavenie BA vo vzťahu k cestovným kanceláriám neposkytuje správny prístup na posúdenie jej trhovej sily. Na účely definovania relevantného sektorového trhu s cieľom posúdiť účinky finančných výhod poskytnutých cestovným kanceláriám na hospodársku súťaž sa malo určiť, či jediný dodávateľ služieb leteckej dopravy na vymedzenej linke môže účinne zvýšiť svoje ceny.

79      Ako to pripustila Komisia v odôvodneniach č. 80 a 81 napadnutého rozhodnutia, odpoveď bude závisieť od miery, v akej sa cestujúci želajúci si využiť vymedzenú linku domnievajú, že ostatné linky sú účinnými náhradami. Komisia uplatnila tento prístup pri preskúmaní osobnej leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom kráľovstve, ale nesprávne vyvodila záver, že existuje odlišný trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

80      Spoločnosť BA tvrdí, že podľa prístupu Komisie, ak by sa trh služieb distribúcie leteniek zabezpečovaný cestovnými kanceláriami zmenšil do takej miery, že by sa stal bezvýznamný, stále by zostával relevantným trhom. Podľa BA však iné formy distribúcie neumožňujú vyvodiť záver, že existuje trhová sila leteckej spoločnosti na tomto trhu, hoci má prevládajúci podiel na distribúcii leteniek cestovnými kanceláriami.

81      Okrem toho, ak by existovali štyri série destinácií (Spojené štáty, Európa, Afrika a Ďaleký východ) a iba jediný dodávateľ služieb leteckej dopravy pre každú destináciu, každá letecká spoločnosť by mala podstatný vplyv nad svojimi vlastnými linkami bez toho, aby podliehala tlaku iných leteckých spoločností. Podľa analýzy Komisie by však žiadna z týchto spoločností nemala nevyhnutne dominantné postavenie na nákup služieb cestovných kancelárií, keďže každá z nich by predstavovala iba 25 % z nákupu týchto služieb.

82      Napokon letecká spoločnosť, ktorá nemá dominantné postavenie na trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ale sama prevádzkuje vymedzenú linku alebo malé množstvo liniek, by mohla konať spôsobom úplne nezávislým od svojich konkurentov a cestovných kancelárií na týchto istých linkách. Podľa analýzy Komisie však táto situácia nespadá pod článok 82 ES.

83      Spoločnosť BA dodáva, že ak by aj služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predstavovali relevantný sektorový trh, geografický trh by bol rozsiahlejší ako územie Spojeného kráľovstva. Veľký počet významných cestovných kancelárií pôsobí vo viacerých štátoch. Okrem toho cestovné kancelárie čoraz väčšmi obchodujú s leteckými spoločnosťami na medzinárodnej úrovni, ako to preukazujú globálne zmluvy uzatvorené spoločnosťou BA s niektorými cestovnými kanceláriami.

84      Komisia pripomína, že podľa odôvodnenia č. 31 napadnutého rozhodnutia konajú cestovné kancelárie na účet leteckých spoločností ako nezávislí sprostredkovatelia vykonávajúci činnosť spočívajúcu v nezávislom poskytovaní služieb (rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1987, VVR, 311/85, Zb. s. 3801, bod 20).

85      Služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu odmeňované leteckými spoločnosťami vo forme provízie, ktorá bola založená na vystavovaní ich leteniek, spočívali v reklamnej činnosti v prospech partnerských leteckých spoločností, v pomoci cestujúcim vybrať si vhodné letecké spoločnosti a lety, vo vystavovaní leteniek, v prijatí platby od cestujúcich a jej prevode na letecké spoločnosti.

86      Nič nebránilo zisteniu zneužitia dominantného postavenia dominantným nákupcom, ktorý nie je vylúčený z pôsobnosti práva hospodárskej súťaže Spoločenstva.

87      Komisia pripomína, že kvalifikovala samostatný trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu [rozhodnutie Komisie 91/480/EHS z 30. júla 1991 týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (vec č. IV/32.659 – IATA Passenger Agency Programme) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 18)], ako aj iné trhy spojené s leteckými cestami, ako sú počítačové rezervačné systémy leteckých ciest [rozhodnutie Komisie 88/589/EHS zo 4. novembra 1988 týkajúce sa konania podľa článku [82 ES] (IV/32.318, London European – Sabena) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 317, s. 47)].

88      Napokon obmedzenie relevantného geografického trhu na Spojené kráľovstvo odôvodňujú viaceré faktory, ktoré lokalizujú dotknuté činnosti na britské územie. Zákazníci si predovšetkým rezervujú letenky v štáte svojho bydliska a vzťahy medzi cestovnými kanceláriami a leteckými spoločnosťami sa zakladajú v jednotlivých štátoch.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

89      Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala názor, že sektorový trh, ktorý sa má zohľadniť na účely určenia dominantného postavenia BA, zahŕňa služby, ktoré letecké spoločnosti kupujú od cestovných kancelárií na účely predaja a distribúcie svojich leteniek (odôvodnenie č. 72). Podľa názoru Komisie je následkom takéhoto postupu leteckých spoločností vytvorenie trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktorý sa odlišuje od trhov leteckej dopravy.

90      Komisia sa okrem toho domnieva, že relevantný geografický trh je v prejednávanom prípade územie Spojeného kráľovstva v dôsledku vnútroštátneho rozmeru, ktorý má obchodná činnosť cestovných kancelárií.

91      Je opodstatnené pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T‑65/96, Zb. s. II‑1885, bod 62, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 18. októbra 2001, Kish Glass/Komisia, C‑241/00 P, Zb. s. I‑7759) na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom sektorovom trhu treba možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahrnujúceho všetky výrobky a služby, ktoré v závislosti od svojich vlastností môžu osobitne uspokojiť stále potreby a sú málo zameniteľné s inými výrobkami alebo službami. Okrem toho vzhľadom na to, že vymedzenie relevantného trhu slúži na posúdenie, či má predmetný podnik možnosť brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže a správať sa v značnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a v danom prípade od svojich poskytovateľov služieb, v tejto súvislosti sa nemožno obmedzovať iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných služieb, ale takisto treba zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúry dopytu a ponuky na trhu.

92      Z písomných podaní spoločnosti BA vyplýva, že sama pripúšťa existenciu autonómneho trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, pretože v bode 11.34 svojej žaloby potvrdzuje, že cestovné kancelárie samy osebe sú činné na konkurenčnom trhu a vzájomne si konkurujú, aby svojim zákazníkom poskytli čo najlepšie služby.

93      Hoci v tejto súvislosti cestovné kancelárie konajú na účet leteckých spoločností, ktoré nesú všetky riziká a výhody spojené so samotnou dopravnou službou a ktoré uzatvárajú zmluvy o preprave priamo s cestujúcimi, napriek tomu predstavujú nezávislých sprostredkovateľov vykonávajúcich činnosť spočívajúcu v nezávislom poskytovaní služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok VVR, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 20).

94      Ako zdôrazňuje Komisia v odôvodnení č. 31 napadnutého rozhodnutia, táto osobitná činnosť cestovných kancelárií spočíva jednak v poskytovaní poradenstva potenciálnym cestujúcim, rezervovaní a vo vystavovaní leteniek, v prijatí ceny za dopravu a jej prevode na letecké spoločnosti a jednak v zabezpečovaní reklamných a obchodno-propagačných služieb v prospech týchto leteckých spoločností.

95      V tejto súvislosti BA sama tvrdí, že cestovné kancelárie sú a prinajmenšom krátkodobo zostanú pre letecké spoločnosti dôležitým distribučným kanálom, ktorý im umožňuje účinne predávať miestenky na lety, ktoré ponúkajú, a že existuje vzájomná závislosť medzi cestovnými kanceláriami a leteckými spoločnosťami, ktoré samotné nemôžu efektívne predávať svoje služby leteckej dopravy.

96      Ako BA ďalej pripomína, cestovné kancelárie ponúkajú väčšiu škálu leteckých liniek, časov príletov a odletov, ako by mohla ponúknuť ktorákoľvek letecká spoločnosť. Cestovné kancelárie filtrujú informácie týkajúce sa jednotlivých letov v prospech cestujúcich, ktorí sú vystavení vzrastajúcemu množstvu rôznych tarifových štruktúr leteckej dopravy uplatňovaných leteckými spoločnosťami, ktoré vychádzajú zo systémov spoplatňovania skutočného času.

97      Spoločnosť BA okrem toho uznala, že rola, ktorú cestovné kancelárie zohrávajú v distribúcii leteniek, vysvetľuje, prečo sa im letecké spoločnosti snažia poskytnúť výhody tak, aby predávali miestenky na ich lety. Nenahraditeľnú povahu služieb, ktoré cestovné kancelárie poskytujú leteckým spoločnostiam, pritom potvrdzujú všetky odmeny, ktoré im spoločnosti poskytujú.

98      Napokon BA sama zdôraznila, že významné cestovné kancelárie rokujú o zmluvách o distribúcii leteniek individuálne, a teda môžu medzi leteckými spoločnosťami vytvoriť konkurenčné prostredie.

99      Takúto osobitosť služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami leteckým spoločnostiam, bez toho, žeby mali letecké spoločnosti reálnu možnosť zvažovať nahradenie cestovných kancelárií, aby samy vykonávali rovnaké služby, posilňuje skutočnosť, že v čase vytýkaných skutkových okolností bolo 85 % leteniek predaných na území Spojeného kráľovstva predaných prostredníctvom cestovných kancelárií.

100    Treba preto prijať názor, že služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predstavujú hospodársku činnosť, ktorú v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemohli letecké spoločnosti nahradiť inou formou distribúcie svojich leteniek, a že v dôsledku toho predstavujú trh služieb odlišný od trhu leteckej dopravy.

101    Pokiaľ ide o okolnosť, podľa ktorej obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré Komisia pripisuje systémom prémií za výsledok spoločnosti BA, vyplývajú z postavenia, ktoré BA zastáva nie ako dodávateľ, ale ako nákupca služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, táto okolnosť nie je relevantná z hľadiska definovania relevantného trhu. Článok 82 ES sa totiž uplatňuje tak na podniky, pri ktorých sa zistilo prípadné dominantné postavenie vo vzťahu k ich dodávateľom, ako je to v prejednávanom prípade, ako aj na podniky, ktoré môžu byť voči svojim zákazníkom v rovnakom postavení.

102    Navyše BA na pojednávaní sama pripustila, že je možné, aby tak predávajúci, ako aj kupujúci mali dominantné postavenie v zmysle článku 82 ES.

103    Z uvedeného vyplýva, že BA nemôže oprávnene tvrdiť, že na účely definovania relevantného sektorového trhu s cieľom posúdiť účinky finančných výhod, ktoré poskytuje cestovným kanceláriám v Spojenom kráľovstve, na hospodársku súťaž, sa malo určiť, či jediný dodávateľ služieb leteckej dopravy na vymedzenej linke môže účinne zvýšiť svoje ceny.

104    Takýto parameter, ktorý je prípadne relevantný z hľadiska každej leteckej linky, nemôže umožniť zmeranie hospodárskej sily, ktorou BA disponuje nie v postavení dodávateľa služieb leteckej dopravy, ale v postavení nákupcu služieb cestovných kancelárií, na všetkých linkách s príletmi a odletmi na britských letiskách vo vzťahu ku všetkým ostatným leteckým spoločnostiam, o ktorých sa predpokladá, že majú rovnaké postavenie nákupcov služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu na jednej strane a voči cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom kráľovstve na strane druhej.

105    Námietky formulované BA voči relevantnosti sektorového trhu zvoleného Komisiou, založené na prípadnej marginalizácii distribúcie leteniek prostredníctvom cestovných kancelárií, na výlučnej špecializácii leteckých spoločností podľa geografických destinácií a na nezávislosti správania prípadnej leteckej spoločnosti v situácii monopolu na niektorých linkách, preto nie sú dôvodné.

106    Tieto tvrdenia sú založené na situáciách, ktoré sú hypotetické alebo cudzie podmienkam hospodárskej súťaže uplatňovaným na sektorovom relevantnom trhu vytvorenom leteckými službami cestovných kancelárií tak medzi cestovnými kanceláriami poskytujúcimi služby, ako aj medzi leteckými spoločnosťami, ktoré tieto služby využívajú.

107    Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď ako relevantný trh kvalifikovala sektorový trh služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami v prospech leteckých spoločností s cieľom určiť, či má BA na tomto trhu dominantné postavenie ako objednávateľ uvedených plnení.

108    Pokiaľ ide o geografický trh, ktorý treba zobrať do úvahy, z ustálenej judikatúry vyplýva, že môže byť definovaný ako územie, na ktorom sa všetky hospodárske subjekty nachádzajú v rovnakých alebo dostatočne rovnorodých podmienkach hospodárskej súťaže, pokiaľ ide najmä o dotknuté výrobky alebo služby, pričom vôbec nie je nevyhnutné, aby tieto podmienky boli úplne rovnorodé (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T‑83/91, Zb. s. II‑755, bod 91, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C‑333/94 P, Zb. s. I‑5951).

109    Nemožno totiž spochybniť, že v prevažnej väčšine si cestujúci rezervujú letenky v štáte svojho bydliska. Hoci BA tvrdila, že nie všetky letenky boli cestovnými kanceláriami v Spojenom kráľovstve predané nevyhnutne obyvateľom tohto štátu, uznala, že transakcie vykonané mimo územia Spojeného kráľovstva nemožno kvantifikovať.

110    Okrem toho, ako to uviedla Komisia v odôvodnení č. 83 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to BA spochybnila, pravidlá IATA o poradí použitia kupónov leteniek bránia tomu, aby sa letenky predané mimo územia Spojeného kráľovstva použili na lety s odletmi z britských letísk.

111    Keďže sa distribúcia lístkov na leteckú dopravu uskutočňuje na vnútroštátnej úrovni, vyplýva z toho, že letecké spoločnosti obvykle kupujú služby spočívajúce v distribúcii týchto lístkov na vnútroštátnom základe, ako to potvrdzujú zmluvy uzatvorené na tento účel medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve.

112    Nebolo spochybnené ani to, že letecké spoločnosti štrukturujú svoje obchodné služby na vnútroštátnej úrovni, že správa leteniek cestovnými kanceláriami sa uskutočňuje v rámci vnútroštátnych plánov bankovej úhrady IATA a v prejednávanom prípade prostredníctvom plánu bankovej úhrady pre Spojené kráľovstvo (Billing and Settlement Plan for the United Kingdom, ďalej len „BSPUK“).

113    Navyše BA nespochybnila tvrdenie Komisie, podľa ktorého BA uplatňuje svoje systémy prémie za výsledok na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve jednotným spôsobom na celom území tohto členského štátu.

114    Spoločnosť BA nespochybnila ani to, že sporné finančné stimuly sa uplatňujú iba na predaj leteniek BA uskutočnený v Spojenom kráľovstve, hoci sú tieto stimuly uvedené v zmluvách uzatvorených s cestovnými kanceláriami, ktorých činnosť presahuje jeden členský štát.

115    Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti BA uzatvorenie globálnych zmlúv medzi ňou a niektorými cestovnými kanceláriami nie je spôsobilé preukázať, že tieto cestovné kancelárie čoraz väčšmi obchodujú s leteckými spoločnosťami na medzinárodnej úrovni. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 20 napadnutého rozhodnutia, ktoré BA nespochybnila, tieto globálne zmluvy sa uzatvorili iba s tromi cestovnými kanceláriami a iba na zimnú sezónu 1992/1993. Tieto zmluvy sa okrem toho iba priložili k lokálnym zmluvám uzatvoreným v dotknutých štátoch.

116    Nezdá sa teda, že Komisia nesprávne určila, že relevantným geografickým trhom je trh Spojeného kráľovstva s cieľom preukázať, že BA na ňom má dominantné postavenie ako nákupca služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve.

117    Z uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na nesprávnej definícii relevantného sektorového a geografického trhu nemožno prijať.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi

118    V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala existenciu účinkov sporných postupov na viacero trhov. Ako vyplýva najmä z odôvodnení č. 111 a 112 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že systémy prémií za výsledok uplatňované BA zakladajú na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve a vedú jednak k zníženiu kvality služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu poskytovaných iným leteckým spoločnostiam jednak k uplatňovaniu menej priaznivých podmienok na poskytovanie týchto služieb. Toto zneužívajúce správanie BA na trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vytváralo okrem iného závažné protisúťažné účinky na britských trhoch leteckej dopravy v neprospech leteckých spoločností konkurujúcich BA (odôvodnenia č. 103 a 113).

  Tvrdenia účastníkov konania

119    Spoločnosť BA tvrdí, že neexistuje dostatočne úzka súvislosť požadovaná článkom 82 ES medzi na jednej strane britským trhom služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, na ktorom má údajne BA dominantné postavenie, a na druhej strane britskými trhmi leteckej dopravy, na ktorých BA dominantné postavenie nemá.

120    Analýza Komisie je „kruhová“ v tom, že sa domnieva, že úspech spoločnosti BA na britských trhoch leteckej dopravy zakladá dominantné postavenie BA na britskom trhu služieb cestových kancelárií, ktorého zneužívanie má škodlivé následky na prvé uvedené trhy.

121    Okrem toho podiely spoločnosti BA na britských trhoch leteckej dopravy sú príliš malé na vyvolanie obáv a jej postavenie nákupcu služieb cestovných kancelárií v Spojenom kráľovstve jej neumožňuje kontrolovať poskytovanie týchto služieb.

122    Komisia sa domnieva, že identifikovala trh, ktorý tvoria služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu so sídlom v Spojenom kráľovstve, na ktorom má BA dominantné postavenie, ktoré zneužila z dôvodu nezákonnej diskriminácie medzi týmito hospodárskymi subjektmi a z dôvodu účinku vylúčenia, ktorý jej správanie na tomto trhu vyvolalo. Zohľadnili sa aj účinky vylúčenia, ktoré toto zneužitie dominantného postavenia vyvolalo voči konkurenčným leteckým spoločnostiam na sektorových trhoch leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom kráľovstve.

123    Súd prvého stupňa zdôraznil, že článok 82 ES neobsahuje žiadnu výslovnú zmienku o požiadavkách týkajúcich sa lokalizácie zneužitia na trhu výrobkov alebo služieb (rozsudok zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 113), a Súdny dvor prijal názor, že posúdenie Súdu prvého stupňa v tomto bode nemožno spochybniť (rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 24).

124    Hoci sa prejednávaný prípad odlišuje od veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, už citovaného v bode 108 vyššie, pretože zneužitie dominantného postavenia spoločnosťou BA vyvolalo účinky tak na ovládanom trhu, ako aj na iných trhoch, je nepochybné, že britský trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu udržuje úzke vzťahy s trhmi leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom kráľovstve a letmi v rámci Spojeného kráľovstva.

125    Vedľajší účastník konania spoločnosť Virgin pripomína, že BA spochybnila autonómiu trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vo vzťahu k trhu leteckej dopravy. BA teda nemôže tvrdiť, že tieto dva trhy sú úplne oddelené a bez akéhokoľvek vzťahu.

126    Virgin dodáva, že spôsobilosť cestovných kancelárií uplatňovať rozhodujúci vplyv na výber leteckej spoločnosti cestujúcim skutočne nemožno spochybniť. Navyše aj prémie, ktoré im vyplácajú letecké spoločnosti, významne ovplyvňujú ich spôsoby rezervácie voči cestujúcim, ktorí na nich delegujú výber leteckej spoločnosti.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

127    Zneužitie dominantného postavenia, ktorého sa podnik dopustí na ovládanom sektorovom trhu, ktorého účinky sa však prejavujú na odlišnom trhu, na ktorom nemá dotknutý podnik dominantné postavenie, môže spadať pod článok 82 ES, pokiaľ má tento odlišný trh dostatočnú súvislosť s prvým trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 22, a z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, Zb. s. 3261, bod 26).

128    V prejednávanom prípade sú sporné systémy prémií za výsledok upravené vo všetkých zmluvách, ktoré BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve na účely poskytovania služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu spočívajúcich vo vystavovaní jej leteniek cestujúcim a v poskytovaní doplnkových služieb reklamy a obchodnej propagácie.

129    Ako už bolo uvedené vyššie, pripustilo sa, že letecké cestovné kancelárie zabezpečujú funkciu maloobchodu a že si prinajmenšom krátkodobo zachovajú túto rolu, a teda aj zásadný význam pre letecké spoločnosti.

130    Plnenia, ktoré letecké spoločnosti týmto spôsobom predávajú cestujúcim prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve, pozostávajú zo služieb leteckej dopravy na pravidelných letoch, ktoré tieto spoločnosti zabezpečujú, s príletmi a odletmi na britských letiskách.

131    Súd prvého stupňa v tejto súvislosti pripomína, že v čase sporných postupov spoločnosti BA bolo 85 % leteniek predaných v Spojenom kráľovstve predaných prostredníctvom cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

132    Existuje teda nesporná súvislosť medzi na jednej strane leteckými službami cestovných kancelárií poskytovanými leteckým spoločnostiam cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve a na druhej strane službami leteckej dopravy zabezpečovanými týmto leteckými spoločnosťami na britských trhoch leteckej dopravy tvorených leteckými linkami s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom kráľovstve.

133    Okrem toho je argumentácia BA založená na predpoklade, že takáto súvislosť medzi dotknutými trhmi existuje. BA totiž v bode 10.28 svojej žaloby uvádza, že odmietnutie cestovnej kancelárie zabezpečiť propagáciu letov BA môže pre túto spoločnosť znamenať absolútnu obchodnú stratu. Takýto ušlý zisk sa však môže prejaviť iba znížením počtu vystavených leteniek v prospech BA.

134    Spoločnosť BA v bode 4.39 svojej žaloby naopak zdôrazňuje, že keďže výhody poskytnuté leteckými spoločnosťami cestovným kanceláriám môžu viesť k zvýšeniu dopytu po službách leteckej dopravy, ich výsledkom sú významné úspory nákladov.

135    Komisia teda správne určila, že existuje súvislosť medzi britským trhom služieb cestovných kancelárií, ktoré letecké spoločnosti nakupujú od cestovných kancelárií, a britskými trhmi leteckej dopravy, vyžadovaná článkom 82 ES.

136    Za týchto podmienok štvrtý žalobný dôvod nemožno prijať.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom základe

137    Nariadenie č. 17, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, predstavuje prvé nariadenie implementujúce články 81 ES a 82 ES a stanovuje všeobecný právny rámec uplatnenia týchto dvoch ustanovení.

138    Podľa článku 1 nariadenia Rady č. 141 z 26. novembra 1962, ktoré vyníma dopravu z pôsobnosti nariadenia č. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 124, s. 2751), „nariadenie č. 17 sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v odvetví dopravy, ktorých predmetom alebo účelom je stanovenie cien a podmienok dopravy, obmedzovanie alebo kontrola poskytovania dopravy alebo rozdeľovania dopravných trhov, ani na dominantné postavenie na dopravnom trhu podľa článku [82 ES]“. [neoficiálny preklad]

139    Podľa tretieho odôvodnenia nariadenia č. 141 však osobitné aspekty dopravy odôvodňujú neuplatňovanie nariadenia č. 17 iba na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré sa poskytovania služby dopravy priamo týkajú.

140    Napokon 14. decembra 1987 prijala Rada nariadenie (EHS) č. 3975/87 stanovujúce postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262).

 Tvrdenia účastníkov konania

141    BA tvrdí, že aj za predpokladu, že relevantný sektorový trh je trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, na postupy vytýkané spoločnosti BA sa nevzťahuje nariadenie, ktoré si Komisia zvolila za právny základ napadnutého rozhodnutia, konkrétne nariadenie č. 17, ale nariadenie č. 3975/87.

142    Vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Súdneho dvora z 11. marca 1997, Komisia/UIC (C‑264/95 P, Zb. s. I‑1287, bod 28), potvrdzujúceho rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júna 1995, Union internationale des chemins de fer/Komisia (T‑14/93, Zb. s. II‑1503), Súdny dvor odmietol tvrdenie, ktoré v danom prípade obhajovala Komisia, o uplatniteľnosti nariadenia Rady (EHS) č. 1017/68 z 19. júla 1968 o uplatňovaní pravidiel súťaže na železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (Ú. v. ES L 175, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 6) iba na zmluvy alebo zosúladené postupy týkajúce sa priamo poskytovania dopravy z dôvodu, že relevantný úsek článku 1 nariadenia č. 1017/68 bol presný a podrobný a nespomínal výraz „priamo“.

143    Komisia odlišuje vec, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Komisia/UIC, už citovanému v bode 142 vyššie, od tohto sporu, tvrdiac, že oblasť pôsobnosti nariadenia č. 1017/68 je definovaná širšie ako oblasť pôsobnosti nariadenia č. 3975/87, pretože prvý text sa odvoláva na všetky „dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré majú za cieľ alebo účinok na určovanie cien a dopravných podmienok, na obmedzovanie alebo kontrolu poskytovania dopravy, rozdeľovanie dopravných trhov“. Ako však uznal Súdny dvor v rozsudku Komisia/UIC, už citovanom v bode 142 vyššie, také isté je znenie článku 1 nariadenia č. 141, ktoré vyníma celé odvetvie dopravy z pôsobnosti nariadenia č. 17.

144    Okrem toho samotné znenie nariadenia č. 3975/87 preukazuje, že cieľom tohto aktu nebol iba obmedzený rozsah pôsobnosti uvádzaný Komisiou. Jeho článok 2 stanovuje neuplatnenie zákazu uvedeného v článku 81 ods. 1 ES na kartely vymenované v prílohe. Táto príloha pod písm. k) zahŕňa kartely týkajúce sa „zúčtovani[a] a vysporiadani[a] účtov medzi leteckými dopravcami a ich agentmi prostredníctvom centrálneho a automatizovaného plánu vysporiadania alebo systému, vrátane takých služieb, ktoré sú k tomu nevyhnutné a príslušné“. Ak by bolo tvrdenie Komisie správne, na tieto kartely by sa nariadenie č. 3975/87 v žiadnom prípade nevzťahovalo.

145    Podľa vlastnej analýzy Komisie vyvolávajú postupy vytýkané BA účinky alebo prinajmenšom podstatné účinky v odvetví leteckej dopravy (odôvodnenia č. 118 a 120 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sporné prémie za výsledok predstavujú jeden z priamych nákladov predaja leteniek a majú vplyv na čistú cenu získanú leteckou spoločnosťou za poskytnutú službu leteckej dopravy, pričom nepriamo stanovujú aj „ceny dopravy“ v zmysle nariadenia č. 141.

146    Pochybenie, pokiaľ ide o právny základ, ktorého sa dopustila Komisia, má za následok, že BA bola pozbavená procesných záruk vzhľadom na rozdielnosť režimov existujúcich v tejto súvislosti medzi nariadením č. 17 a nariadením č. 3975/87.

147    Okrem toho Komisia nemá právomoc prijať napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom má vplyv na letecké linky medzi Európskou úniou a tretími štátmi. Tieto nespadajú do pôsobnosti nariadenia č. 3975/87, ktorá sa obmedzuje na leteckú dopravu medzi letiskami v rámci Spoločenstva.

148    Podľa názoru Komisie je nepochybné, že na letecké služby cestovných kancelárií ako činnosti súvisiace alebo nepriamo spojené s trhom leteckej dopravy v pravom slova zmysle sa nevzťahuje vylúčenie uplatňovania nariadenia č. 17 stanovené článkom 1 nariadenia č. 141, naopak, nariadeniu č. 17 podliehajú.

149    Nariadenie č. 3975/87, ktorého tretie odôvodnenie zdôrazňuje charakteristické rysy vlastné leteckej doprave, sa uplatňuje iba na dohody priamo spojené s poskytovaním služieb leteckej dopravy.

150    Napadnuté rozhodnutie sa však týka iba služieb, ktoré BA nakupuje od cestovných kancelárií. Vytýkané zneužitie, ako aj jeho primárne účinky sa vyskytli na trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu (odôvodnenia č. 85 a 112 napadnutého rozhodnutia). Protisúťažné dohody uzatvorené medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve sa neodvolávali na „služby leteckej dopravy“ a nie sú priamo spojené s poskytovaním takých služieb.

151    Bez ohľadu na rozsah pôsobnosti nariadenie č. 1017/68 nie je v prejednávanom prípade relevantné a dva rozsudky týkajúce sa Union internationale des chemins de fer, už citované v bode 142 vyššie, sa vzťahovali na toto nariadenie a nie na nariadenie č. 3975/87.

152    Zatiaľ čo článok 1 nariadenia č. 1017/68 definuje svoj rozsah pôsobnosti široko, nariadenie č. 3975/87 v znení zmien a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 2410/92 z 23. júla 1992 (Ú. v. ES L 240, s. 18; Mim. vyd. 07/001, s. 430) sa týka v zmysle svojho článku 1 ods. 2 iba „leteckej dopravy medzi letiskami v rámci Spoločenstva“.

153    Okrem toho sa tento spor netýka ani poskytovania dopravy, ani určovania cien dopravy, výslovne uvedených v článku 1 nariadenia č. 1017/68.

154    Ak by letecké služby cestovných kancelárií, ako to naznačuje BA, nespadali do pôsobnosti nariadenia č. 3975/87 a zároveň by boli vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 17 nariadením č. 141, nevzťahovala by sa na ne nijaká právna úprava Spoločenstva, čo nie je možné.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

155    Systémy prémií za výsledok uplatňované BA sú upravené v zmluvách uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve na účely poskytovania služieb cestovných kancelárií BA, najmä distribúcie leteniek BA, a teda nezahŕňajú služby leteckej dopravy v pravom zmysle slova, ktoré BA poskytuje cestujúcim.

156    Tieto plnenia spočívajúce v službách leteckej dopravy sú totiž predmetom individuálnych zmlúv uzatváraných medzi BA a cestujúcimi, a teda sa na ne nevzťahuje predmet napadnutého rozhodnutia.

157    Systémy prémií za výsledok, ktorých uplatňovanie na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve je predmetom kritiky Komisie, nemožno teda považovať za priamo súvisiace so službou leteckej dopravy v pravom zmysle slova dohodnutou medzi cestujúcim a leteckou spoločnosťou.

158    Ako totiž vyplýva z tretieho odôvodnenia nariadenia č. 141, osobitné aspekty dopravy odôvodňujú neuplatňovanie nariadenia č. 17 iba na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré sa „priamo týkajú poskytovania služby dopravy“ [neoficiálny preklad] (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C‑82/01 P, Zb. s. I‑9297, bod 18).

159    Článok 1 nariadenia č. 141 teda vylučuje uplatnenie nariadenia č. 17 iba vo vzťahu k dohodám, rozhodnutiam a zosúladeným postupom, „ktorých predmetom alebo účelom je stanovenie cien a podmienok dopravy, obmedzovanie alebo kontrola poskytovania dopravy alebo rozdeľovania dopravných trhov“ [neoficiálny preklad] (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, už citovaný v bode 158 vyššie, bod18) a „… dominantné postavenie na dopravnom trhu podľa článku [82 ES]“. [neoficiálny preklad]

160    Spoločnosť BA sa teda márne dovoláva totožnosti znenia článku 1 nariadenia č. 1017/68 a článku 1 nariadenia č. 141, ktorý obmedzuje rozsah pôsobnosti nariadenia č. 17 vo vzťahu k nariadeniam uplatniteľným na celú dopravu, odvolávajúc sa na rozsudok Komisia/UIC, už citovaný v bode 142 vyššie, na podporu tvrdenia, že nariadenie č. 3975/87 sa uplatňuje na prejednávaný prípad.

161    Po prvé z druhého odôvodnenia nariadenia č. 3975/87 vyplýva, že nariadenie č. 1017/68 sa vzťahuje iba na vnútrozemskú dopravu (železničnú, cestnú a vodnú). BA sa teda nemôže platne dovolávať relevantnosti nariadenia č. 3975/87 v prejednávanom prípade, odvolávajúc sa na nariadenie č. 1017/68, ktoré má odlišnú vecnú pôsobnosť.

162    Z druhého odôvodnenia nariadenia č. 3975/87 totiž vyplýva, že Komisia pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia nemala nijaké možnosti priamo vyšetrovať prípady predpokladaného porušovania článkov 81 ES a 82 ES v odvetví leteckej dopravy.

163    Po druhé, berúc do úvahy určité zvláštne rysy dopravy ako celku podľa piateho odôvodnenia nariadenia č. 3975/87, autori tohto textu navyše uznali, ako vyplýva z tretieho odôvodnenia toho istého nariadenia, že odvetvie leteckej dopravy má jemu vlastné charakteristické rysy.

164    Po tretie zo štruktúry ustanovení právnej úpravy uplatniteľnej na leteckú dopravu vyplýva úmysel normotvorcu Spoločenstva, ktorý nebol prítomný v nariadení č. 1017/68, obmedziť pôsobnosť nariadenia č. 3975/87 iba na činnosti, ktoré sa priamo týkajú poskytovania služby leteckej dopravy z dôvodu osobitosti tohto odvetvia.

165    Z názvu nariadenia č. 3975/87 vyplýva, že toto nariadenie „stanovuj[e] postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy“, na rozdiel od názvu nariadenia č. 1017/68 „o uplatňovaní pravidiel súťaže na železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu“. Takéto rozdielne znenie potvrdzuje, že nariadenie č. 3975/87 sa na určitú činnosť vzťahuje iba vtedy, ak je priamo spojená s poskytovaním služieb leteckej dopravy (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, už citovaný v bode 158 vyššie, bod 22).

166    Okrem toho prvé odôvodnenie nariadenia Rady (EHS) č. 3976/87 zo 14. decembra 1987 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd a zosúladených postupov v odvetví leteckej dopravy (Ú. v ES L 374, s. 9; Mim. vyd. 07/001, s. 270), prijaté v ten istý deň ako nariadenie č. 3975/87, pripomína, že nariadenie č. 17 upravuje postup uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže na „iné dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy než tie, ktoré sa priamo vzťahujú na podmienky leteckej dopravy“ (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, už citovaný v bode 158 vyššie, bod 24).

167    Navyše článok 1 ods. 2 nariadenia č. 3975/87 v znení zmien a doplnení nariadenia č. 2410/92 stanovuje, že „toto nariadenie sa vzťahuje len na leteckú dopravu medzi letiskami Spoločenstva“.

168    Takisto článok 4a nariadenia č. 3975/87 zavedený nariadením Rady (EHS) č. 1284/91 zo 14. mája 1991, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3975/87 (Ú. v. ES L 122, s. 2; Mim. vyd. 07/001, s. 312), sa týka iba postupov, ktorých cieľom alebo účinkom je „priam[e] ohrozeni[e] existencie určitej leteckej dopravnej služby“, čo predpokladá existenciu priameho vzťahu s poskytovaním služby leteckej dopravy (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, už citovaný v bode 158 vyššie, bod 23).

169    Preto tvrdenie, ktoré BA založila na texte, spočívajúce vo výnimke stanovenej ustanoveniami článku 2 nariadenia č. 3975/87 v spojení s písm. k) prílohy k tomuto nariadeniu v prospech kartelov týkajúcich sa zúčtovania a vysporiadania účtov medzi leteckými dopravcami a ich agentmi, nie je vôbec rozhodujúce.

170    Tieto kartely, ktoré majú čisto technický význam, sa totiž v normatívnom kontexte opísanom vyššie považujú za dohody oddeliteľné od zmlúv, akými sú zmluvy v prejednávanom prípade uzatvorené medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve na účely poskytovania služieb cestovných kancelárií v pravom zmysle slova.

171    Napokon BA nie je oprávnená tvrdiť, že postupy, ktoré sa jej vytýkajú, majú podstatné účinky na trhu leteckej dopravy. Výber uplatniteľného nariadenia totiž podlieha kvalifikácii dotknutých postupov a nie predchádzajúcej identifikácii trhu, na ktorom tieto postupy vykazujú účinky (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/UIC, už citovaný v bode 142 vyššie, bod 42).

172    V každom prípade z odôvodnení č. 85 a 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu lokalizovala tak zneužitie dominantného postavenia spoločnosťou BA, ako aj jeho účinky, čo stačí na odôvodnenie uplatnenia nariadenia č. 17 na prejednávaný prípad.

173    Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že pri prijatí napadnutého rozhodnutia vychádzala z nariadenia č. 17.

174    Preto je opodstatnené zamietnuť žalobný dôvod ako nedôvodný.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na neexistencii dominantného postavenia

 Tvrdenia účastníkov konania

175    Po prvé BA vytýka Komisii, že ju považovala za podnik s dominantným postavením na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu bez toho, aby riadne zohľadnila intenzitu hospodárskej súťaže, s ktorou je konfrontovaná na britských trhoch leteckej dopravy.

176    Nezávisle od celkového počtu liniek, ktoré prevádzkuje, BA nekonala s významným stupňom nezávislosti ani vo vzťahu k svojim konkurentom prítomným na každej linke, ani voči cestujúcim, ktorí si môžu vybrať leteckú spoločnosť pre každú linku.

177    Po druhé BA vytýka Komisii, že nevysvetlila, ako jej údajné dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu „vyplýva“ z „veľkých úspechov“, ktoré dosahuje na britských trhoch leteckej dopravy.

178    Spoločnosť BA po tretie pripomína, že podiely, ktoré má podľa Komisie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu ako zákazník cestovných kancelárií, nepreukazujú, že na tomto trhu zastáva dominantné postavenie. Komisia sa obmedzila na spočítanie všetkých predajov leteniek BA na všetkých linkách s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom kráľovstve, hoci predstavujú odlišné trhy.

179    Okrem toho Komisia nevypočítala správne podiely na trhu, ktoré má spoločnosť BA. Percentuálne podiely, ktoré Komisia zvolila, zahŕňali aj predaje uskutočnené mimo územia Spojeného kráľovstva, a teda nadhodnotila podiely BA na trhu. Komisia založila svoje výpočty na predajoch leteniek prechádzajúcich cez BSPUK, na ktorom sa zúčastňuje iba časť cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve. Komisia sa bez toho, aby analyzovala transakcie uskutočnené inými cestovnými kanceláriami, uspokojila s domnienkou, že transakcie prechádzajúce cez BSPUK predstavujú 80 až 85 % všetkých leteniek predaných cestovnými kanceláriami. Napokon predaje pripísané BA a uskutočnené v rámci BSPUK zahŕňali transakcie realizované inými leteckými spoločnosťami, ktoré používajú BA ako sprostredkovateľa a nie sú zúčastnené na zmluvách uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve.

180    Spoločnosť BA tvrdí, že Komisia nezohľadnila dosah predajov uskutočnených iným spôsobom ako prostredníctvom cestovných kancelárií, ako napríklad priame telefonické predaje alebo predaje prostredníctvom internetu. Tieto predaje však ovplyvnili, ako to výslovne uznala Komisia v odôvodnení č. 72 napadnutého rozhodnutia, silu leteckých spoločností na trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

181    Komisia, zdôrazňujúc osobitne silné postavenie BA voči hlavným cestovným kanceláriám, nezohľadnila čistý percentuálny pokles ich celkových predajov leteniek BA a relatívne slabý podiel služieb poskytovaných spoločnosti BA na činnosti niektorých hlavných cestovných kancelárií.

182    Pokiaľ by sa uplatnili kritériá stability podielov na trhu alebo citlivosti na hospodársku súťaž stanovené judikatúrou (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461), podiely BA na britskom „trhu“ služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu by neumožňovali vyvodiť záver, že má na tomto trhu pretrvávajúce dominantné postavenie.

183    Správna analýza údajov týkajúcich sa podielov spoločnosti BA na trhu by tvrdenie o dominantnom postavení skôr vyvrátila. Podiel BA na trhu sa totiž zo 47,7 % na začiatku 90. rokov znížil na 39,7 %. Naproti tomu obchodné podiely iných leteckých spoločností, najmä Virgin a British Midland, prudko vzrástli.

184    Na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení č. 92 napadnutého rozhodnutia veľkosť percentuálneho podielu leteniek predaných cestovnou kanceláriou nerobí z dotknutej leteckej spoločnosti „povinného obchodného partnera“ tejto cestovnej kancelárie. V praxi musí každá cestovná kancelária ponúkať letenky širokého spektra leteckých spoločností. Cestovné kancelárie totiž disponujú veľkou vyjednávacou silou a konečná voľba cestovnej kancelárie prináleží zákazníkovi.

185    Na rozdiel od distribútorov činných na relevantných trhoch vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaného v bode 182 vyššie, a vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Michelin/Komisia, už citovaného v bode 91 vyššie, cestovné kancelárie obvykle nemajú zásoby leteniek alebo skutočnú potrebu predať letenky BA. Keďže linky obsluhované spoločnosťou BA obsluhujú aj iné letecké spoločnosti, cestovné kancelárie môžu uspokojovať voľbu cestujúcich tak dlho, ako môžu predávať letenky BA.

186    Napokon, ak by mala BA skutočne dominantné postavenie, nemala by nijaký záujem venovať značné sumy na zlepšenie svojich služieb s cieľom účinnejšie konkurovať iným leteckým spoločnostiam.

187    Komisia tvrdí, že na stanovenie dominantného postavenia spoločnosti BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu si zvolila percentuálne podiely predajov leteniek BA cestovnými kanceláriami uznanými IATA a ďalšie súvisiace faktory, akými sú veľkosť BA, rozsah jej služieb leteckej dopravy a jej siete.

188    Spoločnosť BA sa zjavne mohla správať nezávisle od cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve a najmä jednostranne nahradiť základnú províziu vo výške 7 % základnou províziou vo výške 7,5 % pre vnútroštátne lety a 9 % pre medzinárodné lety.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

189    Dominantné postavenie podľa článku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T‑128/98, Rec. p. II‑3929, bod 147).

190    Ako vyplýva z preskúmania tretieho dôvodu, Komisia vyvodila záver o existencii dominantného postavenia BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktoré spočívajú najmä v distribúcii leteniek, poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve leteckým spoločnostiam.

191    Ako sa zdôraznilo v bode 101 vyššie, okolnosť, podľa ktorej treba BA považovať za podnik v dominantnom postavení v pozícii nákupcu služieb a nie poskytovateľa služieb, nie je relevantná.

192    Z toho vyplýva, že počet miest ponúknutých na dopravnom spojení zabezpečovanom BA na všetkých linkách s odletmi a príletmi na britských letiskách, ktoré reprezentujú rovnaký počet leteniek BA, ktoré môžu byť predané prostredníctvom cestovných kancelárii so sídlom v Spojenom kráľovstve, predstavuje vhodné kritérium na zmeranie hospodárskej sily, ktorú môže BA uplatňovať voči týmto cestovným kanceláriám a iným leteckým spoločnostiam, ktoré nakupujú dotknuté distribučné služby.

193    Spoločnosť BA sama zdôraznila, že prevádzkovanie hviezdicovej siete na území Spojeného kráľovstva jej umožňuje ponúknuť oveľa viac letov s odletmi a príletmi na svojich hlavných letiskách a následne prepravovať oveľa väčší počet cestujúcich než iné letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú priame linky.

194    Komisia teda správne spočítala všetky letenky BA predané prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve na všetkých linkách s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom kráľovstve na účely výpočtu podielov spoločnosti BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

195    Za týchto podmienok nemôže spoločnosť BA účelovo nezohľadniť celkový počet leteckých liniek, ktoré prevádzkuje, aby spochybnila svoju spôsobilosť konať s vysokou mierou nezávislosti vo vzťahu k svojim konkurentom prítomným na každej z týchto liniek, k cestovným kanceláriám a cestujúcim, ktorí majú možnosť vybrať si leteckú spoločnosť.

196    Spoločnosť BA takisto neoprávnene vytýka Komisii, že nevysvetlila, ako jej dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vyplýva z jej úspechov v leteckej doprave.

197    Na účely stanovenia, že BA má prípadné dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, totiž nie je potrebné posúdiť jej hospodársku silu v závislosti od hospodárskej súťaže exitujúcej medzi leteckými spoločnosťami poskytujúcimi služby leteckej dopravy na každej z leteckých liniek obsluhovaných spoločnosťou BA a jej konkurentmi s odletmi a príletmi na britských letiskách.

198    Ako vyplýva z preskúmania tretieho dôvodu, tieto rôzne britské trhy služieb leteckej dopravy sa odlišujú od služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, medzi ktoré patrí najmä distribúcia leteniek.

199    Pokiaľ ide o namietané nesprávne posúdenie skutkových okolností, spoločnosť BA nemôže Komisii vytýkať, že nezohľadnila vplyv telefonických predajov leteniek alebo predajov prostredníctvom internetu, s ohľadom na osobitosť služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami, najmä spôsob komercializácie.

200    Táto osobitosť okrem iného priviedla spoločnosť BA k tvrdeniu, že cestovné kancelárie majú pre letecké spoločnosti zásadný význam ako sprostredkovatelia. Túto osobitosť okrem toho potvrdzuje okolnosť, podľa ktorej predaje leteniek uskutočené cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve reprezentujú 85 % zo všetkých leteniek predaných v tomto členskom štáte.

201    Okrem toho BA nemôže účinne vytýkať Komisii, že pri určovaní podielov BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu nezohľadnila predaje jej leteniek uskutočnené mimo územia Spojeného kráľovstva.

202    Spoločnosť BA totiž v odpovedi na jednu otázku Súdu prvého stupňa pripustila, že bolo nemožné kvantifikovať transakcie uskutočnené mimo územia Spojeného kráľovstva. Komisia teda nemohla rozlišovať, či boli letenky predané na území Spojeného kráľovstva alebo mimo neho. Ako vyplýva z preskúmania tretieho žalobného dôvodu, cestujúci si obvykle rezervujú letenky v štáte svojho bydliska. Žalobkyňa teda nepreukázala, že hodnotenie Komisie sa týkalo počtu leteniek, ktorý môže skresliť jej odhad podielov BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

203    Tvrdenie BA založené na nedostatku reprezentatívnosti BSPUK nie je presvedčivé. Hoci BSPUK zoskupuje iba 4 634 zo 7 000 cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve, je nesporné, že členmi tohto vnútroštátneho plánu bankovej úhrady sú práve najvýznamnejšie z týchto cestovných kancelárií.

204    Vzhľadom na prevažnú časť predajov leteniek prechádzajúcich cez BSPUK z celkových predajov leteniek predávaných prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve sa zdá, že Komisia sa správne domnievala, že podiely šiestich hlavných leteckých spoločností na celkových predajoch leteniek nemôžu byť veľmi odlišné od predajov zaúčtovaných prostredníctvom BSPUK.

205    Ako tiež vyplýva z odôvodnenia č. 34 napadnutého rozhodnutia, BA sama v priebehu správneho konania uviedla, že v období od januára do novembra 1998 predala 85 % svojich leteniek vydaných v Spojenom kráľovstve prostredníctvom cestovných kancelárií uznaných IATA a BSPUK. Zo znenia odôvodnenia č. 33 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa v tomto bode nespochybnila, vyplýva, že 4 108 zo 4 634 cestovných kancelárií zúčastňujúcich sa na BSPUK, teda približne 89 %, je uznaných IATA.

206    Nebolo spochybnené ani to, že predaje leteniek BA uskutočnené cestovnými kanceláriami uznanými IATA so sídlom v Spojenom kráľovstve predstavovali 66 % z predajov desiatich prvých leteckých spoločností, spracovaných počas toho istého hospodárskeho roka BSPUK.

207    Za týchto podmienok sa okolnosť, podľa ktorej sa 2 366 cestovných kancelárií nezúčastňuje na BSPUK, nezdá spôsobilá významne znížiť podiel BA na predajoch leteniek uskutočnených v Spojenom kráľovstve prostredníctvom cestovných kancelárií.

208    To isté platí, aj pokiaľ ide o predaje leteniek uskutočnené inými leteckými spoločnosťami využívajúcimi BA ako sprostredkovateľa, ktoré sa nezúčastňujú na dotknutých systémoch prémií za výsledok. Ako zdôraznila Komisia, bez toho, aby to spoločnosť BA poprela, BA sa obmedzila na vyhlásenie, že uvedené predaje môžu reprezentovať 5 % a menej.

209    Treba ešte preskúmať, či úvaha rozvinutá Komisiou na účely preukázania dominantného postavenia BA na základe vecných dôkazov, ktoré zákonne získala, nie je dotknutá prípadným nesprávnym právnym posúdením.

210    V tejto súvislosti treba zohľadniť veľmi významný ukazovateľ, ktorý spočíva v tom, že dotknutý podnik má na trhu veľký podiel, ako aj vo vzťahu medzi podielmi dotknutého podniku na trhu a podielmi jeho bezprostredných konkurentov (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, body 39 a 48), a to tým skôr, že bezprostrední konkurenti majú iba marginálne podiely na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 111).

211    Ako vyplýva z tabuľky uvedenej nižšie, prevzatej z odôvodnenia č. 41 napadnutého rozhodnutia, ktorej vecnú nepresnosť nebola spoločnosť BA spôsobilá preukázať (pozri body 199 až 208 vyššie), nielen že trhové podiely spoločnosti BA na všetkých predajoch leteniek obchodovaných cez BSPUK treba považovať za veľké, ale trvalo predstavujú niekoľkonásobok podielov na trhu každého z piatich hlavných konkurentov prítomných na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

	1992	1993	1994	1995	1996	1997	1998
British Airways	46,3	45,6	43,5	42,7	40,3	42,0	39,7
American Airlines	–	5,4	7,3	7,7	7,6	3,6	3,8
Virgin	2,8	3,0	3,7	4,0	4,0	5,8	5,5
British Midland	3,6	3,4	3,2	3,0	2,7	–	–
Qantas	3,0	2,7	3,0	2,6	6,4	3,0	3,3
KLM	2,5	–	–	–	–	3,8	5,3

212    Hospodárska sila, ktorú BA získava zo svojich podielov na trhu, je ešte posilnená miestom vo svetovom rebríčku, ktorý zastáva v dôsledku počtu cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi na kilometre, rozsahom poskytovaných dopravných služieb, ako aj hviezdicovou sieťou.

213    Podľa vlastných tvrdení spoločnosti BA jej sieťové transakcie umožňujú v porovnaní s jej piatimi ďalšími konkurentmi poskytnúť väčší výber leteckých spojení a vyššiu frekvenciu letov.

214    Z odôvodnenia č. 38 napadnutého rozhodnutia, ktoré spoločnosť BA nespochybnila, okrem toho vyplýva, že v roku 1995 prevádzkovala 92 zo 151 medzinárodných leteckých liniek zabezpečovaných z letiska Heathrow a 43 z 92 servisných liniek z Gatwicku, teda niekoľkonásobne vyšší počet ako počet spojení obsluhovaných každým z jej troch alebo štyroch bezprostredných konkurentov z týchto dvoch letísk.

215    Kumulatívnym účinkom všetkých služieb zabezpečovaných BA na spojeniach s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom kráľovstve je generovanie kúpy prevládajúceho počtu leteniek BA cestujúcimi prostredníctvom cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve a súčasne prinajmenšom rovnakého počtu transakcií medzi BA a týmito cestovnými kanceláriami na účely poskytovania služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, najmä distribúcie leteniek BA.

216    Z toho nevyhnutne vyplýva, že tieto cestovné kancelárie závisia v podstatnej miere od príjmov, ktoré získajú od BA za svoje letecké služby cestovných kancelárií.

217    Spoločnosť BA teda neoprávnene spochybňuje, že má postavenie povinného obchodného partnera cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve a tvrdí, že tieto kancelárie v skutočnosti nemajú potrebu predávať letenky BA. Argumenty BA nemôžu poprieť tvrdenie, uvedené v odôvodnení č. 93 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého má BA osobitne silné postavenie vo vzťahu k svojim bezprostredným konkurentom a najvýznamnejším cestovným kanceláriám.

218    Zo skutkových okolností tejto veci vyplýva, že BA mohla obežníkom zo 17. novembra 1997 zaviesť jednostranné znížene svojich platných sadzieb provízií od 1. januára 1998 až doteraz a rozšíriť svoj nový systém prémií za výsledok na všetky cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve.

219    Za týchto okolností ani prípadný priebežne namietaný malý podiel predaja leteniek BA na činnostiach niektorých hlavných cestovných kancelárií, ani údajné fluktuácie podielu BA na celkovom obrate z predajov leteniek uskutočnených cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve nemôžu spochybniť konštatovanie Komisie, podľa ktorého má BA dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

220    Ani okolnosť, podľa ktorej cestovné kancelárie obvykle nemajú zásobu leteniek, nemôže spochybniť veľkú závislosť cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve od spoločnosti BA a tomu zodpovedajúcu voľnosť BA, pokiaľ ide o správanie voči iným leteckým spoločnostiam využívajúcim služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

221    Táto okolnosť, ktorá má čisto logistickú povahu, totiž nemôže mať vplyv na dominantné postavenie BA vyplývajúce z jej prevládajúcej váhy na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

222    Tvrdenie, podľa ktorého by BA ako podnik s dominantným postavením nemala nijaký záujem venovať značné sumy na zlepšenie svojich služieb s cieľom účinnejšie konkurovať iným leteckým spoločnostiam, nie je relevantné, pretože sa týka britských trhov leteckej dopravy a nie britského trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktorý si Komisia zvolila na stanovenie dominantného postavenia BA.

223    Napokon z toho istého dôvodu ani percentuálny pokles predajov leteniek BA, ani vzrast podielov na trhu niektorých konkurenčných leteckých spoločností nie sú dostatočne rozsiahle na to, aby spochybnili existenciu dominantného postavenia BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

224    V prejednávanej veci samotné zníženie podielov spoločnosti BA na trhu nemôže predstavovať dôkaz absencie jej dominantného postavenia. Postavenie, ktoré BA zastáva na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, totiž stále zostáva vo veľmi veľkej miere prevládajúce. Ako potvrdzuje tabuľka prevzatá v bode 211 vyššie, počas celého časového rozsahu porušenia stanoveného Komisiou bol zachovaný podstatný rozdiel medzi na jednej strane podielmi BA na trhu a na druhej strane podielmi jej bezprostredného konkurenta na trhu, ako aj súhrnnými podielmi na trhu jej piatich hlavných konkurentov prítomných na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

225    Komisia sa teda správne domnievala, že BA má dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

226    Šiesty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na neexistencii zneužitia dominantného postavenia

227    Spoločnosť BA spochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého jej systémy prémií za výsledok založili diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve alebo vyvolali účinok vylúčenia vo vzťahu ku konkurenčným leteckým spoločnostiam.

 O diskriminačnej povahe systémov prémií za výsledok spoločnosti BA vo vzťahu k cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom kráľovstve

–       Tvrdenia účastníkov konania

228    Spoločnosť BA vytýka Komisii, že nepreukázala existenciu diskriminácie medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá by vychádzala z uplatnenia nerovnakých kritérií alebo ktorá by nebola odôvodnená legitímnymi obchodnými úvahami.

229    Okolnosť, podľa ktorej dve cestovné kancelárie, ktoré predali rozdielny objem leteniek BA, môžu získať tie isté výhody a dve cestovné kancelárie, ktoré predali rovnaké množstvo leteniek BA, môžu získať rozdielne výhody, v ničom nepreukazuje existenciu diskriminácie v zmysle článku 82 druhého odseku písm. c) ES.

230    Naopak, cestovné kancelárie rôznej veľkosti môžu vynaložiť rovnakú mieru úsilia a zdrojov na predaj leteniek BA. Výhodou výpočtu prémií za výsledok založeného na predajoch uskutočnených cestovnou kanceláriou počas predchádzajúceho referenčného obdobia je skutočnosť, že zohľadňuje veľkosť dotknutej cestovnej kancelárie.

231    Podľa názoru Komisie vytvárali systémy prémií za výsledok spoločnosti BA nezákonnú diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve, pretože boli založené na miere, v akej cestovné kancelárie dosiahnu alebo zlepšia predaj leteniek BA uskutočnený počas predchádzajúceho referenčného obdobia, a nie na rôznom objeme uskutočnených predajov leteniek alebo na úrovni služby poskytnutej BA.

232    Tento postup znevýhodnil niektoré cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve v porovnaní s inými v rámci ostrej hospodárskej súťaže, ktorá medzi nimi existuje. Režimy finančných stimulov uplatňovaných BA tým, že skreslili úroveň provízií vyplácaných cestovným kanceláriám, ovplyvnili ich schopnosť vzájomne si konkurovať.

–       Posúdenie Súdom prvého stupňa

233    Článok 82 ES v druhom odseku písm. c) stanovuje, že zneužívanie dominantného postavenia môže spočívať v uplatňovaní nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím sú títo partneri v hospodárskej súťaži znevýhodnení.

234    Je nesporné, ako uvádza Komisia v odôvodnení č. 29 napadnutého rozhodnutia, že realizácia cieľa spočívajúceho v náraste predajov leteniek BA cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve viedla k zvýšeniu sadzieb provízií vyplácaných BA nielen za jej letenky predané po splnení cieľa, ale aj za všetky letenky BA, ktoré cestovná kancelária predala počas referenčného obdobia.

235    V tomto rozsahu mohli dotknuté systémy prémií za výsledok viesť k uplatneniu rozdielnych sadzieb provízií na rovnaké príjmy dosiahnuté z predaja leteniek BA dvoma cestovnými kanceláriami, hoci ich parametre predaja, a teda aj miera rastu, boli počas predchádzajúceho referenčného obdobia rozdielne.

236    Tieto systémy prémií za výsledok tým, že rôzne odmeňovali rovnaké služby poskytované počas rovnakého obdobia, skresľovali úroveň odmien, ktoré dotknuté cestovné kancelárie získavali vo forme provízií vyplácaných BA.

237    Ako spoločnosť BA sama uviedla, cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve vedú intenzívnu hospodársku súťaž a ich spôsobilosť súťažiť medzi sebou závisí od ich schopnosti zabezpečiť letové miesta podľa priania zákazníkov, a to za primeranú cenu.

238    Keďže táto schopnosť cestovných kancelárií navzájom si konkurovať v rámci poskytovania služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu cestujúcim a vyvolať u konkurenčných leteckých spoločností dopyt po takýchto službách závisela od finančných zdrojov každej cestovnej kancelárie, bola prirodzene ovplyvnená diskriminačnými podmienkami odmeňovania systémov prémií za výsledok spoločnosti BA.

239    Tvrdenia BA založené na význame veľkosti cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve nie sú relevantné. Kritizované systémy prémií za výsledok samotné spočívali na parametri, ktorý nesúvisel s veľkosťou podniku, pretože boli založené na miere, v akej cestovné kancelárie zvýšili predaje leteniek BA v porovnaní s prahovou hodnotou počtu leteniek BA predaných počas predchádzajúceho referenčného obdobia.

240    Za týchto podmienok Komisia oprávnene dospela k zisteniu, že systémy prémií za výsledok predstavujú v prípade BA zneužitie dominantného postavenia na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, a to tým, že majú diskriminačné účinky voči cestovným kanceláriám so sídlom s Spojenom kráľovstve, a preto niektoré z nich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú v zmysle článku 82 druhého odseku písm. c) ES.

 O účinku vylúčenia leteckých spoločností konkurujúcich BA, ktorý vyplýva z „vernostnej“ povahy systémov prémií za výsledok spoločnosti BA

241    Súd prvého stupňa najskôr pripomína, že podľa ustálenej judikatúry je pojem zneužitie objektívnym pojmom vzťahujúcim sa na správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré by mohlo ovplyvniť štruktúru trhu, kde je práve v nadväznosti na prítomnosť dotknutého podniku úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, a ktorého účinkom je to, že prostredníctvom použitia prostriedkov odlišných od tých, ktorými sa riadi bežná hospodárska súťaž tovarov a služieb na základe výkonov hospodárskych subjektov, bráni udržaniu zatiaľ existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 91, a Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 70; rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86, Zb. s. I‑3359, bod 69; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T‑228/97, Zb. s. II‑2969, bod 111).

242    V dôsledku toho, hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje nijakú výčitku voči dotknutému podniku, tomuto podniku prináleží bez ohľadu na príčiny tohto postavenia osobitná zodpovednosť za to, aby svojím správaním neohrozil účinnú a neporušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu (rozsudky Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 57, a Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 112).

243    Rovnako aj keď existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovať si vlastné obchodné záujmy, pokiaľ sú ohrozené, a tento podnik má možnosť v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na účely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemožno povoliť, ak je jeho cieľom posilniť dané dominantné postavenie a zneužiť ho (rozsudok United Brands/Komisia, už citovaný v bode 210 vyššie, bod 189; rozsudky Súdu prvého stupňa z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T‑65/89, Zb. s II‑389, bod 69; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T‑24/93 až T‑26/93 a T‑28/93, Zb. s. II‑1201, bod 107, a Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 112).

244    Pokiaľ ide presnejšie o poskytovanie zliav podnikom v dominantnom postavení, z ustálenej judikatúry vyplýva, že vernostná zľava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovať sa výlučne alebo skoro výlučne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, je v rozpore s článkom 82 ES. Cieľom takej zľavy je totiž poskytnutím finančných výhod brániť zásobovaniu sa zákazníkov u konkurenčných výrobcov (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 518; Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, body 89 a 90; Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 71, a BPB Industries a British Gypsum/Komisia, už citovaný v bode 244 vyššie, bod 120).

245    Všeobecnejšie systém zliav, ktorého účinkom je zabrániť zásobovaniu sa zákazníkov u konkurentov na trhu, sa považuje za odporujúci článku 82 ES, ak ho uplatňuje podnik s dominantným postavením. Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, že zľava viažuca sa na dosiahnutie cieľa nákupu tiež porušuje článok 82 ES (rozsudok Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 86).

246    Systémy množstevných zliav, ktoré sa viažu výlučne na objem nákupov uskutočnených u jedného dominantného výrobcu, sa síce vo všeobecnosti považujú za systémy, ktorých účinkom nie je v rozpore s článkom 82 ES zabrániť zásobovaniu sa zákazníkov tohto výrobcu u jeho konkurentov (rozsudky Súdneho dvora Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 71, a z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, C‑163/99, Zb. s. I‑2613, bod 50). Ak sa zvýšenie dodaného množstva prejaví v nižších nákladoch dodávateľa, tento dodávateľ je totiž oprávnený poskytnúť zákazníkovi zisk z tohto zníženia nákladov prostredníctvom výhodnejšej ceny (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný, Zb. s. I‑2618, bod 106). Množstevné zľavy by teda mali zobrazovať nárast výkonnosti a úspory z rozsahu dosiahnuté podnikom s dominantným postavením.

247    Z toho vyplýva, že systém zliav, v rámci ktorého výška zľavy narastá v závislosti od kúpeného množstva, neporušuje článok 82 ES, ibaže by z kritérií a podmienok poskytovania zliav vyplývalo, že systém nespočíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, pričom sa snaží, podobne ako množstevné zľavy a zľavy na dosiahnutie cieľa nákupu, brániť zákazníkom v zásobovaní sa u konkurenčných výrobcov (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 90; Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 73, a Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 114).

248    Vo všeobecnosti možno z tejto judikatúry vyvodiť záver, že cieľom každého systému „vernostných“ zliav uplatneného podnikom v dominantnom postavení je zabrániť zásobovaniu sa zákazníkov u konkurentov v rozpore s článkom 82 ES, a to nezávisle od otázky, či je systém zliav diskriminujúci. To isté platí aj pre „vernostný“ systém prémií za výsledok uplatňovaný nákupcom v dominantnom postavení vo vzťahu k poskytovaniu jeho služieb (pozri bod 101 vyššie).

249    Vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Michelin/Komisia, už citovaného v bode 91 vyššie, Súdny dvor, ktorý neprijal výhradu Komisie, podľa ktorej bol systém zliav uplatňovaný Michelin diskriminačný, napriek tomu rozhodol, že takýto systém porušuje článok 82 ES, pretože vytvára vzťah závislosti maloobchodníkov od Michelin.

–       Tvrdenia účastníkov konania

250    Spoločnosť BA tvrdí, že Komisia sa obmedzila na predpoklad, že postupy BA mali účinok vylúčenia, v rozpore s tým, čo vyžaduje rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu trhov leteckej dopravy a nijaký empirický dôkaz ujmy, ktorú systémy prémie za výsledok BA spôsobili konkurentom, zákazníkom alebo spotrebiteľom.

251    Zdá sa, že Komisia bez toho, aby sa oprela o akýkoľvek dôvod, predpokladala, že cestovné kancelárie môžu kontrolovať významný podiel predajov leteniek v neprospech spotrebiteľov, zatiaľ čo majú iba malý vplyv na výber leteckých spoločností cestujúcimi.

252    Systémy prémií za výsledok BA nemohli zabrániť jej konkurentom uzatvoriť rovnaké zmluvy s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve. Keďže spoločnosť BA reprezentovala menej ako 50 % z celkového predaja leteniek na trhu definovanom Komisiou, neexitoval nijaký dôvod vyvodiť záver, že iné letecké spoločnosti, zohľadnené ako celok, považovali za nerentabilné navrhnúť výhody rovnocenné výhodám spoločnosti BA. Veľké cestovné kancelárie, ktoré vykonávajú o niečo menej ako 50 % z celkových predajov leteniek BA, rokovali o zmluvách individuálne, a teda mohli vyvolať hospodársku súťaž medzi leteckými spoločnosťami.

253    V každom prípade štruktúra prémií za výsledok BA nepodnecovala cestovné kancelárie uprednostňovať BA pred inými leteckými spoločnosťami. Výhody poskytnuté cestovným kanceláriám záviseli od množstva faktorov, medzi ktoré patrila najmä úroveň cieľových prahových hodnôt a miera úspechu dotknutých cestovných kancelárií vzhľadom na tieto prahové hodnoty.

254    Výhody BA boli poskytované v závislosti od množstva predaných leteniek a nie na základe percentuálneho podielu transakcií cestovnej kancelárie vykonaných na účet BA. Aj ak cestovná kancelária zvýšila svoje predaje leteniek BA, podiel BA na jej činnostiach sa mohol znížiť a podiel iných leteckých spoločností paralelne zvýšiť.

255    Vernostné zmluvy sú prostriedkom umožňujúcim hospodársku súťaž, ktorú nijakým spôsobom neskresľujú. Miera nárastu podielov iných leteckých spoločností na trhu naznačuje, že vernostné zľavy nemohli mať účinok vylúčenia, ktorý namieta Komisia.

256    Výhody poskytnuté cestovným kanceláriám viedli k významnej úspore nákladov v prospech spotrebiteľov tým, že BA poskytli väčšiu voľnosť na zníženie svojich taríf a/alebo jej umožnili ponúknuť väčší počet letov na niektorých leteckých linkách.

257    Spoločnosť BA spochybňuje kritiku Komisie týkajúcu sa štruktúry vernostných zmlúv. Po prvé by diskontinuita nárastu tarifných výhod udelených cestovným kanceláriám bola relevantná iba vtedy, ak by mala quod non účinok vylúčenia. V každom prípade nemožno predpokladať, že táto diskontinuita bola v prospech BA. V rámci celého odvetvia leteckej dopravy bolo prakticky nemožné predvídať, že poskytnuté výhody by systematicky zvýhodňovali BA alebo iné letecké spoločnosti.

258    Po druhé odhady predajných cieľov s odvolaním sa na výkony predchádzajúceho obdobia, ktoré Komisia kritizovala v odôvodneniach č. 48 a 109 napadnutého rozhodnutia, boli pre zmluvné strany odôvodnené a zároveň výhodné z hľadiska účinkov. V každom prípade môže byť stimulačný efekt dotknutých zmlúv zhodnotený až po určitom čase.

259    Spoločnosť BA poznamenáva, že tieto prvé dve námietky Komisie nie sú relevantné, pokiaľ ide o systém prémií za výsledok, ktorý zaviedla medzi decembrom 1997 a marcom 1999. Tento systém stanovil tak kontinuálne zvyšovanie, ako aj mesačný, nie ročný výpočet výhod poskytnutých cestovným kanceláriám.

260    Po tretie BA spochybňuje dôvodnosť námietky, ktorú Komisia vyvodzuje v odôvodneniach č. 48 a 102 napadnutého rozhodnutia z absencie akéhokoľvek vzťahu medzi výhodami poskytnutými cestovným kanceláriám a usporenými nákladmi. Rozumná hospodárska politika vedie podnik k uplatneniu systému zliav nezávisle od prípadnej realizácie úspor. Vernostné dohody sú praktickým prostriedkom poskytnutia výhod spojených s výnosom bez nutnosti vykonať náročný, či dokonca nemožný výpočet presného vzťahu, ktorý je vysoko variabilný, medzi cenou letenky a jej nákladom. V dôsledku úrovne fixných nákladov prevládajúcej v odvetví leteckej dopravy znížilo zlepšenie užívania kapacít priemerný jednotkový náklad a ušetrilo tak BA náklady, o ktoré je oprávnená deliť sa s cestovnými kanceláriami a so zákazníkmi.

261    Po štvrté BA tvrdí, že Komisia tým, že pripísala vernostné účinky sporných systémov prémie za výsledok skutočnosti, že spoločnosť BA prevádzkuje väčšie množstvo liniek ako iné letecké spoločnosti (odôvodnenie č. 91 napadnutého rozhodnutia), opomenula skutočnosť, že celková zľava poskytnutá spoločnosťou BA sa rovnala zaplateniu rôznych sadzieb zliav na rôznych linkách. Hoci menšie letecké spoločnosti mohli mať vyššie priemerné náklady na predaj, nevylučovalo ich to z rôznych relevantných trhov a ani im to nebránilo viesť účinnú hospodársku súťaž.

262    Podľa Komisie a Virgin rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, a Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, zavádzajú zásadu, podľa ktorej môže dodávateľ v dominantnom postavení poskytnúť zľavy za nárast výkonnosti okrem zliav alebo stimulov určených na zabezpečenie vernosti zákazníkov (odôvodnenie č. 101 napadnutého rozhodnutia).

263    Zľava udeľovaná podnikom v dominantnom postavení v závislosti od zvýšenia nákupov realizovaných v určitom období, ak ju nie je možné považovať za obvyklú množstevnú zľavu, predstavuje zneužitie dominantného postavenia, pretože cieľom takéhoto postupu môže byť iba zaviazať zákazníkov, ktorým sa poskytuje, a uviesť konkurentov do nepriaznivého súťažného postavenia (rozsudok Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 213).

264    Článok 82 ES nevyžaduje preukázanie akéhokoľvek skutočného alebo priameho účinku kritizovaného správania na spotrebiteľov. Cieľom práva hospodárskej súťaže je chrániť štruktúru trhu proti umelým skresľovaniam, pretože tým sú lepšie chránené záujmy spotrebiteľov v strednodobom a dlhodobom horizonte.

265    Ak sú splnené všetky charakteristiky, ako je to v prejednávanom prípade, ktoré Súdny dvor považoval za rozhodujúce v rozsudku Michelin/Komisia, už citovanom v bode 91 vyššie, na posúdenie, či systém zliav predstavuje zneužitie, nie je potrebné preukázať aj prítomnosť charakteristík a účinkov takého systému, akým bol systém odsúdený Súdnym dvorom v rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovanom v bode 182 vyššie.

266    V dôsledku štruktúry systémov prémií uplatňovaných BA sa marginálna provízia získaná cestovnými kanceláriami za každý doplnkový segment predaný na účet BA exponenciálne zvýši, ak sa cestovná kancelária priblíži prahovej hodnote dodatočnej provízie. Menšie konkurenčné letecké spoločnosti nemali možnosť ponúknuť sadzby provízií takejto povahy. Okrem toho vzhľadom na úroveň marginálnej provízie vyplývajúcej z dotknutého systému predala BA veľké množstvo leteniek so stratou.

267    Zneužitie spočíva v tom, že doplnkové provízie sa neviazali na úspory nákladov alebo na nárast výkonnosti dosiahnutý BA v rámci jej transakcií s cestovnými kanceláriami, ale skôr na mieru, v akej cestovné kancelárie dosiahli alebo presiahli úroveň predaja leteniek BA uskutočneného počas predchádzajúceho obdobia, bez ohľadu na ich veľkosť, výkonnosť alebo služby poskytované BA.

268    Keďže cestovné kancelárie naďalej zostávajú najvýznamnejším distribučným kanálom, ktorý letecké spoločnosti využívajú na predaj služieb leteckej dopravy v Spojenom kráľovstve, zneužívajúce správanie BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu malo aj závažný účinok vylúčenia vo vzťahu ku konkurenčným leteckým spoločnostiam na britských trhoch leteckej dopravy.

269    Okolnosť, podľa ktorej mohli konkurenti BA v dôsledku liberalizácie týchto trhov zobrať jej podiely na trhu, nepreukazuje, že jej systémy finančných stimulov nemali protisúťažné účinky.

–       Posúdenie Súdom prvého stupňa

270    S cieľom určiť, či BA zneužila svoje dominantné postavenie, keď voči cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom kráľovstve uplatnila systémy prémií za výsledok, je potrebné skúmať ich podmienky, ako aj spôsoby poskytovania prémií a posúdiť, či účelom týchto prémií bolo prostredníctvom zvýhodnenia, ktoré nebolo odôvodnené nijakým plnením hospodárskej povahy, odobrať alebo obmedziť cestovným kanceláriám možnosť predávať svoje služby leteckým spoločnostiam podľa vlastného výberu a tým brániť prístupu leteckých spoločností, ktoré sú konkurentmi BA, na britský trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 90; Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 89, a Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, body 114 a 197).

271    V prejednávanej veci je potrebné určiť, či marketingové zmluvy a nové systémy prémií za výsledok mali na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve vernostný účinok, prípadne či tieto systémy spočívali na hospodársky odôvodnenom protiplnení (pozri v tomto zmysle rozsudky Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 73; Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 246 vyššie, bod 52, a Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 114).

272    Pokiaľ ide po prvé o vernostnú povahu dotknutých systémov, treba konštatovať, že v dôsledku ich rastúcej povahy, ktorá mala značne citeľný účinok na maržu, sa mohli zvýšené sadzby provízie z obdobia na obdobie zvyšovať exponenciálnym spôsobom v takej miere, v akej narastal počet leteniek BA predaný cestovnými kanceláriami počas nasledujúcich referenčných období.

273    Naopak o čo vyššie boli príjmy z predaja leteniek BA počas referenčného obdobia, o to podstatnejší bol finančný postih cestovných kancelárií vo forme neprimeraného zníženia sadzby prémií za výsledok v prípade zníženia tohto predaja leteniek BA, aj keď nepatrného, vzhľadom na predchádzajúce referenčné obdobie. BA preto nemôže spochybňovať vernostnú povahu sporných systémov.

274    Spoločnosť BA sa s cieľom spochybniť vernostný účinok svojich systémov prémií za výsledok na cestovné kancelárie nemôže opierať ani o skutočnosť, že tieto cestovné kancelárie majú iba slabý vplyv na výber leteckých spoločností cestujúcimi. BA totiž sama tvrdila, že tieto cestovné kancelárie poskytujú užitočnú službu spočívajúcu vo filtrovaní informácií komunikovaných cestujúcim, ktorí čelia nadmernému množstvu rôznych tarifových štruktúr leteckej dopravy.

275    Okrem toho, ak aj je pravda, že výhody poskytované cestovným kanceláriám záviseli, ako tvrdí BA, od úrovne cieľových prahových hodnôt a miery úspechu získanej vo vzťahu k týmto prahovým hodnotám, vernostný účinok na cestovné kancelárie vyplývajúci z prémií za výsledok treba považovať napriek tomu za preukázaný.

276    Navyše námietka BA, podľa ktorej tieto „vernostné zmluvy“ nebránili jej konkurentom, aby uzavreli podobné zmluvy s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve, nemôže byť prijatá. Päť hlavných konkurentov BA prítomných na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu nemožno považovať za spôsobilých poskytnúť cestovným kanceláriám rovnaké výhody.

277    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že počet leteniek BA predaných týmito cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve v rámci všetkých leteckých spojení s odletmi a príletmi na britských letiskách predstavoval nemenne počas celého obdobia uplatňovania sporných systémov prémií za výsledok viacnásobok tak predaja leteniek uskutočneného ktorýmkoľvek z týchto piatich hlavných konkurentov, ako aj ich celkového spoločného predaja.

278    Za týchto podmienok je po právnej stránke dostatočne preukázané, že konkurenčné podniky neboli spôsobilé dosiahnuť v Spojenom kráľovstve také príjmy, ktoré by mohli predstavovať dostatočne veľké finančné zázemie na to, aby mohli účinne zaviesť systém prémií porovnateľný so systémom BA, ktorý by bol schopný čeliť účinku vylúčenia, ktorý proti nim nastal na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

279    Po druhé, pokiaľ ide o otázkou, či sporné systémy prémií za výsledok uplatňované BA spočívali na hospodársky odôvodnenom protiplnení, treba pripomenúť, že je pravda, že existencia dominantného postavenia nebráni podniku v takomto postavení uskutočniť v rozumnej miere také činnosti, ktoré považuje za primerané na ochranu svojich vlastných obchodných záujmov, v prípade, že sú ohrozené (rozsudok Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 112).

280    Aby však ochrana konkurenčného postavenia podniku, ktorý má dominantné postavenie, tak ako spoločnosť BA, bola legitímna, musí prinajmenšom vychádzať z kritérií hospodárskej výkonnosti (rozsudok Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 189).

281    V prejednávanej veci sa však zdá, že BA nepreukázala, že vernostná povaha jej systémov prémií za výsledok spočíva na hospodársky odôvodnenom protiplnení.

282    Splnenie cieľov zvýšenia predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve však spôsobilo uplatnenie vyššej sadzby provízie nielen na letenky BA predané po splnení týchto cieľov, ale na všetky letenky BA, ktorých predaj sa uskutočnil v uplatnenom referenčnom období.

283    Zdá sa teda, že dodatočná odmena cestovných kancelárií nemala nijakú objektívnu súvislosť s protiplnením vyplývajúcim pre BA z predaja ďalších leteniek.

284    Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že systémy prémií za výsledok spoločnosti BA predstavovali protihodnotu nárastu výkonnosti alebo usporených nákladov predajom leteniek BA po realizácii týchto cieľov. Naopak, treba prijať názor, že takéto spätné uplatnenie zvýšených sadzieb provízií na všetky letenky BA predané cestovnou kanceláriou počas zvoleného referenčného obdobia môže spôsobiť predaj niektorých leteniek BA za cenu, ktorá nie je primeraná nárastu výkonnosti získanému spoločnosťou BA predajom týchto ďalších leteniek.

285    Ak by aj ktorákoľvek letecká spoločnosť, ako to tvrdí BA, mala skôr záujem predávať ďalšie letenky na svoje lety ako ponechať miesta neobsadené, zvýhodnenie, ktoré by predstavovala lepšia úroveň naplnenia lietadiel, by bolo v tomto prípade značne zmenšené z dôvodu nárastu nákladov BA v podobe zvýšenia odmeny cestovnej kancelárii, ktorá pristúpila k spätnému uplatneniu zvýšenej provízie.

286    Sporné systémy prémií za výsledok je nutné z dôvodu, že nespočívajú na hospodársky odôvodnenom protiplnení, považovať za smerujúce výlučne k odmeňovaniu nárastu predaja leteniek BA z obdobia na obdobie a v nadväznosti na to k upevneniu vernostného vzťahu cestovných kancelárií so sídlom v Spojenom kráľovstve voči BA.

287    Cestovné kancelárie tak boli odrádzané poskytovať svoje služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu leteckým spoločnostiam konkurujúcim BA, ktorých vstup alebo napredovanie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu bol teda nevyhnutne obmedzený.

288    Spoločnosť BA by preto nemohla mať nijaký záujem na uplatňovaní svojich systémov prémií za výsledok, ak by to nebol záujem vytlačiť konkurenčné letecké spoločnosti z trhu a vytvoriť tak prekážku pre udržanie existujúcej úrovne hospodárskej súťaže alebo pre rozvoj tejto súťaže na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

289    Spoločnosť BA najmä nemôže oprávnene tvrdiť, že od určitej úrovne naplnenia lietadla sú predaje ďalších leteniek nevyhnutne ziskové. Ako sa už totiž povedalo, protihodnota za predaje leteniek uskutočnené cestovnou kanceláriou po tom, ako sa dosiahol cieľ spočívajúci v náraste jej predajov, predstavuje dodatočný náklad vo forme spätného uplatnenia zvýšenej sadzby provízie na všetky letenky BA predané cestovnou kanceláriou počas zvoleného referenčného obdobia, ktorý môže byť rovnocenný alebo vyšší ako tento zisk.

290    Okrem toho na pojednávaní BA sama pripustila, že neexistovala priama súvislosť medzi prípadnými úsporami uskutočnenými vďaka predaju ďalších leteniek BA, ku ktorému došlo po splnení cieľov predaja, a zvýšením sadzieb provízií vyplatených cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom kráľovstve.

291    Na rozdiel od toho, čo tvrdí BA, jej systémy prémií za výsledok teda nemohli predstavovať spôsob výkonu bežnej hospodárskej súťaže ani umožniť zníženie jej nákladov. Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti BA uplatňuje, nie sú spôsobilé preukázať, že tieto systémy prémií za výsledok mali objektívne hospodárske odôvodnenie.

292    Komisia teda dôvodne prijala záver, že BA zneužila svoje dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu tým, že uplatnila systémy prémií za výsledok nespočívajúce na hospodársky odôvodnenom protiplnení a obmedzila tak voľnosť týchto cestovných kancelárií poskytovať svoje služby leteckým spoločnostiam podľa svojho výberu a v dôsledku toho prístup týchto leteckých spoločností na britský trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.

293    Nakoniec BA nemôže vytýkať Komisii, že nepreukázala, že jej postupy mali účinok vylúčenia. Na jednej strane na účely preukázania porušenia článku 82 ES nie je nutné preukázať, že posudzované zneužitie má konkrétny účinok na dotknuté trhy. Postačuje totiž, ak sa preukáže, že zneužívajúce správanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej súťaže, alebo inak povedané, že správanie je spôsobilé mať taký účinok.

294    Na druhej strane sa zdá, že sporné postupy by nielen mohli mať obmedzujúci účinok na britské trhy služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu a trhy leteckej dopravy, ale aj že Komisia takýto účinok konkrétnym spôsobom preukázala.

295    Keďže cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve zabezpečovali v období, keď došlo k sporným skutočnostiam, predaj 85 % všetkých leteniek predaných na území Spojeného kráľovstva, správanie BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu nemohlo nemať účinok vylúčenia z britských trhov leteckej dopravy na úkor konkurenčných leteckých spoločností v dôsledku súvislosti existujúcej medzi dotknutými trhmi, ktorá sa zistila v rámci preskúmania štvrtého žalobného dôvodu.

296    V dôsledku toho účinku vyvolaného systémami prémií uplatňovanými BA na britských trhoch leteckej dopravy nemôže byť prijaté tvrdenie BA, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu trhov leteckej dopravy a nijaký empirický dôkaz ujmy, ktorú by jej systémy finančných stimulov spôsobili konkurenčným leteckým spoločnostiam alebo cestujúcim.

297    Okrem toho, ak sa podnik v dominantnom postavení skutočne dopustí takého postupu, ktorý má na jeho konkurentov účinok vylúčenia, okolnosť, že očakávaný výsledok sa nedosiahne, nestačí na vyvrátenie označenia tohto postupu za zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.

298    Navyše zvýšenie trhových podielov niektorých leteckých spoločností konkurujúcich BA, redukovaných na absolútnu hodnotu vzhľadom na malý rozsah ich pôvodných trhových podielov, neznamená, že postup BA nemal nijaký účinok. V prípade absencie takýchto postupov sa možno domnievať, že trhové podiely týchto konkurentov by sa mohli zväčšiť podstatnejším spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, už citovaný v bode 243 vyššie, bod 149).

299    Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď prijala názor, že BA porušila ustanovenia článku 82 ES tým, že na cestovné kancelárie v Spojenom kráľovstve uplatnila systémy prémií za výsledok, ktoré sú diskriminačné voči niektorým ich príjemcom v porovnaní s inými a zároveň je ich cieľom a účinkom odmeňovať vernosť týchto cestovných kancelárií bez odôvodnenej hospodárskej protihodnoty, následne vytlačiť konkurenčné letecké spoločnosti z britského trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu a v dôsledku toho aj z britských trhov leteckej dopravy.

300    Z toho vyplýva, že siedmy žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O ôsmom žalobnom dôvode založenom na neprimeranosti výšky pokuty

 Tvrdenia účastníkov konania

301    Spoločnosť BA sa domnieva, že pokuta, ktorá jej bola udelená vo výške 6 800 000 eur, je neprimeraná vzhľadom na oznámenie Komisie týkajúce sa usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; ďalej len „usmernenia“).

302    Predovšetkým základná čiastka pokuty, teda 4 000 000 eur, ktorá by mala odrážať závažnosť, rozsah a dosah spáchaného porušenia, je príliš vysoká vzhľadom na bod 1 A usmernení. Podľa ich znenia treba pri posudzovaní závažnosti porušenia zobrať do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu pôvodcov porušenia, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným subjektom, najmä spotrebiteľom. Nijakým spôsobom sa však nepreukázalo, že systémy prémií BA spôsobili spotrebiteľom škodu.

303    Podľa bodu 1 B tretej zarážky usmernení sa dlhodobé porušenia zvyšujú o dodatočnú čiastku vo výške 10 % pokuty stanovenej podľa závažnosti porušenia. Zvýšenie pokuty o 70 %, teda o 10 % ročne od roku 1992, je neprimerané. Trvanie správania BA odráža pomalosť, s akou Komisia viedla svoje vyšetrovanie. Počas celého konania bola spoločnosť BA v dobrej viere, že systémy finančných stimulov sú v súlade s právom Spoločenstva.

304    Napokon BA tvrdí, že jej odôvodnená pochybnosť o tom, či systémy prémie mali povahu porušenia, a jej plná spolupráca s Komisiou v priebehu celého správneho konania predstavujú poľahčujúce okolnosti, ktoré implikujú zníženie pokuty na základe bodu 3 usmernení.

305    Komisia tvrdí, že zneužitie dominantného postavenia zistené v prejednávanom prípade treba považovať za závažné porušenie práva hospodárskej súťaže Spoločenstva. Systémy vylučujúcich zliav boli odsúdené už v minulosti. Bol zdôraznený význam cestovných nákladov v britskom hospodárstve a zistilo sa, že napriek liberalizácii leteckej dopravy si BA zachovala priemerné trhové podiely na britských trhoch leteckej dopravy.

306    Článok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobiť okamžitú ujmu na úkor spotrebiteľov, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, že poškodzujú štruktúru účinnej hospodárskej súťaže.

307    Navyše zneužitie dominantného postavenia spočívajúce najmä v diskriminácii, vo vylučovacom správaní a vernostných zľavách poskytovaných podnikom v dominantnom postavení s cieľom vylúčiť svojich konkurentov z trhu, je v usmerneniach kvalifikované ako „závažné porušenie“.

308    Sporné zneužívajúce postupy sa začali v roku 1992 voči niektorým cestovným kanceláriám. Od januára 1998 do marca 1999 systémy prémií za výsledok rozšírili zneužívajúce správanie na všetky cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve a posilnili svoje účinky na cestovné kancelárie, ktoré sú zmluvnou stranou marketingovej zmluvy. Trvanie týchto postupov odôvodnilo zvýšenie uloženej pokuty o 70 % v závislosti od závažnosti porušenia.

309    Dĺžka trvania správneho konania, ktorej primeraná povaha sa posudzuje v závislosti od okolností každej veci (rozsudok Irish Sugar/Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 278), nebola neprimeraná a neodôvodňuje dĺžku trvania zistených porušení.

310    Skončenie porušovania hneď po prvých úkonoch Komisie predstavuje podľa usmernení poľahčujúcu okolnosť. Spoločnosť BA však po doručení prvého oznámenia Komisie o výhradách z 20. decembra 1996 rozšírila systémy prémií za výsledok uplatňované dovtedy na cestovné kancelárie, ktoré uskutočňovali určitý objem ročných predajov leteniek BA, na všetky cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

311    Keďže článok 82 ES odsudzuje už objektívne poškodenie štruktúry samotnej hospodárskej súťaže (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 26), tvrdenie BA založené na neexistencii dôkazu o ujme spôsobenej spotrebiteľom jej systémami prémií nemôže byť prijaté.

312    Spoločnosť BA nemôže kritizovať ani zvýšenie základnej čiastky uloženej pokuty namietaním pomalého priebehu vyšetrovania vedeného Komisiou, ktorého trvanie bolo nesporne predlžované tým, že BA zotrvávala v správaní spôsobujúcom porušenie a ďalej ho zhoršovala.

313    Mesiac po pojednávaní nasledujúcom po prvom oznámení o výhradách, ktoré sa konalo 12. novembra 1997, BA posilnila protisúťažné účinky svojho pôvodného systému prémií za výsledok tým, že rozšírila nový systém stimulov na všetky britské cestovné kancelárie sprostredkujúce leteckú dopravu.

314    Keďže BA nezohľadnila výhrady formulované Komisiou voči jej prvému systému prémií za výsledok, prirodzene sa nemožno domnievať, že mala dobrú vieru v súlad svojich systémov stimulov s právom hospodárskej súťaže Spoločenstva počas celého správneho konania.

315    Napokon, keďže BA zintenzívnila svoje postupy obmedzujúce hospodársku súťaž počas správneho konania, už sa nemôže odôvodnene odvolávať na plnú spoluprácu s Komisiou počas celého priebehu tohto konania. Komisia teda oprávnene nepriznala BA výhodu na základe poľahčujúcich okolností.

316    Je teda potrebné potvrdiť výšku pokuty stanovenú Komisiou, pretože bola stanovená na úrovni zodpovedajúcej tak usmerneniam, ako aj primeranej sankcii vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu.

317    Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia BA založené na neprimeranosti výšky pokuty, ktorá jej bola uložená, musia byť zamietnuté.

318    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

319    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

320    Keďže BA nemala úspech v žiadnom zo svojich návrhov, je povinná nahradiť okrem vlastných trov konania aj trovy konania vynaložené Komisiou a vedľajším účastníkom konania Virgin v súlade s návrhmi podanými v tomto zmysle.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Žalobkyňa znáša vlastné trovy konania, ako aj trovy, ktoré vznikli Komisii a vedľajšiemu účastníkovi konania.

Vesterdorf Jaeger Legal

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2003.

Tajomník       Predseda komory

H. Jung       B. Vesterdorf

* Jazyk konania: angličtina.