ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 1. februára 2007

Vec F‑42/05

Francisco Rossi Ferreras

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotenie za rok 2003 – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán Rossi Ferreras navrhuje zrušiť správu o jeho služobnom postupe vypracovanej 22. júla 2004 za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2003, ako aj zaviazať Komisiu na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Súdne preskúmanie – Obmedzenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody zameraný na odškodnenie ujmy spôsobenej konaním, ktoré nemalo charakter rozhodnutia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Podmienky prípustnosti – Kogentný charakter

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Súdne preskúmanie vykonávané súdmi Spoločenstva o obsahu hodnotiacich správ je obmedzené na kontrolu riadneho priebehu postupu, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.

(pozri bod 33)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. októbra 1994, Marcato/Komisia, T‑18/93, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑681, bod 45; 20. mája 2003, Pflugradt/ECB, T‑179/02, Zb. VS s. I‑A‑149, II‑733, bod 46

2.      V rámci článkov 90 a 91 služobného poriadku žalobe na náhradu škody zameranej na odškodnenie ujmy spôsobenej konaním, ktoré nemalo charakter rozhodnutia, ako je napríklad morálne obťažovanie, musí predchádzať administratívne konanie v dvoch etapách. Dotknutá osoba musí najskôr podať menovaciemu orgánu žiadosť podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku vyzývajúce administratívu na náhradu takej škody. Len zamietnutie tejto žiadosti, výslovné alebo implicitné, predstavuje rozhodnutie spôsobujúce ujmu, proti ktorému možno podať sťažnosť a až po zamietajúcom rozhodnutí tejto sťažnosti, výslovnom alebo implicitnom, je možné podať na Súd prvého stupňa žalobu na náhradu škody.

(pozri body 58 – 61)

Odkaz:

Súdny dvor: 27. júna 1989, Giordani/Komisia, 200/87, Zb. s. 1877, bod 22

Súd prvého stupňa: 1. decembra 1994, Ditterich/Komisia, T‑79/92, Zb. VS s. I‑A‑289, II‑907, bod 41 a citovaná judikatúra; 14. mája 2002, Antas de Campos/Parlament, T‑194/00, Zb. VS s. I‑A‑59, II‑279, bod 72; 8. júla 2004, Tsarnavas/Komisia, T‑200/02, neuverejnený v Zbierke, bod 48; 15. mája 2006, Schmit/Komisia, F‑03/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑9, II‑A‑1‑33, bod 48

3.      Pravidlá uvedené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku majú kogentný charakter a pre účastníkov konania alebo súd nie sú dispozičné. V dôsledku toho okolnosť, že inštitúcia v rozhodnutí o výslovnom zamietnutí sťažnosti nevzniesla námietku neprípustnosti žiadosti o náhradu škody v nej uvedenej, nezbavuje administratívu možnosti vzniesť námietku neprípustnosti v štádiu súdneho konania, ani nezbavuje Súd prvého stupňa jeho povinnosti preskúmať dodržanie článkov 90 a 91 služobného poriadku.

(pozri bod 62)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑209/99, Zb. VS s. I‑A‑243, II‑1211, bod 47