UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 20. apríla 2021 (*)
„Žaloba o určenie neplatnosti a náhradu škody – Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných aktivít (2007 – 2013) – Projekty MARE, Senior a ECRN – Rozhodnutie Komisie o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm – Žalobkyňa, ktorá neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu – Zastavenie konania“
Vo veci T‑539/13 RENV,
Inclusion Alliance for Europe EEIG sosídlom v Bukurešti, Rumunsko,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: F. Moro, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanej,
ktorej predmetom je jednak návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2013) 4693 final zo 17. júla 2013 týkajúceho sa vymáhania od žalobkyne celkovej sumy 212 411,89 eura spolu s úrokmi, ktorá jej bola vyplatená v rámci projektov MARE, Senior a ECRN, a jednak návrh založený na článku 268 ZFEÚ o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa údajne utrpela v dôsledku tohto rozhodnutia,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise a P. Nihoul (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
1 Žalobkyňa, Inclusion Alliance for Europe GEIE, je spoločnosť so sídlom v Rumunsku, ktorá vykonáva činnosť v oblasti zdravotníctva a sociálnej integrácie.
2 V nadväznosti na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 2006, s. 1) uzavrela Komisia Európskych spoločenstiev so žalobkyňou 19. decembra 2007 a 2. septembra 2008 dohodu o grante s názvom „Senior – Social Ethical and Privacy Needs in ICT for Older People: a dialogue roadmap“ (Senior – potreby v oblasti sociálnej etiky a dôvernosti informácií v oblasti IKT pre starších ľudí: plán dialógu“, ďalej len „dohoda Senior“) a dohodu o grante s názvom „Market Requirements, Barriers and Cost‑Benefits Aspects of Assistive Technologies“ (Požiadavky trhu, prekážky a aspekty nákladov a prínosov asistenčných technológií, ďalej len „dohoda MARE“).
3 Okrem toho Komisia 6. októbra 2008 v rámci jedného z troch osobitných programov rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) prijatého rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 2006, s. 15), uzavrela so žalobkyňou tretiu dohodu o grante s názvom „European Civil Registry Network“ (Európska sieť matrík, ďalej len „dohoda ECRN“).
4 Dňa 17. júla 2013 Komisia po niekoľkých auditoch, ktoré odhalili, že finančné riadenie dotknutých projektov nebolo vykonané v súlade s podmienkami stanovenými v dohodách MARE, Senior a ECRN a všeobecnými podmienkami príslušných rámcových programov, prijala rozhodnutie C(2013) 4693 final týkajúce sa vymáhania celkovej sumy 212 411,89 eura spolu s úrokmi od Inclusion Alliance for Europe EEIG (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
5 Napadnuté rozhodnutie predstavuje v súlade s článkom 299 ZFEÚ exekučný titul na vymáhanie časti finančných príspevkov poskytnutých žalobkyni na základe dohôd MARE, Senior a ECRN, ako aj úrokov z omeškania z týchto súm.
6 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. októbra 2013 žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia, zrušenia „všetkých ostatných vyšetrovacích konaní vykonaných Komisiou alebo na jej žiadosť inými organizáciami“, zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ a náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpela v dôsledku uplatnenia uvedeného rozhodnutia Komisie.
7 Uznesením z 21. apríla 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (T‑539/13, neuverejnené, ďalej len „pôvodné uznesenie“, EU:T:2016:235), Všeobecný súd zamietol žalobu ako čiastočne zjavne neprípustnú a v zostávajúcej časti ako bez zjavného právneho základu. Pokiaľ ide o návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia, usúdil, že viaceré žalobné dôvody sú zjavne neprípustné z dôvodu, že nesmerujú k posúdeniu zákonnosti napadnutého aktu z hľadiska právnej normy Únie, ale sú založené na výklade a porušení ustanovení dohôd, čo sú námietky, ktoré patria do pôsobnosti článku 272 ZFEÚ, a nie článku 263 ZFEÚ.
8 Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 7. júla 2016 žalobkyňa podala odvolanie proti pôvodnému uzneseniu.
9 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 278 ZFEÚ, ktorým sa domáhala odkladu výkonu pôvodného uznesenia, ako aj napadnutého rozhodnutia.
10 Uznesením zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668), bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.
11 Rozsudkom zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P, ďalej len „rozsudok o odvolaní“, EU:C:2020:575), Súdny dvor zrušil pôvodné uznesenie s odôvodnením, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že v rámci žaloby podanej na základe článku 263 ZFEÚ musí súd Únie posúdiť zákonnosť dotknutého aktu výlučne z hľadiska práva Únie a že nesplnenie ustanovení dotknutej dohody alebo porušenie práva uplatniteľného na dotknutú dohodu možno uplatniť len v rámci žaloby podanej na základe článku 272 ZFEÚ.
12 Keďže stav konania nedovoľoval, aby Súdny dvor rozhodol vo veci, Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu (rozsudok o odvolaní, body 117 až 119) a určil, že o trovách konania sa rozhodne neskôr. V súlade s článkom 88 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora bol rozsudok o odvolaní doručený účastníkom konania. Pre žalobkyňu bolo doručenie adresované pánovi D'Amicovi, ktorý nebol jej advokátom, ale jej zákonným zástupcom.
13 Dňa 31. júla 2020 Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili písomné pripomienky k návrhom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku o odvolaní na účely rozhodnutia sporu v súlade s článkom 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Keďže tento rozsudok bol doručený pánovi D'Amicovi, táto výzva bola adresovaná jemu.
14 Dňa 18. augusta 2020 kancelária Všeobecného súdu zaslala žalobkyni e‑mail s tým, aby potvrdila prijatie listu z 31. júla 2020.
15 Tento e‑mail zostal bez odpovede.
16 Listom z 28. septembra 2020 Všeobecný súd zopakoval svoj prístup a vyzval žalobkyňu, aby predložila svoje pripomienky k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku o odvolaní na účely vyriešenia sporu.
17 Tento e‑mail zostal opäť bez odpovede.
18 V tejto súvislosti sa kancelária Všeobecného súdu e‑mailom zo 16. októbra 2020 obrátila na pána Famianiho, ktorý bol advokátom žalobkyne v rámci konaní, v ktorých bolo vydané pôvodné uznesenie a uznesenie zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668), ako aj spočiatku v rámci konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok o odvolaní, aby sa ho opýtala, či žalobkyňu stále zastupuje.
19 Aj tento e‑mail zostal bez odpovede.
20 Po vykonaní týchto jednotlivých krokov Všeobecný súd konštatoval, že žalobkyňa neodpovedá na jeho výzvy a listom z 21. decembra 2020 vyzval účastníkov konania v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku, aby sa vyjadrili k možnosti bez návrhu konštatovať odôvodneným uznesením, že už nie je dôvod rozhodnúť v súlade s článkom 131 ods. 2 rokovacieho poriadku.
21 S touto žiadosťou bola spojená lehota, ktorá uplynula 8. januára 2021. Pokiaľ ide o žalobkyňu, táto žiadosť bola adresovaná jednak pánovi D'Amicovi, jej zákonnému zástupcovi, a jednak pánovi Famianimu, jej advokátovi.
22 Ku dňu uvedenému v bode 21 vyššie Všeobecný súd dostal odpoveď od Komisie, ale nezaznamenal žiadnu reakciu zo strany pána D'Amica alebo pána Famianiho.
23 Za týchto podmienok treba uplatniť článok 131 ods. 2 rokovacieho poriadku, podľa ktorého ak žalobca neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu, Všeobecný súd môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí účastníkov konania bez návrhu konštatovať odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť.
24 V prípade potreby treba konštatovať, že 18. januára 2021 bol Všeobecnému súdu doručený list od advokáta napísaný v angličtine, a teda v inom jazyku, ako je jazyk konania, v ktorom advokát tvrdil, že zastupuje žalobkyňu, a požiadal o možnosť predložiť pripomienky v jej mene v lehote, ktorá bude určená, pričom vysvetlil, že žalobkyňa nebola informovaná o posledných oznámeniach Všeobecného súdu z dôvodu „komunikačných problémov“ a „dôsledkov pandémie“. Ďalej uviedol, že list z 21. decembra 2020 mu bol doručený až 18. januára 2021, a požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty, aby sa mohol lepšie oboznámiť so spisom.
25 Tento list nemôže spochybniť konštatovanie uvedené v bode 23 vyššie.
26 V prvom rade treba konštatovať, že tento list nebol Všeobecnému súdu zaslaný v lehote uvedenej v bode 21 vyššie, ale desať dní po jej uplynutí.
27 V druhom rade sa nový advokát žalobkyne obmedzil na všeobecné uvedenie zmienok o „komunikačných problémoch“ a „dôsledkoch pandémie“ bez toho, aby predložil akýkoľvek jasný a konkrétny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné sa domnievať, že tieto okolnosti mohli brániť akejkoľvek odpovedi na výzvy Všeobecného súdu od doručenia rozsudku o odvolaní.
28 V tomto kontexte je vzhľadom na nečinnosť žalobkyne a neexistenciu akéhokoľvek konkrétneho vysvetlenia z jej strany, ktoré by umožňovalo odôvodniť túto nečinnosť, alebo akéhokoľvek dôkazu potvrdzujúceho dôvody uvedenej nečinnosti potrebné v prejednávanej veci bez návrhu konštatovať, ako to stanovuje článok 131 ods. 2 rokovacieho poriadku, že už neexistuje dôvod rozhodnúť o prejednávanej žalobe (pozri v tomto zmysle uznesenie z 22. júna 2016, Marcuccio/Európska únia, T‑409/14, neuverejnené, EU:C:2016:398, body 24 a 25).
O trovách
29 Podľa článku 219 rokovacieho poriadku Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí, ktoré vydá po zrušení pôvodného rozhodnutia a vrátení veci Všeobecnému súdu, rozhodne o trovách konania na Všeobecnom súde a o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore.
30 V uznesení zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668), a potom v rozsudku o odvolaní sa určilo, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
31 Všeobecnému súdu teda prináleží, aby v tomto uznesení rozhodol o trovách tohto konania, ako aj o trovách konania, v ktorom bolo vydané pôvodné uznesenie, uznesenie zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668), a rozsudok o odvolaní.
32 Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Okrem toho podľa článku 137 rokovacieho poriadku ak Všeobecný súd konanie vo veci zastaví, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.
33 V prejednávanej veci nemala žalobkyňa úspech najprv v rámci konania, v ktorom bolo vydané uznesenie zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668).
34 Ďalej z pôvodného uznesenia a z rozsudku o odvolaní vyplýva, že Súdny dvor neuznal argumentáciu Komisie týkajúcu sa prípustnosti niekoľkých žalobných dôvodov uvedených na podporu návrhu na zrušenie podaného na Všeobecný súd.
35 Naproti tomu z týchto rozhodnutí nevyplýva, že Všeobecný súd neuznal argumentáciu Komisie týkajúcu sa dôvodnosti týchto žalobných dôvodov a týkajúcu sa návrhu na odklad výkonu rozhodnutia, návrhu na zrušenie „všetkých ostatných vyšetrovacích konaní vykonaných [Komisiou] alebo na jej žiadosť inými organizáciami“ a návrhu na náhradu škody.
36 Nakoniec z bodov 13 až 27 vyššie vyplýva, že rozhodnutie, podľa ktorého už neexistuje dôvod rozhodnúť v rámci tohto konania, je priamym dôsledkom správania žalobkyne, a síce skutočnosti, že v stanovenej lehote neodpovedala na jednotlivé výzvy Všeobecného súdu.
37 Za týchto podmienok treba rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy tohto konania, ako aj konaní, ktoré viedli k vydaniu pôvodného uznesenia, uznesenia zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia (C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668), ako aj rozsudku o odvolaní.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
nariadil:
1. Konanie o žalobe sa zastavuje.
2. Európska komisia a Inclusion Alliance for Europe GEIE znášajú svoje vlastné trovy konania vo veciach T‑539/13, C‑378/16 P‑R, C‑378/16 P a T‑539/13 RENV.
V Luxemburgu 20. apríla 2021