ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 28. marca 2012

Vec F‑36/11

BD

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Neobnovenie zmluvy – Článok 11a služobného poriadku – Konflikt záujmov – Vzťah dôvery – Článok 12b služobného poriadku – Externá činnosť – Prezumpcia neviny“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BD navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia obsiahnutého v správe orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy Komisie z 30. augusta 2010, ktorým bol informovaný, že jeho zmluva nebude predĺžená. V tej istej žalobe BD navrhuje, aby bola Komisii uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Prijatie interného predpisu stanovujúceho zásadu obnovovania za určitých podmienok – Obmedzenie vlastnej voľnej úvahy administratívy v tejto oblasti

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b), článok 85 a článok 119 prvý odsek]

2.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prepustenie – Voľná úvaha administratívy pri výbere disciplinárneho alebo zmluvného základu prepustenia

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 ods. 1 písm. b) bod i), článok 49 ods. 1 a článok 119 prvý odsek]

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Nahradenie dôvodov napadnutého aktu – Zneužitie právomoci – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Podmienky – Záujem služby a zachovanie vzťahu dôvery

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 88)

5.      Úradníci – Zásady – Právo na prezumpciu neviny – Dosah – Zákaz vyvodiť z dôkazov zhromaždených počas vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) narušenie vzťahu dôvody brániace obnoveniu zmluvy zmluvného zamestnanca – Neexistencia

6.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Práva a povinnosti – Povinnosť nezávislosti a nedotknuteľnosti – Povinnosť preventívne informovať administratívu o prípadnom konflikte záujmov – Dosah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 11a; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 3a, 11 a 81)

7.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Práva a povinnosti – Externá činnosť – Povinnosť vyžiadať si povolenie od menovacieho orgánu alebo orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Pokračovanie činnosti vykonávanej pred prijatím do zamestnania – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12b; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 3a, 11 a 81)

8.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Skutkový omyl vyskytujúci sa v inak dostatočnom odôvodnení rozhodnutia – Neexistencia vplyvu na zákonnosť rozhodnutia

(Článok 296 ZFEÚ)

1.      Zmluvný zamestnanec, ktorý má uzavretú zmluvu na dobu určitú, v zásade nemá nárok na obnovenie svojej zmluvy, pretože ide iba o možnosť podmienenú skutočnosťou, že obnovenie je v súlade so záujmom služby.

Na rozdiel od úradníkov, ktorých stabilitu zamestnania zaručuje služobný poriadok, totiž z článku 47 písm. b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý sa na zmluvných zamestnancov uplatňuje na základe článku 119 prvého odseku týchto podmienok, vyplýva, že trvanie pracovnoprávneho vzťahu medzi inštitúciou a zmluvným zamestnancom zamestnaným na dobu určitú sa v medziach stanovených článkom 85 týchto podmienok riadi podmienkami dohodnutými v zmluve uzavretej medzi zmluvnými stranami. Okrem toho má administratíva širokú mieru voľnej úvahy v oblasti obnovovania zmlúv dočasných zamestnancov uzavretých na dobu určitú.

Akonáhle však administratíva interným predpisom vypracovala osobitnú úpravu s cieľom zabezpečiť transparentnosť procesu obnovovania zmlúv, posudzuje sa prijatie tejto úpravy ako obmedzenie vlastnej voľnej úvahy inštitúcie. Za takúto úpravu sa nepovažujú ustanovenia zmluvy zmluvného zamestnanca, podľa ktorých je obnovenie zmluvy podmienené úspešným zložením výberovej skúšky, ako aj súhlasom vedenia.

(pozri body 31 – 33, 35 a 36)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 17. októbra 2002, Cocchi a Hainz/Komisia, T‑330/00 a T‑114/01, bod 82; 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, bod 64

Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Bernard/Europol, F‑54/08, body 44 a 47; 23. novembra 2010, Gheysens/Rada, F‑8/10, bod 75

2.      Zo skutočnosti, že zmluvný zamestnanec nemá zaručenú stabilitu zamestnania, zo širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy pri obnovení alebo neobnovení jeho zmluvy na dobu určitú a zo znenia článku 47 písm. b) bodu i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že príslušný orgán nie je povinný začať disciplinárne konanie proti zmluvnému zamestnancovi, ktorého správanie by mohlo odôvodniť prepustenie z disciplinárneho dôvodu a že v takomto prípade môže využiť možnosti ponúkané zmluvnou povahou vzťahu, ktorý ich spája. Článok 49 ods. 1 týchto podmienok, ktorý sa na zmluvných zamestnancov uplatňuje na základe článku 119 prvého odseku týchto podmienok, upravuje použitie disciplinárneho konania iba s cieľom vypovedať pracovnú zmluvu „bez výpovednej lehoty“. Rozhodnutie počkať na uplynutie doby, na ktorú bola zmluva na dobu určitú dotknutého zmluvného zamestnanca uzavretá a túto zmluvu neobnoviť tiež nemôže ako také predstavovať zneužitie právomoci.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, bod 38

Súd pre verejnú službu: 24. apríla 2008, Longinidis/Cedefop, F‑74/06, bod 116; 7. júla 2010, Tomas/Parlament, F‑116/07, F‑13/08 a F‑3l/08, bod 158

3.      Vzhľadom na samotný účel konania pred podaním žaloby, ktorým je umožniť administratíve preskúmať svoje rozhodnutie, má toto konanie vývojovú povahu, takže v systéme opravných prostriedkov stanovenom v článkoch 90 a 91 služobného poriadku môže administratíva pri zamietnutí sťažnosti zároveň zmeniť dôvody, na základe ktorých prijala napadnutý akt. V skutočnosti, že administratíva vo svojom rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti zohľadnila iné dôvody než tie, ktoré sa nachádzali v napadnutom rozhodnutí, tak nemožno nájsť dôkaz zneužitia právomoci a konania administratívou.

(pozri bod 47)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, body 55 až 60

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 110; 15. decembra 2010, Angulo Sánchez/Rada, F‑67/09, bod 70; 28. septembra 2011, AZ/Komisia, F‑26/10, bod 38

4.      Záujem služby a zachovanie vzťahu dôvery, ktoré musí orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy zohľadniť pri rozhodovaní o obnovení či neobnovení pracovnej zmluvy, sa musia posudzovať nielen na úrovni útvaru pridelenia, ktorého záujem nemožno ignorovať, ale aj na úrovni generálneho riaditeľstva, pod ktoré patrí útvar pridelenia dotknutej osoby, ba dokonca na úrovni inštitúcie ako celku. Navyše pre príslušný orgán je nevyhnutné celkovo posúdiť záujem služby predovšetkým vtedy, keď ide o postoj zamestnanca, ktorý má finančnú zodpovednosť.

V tejto súvislosti okolnosť, že zmluvný zamestnanec údajne vzorne absolvoval skúšobnú dobu, nemôže vyvrátiť posúdenie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy o vhodnosti neobnoviť jeho zmluvu s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyšli najavo po vypracovaní správy na konci tejto skúšobnej doby.

(pozri body 48 a 80)

5.      Právo na prezumpciu neviny sa dokonca aj vtedy, keď sa nevedie trestné stíhanie, vzťahuje na úradníka obvineného z nesplnenia povinností uložených služobným poriadkom, ktoré je dostatočne závažné na to, aby odôvodňovalo vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), s prihliadnutím na ktoré bude môcť administratíva prijať akékoľvek, v prípade potreby aj prísne opatrenie, ktoré sa bude vyžadovať. Cieľom ani následkom tohto práva však nie je zakázať orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, aby z dôkazov zhromaždených počas vyšetrovaní OLAF‑u vyvodil narušenie vzťahu dôvery, ktoré bráni obnoveniu zmluvy zmluvného zamestnanca.

(pozri body 51 a 54)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C‑235/92 P, bod 175

Súd prvého stupňa: 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, bod 281; 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, bod 178; 4. októbra 2006, Tillack/Komisia, T‑193/04, bod 121; 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T‑44/02 OP, T‑54/05 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, bod 61; 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T‑48/05, bod 214

Všeobecný súd Európskej únie: 7. decembra 2010, Fahas/Rada, T‑49/07, bod 63; 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06, bod 129

Súd pre verejnú službu: 23. novembra 2010, Wenig/Komisia, F‑75/09, bod 58

6.       Cieľom článku 11a služobného poriadku, ktorý sa na zmluvných zamestnancov podľa článku 3a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov uplatňuje na základe článkov 11 a 81 týchto podmienok, je zabezpečiť nezávislosť, nedotknuteľnosť a nestrannosť úradníkov a zamestnancov, a v dôsledku toho aj inštitúcií, kde vykonávajú službu, tým, že sa dotknutému úradníkovi alebo zamestnancovi uloží preventívna povinnosť informovať menovací orgán alebo orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy, ktorá má tomuto orgánu umožniť, aby v prípade potreby prijal vhodné opatrenia. So zreteľom na základný význam cieľov nezávislosti a nedotknuteľnosti sledovaných týmto ustanovením a všeobecnú povahu povinnosti uloženej úradníkom a zamestnancom, treba článku 11a služobného poriadku priznať široký rozsah pôsobnosti, ktorá sa vzťahuje na každú situáciu, s prihliadnutím na ktorú musí dotknutá osoba vzhľadom na úlohy, ktoré plní a okolnosti, dôvodne predpokladať, že z pohľadu tretích osôb sa môže zdať ako možný zdroj ovplyvnenia jej nezávislosti. V tejto súvislosti sa nezávislosť úradníkov a zamestnancov voči tretím osobám nesmie posudzovať iba zo subjektívneho hľadiska. Táto nezávislosť má tiež zabrániť, predovšetkým pri správe verejných financií, akémukoľvek správaniu, ktoré by objektívne mohlo narušiť dobrú povesť inštitúcií a dôveru, ktorú tieto inštitúcie musia vzbudzovať u verejnosti.

Okrem toho nezáleží na tom, že dotknutá inštitúcia údajne neutrpela žiadnu finančnú škodu kvôli daným porušeniam, pretože povinnosti, ktoré sú uložené úradníkom a zamestnancom na základe článkov 11a a 12b služobného poriadku majú chrániť tiež nezávislosť a dobrú povesť inštitúcií.

(pozri body 68, 70 a 80)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. septembra 2002, Willeme/Komisia, T‑89/01, bod 47; 3. februára 2005, Mancini/Komisia, T‑137/03, bod 31

7.      Článok 12b služobného poriadku, ktorý sa na zmluvných zamestnancov podľa článku 3a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov uplatňuje prostredníctvom článkov 11 a 81 týchto podmienok, ukladá úradníkom a zamestnancom povinnosť vyžiadať si povolenie, keď chcú vykonávať platenú či neplatenú externú činnosť. Táto povinnosť je uložená všeobecne bez toho, aby bolo potrebné robiť rozdiel so zreteľom na povahu alebo rozsah činnosti.

Povinnosť požiadať o povolenie na výkon externej činnosti je navyše uložená nielen úradníkom a zamestnancom, ktorí majú počas svojho služobného postupu v úmysle vykonávať takúto činnosť, ale aj prijímaným zamestnancom, ktorí chcú pokračovať vo výkone činnosti, ktorú vykonávali pred ich prijatím do zamestnania a ktorá sa od ich nástupu do služieb stáva „externou“.

(pozri bod 72)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. marca 1998, Tzoanos/Komisia, T‑74/96, bod 66; 16. januára 2003, Fichtner/Komisia, T‑75/00, bod 31

8.      Dokonca aj keď je v prípade viacerých dôvodov jeden dôvod sporného aktu skutkovo nesprávny, nemôže táto vada viesť k zrušeniu tohto aktu, ak ostatné dôvody poskytujú odôvodnenie, ktoré je samo osebe dostatočné.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, prináleží žalobcovi, aby predložil dôkazné prostriedky, ktoré postačujú na spochybnenie pravdepodobnosti posúdení administratívy, takže tento žalobný dôvod treba zamietnuť, ak napriek predloženým dôkazom možno spochybňované posúdenie administratívy stále považovať za pravdepodobné. Ak je napadnuté rozhodnutie založené na viacerých dôvodoch, vyžaduje sa toto zamietnutie predovšetkým vtedy, keď sa pochybenie týka jedného z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ale keď tento dôvod nemohol sám osobe ovplyvniť administratívu.

(pozri bod 83)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, bod 162; 8. marca 2005, Vlachaki/Komisia, T‑277/03, bod 85

Súd pre verejnú službu: 7. októbra 2009, Y/Komisia, F‑29/08, bod 90; 29. septembra 2011, Kimman/Komisia, F‑74/10, body 92 a 93