Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 12. júla 2021 – Grand Production d.o.o./GO4YU GmbH a i.

(vec C-423/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revisionsrekurs“: Grand Production d.o.o.

Odporkyne v konaní o opravnom prostriedku „Revisionsrekurs“: GO4YU GmbH, DH, GO4YU d.o.o., MTEL Austria GmbH

Prejudiciálne otázky

Má sa pojem „verejný prenos“ uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES¹ vykladať v tom zmysle, že ho uskutočňuje priamy prevádzkovateľ streamovacej platformy (ktorý v tomto prípade nemá sídlo na území Únie), ktorý

–    sám rozhoduje o obsahu a zatemnení ním šíreného televízneho vysielania a technicky ho realizuje,

–    má výlučné administrátorské práva pre streamovaciu platformu,

–    môže mať vplyv na to, ktoré programy bude môcť koncový užívateľ prostredníctvom služby prijímať, avšak bez toho, aby mohol mať vplyv na obsah programov,

–    a je jediným subjektom, ktorý kontroluje, ktoré programy a obsahy bude možné vidieť na jednotlivých územiach,

keď pritom súčasne

–    používateľovi je sprostredkovaný prístup nielen k vysielaciemu obsahu, ktorého využívanie online dovolili príslušní vlastníci práv, ale aj k takému chránenému obsahu, v prípade ktorého nedošlo k príslušnému vysporiadaniu práv, a

–    priamy prevádzkovateľ streamovacej platformy vie, že jeho služba umožňuje aj príjem chráneného vysielaného obsahu bez súhlasu vlastníkov práv tým, že koncoví zákazníci používajú VPN služby, ktoré predstierajú, že IP adresa a zariadenie koncového zákazníka sa nachádza na území, pre ktoré existuje súhlas vlastníkov práv, avšak

–    príjem chráneného vysielaného obsahu bez súhlasu vlastníkov práv bol prostredníctvom streamovacej platformy niekoľko týždňov fakticky možný aj bez tunelovania VPN?

V prípade kladnej odpovede na otázku I.:

Má sa pojem „verejný prenos“ uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES vykladať v tom zmysle, že ho vykonávajú aj tretie osoby (v tomto prípade so sídlom v Únii), ktoré sú zmluvne a/alebo majetkovou účasťou prepojené s prevádzkovateľom platformy opísaným v otázke I. a ktoré bez toho, aby samy mali vplyv na zatemnenie a na programy a obsah vysielania prinášaného na platforme,

–    propagujú streamovaciu platformu prevádzkovateľa a jej služby, a/alebo

–    uzatvárajú so zákazníkmi skúšobné pripojenie automaticky končiace po 15 dňoch, a/alebo

–    pre zákazníkov streamovacej platformy vykonávajú zákaznícky servis, a/alebo

–    na svojej internetovej stránke ponúkajú platené pripojenie na streamovaciu platformu priameho prevádzkovateľa a potom vystupujú ako zmluvní partneri zákazníkov a príjemcovia platieb, pričom platené pripojenie sa vytvára tak, že zákazník je výslovne upozornený na to, že niektoré programy nie sú k dispozícii, iba v prípade, že konkrétne uvedie, že chce mať možnosť sledovať tieto programy, avšak ak to zákazník neuvedie, resp. sa na to konkrétne nespýta, nie je na to vopred upozornený?

Majú sa článok 2 písm. a) a písm. e), ako aj článok 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES v spojení s článkom 7 bodom 2 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012¹ vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatňovania porušenia autorských práv a s nimi súvisiacich práv, ktoré zaručuje členský štát súdu konajúceho vo veci, je tento súd – pretože zásada teritoriality bráni výkonu súdnej právomoci vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o protiprávne konania, ku ktorým došlo v zahraničí –, príslušný iba na rozhodnutie o škode, ktorá bola spôsobená na území toho členského štátu, ku ktorému patrí, alebo môže alebo musí tento súd rozhodnúť aj o protiprávnych konaniach podľa tvrdení poškodeného autora spáchaných mimo tohto územia (po celom svete)?

____________

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230)

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1)