Spojené veci T‑20/08 a T‑21/08

Evets Corp.

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Slovná ochranná známka Spoločenstva DANELECTRO a obrazová ochranná známka Spoločenstva QWIK TUNE – Nedodržanie lehoty na podanie žiadosti o obnovu ochranných známok – Žiadosť o restitutio in integrum – Reformatio in peius – Právo na obranu – Právo byť vypočutý – Článok 61 ods. 2, článok 73 druhá veta a článok 78 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 63 ods. 2, článok 75 druhá veta a článok 81 nariadenia (ES) č. 207/2009]“

Abstrakt rozsudku

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Restitutio in integrum – Lehota na podanie žaloby

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 78 ods. 2 a 3; nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1, pravidlo 77)

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba podaná proti rozhodnutiu, ktoré vydalo oddelenie Úradu

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 62 ods. 1)

3.      Ochranná známka Spoločenstva – Rozhodnutia Úradu – Rešpektovanie práva na obranu

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 73)

1.      Podľa článku 78 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva musí byť žiadosť o restitutio in integrum podaná v písomnej forme do dvoch mesiacov od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty, ktorého priamym následkom je strata práva alebo strata práva na podanie opravného prostriedku.

Deň, keď sa zástupca dozvedel o strate práv, treba považovať za deň, keď sa o nej dozvedela aj zastúpená osoba. Podľa pravidla 77 nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, má každá notifikácia alebo oznámenie, ktoré Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) adresoval riadne splnomocnenému zástupcovi, taký istý účinok, ako keby bola adresovaná zastupovanej osobe. To isté platí pre každé oznámenie, ktoré Úradu adresoval riadne splnomocnený zástupca, ktoré bude mať taký istý účinok, ako keby pochádzalo od zastupovanej osoby. Pokiaľ ide o Úrad, dôležitá je teda jeho komunikácia so zástupcom a nie komunikácia medzi zástupcom a zastupovanou osobou.

(pozri body 21 – 23)

2.      Z článku 62 ods. 1 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva vyplýva, že v nadväznosti na skúmanie prípustnosti odvolania odvolací senát rozhodne o odvolaní a že pri takomto postupe môže „vykonávať… právomoci… oddelenia zodpovedného za rozhodnutie [oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie – neoficiálny preklad]“, teda môže sám rozhodnúť o žiadosti restitutio in integrum tým, že ju zamietne alebo vyhlási za dôvodnú, čím potvrdí alebo zruší rozhodnutie vydané v prvom stupni. Z toho vyplýva, že účinkom podaného odvolania je, že odvolací senát je povolaný pristúpiť k novému úplnému preskúmaniu právneho a skutkového základu žiadosti o restitutio in integrum.

Otázky týkajúce sa prípustnosti nemožno vylúčiť z tohto „nového úplného preskúmania“ žiadosti o restitutio en integrum. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry boli pravidlá týkajúce sa lehôt zavedené na účely zabezpečenia právnej istoty a predchádzania akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu. Toto všeobecné konštatovanie sa uplatňuje tiež na lehoty stanovené v nariadeniach o ochrannej známke Spoločenstva.

(pozri body 38, 39)

3.      Podľa článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva môžu rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vychádzať len z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali príslušné strany možnosť predložiť svoje pripomienky. Toto ustanovenie stanovuje v rámci práva ochranných známok Spoločenstva všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu. Podľa tejto všeobecnej zásady práva Spoločenstva sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, účinne umožniť uviesť svoje stanovisko. Právo byť vypočutý sa vzťahuje na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, ale nie na konečné stanovisko, ktoré chce správny orgán prijať.

Navyše právo na obranu je porušené z dôvodu procesnej vady len vtedy, ak má táto vada konkrétny dosah na možnosť dotknutých podnikov brániť sa. Preto nedodržanie platných pravidiel, ktorých cieľom je ochrana práva na obranu, môže narušiť správne konanie, len ak sa preukáže, že toto konanie mohlo v prípade neexistencie tohto nedodržania viesť k inému výsledku.

(pozri body 47, 48)