NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 9. septembra 2021(1)
Vec C‑234/20
SIA „Sātiņi‑S“
proti
Lauku atbalsta dienests
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 – Podpora rozvoja vidieka – Článok 30 – Platby v rámci sústavy Natura 2000 – Kompenzácia straty príjmu v poľnohospodárskych a lesných územiach – Obmedzenie alebo vylúčenie rašelinísk z kompenzácie – Charta základných práv Európskej únie – Článok 17 – Vlastnícke právo – Kompenzácia za obmedzenia hospodárskych činností, ktoré existovali už pred nadobudnutím nehnuteľného majetku a boli príjemcovi známe“
I. Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi lotyšským podnikom SIA Sātiņi‑S (ďalej len „Sātiņi‑S“) a Lauku atbalsta dienests (Úrad na podporu vidieka, Lotyšsko).
2. Tento návrh sa týka výkladu článku 30 ods. 1 a článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(2) a článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a jeho predmetom je hlavne:
– kvalifikácia „rašelinísk“ na účely uplatnenia článku 30 ods. 1 a článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013,
– otázka, či členský štát môže vylúčiť alebo obmedziť platby stanovené v článku 30 ods. 1 a článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 len na určité územia alebo činnosti,
– otázka, či je odôvodnené vyplácať kompenzácie za stratu príjmu v dôsledku obmedzení hospodárskych činností na nehnuteľnom majetku, o ktorých vlastník pri nadobudnutí tohto majetku vedel.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Charta
3. Článok 17 Charty, nazvaný „Vlastnícke právo“, v odseku 1 stanovuje:
„Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.“
2. Smernica o biotopoch
4. Článok 3 ods. 1 smernice 92/43/EHS(3) stanovuje:
„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu [prirodzenom areáli – neoficiálny preklad].
Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice 79/409/EHS[(4)].“
5. Podľa článku 6 smernice o biotopoch:
„1. Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.
2. Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.
…“
3. Nariadenie č. 1305/2013
6. Nariadenie č. 1305/2013 v odôvodneniach 7, 9 a 24 uvádza:
„(7) S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a efektívnu realizáciu programov rozvoja vidieka by sa podpora z EPFRV mala zakladať na existencii podmienok administratívneho rámca, ktoré sú zdravé. Členské štáty by preto mali posúdiť uplatniteľnosť a plnenie určitých podmienok ex‑ante. Každý členský štát by mal pripraviť buď národný program rozvoja vidieka pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov, alebo národný program, aj súbor regionálnych programov. V každom programe by sa mala identifikovať stratégia splnenia cieľov vo vzťahu k prioritám Únie pre rozvoj vidieka a výber opatrení. Tvorba programov by mala byť v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a zároveň by sa mala prispôsobiť národným súvislostiam a dopĺňať ostatné politiky Únie, najmä poľnohospodársku trhovú politiku, politiku súdržnosti a spoločnú rybársku politiku. Členské štáty, ktoré si vyberú, že pripravia súbor regionálnych programov, by mali byť tiež schopné pripraviť aj národný rámec bez samostatného vyčlenenia rozpočtových prostriedkov s cieľom uľahčiť koordináciu medzi regiónmi pri riešení celonárodných výziev.
…
(9) V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú, a mali by opísať jednotnú stratégiu na ich naplnenie so zreteľom na priority Únie pre rozvoj vidieka. Uvedená stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť prepojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich naplnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.
…
(24) Podpora by sa mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a správcom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonania [smernice 2009/147/ES(5)] a [smernice o biotopoch], a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonania [smernice 2000/60/ES(6)]. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v programe rozvoja vidieka, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013[(7)]. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom navrhovaní svojich programov rozvoja vidieka zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000.“
7. Článok 2 nariadenia č. 1305/2013, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„…
Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
c) ‚opatrenie‘ je súbor operácií, ktorými sa prispieva k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka;
…
f) ‚poľnohospodárska plocha‘ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pastviny alebo trvalé plodiny vymedzené v článku 4 [nariadenia č. 1307/2013];
…
r) ‚les‘ je pôda s plochou viac ako 0,5 hektáru so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 10 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ; a nezahŕňa pôdu, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske alebo urbanistické účely s výhradou odseku 2[.]
…
2. Členský štát alebo región sa môže rozhodnúť uplatňovať vymedzenie pojmu les, ktoré je iné ako to uvedené v odseku 1 písm. r), ktoré vychádza z existujúceho vnútroštátneho práva alebo z národného súpisu lesov. Členské štáty alebo regióny vymedzia takýto pojem v programe rozvoja vidieka.
…“
8. Článok 4 nariadenia č. 1305/2013, nazvaný „Ciele“, stanovuje:
„V celkovom rámci [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)] podpora rozvoja vidieka vrátane podpory činností v potravinárskom a nepotravinárskom odvetví a lesnom hospodárstve prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov:
a) podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva;
b) zabezpečovať udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy;
c) dosiahnuť vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.“
9. Článok 6 tohto nariadenia, nazvaný „Programy rozvoja vidieka“, v odseku 1 stanovuje:
„EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka. Podpora z EPFRV sa čerpá s cieľom dosiahnuť ciele rozvoja vidieka dosahované prostredníctvom priorít Únie.“
10. Článok 10 uvedeného nariadenia, nazvaný „Schválenie programov rozvoja vidieka“, znie:
„1. Členské štáty predložia Komisii návrh každého programu rozvoja vidieka, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 8.
2. Každý program rozvoja vidieka schváli Komisia vykonávacím aktom.“
11. Článok 30 toho istého nariadenia, nazvaný „Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode“, stanovuje:
„1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa na kompenzáciu ich ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach, v súvislosti s vykonávaním smernice [o biotopoch] a smernice [o vtáctve] a rámcovej smernice o vode.
…
6. Na platby sú oprávnené tieto oblasti:
a) poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc [o biotopoch] a [o vtáctve];
…“
4. Vykonávacie nariadenie č. 808/2014
12. Článok 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 808/2014(8), nazvaný „Štandardné predpoklady dodatočných nákladov a straty príjmu“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty môžu stanoviť výšku platieb na opatrenia alebo druhy operácií uvedené v článkoch 28 až 31 a článkoch 33 a 34 [nariadenia č. 1305/2013] na základe štandardných predpokladov dodatočných nákladov a straty príjmu.“
13. Oddiel 8 prílohy I časti 1 tohto vykonávacieho nariadenia, nazvaný „Opis vybraných opatrení“, znie:
„…
11. Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode [článok 30 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013]
…
– určenie obmedzení/znevýhodnení, na základe ktorých je možné poskytnúť platby a uvedenie povinných postupov;
– opis metodiky a agronomických predpokladov vrátane opisu východiskových požiadaviek uvedených v článku 30 ods. 3 [nariadenia č. 1305/2013] pre smernice [o biotopoch] a [o vtáctve] a v článku 30 ods. 4 uvedeného nariadenia pre RSV, ktorý sa používa ako referenčné rozpätie pre výpočty odôvodňujúce ďalšie náklady a straty príjmu vyplývajúce zo znevýhodnenia v príslušných oblastiach v súvislosti s vykonávaním smerníc [o biotopoch] a [o vtáctve] a RSV; v uvedenej metodike sa prípadne zohľadní platba za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie poskytnutá na základe [nariadenia č. 1305/2013] na vylúčenie dvojitého financovania.
…“
14. Opatrenie 12 prílohy I časti 5 uvedeného vykonávacieho nariadenia stanovuje platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode v rámci článku 30 nariadenia č. 1305/2013 a stanovuje tieto typy platieb:
„kompenzačná platba na poľnohospodárske oblasti sústavy Natura 2000 [kód 12.1]
kompenzačná platba na lesné oblasti sústavy Natura 2000 [kód 12.2]
kompenzačná platba na poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov manažmentu povodia [kód 12.3]“.
B. Lotyšské právo
15. Ministru kabineta 2010. gada 16. marta noteikumi Nr. 264 „Īpaši aizsargājamo dabas teritoriju vispārējie aizsardzības un izmantošanas noteikumi“ (nariadenie vlády č. 264 zo 16. marca 2010 o všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa ochrany a využívania osobitných chránených území, ďalej len „nariadenie č. 264“)(9) stanovuje všeobecné pravidlá ochrany a využívania osobitných chránených území.
16. Kapitola 5 tohto nariadenia, nazvaná „Chránené prírodné oblasti“, v bode 16 stanovuje:
„V chránených prírodných oblastiach sa zakazuje:
…
16.12. výsadba brusnicových plantáží na rašeliniskách;
…“
17. Ministru kabineta 2015. gada 7. aprīļa noteikumi Nr. 171 „Noteikumi par valsts un Eiropas Savienības atbalsta piešķiršanu, administrēšanu un uzraudzību vides, klimata un lauku ainavas uzlabošanai 2014.–2020. gada plānošanas periodā“ (nariadenie vlády č. 171 zo 7. apríla 2015 o pravidlách poskytovania, správy a dohľadu nad vnútroštátnou pomocou a pomocou Európskej únie určenou na zlepšenie životného prostredia, klímy a vidieka počas programového obdobia 2014 – 2020, ďalej len „nariadenie č. 171“)(10) v bodoch 56 až 58 stanovuje:
„56. Oblasťami oprávnenými na podporu podľa tohto opatrenia sú lesné pozemky (s výnimkou rašelinísk):
56.1. zaradené do zoznamu [území sústavy Natura 2000] v súlade s článkom 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 a určené podľa likums ‚Par īpaši aizsargājamām dabas teritorijām‘ [zákon o osobitných chránených územiach]“;
…
58. Podporu možno poskytnúť, ak deklarovaná plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, je aspoň jeden hektár, pozostáva z polí s rozlohou najmenej 0,1 hektára a minimálna plocha, na ktorú sa vzťahuje určité obmedzenie na jednom poli, je najmenej 0,1 hektára a ak uvedené polia možno identifikovať kartograficky, sú zahrnuté v elektronickom systéme podávania žiadostí Úradu na podporu vidieka a od 1. marca príslušného roka sa na ne vzťahujú v súlade s právnymi predpismi o ochrane a využívaní osobitných chránených území alebo o ochrane druhov a biotopov ktorékoľvek z nasledujúcich obmedzení hospodárskej činnosti:
58.1. zákaz lesohospodárskych činností;
58.2. zákaz vykonať hlavnú ťažbu a prerieďovanie;
58.3. zákaz vykonať hlavnú ťažbu;
58.4. zákaz vykonať holorub.“(11)
18. Lauku attīstības programma 2014.‑2020.gadam (program rozvoja vidieka Lotyšska na roky 2014 – 2020(12)), ktorý schválila Európska komisia na základe článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, uvádza, že podporu možno získať, ak platia obmedzenia lesohospodárskych činností na územiach sústavy Natura 2000 alebo v mikrorezerváciách nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch, s výnimkou rašelinísk.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
19. V roku 2002 spoločnosť Sātiņi‑S kúpila 7,7‑hektárový pozemok s rašeliniskom, ktorý sa nachádza v chránenej prírodnej oblasti a v chránenom území európskeho významu Natura 2000 (ďalej len „územie sústavy Natura 2000“) v Lotyšsku.
20. Dňa 2. februára 2017 Sātiņi‑S podala na Lauku atbalsta dienests (Úrad na podporu vidieka) žiadosť o vyplatenie kompenzácie za zákaz výsadby brusnicových plantáží na tomto rašelinisku za roky 2015 a 2016. Rozhodnutím z 28. februára 2017 tento úrad zamietol uvedenú žiadosť z dôvodu, že príslušná vnútroštátna právna úprava nestanovuje takúto kompenzáciu.
21. Sātiņi‑S podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), ktorý rozsudkom z 26. marca 2018 zamietol túto žalobu.
22. Sātiņi‑S podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko), ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 30 ods. 6 písm. a) [nariadenia č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že rašeliniská sú úplne vylúčené z platieb v rámci sústavy Natura 2000?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: patria rašeliniská medzi poľnohospodárske alebo lesné územia?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: má sa článok 30 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže úplne vylúčiť rašeliniská z platieb v rámci sústavy Natura 2000 a takéto vnútroštátne ustanovenia sú zlučiteľné s kompenzačným cieľom týchto platieb stanoveným v nariadení č. 1305/2013?
4. Má sa článok 30 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže obmedziť vyplácanie podpory na územia sústavy Natura 2000 tým, že stanoví podporu výlučne v súvislosti s obmedzením konkrétneho druhu hospodárskej činnosti, napríklad na lesných územiach len pre lesohospodárske činnosti?
5. Má sa článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá sa odvoláva na svoje plány na novú hospodársku činnosť, má nárok na platbu v rámci sústavy Natura 2000, ak už pri nadobudnutí majetku vedela o obmedzeniach, ktorým tento majetok podlieha?“
23. Písomné pripomienky predložili Sātiņi‑S, lotyšská a írska vláda, ako aj Komisia.
24. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. júna 2021, predniesli svoje ústne pripomienky lotyšská a írska vláda, ako aj Komisia.
IV. Analýza
A. O prvej a druhej prejudiciálnej otázke
25. Svojimi prvými dvomi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že pozemky tvorené rašeliniskami sú v celom rozsahu vylúčené z režimu platieb v rámci sústavy Natura 2000, a či v prípade zápornej odpovede na túto otázku tieto pozemky patria medzi poľnohospodárske alebo lesné územia v zmysle tohto ustanovenia.
26. Podľa článku 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 sa podpora poskytuje príjemcom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa s cieľom kompenzovať ich ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice o biotopoch, smernice o vtáctve a rámcovej smernice o vode. Článok 30 ods. 6 písm. a) tohto nariadenia spresňuje, že nárok na platby predmetnej podpory existuje pre poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smernice o biotopoch a smernice o vtáctve.
27. V prejednávanej veci Úrad na podporu vidieka odmietol vyplatiť spoločnosti Sātiņi‑S kompenzáciu za obmedzenie hospodárskej činnosti spočívajúcej vo výsadbe brusnicových plantáží na rašeliniskách, a to na základe lotyšskej právnej úpravy, ktorá v prípade rašelinísk vylučuje tieto platby.
28. Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že cieľom systému platieb podľa sústavy Natura 2000 je pomôcť príjemcom čeliť znevýhodneniam vyplývajúcim z vykonávania smernice o biotopoch, smernice o vtáctve a rámcovej smernice o vode a že obmedzenia prijaté členskými štátmi nesmú odstrániť kompenzačný cieľ tohto systému, s prihliadnutím na skutočnosť, že rašeliniská predstavujú významnú časť lotyšského územia a pokrývajú veľkú časť území sústavy Natura 2000 tejto krajiny. Uvedený súd ďalej konštatuje, že vymedzenie týchto území v prílohe I smernice o biotopoch zahŕňa rašeliniská medzi typy prirodzených biotopov európskeho významu, ktorých ochrana vyžaduje označenie za osobitné chránené územia. Ten istý súd na záver uvádza jednak, že hoci článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 obmedzuje platby na určité oblasti, a to poľnohospodárske a lesné územia, neobmedzuje platby na určité druhy hospodárskych činností, a jednak, že bod 58 nariadenia č. 171 obmedzuje podporu na základe článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 na obmedzenia lesohospodárskych činností, aj keď je možné vykonávať na rašeliniskách nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch poľnohospodárske činnosti formou výsadby brusnicových plantáží.
29. Sātiņi‑S tvrdí, že kompenzácia, ktorú vnútroštátna právna úprava priznáva len pre lesné územia s výnimkou rašelinísk, je „nespravodlivá“ a že hospodárska činnosť a vymedzenie pozemkov tejto spoločnosti začali skôr ako bola chránená krajinná oblasť označená za osobitné chránené územie.
30. Lotyšská vláda v súvislosti s prvou prejudiciálnou otázkou uvádza, že obmedzenie poskytovania kompenzácií vyplýva priamo z článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013, ktorý vyhradzuje platby v rámci sústavy Natura 2000 pre poľnohospodárske a lesné územia, pričom rašelinisko nepatrí medzi lesné územia vymedzené štátom na účely poskytovania platieb, keďže nespadá pod pojem „les“, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. r) tohto naradenia. Táto vláda so zreteľom na svoju kladnú odpoveď na túto otázku tvrdí, že nie je potrebné rozhodnúť o druhej prejudiciálnej otázke, pričom spresňuje, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa územie kvalifikuje podľa druhu využívania pôdy v závislosti od jej prirodzených vlastností a jej aktuálneho hospodárskeho využívania a že na základe osobitných vlastností pozemkov „poľnohospodárska pôda“, „lesy“ a „rašeliniská“ predstavujú tri rôzne kategórie pozemkov.
31. Podľa Komisie vzhľadom na chýbajúcu zmienku, vymedzenie alebo opis „rašeliniska“ alebo „rašelinovej pôdy“ v nariadení č. 1305/2013 by dotknuté rašeliniská mohli v závislosti od ich vlastností patriť do pôsobnosti článku 30 ods. 6 písm. a) tohto nariadenia, pokiaľ sa na ne vzťahuje definícia „poľnohospodárskeho územia“ podľa článku 2 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia alebo definícia „lesa“ podľa článku 2 ods. 1 písm. r) toho istého nariadenia.
32. V záujme zodpovedania prvých dvoch prejudiciálnych otázok preskúmam otázku klasifikácie rašelinísk v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 s cieľom zistiť, či toto ustanovenie úplne vylučuje rašeliniská z platieb v rámci sústavy Natura 2000.
33. Pokiaľ ide o klasifikáciu rašelinísk v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 a pri neexistencii vymedzenia pojmu „rašelinisko“ alebo „rašelinová pôda“ v práve Únie, uvádzam, že rašelinisko je prevažne mokraď vyznačujúca sa prítomnosťou „rašeliny“, čo je pôda charakteristická svojím veľmi vysokým obsahom organických látok rastlinného pôvodu a zásobami organických zlúčenín uhlíka.(13) Existuje síce viacero typológií rašelinísk, podľa mojich vedomostí sú však tieto znaky základnými charakteristickými vlastnosťami týchto oblastí.
34. Vzhľadom na tieto charakteristické vlastnosti na jednej strane definícia „rašeliniska“ úplne nezodpovedá definícii „poľnohospodárskej plochy“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1305/2013,(14) podľa ktorej „poľnohospodárska plocha“ je „akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pastviny alebo trvalé plodiny vymedzené v článku 4 [nariadenia č. 1307/2013]“. Rašelinisko by však mohlo byť prinajmenšom sčasti tvorené „trvalým trávnym porastom“(15), ktorý je zahrnutý do definície pojmu „poľnohospodárska plocha“(16).
35. Na druhej strane definícia „rašeliniska“ úplne nezodpovedá ani definícii „lesa“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. r) nariadenia č. 1305/2013, podľa ktorej „les“ je „pôda s plochou viac ako 0,5 hektáru so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 10 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ; a nezahŕňa pôdu, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske alebo urbanistické účely s výhradou odseku 2“(17). Rašelinisko však podľa prítomnej vegetácie môže byť aspoň sčasti tvorené lesmi.(18)
36. Prikláňam sa teda k záveru, že hoci rašeliniská ako také nie sú uvedené v článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013, na účely uplatnenia tohto ustanovenia nie sú ani tertium genus vo vzťahu k poľnohospodárskym a lesným územiam uvedeným v tomto ustanovení. Inými slovami, vedecká definícia „rašelinísk“ ako pozemkov s osobitnými vlastnosťami opísanými v bode 33 vyššie nevylučuje, že tieto pozemky môžu podľa ich zloženia patriť do právnej definície „poľnohospodárskeho“ alebo „lesného“ územia v zmysle tohto ustanovenia, keďže zahŕňajú okrem iného trávny porast uvedený v definícii „poľnohospodárskeho územia“ alebo vegetáciu, ktorá zodpovedá vegetácii „lesného územia“(19).
37. Preto sa domnievam, že rašelinové územia môžu prinajmenšom čiastočne spadať pod pojem „poľnohospodárske územia“ alebo „lesné územia“, ktoré sú oprávnené na platby na základe článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013.
38. Keďže v prejednávanej veci lotyšský zákonodarca obmedzil platby podľa článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 na lesné územia a vylúčil poľnohospodárske územia, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa na rašeliniská, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, ako sú definované lotyšskými právnymi predpismi, vzťahuje pojem „lesné územie“ podľa tohto ustanovenia.(20)
39. Okrem toho, keďže činnosťou zakázanou v prejednávanej veci je poľnohospodárska činnosť (výsadba brusníc), vnútroštátny súd sa tiež pýta, či podpora poskytovaná na základe článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 na účely kompenzácie vlastníkov pozemkov za znevýhodnenia v lesných územiach umožňuje priznať týmto vlastníkom kompenzáciu nielen za zákaz vykonávať lesohospodársku činnosť,(21) ale aj poľnohospodársku činnosť, akou je výsadba brusníc. Podľa jeho názoru sa obmedzenie platieb v rámci sústavy Natura 2000 na niektoré územia (poľnohospodárske a lesné) netýka hospodárskych činností vykonávaných v týchto územiach.
40. Konštatujem pritom, že platby na základe článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa poskytujú „prijímateľom… na kompenzáciu ich ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach v súvislosti s vykonávaním smernice [‚o biotopoch‘], smernice [‚o vtáctve‘] a rámcovej smernice o vode“.
41. Z doslovného hľadiska článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 ani toto nariadenie vo všeobecnosti nešpecifikujú príčinu týchto „znevýhodnení“, ani to, či tieto znevýhodnenia vyplývajú zo zákazu vykonávať poľnohospodársku alebo lesohospodársku činnosť. Príloha I časť 1 oddiel 8 vykonávacieho nariadenia č. 808/2014 však ukladá členským štátom najmä povinnosť určiť obmedzenia alebo znevýhodnenia, na základe ktorých je možné poskytnúť platby upravené v plánoch rozvoja vidieka. Zdá sa teda, že členské štáty majú voľnosť pri identifikovaní druhov znevýhodnení zakladajúcich nárok na kompenzáciu.
42. Z kontextuálneho hľadiska platí, že hoci sa článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 obmedzuje na uvedenie, že platby sa môžu týkať poľnohospodárskych a lesných území sústavy Natura 2000 určených podľa smerníc o biotopoch a o vtáctve, článok 30 ods. 6 písm. b) tohto nariadenia rozširuje tieto platby za určitých podmienok na „iné vymedzené chránené krajinné oblasti s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy[(22)]…“. Domnievam sa teda, že tieto dve činnosti sa považujú za činnosti, ktoré rovnako a bez rozdielu zakladajú nárok na platby.
43. Z teleologického hľadiska z pôsobnosti a zo samotných cieľov nariadenia č. 1305/2013, ako sú uvedené v jeho článku 4, vyplýva, že toto nariadenie podporuje rozvoj vidieka vrátane činností v potravinárskom a nepotravinárskom odvetví a v lesnom hospodárstve. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že činnosťami zohľadnenými na účely platieb v rámci sústavy Natura 2000 môžu byť len poľnohospodárske alebo lesohospodárske činnosti, s výnimkou napríklad jednej z typických činností využívania rašelinísk, a to ťažby uhlia, ktorá predstavuje priemyselnú činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia.(23)
44. Podľa môjho názoru preto článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 v zásade nevylučuje poskytovanie platieb na kompenzáciu zákazu poľnohospodárskej činnosti v lesnom území. Prináleží členským štátom, aby stanovili činnosti, ktorých obmedzenie má za následok poskytovanie vyššie uvedených platieb.
45. Navrhujem teda odpovedať na prvé dve prejudiciálne otázky tak, že článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nevylučuje rašeliniská z platieb na základe článku 30 ods. 1 tohto nariadenia v rozsahu, v akom tieto rašeliniská môžu byť prípadne tvorené poľnohospodárskymi alebo lesnými územiami, na ktoré možno poskytovať platby v zmysle tohto ustanovenia. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či vo veci samej ide o taký prípad.
B. O tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke
46. Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 30 nariadenia č. 1305/2013 umožňuje členskému štátu vylúčiť rašeliniská z režimu platieb v rámci sústavy Natura 2000 alebo obmedziť podporu na obmedzenia konkrétneho druhu hospodárskej činnosti, najmä lesohospodárskej činnosti v lesnom území.
47. Tento súd predovšetkým zdôrazňuje, že aj keď rozhodnutie o vykonávaní tohto nariadenia prináleží členským štátom, nimi prijaté obmedzenia nesmú odstrániť „kompenzačný cieľ“ systému platieb v rámci sústavy Natura 2000.(24)
48. Lotyšská vláda tvrdí, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 umožňuje členským štátom úplne vylúčiť rašeliniská z platieb v rámci sústavy Natura 2000 alebo obmedziť poskytovanie podpory na územia sústavy Natura 2000 tým, že stanovia podporu iba pre obmedzenie určitého konkrétneho druhu hospodárskej činnosti. Podľa článkov 5 a 8 tohto nariadenia si totiž členské štáty môžu nielen zvoliť opatrenia programu rozvoja vidieka, ale aj stanoviť podmienky ich vykonávania a nie sú povinné poskytovať všetky opatrenia podpory upravené uvedeným nariadením. V prejednávanej veci sú opatrenia programu rozvoja vidieka Lotyšska, ktorý schválila Komisia, v súlade s cieľmi právnej úpravy Únie a dodržiavajú mieru voľnej úvahy, ktorú toto nariadenie priznáva členským štátom, keďže vnútroštátny zákonodarca zameral podporu tak, aby lepšie prispievala k cieľu zvýšenia biodiverzity na lesných pozemkoch, pričom zamedzil rozdrobovaniu financovania.
49. Komisia pripomenula, že rašeliniská môžu v závislosti od svojich vlastností predstavovať buď poľnohospodárske územie alebo lesné územie,(25) a vzhľadom na rozhodnutie lotyšského zákonodarcu priznať kompenzáciu len za obmedzenia uložené na lesných územiach tvrdí, že podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 sa členský štát môže rozhodnúť uplatňovať vymedzenie pojmu „les“ odlišné od vymedzenia uvedeného v odseku 1 písm. r) tohto článku, a teda môže úplne vylúčiť rašeliniská z režimu platieb v rámci sústavy Natura 2000, pokiaľ toto vymedzenie nie je diskriminačné. Okrem toho sa domnieva, že členské štáty si môžu prostredníctvom svojich programov rozvoja vidieka, ktoré schvaľuje samotná Komisia, zvoliť opatrenia, ktoré majú byť financované z EPFRV, a že článok 30 tohto nariadenia nezakotvuje nijakú povinnosť financovať kompenzácie za obmedzenia v rámci sústavy Natura 2000. Preto sa domnieva, že členský štát môže obmedziť poskytovanie podpory na územia sústavy Natura 2000 tým, že stanoví podporu len pre určité konkrétne druhy obmedzenia hospodárskej činnosti.
50. Hneď na úvod uvádzam, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 nezakladá nijakú platobnú povinnosť, čo jasne vyplýva zo znenia odseku 6, ktorý stanovuje, že oblasti v ňom uvedené, najmä poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000, môžu byť oprávnené na platby. Tento prístup je navyše v súlade s duchom právnej úpravy Únie v oblasti rozvoja vidieka, ktorá ponecháva členským štátom voľnosť pri určovaní opatrení na vykonanie tejto právnej úpravy vo svojich programoch rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie a pri zohľadnení národných súvislostí.(26)
51. Okrem toho v prvom rade konštatujem, že príloha I časť 5 opatrenie 12 vykonávacieho nariadenia č. 808/2014 stanovuje tri typy platieb, z ktorých si členské štáty môžu v rámci článku 30 nariadenia č. 1305/2013 vybrať, a to kompenzačnú platbu na poľnohospodárske oblasti sústavy Natura 2000, kompenzačnú platbu na lesné oblasti sústavy Natura 2000 a kompenzačnú platbu na poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov manažmentu povodia. Ďalej príloha I časť 1 oddiel 8 ods. 2 písm. e) bod 11 tohto vykonávacieho nariadenia ukladá členským štátom najmä povinnosť určiť obmedzenia alebo znevýhodnenia, na základe ktorých je možné poskytnúť platby upravené v plánoch rozvoja vidieka. Napokon článok 10 ods. 1 uvedeného vykonávacieho nariadenia stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť výšku platieb na základe štandardných predpokladov týkajúcich sa dodatočných nákladov a straty príjmu.
52. Právna úprava Únie teda v zásade priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide jednak o výber opatrení, ktoré zamýšľajú vykonať spomedzi opatrení stanovených právnou úpravou Únie, a jednak o stanovenie obmedzení alebo znevýhodnení, na základe ktorých sa platby poskytujú. Domnievam sa teda, že lotyšský zákonodarca postupoval správne, keď sa pri prijímaní opatrení na vykonanie článku 30 nariadenia č. 1305/2013 s využitím miery voľnej úvahy, ktorú mu priznáva toto nariadenie, rozhodol len pre kompenzácie na lesné pozemky a obmedzil platby len na určité obmedzenia, konkrétne na zákaz lesohospodárskej činnosti uvedený v bode 58 nariadenia č. 171.
53. Tento záver nemôže byť spochybnený ani „kompenzačným cieľom“ systému platieb v rámci sústavy Natura 2000, na ktorý sa vnútroštátny súd odvoláva na základe rozsudku Lingurár(27). Tento rozsudok sa totiž týkal situácie, v ktorej dotknutý členský štát zaviedol podporu v rámci sústavy Natura 2000 z dôvodu obmedzení využívania lesov a iných zalesnených oblastí v prospech jednotlivcov a úplne vylúčil z podpory lesné pozemky, ktorých akákoľvek plocha je vo vlastníctve štátu, čo v prejednávanej veci znamenalo, že pre lesný pozemok, ktorého 0,182 % patrilo štátu, neexistoval nárok na predmetnú podporu. Práve toto obmedzenie podľa Súdneho dvora narúšalo kompenzačný cieľ systému platieb a predstavovalo neprimerané opatrenie.(28) V prejednávanej veci je situácia odlišná, keďže lotyšský zákonodarca úplne vylúčil rašeliniská z lesných území, na ktoré sa poskytuje podpora, pričom toto rozhodnutie v zásade patrí do jeho právomocí.
54. Je pravda, že členský štát musí pri výbere opatrení, ktoré sa majú prijať, dodržiavať všeobecné zásady Únie, ako sú zásada zákazu diskriminácie a zásada proporcionality.(29) Ako poznamenala Komisia, keby predmetné rašeliniská patrili na základe svojich vlastností medzi „lesy“ v súlade s vymedzením pojmu prijatým v článku 2 ods. 1 písm. r) nariadenia č. 1305/2013 alebo v súlade s vymedzením prípadne prijatým v jeho programe rozvoja podľa článku 2 ods. 2 tohto nariadenia,(30) vylúčenie týchto území z režimu podpory na základe článku 30 uvedeného nariadenia by bolo v rozpore so všeobecnou zásadou zákazu diskriminácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou regulačného systému Únie.
55. Navrhujem teda odpovedať na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu pri dodržaní všeobecnej zásady zákazu diskriminácie buď vylúčiť rašeliniská z režimu platieb v rámci sústavy Natura 2000 bez toho, aby toto vylúčenie zasahovalo do kompenzačného cieľa týchto platieb, alebo obmedziť podporu poskytovanú na tieto územia za obmedzenia konkrétneho druhu hospodárskej činnosti, najmä lesohospodárskej činnosti.
C. O piatej prejudiciálnej otázke
56. Svojou piatou a poslednou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty vykladať v tom zmysle, že vlastník nehnuteľného majetku má právo na platby za obmedzenie hospodárskej činnosti na tomto majetku, ak v čase nadobudnutia uvedeného majetku vedel o takomto obmedzení.
57. Lotyšská vláda navrhuje odpovedať na túto otázku záporne, a to z dôvodu, že článok 17 Charty povoľuje obmedzenia užívania majetku vo všeobecnom záujme a pri dodržaní zásady proporcionality, ďalej z dôvodu, že Sātiņi‑S nadobudla predmetné nehnuteľnosti, hoci už existovali zákonné obmedzenia výkonu hospodárskej činnosti, ktorú chcela vykonávať, a neexistoval nijaký dôkaz o tom, že by táto spoločnosť dostala legitímne uistenia, že vnútroštátne opatrenia týkajúce sa poskytovania platieb v rámci sústavy Natura 2000 môžu byť zmenené v zmysle, ktorý by bol pre ňu priaznivejší.
58. Írska vláda, ktorá obmedzila svoje pripomienky len na túto otázku, navrhuje odpovedať na uvedenú otázku tak, že článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty nepriznáva nárok na platbu v rámci sústavy Natura 2000 na základe plánu určitej osoby na novú hospodársku činnosť na majetku, ak už v čase nadobudnutia tohto majetku vedela o obmedzeniach vzťahujúcich sa na uvedený majetok.
59. Komisia uvádza, že v prejednávanej veci nejde o vyvlastnenie nehnuteľnosti, ale o úpravu užívania majetku, ktorá je podľa článku 17 ods. 1 poslednej vety Charty dovolená v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom, pričom ochrana životného prostredia predstavuje cieľ všeobecného záujmu a zákaz výsadby plantáže brusníc nie je v tomto ohľade neprimeraný. Tvrdí, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 nezakotvuje nijakú povinnosť ani prísľub vyplácania kompenzácií fyzickým osobám za všetky obmedzenia uložené v rámci sústavy Natura 2000 a že ani smernica o biotopoch a smernica o vtáctve neobsahujú ustanovenia týkajúce sa zavedenia kompenzačného mechanizmu. Nastoľuje tiež otázku právomoci Súdneho dvora rozhodnúť o obmedzení vlastníckeho práva, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré nespadá do výkonu práva Únie.
60. V prvom rade, pokiaľ ide o otázku právomoci Súdneho dvora rozhodnúť o piatej prejudiciálnej otázke, pripomínam, že podľa článku 51 ods. 1 Charty, ktorý upravuje jej pôsobnosť, jej ustanovenia sú určené pre členské štáty výlučne vtedy, keď vykonávajú právo Únie. Toto ustanovenie tiež potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nemožno ich uplatniť mimo týchto situácií. Pokiaľ právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe túto právomoc založiť.(31)
61. V prejednávanom prípade však vnútroštátny súd kladie otázku výkladu článku 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty. Táto otázka sa teda týka hlavne uplatnenia článku 30 tohto nariadenia.
62. V tejto súvislosti stačí uviesť, že ako vyplýva z navrhovaných odpovedí na predchádzajúce otázky, článok 30 nariadenia č. 1305/2013 nezakladá nijakú platobnú povinnosť ani nijaký nárok na kompenzáciu za obmedzenia uložené v rámci sústavy Natura 2000. Ako totiž bolo uvedené v bodoch 50 a 51 vyššie, hoci členské štáty môžu prijať opatrenia na základe tohto ustanovenia, nie sú vôbec povinné tak urobiť a navyše disponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré považujú za vhodné na vykonanie tohto nariadenia.
63. Tento záver nemožno spochybniť výkladom článku 30 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty, keďže toto ustanovenie nemá nijaký vplyv na pôsobnosť článku 30 nariadenia č. 1305/2013, ani prípadným samostatným uplatnením uvedeného článku 17, ktoré by predstavovalo uplatnenie tohto ustanovenia v čisto vnútroštátnej situácii a nepatrilo by do pôsobnosti práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
64. Pokiaľ ide konkrétne o článok 6 smernice o biotopoch, na ktorý sa odvoláva írska vláda ako na zdroj povinnosti pre členské štáty, konštatujem, že toto ustanovenie v odseku 1 v podstate stanovuje, že členské štáty zavedú potrebné ochranné opatrenia pre osobitné chránené územia, a v odseku 2 stanovuje, že tieto členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na týchto územiach predišlo poškodeniu biotopov, ako aj podstatnému rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené. Zdá sa mi, že hoci uvedené ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia na ochranu príslušných území, vôbec nestanovuje prijatie takých kompenzačných opatrení, o aké ide vo veci samej.
65. Subsidiárne poznamenávam, že obmedzenia zavedené lotyšským zákonodarcom, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, nespochybňujú podstatu vlastníckeho práva, ale možné užívanie majetku, ktoré môže byť v zmysle článku 17 ods. 1 poslednej vety Charty upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž možno prijať obmedzenia pri výkone vlastníckeho práva pod podmienkou, že tieto obmedzenia účinne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, pričom nie sú so zreteľom na sledovaný cieľ neprimeraným a neznesiteľným zásahom do samotnej podstaty práva, ktoré je takto zaručené.(32) V prejednávanej veci ochrana životného prostredia je jedným z týchto cieľov, a môže teda odôvodniť obmedzenie využívania vlastníckeho práva,(33) takže zákaz výsadby brusnicových plantáží, o aký ide v prejednávanej veci, je v súlade s cieľom všeobecného záujmu a nie je neprimeraný vzhľadom na sledovaný cieľ, keďže potreba ochrany životného prostredia nevyhnutne zahŕňa zákaz vykonávať zmeny súčasného stavu.(34)
66. Navrhujem teda odpovedať na piatu prejudiciálnu otázku tak, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nepriznáva vlastníkovi nehnuteľného majetku, akým sú rašeliniská, právo na platby v rámci sústavy Natura 2000 za obmedzenie výkonu hospodárskej činnosti na tomto majetku.
V. Návrh
67. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko), takto:
1. Článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nevylučuje rašeliniská z kompenzačných platieb na základe článku 30 ods. 1 tohto nariadenia v rozsahu, v akom tieto rašeliniská môžu byť prípadne tvorené poľnohospodárskymi alebo lesnými územiami, na ktoré možno poskytovať platby v zmysle tohto ustanovenia.
2. Článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu pri dodržaní všeobecnej zásady zákazu diskriminácie buď vylúčiť rašeliniská z režimu platieb v rámci sústavy Natura 2000 bez toho, aby toto vylúčenie zasahovalo do kompenzačného cieľa týchto platieb, alebo obmedziť podporu poskytovanú na tieto územia za obmedzenia konkrétneho druhu hospodárskej činnosti, najmä lesohospodárskej činnosti.
3. Článok 30 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nepriznáva vlastníkovi nehnuteľného majetku, akým sú rašeliniská, právo na platby v rámci sústavy Natura 2000 za obmedzenie výkonu hospodárskej činnosti na tomto majetku.