Žaloba podaná 26. februára 2009 - Kadi/Komisia

(vec T-85/09)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Yassin Abdullah Kadi (v zastúpení: D. Anderson, QC, M. Lester, barrister, G. Martin, solicitor)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

zrušiť nariadenie č. 1190/2008 v rozsahu, v ktorom sa týka žalobcu,

zaviazať Komisiu na náhradu trov, ktoré žalobcovi v tomto konaní vzniknú.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci žalobca žiada čiastočné zrušenie nariadenia Komisie č. 1190/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa stoprvýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al Káida a Talibanom¹, v rozsahu, v ktorom je žalobca zaradený do zoznamu fyzických a právnických osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov podľa tohto predpisu. Nariadenie č. 881/2002 bolo zrušené rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-402/05 a C-415/05, Kadi a al Barakaat/Rada a Komisia².

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie nemá dostatočný právny základ, pretože sa zdá, že mení a dopĺňa nariadenie 881/2002 bez relevantného rozhodnutia Organizácie Spojených národov, ktoré je podľa žalobcu predpokladom pre zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

Po druhé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje jeho práva na obranu, právo na účinné vypočutie a právo na účinnú súdnu ochranu a nestanovuje nápravu porušení týchto práv, ako o tom Súdny dvor rozhodol v rozsudkoch C-402/05 a C-415/05. Ďalej tvrdí, že napadnuté nariadenie nestanovuje spôsob, ktorým sa žalobcovi oznamuje dôkaz, z ktorého vychádza rozhodnutie o zmrazení majetku alebo ktorý by mu umožňoval sa k tomuto dôkazu účinne vyjadriť.

Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia neposkytla presvedčivé dôkazy nato, aby majetok žalobcu zostal aj naďalej zmrazený, a tým porušila svoju povinnosť podľa článku 253 ES.

Po štvrté tvrdí, že Komisia neposúdila všetky relevantné skutočnosti a okolnosti pri svojom rozhodovaní o prijatí napadnutého nariadenia, a preto sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

Po piate žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie predstavuje bezdôvodné a neprimerané obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktoré nie je odôvodnené presvedčivými dôkazmi.

____________

¹ - Ú. v. EÚ L 322, s. 25.

² - Zatiaľ neuverejnený v Zbierke.