NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
EVGENI TANČEV
prednesené 14. novembra 2019 (1)
Vec C‑454/18
Baltic Cable AB
proti
Energimarknadsinspektionen
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping, Švédsko)]
„Cezhraničné výmeny elektriny – Nariadenie (ES) č. 714/2009 – Podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie – Pojem prevádzkovateľ prenosovej sústavy – Použitie príjmov vyplývajúcich z prideľovania spojovacieho vedenia“
1. Prejednávaná vec sa týka výkladu nariadenia (ES) č. 714/2009(2), ktoré upravuje prístup do infraštruktúry potrebnej pre cezhraničné výmeny elektriny, a najmä stanovuje pravidlá pre financovanie danej infraštruktúry.
2. Spor vznikol na základe rozhodnutia, prostredníctvom ktorého švédsky regulačný orgán, Energimarknadsinspektionen (Národný inšpektorát trhu s energiou, Švédsko) (ďalej len „EI“)(3) požadoval, aby prevádzkovateľ baltského kábla, elektrického vedenia vysokého napätia, inak nazývaného spojovacie vedenie, ktoré spája švédsku prenosovú sústavu elektrickej energie s prenosovou sústavou na severozápade Nemecka, uložil jeho takzvané príjmy z preťaženia na osobitný interný účet, čím zabránil prevádzkovateľovi, konkrétne spoločnosti Baltic Cable AB (ďalej len „BCAB“), voľne nakladať s týmito príjmami.
3. Preťaženie je situácia, v ktorej je kapacita spojovacích vedení medzi dvoma národnými prenosovými sústavami nedostatočná na uspokojenie všetkých transakcií vyplývajúcich z medzinárodného obchodu prevádzkovateľmi na trhu.(4) Preťaženie nastáva z dôvodu nedostatku kapacity spojovacích vedení a/alebo príslušnej národnej prenosovej sústavy. Nedávna štúdia znovu potvrdila naliehavú potrebu zvýšiť kapacitu spojovacích vedení v EÚ.(5)
4. V prípade problému preťaženia je potrebné použiť nediskriminačné trhové riešenia.(6) Dostupné kapacity preto musia byť dražené.(7) Cena za vydraženú kapacitu v zásade zodpovedá rozdielu medzi veľkoobchodnými cenami elektriny oboch prepojených prenosových sústav. Tento rozdiel, alebo výnos z preťaženia, pripadá prevádzkovateľovi spojovacieho vedenia.(8) Preťaženie tak môže viesť k vysokým ziskom tohto prevádzkovateľa.
5. Príjmy z preťaženia však prevádzkovateľ spojovacieho vedenia nemôže voľne využívať. Prvý pododsek článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vyžaduje, aby boli tieto príjmy použité buď na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity, alebo na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä do nových spojovacích vedení. Ak príjmy z preťaženia nemožno použiť na žiadny z týchto dvoch účelov, možno ich použiť do maximálnej sumy, ktorú určia regulačné orgány dotknutých členských štátov, na zníženie sieťových taríf. Zvyšok príjmov sa uloží na osobitný interný účet, pokým ho nebude možné použiť na dva vyššie uvedené účely.
6. V prejednávanej veci EI rozhodol, že BCAB nemôže použiť príjmy z preťaženia na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu baltského kábla, keďže tieto náklady neprispievajú ku garantovaniu skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity alebo k udržiavaniu alebo zvyšovaniu kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav. Spoločnosti BCAB bolo preto nariadené uložiť tieto príjmy na osobitný interný účet, pokým ich nebude možné použiť na daný účel.
7. Súdny dvor je prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping, Švédsko), po prvýkrát vyzvaný, aby vyložil článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.(9) Bol požiadaný o rozhodnutie, či príjmy z preťaženia môžu byť použité na pokrytie nákladov spojených s prevádzkou a údržbou spojovacieho vedenia alebo na rozdelenie zisku majiteľov daného prevádzkovateľa spojovacieho vedenia. Táto otázka je o to dôležitejšia, že prevádzkovanie spojovacieho vedenia je v tomto prípade jedinou činnosťou spoločnosti BCAB. Daná spoločnosť tvrdí, že príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení sú jediným zdrojom jej príjmov, takže v prípade, že by Súdny dvor rozhodol, že príjmy z preťaženia nemôžu byť použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu, by BCAB nebola schopná pokryť tieto náklady, nieto docieliť zisk. To viedlo vnútroštátny súd k tomu, že Súdnemu dvoru položil otázku, či v prípade, že by sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 mal vykladať v tom zmysle, že bráni použitiu príjmov z preťaženia na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu a na dosiahnutie zisku, je toto ustanovenie platné, a najmä či je v súlade so zásadou proporcionality.
I. Právny rámec
8. Článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 stanovuje:
„Všetky príjmy vyplývajúce z pridelenia spojovacích vedení sa použijú na tieto účely:
a) garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity a/alebo
b) udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä do nových spojovacích vedení.
Ak príjmy nemožno efektívne použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) a/alebo b), možno ich použiť po schválení regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov ako príjem, ktorý regulačné orgány zohľadnia pri schvaľovaní metodiky výpočtu a/alebo stanovovania sieťových taríf, pričom maximálnu sumu v takomto prípade určia tieto regulačné orgány.
Zvyšok príjmov sa uloží na osobitný interný účet, pokým ho nebude možné použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) alebo b). Regulačné orgány informujú agentúru o schválení uvedenom v druhom pododseku.“
II. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
9. Ako je uvedené vyššie, BCAB je švédska spoločnosť, ktorej jedinou činnosťou je prevádzkovanie baltského kábla, ktorý vlastní. BCAB neúčtuje za prístup k baltskému káblu žiadny poplatok.
10. V súlade s bodom 6.5 prílohy I nariadenia č. 714/2009 EI uverejňuje výročnú správu o výške a využití príjmov z preťaženia. Na tento účel EI listom z 27. mája 2014 požiadal BCAB, aby mu poskytla informácie o výške a využití jej príjmov z preťaženia za obdobie od 1. júla 2013 do 30. júna 2014. Dňa 1. júla 2014 BCAB uviedla, že jej výnosy z preťaženia za uvedené obdobie predstavovali 159 542 374 švédskych korún (SEK) a že boli použité predovšetkým „na zaistenie dostupnosti a prideľovania prenosovej kapacity spojovacích vedení“(10).
11. Vo svojej správe o príjmoch z preťaženia z roku 2014 EI uviedol, že použitie príjmov z preťaženia spoločnosti BCAB bude treba podrobnejšie analyzovať.
12. Listom z 29. mája 2015 EI požiadal BCAB, aby mu poskytla informácie o výške a použití jej príjmov z preťaženia za obdobie od 1. júla 2014 do 30. júna 2015. Dňa 1. júla 2015 BCAB uviedla, že jej príjmy z preťaženia za uvedené obdobie predstavovali 177 939 624 SEK a že boli použité na rovnaké účely ako v predchádzajúcom roku.(11)
13. V správe o príjmoch z preťaženia z roku 2015 EI uviedol, že začal vyšetrovanie použitia príjmov z preťaženia spoločnosti BCAB a že toto vyšetrovanie stále prebieha.
14. Rozhodnutím z 9. júna 2016 (ďalej len „rozhodnutie EI z 9. júna 2016“) EI požiadal BCAB, aby časť príjmov z preťaženia dosiahnutých v období od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 a od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 uložila na osobitný interný účet.
15. Podľa EI bolo použitie príjmov z preťaženia (vo výške 61 016 510 SEK za obdobie od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 a 48 995 127 SEK za obdobie od 1. júla 2014 do 30. júna 2015) zo strany spoločnosti BCAB na zabezpečenie fyzickej garantovateľnosti(12) v súlade s písmenom a) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, ktorý umožňuje použitie príjmov z preťaženia na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity.
16. Podľa EI však použitie príjmov z preťaženia (vo výške 98 480 864 SEK za obdobie od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 a 128 944 497 SEK za obdobie od 1. júla 2014 do 30. júna 2015) zo strany spoločnosti BCAB na pokrytie nákladov vzniknutých v súvislosti s prevádzkou a údržbou baltského kábla nebolo v súlade s článkom 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Dôvodom bola skutočnosť, že príjmy z preťaženia použité na prevádzku a údržbu existujúceho spojovacieho vedenia nie sú používané na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacity spojovacích vedení a použitie príjmov z preťaženia na pokrytie nákladov vzniknutých v súvislosti s prevádzkou a údržbou spojovacieho vedenia tak prvý pododsek článku 16 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 714/2009 nepovoľuje.
17. V dôsledku toho rozhodnutie EI z 9. júna 2016 požadovalo, aby BCAB uložila na osobitný interný účet časť príjmov z preťaženia, ktoré boli v období od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 a od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu baltského kábla, a to až do doby, kedy by táto spoločnosť mohla tieto príjmy použiť na účely uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. V tom istom rozhodnutí EI tiež vyzval BCAB, aby predložila výpis z účtov a potvrdenie audítora na dôkaz toho, že predmetné príjmy boli na osobitný interný účet uložené. Pre prípad nevyhovenia danému rozhodnutiu bola stanovená pokuta vo výške 5 miliónov SEK za každý mesiac alebo jeho časť, kedy nebudú povinnosti z neho plynúce splnené, a to počnúc uplynutím troch mesiacov od mesiaca, v ktorom bolo rozhodnutie oznámené spoločnosti BCAB.
18. BCAB podala žalobu na Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping), ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia EI z 9. júna 2016.
19. Rozhodnutím z 2. novembra 2017 EI zamietol žiadosť spoločnosti BCAB o povolenie použiť jej príjmy z preťaženia ako príjmy, ktoré má EI zohľadňovať pri schvaľovaní metódy výpočtu a/alebo stanovovaní sieťových taríf.
20. BCAB podala žalobu na Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping) a tvrdila, že jej príjmy z preťaženia môžu byť použité v súlade s jej žiadosťou uvedenou v predchádzajúcom bode.
21. Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping) zastáva názor, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa pravdepodobne uplatňuje nielen na spoločnosti, ktoré prevádzkujú prenosovú sústavu, ale aj na spoločnosti, ktoré tak ako BCAB prevádzkujú len spojovacie vedenie. Podľa tohto súdu z daného ustanovenia jasne vyplýva, že BCAB nemôže použiť príjmy z preťaženia ako zisk. Okrem toho by podľa uvedeného súdu iba široký výklad daného ustanovenia umožňoval použiť príjmy z preťaženia na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu. Ďalej daný súd je presvedčený, že BCAB nemôže použiť uvedené príjmy na zníženie taríf, pretože nemá zákazníkov, ktorí by tieto tarify platili.
22. Podľa vnútroštátneho súdu by výklad článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 spôsobom opísaným v predchádzajúcom bode viedol k následkom, ktoré by mohli byť považované za neprimerané. Uvedený súd preto spochybňuje platnosť tohto ustanovenia, najmä vo vzťahu k zásade proporcionality.
23. V dôsledku toho Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping) prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] uplatniť vo všetkých prípadoch, keď osoba získava príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacieho vedenia bez ohľadu na jeho okolnosti, alebo sa uplatňuje iba vtedy, ak osoba, ktorá získava príjem, je prevádzkovateľom prenosovej sústavy, ako je definovaný v článku 2 ods. 4 [smernice 2009/72]?
2. V prípade, že odpoveď na prvú otázku je, že článok 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] sa má vzťahovať iba na prevádzkovateľov prenosovej sústavy, je podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, prevádzkovateľom prenosovej sústavy?
3. Ak odpoveď na prvú alebo druhú otázku znamená, že sa článok 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, môžu byť náklady spojené s prevádzkou a údržbou spojovacieho vedenia považované za investície do sústav na účel udržiavania alebo zvyšovania prenosových kapacít, ako sa uvádza v bode b) prvého pododseku článku 16 ods. 6?
4. Ak odpoveď na prvú alebo druhú otázku znamená, že článok 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] sa má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, môže regulačný orgán podľa druhého pododseku článku 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] schváliť, aby podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, ktorý ma určenú metodiku na určovanie taríf, ale nemá odberateľov, ktorí uskutočňujú priame platby sieťových poplatkov (taríf), ktoré je možné znížiť, mohol používať príjmy z prideľovania spojovacieho vedenia na účel získavania výnosu alebo, ak je odpoveď na tretiu otázku záporná, na údržbu a prevádzku?
5. Ak odpoveď na prvú alebo druhú otázku znamená, že článok 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] sa má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, a odpoveď na tretiu a štvrtú otázku znamená, že spoločnosť buď nemôže používať príjem vyplývajúci z prideľovania spojovacieho vedenia na prevádzku alebo údržbu, alebo na dosahovanie výnosu, alebo že podnik môže používať príjem na prevádzku alebo údržbu, ale nie na dosahovanie výnosu, je uplatnenie článku 16 ods. 6 [nariadenia č. 714/2009] na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, v rozpore so zásadou proporcionality podľa práva Únie alebo s akoukoľvek inou uplatniteľnou zásadou?“
24. Písomné pripomienky v tomto konaní boli doručené zo strany spoločnosti BCAB, EI, Španielskeho kráľovstva, Fínskej republiky, Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie. Títo účastníci, s výnimkou Fínskej republiky, prezentovali svoje tvrdenia ústne na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. júna 2019.
III. Analýza
A. O prvej prejudiciálnej otázke
25. Prostredníctvom svojej prvej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď osoba získava príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacieho vedenia, alebo sa uplatňuje iba vtedy, ak osoba, ktorá získava tento príjem, je prevádzkovateľom prenosovej sústavy v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 2009/72.
26. Na úvod je potrebné poznamenať, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 stanovuje, že (s výnimkou vymedzenia pojmu „spojovacie vedenie“) sa uplatňujú definície uvedené v článku 2 smernice 2009/72. V zmysle článku 2 ods. 4 danej smernice prevádzkovateľ prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“) je osoba zodpovedná za prevádzku, zabezpečovanie údržby a rozvoj prenosovej sústavy a za zabezpečovanie schopnosti sústavy uspokojovať primeraný dopyt po prenose elektriny. V zmysle judikatúry(13) je prenosová sústava prepojená sústava, ktorá slúži na prepravu elektriny s veľmi vysokým a vysokým napätím a je určená na predaj koncovým zákazníkom alebo distribútorom.
27. Je tiež potrebné poznamenať, že PPS musia byť určení a certifikovaní národnými regulačnými orgánmi(14) a že sú im uložené povinnosti podľa právnych predpisov Únie. Najmä sú povinní v zmysle článku 9 smernice 2009/72 oddeliť prenos od výroby alebo dodávok. V zmysle článku 32 danej smernice sú povinní umožniť prístup tretích strán do ich prenosových sústav na základe uverejnených, objektívnych a nediskriminačných taríf, ktoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu národných regulačných orgánov.
28. V dokumentoch predložených Súdnemu dvoru nie je žiadna indícia o tom, že by BCAB, ktorá vybudovala,(15) vlastní a prevádzkuje baltský kábel, bola certifikovaná ako PPS zo strany švédskeho regulačného orgánu, ktorým je EI. Nie je certifikovaná ani zo strany nemeckého regulačného orgánu, konkrétne Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (Spolková agentúra pre elektrické, plynové, telekomunikačné, poštové a železničnej siete, Nemecko) (ďalej len „BNetzA“). Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že v rozsudku zo 7. marca 2017(16) Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) uviedol, že BCAB bola povinná získať certifikáciu ako PPS, no odmietol jej udeliť takúto certifikáciu z dôvodu, že nepreukázala splnenie požiadavky na oddelenie vlastníctva.(17)
29. BCAB tvrdí, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje len na PPS a že podniky, ktoré prevádzkujú len spojovacie vedenie, nemôžu byť považované za PPS, takže posledné uvedené do pôsobnosti tohto ustanovenia nespadajú.(18) BCAB argumentuje, že podniky, ktoré prevádzkujú len spojovacie vedenie, nie sú v rovnakej situácii ako PPS. Podniky, ktoré prevádzkujú nielen spojovacie vedenie, ale aj prenosovú sústavu totiž môžu pokryť náklady na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia prostredníctvom taríf platených zo strany užívateľov prenosovej sústavy. Naproti tomu podniky, ktoré prevádzkujú iba spojovacie vedenie, žiadne tarify zaplatené nedostávajú. Podľa názoru spoločnosti BCAB z toho vyplýva, že ak sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 uplatňuje na posledné uvedené podniky, nebudú schopné pokryť svoje náklady a nebudú môcť plniť svoje úlohy, ktorými sú prevádzkovanie spojovacieho vedenia.
30. EI, španielska a fínska vláda, Parlament, Rada a Komisia zastávajú opačný názor.
31. EI tvrdí, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, v ktorých osoba získa príjmy z pridelenia spojovacích vedení. To podľa jeho názoru vyplýva zo znenia daného ustanovenia, z legislatívnej histórie nariadenia č. 714/2009 a z toho, že článok 17 uvedeného nariadenia ustanovuje možnosť vyňať nové spojovacie vedenia z článku 16 ods. 6 nariadenia, z čoho vyplýva, že sa posledné uvedené ustanovenie uplatňuje na existujúce spojovacie vedenia. EI ďalej tvrdí, že podnik, ktorý prevádzkuje iba spojovacie vedenie, je v každom prípade PPS.
32. Španielska a fínska vláda zastávajú názor, že podnik, ktorý prevádzkuje iba spojovacie vedenia, musí byť považovaný za PPS, na ktorého sa vzťahuje článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Odvolávajú sa na definíciu pojmu PPS v článku 2 ods. 4 smernice 2009/72 a na článok 17 nariadenia č. 714/2009.
33. Parlament(19) zastáva názor, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa vzťahuje na existujúce spojovacie vedenia.
34. Rada tvrdí, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje na podniky, ktoré prevádzkujú len spojovacie vedenie, pretože opačné riešenie by vytvorilo právne vákuum a stimul pre podniky na prevádzkovanie iba spojovacieho vedenia.
35. Komisia tvrdí, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, v ktorých osoba získava príjmy z prideľovania spojovacích vedení. Vyplýva to zo samotného znenia daného ustanovenia, z jeho cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby príjmy z preťaženia boli použité na zvýšenie investícií do kapacity spojovacích vedení a prispeli tak k bezpečnosti dodávok, a zo skutočnosti, že podľa článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 714/2009 môže byť udelená výnimka pre spojovacie vedenie vlastnené osobou, ktorá je právne oddelená od PPS, v ktorých sústave je spojovacie vedenie vybudované, z čoho vyplýva, že sa na takéto spojovacie vedenie uplatní článok 16 ods. 6 rovnakého nariadenia. Komisia ďalej tvrdí, že podnik, ktorý prevádzkuje iba spojovacie vedenia, musí byť v každom prípade považovaný za PPS, keďže po prvé takýto podnik spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 4 smernice 2009/72 a po druhé by opačné riešenie vytvorilo právne vákuum a umožnilo by obchádzať právnu povinnosť uloženú PPS danou smernicou.
36. Zastávam názor, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, v ktorých podnik získava príjmy z prideľovania spojovacích vedení bez ohľadu na to, či je PPS. Nižšie uvediem dôvody, prečo som dospel k tomuto záveru.
37. Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen znenie ustanovenia a ciele, ktoré sleduje, ale aj kontext a ustanovenia práva Únie ako celok. Aj vývoj ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky na jeho výklad.(20)
38. Po prvé, prvý pododsek článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 stanovuje, že „všetky príjmy vyplývajúce z pridelenia spojovacích vedení sa použijú na“ účely uvedené v písmenách a) a/alebo b) tohto ustanovenia. Nie je stanovená žiadna podmienka týkajúca sa osoby, ktorá tieto príjmy získa. A najmä nie je v článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 zmienka o PPS. Na uplatnenie daného ustanovenia teda stačí, aby boli príjmy získané z prideľovania spojovacích vedení. Tak je to v prípade príjmov z preťaženia, ktoré ako bolo vysvetlené v bode 4 vyššie, plynú z aukcií, ktoré sa konajú v prípade preťaženia. Nezáleží na tom, či sú tieto príjmy získané PPS, alebo inými osobami.
39. Uznávam, že článok 16 ods. 1, 2, 4 a 5 nariadenia č. 714/2009 odkazuje na PPS. Dané odseky sa však týkajú požiadavky použitia trhových riešení (ktoré by mali poskytnúť účinné ekonomické signály pre PPS) na riešenie problémov preťaženia siete (odsek 1), povolenia (udeleného PPS) na použitie postupov na obmedzovanie transakcií v núdzových situáciách (odsek 2), povinnosti účastníkov trhu vopred informovať PPS o tom, či majú v úmysle využiť pridelenú kapacitu (odsek 4), a požiadavky, aby PPS používali spojovacie vedenia, ak je to technicky možné tak, aby tieto vedenia čo najviac využili (odsek 5). Dané odseky sa netýkajú použitia príjmov z prideľovania spojovacích vedení. Naopak, článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, ktorý sa konkrétne týka tohto aspektu, PPS nezmieňuje.
40. Po druhé, pokiaľ ide o kontext, je potrebné poukázať na článok 17 nariadenia č. 714/2009. Tento článok stanovuje možnosť vyňatia nových spojovacích vedení z článku 16 ods. 6 uvedeného nariadenia. To znamená, že ak nie je poskytnutá výnimka, použije sa na spojovacie vedenia článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Najmä vzhľadom na to, že podľa článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia možno výnimku poskytnúť iba pre „nové“ spojovacie vedenia, teda spojovacie vedenia, ktoré neboli dokončené do 4. augusta 2003,(21) sa na všetky spojovacie vedenia dokončené pred 4. augustom 2003 (ďalej len „existujúce spojovacie vedenia“) uplatní článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Tak je to v prípade baltského kábla, ktorý bol dokončený pred týmto dátumom.
41. Po tretie, pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 714/2009, musím poznamenať, že zámerom tohto nariadenia je rozvinúť cezhraničnú výmenu elektriny v snahe získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.(22) Na tento účel by sa mali podporovať investície do významných nových infraštruktúr.(23) Týka sa to najmä spojovacích vedení, pretože kapacita spojovacích vedení je nedostatočná.(24)
42. V tejto súvislosti článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 zabezpečuje, že niektoré príjmy, a to príjmy vyplývajúce z pridelenia spojovacích vedení, sa použijú na udržanie existujúcej kapacity spojovacích vedení alebo na investície do nových kapacít. Písmená a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 zabezpečujú, aby sa tieto príjmy, skôr ako ich prevádzkovateľ spojovacieho vedenia voľne použije, použili buď na „garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity“ alebo na „udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä do nových spojovacích vedení“. Iba v prípade, ak tieto príjmy nemožno „efektívne použiť“ na uvedené účely, môžu byť podľa druhého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 použité po schválení regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov na zníženie sieťových taríf, pričom maximálnu sumu v takomto prípade určia tieto regulačné orgány. Okrem toho príjmy prevyšujúce túto maximálnu sumu musia byť podľa tretieho pododseku daného ustanovenia uložené na osobitný interný účet, pokým ich nebude možné použiť na účely uvedené v písmenách a) alebo b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.
43. Dôvodom, prečo normotvorca Únie rozhodol, že príjmami použitými na udržanie existujúcej kapacity spojovacích vedení alebo investovanými do nových kapacít by mali byť tie, ktoré vyplývajú z pridelenia spojovacích vedení, je to, že sú rentou z nedostatku. To znamená, že prevádzkovateľ spojovacieho vedenia získa príjmy z preťaženia, pokiaľ dôjde k preťaženiu, a sú vydražené dostupné kapacity, čo vedie k ziskom, ktoré zodpovedajú veľkoobchodným cenovým rozdielom medzi týmito dvoma dotknutými prenosovými sústavami. Pokiaľ nedôjde k žiadnemu preťaženiu, veľkoobchodné ceny v prepojených prenosových sústavách sa približujú a prevádzkovateľ spojovacieho vedenia nezíska príjmy z preťaženia vôbec alebo len v menšej výške. Z toho vyplýva, že prevádzkovateľ spojovacieho vedenia nemá motiváciu k rozvoju kapacity spojovacích vedení.(25) Preto bolo potrebné zaviesť povinnosť použiť príjmy z preťaženia na účely uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.
44. Nevidím žiadny dôvod, prečo by táto povinnosť mala byť uložená iba PPS. Naopak sa domnievam, že cieľ nariadenia č. 714/2009 a účel jeho článku 16 ods. 6 vyžadujú uplatnenie článku 16 ods. 6 na všetky osoby, ktoré majú príjmy z preťaženia.
45. Po štvrté, pokiaľ ide o legislatívnu históriu, poznamenávam, že prípravné práce k nariadeniu č. 1228/2003(26) ukazujú, že možnosť oslobodiť prevádzkovateľov spojovacích vedení od obmedzení týkajúcich sa používania príjmov z preťaženia bola navrhnutá Parlamentom(27) na účel „umožnenia financovania projektov spojovacích vedení na podnikateľskom základe“ a „umožnenia toho, aby tieto projekty mohli byť realizované aj inou osobou ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy“(28).
46. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že spojovacie vedenia sú vybudované buď prevádzkovateľmi prenosových sústav, ktoré spájajú, pričom investičné náklady sú pokrývané regulovanými tarifami za prenos účtovanými týmito PPS v súlade s článkom 32 smernice 2009/72 a článkom 14 nariadenia č. 714/2009, alebo trhovými subjektmi, ktoré nemôžu pokryť investičné náklady regulovanými tarifami za prenos, keďže neprevádzkujú prenosovú sústavu, ale majú napriek tomu záujem investovať do spojovacích vedení, aby získali príjmy z preťaženia (ktoré, ako bolo uvedené v bode 4 vyššie, môžu byť značné a môžu im umožniť získať späť náklady a dosiahnuť vysoké zisky). Takéto spojovacie vedenia sú často označované ako „trhovo prevádzkované“ spojovacie vedenia.(29) Zdá sa, že BCAB patrí do tejto kategórie, keďže nebolo potvrdené, že by bola akýmkoľvek spôsobom prepojená so švédskym alebo nemeckým PPS.
47. Odkaz Parlamentu na spojovacie vedenia „financované na podnikateľskom základe“ a „realizované aj inou osobou ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy“ v citácii v bode 45 vyššie je odkazom na trhovo prevádzkované spojovacie vedenia. Z toho vyplýva, že podľa názoru Parlamentu sa obmedzenie pri používaní príjmov z preťaženia malo vzťahovať na spojovacie vedenia realizované PPS, zatiaľ čo „podnikateľsky“ alebo trhovo prevádzkované spojovacie vedenia realizované inými osobami než uvedenými prevádzkovateľmi mali byť od pravidiel používania príjmov z preťaženia oslobodené.(30)
48. V konečnom znení článku 7 nariadenia č. 1228/2003, teraz článku 17 nariadenia č. 714/2009, však bola pôsobnosť výnimky obmedzená na nové spojovacie vedenia(31) Z toho vyplýva, že medzi novými a existujúcimi spojovacími vedeniami je deliaca čiara a že výnimka môže byť priznaná iba tým novým. Inými slovami, deliaca čiara nie je medzi spojovacími vedeniami, ktoré sú financované a prevádzkované PPS a tými realizovanými inými osobami, ako to zamýšľal Parlament. Z toho vyplýva, že existujúce spojovacie vedenia, či už realizované a prevádzkované PPS, alebo inými osobami, nespadajú do pôsobnosti článku 17 nariadenia č. 714/2009, a spadajú teda do pôsobnosti článku 16 ods. 6 daného nariadenia.
49. Na prvú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď osoba získava príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacieho vedenia, bez ohľadu na to, či je táto osoba prevádzkovateľom prenosovej sústavy v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 2009/72.
B. O druhej prejudiciálnej otázke
50. Prostredníctvom druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či v prípade, že sa má článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladať tak, že sa uplatňuje iba vtedy, ak osoba, ktorá získava príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení, je PPS, či podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, má byť považovaný za PPS v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 2009/72.
51. Z bodu 49 vyššie vyplýva, že na druhú otázku nie je potrebné odpovedať. No pre prípad, že by Súdny dvor rozhodol, že sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 uplatňuje len v prípade, že osoba, ktorá získava príjmy z prideľovania spojovacích vedení, je PPS, ju preskúmam.
52. Ako bolo uvedené vyššie,(32) BCAB tvrdí, že spoločnosť, ktorá prevádzkuje iba prepojovacie vedenia, nemôže byť považovaná za prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Naproti tomu španielska a fínska vláda a Komisia tvrdia, že takýto podnik za PPS považovaný byť musí. Parlament a Rada k tejto otázke stanovisko nezaujali.
53. Podľa môjho názoru podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, by mal byť považovaný za PPS v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 2009/72.
54. Po prvé je pravda, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 definuje pojem „spojovacie vedenie“ ako „prenosové vedenie“, ktoré spája národné prenosové sústavy, a nie ako „prenosovú sústavu“. No musím podotknúť, že článok 2 ods. 3 smernice 2009/72 definuje pojem „prenos“ tak, že je to „preprava elektriny v prepojenej sústave veľmi vysokého napätia a vysokého napätia s cieľom jej prepravy koncovým odberateľom alebo distribútorom“ (nezahŕňa dodávku). Ako bolo uvedené v bode 26 vyššie, to viedlo Súdny dvor k rozhodnutiu, že prenosová sústava je „prepojená sústava, ktorá slúži na prepravu elektriny s veľmi vysokým a vysokým napätím, a je určená na predaj koncovým zákazníkom alebo distribútorom“(33). Nevidím dôvod, prečo by „preprava“ elektriny prostredníctvom spojovacieho vedenia nemala byť považovaná za „prenos“ elektriny podľa článku 2 ods. 3 smernice 2009/72 a prečo by na základe toho spojovacie vedenie nemalo byť považované za prenosovú sústavu v zmysle judikatúry.
55. Po druhé podľa článku 2 ods. 4 smernice 2009/72 je PPS „fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za prevádzku, zabezpečovanie údržby, a rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a prípadne aj rozvoj jej prepojení s inými sústavami a za zabezpečovanie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovať primeraný dopyt po prenose elektriny“(34). Je pravda, že toto ustanovenie rozlišuje medzi prenosovými sústavami na jednej strane a spojovacími vedeniami medzi týmito sústavami na strane druhej. No vzhľadom na to, že článok 2 ods. 4 smernice 2009/72 poveruje PPS prevádzkou spojovacích vedení, zastávam názor, že spojovacie vedenia by mali byť považované za prenosové sústavy.
56. Po tretie treba uviesť, že ako je uvedené v bode 39 vyššie, článok 16 ods. 2 a 5 nariadenia č. 714/2009 poveruje PPS úlohami v oblasti riadenia preťaženia (konkrétne použitím postupov na obmedzovanie transakcií v núdzových situáciách a využívaním preťaženého prepojovacieho vedenia tak, aby bolo čo najviac využité) a neodkazuje na iných prevádzkovateľov.
57. Po štvrté treba zdôrazniť, že článok 17 nariadenia č. 714/2009 ustanovuje možnosť vyňať nové spojovacie vedenia nielen z článku 16 ods. 6 daného nariadenia, ale takisto z článkov 9, 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72. Kým článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, v ktorých osoba získava príjmy z preťaženia, vyššie uvedené ustanovenia smernice 2009/72 sa uplatňujú iba na PPS. Článok 9 tejto smernice stanovuje požiadavky na oddelenie, ktoré musí PPS splniť. Článok 32 a článok 37 ods. 6 a 10 tej istej smernice stanovujú povinnosť poskytnúť tretím stranám prístup k prenosovým sústavám na základe zverejnených, objektívnych a nediskriminačných taríf, ktoré podliehajú predchádzajúcemu schváleniu zo strany národných regulačných orgánov. To znamená, že spojovacie vedenia, ktorým nebola udelená výnimka podľa článku 7 nariadenia č. 714/2009 (alebo článku 7 nariadenia č. 1228/2003), najmä existujúce spojovacie vedenia, podliehajú článkom 9 a 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72. Vzhľadom na to, že sa tieto ustanovenia uplatňujú len na PPS, znamená to, že tieto spojovacie vedenia musia byť prevádzkované týmito prevádzkovateľmi.
58. Po piate riešenie navrhnuté v bode 53 vyššie je v súlade s cieľom nariadenia č. 714/2009.
59. Ak sú prevádzkovateľmi spojovacích vedení PPS, sú povinní umožniť prístup tretích strán k spojovaciemu vedeniu, čo umožní rozvoj cezhraničného obchodu a uľahčí vývoj vnútorného trhu s elektrinou v súlade s článkom 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009.
60. Okrem toho, ak sú prevádzkovatelia spojovacích vedení PPS, musia dodržiavať požiadavky na oddelenie stanovené v článku 9 smernice 2009/72. To by malo tiež podporiť cezhraničný obchod, pretože ako uvádza hodnotenie vplyvu nariadenia č. 714/2009 „vertikálne integrované spoločnosti nemajú motiváciu investovať do svojich sietí“. Je to tak preto, že „príjmy z preťaženia sú často vyššie ako očakávané zisky z vytvárania nových spojení“, čo „je prekážkou integrácie európskeho trhu prostredníctvom rozvoja cezhraničných spojovacích vedení“(35).
61. V prípade, že by Súdny dvor vyložil článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 tak, že sa vzťahuje len na PPS, bolo by potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, je potrebné považovať za PPS.
C. O tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke
62. Prostredníctvom tretej otázky sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či, ak sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, môžu byť náklady spojené s prevádzkou a údržbou spojovacieho vedenia považované za investície do sústav na účel udržiavania alebo zvyšovania prenosových kapacít, ako sa uvádza v písmene b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.
63. Prostredníctvom štvrtej otázky sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či, ak sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, druhý pododsek daného ustanovenia umožňuje podniku použiť príjmy z prideľovania spojovacieho vedenia na účel získavania výnosu vzhľadom na to, že tieto príjmy nemôže použiť na zníženie sieťových taríf z dôvodu, že nemá odberateľov. Vnútroštátny súd sa takisto Súdneho dvora pýta, či v prípade zápornej odpovede na tretiu otázku článok 16 ods. 6 druhý pododsek nariadenia č. 714/2009 umožňuje, aby výnosy z prideľovania spojovacích vedení boli použité na pokrytie nákladov vynaložených na prevádzku a údržbu spojovacích vedení.
64. Tieto otázky posúdim spoločne.
65. BCAB tvrdí, že príjmy použité na krytie prevádzkových nákladov spojovacieho vedenia boli použité na účel stanovený v písmene b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, zatiaľ čo príjmy použité na pokrytie nákladov na údržbu boli použité na účel stanovený v písmene a) uvedeného pododseku. BCAB ďalej tvrdí, že druhý pododsek článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 v každom prípade umožňuje, aby príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení boli použité na pokrytie akýchkoľvek nákladov vynaložených podnikom, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia. Na záver BCAB zdôrazňuje, že takýto podnik nemá iné príjmy než tie, ktoré mu plynú z prideľovania spojovacieho vedenia. Najmä nemôže účtovať poplatky za použitie prenosovej sústavy, pretože ju neprevádzkuje, a nemôže ani účtovať poplatky za používanie spojovacieho vedenia, pretože by to bolo v rozpore s článkom 14 nariadenia č. 714/2009.
66. EI tvrdí, že príjmy použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia nie sú používané na účely uvedené v písmene b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Podľa EI sa príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení nemôžu použiť na zníženie sieťových taríf, pretože BCAB tarify neuplatňuje. Nemôžu byť použité ako zisk, pretože by to bolo v rozpore so znením článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Okrem toho podľa EI nemôže mať podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, iné príjmy ako tie, ktoré plynú z prideľovania spojovacích vedení, pretože účtovanie poplatku za používanie spojovacieho vedenia by bolo v rozpore s článkom 14 uvedeného nariadenia.
67. Španielska vláda sa domnieva, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, môže získavať iné príjmy ako tie, ktoré plynú z prideľovania spojovacích vedení.
68. Fínska vláda sa domnieva, že príjmy použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia nie sú použité na investovanie do siete, ako to vyžaduje písmeno b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Podľa názoru fínskej vlády však môže národný regulačný orgán na základe článku 37 ods. 6 smernice 2009/72 a druhého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 povoliť spoločnosti BCAB použiť príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu a ako súčasť zisku, a to až do maximálnej sumy ustanovenej týmto orgánom. Príjmy presahujúce túto sumu musia byť uložené na osobitný interný účet.
69. Parlament(36) tvrdí, že na základe doslovného výkladu písmen a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 možno príjmy použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia považovať za príjmy použité na účely uvedené v danom pododseku. Parlament však podotýka, že prvý pododsek článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 je národnými regulačnými orgánmi zvyčajne vykladaný reštriktívnejšie. Podľa názoru Parlamentu by mali byť náklady na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia kryté prednostne nie z príjmov z prideľovania spojovacích vedení, ale z iných príjmov, ktoré môže podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, získať. Tieto príjmy môžu plynúť (i) z finančnej náhrady za plnenie povinnosti verejnej služby podľa článku 3 ods. 6 smernice 2009/72; (ii) z uplatňovania taríf za prenos alebo distribúciu schválených národnými regulačnými orgánmi podľa článku 37 predmetnej smernice, alebo (iii) z iných vhodných mechanizmov uvedených v článku 75 nariadenia č. 2015/1222.
70. Rada sa domnieva, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, môže získať aj iné príjmy, ako sú príjmy z prideľovania spojovacích vedení.
71. Komisia tvrdí, že príjmy použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia nie sú používané na účely uvedené v písmene b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 a že nič v druhom pododseku daného ustanovenia nenaznačuje, že by príjmy z prideľovania spojovacích vedení mohli byť použité ako súčasť zisku. Komisia ďalej tvrdí, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, môže získať aj iné príjmy, ako sú príjmy z prideľovania spojovacích vedení. Národný regulačný orgán môže totiž rozhodnúť, že výnosy zo všeobecných taríf uplatňovaných na všetkých užívateľov vnútroštátnej prenosovej sústavy pokryjú časť nákladov na spojovacie vedenia. Tak je to v prípade nemeckej „Offshore‑Umlage“. Tieto náklady môžu byť tiež kryté dotáciami, pokiaľ je to v súlade s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci.
72. Podľa môjho názoru príjmy použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia a na dosiahnutie primeraného zisku môžu byť považované za použité na účely uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. Ak však podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, získava iné príjmy, tak ako budú popísané nižšie, mali by byť náklady na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia hradené prednostne z týchto príjmov.
73. Po prvé sa mi zdá, že príjmy použité na pokrytie nákladov na údržbu spojovacieho vedenia sú používané na účel stanovený v písmene b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, konkrétne na „udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä do nových spojovacích vedení“. Vzhľadom na to, že písmeno b) zahŕňa „najmä“ investície do nových spojovacích vedení, zahŕňa tiež investície do tých existujúcich. Okrem toho písmeno b) zahŕňa investície nielen na „zvyšovanie“ kapacít spojovacích vedení, ale aj na „udržiavanie“ kapacity spojovacieho vedenia, a teda zabezpečenie riadneho fungovania daného spojovacieho vedenia.
74. V tomto ohľade je potrebné poukázať na článok 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943(37), ktoré od 1. januára 2020 ruší a nahrádza nariadenie č. 714/2009. Napriek tomu, že nariadenie 2019/943 sa v konaní vo veci samej neuplatňuje, možno je zaujímavé poznamenať, že jeho článok 19 ods. 2 písm. b), ktorý korešponduje s písmenom b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, zahŕňa najmä pokrytie „nákladov vyplývajúcich z investícií do sústav, ktoré sú relevantné pre znižovanie preťaženia spojovacích vedení“. Náklady na údržbu spojovacieho vedenia pomáhajú predchádzať preťaženiu, pretože je pravdepodobné, že na zle udržiavanom spojovacom vedení k preťaženiu dôjde.
75. Po druhé náklady na prevádzku spojovacieho vedenia podľa môjho názoru nie sú vynakladané na účel udržiavania alebo zvyšovania kapacity spojovacích vedení, ako je stanovené v článku 16 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 714/2009. Môžu však byť považované za vynaložené na účely uvedené v písmene a) toho istého pododseku, t. j. na „garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity“.
76. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci sa vnútroštátny súd pýta len na výklad písmena b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, treba na účely odpovede na tretiu a štvrtú otázku zohľadniť aj písmeno a) daného pododseku. Je to tak preto, že obe písmená spolu súvisia. Je to tiež z dôvodu, že štvrtá otázka sa týka výkladu druhého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, ktorý sa uplatňuje iba vtedy, keď príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení nemožno použiť na účely uvedené prvom pododseku písm. a) a/alebo b).
77. Zdá sa mi, že prevádzkové náklady vyplývajú z prideľovania kapacity spojovacích vedení a z opatrení prijatých na zabezpečenie dostupnosti tejto kapacity. Z toho vyplýva, že uvedené náklady sú vynaložené na účel stanovený v písmene b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009. To potvrdzuje článok 19 ods. 2 nariadenia č. 2019/943, ktorý spresňuje, že cieľ uvedený v písmene a) je definovaný „vrátane“ kompenzácie za garantovateľnosť, a teda sa neobmedzuje len na ňu.(38)
78. Tiež sa mi zdá, že náklady vynaložené na účely uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 by mali zahŕňať primeraný zisk. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tvrdenie uvedené v článku 6 ods. 6 návrhu Komisie nariadenia č. 1228/2003(39), že príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení „nesmú byť zdrojom dodatočného zisku [PPS]“, sa v konečnom znení daného ustanovenia alebo v článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 neobjavuje. Je tiež potrebné poznamenať, že v zmysle bodu 6.4 prílohy I k nariadeniu č. 714/2009 sú regulačné orgány povinné preveriť, či je príjem z preťaženia získaný prevádzkovateľmi spojovacích vedení použitý v súlade s článkom 16 ods. 6 daného nariadenia. Uvedené orgány teda môžu zabezpečiť, aby výška zisku dosiahnutého danými prevádzkovateľmi nemohla ohroziť prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia alebo vylúčiť investície do nových spojovacích kapacít.(40)
79. Po tretie riešenie navrhnuté v bode 72 vyššie je v súlade s cieľom článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, ktorým, ako bolo uvedené v bode 42 vyššie, je nielen zvýšenie kapacity spojovacích vedení, ale aj udržanie kapacity existujúcich spojovacích vedení. Navyše, ak by bol článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladaný v tom zmysle, že zakazuje použiť príjmy z prideľovania spojovacích vedení na prevádzku a údržbu existujúceho spojovacieho vedenia a na dosiahnutie primeraného zisku, mohlo by to ohroziť investície do nových spojovacích vedení. Ako je uvedené v bode 46 vyššie, účastníci trhu môžu investovať do nových spojovacích vedení na účel získania príjmov z preťaženia. Ak by však musel byť článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladaný v tom zmysle, že bráni použitiu príjmov z preťaženia ako súčasti zisku, mohli by účastníci trhu stratiť o investíciu záujem. Je pravda, že podľa článku 17 nariadenia č. 714/2009 môžu získať výnimku z článku 16 ods. 6, ktorá im umožní voľné použitie príjmov z preťaženia. Výnimky sú však udeľované iba na obmedzenú dobu.(41)
80. Po štvrté na rozdiel od toho, čo tvrdia BCAB a EI, podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, môže získať aj iné príjmy, ako sú príjmy z prideľovania spojovacích vedení. Ako je uvedené v bode 72 vyššie, zdá sa mi, že v takom prípade by mali byť náklady na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia hradené prednostne z týchto iných príjmov.
81. V tomto smere súhlasím so spoločnosťou BCAB a EI, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, nemôže pokryť náklady na prevádzku a údržbu účtovaním taríf za využívanie siete. Je to tak preto, že takýto podnik neúčtuje tarify za prístup do niektorej z prenosových sústav, ktoré sú prepojené spojovacím vedením, pretože žiadnu z týchto sústav neprevádzkuje. Je to tak aj preto, že nemôže účtovať tarify za prístup do samotného spojovacieho vedenia, pretože by to zvýšilo ceny v cezhraničnom obchode s elektrinou v porovnaní s domácimi cenami, čo by ohrozilo dobudovanie vnútorného trhu s elektrinou. Bolo by to takisto nezlučiteľné s článkom 14 ods. 5 nariadenia č. 714/2009, ktorý stanovuje, že „za individuálne transakcie deklarovaných tranzitov elektriny sa nestanovia žiadne špecifické sieťové poplatky“. Ako vysvetľuje odôvodnenie 15 daného nariadenia „používanie… špecifických taríf, ktoré by platili len vývozcovia alebo dovozcovia navyše k všeobecnému poplatku za prístup do národnej sústavy, by nebolo vhodné“.
82. Na rozdiel od toho, čo tvrdia BCAB a EI, však podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, môže získavať aj iné príjmy, ako sú výnosy z prideľovania spojovacích vedení.
83. V tejto súvislosti z odôvodnenia 29 nariadenia č. 714/2009 jasne vyplýva, že toto nariadenie plne nezosúlaďuje rámec pre cezhraničné výmeny elektriny. Najmä jeho článok 18 oprávňuje Komisiu na prijatie usmernení, ktoré by mali obsahovať „informácie o pravidlách obchodovania s elektrinou“(42), alebo informácie o oblastiach pravidiel prístupu pre tretie strany, riadenia preťaženia a štruktúr prenosových taríf.(43) Okrem toho tieto usmernenia mali prispieť iba k dosiahnutiu „minimálneho stupňa harmonizácie požadovanej“ na dosiahnutie cieľov nariadenia č. 714/2009.(44)
84. Okrem toho článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 bráni použitiu príjmov vyplývajúcich z pridelenia spojovacích vedení na iné účely ako tie, ktoré sú uvedené v prvom a druhom pododseku tohto článku. To celkom iste nevylučuje, aby prevádzkovatelia spojovacích vedení získavali iné príjmy, ani aby tieto iné príjmy mohli využívať na iné účely ako na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity alebo na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacity spojovacích vedení prostredníctvom investícií do siete.
85. Je potrebné poznamenať, že článok 37 ods. 6 písm. c) smernice 2009/72 stanovuje, že národné regulačné orgány sú zodpovedné za stanovovanie alebo schvaľovanie metodík alebo podmienok prístupu k cezhraničnej infraštruktúre vrátane postupov riadenia preťaženia. Na tomto základe by mohli, ako tvrdí Komisia, rozhodnúť, že tarify vybrané od všetkých používateľov vnútroštátnej prenosovej sústavy budú čiastočne použité na pokrytie nákladov vynaložených na prevádzku a údržbu spojovacích vedení. To by bolo v súlade s odôvodnením 15, článkom 14 ods. 5 a cieľom nariadenia č. 714/2009, pretože by náklady vynaložené na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia niesli všetci užívatelia vnútroštátnej prenosovej sústavy, a nie iba užívatelia spojovacieho vedenia. Ako uvádza Komisia, príkladom takéhoto mechanizmu je nemecký „Offshore‑Umlage“ (offshore poplatok), ktorý je vyberaný prevádzkovateľmi sietí ako doplnok k všeobecnému poplatku za použitie sietí od všetkých konečných spotrebiteľov pripojených k verejnej sieti. Uvedený „Offshore‑Umlage“ pokrýva náklady na plánovanie, výstavbu a prevádzku vedení spájajúcich veterné elektrárne postavené v mori s hlavnou sieťou.(45)
86. Zastávam názor, že ako Parlament uviedol na pojednávaní, v prípade, že existuje regulačný rámec, ktorý upravuje poplatky pokrývajúce náklady na prevádzku a údržbu spojovacích vedení, by tieto náklady mali byť prednostne pokryté týmto poplatkom. V takom prípade by preto podnik, ktorý prevádzkuje iba spojovacie vedenia, mal použiť výnosy z prideľovania spojovacích vedení prednostne na iné účely než prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia, napríklad na zvýšenie kapacity existujúceho spojovacieho vedenia alebo na investície do nového vedenia. To podľa môjho názoru vyžaduje logika článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, ako je opísaná v bode 43 vyššie.
87. Preto je potrebné na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že písmená a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení môžu byť použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia a na dosiahnutie primeraného zisku, pod podmienkou schválenia regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov, ktoré overia, či výška tohto zisku nemôže ohroziť prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia alebo investície do nových kapacít spojovacích vedení. Ak však existuje regulačný rámec, ktorý stanovuje poplatky pokrývajúce náklady na prevádzku a údržbu spojovacích vedení, písmená a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, by mal použiť výnosy z prideľovania spojovacích vedení prednostne na iné účely než prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia, napríklad na zvýšenie kapacity existujúceho spojovacieho vedenia alebo na investície do nového spojovacieho vedenia.
D. O piatej prejudiciálnej otázke
88. Prostredníctvom piatej otázky sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či je v prípade, ak sa má článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladať ako uplatňujúci sa na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie a nemôže používať príjem vyplývajúci z prideľovania spojovacieho vedenia na prevádzku alebo údržbu alebo na dosahovanie výnosu, toto ustanovenie je v súlade so zásadou proporcionality alebo s akoukoľvek inou uplatniteľnou zásadou. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa odkazuje na právo vlastniť majetok.
89. BCAB tvrdí, že v prípade, že sa článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 vykladá tak, že bráni podniku, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, v používaní príjmu vyplývajúceho z prideľovania spojovacieho vedenia na prevádzku alebo údržbu alebo na dosahovanie výnosu, je v rozpore so zásadou proporcionality vzhľadom na to, že tento podnik nemôže za týchto podmienok fungovať a nemôže zostať na trhu. EI so spoločnosťou BCAB súhlasí. Španielska a fínska vláda, Parlament, Rada a Komisia tvrdia, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 je so zásadou proporcionality v súlade.
90. Okrem toho BCAB argumentuje, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 nie je v súlade s jej právom vlastniť majetok vzhľadom na to, že zabraňuje slobodnému používaniu príjmov z preťaženia.(46) Parlament a Rada tvrdia, že toto ustanovenie je v súlade s právom vlastniť majetok. EI, španielska a fínska vláda a Komisia nevyjadrujú svoje stanovisko.
91. Po prvé zastávam názor, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 je v súlade so zásadou proporcionality.
92. Podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v situácii, keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.(47)
93. Článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 je spôsobilý dosiahnuť cieľ sledovaný týmto nariadením, a to rozvoj cezhraničného obchodu s elektrinou, aby sa dosiahla vyššia efektívnosť, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb, ako je opísané v bode 41 vyššie. Tým, že sa zabezpečí, že niektoré príjmy, a to príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení, sa použijú na udržanie existujúcej kapacity spojovacích vedení alebo na investovanie do nových kapacít, sa toto ustanovenie usiluje o rozvoj cezhraničného obchodu.
94. Pokiaľ ide o prísnu nevyhnutnosť článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009, treba uviesť, že ako bolo vysvetlené vyššie, toto ustanovenie nebráni tomu, aby podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenia, použil výnosy z prideľovania spojovacích vedení na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia (iba ak by na tento účel boli k dispozícii regulované príjmy, ktoré by mali byť prednostne použité). Nebráni tomu, aby podnik dosahoval primeraný zisk. Vzhľadom na širokú diskrečnú právomoc, ktorú má normotvorca Únie v oblastiach, v ktorých jeho činnosť predpokladá úkony tak politické, ako aj ekonomické či sociálne, a v ktorých má vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie,(48) článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 podľa môjho názoru nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.
95. Po druhé sa domnievam, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 je v súlade s právom vlastniť majetok zakotveným v článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
96. Je potrebné poznamenať, že právo vlastniť majetok zaručené článkom 17 ods. 1 Charty nie je absolútne. Ako je zjavné z článku 52 ods. 1 Charty, výkon práv priznaných Chartou môže byť obmedzený za predpokladu, že tieto obmedzenia sú stanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv a sú pri dodržaní zásady proporcionality nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré uznáva Európska únia, alebo sú potrebné na ochranu práv či slobôd druhého.(49)
97. Obmedzenie použitia príjmov vyplývajúcich z prideľovania spojovacích vedení je potrebné považovať za obmedzenie stanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty, keďže vyplýva z článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.(50) Navyše, ako tvrdí Rada, uvedené ustanovenie nebráni náhrade nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia. Nebráni ani dosiahnutiu primeraného zisku. Rešpektuje preto podstatu práva vlastniť majetok. Okrem toho z bodov 93 a 94 vyššie vyplýva, že článok 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sleduje všeobecný záujem, a to rozvoj cezhraničného obchodu s elektrinou, a je preto nevyhnutný.
98. Na piatu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že posúdenie tejto otázky neodhalilo žiadne skutočnosti, ktorými by mohla byť ovplyvnená platnosť článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.
IV. Návrh
99. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil Förvaltningsrätten i Linköping (Správny súd Linköping, Švédsko), odpovedal takto:
1. Článok 16 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003, sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď osoba získava príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacieho vedenia, bez ohľadu na to, či je táto osoba prevádzkovateľom prenosovej sústavy v zmysle článku 2 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES.
2. Písmená a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacích vedení môžu byť použité na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia a na dosiahnutie primeraného zisku, pod podmienkou schválenia regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov, ktoré overia, či výška tohto zisku nemôže ohroziť prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia alebo investície do nových kapacít spojovacích vedení. Ak však existuje regulačný rámec, ktorý stanovuje poplatky pokrývajúce náklady na prevádzku a údržbu spojovacích vedení, písmená a) a b) prvého pododseku článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, by mal použiť výnosy z prideľovania spojovacích vedení prednostne na iné účely než prevádzku a údržbu spojovacieho vedenia, napríklad na zvýšenie kapacity existujúceho spojovacieho vedenia alebo na investície do nového spojovacieho vedenia.
3. Posúdenie piatej otázky neodhalilo žiadne skutočnosti, ktorými by mohla byť ovplyvnená platnosť článku 16 ods. 6 nariadenia č. 714/2009.