Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 12. februára 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Satakunnan käräjäoikeus – Fínsko) – Sähköalojen ammattiliitto ry/Elektrobudowa Spółka Akcyjna

(vec C-396/13)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ – Smernica 96/71/ES – Články 3, 5 a 6 – Pracovníci spoločnosti so sídlom v členskom štáte A, vyslaní na vykonávanie prác v členskom štáte B – Minimálna mzda stanovená kolektívnymi zmluvami členského štátu B – Aktívna legitimácia odborovej organizácie so sídlom v členskom štáte B – Právna úprava členského štátu A, ktorá zakazuje prevod pohľadávok týkajúcich sa mzdy na tretiu osobu)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Satakunnan käräjäoikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Sähköalojen ammattiliitto ry

Žalovaná: Elektrobudowa Spółka Akcyjna

Výrok rozsudku

Za okolností, akými sú okolnosti konania vo veci samej, smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie bráni tomu, aby právna úprava členského štátu sídla podniku, ktorý vyslal pracovníkov na územie iného členského štátu, podľa ktorej je zakázané postúpenie pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, mohla byť prekážkou na to, aby odbory, ako sú Sähköalojen ammattiliitto, podali žalobu pred súdom druhého z uvedených členských štátov, v ktorom sa vykonáva práca, s cieľom vymôcť v prospech vyslaných pracovníkov mzdové pohľadávky súvisiace s minimálnou mzdou v zmysle smernice 96/71, ktoré im boli postúpené, keďže toto postúpenie je v súlade s právom účinným v poslednom uvedenom členskom štáte.

Článok 3 ods. 1 a ods. 7 smernice 96/71 v spojení s článkami 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ sa má vykladať tak, že:neodporuje výpočtu minimálnej hodinovej a/alebo úkolovej mzdy na základe zaradenia pracovníkov do platových tried, ako je stanovené v relevantných kolektívnych zmluvách hostiteľského členského štátu, pod podmienkou, že tento výpočet a toto zaradenie sú vykonané podľa záväzných a transparentných pravidiel, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu,denné diéty, o aké ide v konaní vo veci samej, treba považovať za súčasť minimálnej mzdy za podmienok zhodných s podmienkami, akým podlieha zahrnutie týchto prídavkov do minimálnej mzdy vyplácanej miestnym pracovníkom pri príležitosti ich vyslania v rámci dotknutého členského štátu,náhradu za stratu času stráveného cestovaním, ktorá sa vypláca pracovníkom pod podmienkou, že každodenná cesta, ktorú vykonávajú, aby sa

dostavili na ich pracovisko a vrátili sa z neho, trvá viac ako jednu hodinu, treba považovať za predstavujúcu súčasť minimálnej mzdy vyslaných pracovníkov, pokiaľ je táto podmienka splnená, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu,náhrada nákladov na ubytovanie týchto pracovníkov sa nemá považovať za predstavujúcu súčasť ich minimálnej mzdy,prí

davky v podobe poukážok na stravovanie vydaných uvedeným pracovníkom sa nemajú považovať za súčasť minimálnej mzdy, anáhrada mzdy za dovolenku, ktorú treba poskytnúť vyslaným pracovníkom za minimálnu ročnú dĺžku platenej dovolenky, zodpovedá minimálnej mzde, na ktorú majú títo praco

vníci nárok počas referenčného obdobia.